44. schôdza

Možno by bolo treba ešte uviesť to, že vlastne v tomto 192-miliónovom rozpočte je ešte 3,5 mil. pre ako keby Slovenskú filharmóniu, ale je to v podstate úprava priestorov Reduty na naše predsedníctvo 2016. 2016 je za rohom a my ešte stále nevieme, kde to bude, ako to bude, kde dáme všetkých tých ľudí, no tak je Reduta, sídlo Slovenskej filharmónie je tu na snade, no tak to budeme robiť tu. A do rozpočtu ministerstva kultúry sa strčí 3,5 mil. eur. Ja to považujem za neprijateľné. To má byť v rozpočte vlády a v špeciálnom rozpočte na prípravu roku 2016. Prečo to kazí čísla ministerstva kultúry? To som proste, nad tým mi rozum zostáva stáť. A je tam ešte pár takýchto vecí, o ktorých by sa dalo hovoriť, ale nechcela som hovoriť dlho, pretože naozaj na tých 192 mil. som vyčerpala asi akurát ten čas, ktorý je na takýto malilililinký rozpočet jasný, aby som vás príliš neunavovala, milý pán minister.

Nech sa páči, teraz podľa rokovacieho poriadku má právo vystúpiť pani Erika Jurinová. Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci za slovo. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi ešte na záver podať jeden pozmeňujúci návrh.
V tom prvom svojom vystúpení som hovorila všeobecne k rozpočtu a dotkla som sa oblasti alebo rozpočtu ministerstva práce a sociálnych vecí, kde som upozornila, tak ako aj v poslednej faktickej poznámke, a teda v mojej faktickej poznámke, že mi veľmi prekáža, že rezort práce, sociálnych vecí naozaj akoby opomína rodinnú politiku.
Znova zopakujem, že je krátený rozpočet v oblasti rodinnej politiky o 29 mil., 29 mil. v tejto oblasti je mínus. A aj keď opäť pán minister zopakoval, že pre neho, že je to spôsobené práve zníženými počtami, ktoré predpokladajú, jednoducho povedané, demografickým vývojom a násobenie čísel nám je jasné, že keď sa nižší počet vynásobí nejakou sumou, tak to výsledné číslo bude nižšie ako minulý rok, keď sa násobilo vyššie číslo. Aj napriek tomu som presvedčená o tom, že terajšiemu vedeniu zrejme chýbajú spôsoby myslenia, ktoré by uvažovali o vytváraní prorodinných politík. Nemajú vytvorený systém podpory rodín, podpory mladých rodín.
Ak by sme sa pozreli na štatistiky, a myslím, že tiež to tu už bolo veľakrát, nie v tejto rozprave, ale inokedy hovorené, že najohrozenejšou skupinou v spoločnosti sú rodiny s malými deťmi alebo mnohopočetné rodiny, jednoducho nazvané mladé rodiny. A náš štát sa im odvďačuje za to tým, že im kráti rozpočet o 29 mil. euro.
Pán minister veľmi pozitívne rozprával o celej kapitole rozpočtu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Ako chápem, že situácia je veľmi napätá, rozpočet musí byť dodržaný, snažil sa použiť čo najviac zdrojov z eurofondov alebo z fondov Európskej únie, ako to sa všetko dá pochopiť. Ale opäť, ďalšia vec, ktorú nepochopím, ak by sme si nakreslili, alebo teda keď som si dala urobiť koláčový graf, ktorý hovorí o množstve financií, ktoré idú z čoho, tak v celkovom rozpočte sa nachádza, v celom rozpočte, teraz nehovorím len o ministerstve práce, sociálnych vecí, sa nachádza 23 % výdavkov, ktoré idú z fondov Európskej únie. Minulý rok to bolo rozpočtované, myslím, že na 24 alebo 26, teraz si to nepamätám, nemám tie grafy pri sebe, 24 alebo 26 % z fondov Európskej únie. Viete, koľko je k dnešnému dňu čerpanie z tejto položky, z tých 24 % alebo 26 %? Len 6 %. Z údajov, ktoré sa, ktoré boli dohľadateľné k týmto dňom, tak 6 %, to znamená, to znamená, že nejakých 18 % ešte stále zostáva nevyčerpaných. Takže ja držím pánovi ministrovi palce, aby sa mu podarilo tieto financie vyčerpať stopercentne, tak ako si to predstavuje, ako to má v pláne, ale obávam sa, že realita môže byť veľmi podobná týmto dňom. Rovnaké ubezpečenia som počúvala aj na výbore, keď sme prejednávali rozpočet ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
Opäť ešte sa, keby som hovorila o tej rodinnej politike, tak znova tu vidím tú asociáciu. Dávame vlaky zadarmo, na ktoré má ísť pravdepodobne 43 miliónov. Pôjde teda v konečnom dôsledku možno aj viac, hej, to sú takisto len odhady, ale už tu vidíme, že z pôvodných 13 miliónov, ktoré boli odhadované, sa to prehuplo viac ako trojnásobne, 43 miliónov. Ktovie, kde sa to zastaví. Vratky z plynu, tiež nevieme, čo to všetko bude znamenať, keďže to pôjde zo štátneho rozpočtu priamo. Tak nevidím dôvod, prečo by som nepodala pozmeňovací, pozmeňovák k štátnemu rozpočtu, kde si dovolím ešte okrem toho, ako pán minister nás uistil, že to bude dostačujúce, navýšiť zložku financovania sociálnych služieb. (Reakcia navrhovateľa.) No, ale bude to len presunom, presunom, nebojte sa (povedané so smiechom).
Opäť, od ministra sme počuli veľmi pozitívne hodnotenie, ktoré vyplývalo z navýšenia počtu miest, z navýšenia rozpočtu, ktoré je naozaj slušné oproti iným rokom. Aj napriek tomu, keďže na tento rok sa zvýšil počet miest o 5-tisíc, ďalší rok, keďže prechádzajú veľmi silné ročníky do oblasti sociálnych služieb alebo je predpoklad, že budú žiadať ďalšie množstvá ľudí, predpoklad je, že opäť bude nutné navýšiť tieto prostriedky, tak preventívne chcem pomôcť hlavne poskytovateľom sociálnych služieb, ktorí ešte k dnešnému dňu žijú vo veľkej neistote, že či vôbec to bude vyfinancované, či to bude, či to systém utiahne.
Tento týždeň sa konala konferencia poskytovateľov sociálnych služieb a okrem toho, že mali naozaj veľké existenčné problémy, lebo prejavili náznak veľkých existenčných problémov, ktoré súvisia možno aj so zánikom niektorých zariadení sociálnych služieb, alebo tí, ktorí poskytujú sociálnu službu, tiež hovorili o niektorých vylepšeniach v zákone, ktoré by vedeli napomôcť riešeniu problémov. Musím povedať, že stále pretrváva diskriminačný stav. Viem, že tento sa v zákone o štátnom rozpočte nedá riešiť, ale tá existencia takej skrytej diskriminácie neverejných poskytovateľov u nás stále pretrváva. To, že existuje stále poradovník ľudí, ktorí sa nevedia dostať nieže fyzicky k službe, oni by sa vedeli umiestniť, lebo oni sa aj umiestnia, ale nevedia sa potom už dostať k samotnej sume, ktorú aj keď majú schválenú samosprávou alebo vyšším územným celkom, jednoducho samospráva nemá peniaze. A otázka, že prečo nepošle aj vyšší územný celok peniaze tej a tej pani, no lebo je 150. v poradí. Keď bude mať peniaze na tých 150 ľudí pred ňou, tak možno pošlem, nieže možno, ale pošleme aj jej.
Rada by som predísť takýmto stavom, a preto sme pripravili pozmeňovací návrh poslankyne Národnej rady Eriky Jurinovej k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2015.
Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2015 sa mení takto:
1. V prílohe č. 4 v časti 22 – Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sa suma výdavkov spolu na program 07E – Tvorba a implementácia politík "138 712 518" nahrádza sumou "128 712 518". Suma výdavkov na podprogram 07E 04 – Výkon štátnej správy na úseku sociálnych vecí, rodiny, práce a zamestnanosti "117 454 684" sa nahrádza sumou "107 454 684" a suma výdavkov na prvok 07E0401 – Špecializovaná štátna správa "106 500 182" sa nahrádza sumou "96 500 182".
2. V prílohe č. 4 v časti 22 – Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sa suma výdavkov spolu na program 07C – Sociálna inklúzia "1 874 652 318" nahrádza sumou "1 884 652 318" a suma výdavkov na podprogram 07C0A – Podpora sociálnych služieb "72 456 760" sa nahrádza sumou "82 456 760".
Odôvodnenie: Cieľom pozmeňujúceho návrhu je presunutie vyčlenených finančných prostriedkov určených pre Ministerstvo financií Slovenskej republiky z programu Tvorba a implementácia politík do programu Sociálna inklúzia. V zmysle právoplatných rozhodnutí o poskytnutí sociálnych služieb by mal štát dodržať financovanie adekvátnej časti nákladov spojených s poskytnutím sociálnych služieb čo najskôr. Vzhľadom na dlhodobé poddimenzovanie sociálnych služieb, stále zvyšujúci sa počet žiadateľov o tieto služby, ako aj zhoršený demografický vývoj v súvislosti so starnutím populácie si dovoľujem podať návrh na zvýšenie výdavkov v programe sociálnych služieb v kategórii 07C0A – Podpora sociálnych služieb.
Predložený pozmeňujúci návrh dočasne zvyšuje už navýšený návrh rozpočtu 2015 v kategórii sociálnych služieb, kým ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny zrealizuje prisľúbený nový model financovania sociálnych služieb na Slovensku.
Ak som hovorila alebo ak som prečítala teraz prísľub vlády – nový model financovania sociálnych služieb –, zopakujem, že tento model sa hľadá už niekoľko rokov. Bude veľmi vhodné, ak sa podarí doriešiť tento problém, lebo verím, že až naozaj spravodlivé financovanie alebo nájdenie toho najrozumnejšieho modelu financovania sociálnych služieb môže odstrániť tú diskrimináciu, ktorá stále medzi verejnými a neverejnými poskytovateľmi existuje. Štát sa rozhodol voviesť ako poskytovateľov sociálnych služieb aj súkromníkov alebo neziskové organizácie, jednoducho neverejných poskytovateľov. Štát sa na tom dohodol a rozhodol sa. Takže neni dôvod, prečo by mali byť naozaj obchádzanými a prečo by mali mať zhoršené financovanie oproti verejným poskytovateľom, ktorými sú vyššie územné celky alebo samosprávy. Takže sama sa veľmi teším na nový zákon o financovaní a dúfam, že bude naozaj takou vzpruhou, vzpruhou pre tých, ktorí v sociálnych službách ledva prežívajú a možno niektorí aj z finančných dôvodov musia končiť.
Ďakujem pekne za podporu pozmeňováku.

Ďakujem pekne. Posledným rečníkom do rozpravy je pán Ľudovít Kaník. Nie je prítomný. Takže vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán minister, máte možnosť sa vyjadriť k rozprave. Nech sa páči.

Ďakujem. Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Tak prišli sme na koniec cesty. Tentokrát to ani tak dlho netrvalo. Myslím si, že je to nejakých 14 a pol hodiny, do 15 hodín rozpravy, oproti minulému roku tuším o polovicu, skoro o polovicu menej. Ale v každom prípade ja ďakujem za kultivovanosť tejto rozpravy a ďakujem za každý jeden príspevok, či bol v rozprave, či v písomnej alebo ústnej časti rozpravy, alebo aj v oblasti faktických pripomienok. Ďakujem aj mojim niekoľkým kolegom ministrom, ktorí sa takisto vyjadrili a prišli v podstate kľúčovo podporiť pozmeňovacie návrhy, ktoré boli prijaté na jednotlivých výboroch Národnej rady.
Ja si naozaj oceňujem v zásade slušnosť tejto rozpravy, pretože myslím si, že bolo to rôzne. Bolo to buď zo všeobecných pohľadov vo vzťahu ľudí, ktorí sa verejným financiám venujú roky, či už z hľadiska akademického, akademickej pôdy, alebo praktickej politiky, ale aj príspevky, ktoré smerovali k jednotlivým kapitolám a k jednotlivým oblastiam života. A myslím si, že výsledkom takej debaty musí byť to, že nikdy nie je koniec práce na tom, ako zlepšovať verejné financie, ako zlepšovať parametre kvality života na Slovensku, a musím povedať, že vnímam tu aj taký vnútorný paradox, pretože od ľudí, ktorí sa venujú z hľadiska politiky verejných financií, samozrejme, ide o taký ten komplexný pohľad a o to, o dosiahnutie takých tých parametrov, ktorým ľudia, ktorí zodpovedajú za verejné financie, rozumejú, to ide o dlhodobú udržateľnosť, o transparentnosť, o efektívnosť.
Ale, samozrejme, zaznievali tu aj prekvapenia, respektíve ponosy na to, že máme perinu, spod ktorej nám trčia nohy, a to ja potvrdzujem, máme takú stále perinu, ale musím vám pripomenúť, že táto krajina naozaj nikdy nehospodárila ani čo len s vyrovnaným rozpočtom a že k tomuto cieľu jednoznačne smerujeme. A smerujeme k nemu nielen preto, že sme sa na tom dohodli v skupine krajín eurozóny a že je to vlastne poučenie z období, krízového obdobia v roku 2009, ´10, ´11 a v podstate až dodnes máme stále, nesieme znaky krízy a kľúčovo tie pozostatky sú viditeľné na trhu práce. Takže nielen preto, že sme sa rozhodli ísť touto cestou, ale pretože tomu aj veríme, že vyrovnané hospodárenie tých základných funkcií štátu je správne práve preto, aby sme potom prípadné prebytky alebo prípadný fiškálny priestor, ktorý, odborne sa to volá fiškálny priestor, mohli použiť potom po roku 2017 na financovanie tej alebo onej oblasti podľa toho, ako sa na tom spoločnosť reprezentovaná poslancami Národnej rady alebo tou, alebo onou koalíciou dohodne.
Takže musím priznať, že ma krátkosť rozpravy prekvapila. Zároveň to vnímam aj ako znak toho, že nami pripravený rozpočet je skutočne dobre nastavený. S tým asi nebudú súhlasiť poslanci opozície, ale ja to naozaj vnímam ako dôkaz toho, že to nie je žiadna dráma. Naozaj, v tomto období to už žiadna dráma nie je. Napriek povinnej politickej kritike, ktorú som si vypočul z úst opozičných pánov poslancov, stojím si plne za tým, čo som povedal vo svojom úvodnom vystúpení, ako aj v reakciách na vaše vystúpenia. Rozpočet verejnej správy na rok 2015 upevňuje naše smerovanie k vyrovnanému rozpočtu v roku 2017. Je to realistický plán a deficit verejných financií cielený na úroveň 2,3 % hrubého domáceho produktu a vytvorenie dodatočnej rezervy vo výške 0,2 % hrubého domáceho produktu, to je naozaj dosiahnuteľná méta.
Výhrady smerovali na adresu dlhu, deficitu, to, že zvyšujeme daňové zaťaženie alebo že používame kreatívne finty, to, že naďalej zadlžujeme Slovensko a že vo finále nekonsolidujeme, len kryjeme jednorazové alebo dočasné uvoľnenia fiškálnej konsolidácie v tomto roku. Rád by som opätovne zdôraznil, že konsolidácia verejných financií nie sú žiadne preteky. Súhlasím aj s názormi, že dosiahnutie cieľov je možné rôznymi spôsobmi, a rešpektujem postoj aj kolegov poslancov, že by to či ono urobili inak.
Áno, nezakrývame si existujúce riziká a možnú potrebu dodatočných korekčných opatrení v prípade, ak sa tieto negatívne riziká materializujú. Dokázali sme však už v minulosti, že sme schopní reagovať tak ako na vonkajšie, tak aj na vnútorné riziká, zvládnuť negatívne šoky, môžem vám potvrdiť, že na vlastnej koži to zažívam tretí rok. Nemám žiadne ružové okuliare, ani svet ale nevnímam depresívne, v čiernom. Pri tempe a miere konsolidácie je nutné si uvedomiť, že nejde len o bezúčelné znižovanie deficitu a dlhu pre samotné znižovanie. Rozhovory na globálnej a európskej úrovni sa sústreďujú na to, ako po rokoch tvrdého ozdravovania verejných financií, ktoré stáli hlavu nejedného politika v členských krajinách eurozóny, ako pokračovať tak, aby sme nezadusili rast a stimulovali ekonomiku a zamestnanosť.
Ten vnútorný paradox spočíva aj v tom, že na jednej strane sú tu ponosy teda na absolútnu veľkosť dlhu alebo na relatívnu veľkosť dlhu a na druhej strane je tu výpočet výčitiek, sú tu vlastne výčitky o tom, čo všetko je nedofinancované. Tak ako pred chvíľou pani Vášáryová o kultúre alebo pán Huba, ktorý hovoril o kultúrnom barbarstve, o stresovaní vedcov, o podfinancovaní rozvojovej pomoci, podfinancovaní kultúry, životného prostredia, Akadémie vied, zelených technológií, tretieho sektora, ekologickej výchovy, energetiky, zadného palivového cyklu, toto je proste len výpočet výčitiek z prejavu pána poslanca Hubu. Takže toto je ten vnútorný paradox, ktorý je reprezentovaný aj opozičnými poslancami, to znamená na jednej strane kritika za to, že je viac príjmov v štátnom rozpočte, na druhej strane stále deficitné hospodárenie, a to priznávam, stále deficitné hospodárenie, a na tej tretej strane stále málo peňazí, málo výdavkov, viac peňazí do tej alebo onej oblasti. Uznajte, že nie som kúzelník, a z tohto pohľadu nie som schopný vyhovieť všetkému a každému a v podstate sa to ani nedá, to je aj materializovanie toho, že dohoda na ideálnom rozpočte neexistuje, hej?
Takže zopár tvrdení z už prebehnutej debaty. Takže jeden kolega hovorí, že rozpočet na rok 2015 iba kompenzuje rok 2014 a nevytvára predpoklady na dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Nesúhlasím. Už rok 2015 výrazne zlepší udržateľnosť cez zlepšenie štrukturálneho salda, ktoré vidíme niekde na úrovni okolo 1,2 %. Že si požičiavame výhodne, lebo, lebo ECB. No ale vďaka konsolidácii. Nielen kvôli ECB a zlepšenia nálady na finančných trhoch. Bez nej by nám trhy pravdepodobne dokonca nepožičali nič alebo oveľa, oveľa drahšie. Sú tu jasné príklady, bývalé výkladné skrine, ktoré majú oveľa horšie spready alebo rizikové prirážky k svojim štátnym dlhopisom. My sa teraz naozaj dostávame na úroveň financovania Fínska, ktoré, treba priznať, je v obrovských štrukturálnych problémoch. Máme rizikové prirážky na úrovni Belgicka, to znamená, naozaj sme sa posunuli do úplne inej kategórie krajín.
Tvrdíte niektorí, že nemocnice by do konca roka mali hospodáriť vyrovnane a to nemôžem vraj myslieť vážne, rozpočet neobsahuje žiadne opatrenia znižovania dlhu nemocníc. Do konca budúceho roku by mali naozaj nemocnice hospodáriť vyrovnane, to je záväzok rezortu zdravotníctva, tak sa nechajme prekvapiť ešte aj konkrétnymi opatreniami, ktoré vzídu aj z poslednej krízy posledných týždňov, ale pravdou je, že aj my si na tento sľub vytvárame rezervu 50 mil. eur z pohľadu možných skúseností povedzme z posledných rokov.
Opäť niektorí tvrdíte, že tento rozpočet zvyšuje dane, zvyšuje daňové zaťaženie a nezlepšuje podnikateľské prostredie, že školstvo, veda a výskum, že tam žiadna zmena nie je, ani pozitívna, ani negatívna, že to vlastne betónujeme. Upozorňujem, že dávame viac opäť, už tretí rok, viac učiteľom a v rezorte školstva sme tak isto naštartovali najvýznamnejšie zmeny za ostatných 10 rokov, na ktorých sa, dúfam, že aj mnohí zhodneme.
V ďalšom sa hovorí o tom, že ten rozpočet vlastne dobrý nie je a že v podstate mohol byť kľudne horší, keby sme postupovali ako Francúzi, Taliani alebo nejaké ďalšie krajiny. No, tu je základná otázka, kto kedy predložil rozpočet s takýmto štrukturálnym deficitom? Podarilo sa to niekomu v minulosti? Odpoveď na túto otázku som ani včera nedostal, lebo je rečnícka, lebo jej odpoveďou je, a to je zapísané v histórii, nikomu.
Aj keby sa naplnili, zase kritika, aj keby sa naplnili predpoklady rozpočtu na rok 2015, tak po troch rokoch našej vlády budeme na tom horšie, ako sme na tom boli po prvom roku vlády v roku 2013, tu nám teda aspoň božia sláva už bola uznaná z pohľadu toho, že sme naozaj urobili niečo aj v oblasti zníženia štrukturálneho deficitu, aj vyňatia z procedúry nadmerného deficitu. Tu musím povedať, že to tu niekto vidí veľmi, veľmi depresívne a že snáď máme za sebou nejakú kredibilnú históriu z pohľadu toho, že vieme kontrolovať riziká do posledného dňa každého finančného roku. Aj keď prekvapiť nás môžu jednorazové opatrenia, napríklad korekcie, ale tie nemajú štrukturálnu podobu a nemôžu zhoršiť štrukturálne saldo. V ďalšom je tu teda pochvala, že teda v roku 2011 za vlády Ivety Radičovej bolo štrukturálne úsilie 2,6 %, čo podľa teda niektorých mágov my nedosiahneme nikdy, no ja musím len povedať, tak potom, ako dosiahli ste 2,6 %, a potom sa vám vláda rozpadla.
No, tvrdíte, že zdravotníctvo tento rok vyrobí dlh za 170 mil. eur. Nevyrobí, toto sú najmä výplaty zdravotných poisťovní na základe deravého systému, ktorý vymysleli a presadili vtedy tí ľudia, keď časť opozície v podstate bola pri moci a bola súčasťou konštrukcie, ktorých výsledkov sa dožívame až dodnes.
No a mnohí nám vyčítajú aj to, že premiantské hodnotenie návrhu rozpočtu bolo založené len na odhadovanom deficite 2 %, tak ako tento rozpočet odchádzal z vlády. Chcem vás ubezpečiť, že s Európskou komisiou sme v permanentnom kontakte, som tu o tom hovoril, to znamená, aj v samotnom návrhu rozpočtu, v tzv. draft budget plane, boli uvedené jasné indície toho, že chceme financovať odvodovú reformu, chceme zvýšiť platy učiteľov a že ten fiškálny priestor vidíme niekde do úrovne 2,5 %. Aj na základe toho je cenná prognóza Európskej komisie, ráta s výškou deficitu na budúci rok, to je ich odhad, prognóza, navrhujú 2,6 %, a to kategorizovanie medzi krajiny ako Nemecko, Holandsko a Luxembursko je na základe ich prognózy. Takže poprosím a to si naozaj aj vyprosím, odkazy o tom, že zavádzame Európsku komisiu, to nikto nemôže myslieť ani vážne a ani to nie je pravda.
Hovorilo sa, že vláda berie a nedáva, tu by som opäť raz zopakoval, konsolidácia je v porovnaní so scenárom nezmenených politík tvorená z 55 % opatreniami na strane výdavkov, to znamená viac na strane výdavkov, aj po prijatí všetkých pozmeňovacích návrhov v Národnej rade, a zo 45 % opatreniami na strane príjmov, ktoré sa medziročne zvyšujú o 431 mil., to sú príjmy, a 536 mil. je pokles samotných výdavkov. A tieto parametre už naozaj zahŕňajú aj výbormi prerokované pozmeňovacie návrhy a opäť hovorí o tom aj hodnotenie Európskej komisie, ktoré jasne, explicitne, čierne na bielom hovorí o tom, že konsolidácia sa deje viac na výdavkovej strane.
A snáď aj k tomu môjmu vyjadreniu o tom, že nevidím priestor už na strane výdavkov, tak nehovorím o fungovaní štátu, hovorím o podieli výdavkov na hrubom domácom produkte, hovorím o miere prerozdeľovania, hovorím o tom, čomu sa hovorí z hľadiska politológie veľkosť štátu. A tu vám musím pripomenúť, že na základe posledných čísel stále klesá podiel medziročne, roky ´14 a ´15, klesá podiel výdavkov na hrubom domácom produkte a dokonca aj po prijatí dane, novely zákona o dani z príjmov a napriek dodatočným príjmom, ktoré tu jasne sú pomenované, klesá aj podiel príjmov na hrubom domácom produkte medziročne. To znamená, obe tieto kategórie nám klesajú, naďalej klesajú, aj po tom, čo sme urobili opatrenia na strane príjmov aj výdavkov, ergo nie je pravda, že zvyšujeme daňové zaťaženie, pretože toto je ten kľúčový parameter, ktorý o tomto hovorí. No dobre.
Rád by som to ukončil opätovným akcentom, že nevnímam konsolidáciu ako preteky, ukázali sme, že vieme zostaviť rozpočet aj s dvojpercentným deficitom, no pre mňa ako pre ministra financií je naozaj dôležité, aby sme naším riadením verejných financií dokázali pomôcť ľuďom, podporiť hospodársky rast a pomôcť riešiť najpálčivejšie problémy Slovenska. Týmto problémom je zamestnanosť, práca pre ľudí, len v roku 2014 je to dodatočných 50-tisíc pracovných miest, v minulom roku 30-tisíc pracovných miest, myslím, že sme na dobrej ceste.
Ďakujem za tieto dva dni s vami. Vďaka. (Potlesk.)

Dva dni bola knižka voľakedy, v minulom roku, tohto roku to bolo inak.
Pán spravodajca, nech sa páči. Nie? Neželáte si záverečné slovo? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, hlasovať budeme zajtra o výslednej podobe návrhu rozpočtu verejnej správy.
Teraz vyhlasujem prestávku do 17.00 hod., budeme hlasovať a potom pokračovať podľa programu. Ďakujem pekne.