44. schôdza

Martin, aj civilné manželstvo je záväzným. To by si sa mýlil. Vieš aj z cirkevno-právneho hľadiska to len tak by sa nemohol druhýkrát oženiť. To by skúmal cirkevný súd aj túto vec. Teda to nesúvisí len s tou konfesiou, ktorú si tu naznačil.
Manželská nevera. Vieš, ja to musím dať na správnu mieru. Vieš, odpustenie manželskej nevery, je rozdiel v tom, že ja manželskú neveru, že by som súhlasil. No nesúhlasím s ňou, ale obdivujem tých ľudí, ktorí si to dokážu odpustiť, manželia. Teda keď jeden z manželov zlyháva, to je jedno, či je to muž alebo žena, ale dokážu si, vzájomne si títo manželia dokážu odpustiť. Manželská nevera je najviac zraňujúca. Najzraňujúcejšia. A to je veľmi častým dôvodom na rozpad vzťahu. A to nielen vzťahu ako manželského, ale to sú aj tie partnerské vzťahy, ktoré si tu naznačil v tom modernom svete. Ten alkoholizmus, ktorý si spomenul, a hazard, ten je nepriateľom nás všetkých. To nie je len ako manželstva, ale mnohí práve prepadli alkoholizmu a hazardu preto, lebo sa im rozpadlo manželstvo, rozpadla sa im rodina a utápajú svoj bôľ, nevedia vyriešiť ten problém, ťažký životný osud, a utápajú to vlastne v takých úletoch, v tých, v hazarde, tí gambleri sú a alkoholici.
Rozvodovosť, to máš pravdu, že znížime, lebo keď nevzniknú žiadne tie manželstva, tak vlastne ani sa nebudú rozvádzať, keď to takto myslím ironicky aj humorne, lebo manželstvo, ktoré nevznikne, tak sa ani nerozvedie. To sú len partnerské vzťahy, ktoré nie sú zdokumentované nikde, a to je proste medzi mužom a ženou. Ja, naopak, ja vyzývam mladých ľudí k tomu, aby nabrali odvahu uzavierať tie manželstvá. Dneska sa nesie to v móde neoženiť sa, nevydať sa. Ale to chce veľkú odvahu. Aj teba, Martin, k tomu vyzývam.

Ďakujem veľmi pekne. Samozrejme, toto je rozprava, ktorá nemôže ostať bez záverečného slova spravodajcu. Vystúpil iba jeden poslanec, ale zato poriadne, hej. Vždycky sa vraciame v podstate k tomu istému. Osobné preferencie Štefana Kuffu a jemu podobných sú dávané ako morálna a niekedy až legislatívna norma pre všetkých. A to až na takú úroveň, že čo kto má robiť. Chudák Chren sa musí oženiť, lebo Štefan povedal, a ideme posudzovať, kto je špekulant, kto má aké motivácie a na základe toho máme tvoriť legislatívu tejto krajiny. A toto je presne to 19. storočie, keď čo bolo dané proste vykladateľom a interpretátorom zjaveného slova, tak to muselo platiť ako litera a basta. A to už ale dávno nie je. Akože ja verím, že ak existuje reinkarnácia, tak Savonarola, ak sa narodil znovu, tak sa narodil ako Štefan Kuffa. Ale to neznamená, že jeho spôsoby riadenia spoločnosti musíme zavádzať do 21. storočia na Slovensku.
Preto by som bol veľmi rád, keby sa stali dve veci. Tá prvá, keby ľudia nepočúvali Štefana Kuffu, a keď aj, tak len takí, ktorí si to vyberú. A tá druhá je, keby sa strana SMER – sociálna demokracia konečne priznala k svojim vlastným sociálno-demokratickým základom, lebo toto je, toto je zákon, ktorý keď už SMER – sociálna demokracia by nemal predložiť, čo ja som presvedčený, že by mal, ak by sa mal prihlásiť ku svojim základom ako sociálnodemokratická strana v modernej Európe, tak potom by ho mal celkom určite podporiť. Áno, je pravda, že niekde vzadu v mojej hlave sa ozývajú hlasy, že nie, SMER – sociálna demokracia určite nie je moderná sociálnodemokratická strana. A je možné, že je to hlas toho pána, ktorý sedí tam vzadu. Ale, ale každopádne to nie je, to nie je ten hlas, ktorý tam vzadu teraz mrmlal, to nie je hlas, ktorý reprezentuje sociálno-demokratické myslenie v modernej Európe. (Reakcia z pléna.) No, môže. Takže bol by som naozaj veľmi rád, kedy sa, keby sa tieto dve veci udiali. Tú prvú už nebudem spomínať, ale tá druhá, keby sa sociálnodemokratická strana SMER priznala ku svojim hodnotovým základom a podporila takýto zákon, pretože v modernej Európe sú to presne tieto typy strán, ktoré ich predkladajú a schvaľujú.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Opäť v tejto komornej atmosfére dovoľte mi vystúpiť, pričom pokúsim sa byť čo najviac taký stručný a úderný, ak to bude možné.
Máme tu jeden podľa mňa zásadný problém, alebo dva problémy. Na jednej strane máme asi 350-tisíc zamestnancov verejnej správy, kde sa nachádzajú aj ľudia, ktorí poberajú plat a zároveň dôchodok, dôchodok ako dávka sociálneho zabezpečenia, a pritom sú zamestnanci verejnej správy. To je prvý fakt. A druhým faktom je armáda 350-tisíc nezamestnaných. A keď si tieto dva fakty spojíme, zistíme, že, že riešenie, nehovorím, že nezamestnanosti ako takej, je v tom, že máme problém, že ľudia vo verejnej správe poberajú ako keby dva platy, čo je nezmyselné samo osebe, pretože dávka sociálneho zabezpečenia slúži na zabezpečenie, ak nemáte teda plat. A to je ten problém, ktorý som načrtol, a nie je žiadnou novinkou a nie je to nič výnimočné, že nie je možné, aby zamestnanci, a teraz nehovorím iba vo verejnej správe, sú krajiny, kde je to aj v súkromnej správe, nemohli poberať dôchodok, ak sú zamestnancami.
Môj návrh je práve taký, ktorý zasahuje do verejnej správy, do verejných financií, kedy, ak prejde ten návrh ďalej, nebude možné za samozrejme istých podmienok, aby zamestnanec vo verejnej správe poberal aj dôchodok. Mal by si v zásade vybrať, ja to potom vysvetlím. Takýto model proste funguje v tretine krajín Európskej únie. Čiže, čiže nič nového. A nie je nový ani, ani, ani pre toto plénum. Ak sa nemýlim, bola tu s ním pani Gibalová, aj kolegovia z KDH. Ale podobný návrh prišiel, bol nedávno v zákonníku, v navrhovanej novele Zákonníka práce, aby som bol úplne presný, ktorá sa objavila vo vláde počas leta a ktorá prešla týmto plénom nedávno. Možno si pamätáte, išlo o, o užívateľských zamestnávateľov. Na vláde sa dvakrát objavil v tejto novele nový výpovedný dôvod pre zamestnanca, ktorým bolo dosiahnutie veku 63 rokov. Vtedy by ten, vtedy by tento zamestnanec mohol dostať výpoveď, ak by dosiahol tento vek. A, prekvapivo, cez vládu to prešlo, prešlo to dvakrát, ale v tomto pléne sa to neobjavilo. Bolo to stiahnuté pánom premiérom. To odôvodnenie, na ktoré som sa pýtal pána ministra práce, sociálnych a rodiny, mi nebolo nejak relevantne zdôvodnené. Ja si myslím, že tento návrh, návrh príde, príde tesne pred voľbami, lebo má, môže mať zásadný dopad na zamestnanosť. Hovoríme o 10-, možno 20-tisíc pracovných miestach, ktoré by uvoľnili ľudia, ktorí dosiahnu dôchodkový vek. Čiže to je tá principiálna základňa.
Čo navrhujem ja, je pomerne citlivá a trúfam si povedať, že najcitlivejšia úprava z predložených, ktoré tu boli, aby sa nezasahovalo do diskriminácie, do, do práva na prácu. A tá úprava znie asi takto: pokiaľ zamestnanec vo verejnej správe dosiahne vek 63 rokov a zároveň má nárok na dôchodok vo výške aspoň jeden a pol násobku životného minima, zamestnanecký pomer mu končí, končí mu zo zákona. To je prvá skutočnosť. Podotýkam, musí mať nárok aspoň na jeden a pol násobok životného minima, aby nebol odkázaný na, na úplne minimálny dôchodok, ak vôbec nejaký, čo si myslím, že sa nemôže ani stať ale. A druhý dôvod je, ak zamestnanec vo verejnej správe dosiahne, ešte pred 63. rokom veku dosiahne jeden a pol násobok životného minima, bude to výpovedný dôvod pre jeho zamestnávateľa. Týmto spôsobom, trúfnem si povedať, že nikomu neukrivdíme, nikomu neuškodíme. A potvrdzujú to aj niektoré e-maily, ktoré som dostal od zamestnancov verejnej správy a s ktorými vás teda nechcem v tejto chvíli zaťažovať.
Ja verím, že ak by takáto novela prešla, či by to bolo teraz alebo by to bolo v budúcnosti, môže to výrazne pomôcť zamestnanosti na Slovensku. A preto by som si vás dovolil požiadať o podporu. A prípadné výhrady, ja nemám s tým najmenší problém upraviť ten zákon, aj keď si myslím, že táto podoba je v súlade s ústavou aj so všetkými medzinárodnými dohovormi, kde, ak sa nemýlim, mali niektorí problém. Tuto myslím, že ten problém už nie je.
Ďakujem pekne za pozornosť a týmto vás žiadam o podporu.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Kolegyne už nie, kolegovia... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Aj kolegyňa je tam, pani poslankyňa Žitňanská.

Halúz, Milan, poslanec NR SR
Ježiš, áno, áno, ospravedlňujem sa (vyslovené s pobavením). Už je, je veľa hodín.
V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1207. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Na zdravie! (Reakcia na kýchnutie v sále.) V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Ďakujem. Prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Len tri krátke poznámky. Prvá, pán kolega, dôchodok nie je sociálna dávka. Jednoducho na dôchodok si sporíte dneska už v súkromnej správcovskej spoločnosti, ktorá vám tieto peniaze spravuje a potom vám ich vypláca, alebo v štátnej. Čiže to sociálna dávka určite nie je, to sú financie, ktoré si každý občan nasporí. Na niektorých, ktorí nerobili, tak sa skladáme ostatní, to je pravda, ale väčšina si nasporí.
Druhá vec je, keď ste dávali ten príklad tých krajín, áno, je to pravda. Len pravda je aj to, ak sa pozriete, že tie dôchodky tých ľudí robia 80 % z priemernej mzdy. Priemerný dôchodok je 80 % z priemernej mzdy. U nás 42 percent.
A tretia moja poznámka, viete, toto riešenie by bolo rozumné, aby som ho akceptoval, len vnímam to, že celý problém, že mladí nenachádzajú zamestnanie, sa posúva do roviny akosi kontradiktórnej medzi mladou generáciou a starou. A z jednej strany hovoríme, starí nám obsadzujú miesta, dajme ich preč. A starí hovoria, mladí nás vyhadzujú a my sa dostávame na dôchodky, s ktorými ťažko môžeme fungovať. Bolo by dobré, keby ste sa nad týmito mojimi poznámkami, pán kolega, zamysleli.
Ďakujem.

Ďakujem vám za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážený predkladateľ, kolegyne, kolegovia, v tejto miestnosti veľakrát sme hovorili o tom, že existuje nejaký zásadný a základný problém a ten problém má meno nezamestnanosť. Obracali sme tento problém z mnohých strán, ale myslím, že vždy sme sa zhodli na tom, že to je problém najväčší. Chcem povedať iba úplne stručne, ale úplne jasne, že toto, čo predložil práve pán poslanec Kadúc, sa mi zdá ako najlepší spôsob riešenia tohto problému, aký som kedy za dva roky v tejto sieni zákonnosti počul. A ak ma voľačo mrzí, tak len toľko možno, že som sa k nemu v nejakej chvíli nepridal, pretože to považujem za excelentné, potrebné a akékoľvek výhrady voči tomuto návrhu považujem za neúprimné, pretože ak sme uvážili, že problém zamestnanosti mladých ľudí je najväčší, tak tento prístup riešenia je úplne najlepší.
Ďakujem pekne, všetko.

Ďakujem pekne. Pán kolega, iba súhlasiť môžem s tým, čo si povedal. A ešte zareagujem trošku na predrečníka pred tebou. A síce, už aj starí rodičia chápu, aj ja som mal takéto prípady, že vnúčatá, keď nemôžu sa dostať do práce, tak povedia, radšej ja odídem. To znamená, sú tu aj opačné tendencie, že už chápu, že tých miest sa tu nebude dennodenne tisíce vytvárať. Tak hovoria, že my uvoľníme, aby ďalšia generácia mohla ísť do toho zamestnania. A myslím si, že bol tu aj návrh – dva roky dozadu? – myslím, že kolegyne Gibalovej, kde hovorila tiež proste v takomto duchu, ktorý samozrejme nebol prijatý, ale myslím si, že je to spôsob riešenia. A pán kolega predkladateľ, myslím, že tam bolo hovorené až o tridsiatich tisícoch miest, ktoré by boli uvoľnené. A myslím, že to je už riadny, by som povedal, že prídel, ktorý by sme mohli takýmto spôsobom poriešiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Ja by som chcel na to tiež reagovať. Aj keď tento návrh, samozrejme, podporím ho aj v hlasovaní a zdá sa ako dobrý aj logický, len treba sa naozaj nad takou skutočnou vecou zamyslieť, a to je taká bolestivá stránka všetkých vlád za posledných 25 rokov v našej krajine a to je práve tá miera nezamestnanosti. Jak po 89. roku sme vlastne sa ocitli v situácii takej, kedy sme prvýkrát začali prepúšťať ľudí zo zamestnaní a v podstate odvtedy sme sa tohto problému ani, ani sa ho nezbavíme, lebo to k podstate, hej, jednoducho, tej kapitalistickej spoločnosti tá nezamestnanosť akosi tak aj patrí, ale aby bola primeraná. Ideálne by to bolo na úrovni kdesi možno 4 percent. Hej? To by bolo tak super, lebo to by boli naozaj ľudia len tí, ktorí, ktorí naozaj dočasne stratili tú prácu a hľadajú. Ale treba sa zamyslieť nad tým, kde vytvárať tieto pracovné miesta. A to nie je len tá štátna správa. To je veľmi málo aj tých, možno zdanlivo tých 30-tisíc pracovných miest.
Myslím si, že keď raz budeme aj my v tom dôchodkovom veku, uvidíte, spomeniete si na tie slová, človek má niekedy naozaj problém s tým, povedať, že teda končím, hej. Zdá sa to veľakrát, akoby ten človek bol už nepotrebný. A možno budeš mať raz, Miro, naozaj 62 rokov, budeš vitálny a budeš vládať ako pracovať a ktosi ti teraz odrazu povie. Trebalo by vytvárať aj kdesi inde tie pracovné miesta, to som chcel ako naznačiť, nielen v tej štátnej správe, aby sme sa len na to viazali. Áno, mohol by to byť jeden z dôvodov pre ukončenie pracovného pomeru alebo pracovnoprávneho vzťahu, dôchodkový vek. Ale aby to nebolo tak, že týchto ľudí v dôchodkovom veku alebo dôchodcov všetkých hodíme cez palubu. Ale vytvárať nové pracovné... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Iba veľmi stručne. Ďakujem za vystúpenia. A to konštruktívne vystúpenie pána Fronca, ak som vás správne pochopil, okej, tak keď nehovoríme o sociálnej dávke, hovorme o tom, že je to príjem, ktorý má slúžiť na zabezpečenie dôstojného dôchodku. Minimálne o tom hovorme. Dôchodku.
Dôchodca má byť na dôchodku, v zásade by nemal byť v práci. To je, veľmi zjednodušene povedané, tak, ako to ja vnímam. Rozumiem tomu, že dôchodky v iných krajinách sú na úplnej inej úrovni. Úplne tomu rozumiem. Len my sme v tejto spoločnosti, v tomto štáte a máme situáciu ekonomickú, akú máme. Čísla hovoria jasne. Ja viem, že týmto si u dôchodcov nepolepším, ale toto nie je účelom. Ja som tu nie preto, aby teda, som teda hladkal dôchodcov, že všetko je v poriadku. Dôchodcovia sú štatisticky najmenej ohrozená skupina chudobou. Skupina dôchodcov je najmenej ohrozená chudobou zo všetkých. Najviac ohrozené, ak sa nemýlim, sú páry s jedným, dvomi, tromi deťmi. To sú skupiny ohrozené chudobou, čiže aj medzi týmito. A teraz, keď hovorím o mladých ľuďoch, kde je tá nezamestnanosť, niektorí hovoria 30 %, tá nezamestnanosť podľa mojich čísiel, alebo podľa toho, čo ja mám vedomosť, je niekde na úrovni jednej pätiny, teda 20 %, a to neni malé číslo. A tí ľudia sa nemajú kde zamestnať. Ten štát im nedáva tie podmienky, tie príležitosti.
A tým vlastne reagujem aj na kolegu Kuffu, že okej, ak štát netvorí pracovné miesta nejak systémovo, no, musíme to spraviť takto. Proste ja si uvedomujem, že toto je, že má to nádych jednorazového nesystémového opatrenia, ale niekde začať proste musíme. Keď tento štát sa o tých mladých nestará, tu je riešenie. Mladí získajú prax. Kde inde, keď nie v štáte? Súkromník asi ťažko dá tú prax.
Čiže, čiže len toľko možno. Dúfam, že som vysvetlil všetko, čo bolo povedané, a ostatné si povieme tam, kde ste povedali, že si povieme, kde teda asi aj smerujeme (vyslovené s pobavením).
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, návrh zákona dopĺňa zákon č. 544/2002 Z. z. o horskej a záchrannej službe v znení neskorších predpisov, ďalej len... Cieľom návrhu zákona je zvýšiť bezpečnosť fyzických osôb pri lyžovaní na lyžiarskej trati a tým aj ochranu ich zdravia a života. Platný zákon upravuje zriadenie postavenia a úlohy horskej záchrannej služby, práva a povinnosti právnických osôb, fyzických osôb v súvislosti s bezpečnosťou osôb nachádzajúcich sa v horskej oblasti. Platný zákon upravuje práva a povinnosti prevádzkovateľa lyžiarskych tratí, avšak absentuje v ňom konkrétna úprava povinností fyzických osôb pri lyžovaní na lyžiarskej trati, ktoré by zabezpečili ich bezpečnosť.
Poznatky a skúsenosti ukazujú, že v porovnaní s minulosťou sa podmienky na lyžovanie na lyžiarskych tratiach zmenili. Obľuba lyžovania, snoubordingu sa stále zväčšuje. S rastúcim počtom návštevníkov na lyžiarskych tratiach sa znižuje ich vek a so zimným športom začínajú už aj malé deti. Okrem tohto v súčasnosti sa čoraz častejšie lyžuje v technickom snehu, na technickom snehu. Zmena podmienok spôsobila, že následkom kolízie osôb pri lyžovaní na lyžiarskej trati a pádov čoraz viac dochádza k vážnym zdravotným úrazom a najmä poraneniam hlavy.
V záujme zvýšenia bezpečnosti osôb a predovšetkým detí, ochrany ich života a zdravia je nevyhnutné korigovať správanie sa osôb pri lyžovaní na lyžiarskej trati a platný zákon doplniť o povinnosti týchto osôb na lyžiarskej trati.
Predmetom návrhu zákona je úprava povinností osôb na lyžiarskej trati, aby sa správali tak, aby neohrozili zdravie alebo životy sebe a inému, alebo nespôsobili škodu sebe a inému, a za tým účelom dodržali pravidlá správania sa na lyžiarskej trati vydané prevádzkovateľom lyžiarskej trate. Návrh zákona zavádza povinnosť deťom mladším ako 15 rokov na lyžiarskej trati počas lyžovania používať ochrannú prilbu. Za porušenie povinností zodpovedá zákonný zástupca alebo fyzická osoba, ktorá sa osobne stará o maloletého na základe rozhodnutia podľa osobitných predpisov. Kontrolovať aj ich dodržanie je povinnosťou prevádzkovateľa lyžiarskej trate, ktorý je zároveň oprávnený zakázať činnosť na lyžiarskej trati osobe, ktorá tieto povinnosti porušuje.
Návrh zákona nemá negatívny vplyv ani dopad na štátny rozpočet. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a jej zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Navrhovaná právna úprava je porovnateľná s právnou úpravou európskych štátov.
Dovoľte mi pár slov povedať. Tento zákon v okolitých krajinách Slovenskej republiky platí, sami máte s tým aj skúsenosti, že deti bez pripravenosti, bez ochranných, ochrany, ako je prilba na hlavu, nepúšťajú na trať. Toto chceme zaviesť aj na Slovensku. Je to absolútne apolitický zákon a dbá o to, aby naše deti bezpečnejšie lyžovali a neboli ohrozené týmito poraneniami.
Ďakujem, to je všetko.