44. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Na začiatku môjho vystúpenia k tomuto zákonu len chcem povedať, že, pán minister, keď som povedala, že ste rozkošný demagóg, myslím si, že to bola skôr pochvala, a myslím si, že by ste sa na tom mohli zasmiať aj so svojimi hipsterskými okuliarmi. Čo ma nepotešilo a o čom som hovorila, keď som vystupovala k rozpočtu, ma nepotešilo, že podľa novinových správ stojíte za tým balíčkom 250 mil. eur, ktoré obsahujú teda doplatky za plyn a zadarmo vlaky pre niektoré časti obyvateľstva. Krátka poznámka ako šéfky Živeny. Najchudobnejšie v tomto štáte sú neúplné rodiny, z 98 % matky, opustené matky so svojimi deťmi. Tieto matky, hoci ich deti budú mať možnosť, ale tieto matky nemajú zadarmo ten vlak. To len k tomu sociálnemu portfóliu strany SMER.
A ešte sa teším, pán minister, že tej Matici sa nevyhneme, pretože som si všimla, že vylosovali moju otázku, takže sa o 14.15 stretneme tu znovu v Národnej rade. A ja len pevne verím, pán minister, po skúsenostiach, že neodpoviete mi jedným slovom a odídete, tak ako ste mi raz odpovedali, keď som sa vás pýtala, či budete rešpektovať zmluvy, ktoré boli podpísané o digitalizácii národného dedičstva, a vy ste mi vtedy povedali áno a odišli ste a nedodržali ste to. Takže ja len dúfam, že budeme môcť aspoň trošku sa dozvedieť o vašom názore, čo sa týka verejných financií, ktoré idú do Matice slovenskej.
Ale teraz k zákonu. Áno, vy ste o tom povedali, je to čiastočne aj norma Európskej únie, je to legislatívna úloha a ako sme už zvyknutí za týchto deväť rokov, a z toho sedem rokov ste ministrom kultúry, niečo sa podarilo vyriešiť, niečo nie, ako to už býva. Po rozhovoroch s dotknutými šéfmi inštitúcií alebo teda ľuďmi, ktorí pracujú v inštitútoch, ktorých sa tento zákon dotýka, som nadobudla dojem, že v tom legislatívnom procese sa snažili zabrániť aspoň tomu najhoršiemu alebo aspoň občas presadiť nejakú lepšiu myšlienku. Niečo sa podarilo a nad ostatným sa máva rukou.
Čo ma veľmi, čo vystupujem, je otázka Audiovizuálneho fondu. My doplácame na to, že pri prijímaní zákona o Audiovizuálnom fonde v tomto zákone, a to je aj moja chyba, pretože som na to neupozornila, prešli vtedy dva moje pozmeňujúce návrhy, nemail vôbec vyriešenú otázku evaluácie, to znamená vyhodnocovania použitia verejných financií. Na to teraz doplácame. Ja chápem, že Audiovizuálny fond, aj pod mojím tlakom, treba povedať, sa snaží túto, túto chybu napraviť, ale je to teraz obtiažne. To nie je ako predávať jogurty, hodnotiť efektivitu použitia verejných financií pre umelecké diela, ale určite je možné vyhodnotiť, ako je možné, a ja to v Kultúrnom kyslíku uverejním, v časopise, ktorý vydáva Inštitút pre kultúrnu politiku, ktorý vediem, ako je možné, že sa absolútne v komisiách zvýšil podiel ľudí, ktorí zároveň rozhodujú a zároveň sú aj závislí od samotných príspevkov fondu. Toto sú veci, ktoré sú v Audiovizuálnom fonde mimoriadne zarážajúce, a to by sme mali riešiť, pretože jednoducho sa ukazuje, že ak chcete točiť filmy, dôležité je, koho máte v komisii. A to je to, o čom som vám hovorila, pán minister, a hovorím dokola a budem hovoriť dookola stále, a to je tá tekutá zodpovednosť, tekutá zodpovednosť, kde nikto vlastne nemá zodpovednosť za tie rozhodnutia.
A plynulo nadväzujem na radu a tie rady, ktoré sú, Rada Audiovizuálneho fondu, Rada Slovenského filmového ústavu. Pán minister, vy menujete tieto rady a vy ste teda zodpovedný, aspoň teda v tomto zmysle, priamo zodpovedný za to, či urobíte kozu záhradníkom alebo nie. Toto je vaša zodpovednosť. A aj keď určitým presadzovaním princípu arm's length principle vo financovaní kultúry, ktorý samozrejme podporujem, sa zbavujete časti zodpovednosti, nemôžete sa zbaviť zodpovednosti za to, akých ľudí presadzujete do rád.
Chcem vám poďakovať, že v tomto návrhu sa venujete vymedzovaniu pojmov, alebo teda úradníci, ktorí pripravovali tento zákon. Nie sú to všetky pojmy, ktoré by sme potrebovali spresniť v oblasti kultúry, ale špeciálne som veľmi šťastná, že sa tam objavuje pojem "mediatéka", hoci je trošku v užšom chápaní, ako by som ja prijímala, ale som vďačná aj za toto, teda verejnosti prístupné zariadenie, aby som to spresnila. Tým chcem len pripomenúť, na, jednu vec. Pán minister, stále máme prázdnu jednu národnú kultúrnu pamiatku a tou je Jurkovičova tepláreň. Musím sa priznať, že mám v šuplíku a snažila som sa presadiť koncept, aby táto tepláreň sa stala takou mediatékou. Nepodarilo sa mi to, priznávam sa, pretože majiteľ tých pozemkov, ktoré sú okolo, okolo teplárne, bude stavať pravdepodobne niečo iného. Ale dať pozor na tento priestor, na tento kultúrny priestor uprostred novovznikajúcej štvrti, dôležitej štvrti Starého Mesta, sa mi zdá dôležitý. A preto využívam tento verejný priestor, aby som vás na to upozornila. Ak by ste potrebovali, môžem vám ja tento projekt mediatéky z a okolo Jurkovičovej teplárne dodať bez toho, aby som si nárokovala na nejaké autorstvo.
V tomto vymedzovaní pojmov je jeden taký problém, ktorý veľké kultúry nemajú, ale máme ho my, a to je s vymedzením pojmu, čo je slovenský produkt audiovizuálny a čo nie. Chápem, že je to veľmi obtiažne. Nemyslím si, že tak ako to navrhujete v tomto znení zákona, že je to dokonalé. Američania by sa asi smiali, keby takto si definovali, že čo je americká kultúra a čo nie. Ale chápem, že nejakým spôsobom ste to museli vymedziť, že kde bývajú tí, čo to produkujú. Dobre.
Čo sa týka ešte ale Audiovizuálneho fondu a čo som zabudla, chcela by som upozorniť na to, akým spôsobom sa mení atmosféra rokovania komisií Audiovizuálneho fondu v momente, keď sa začínajú nahrávať debaty týchto komisií. Je to krok, ktorý smeruje k stransparentneniu vlastne rozdelenia verejných financií, ale je to až zarážajúce, akým zásadným spôsobom sa mení atmosféra rokovania komisií a ja dúfam, že sa bude týmto spôsobom meniť aj zodpovednosť za rozhodnutia. Ja sa nebudem venovať tomu, že či dávajú na dobré veci alebo nedobré veci, pretože to je otázka diskusie, ale čo sa týka systému transparentnosti, je to určite veľmi dobrý krok.
Ja by som mala na vás ale jednu otázku. A to sú tí nezávislí, nezávislí producenti, hej? Ja by som poprosila hlavne, pokiaľ sa to týka, o to, že niektorí, nezávislé subjekty ešte budú musieť doplácať do fondu, keby ste nám to, vy ste o tom spomenuli vo svojej nástupnej reči, ale buďte taký láskavý, ak teda máte vy o tom osobne nejaké spresňujúcejšie informácie, keby ste mi odpovedali na túto otázku.
A už len nakoniec v krátkosti, povedali ste, že tento zákon nemá vplyv na financie. On má vplyv. On má vplyv a v tých pripomienkach k zákonu je to. A v čom rozhodne nemá vplyv, hovoríte, že je životné prostredie, ale ja si myslím, že akýkoľvek zákon, ktorý napríklad definuje pojmy alebo nejakým spôsobom zasahuje do kvality rozdeľovania verejných financií, teda štátnych financií do kultúry, má vplyv na životné prostredie, pretože má vplyv na atmosféru v spoločnosti.
Ďakujem veľmi pekne.

Pani poslankyňa, ja ani nebudem tak priamo reagovať na, k obsahu vášho príspevku k zákonu o audiovízii a k zákonu teda o audiovízii, ale skôr si dovolím podčiarknuť tú myšlienku, s ktorou ste vystúpili v úvode, narážajúc na to spektrum skupín, zraniteľných skupín obyvateľstva, pre ktoré sa poskytujú v súčasnom období rôzne sociálne výhody, vrátane toho bezplatného cestovania. Stotožňujem sa v plnej miere s vami, že ak za takéto zraniteľné skupiny obyvateľstva považujeme dôchodcov a študentov, tak medzi tieto zraniteľné skupiny obyvateľstva by rozhodne a určite mali patriť aj matky - samoživiteľky, či už sú to slobodné mamičky alebo teda mamy, ktoré sa samé starajú o deti po rozvode, lebo je pre nich typické, že aj trpia nedostatkom finančných prostriedkov. Takže podporujem túto vašu ideu a myšlienku a verím, že padne na úrodnú pôdu, preto aby sme boli nielen solidárni, ale aj spravodliví voči všetkým dotknutým zraniteľným skupinám obyvateľstva. Som presvedčená, že matky - samoživiteľky takúto ústretovosť zo strany vlády privítajú.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, ak dovolíte, ja sa vrátim k meritu veci.
Dámy a páni, v dobrom to hovorím, mali by sme si uvedomiť, že ten rokovací poriadok hovorí skutočne veľmi presne, máme sa vyjadrovať k zákonu, ktorý práve prerokovávame. Hoci určite tie veci, o ktorých hovorila aj pani Vášáryová, aj pani Mezenská, sú dôležité, ale môžeme ich potom skutočne namontovať na akýkoľvek zákon, na akúkoľvek problematiku. Hovorím ešte raz, prerokovávame zákon o vysielaní a retransmisii, prerokovávame túto problematiku. O tej problematike, o ktorej ste hovorili aj vy, pani poslankyňa Mezenská, veľmi dôležitej, určite, ale v iných zákonoch. Preto, lebo potom by sme mohli hovoriť všetci o všetkom a všade, a je tu aj nejaký čas. Hovorím, hovorím to v dobrom. Porušuje sa rokovací poriadok takýmto spôsobom.
A teraz späť k zákonu, lebo vlastne teraz som ten rokovací poriadok porušil aj ja.
Dámy a páni, začnem trochu netradične. V návrhu zákona o audiovízii ma najväčšmi potešili strany 26 a 27, keď som si ten návrh čítal, lebo tento zákon nahradí doterajšie štyri a koriguje ďalších 171 legislatívnych predpisov. Nazdávam sa, že tento trend by sme mali čím skôr rozšíriť i do ostatných sfér našej činnosti. Počet zákonov a ich aktualizácií, novelizácií, doplnkov a zmien je dnes totižto veľký, že aj odborníci strácajú prehľad v tom, čo vlastne platí. Čiže ešte raz, fajn.
Predložený návrh komplexne rieši situáciu v oblasti audiovízie. Viete, kým jestvovala jediná Slovenská filmová tvorba a jediná Československá televízia, nebolo ho treba. Po roku 1990, keď prestal platiť monopol štátu na výrobu a distribúciu audiovizuálnych diel, a po reálnom vstupe súkromných podnikateľov do televízneho vysielania v roku 1995 sa situácia zásadne zmenila.
Dôvodová správa uvádza, že dnes sa na našom trhu pohybuje zhruba sto subjektov, ktoré sa často popri iných aktivitách zaoberajú aj audiovizuálnou tvorbou, a to prirodzene vyvoláva potrebu upraviť tento terén všeobecne záväznými predpismi tak, aby nedochádzalo k problémom a sporom.
Pripúšťam, že nie som veľkým fanúšikom centrálnych evidencií a registrov, ale uvedomujem si, že je dôležité, aby štát mal prehľad o tom, kto na Slovensku v oblasti audiovízie pôsobí. Preto súhlasím s vytvorením centrálnej databázy týchto subjektov. Rovnako si myslím, že je len dobré, ak sú v takejto všeobecnej legislatívnej norme zadefinované práva a povinnosti, ktoré platia pre každého, kto sa audiovizuálnou tvorbou a prezentáciou jej výstupov zaoberá. Tu mám na mysli najmä ochranu mladistvých a systém označovania vekovej vhodnosti, spôsob umiestňovania reklamy do audiovizuálnych diel a ich jazykovú úpravu.
Za zvlášť dôležité považujem, že zákon v šiestej časti komplexne rieši postavenie a funkcie Slovenského filmového ústavu. Doposiaľ medzi legislatívcami panovalo presvedčenie, že rezortné inštitúcie ministerstva kultúry nemajú v zákonoch miesto, že ich organizácia a rozsah pôsobnosti je internou vecou rezortu. Lenže Slovenský filmový ústav, rovnako ako Divadelný ústav, Literárne centrum, Hudobné centrum a ostatné celoslovenské inštitúcie v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva nie sú iba nejakými jeho špecializovanými vysunutými pracoviskami, ale sú to pracoviská, v ktorých sa sústreďuje veľký nehmotný majetok, naše kultúrne dedičstvo. Slovenský filmový ústav ako centrálny depozitár audiovizuálnych diel nie je teda iba správcom kilometrov celuloidových pásov, ale sústreďuje a využíva a ochraňuje jedinečné dokumenty našich kultúrnych, spoločenských a národných dejín.
Pre šéfa firmy alebo podnikateľa, ktorý sa niekoľko rokov venuje audiovízii, a keď to prestane byť podnikateľsky zaujímavé, alebo keď nájde iný segment na trhu, do ktorého svoje aktivity prenesie, môže byť archív vytvorených diel iba nepríjemnou príťažou, ktorej sa zbaví. Ale ak Slovenský filmový ústav bude disponovať podľa možnosti čo najúplnejšou kolekciou všetkého, čo v tejto oblasti na Slovensku vzniklo, a zákon na to utvára možnosti a predpoklady, nebude to iba nejaký pomník súčasných tvorcov takýchto diel, ale i nenahraditeľná databáza informácií o tom, ako sa naša spoločnosť vyvíjala.
Poviem vám v tejto súvislosti len jednu malú príhodu, ktorá mi dáva za pravdu. V nemenovanom slovenskom profesionálnom divadle sa pripravovala rekonštrukcia. Bolo, bolo teda treba pripraviť objekt na odovzdanie stavbárom a nielen dočasne presťahovať kancelárie. A tak pred inú budovu, kde malo divadlo dovtedy sklady a dielne, pristavili nákladné auto a na jeho korbe skončili "papiere", archív a časť knižnice, aby sa v uvoľnenej miestnosti mohlo úradovať. V inom našom divadle zasa "nové vedenie" neváhalo po desaťročia sústreďovaný a vzácny notový materiál vysťahovať do plechovej skladovej haly, kde ho úspešne zlikvidovala vlhkosť a myši. A podobných príkladov by sme mohli zozbierať nemálo.
Preto som rád, že ministerstvo kultúry urobilo tento krok a návrhom zákona o audiovízii a jeho kapitoly o Slovenskom filmovom ústave otvára možnosť podobne upraviť aj situáciu v ostatných oblastiach.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, myslím, že máme pred sebou rozumný a dobre pripravený návrh zákona a jeho prijatím urobíme len dobrý krok, ktorý tu doteraz chýbal.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. V tejto rozprave krátkej bolo jedno kúzelné vystúpenie pani poslankyne Vášáryovej, ktorá sa najprv vo svojom príspevku dovolávala toho, aby som sa smial na jej vtipe. To je veľmi vtipné, ak ten, čo rozpráva vtip, sa domnieva, že to, čo povie, je automaticky vtipné a vynucuje si smiech z druhej strany. Ale zdá sa mi, podľa toho, ako vystúpila, že naozaj to malo prvky určitej komédie.
Po prvé, doteraz najmä poslanec Hlina keď vystupoval v rozprave, tak využil akýkoľvek návrh na to, aby v rozprave pojednal svoju tému. A pani poslankyňa Vášáryová, možnože je to choroba sólo poslancov, sa prakticky návrhu zákona nevenovala, rozprávala o svojich témach, ktoré ju vzrušujú a zaoberá sa nimi v poslednom čase. Ale potom na konci naformulovala jednu otázku, ktorá sa týka tohto návrhu, ale potom ešte prišla k tomu pultíku, kde som sedel, a vlastne to revidovala, že ona sa vlastne chcela spýtať niečo iné a povedala mi teda, čo sa vlastne chcela spýtať. Takže toto malo naozaj prvky určitej komédie, ale napriek tomu akosi do smiechu mi z toho nie je.
Napriek tomu určité veci, ktoré pani poslankyňa povedala, musím komentovať. Dokonca sa vrátila k hodine otázok v nejakom čase a povedala, že som jej na jednu otázku odpovedal áno a že som odišiel. No, pani poslankyňa, neodišiel. Ja som si počkal ešte na vašu doplňujúcu otázku a tam som ešte niečo povedal. Čiže troška aj s tou pamäťou narábajte dôslednejšie, lebo vy ste povedali: áno a odišiel. Nie, tu ste mi dali doplňujúcu otázku a na tú som vám ešte odpovedal.
No ale to len pre poriadok, nie je to podstatné, ale asi vy to považujete za podstatné, keďže v rozprave k tomuto zákonu ste to spomenuli.
A k sociálnemu balíčku. Asi by ste nemali úplne tak veriť tomu, čo sa píše v novinách, pani poslankyňa. Ja tiež, lebo potom by som si musel myslieť, že vaša dcéra zarába na vašom manželovi. Ale ja si myslím, že informácie, ktoré sa často v novinách zjavujú, by sme ako seriózni politici a poslanci nemali brať za také vážne, aby ste tu opakovane (reakcia z pléna), ale, viete, to je vlastne i určitá črta toho, z čoho vy ste mňa nieže obvinili, ale čím ste ma vtipne počastovali. To je totiž demagógia, viete? Že sama uznávate, že tie noviny asi nie sú relevantný zdroj, napriek tomu už druhýkrát za sebou to vy uvádzate ako relevantné tvrdenie, aby ste si prihriali polievočku vo vašom pohľade na rozpočet, štátny. Dobre. Rozkošná demagógia.
K vašej otázke, ktorú ste mi boli teda revidovane položili. Tak je tam ten návrh toho 0,5-percentného príspevku. Očakávame príjem z toho asi 80-tisíc ročne. Prvýkrát by to malo nabehnúť v roku 2016 a keďže je to taký, ako nejaká dynamická položka, predpokladáme, že to bude sa postupne, rok čo rok zvyšovať.
A ešte k niečomu, o čom ste hovorili v súvislosti s Audiovizuálnym fondom, o nejakej tekutej zodpovednosti a nakoniec toho tvrdenia, že vlastne sa zbavujem zodpovednosti, je tiež pekný príklad demagógie, alebo toho, ako sa dá s určitými vecami voľne narábať.
Je pomerne dlhú dobu trend a požiadavka aj politikov, aj verejnosti na odpolitizovávanie tých vecí, kam politika nepatrí, ktoré by mali byť riadené buď nestranne, nepoliticky, alebo odborne. A určité kroky, je zaujímavé, že keď sa dejú v zmysle odpolitizovania, tak ak vám to vyhovuje, tak ich nazvete, že je to zbavovanie sa zodpovednosti. Keby neboli vykonané, vy by ste neváhali povedať, že je to spolitizovanie.
Ja vám chcem len pripomenúť, že špeciálne v rezorte kultúry bolo naozaj aj za ten čas, čo ste mi vy tak narátali, že koľko rokov ja som ministrom kultúry, veď v poriadku, veď som, tak boli urobené práve v zmysle odpolitizovania.
Ako príklad napríklad môžem povedať Tlačovú agentúru Slovenskej republiky. Do môjho pôsobenia riaditeľa tlačovej agentúry priamo menovala vláda. Ten posledný priamo menovaný bol ešte pán Rezník, keď vymenil pána, respektíve pred tým, bol pán Nedavaška stiahnutý vládou Mikuláša Dzurindu, ale už potom ďalšie veci a prišla zmena zákona, a napríklad je už rozdiel medzi tým, či vláda priamo menuje riaditeľa TASR, alebo či ho volí nejaká rada.
Takisto Audiovizuálny fond, bol to jasný krok k odpolitizovaniu distribúcie prostriedkov určených na podporu filmovej tvorby. Tým nechcem povedať, že tam nie sú problémy, ale bolo to nie zbavovanie sa zodpovednosti, ale odpolitizovanie, alebo aj odpolitizovanie.
A Radu Audiovizuálneho fondu ja vymenúvam, viete? Tam je prevažná väčšina ľudí nominovaných tými stranami, ktoré prispievajú do Audiovizuálneho fondu, ktorých ja musím akceptovať. Čiže ja netvorím tú radu na svoj spôsob, ja vymenujem toho, koho mi určia súkromné televízie, koho nominujú, koho určí verejnoprávna televízia, koho určia distribútori. Väčšina v Audiovizuálnom fonde, v tej rade nie sú ľudia, o ktorých ja rozhodujem. A samozrejme k odpolitizovaniu dôjde aj v nasledujúcom roku, keď bude zriadený Fond na podporu umenia. Opäť je to odpolitizovanie, nie zbavovanie sa zodpovednosti.
Čiže vy sa rozhodnite, či určité trendy sú pre vás zbavovanie sa zodpovednosti, alebo odpolitizovanie. Buďte v tomto dôsledná a nie demagogická. A asi, predpokladám samozrejme, že v druhom čítaní budete aj viac hovoriť o samotnom návrhu zákona a nepôjdete cestou pána poslanca Hlinu, ktorý využíva rozpravu na to, aby riešil svoje iné mnohé témy, ktoré ho tlačia a za ktoré bojuje, alebo ku ktorým sa chce vyjadriť.
Ďakujem, pán podpredseda.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, cieľom predloženého návrhu zákona je upraviť zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách tak, aby nebol duplicitný, respektíve v rozpore s právnymi predpismi Európskej únie a riešil poverenia vyplývajúce z nariadenia Európskej únie.
Ide o úpravu, ktorou budú zo zákona vyňaté niektoré požiadavky na označovanie potravín v nadväznosti na nadobudnutie účinnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom. Taktiež z praxe vyplynula nutnosť nahradiť pojem "internetový predaj" pojmom "predaj na diaľku", ktorý lepšie pokrýva túto oblasť predaja.
Návrhom zákona sa tiež sprehľadňujú splnomocňovacie ustanovenia na vydanie všeobecne záväzných právnych predpisov a odstraňuje sa nevykonateľnosť § 3 ods. 2 zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, ktorá bola spôsobená poslednou novelou zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách.
Ďalšia úprava zákona sa týka transformácie ustanovenia čl. 2 nariadenia Komisie č. 210/2013 o schválení prevádzkarní produkujúcich klíčky, ktorá sa týka splnomocnenia Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky a Úradu verejného zdravotníctva na schvaľovanie prevádzkarní produkujúcich klíčky na ľudskú spotrebu.
Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na potrebu zavedenia navrhovaného zákona do praxe dovoľujem si vás požiadať o jeho prerokovanie a posunutie do ďalšieho legislatívneho procesu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, ďakujem, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pán spravodajca, prítomní poslanci, nebudem vystupovať dlho k tomuto zákonu, pretože viac-menej chápem, že vlastne hlavným zmyslom jeho prerokovania je splnenie takej technokratickej povinnosti, transpozičnej povinnosti a zosúladenia zákona s európskym právom. Ale zrejme iná možnosť predniesť to, čo má už dlhodobejšie trápi, pri inom zákone nebude.
Čím ďalej, tým viac ma upozorňujú naši či už slovenskí producenti slovenských pôvodných potravín alebo aj predajcovia týchto rýdzo pôvodných slovenských potravín na nedostatočnú pomoc a podporu zo strany štátu. Nemyslím teraz len finančnú podporu, ale aj inštitucionálnu, legislatívnu podporu. Preto by ma pri tejto príležitosti zaujímalo, nad rozmer týchto technokratických formálnych opatrení, pán minister, aké konkrétne opatrenia a nástroje pripravuje ministerstvo pre to, aby pomohlo našim slovenským domácim producentom alebo aj predajcom rýdzich slovenských potravín, ktorí sa trápia? Aké konkrétne opatrenia prijmete na to, aby sa proklamovaná produkcia a predaj, podpora slovenských, produkcie aj predaja, slovenských potravín posilňovala? Takže len takto krátko som si dovolila vystúpiť.
Ďakujem vám pekne za reakciu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Panie poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predkladá návrh novely zákona na základe plnenia úlohy B2 uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 339 z 9. júla 2014, ktorá mi bola uložená na základe analýzy potrieb finančného zabezpečenia registrov obnovenej evidencie pozemkov a návrh harmonogramu katastrálnych území v bývalom Vojenskom obvode Javorina.
Návrhom zákona sa dáva zákonná možnosť vykonať obnovu evidencie aj na územiach, kde sú listy vlastníctva založené, a obnoví sa stav pred prechodom vlastníctva na štát. Takýto register nie je možné do katastra nehnuteľnosti zapísať, nakoľko by tým bolo zmenené vlastníctvo bez právneho titulu.
O vlastníctve k pozemku je potrebné rozhodnúť v reštitučnom konaní podľa zákona, až potom oprávnená osoba nadobudne k pozemku vlastníctvo. K návrhu zavedenia tvorby zjednodušených registrov obnovenej evidencie pozemkov v dotknutých katastrálnych územiach viedla ministerstvo snaha vyjsť v ústrety žiadateľom o reštitúcie, ktorí nepožiadali o ich vydanie z dôvodu, že vlastnia listiny, ktoré osvedčujú vlastníctvo týchto pozemkov, ktoré však nie je možné zapísať do katastra nehnuteľností, nakoľko už bolo vydaných 100 % spoluvlastníckych podielov k pozemku, ktorý má byť ďalej reštituovaný.
Návrh zákona sleduje vytvorenie podkladu na opravu, prípadne zrušenie pôvodných reštitučných rozhodnutí a vydanie nového reštitučného rozhodnutia, ktoré je v súlade s vlastníctvom pozemku pri prechode na štát.
Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, na sociálne vplyvy a na zamestnanosť, vplyv na životné prostredie, ani na informatizáciu v spoločnosti. Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, tak ako je uvedené v doložke vplyvov. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právnymi aktmi Európskej únie.
Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na potrebu zavedenia navrhovaného zákona do praxe dovoľujem si vás požiadať o jeho prerokovanie a posunutie do ďalšieho legislatívneho procesu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážená kolegyňa, vážení kolegovia, predkladám, v súlade s § 73 o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona (tlač 1284), predkladám k tomuto návrhu zákona spravodajskú správu.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán minister, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, sa to nejakým spôsobom rozbehlo, pozerám, že síce veľa ľudí tu nepočúva, máme tu minimum poslancov, ale dobre.
Levočské vrchy, vyzerá, že je to vojenský priestor, ktorý nám robí v tejto republike aj po dvadsiatich piatich rokoch poriadnu paseku. A mali sme to možnosť vidieť aj zhruba pred rokom, keď tu boli, aj na poslaneckom prieskume sme si tam boli pozrieť, ako hovorí pani kolegyňa Košútová z nášho výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Takže je to problém, ktorý musíme riešiť. Musíme riešiť, aby sa stav vecí dal tak, ako vlastnícke právo prináleží jednotlivým vlastníkom pozemkov.
Možno, že ste zaregistrovali, že takýto podnet bol tu asi pred trištvrte rokom, plus-mínus, boli tu aj zástupcovia na balkóne týchto vlastníkov, z týchto Levočských vrchov, urbariátu a ďalších fyzických osôb, a minister vtedy viac-menej ten návrh stiahol a povedal, že pripraví niečo lepšie, ktoré by malo komplexnejšie riešiť a účelnejšie.
Vyzerá, že na túto schôdzu bol predložený do prvého čítania, ako už bolo tlmočené, návrh riešenia, ktorý hovorí o určitých aktoch, ktoré je potrebné urobiť.
Ja by som chcel takto filozoficky sa k tomu nejako postaviť, lebo nám sa teraz tu bijú, by som povedal, že dva veľmi dôležité momenty, a síce reštitúcia a vlastníctvo, prepadnuté, neprepadnuté, vojenský priestor, civilný kataster, vojenský kataster. To znamená, je to dosť taký, by som povedal, že nechcem povedať, že guľáš, ale taký spletenec, kde bude treba veľmi, by som povedal, citlivo a veľmi nejakým spôsobom radikálne to riešiť, aby to bolo jedno-jednoznačné.
Ako sme mohli počuť z úst pána ministra ako predkladateľa, ideme tam robiť, zjednodušene, register pôvodného stavu. To znamená niečo také, ktoré sme tu už raz mali, ZRP-sky takzvané, ktoré sa potom pri tom vstupovaní na register obnovy evidencie práv k pozemkom, tým zákonom 180/1995. A ja sa teraz pýtam, že keď sme tam konštatovali, že niektorí ľudia si ani neuplatnili reštitúciu, lebo si mysleli, že to majú ako zachované v iných územiach katastrálnych, kde boli tiež možno, že nejaké vojenské priestory, kde bol tiež vojenský kataster evidovaný, to evidované vlastníctvo k pozemkom, títo nebudú diskriminovaní? Nebudú sa cítiť ako ukrivdení? Myslím si, že túto otázku by sme mali tiež zodpovedať našim občanom, lebo reštitúcia bola braná ako veľmi citlivý nástroj. Aj teraz mám niekoľko podnetov, ktoré ľudia žiadajú, aby sa otvoril termín uplatnenia reštitučných nárokov, pretože nestihli si a všetko možné. Ja viem, že, ja nechcem to otvárať proste, už bol ten, áno, je to v poriadku, ale to by sme potom donekonečna, ako hovorí pani kolegyňa, to otvárali a respektíve riešili. Faktom je, že po dvadsiatich piatich rokmi to nemáme dokončené, a to mňa štve ako osobne, ako človeka, aj ako poslanca.
Takže, pán minister, samozrejme, že kvitujem, predpokladám, že tento návrh bol v nejakej tej komisii, ktorá ako ste sľúbili, že bude nejaká pracovná, aj s tými účastníkmi, ktorých sa to bude týkať. Tak chcem veriť, lebo ja som nebol jej prítomný, tak chcem veriť, že tak to prebehlo a že títo viac-menej žiadatelia a ukrivdení občania z tejto časti, či už urbariáty alebo fyzické osoby, že boli spoluúčastníkmi tohto výstupu, ktorý teraz tu vystupuje a je vami predkladaný.
Chcel by som sa ešte opýtať takúto vec: kto je za to zod-po-ved-ný? Za tento stav, ktorý nastal. To znamená, že za čo sa bral plat v tých rokoch, keď sa vydávali reštitučné rozhodnutia na pozemkovom v Kežmarku a bralo sa z vojenského katastra z Košíc, identifikácia. Kto je za to zod-po-ved-ný? A ako bude zodpovednosť nejakým spôsobom vyvodená, či iba všeobecne to vyšumí? Pretože myslím si, že tak by sme sa mali správať k nejakým prešľapom, ktoré boli urobené, a malo by aj to sa nejakým spôsobom prejaviť, že áno, takto a takto to riešilo ministerstvo, aby to bolo jasné. Lebo dávame ďalší priestor, že môžeme to robiť, čo chce, jak chce, vlastníctvo hore, dolu, vpravo, vľavo.
Chcem veriť, že tie rozhodnutia, ktoré sú už právoplatné, v rámci reštitučných konaní už niekoľko možnože aj desaťročí, chcem veriť, že tieto vlastnícke práva budú po týchto zrušených registroch dané na správnu mieru. A to takým spôsobom, že nebudú už napadnuteľné v ďalšom období, aby sme tu neprišli zase o nejakom trištvrte roka, povieme, že ešte tam sme niečo zabudli. Takže samozrejme, že ja sa budem tiež snažiť dať možnože nejaký pozmeňujúci návrh, pokiaľ vystane z debát s tými ľuďmi, ktorí sú poškodení, aby sme v druhom čítaní ešte aj to prebrali, či už na výbore alebo tu už v pléne, aby sme ho čo najviac skvalitnili.
Vyzerá, že budeme robiť tie registre. Chcem sa opýtať, finančne je to vykryté z akých prostriedkov? Lebo viac-menej ideme do územia. Neviem, to sú tie katastrálne územia, ktoré viac-menej neboli ešte asi pojaté v tom celom pláne ROEP v rámci Slovenska. Takže aký to bude asi obnos financií stáť? Myslím si, že sa to týka 26-ch katastrálnych území, keď si dobre pamätám, tak by sa to mohlo asi riešiť.
Upozorňujem na to, aby sme tie rozhodnutia, ktoré budú asi aj rušené, tie, ktoré už boli vydané v rámci reštitučných konaní, aby tam bolo jedno jednoznačné ukončené konanie v správnom konaní v danom prípade. Lebo akonáhle to necháme na polceste, budú z toho veľké zmätky a budú z toho žaloby na súde a bude žalovaná aj Slovenská republika. Neverím, že nie, pretože zažil som takéto žaloby počas môjho výkonu činnosti ako štátneho zamestnanca na pozemkovom úrade. Takže chcem, aby tam to bolo jednoznačne vyšpecifikované, že je to ukončené takým a takýmto spôsobom.
Myslím, že je to zbytočné naťahovať. Som rád, že je to ešte raz v tomto prvom čítaní a chcem veriť, že aj kolegovia, či už Zsolt Simon alebo ďalší, ktorí majú čo do toho povedať, alebo aj právnici, ktorých tu máme samozrejme medzi nami poslancami a budú cítiť nejakú potrebu povedať si, ako by to ešte malo lepšie vyzerať, tak dúfam, že v druhom čítaní sa to urobí. A zmyslom by malo byť, aby obyvatelia Levočských vrchov, tých území, ktorých socializmus zgniavil a zabral vlastne im tú ich rodnú hrudu, aby sa mohli tam prinavrátiť. Hoci už na zdevastované územie, pretože vidíme, aké tam ostali paseky, vlastne iba rúbanie na niektorých miestach, že lesy tam už neexistujú. Ale aby aj to bolo nejaké také memento v ďalších konaniach, že takýmto spôsobom sa nedá riešiť vlastnícke právo. A nehovorím už o tej drevnej hmote, ktorá zmizla z ich majetku, a momentálne dostanú iba holé pozemky bez porastov. Ale to už je asi na inú tému, ktorú by sme možnože mohli rozvinúť nabudúce.
Toľko zatiaľ z mojej strany. Takže, občania, dúfam, že tí, ktorí sa cítite byť ukrivdení a ste ukrivdení režimom, ktorý tu bol, dúfam, že týmto zákonom aj s vašou pomocou sa podarí túto krivdu odčiniť, hoci až po dvadsiatich piatich rokoch od revolúcie a od zákona reštitučného, ktorý vyzeral, že asi na túto oblasť až tak dôsledne nemyslel, a tým pádom musel byť novelizovaný a váš vojenský priestor musel byť do reštitučných konaní pojatý.
Takže držím tomuto zákonu palce. A chcem, pán minister, veriť, že to nebude o politike, ale bude to o riešení vecí, tak ako sme si to nejako sľúbili, keď ste nastupovali do rezortu.
Ďakujem pekne.