44. schôdza

25.11.2014 - 12.12.2014
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

3.12.2014 o 17:44 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

17:44

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Kľúčovým cieľom tohto návrhu zákona je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady ešte z roku 2009, ide o takzvanú Solvency II alebo Solventnosť II a o jej prepracované znenie v platnom znení. Cieľom implementácie je zavedenie nového ekonomického režimu solventnosti platného pre poisťovne a zaisťovne, založenom na dôslednej kvantifikácii jednotlivých rizík, ktorým sú poisťovne a zaisťovne vystavené. Na vytvorenie funkčného systému sa využije takzvaný Lamfalussiho proces. Tento Lamfalussiho proces je vlastne systém postupnej stupňovitej tvorby legislatívy pre európsky finančný trh. A návrh zákona tak v zmysle smernice ustanovuje len rámcové, naozaj rámcové požiadavky a princípy platné pre poisťovne a zaisťovne, ktoré budú ďalej podrobnejšie ustanovené vykonávacími nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady.
Implementáciou tejto smernice sa má zabezpečiť lepšia ochrana pre poistených a oprávnené osoby, dosiahnuť hlbšia integrácia poistného trhu Európskej únie, zvýšiť konkurencieschopnosť poisťovateľov v tomto európskom priestore a zabezpečiť lepšie rozdelenie kapitálových zdrojov. Nový systém solventnosti by mal poskytnúť orgánom dohľadu nástroje a právomoci na zhodnotenie celkovej solventnosti dohliadaných spoločností, ktoré sú založené na výhľadovom a rizikovo orientovanom prístupe. Proces dohľadu už nebude pozostávať len z kvantitatívnych prvkov, ale bude pokrývať aj kvalitatívne aspekty, ktoré ovplyvňujú existenciu rizika spoločnosti, takzvanú riadiacu kapacitu, kontrolu vnútorného rizika, procesy monitorovania rizika a podobne. Nakoľko nový systém je navrhnutý tak, aby stimuloval poisťovne a zaisťovne k meraniu a adekvátnemu riadeniu svojho rizika, bude aj činnosť dohľadu zameraná na identifikáciu rizikového profilu dohľadanej spoločnosti.
Solventnosť II prináša aj výrazné zmeny v súvislosti s dohľadom nad poisťovňami a zaisťovňami v skupine. Čiže ide o poistné skupiny. Poistné skupiny budú tým pádom dohľadané komplexne, s čím je úzko spojený presun určitých kompetencií pri výkone dohľadu na orgán dohľadu nad skupinou, respektíve na európsky orgán dohľadu. Mám na mysli európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov. V tomto je to veľmi podobné systému dohľadu nad európskym bankovníctvom.
Súčasťou transpozície tejto smernice je aj novelizácia Občianskeho zákonníka týkajúca sa poskytovania predzmluvných informácií, predzmluvných informácií klientom, uvedená v článku II, a článok III novely zákona obsahuje zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov, v ktorej sa zavádza pre poisťovne povinnosť uplatňovať systém bonus a malus. Návrh zákona bol schválený vládou 5. novembra tohto roku.
Toľko na úvod. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

3.12.2014 o 17:44 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 17:44

Peter Pellegrini
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne. Požiadam spravodajcu, aby uviedol.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

3.12.2014 o 17:44 hod.

Ing.

Peter Pellegrini

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

17:52

Milan Mojš
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Skryt prepis

3.12.2014 o 17:52 hod.

Ing.

Milan Mojš

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

17:56

Peter Pellegrini
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa niekto prihlási ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Nasledujúcim bodom je

návrh rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2015.

Návrh je uvedený ako tlač 1270 a správa výboru pre financie a rozpočet ako tlač 1270a.
Poprosím pána podpredsedu vlády a ministra financií, aby tento návrh rozpočtu uviedol. Nech sa páči.
Skryt prepis

3.12.2014 o 17:56 hod.

Ing.

Peter Pellegrini

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Uvádzajúci uvádza bod 17:58

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Takže taký malý rozpočet. Čo je cieľom návrhu rozpočtu Eximbanky na budúci rok? Je to, kľúčovo ide o pokračovanie a zintenzívnenie obchodných aktivít Eximbanky súvisiacich s podporou exportu slovenských podnikateľských subjektov.
Eximbanka v roku 2015 plánuje podporiť slovenský export v celkovom objeme 2,1 mld. eur. Z toho prostredníctvom úverových a záručných aktivít v objeme 1,4 mld. eur, čo je o skoro 3 % viac, presne 2,9 % viac v porovnávaní s očakávanou skutočnosťou za rok 2014, a prostredníctvom poisťovacích činností v objeme 0,7 mld., čo je o 12,5 % menej oproti predpokladom za rok ´14.
Celkový objem aktív ku koncu roku 2015 sa predpokladajú vo výške 405,3 mil. eur, čo je menej oproti očakávanej skutočnosti za rok ´14 o 2,4 %. Zníženie bilančnej sumy v roku 2015 súvisí najmä so znížením stavu technických rezerv na poistenie. Ide o reálne vyplatenie poistných plnení a ide aj o zníženie objemu vložených prostriedkov holdingového fondu v rozpočtovom roku.
Obchodovateľné aktíva podporujúce export sa predpokladajú vo výške 242,1 mil. eur, čiže oproti očakávanej skutočnosti za rok 2014 pokles o skoro 10 mil. eur. Uvedený pokles súvisí so znížením stavu vývozných, dovozných a eskontných úverov v bankách.
Rozpočtovaný objem vkladov v bankách ku koncu roka 2015 vo výške 157 mil. eur je oproti očakávanému stavu za rok ´14 vyšší o 9,6 mil. eur. Súvisí to s objemom disponibilných voľných zdrojov Eximbanky v sledovanom období. Časť zdrojov predstavujú aj prostriedky holdingového fondu a viazané prostriedky na klientskych účtoch.
Hmotný a nehmotný majetok Eximbanky sa predpokladá v roku 2015 vo výške necelých 6 mil. eur.
Návrh rozpočtu PASY za rok 2015 je plánovaný vo výške 405 mil. eur. Ťažiskom zdrojov určených na obchodné aktivity budú v roku 2015 fondy tvorené v rámci vlastných zdrojov financovania a základné imanie, ktoré bude doplnené prijatými úvermi od bánk.
Návrh rozpočtu výnosov a nákladov na budúci rok predpokladá v ich základnej štruktúre tento vývoj:
Čisté úrokové výnosy sú rozpočtované vo výške 7,2 mil. eur, čo predstavuje pokles oproti očakávanej skutočnosti za rok tento o 3,3 %. Odrážajú nárast úverových aktivít a negatívny vplyv nízkych úrokových sadzieb na peňažnom a kapitálovom trhu.
Čisté výnosy z poplatkov a provízií plánuje Eximbanka vo výške 1,3 mil. eur.
Čisté výnosy spojené s poisťovacou a zaisťovacou činnosťou sú rozpočtované v objeme 300-tisíc eur a predstavujú pokles oproti očakávanej skutočnosti o skoro 40 % a ich pokles súvisí s vyššími nákladmi na poistné plnenie v roku 2015.
Eximbanka predpokladá v roku 2015 prevádzkové náklady v celkovom objeme 8 mil. eur, čo je viac o 166-tisíc oproti očakávanej skutočnosti tohto roku.
Návrh rozpočtu Exportno-importnej banky na rok 2015 predpokladá výnosy vo výške 35 mil. 872-tisíc eur a náklady vo výške 35 mil. 389-tisíc a výsledok hospodárenia po zdanení vo výške skoro pol milióna eur a predpokladá sa, že v roku 2015 odvod zo zisku do štátneho rozpočtu, a tak je to zakomponované aj vo veľkom rozpočte verejných financií, ten odvod je 300-tisíc eur.
Vláda súhlasila s týmto návrhom rozpočtu a zobrala, samozrejme, aj na vedomie nový fakt, a to rozhodnutie Eurostatu z októbra tohto roku, ktorým Exportno-importnú banku zaradila do verejného sektora.
Ďakujem.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

3.12.2014 o 17:58 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Poslať e-mailom

17:58

Peter Pellegrini
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne. Poprosím teraz spravodajcu pána Mojša, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore.
Skryt prepis

3.12.2014 o 17:58 hod.

Ing.

Peter Pellegrini

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie spoločného spravodajcu 18:02

Milan Mojš
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania návrhu rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2015, tlač 1270. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 6 ods. 6 a § 31 ods. 1 zákona č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto správu výboru o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu rozpočtu.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1277 z 20. októbra 2014 pridelil návrh rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2015 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor, ktorý pripraví správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výbore. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 359 z 18. novembra 2014 súhlasil s návrhom rozpočtu, ktorý vykazuje výnosy vo výške 35 mil. 872-tisíc eur a náklady vo výške 35 mil. 389-tisíc eur. Zároveň odporučil Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh rozpočtu schváliť.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet schválil svojím rozhodnutím č. 370 z 24. novembra 2014 správu výboru. Určil ma za spravodajcu výboru. Výbor ma poveril predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto správy.
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

3.12.2014 o 18:02 hod.

Ing.

Milan Mojš

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

18:02

Erika Jurinová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pán spravodajca. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Nedostala som žiadnu písomnú prihlášku. Chce sa niekto do rozpravy prihlásiť ústne? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pán minister, nechceli ste sa vyjadriť k nezačatej rozprave? Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

V rokovaní pokračujeme ďalším bodom programu, ktorým je

návrh Súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2013.

Návrh je uverejnený ako tlač 1311 a spoločná správa výborov ako tlač 1311a.
Návrh uvedie minister financií Peter Kažimír, ktorého prosím, aby sa ujal slova, nech sa páči.
Skryt prepis

3.12.2014 o 18:02 hod.

Ing.

Erika Jurinová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Uvádzajúci uvádza bod 18:05

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Takže to by malo byť finále pre mňa dnes. Aj sa celkom teším.
Takže súhrnná výročná správa je dokument, ktorý obsahuje legislatívou predpísané informácie o rozpočtovom hospodárení verejnej správy Slovenska za uplynulý rok. Je to vlastne taký druhý diel štátneho záverečného účtu. Tento diel ale je v podobe už výkazov v novej metodike ESA 2010, o ktorej sme tak často hovorili pri schvaľovaní štátneho rozpočtu alebo pri rozprave ku štátnemu rozpočtu. Obsahuje bilanciu rozpočtu verejnej správy, informáciu o čistom bohatstve, súhrnnú účtovnú závierku a ďalšie a ďalšie údaje ustanovené zákonom o rozpočtovej zodpovednosti.
Z pohľadu údajovej základne bolo najvýznamnejšou zmenou zavedenie metodiky ESA 2010, podľa ktorej sa vykazujú výsledky hospodárenia verejnej správy všetkých členských krajín Európskej únie prvýkrát za rok 2013. Pri tejto zmene bolo dôležité správne zachytiť prechod od metodiky ESA 95 na ESA 2010, a preto súčasťou správy sú aj podrobné informácie o vplyve tejto zmeny na saldo a dlh verejnej správy ku koncu roku 2013.
V roku 2013 dosiahla verejná správa Slovenskej republiky tieto výsledky hospodárenia: V rámci tzv. jesennej notifikácie Eurostat potvrdil a 21. októbra t. r. aj zverejnil údaje o schodku a dlhu verejnej správy v novej metodika ESA 2010. Podľa týchto údajov hospodárila verejná správa Slovenskej republiky v roku 2013 so schodkom 2,6 % hrubého domáceho produktu a dlh verejnej správy ku koncu roku 2013 dosiahol úroveň 54,6 % hrubého domáceho produktu. Tieto čísla sú už chronicky známe a dobré. Znížením schodku verejnej správy pod 3 % hrubého domáceho produktu v roku 2013 Slovenská republika splnila hlavnú podmienku ukončenia procedúry nadmerného deficitu v rámci európskych fiškálnych pravidiel. Rozhodnutie rady EKFIN zo dňa 20. júna t. r. ukončilo procedúru nadmerného deficitu pre Slovensko.
Po prepočítaní výsledkov hospodárenia verejnej správy v novej metodike aj za rok 2012 môžem konštatovať, že deficit verejnej správy je medziročne nižšie o 1,6 % hrubého domáceho produktu a dlh je medziročne vyšší o 2,5 % hrubého domáceho produktu. Nižší deficit verejnej správy bol dosiahnutý konsolidačnými opatreniami vo výške 2 % hrubého domáceho produktu, ktoré sa realizovali na strane výdavkov, ako aj na strane príjmov. Nárast dlhu o 2,5 % bol spôsobený hlavne hotovostným schodkom štátneho rozpočtu za rok 2013 vo výške 2,02 mld. eur, ktorý však bol významne, naozaj významne, o vyše miliardu nižší, ako bol pôvodne rozpočtovaný. Ďalšie zvýšenie dlhu bolo spôsobené preradením niektorých subjektov do sektora verejnej správy a záväzkami Slovenska vyplývajúcimi z účasti na finančných mechanizmoch ESM a ESF, to je trvalý a dočasný euroval.
Pri porovnaní výsledku v rámci 28 členských štátov Európskej únie 13 krajín vykazuje vyšší schodok a 18 krajín vyšší dlh ako Slovenská republika. Priemerný schodok verejnej správy Európskej únie, teda EÚ 28, v novej metodike ESA 29 bol 3,2 % hrubého domáceho produktu, čiže 3,2 kontra 2,6 za Slovensko, a priemerný dlh verejnej správy Európskej únie, teda EÚ 28, bol 85,4 % hrubého domáceho produktu. Čiže 85,4 priemer verzus 54,6, to je slovenský výsledok.
Údaje požadované zákonom o rozpočtovej zodpovednosti. V súlade s týmto ústavným zákonom súhrnná výročná správa má a obsahuje aj informácie o čistom bohatstve v jednorazových efektoch v štrukturálnom salde, čistom dlhu a zmenách vlastného imania podnikov štátnej správy. Zatiaľ sa to týka týchto podnikov: Ide o SPP, a. s., Železnice Slovenskej republiky, ide o Národnú diaľničnú spoločnosť, o Slovenské elektrárne, SEPS, Západoslovenskú energetiku, Stredoslovenskú energetiku, Východoslovenskú energetiku, štátny podnik Lesy Slovenskej republiky a týmto zoznam aj končí. Tento zoznam sa bude postupne rozširovať.
V porovnaní s rokom 2012 došlo k zníženiu negatívneho podielu čistého bohatstva na HDP o 1,1 %. Zmena bola výsledkom zavedenia opäť novej metodiky ESA 2010 s vplyvom na výšku samotného hrubého domáceho produktu, ale aj zmenou položiek čistého bohatstva s pozitívnym alebo negatívnym vplyvom na výšku čistého bohatstva. V roku 2013 neboli zaznamenané žiadne jednorazové efekty. Štrukturálny deficit dosiahol výšku 1,3 % hrubého domáceho produktu.
Ešte raz opakujem, v roku 2013 neboli zaznamenané žiadne jednorazové efekty, to je k tomu nekonečnému verklíku o jednorazových efektoch, ktoré my používame, neboli zaznamenané žiadne jednorazové efekty a štrukturálny deficit dosiahol výšku 1,3 % hrubého domáceho produktu, čo bol najnižší štrukturálny deficit v doterajšej histórii Slovenska.
Fiškálna politika bola v minulom roku výrazne reštriktívna, štrukturálny deficit klesol o 2,2 % hrubého domáceho produktu. Čistý dlh, ktorý ukazuje schopnosť štátu splatiť svoj hrubý dlh na základe speňaženia svojich najlikvidnejších finančných aktív, predstavoval ku koncu roka 48,2 % hrubého domáceho produktu. Čistý dlh, skutočný dlh 48,2 kontra 54,6, to je ten verejný maastrichtský dlh.
Súhrnná účtovná závierka predstavuje konsolidovanú účtovnú závierku súhrnného celku po eliminácii vzájomných vzťahov v rámci jednotiek súhrnného celku. Ide o údaje za takmer 8-tisíc subjektov štátnej správy a samosprávy. Z týchto údajov vyplýva, že celkový majetok verejnej správy ku koncu minulého roku dosiahol spolu 58,6 mld. eur, čo je oproti roku 2012 viac o 1,5 mld. eur, čiže sme zbohatli. Najvýznamnejšou položkou z majetku bol dlhodobý hmotný majetok, ten predstavuje hodnotu 38,6 mld. eur. Z neho hlavne stavby a pozemky, na prírastku majetku sa podieľal najmä dlhodobý finančný majetok v podobe pôžičiek Štátneho fondu rozvoja bývania, dlhodobý hmotný majetok, pohľadávky, finančné účty a tak ďalej, úbytok zaznamenali najmä zásoby a časové rozlíšenie aktív.
Na strane pasív, ktoré boli v rovnakej výške 58,6 mld. eur, to tak už býva, že sa aktíva rovnajú pasívam, boli najvýznamnejšou položkou záväzky vo výške 37,5 mld. eur, tvorené hlavne záväzkami z obsluhy štátneho dlhu, to jest štátnymi dlhopismi, a medziročný nárast bol spôsobený najmä záväzkami z vydaných štátnych dlhopisov a časovým rozlíšením transferov, pokles zaznamenali položky pasív ako bankové úvery a vlastné imanie. To je všetko a som rád, že nie som účtovník. Som rád, že to len čítam.
Ďakujem pekne, to je všetko. Ďakujem.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

3.12.2014 o 18:05 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Poslať e-mailom

18:10

Erika Jurinová
Skontrolovaný text
Ďakujem, pán minister.
Prosím spoločnú spravodajkyňu z výboru pre financie a rozpočet poslankyňu Evu Hufkovú, aby podala správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.
Skryt prepis

3.12.2014 o 18:10 hod.

Ing.

Erika Jurinová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom