44. schôdza

Ja len krátko, pán minister, vy ste jednoducho rozpočtový mág.

Pán minister, chcete reagovať? (Reakcia ministra.) Ste rozpočtový mág.
Nech sa páči, pán poslanec Fecko, máte slovo.

Ďakujem. Pardon. (Manipulácia rečníka s mikrofónom.) Ďakujem pekne, pani predsedajúca, pán podpredseda vlády, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, nie som ekonóm, takže dovoľte môj pohľad možnože trošku z inej platformy, lebo ekonómovia sa už tu vyjadrovali a musím povedať, že niekedy tá čitateľnosť je taká, aká je, tých údajov, a potom máme z toho aj niekedy hokej. Ale máme tu zákon roka, ako sa stále hovorí, takže dovoľte aj niekoľko slov mne.
Bol som naučený sa prikrývať perinou, na ktorú mám, a skákať do výšky, na ktorú mám. Takže keď si pozriem, akým spôsobom sa vyvíjal náš schodok alebo prebytok nášho rozpočtu za posledných nejakých štyri-päť rokov, tak mám stále mrazenie v chrbte, a je jedno, či to bola modrá, červená alebo neviem aká vláda, pretože keď sme v roku 2008 mali schodok okolo 800 mil. eur, dobre, prišla kríza, beriem, tak momentálne sa to vyšplhalo v minulom roku na 3,5 mld., tento rok, ktorý navrhujeme, 2015. vyzerá, že plánujeme schodok 2,4 mld. eur. Je to veľké číslo, ale vyzerá, že konsolidácia verejných financií je tu nejakým spôsobom nastavená a podľa napísaných zámerov by sme v roku 2017 mohli mať aj možnože vyrovnaný rozpočet, ktorý by bolo super, keby sme ten schodok mali nulový. Držím palce, ale bude asi čo robiť.
Chcem sa venovať dvom rezortom, ktoré z môjho pohľadu sa zdajú, že sú stále na chvoste chvosta, a síce rezort pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a rezort životného prostredia. Asi pánu ministrovi dobre padne, keď zistí, že nejakých 85 percent z rozpočtu ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka sa vykryje z eurofondov a pri rezorte životného prostredia to je až nejakých 97 - 98 percent, tak samozrejme, že tie financie, ktoré musí zohnať z nášho rozpočtu z vlastného financovania, je teda minimálny. Ale tak je to nastavené. A tu by som chcel sa opýtať, keď eurofondy padnú, na čom budú tieto rezorty stáť? To je otázka aj normálne obyčajných, bežných ľudí, ktorí sa pýtajú, čo ďalej, čo sme z tých eurofondov, ktoré boli aj v tých rezortoch dané, akú sme bázu tých podnikov, resp. tých aktivít, ktoré by nám akumulovali do budúcna kapitál, akú sme vytvorili?
No v mnohých prípadoch neviem dať odpoveď, či už v rezorte jednom, alebo v rezorte druhom, a bojím sa, že po tomto bude veľký prepad a možnože aj hanba, nie že možno, stopercentná hanba, keď zistíme, že nemáme na čom stavať. V závere potom možno dám aj nejaké podnety, možnože aj budú, ako k nejakým tým financiám prísť z môjho hľadiska ako neekonóma, ale myslím, že normálneho zmýšľajúceho človeka.
V rezorte pôdohospodárstva vyzerá, že rok čo rok, od roku 2010 mám tu nejaké tie údaje, stále nám tie rozdiely medzi príjmami a výdavkami sa hýbu v stovkách miliónoch eur. Je to tiež veľmi na pováženie, v roku 2010 bolo mínus 380 mil., v roku 2011 – 344 mil., v roku 2012 – 330 mil., v roku 2013 – 266 mil. a aj teraz sa počíta s veľkým schodkom, ktorý predstavuje tiež sumu niekoľkých sto miliónov eur. Zdá sa, že takýto trend je tu ako keby už bežný a zažívaný. No ja hovorím, keby takto gazdovali všetky rodiny, tak neviem, kde by sme ďalej sa dostali, a raz tomu musíme dať koniec, pán minister, musíme dať tomu koniec a ja budem veľmi rád, keď ten čas sa bude toho konca krátiť, žeby sme to čím viacej a... (reakcia ministra), áno, to ste povedali teraz vy, ja vás beriem za slovo. Predpokladám, že ešte pánboh nám dá roky života, že si to potom budeme v tom 2017. môcť povedať, že áno, tak sme to splnili alebo nesplnili a mohli sme urobiť viacej, aby ten 2017. bol taký, že je to nula nula. Potom si poviem áno, a poďme ďalej.
V rezorte pôdohospodárstva, tam budem sa venovať iba dvom oblastiam, a síce rezortu pozemkového práva, to znamená pozemkových úprav. Veľké haló bolo, koľko príde z eurofondov, hovorilo sa o 80 mil. eur, že tam môže byť, potom 40 mil. eur. Teraz keď si pozerám, že akým spôsobom je to rozpočtované, koľko tam by sme chceli do toho vraziť a v týchto rozpočtoch sú aj eurofondy, to znamená, nehovorím iba o našom nejakom spolufinancovaní, ale tie eurofondy, dostávam sa na čísla 2,1 mil., dostávam sa na čísla 1,5 mil. a 1,6 milióna. Áno, dneska sme schválili na našom výbore dislokáciu finančného výsledku Slovenského pozemkového fondu, kde ďalšie 2 mil. eur boli dislokované na pozemkové úpravy a pôjdu do vlády. Dobre, ďalšie 2 mil., ale pýtam sa, je to dostatok? Aj v našom výbore bolo konštatované v súvislosti s iným, by som povedal, konfliktom týkajúcim sa poľovných revírov, kde znovu narážame na tú citlivú otázku vlastnícke práva k pozemkom a iným nehnuteľnostiam, že viac-menej pokiaľ neurobíme poriadok s tým gruntom, tak bude veľký problém. S tými pozemkami, keď neurobíme poriadok, a myslím si, že tie pozemkové úpravy, ten poriadok majú za cieľ ten zákon urobiť.
Západné krajiny nemali to naše uhorské právo, že sme si to delili na meter štvorcový, tí dedičia, západné krajiny mali vo väčších blokoch, a my vlastne teraz ich musíme dobehnúť. A my potom si môžeme hovoriť o nejakom investičnom rozvoji stavania diaľnic, priemyselných parkov a neviem, všetkého možného, nič nebude. Lebo prvé, na čo naďabíte, neni možné majetkoprávne vysporiadanie, lebo nepoznáme vlastníkov. Takže ja by som bol veľmi rád, keby aj rezort financií bral túto, možnože to beriete, ale zatiaľ v tomto rozpočte to nevidím, že by takto sme nejako plánovali. Lebo tých území, ktoré máme rozpracované, je zhruba jedna sedmina. Máme okolo 400 z 3,5-tisíca katastrálnych území. Tak ja by som bol veľmi rád, keby sa urobilo zadosť, aby sme tu zase nejakých 10 rokov nehovorili, že zase sme sa pohli iba o nejaký pol krôčik dopredu a stále máme problémy s tými vlastníkmi, ktorí nie sú zistení alebo sú neidentifikovaní, zastupuje ich Slovenský pozemkový fond, potom je tam depozit, potom to musíme skladať na samostatné účty, potom sa to vypláca, nevypláca a všetko možné okolo toho, len nie nájsť vlastníka a urobiť s tým poriadok. Takže bol by som veľmi rád, keby ste aj na to nejakým spôsobom v ďalších rozpočtoch dozreli a pokiaľ bude nejaký apel na navýšenie prostriedkov a bude možný, aby sme na tie pozemkové úpravy, resp. na registre, obnovené evidencie práv, to zase má teraz správa katastra, úrad geodézie, kartografie na starosti, aby aj tam sme našli tie financie.
Ako som rozprával s pani riaditeľkou Úradu geodézie, kartografie a katastra, stále, keď bolo potrebné, oni sú v takej stále, v takej bdelej kóme, by som povedal, že nie sú tam, nevyskakujú tiež a stále, keď bolo potrebné, dostali pomocnú ruku z ministerstva. Tak dúfam, že takúto nejakú, by som povedal, že líniu si udržíte aj naďalej, pretože oni sú tí prví, ktorí by mali urobiť poriadok s týmito pozemkami. Takže aj s tými registrami, ukončiť ich a, pán minister, môžem vám povedať, že to bude historická chvíľa, keď posledný register bude zapísaný do katastra nehnuteľností, pretože za éru existencie Slováka na slovenskej zemi sme jednou metodikou nemali vlastnícke právo spracované nikdy. To znamená, to by som chcel docieliť vo volebných obdobiach, ktoré sú ešte pred nami, aspoň dúfam, lebo parlament, dúfam, že bude fungovať ďalej v tejto republike, aby sme takto mali a mohli si povedať, áno, vidíte, my sme to urobili a máme jednou metodikou register urobený a všetky pozemky vieme nájsť vlastníka, alebo toho neznámeho, ktorého zastupuje Slovenský pozemkový fond. Tak to je k tomuto nášmu rezortu pôdohospodárstva v oblasti pozemkovej agendy.
Druhá oblasť je ministerstvo životného prostredia, no a tu vidím ten veľký sek, ktorý, zdá sa mi, ako keby sme ten rezort k nejakému zániku odsudzovali, tak ako to už bolo pred niekoľkými rokmi, kde prakticky rezort prestal existovať a znovu sme ho kreovali. A znovu, keď si pozriem na tie rozpočty, ktoré rezort životného prostredia a ministerstvo malo k dispozícii v roku 2010, tak viac-menej štátny rozpočet sa tam pohyboval, to znamená, mimo tých prostriedkov EÚ bolo iba niekoľko stoviek tisíc eur, nič viacej, nič menej. Od 350 do nejakých 240-tisíc v roku 2013. To znamená, znovu tam je možnože 98 percent európskych fondov a tam tiež bude asi potom veľké bolenie hlavy, ako ich nahradiť, tie fondy. Rozdiely v príjmoch a výdavkoch v tomto rezorte životného prostredia v roku 2010 do roku 2013 bolo 93 mil., 160 mil., 98 mil., 140 mil., aj teraz je takáto nejaká výška, to znamená, je tam tiež riadny prepad a najväčší prepad tam vidím v tých štátnych príspevkových organizáciách, ktoré spadajú pod tento rezort.
A som veľmi rád, že minister životného prostredie, a bolo to už spomínané aj kolegom Hubom, v svojom rozpočte vyhodnotil reálne, čo spôsobí takéto poníženie rozpočtu tohto jeho rezortu. Musím povedať, že kvitujem túto jeho, by som povedal, že realitu, ktorú sa nebál dať aj do svojej správy, kde na záver, budem ho citovať: "V rámci rozpočtu nie sú vôbec zabezpečené výdavky na protipovodňové opatrenia a udržiavanie splavnosti vodných ciest, neregulované platby. Plnenie povinností štátu uhrádzať neregulované platby prispieva k zhoršovaniu ekonomickej situácie Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p., a k neplneniu povinností podniku nielen na úseku protipovodňovej ochrany, ale aj v oblasti správy vodných tokov ako celku."
Správa vodných tokov ako celku je stále tiež u nás, by som povedal, na dennodennom poriadku. Ja som ako aj ornitológ a chodím po tom teréne po tej slovenskej zemi a môžem vám povedať, že mnoho záplav, ktoré nám potom spôsobujú neskutočné problémy pri odstraňovaní týchto, by som povedal, že dôsledok týchto záplav, viac-menej by nemuseli byť, keby boli vodné toky vyčistené. Keby neboli a boli udržiavané tak, ako by mali byť, a na to je ten Slovenský vodohospodársky podnik, resp. možnože aj ten Melioračný podnik, štátny podnik, ktorý proste funguje, aglomerácie, kde mali toto riešiť. Žiaľ, ani im sa nedostávajú financie v takom objeme, ako by bolo potrebné, a to je iba tá základná údržba, už nehovorím o rozvoji, takže tam by som bol tiež veľmi rád, keby sme predchádzali preventívou aj takýmito cestami, že budeme tie vodné toky čistiť, to, čo majú v náplni práce, aby sme našli na to financie a potom nebudeme musieť sanovať podstatne väčšiu finančnú čiastku po následkoch, ktoré po tejto povodni musíme odstraňovať.
Ďalej musím citovať pána ministra, že upozorňuje, vzhľadom na nízky limit výdavkov kapitoly bude problémom zabezpečiť základné prevádzkové výdavky ministerstva jednotlivých organizácií. A tu má priloženú tabuľku, hovorím o roku 2015, ale je to plánované aj v roku 2016 a ´17, kde konštatuje, aké sú v jednotlivých tých organizáciách problémy a s čím hlavne. Všade skoro, každý druhý riadok, je tam presne vymodifikované, napríklad Hydrometeorologický ústav monitoring kvality ovzdušia mínus 742-tisíc eur nedostatok bude. Meteorologické stanice mínus 712-tisíc eur, máme tu monitoring rádioaktivity životného prostredia, 52-tisíc eur budú v strate, nebudú môcť vykonávať úlohy, ktoré im vyplývajú z ich náplne práce. Máme tam sledovanie ovzdušia, 132-tisíc eur nebudú môcť vykryť práce v takomto objeme, aby splnili to, čo majú zo zákona. Agentúra životného prostredia tam je, dokonca mzdy, odvody zamestnancov, za to idú už do likvidačného procesu, tam chýba nám 276-tisíc eur. Vyzerá, že to isté je aj v banskom múzeu, dokonca nebudú mať ani na elektriku a na plyn, kde im bude chýbať 100-tisíc eur.
Ja viem, to sú čísla, ktoré veľmi zle sa čítajú a viac-menej nevidím, akú perspektívu tí zamestnanci majú vidieť a ako sa to potom bude sanovať, keď už zistíme, že tam nebudeme mať nič. Štátna ochrana prírody je tak isto v tom, je tam aj výskumný ústav vodného hospodárstva, ZOO Bojnice, je tam aj inšpekcia, Slovenská inšpekcia životného prostredia aj geologický ústav. Všetci títo, dokonca aj ústredný orgán, budú mať veľké problémy v rezorte životného prostredia, aby vôbec mohli existovať, nieto že by si nejak zveľaďovali svoj, by som povedal, fond, ktorý tam spravujú, alebo budú mať so základnými prevádzkovými nákladmi problém, aby vôbec tu nejakým spôsobom udržali.
Takže, pán minister, možnože by dobré bolo postaviť sa čelom k tomu a povedať, akým spôsobom sa to môže alebo bude, alebo máte snahu, alebo budete mať snahu to riešiť, lebo chcem veriť, že minister životného prostredia si svoju úlohu zastane a v prípade, že bude havarijný stav na týchto inštitúciách, tak bude asi žiadať nejak tie financie, aby z nejakého toho, nechcem povedať, že z bočného šuflíka, ale proste z iných rezerv, aby nejakým spôsobom boli uvoľnené. Chcem veriť, že nedáte padnúť rezortu životného prostredia, lebo potom padne vlastne, ja hovorím, celá nejaká filozofia, že čo tu vlastne máme rozvíjať, keď nie životné prostredie. A aby sme nehovorili iba od veci, tak ja by som si dovolil také námety, možnože niektoré budú pochopené, niektoré nie, ako k nejakým tým zdrojom prísť.
Jedným z nich vidím aj tento a myslím si, že je to aj podkuté rôznymi či už štúdiami, bakalárskymi prácami, výskumnými úlohami a inými prieskumami, ktoré hovoria, že je to realizovateľné aj u nás v Slovenskej republike, pretože nevymýšľame teplú vodu. Je to proste už vo svete a by dobré bolo sa k tomu nejakým spôsobom primäť, aby sme na naše podmienky slovenskej pospolitosti a slovenskej krajiny tieto modifikovali, na naše podmienky. A mám na mysli konkrétne spravovanie národných parkov.
Momentálne národné parky pýtajú, štát, daj, aby som mohol to prevádzkovať, a keď si pozrieme v okolitých štátoch, tak nemusí to takto byť. Kolega zo zoologickej brandže, ako sa hovorí, doc. Janiga má prehodnotené národné parky na spôsob talianskeho národného parku Ambruzo, kde už na to prišli pred niekoľkými, myslím, aj desiatkami rokov, kde sa snažia byť maximálne sebestační a nenapojení na rozpočet štátu, a takéto prepočty, ktoré oni urobili a realizujú sa aj v iných krajinách Európskej únie, mali by sme sa nad tým zamyslieť a aj u nás nejakým spôsobom to možnože zaviesť.
Čo viem, je to už urobené, takýto prepočet, je tam nejakým spôsobom, v hrubom ryse poviem, je tam selektívny spôsob čerpania alebo prijímania financií, z čoho vlastne budú fungovať. Je tam jedno samofinancovanie, jedna viac-menej vlastná nejaká produkcia a ďalšie štát. To znamená nejaké také trojcestné alebo trojmožné financovanie a sú už jednotlivé národné parky rozpracované, aj aký prínos by to malo pre štátnu kasu, resp. čo by sa z toho dalo pre regionálny rozvoj z týchto financií použiť.
Pokiaľ bude o to záujem, je to k dispozícii, pán docent tu dokonca bol a tlmočil to aj v našej rokovacej sále Národnej rady, pardon, v kinosále Národnej rady, do rokovacej sály sa nemohol dostať, takže bolo to na seminári asi pred dvoma-tromi rokmi už, takže myslím si, že môže hocikedy to prísť znovu tlmočiť. Ide iba o to, ako sa stále hovorí, aby bola politická vôľa, ktorá niekedy, žiaľ, a nieže niekedy, myslím, že vo väčšine prípadov tu nie je, a teraz nebudem hovoriť, neberte ma, kolegovia, akože nejak vzťahovačne, či ste modrí, bieli, červení alebo akí, ale všeobecne. Už vyjdime z tej ulity a hovorme, že ako problémy riešiť, nie dôvody, ako to neriešiť, aby sme si nekládli zbytočne pod nohy nejaké tie polená.
Takže to je jeden návod, že ako by sa možnože dala tá finančná špirála a dotácia pre národné parky možno obmedziť a mohli by sa tieto financie použiť na ďalšie veci.
Ďalej, máme tu rezorty, kde keď sa predkladá nejaký návrh z tohto rezortu, a to som si všimol, že neni to možnože u nás na rezorte pôdohospodárstva ani životného prostredia, napr. možnože v hospodárstve, možnože niekde v zdravotníctve alebo inde, kde jeden zo zdrojov príjmov, ktorý je niekedy aj dosť zaujímavý, sa ukazuje ako zdroj pokút, zdroj pokút, ktoré vyberú príslušníci daného rezortu, nechcem hovoriť o ministerstve vnútra, to je ďalšia partia, ale je to tak proste, zdroj pokút a s tým sa počíta v štátnom rozpočte.
Tak ja sa pýtam, vážení, že keď správy, teda tam sú oddelenia, Úrad geodézie a kartografie a katastra rok čo rok vo svojej správe uvádza, že má málo inšpektorov, má málo inšpektorov, ktorí by chodili a kontrolovali, ako je dodržiavaný katastrálny zákon v praxi, a sú tam aj možné sankcie pre určité či už právnické, alebo fyzické osoby, ktoré nedodržiavali tento zákon, a stále hovoria, že dajte, deväť na Slovensko je málo, to je nič. Posilnime tento personál a tento personál si na seba vyrobí a prinesie do štátnej kasy nejaké tie peniaze. No, žiaľ, nie sú vypočutí, tak sa pýtam, jeden rezort akože to preferuje, druhému sa to nejakým spôsobom nemôže nejakým spôsobom dať, že by mali tam tú personálnu otázku vyriešenú aj po takejto nejakej odbornej stránke?
Neviem, aká je tu filozofia, ale nepáči sa mi, hovorím otvorene, pretože keď nebudete kontrolovať, tak viac-menej bude tu znovu a znovu porušovanie zákonov a to je jedno, v ktorej oblasti budeme. Nie sme ešte tak vyspelá krajina, aby dodržiavanie zákonov u nás bolo alfou a omegou, nie sme ešte takto. Naši občania nie sú takto naučení a po ´90. my sme ich nevymenili, to nieže prišiel ´90. rok a ´89. a zrazu sme tu postavili nových občanov Slovenska, ktorí všetko budú v súlade so zákonom, nebudú rozkrádať a budú fungovať, no nie. My máme tých ľudí, ktorí prešli zo socializmu do demokracie, a to heslo, že keď neokradneš štát, okrádaš vlastnú rodinu, si priniesli aj do tej demokracie, teraz sa nechcem nikoho dotknúť, nechcem sa nikoho dotknúť, hovorím, pán kolega Bublavý, nechcem sa nikoho dotknúť. Ale áno, je to tak, pretože aj u súkromných firiem sa kradne, pretože tí zamestnanci mnohí majú vyhadzov a poznám kopu kolegov, ktorí takto svojich pracovníkov nejakým spôsobom pristihli, pretože oni toto zdedili, žiaľ, to nás naučil socializmus. Áno, štát, to je ten veľký mech peňazí, z ktorého sa dá brať.
A na to by som chcel upozorniť, že neni to tak, vážení občania, lebo ten mech peňazí sa plní z vašich daní, a čo sú voľby, raz za štyri roky pošlete do parlamentu 150 najlepších gazdov, aby gazdovali s vašimi peniazmi, to sú voľby, a to je jedno, či tu budeme v parlamente, VÚC-ke, komunále. To znamená, s tými peniazmi by sa malo gazdovať tak, aby neboli rozkrádané, ale aby sa kumulovali aj pre ďalšie generácie. Takže apelujem, aby sme aj kontrolnú činnosť na rôznych úsekoch a v rôznych odvetviach našich, by som povedal, že skvalitnili a keď raz to má v náplni práce, tak nech si to páni kontrolóri aj tú náplň práce urobia, lebo za to berú plat.
A vrátim sa ešte k jednej myšlienke, tvrdím, že z cestovného ruchu, ktorý by sme tu mohli a mali a museli rozvíjať, ja hovorím, to je najčistejší príjem. To je najčistejší príjem, pretože tú krajinu len treba udržiavať, už ju tu máme. Nepotrebuješ postaviť múzeum, nepotrebuješ postaviť nejaký mrakodrap, aby si tam vodil tých ľudí, už tú krajinu máme, vážení občania, to si uvedomme, len ju udržiavať tak, aby bola zaujímavá, a tvrdím, že slovenská krajina je zaujímavá, len my si ju v mnohých prípadoch tak degradujeme aj tými možnože skládkami, aj tými možnože nejakými, by som povedal, anomáliami, čo sa týka správania sa k nášmu životnému prostrediu, že mnohých ľudí, ktorí by sem chceli prísť možnože aj na dlhšie, odpudíme tak, že povedia, stačilo, stačilo, viacej na Slovensko neprídem.
Tak sa pýtam, keď takýmto spôsobom chceme robiť nejaký príjem do našej štátnej kasy v oblasti cestovného ruchu, tak to asi sme na celkom inej koľaji. A keď som si pozrel, koľko ide na cestovný ruch a propagáciu Slovenska, vyzerá, že je plánovaných v roku 2015 okolo 11 mil. eur. Budem veľmi rád, keď z týchto peňazí sa dostane, nechcem povedať, že vagóny, ale dobre, povedzme vagóny propagačných materiálov na naše veľvyslanectvá, konzuláty. Pretože mal som tú česť byť na jednom konzuláte na ázijskom kontinente a keď som videl, že tam majú päť našich propagačných knižočiek o Slovensku, tak som sa hanbil. Som sa hanbil, pretože tvrdím, tam má byť vagón, lebo tam je tá miliarda. S rozpočtom to má to, že tam by sme mali dostať tých našich turistov, ktorí k nám budú chodiť, pretože o Slovensku budú vedieť, mnohí si nás ešte stále mýlia so Slovinskom a nevedia, kde sme. Takže bol by som veľmi rád, keby ten propagačný materiál, ktorý ide na rozvoj cestovného ruchu, z tých 11 mil. eur sa dostalo aj na tie konzuláty a našim veľvyslancom, ktorých máme po svete, lebo tí sú tí styční dôstojníci, ktorí musia takýmto spôsobom nás reprezentovať a doslova že naháňať ľudí, aby prišli tu sa k nám rekreovať a obdivovať našu krásu, ktorú tu máme.
A poďme ďalej, pýtam sa, prečo nerozvíjame oblasť, v ktorej sme svetoví, prečo nerozvíjame? Každý rozvíja oblasť, v ktorej je svetový, a nie v tej oblasti, že dneska postavím, zajtra som milionár, nie, v tej, v ktorej môžem už za 30 rokov mať ten zisk aj som svetový v nej. Tak poďme ju rozvíjať a viete, aká je to oblasť? (Reakcia z pléna.) Neviete, pán Přidal, môžem povedať (reakcia z pléna), a aj poviem, nebojte sa, poviem, kúpeľníctvo, kúpeľníctvo. Viete, koľko bolo za Márie Terézie u nás kúpeľov? Viete, vážení? 125. Koľko ich je dnes? 25. Pýtam sa, kde zmizla stovka? Myslíte si, že tí ľudia pred 150. rokmi boli mimo? Ja tvrdím, že nie. Myslíte si, že nebude treba to zdravie naďalej v ľudskej populácii, teda o to zdravie sa starať aj cez kúpele? Myslíte, že nie? Ja by som navrhoval, aby to bol štátny priemysel, že by sme sa stali v tomto doménou. Keď môže byť Fínsko krajinou tisícich jazier a chodíme tam sa pozerať na ich jazerá, tak nech je Slovensko krajinou stoviek kúpeľov, a to nemusia byť kúpele, ktoré budú mať tisíce rekreantov, resp. tých, čo sa budú liečiť, to sú aj tie miestne, ktoré sme porušili, zlikvidovali a momentálne iďte sa tam pozrieť, aj u nás v okolí Prešova ich máme, a ja sa hanbím, kde sme dospeli. Takže, pán Přidal, to je tá svetovosť, v ktorej sme (reakcia z pléna), tak vidíte, jasne, však všetko vieme.
Takže, vážení, bol by som veľmi rád, a to je jedno, či to bude modrá, biela, fialová, aby sme v tom, v čom sme svetoví, rozvíjali a ukázali svetu, že aj Slovák má čo dať do svetového portfólia. Takže to je ďalší príjem možnože, možný zdroj príjmov aj do budúcna, aby sme takýmto spôsobom mohli etablovať Slovensko aj po ekonomickej stránke.
Samozrejme, to, že veda, výskum je podhodnotená a že kolegovia výskumníci boli štrajkovať, je fakt, takže ja sa tiež prihováram za nich. Nie som žiadny vedec, ale myslím si, že pokiaľ zabudneme na vedu a na výskum, tak potenciál našich mladých ľudí, ktorí chcú sa niečomu venovať, proste zakape a budeme na chvoste chvosta.
Dovoľte, aby som prečítal jeden pozmeňujúci návrh, ktorý dávame spolu s kolegami Mikulášom Hubom, Jánom Mičovským a Igorom Hraškom, ktorý sa týka návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2015, ktorý máte pod tlačou 1170. Dovoľte mi ho predniesť.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka, Mikuláša Hubu, Jána Mičovského a Igora Hraška k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2015, tlač 1170.
Vládny návrh o štátnom rozpočte na rok 2015 sa mení takto:
1. V prílohe č. 3 v kapitole Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky sa suma výdavkov celkom "26 557 975" nahrádza sumou "23 557 975" a suma výdavkov spolu bez prostriedkov EÚ "26 557 975" sa nahrádza sumou "23 557 975".
V prílohe č. 3 v kapitole Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky sa suma výdavkov celkom "662 344 676" nahrádza sumou "680 344 676" a suma výdavkov spolu bez prostriedkov EÚ "123 792 440" sa nahrádza sumou "141 792 440".
2. V prílohe č. 4 v časti 1 – Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky sa suma výdavkov spolu za kapitolu "26 557 975" nahrádza sumou "23 557 975", suma výdavkov na program 06M – Zákonodarná a kontrolná činnosť parlamentu "26 557 975" sa nahrádza sumou "23 557 975" a suma prvku 700 – Kapitálové výdavky "3 331 992" sa nahrádza sumou "331 992".
V prílohe č. 4 v časti 18 – Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky sa suma výdavkov spolu za kapitolu "662 344 676" nahrádza sumou "680 344 676", suma výdavkov na program 075 – Starostlivosť o životné prostredie "624 208 463" sa nahrádza sumou "642 208 463" a suma výdavkov na podprogram 07505 – Ochrana prírody a krajiny "5 303 227" sa nahrádza sumou "8 303 227".
Odôvodnenie: Navrhuje sa zvýšenie výdavkov v kapitole č. 18 – Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, a to aj s prihliadnutím na znenie spoločnej správy o sumu 3 mil. eur. Tieto prostriedky sa odoberú z kapitoly č. 1 – Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú zaradené medzi kapitálové výdavky určené na pokrytie investičnej akcie.
Myslím si, že tak poddimenzovaný rozpočet ministerstva životného prostredia by si zaslúžil tie 3 milióny, o ktorých tu hovoríme, aby bolo presunuté tak, ako som to prečítal v tomto pozmeňujúcom návrhu, a tento pozmeňujúci návrh odovzdám pánu spravodajcovi a ešte to rozmnožíme, aby to bolo každému rozdané.
Takže na záver by som zhodnotil predložený návrh rozpočtu, že je, ako povedal pán minister, do dvoch rokov akože vyrovnaný. Chcem veriť, že tieto sľuby, ktoré sú dané, ukáže až reálny život, či budú naplnené v takej miere, ako si predkladatelia, ako sa nádejajú. A pokiaľ takto bude, tak myslím si, že neni problém, ale nakoľko rezorty, ktorým som sa venoval, sú tak hlboko poddimenzované, za tento návrh rozpočtu nebudem môcť hlasovať, pretože išiel by som sám proti sebe. A vážne sa chcem ešte raz opýtať pána ministra, ako si predstavujeme financovanie tohto štátu, keď európske fondy tu nebudú, pretože roky zbehnú, ani nevidíme ako, a my nebudeme vedieť, na čom sme a na čom máme stavať. A ukončím svoju reč tak, ako to ukončujem stabilne, odkazom našich predkov, ktorí hovoria zo životnej múdrosti, ktorú za tie stáročia tu na Slovensku zažili: Žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. S faktickými poznámkami páni poslanci Přidal, Mičovský, Brocka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Slovo má pán poslanec Přidal.

Pán kolega Fecko, ja vám ďakujem za vaše vystúpenie. Podobne ako vy, ani ja nebudem môcť asi podporiť ten návrh rozpočtu, ktorý tu je predkladaný. Ten pozmeňovák, ktorý ste čítali, som aj ja podpísal, a tú otázku, ktorú ste mi dali, tú skúšku ako, to som vedel, ktorý je to teda biznis alebo aká je to oblasť, či je to to kúpeľníctvo. A viete, ktoré je najznámejšie kúpeľné mesto u nás ako? To je to mesto, kde bolo nakúpené to predražené cétečko, tak som zvedavý, že či viete vy, ktoré to je mesto.

Teraz má slovo pán poslanec Mičovský.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Martin, povedal si v istej fáze na úvod, že ťa mrazí pri pohľade na schodok, a ja tento tvoj pocit do značnej miery zdieľam. Z tých veľkých čísel skúsim rýchlo zísť k tomu malému číslu. Predstavme si náš štát ako rodinu, ktorá má ročný príjem 10-tisíc eur a minie 11 700. No na konci roku bude mať zjavne problém, pretože bude v dlžobe a bude stáť pred otázkou, ako tú dlžobu splácať. To sa mi zdá dlhodobo neudržateľné a my napriek tomu tento stav, aj keď uznávam, že toho roku je to o niečo lepšie, dlhodobo udržiavame. A ja by som v tejto súvislosti chcel od pána ministra prostredníctvom aj tejto faktickej otázky, keby si mu pripomenul to, čo vlastne akcentovalo v tvojom vystúpení, ako si predstavuje on nielen ako minister financií, ale tak ľudsky, že vlastne čo urobíme s tými 42,6 mld., ktoré tlačíme pred sebou a ktoré tu už viackrát z rôznych strán sa skloňovali. Ja k tomu pridám iba to, že každých 9 sekúnd nám tu nabehne tisíc eur dlhu. Ja viem, že to nedá sa urobiť v jednom ročnom rozpočte, ale my potrebujeme poznať odpoveď na otázku, kde v budúcnosti s touto obrovskou záťažou dlhu dôjdeme a ako si vlastne predstavujeme, kto to za nás zaplatí. To je tá základná otázka, ktorá mne z rozpočtu štátu menom Slovenská republika na rok 2015 vyvstáva.
Ďakujem.

Teraz má slovo pán poslanec Fecko. Brocka, pardon, pán poslanec Brocka, máte slovo.

Ja veľmi krátko. Naozaj ja sa chcem po kolegovi Přidalovi tiež prihlásiť k tomu pozmeňovaciemu návrhu v prospech kúpeľníctva, že pán kolega Fecko ho uviedol, že pozmeňovací návrh poslancov Fecka, Hrašku a Jurinovej, že aj my poslanci za KDH Přidal, Brocka, Kvasnička sme ho tiež podporili.

Ďakujem. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Fecko.