44. schôdza

Príjemné poludnie. Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram rozpravu, chcem vás informovať, že písomne sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Magda Vášáryová. Po jej vystúpení bude vytvorená možnosť pre prihlásenie sa do rozpravy ústne.
Takže slovo má pani poslankyňa Vášáryová.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Na začiatku môjho vystúpenia k tomuto zákonu len chcem povedať, že, pán minister, keď som povedala, že ste rozkošný demagóg, myslím si, že to bola skôr pochvala, a myslím si, že by ste sa na tom mohli zasmiať aj so svojimi hipsterskými okuliarmi. Čo ma nepotešilo a o čom som hovorila, keď som vystupovala k rozpočtu, ma nepotešilo, že podľa novinových správ stojíte za tým balíčkom 250 mil. eur, ktoré obsahujú teda doplatky za plyn a zadarmo vlaky pre niektoré časti obyvateľstva. Krátka poznámka ako šéfky Živeny. Najchudobnejšie v tomto štáte sú neúplné rodiny, z 98 % matky, opustené matky so svojimi deťmi. Tieto matky, hoci ich deti budú mať možnosť, ale tieto matky nemajú zadarmo ten vlak. To len k tomu sociálnemu portfóliu strany SMER.
A ešte sa teším, pán minister, že tej Matici sa nevyhneme, pretože som si všimla, že vylosovali moju otázku, takže sa o 14.15 stretneme tu znovu v Národnej rade. A ja len pevne verím, pán minister, po skúsenostiach, že neodpoviete mi jedným slovom a odídete, tak ako ste mi raz odpovedali, keď som sa vás pýtala, či budete rešpektovať zmluvy, ktoré boli podpísané o digitalizácii národného dedičstva, a vy ste mi vtedy povedali áno a odišli ste a nedodržali ste to. Takže ja len dúfam, že budeme môcť aspoň trošku sa dozvedieť o vašom názore, čo sa týka verejných financií, ktoré idú do Matice slovenskej.
Ale teraz k zákonu. Áno, vy ste o tom povedali, je to čiastočne aj norma Európskej únie, je to legislatívna úloha a ako sme už zvyknutí za týchto deväť rokov, a z toho sedem rokov ste ministrom kultúry, niečo sa podarilo vyriešiť, niečo nie, ako to už býva. Po rozhovoroch s dotknutými šéfmi inštitúcií alebo teda ľuďmi, ktorí pracujú v inštitútoch, ktorých sa tento zákon dotýka, som nadobudla dojem, že v tom legislatívnom procese sa snažili zabrániť aspoň tomu najhoršiemu alebo aspoň občas presadiť nejakú lepšiu myšlienku. Niečo sa podarilo a nad ostatným sa máva rukou.
Čo ma veľmi, čo vystupujem, je otázka Audiovizuálneho fondu. My doplácame na to, že pri prijímaní zákona o Audiovizuálnom fonde v tomto zákone, a to je aj moja chyba, pretože som na to neupozornila, prešli vtedy dva moje pozmeňujúce návrhy, nemail vôbec vyriešenú otázku evaluácie, to znamená vyhodnocovania použitia verejných financií. Na to teraz doplácame. Ja chápem, že Audiovizuálny fond, aj pod mojím tlakom, treba povedať, sa snaží túto, túto chybu napraviť, ale je to teraz obtiažne. To nie je ako predávať jogurty, hodnotiť efektivitu použitia verejných financií pre umelecké diela, ale určite je možné vyhodnotiť, ako je možné, a ja to v Kultúrnom kyslíku uverejním, v časopise, ktorý vydáva Inštitút pre kultúrnu politiku, ktorý vediem, ako je možné, že sa absolútne v komisiách zvýšil podiel ľudí, ktorí zároveň rozhodujú a zároveň sú aj závislí od samotných príspevkov fondu. Toto sú veci, ktoré sú v Audiovizuálnom fonde mimoriadne zarážajúce, a to by sme mali riešiť, pretože jednoducho sa ukazuje, že ak chcete točiť filmy, dôležité je, koho máte v komisii. A to je to, o čom som vám hovorila, pán minister, a hovorím dokola a budem hovoriť dookola stále, a to je tá tekutá zodpovednosť, tekutá zodpovednosť, kde nikto vlastne nemá zodpovednosť za tie rozhodnutia.
A plynulo nadväzujem na radu a tie rady, ktoré sú, Rada Audiovizuálneho fondu, Rada Slovenského filmového ústavu. Pán minister, vy menujete tieto rady a vy ste teda zodpovedný, aspoň teda v tomto zmysle, priamo zodpovedný za to, či urobíte kozu záhradníkom alebo nie. Toto je vaša zodpovednosť. A aj keď určitým presadzovaním princípu arm's length principle vo financovaní kultúry, ktorý samozrejme podporujem, sa zbavujete časti zodpovednosti, nemôžete sa zbaviť zodpovednosti za to, akých ľudí presadzujete do rád.
Chcem vám poďakovať, že v tomto návrhu sa venujete vymedzovaniu pojmov, alebo teda úradníci, ktorí pripravovali tento zákon. Nie sú to všetky pojmy, ktoré by sme potrebovali spresniť v oblasti kultúry, ale špeciálne som veľmi šťastná, že sa tam objavuje pojem "mediatéka", hoci je trošku v užšom chápaní, ako by som ja prijímala, ale som vďačná aj za toto, teda verejnosti prístupné zariadenie, aby som to spresnila. Tým chcem len pripomenúť, na, jednu vec. Pán minister, stále máme prázdnu jednu národnú kultúrnu pamiatku a tou je Jurkovičova tepláreň. Musím sa priznať, že mám v šuplíku a snažila som sa presadiť koncept, aby táto tepláreň sa stala takou mediatékou. Nepodarilo sa mi to, priznávam sa, pretože majiteľ tých pozemkov, ktoré sú okolo, okolo teplárne, bude stavať pravdepodobne niečo iného. Ale dať pozor na tento priestor, na tento kultúrny priestor uprostred novovznikajúcej štvrti, dôležitej štvrti Starého Mesta, sa mi zdá dôležitý. A preto využívam tento verejný priestor, aby som vás na to upozornila. Ak by ste potrebovali, môžem vám ja tento projekt mediatéky z a okolo Jurkovičovej teplárne dodať bez toho, aby som si nárokovala na nejaké autorstvo.
V tomto vymedzovaní pojmov je jeden taký problém, ktorý veľké kultúry nemajú, ale máme ho my, a to je s vymedzením pojmu, čo je slovenský produkt audiovizuálny a čo nie. Chápem, že je to veľmi obtiažne. Nemyslím si, že tak ako to navrhujete v tomto znení zákona, že je to dokonalé. Američania by sa asi smiali, keby takto si definovali, že čo je americká kultúra a čo nie. Ale chápem, že nejakým spôsobom ste to museli vymedziť, že kde bývajú tí, čo to produkujú. Dobre.
Čo sa týka ešte ale Audiovizuálneho fondu a čo som zabudla, chcela by som upozorniť na to, akým spôsobom sa mení atmosféra rokovania komisií Audiovizuálneho fondu v momente, keď sa začínajú nahrávať debaty týchto komisií. Je to krok, ktorý smeruje k stransparentneniu vlastne rozdelenia verejných financií, ale je to až zarážajúce, akým zásadným spôsobom sa mení atmosféra rokovania komisií a ja dúfam, že sa bude týmto spôsobom meniť aj zodpovednosť za rozhodnutia. Ja sa nebudem venovať tomu, že či dávajú na dobré veci alebo nedobré veci, pretože to je otázka diskusie, ale čo sa týka systému transparentnosti, je to určite veľmi dobrý krok.
Ja by som mala na vás ale jednu otázku. A to sú tí nezávislí, nezávislí producenti, hej? Ja by som poprosila hlavne, pokiaľ sa to týka, o to, že niektorí, nezávislé subjekty ešte budú musieť doplácať do fondu, keby ste nám to, vy ste o tom spomenuli vo svojej nástupnej reči, ale buďte taký láskavý, ak teda máte vy o tom osobne nejaké spresňujúcejšie informácie, keby ste mi odpovedali na túto otázku.
A už len nakoniec v krátkosti, povedali ste, že tento zákon nemá vplyv na financie. On má vplyv. On má vplyv a v tých pripomienkach k zákonu je to. A v čom rozhodne nemá vplyv, hovoríte, že je životné prostredie, ale ja si myslím, že akýkoľvek zákon, ktorý napríklad definuje pojmy alebo nejakým spôsobom zasahuje do kvality rozdeľovania verejných financií, teda štátnych financií do kultúry, má vplyv na životné prostredie, pretože má vplyv na atmosféru v spoločnosti.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pani poslankyňa.
S faktickou poznámkou pani poslankyňa Mezenská. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Máte slovo, pani poslankyňa.

Pani poslankyňa, ja ani nebudem tak priamo reagovať na, k obsahu vášho príspevku k zákonu o audiovízii a k zákonu teda o audiovízii, ale skôr si dovolím podčiarknuť tú myšlienku, s ktorou ste vystúpili v úvode, narážajúc na to spektrum skupín, zraniteľných skupín obyvateľstva, pre ktoré sa poskytujú v súčasnom období rôzne sociálne výhody, vrátane toho bezplatného cestovania. Stotožňujem sa v plnej miere s vami, že ak za takéto zraniteľné skupiny obyvateľstva považujeme dôchodcov a študentov, tak medzi tieto zraniteľné skupiny obyvateľstva by rozhodne a určite mali patriť aj matky - samoživiteľky, či už sú to slobodné mamičky alebo teda mamy, ktoré sa samé starajú o deti po rozvode, lebo je pre nich typické, že aj trpia nedostatkom finančných prostriedkov. Takže podporujem túto vašu ideu a myšlienku a verím, že padne na úrodnú pôdu, preto aby sme boli nielen solidárni, ale aj spravodliví voči všetkým dotknutým zraniteľným skupinám obyvateľstva. Som presvedčená, že matky - samoživiteľky takúto ústretovosť zo strany vlády privítajú.

Ďakujem, kolegyne, kolegovia.
Teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Jarjabek. Pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a slovo má pán predseda výboru pre kultúru a médiá, pán poslanec Jarjabek.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, ak dovolíte, ja sa vrátim k meritu veci.
Dámy a páni, v dobrom to hovorím, mali by sme si uvedomiť, že ten rokovací poriadok hovorí skutočne veľmi presne, máme sa vyjadrovať k zákonu, ktorý práve prerokovávame. Hoci určite tie veci, o ktorých hovorila aj pani Vášáryová, aj pani Mezenská, sú dôležité, ale môžeme ich potom skutočne namontovať na akýkoľvek zákon, na akúkoľvek problematiku. Hovorím ešte raz, prerokovávame zákon o vysielaní a retransmisii, prerokovávame túto problematiku. O tej problematike, o ktorej ste hovorili aj vy, pani poslankyňa Mezenská, veľmi dôležitej, určite, ale v iných zákonoch. Preto, lebo potom by sme mohli hovoriť všetci o všetkom a všade, a je tu aj nejaký čas. Hovorím, hovorím to v dobrom. Porušuje sa rokovací poriadok takýmto spôsobom.
A teraz späť k zákonu, lebo vlastne teraz som ten rokovací poriadok porušil aj ja.
Dámy a páni, začnem trochu netradične. V návrhu zákona o audiovízii ma najväčšmi potešili strany 26 a 27, keď som si ten návrh čítal, lebo tento zákon nahradí doterajšie štyri a koriguje ďalších 171 legislatívnych predpisov. Nazdávam sa, že tento trend by sme mali čím skôr rozšíriť i do ostatných sfér našej činnosti. Počet zákonov a ich aktualizácií, novelizácií, doplnkov a zmien je dnes totižto veľký, že aj odborníci strácajú prehľad v tom, čo vlastne platí. Čiže ešte raz, fajn.
Predložený návrh komplexne rieši situáciu v oblasti audiovízie. Viete, kým jestvovala jediná Slovenská filmová tvorba a jediná Československá televízia, nebolo ho treba. Po roku 1990, keď prestal platiť monopol štátu na výrobu a distribúciu audiovizuálnych diel, a po reálnom vstupe súkromných podnikateľov do televízneho vysielania v roku 1995 sa situácia zásadne zmenila.
Dôvodová správa uvádza, že dnes sa na našom trhu pohybuje zhruba sto subjektov, ktoré sa často popri iných aktivitách zaoberajú aj audiovizuálnou tvorbou, a to prirodzene vyvoláva potrebu upraviť tento terén všeobecne záväznými predpismi tak, aby nedochádzalo k problémom a sporom.
Pripúšťam, že nie som veľkým fanúšikom centrálnych evidencií a registrov, ale uvedomujem si, že je dôležité, aby štát mal prehľad o tom, kto na Slovensku v oblasti audiovízie pôsobí. Preto súhlasím s vytvorením centrálnej databázy týchto subjektov. Rovnako si myslím, že je len dobré, ak sú v takejto všeobecnej legislatívnej norme zadefinované práva a povinnosti, ktoré platia pre každého, kto sa audiovizuálnou tvorbou a prezentáciou jej výstupov zaoberá. Tu mám na mysli najmä ochranu mladistvých a systém označovania vekovej vhodnosti, spôsob umiestňovania reklamy do audiovizuálnych diel a ich jazykovú úpravu.
Za zvlášť dôležité považujem, že zákon v šiestej časti komplexne rieši postavenie a funkcie Slovenského filmového ústavu. Doposiaľ medzi legislatívcami panovalo presvedčenie, že rezortné inštitúcie ministerstva kultúry nemajú v zákonoch miesto, že ich organizácia a rozsah pôsobnosti je internou vecou rezortu. Lenže Slovenský filmový ústav, rovnako ako Divadelný ústav, Literárne centrum, Hudobné centrum a ostatné celoslovenské inštitúcie v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva nie sú iba nejakými jeho špecializovanými vysunutými pracoviskami, ale sú to pracoviská, v ktorých sa sústreďuje veľký nehmotný majetok, naše kultúrne dedičstvo. Slovenský filmový ústav ako centrálny depozitár audiovizuálnych diel nie je teda iba správcom kilometrov celuloidových pásov, ale sústreďuje a využíva a ochraňuje jedinečné dokumenty našich kultúrnych, spoločenských a národných dejín.
Pre šéfa firmy alebo podnikateľa, ktorý sa niekoľko rokov venuje audiovízii, a keď to prestane byť podnikateľsky zaujímavé, alebo keď nájde iný segment na trhu, do ktorého svoje aktivity prenesie, môže byť archív vytvorených diel iba nepríjemnou príťažou, ktorej sa zbaví. Ale ak Slovenský filmový ústav bude disponovať podľa možnosti čo najúplnejšou kolekciou všetkého, čo v tejto oblasti na Slovensku vzniklo, a zákon na to utvára možnosti a predpoklady, nebude to iba nejaký pomník súčasných tvorcov takýchto diel, ale i nenahraditeľná databáza informácií o tom, ako sa naša spoločnosť vyvíjala.
Poviem vám v tejto súvislosti len jednu malú príhodu, ktorá mi dáva za pravdu. V nemenovanom slovenskom profesionálnom divadle sa pripravovala rekonštrukcia. Bolo, bolo teda treba pripraviť objekt na odovzdanie stavbárom a nielen dočasne presťahovať kancelárie. A tak pred inú budovu, kde malo divadlo dovtedy sklady a dielne, pristavili nákladné auto a na jeho korbe skončili "papiere", archív a časť knižnice, aby sa v uvoľnenej miestnosti mohlo úradovať. V inom našom divadle zasa "nové vedenie" neváhalo po desaťročia sústreďovaný a vzácny notový materiál vysťahovať do plechovej skladovej haly, kde ho úspešne zlikvidovala vlhkosť a myši. A podobných príkladov by sme mohli zozbierať nemálo.
Preto som rád, že ministerstvo kultúry urobilo tento krok a návrhom zákona o audiovízii a jeho kapitoly o Slovenskom filmovom ústave otvára možnosť podobne upraviť aj situáciu v ostatných oblastiach.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, myslím, že máme pred sebou rozumný a dobre pripravený návrh zákona a jeho prijatím urobíme len dobrý krok, ktorý tu doteraz chýbal.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán predseda.
Kolegyne, kolegovia, pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy ústne. Takže mi dovoľte vyhlásiť všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko?
Máte slovo.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. V tejto rozprave krátkej bolo jedno kúzelné vystúpenie pani poslankyne Vášáryovej, ktorá sa najprv vo svojom príspevku dovolávala toho, aby som sa smial na jej vtipe. To je veľmi vtipné, ak ten, čo rozpráva vtip, sa domnieva, že to, čo povie, je automaticky vtipné a vynucuje si smiech z druhej strany. Ale zdá sa mi, podľa toho, ako vystúpila, že naozaj to malo prvky určitej komédie.
Po prvé, doteraz najmä poslanec Hlina keď vystupoval v rozprave, tak využil akýkoľvek návrh na to, aby v rozprave pojednal svoju tému. A pani poslankyňa Vášáryová, možnože je to choroba sólo poslancov, sa prakticky návrhu zákona nevenovala, rozprávala o svojich témach, ktoré ju vzrušujú a zaoberá sa nimi v poslednom čase. Ale potom na konci naformulovala jednu otázku, ktorá sa týka tohto návrhu, ale potom ešte prišla k tomu pultíku, kde som sedel, a vlastne to revidovala, že ona sa vlastne chcela spýtať niečo iné a povedala mi teda, čo sa vlastne chcela spýtať. Takže toto malo naozaj prvky určitej komédie, ale napriek tomu akosi do smiechu mi z toho nie je.
Napriek tomu určité veci, ktoré pani poslankyňa povedala, musím komentovať. Dokonca sa vrátila k hodine otázok v nejakom čase a povedala, že som jej na jednu otázku odpovedal áno a že som odišiel. No, pani poslankyňa, neodišiel. Ja som si počkal ešte na vašu doplňujúcu otázku a tam som ešte niečo povedal. Čiže troška aj s tou pamäťou narábajte dôslednejšie, lebo vy ste povedali: áno a odišiel. Nie, tu ste mi dali doplňujúcu otázku a na tú som vám ešte odpovedal.
No ale to len pre poriadok, nie je to podstatné, ale asi vy to považujete za podstatné, keďže v rozprave k tomuto zákonu ste to spomenuli.
A k sociálnemu balíčku. Asi by ste nemali úplne tak veriť tomu, čo sa píše v novinách, pani poslankyňa. Ja tiež, lebo potom by som si musel myslieť, že vaša dcéra zarába na vašom manželovi. Ale ja si myslím, že informácie, ktoré sa často v novinách zjavujú, by sme ako seriózni politici a poslanci nemali brať za také vážne, aby ste tu opakovane (reakcia z pléna), ale, viete, to je vlastne i určitá črta toho, z čoho vy ste mňa nieže obvinili, ale čím ste ma vtipne počastovali. To je totiž demagógia, viete? Že sama uznávate, že tie noviny asi nie sú relevantný zdroj, napriek tomu už druhýkrát za sebou to vy uvádzate ako relevantné tvrdenie, aby ste si prihriali polievočku vo vašom pohľade na rozpočet, štátny. Dobre. Rozkošná demagógia.
K vašej otázke, ktorú ste mi boli teda revidovane položili. Tak je tam ten návrh toho 0,5-percentného príspevku. Očakávame príjem z toho asi 80-tisíc ročne. Prvýkrát by to malo nabehnúť v roku 2016 a keďže je to taký, ako nejaká dynamická položka, predpokladáme, že to bude sa postupne, rok čo rok zvyšovať.
A ešte k niečomu, o čom ste hovorili v súvislosti s Audiovizuálnym fondom, o nejakej tekutej zodpovednosti a nakoniec toho tvrdenia, že vlastne sa zbavujem zodpovednosti, je tiež pekný príklad demagógie, alebo toho, ako sa dá s určitými vecami voľne narábať.
Je pomerne dlhú dobu trend a požiadavka aj politikov, aj verejnosti na odpolitizovávanie tých vecí, kam politika nepatrí, ktoré by mali byť riadené buď nestranne, nepoliticky, alebo odborne. A určité kroky, je zaujímavé, že keď sa dejú v zmysle odpolitizovania, tak ak vám to vyhovuje, tak ich nazvete, že je to zbavovanie sa zodpovednosti. Keby neboli vykonané, vy by ste neváhali povedať, že je to spolitizovanie.
Ja vám chcem len pripomenúť, že špeciálne v rezorte kultúry bolo naozaj aj za ten čas, čo ste mi vy tak narátali, že koľko rokov ja som ministrom kultúry, veď v poriadku, veď som, tak boli urobené práve v zmysle odpolitizovania.
Ako príklad napríklad môžem povedať Tlačovú agentúru Slovenskej republiky. Do môjho pôsobenia riaditeľa tlačovej agentúry priamo menovala vláda. Ten posledný priamo menovaný bol ešte pán Rezník, keď vymenil pána, respektíve pred tým, bol pán Nedavaška stiahnutý vládou Mikuláša Dzurindu, ale už potom ďalšie veci a prišla zmena zákona, a napríklad je už rozdiel medzi tým, či vláda priamo menuje riaditeľa TASR, alebo či ho volí nejaká rada.
Takisto Audiovizuálny fond, bol to jasný krok k odpolitizovaniu distribúcie prostriedkov určených na podporu filmovej tvorby. Tým nechcem povedať, že tam nie sú problémy, ale bolo to nie zbavovanie sa zodpovednosti, ale odpolitizovanie, alebo aj odpolitizovanie.
A Radu Audiovizuálneho fondu ja vymenúvam, viete? Tam je prevažná väčšina ľudí nominovaných tými stranami, ktoré prispievajú do Audiovizuálneho fondu, ktorých ja musím akceptovať. Čiže ja netvorím tú radu na svoj spôsob, ja vymenujem toho, koho mi určia súkromné televízie, koho nominujú, koho určí verejnoprávna televízia, koho určia distribútori. Väčšina v Audiovizuálnom fonde, v tej rade nie sú ľudia, o ktorých ja rozhodujem. A samozrejme k odpolitizovaniu dôjde aj v nasledujúcom roku, keď bude zriadený Fond na podporu umenia. Opäť je to odpolitizovanie, nie zbavovanie sa zodpovednosti.
Čiže vy sa rozhodnite, či určité trendy sú pre vás zbavovanie sa zodpovednosti, alebo odpolitizovanie. Buďte v tomto dôsledná a nie demagogická. A asi, predpokladám samozrejme, že v druhom čítaní budete aj viac hovoriť o samotnom návrhu zákona a nepôjdete cestou pána poslanca Hlinu, ktorý využíva rozpravu na to, aby riešil svoje iné mnohé témy, ktoré ho tlačia a za ktoré bojuje, alebo ku ktorým sa chce vyjadriť.
Ďakujem, pán podpredseda.

Ďakujem, pán minister.
Pýtam sa spravodajcu, či chce vystúpiť. Ďakujem pekne. Teda, kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov (tlač 1278).

Návrh na prerokovanie vo výboroch je v rozhodnutí č. 1279.
Teraz dávam slovo ministrovi poľnohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky pánovi Ľubomírovi Jahnátkovi, ktorý tento návrh zákona uvedie.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, cieľom predloženého návrhu zákona je upraviť zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách tak, aby nebol duplicitný, respektíve v rozpore s právnymi predpismi Európskej únie a riešil poverenia vyplývajúce z nariadenia Európskej únie.
Ide o úpravu, ktorou budú zo zákona vyňaté niektoré požiadavky na označovanie potravín v nadväznosti na nadobudnutie účinnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom. Taktiež z praxe vyplynula nutnosť nahradiť pojem "internetový predaj" pojmom "predaj na diaľku", ktorý lepšie pokrýva túto oblasť predaja.
Návrhom zákona sa tiež sprehľadňujú splnomocňovacie ustanovenia na vydanie všeobecne záväzných právnych predpisov a odstraňuje sa nevykonateľnosť § 3 ods. 2 zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, ktorá bola spôsobená poslednou novelou zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách.
Ďalšia úprava zákona sa týka transformácie ustanovenia čl. 2 nariadenia Komisie č. 210/2013 o schválení prevádzkarní produkujúcich klíčky, ktorá sa týka splnomocnenia Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky a Úradu verejného zdravotníctva na schvaľovanie prevádzkarní produkujúcich klíčky na ľudskú spotrebu.
Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na potrebu zavedenia navrhovaného zákona do praxe dovoľujem si vás požiadať o jeho prerokovanie a posunutie do ďalšieho legislatívneho procesu.
Ďakujem.