44. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Kolega Poliačik, áno, som rád, že si vystúpil k tejto problematike. Ja k tomu len možno pár poznámok, že celková, alebo teda štatistika hovorí o tom, že v súčasnosti máme 30 % kapacít vysokých škôl nenaplnených, to znamená, že tam ešte stále je priestor. No dobre, zrušme jednu vysokú školu, ale aj tak si myslím, že tam ešte bude rezerva. Keď tak niekto sa bráni tým, že máme veľa vysokých škôl.
Ale, áno, vzdelaných ľudí nám treba, pretože to je investícia do budúcnosti. Je otázne, že či niekto chce, aby sme mali vzdelaných ľudí, alebo im vyhovujú takí skôr menej vzdelaní, závislí od systému a podobne. Urobiť kritériá na gymnáziá také, že, no ty nemôžeš, no zase ideme len selektovať. A zase je to len o tom, že sa tí, ktorí budú v tom systéme fungovať, budú prispôsobovať aktuálnym zmenám takým, aby sa dali obísť. A to už presne povedala aj kolegynka Horváthová na tvoj príspevok. To znamená, že všetci sa budú prispôsobovať na základných školách tak, aby získali výrazne lepšie výsledky oproti vedomostiam, aby sa na tie gymnáziá dostali s priemerom, pokiaľ by teda bolo kritérium prijatia priemer.
Takže opäť vládna strana by chcela mať nastavené podmienky naozaj veľmi tvrdo, ale pritom sa nerobia opatrenia na to, aby teda sa umožnilo študovať širokému spektru ľudí. A to je ďalšie obmedzovanie a svedčí o tom aj schválený rozpočet, kedy sa už ozvala Slovenská komora učiteľov, že opäť je rozpočet pre školstvo poddimenzovaný, nezohľadňujú sa odporúčania Európskej komisie a OECD na zvyšovanie výdavkov do školstva, na zvyšovanie normatívov na vzdelávanie. Ale, naopak, sa pripravujú práve opatrenia na znižovanie normatívov, a teda nie priamo vo vzdelávacom systéme, ale v tom mimoškolskom, teda povedzme základné umelecké školy. Niekde sa trošku pridá, ale viacej sa uberie. Takže toto je ten systém, ktorý tu je zlý.

S reakciou pán poslanec Poliačik, nech sa páči.

Ďakujem za pripomienky aj poznámky. Začnem od konca. No, ono, Igor, selekcia má byť, ale selekciu si má nastavovať tá škola tak, aby bola pre každého uchádzača nastavená rovnako. To znamená, je úplne automatické, že keď existuje dajme tomu gymnázium, ktoré má kapacitu štyroch tried a hlási sa im toľko detí, že by kľudne naplnili 20 alebo 30 tried, tak musia nastaviť nejaké sito, ale je to na nich. Nech si spravia prijímačky akokoľvek prísne, nech kľudne aj priemer známok berú ako jedno z kritérií, nech si vyvážia medzi sebou kritériá a nech na základe toho rozhodnú. Nech je to transparentné, nech je to jasné, nech všetky tie decká aj ich rodičia vedia, na základe čoho sa niekto na to gymnázium dostal a na základe čoho nie. Ale je neprípustné, aby sme v zákone mali napísané 2,0 ako k. o. kritérium a jednoducho ďalej vlak nejde.
Samozrejme, že treba pripomenúť tie problémy, ktoré sme mali napríklad so športovými alebo umeleckými gymnáziami, kde talent pre šport alebo hru na nejaký nástroj, alebo tanec zrazu nebol dostatočným kritériom na to, aby decko mohlo ísť na športové gymnázium alebo konzervatórium, ale to, že mal trojku alebo štvorku z fyziky, ho dokázalo zabrzdiť v dráhe klavírneho virtuóza alebo majstra sveta, ja neviem, v tenise.
Takže toto všetko sú veci, ktoré Ústavný súd, chvalabohu, zastavil. A myslím si, že by bolo zodpovedné od Národnej rady, aby v čo najkratšom čase defragmentovala tento zákon takým spôsobom, aby sa vyrovnal s výrokom Ústavného súdu.
Ďakujem.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko?
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne za diskusiu. Naozaj, tie podmienky boli nastavené nemiestne tvrdo a by dostali mnohé deti do veľmi zlej situácie, zabránili by im v normálnom ich budúcom životnom raste a uplatnení sa v tom, na čo majú talent. Ale to je minulosť, ja to nechcem rozvádzať. Je tu rozhodnutie Ústavného súdu, je to jasné, že to neplatí. Dobre.
Ja len ešte raz chcem ten môj apel. Ja som hovoril aj s predošlým pánom ministrom školstva Pellegrinim o tom, aj so súčasným, že tento zákon v tejto chvíli je dobrý nato, to, čo navrhujem, pretože to už sa, čo tam navrhujem, uplatniť nedá, ale je dobrý nato, aby sme mohli nastaviť kritériá. Pretože kritériá a podmienky na prijímanie na strednú školu zase majú byť. A teda som s nimi hovoril v tom duchu, nech ministerstvo pripraví a dohodneme sa a dáme to tam, aby to stihlo prijímacie konanie na stredné školy, ktoré bude na jar. Pretože ak to teraz začne robiť ministerstvo normálnou legislatívnou cestou, to jednoducho tie deti, ktoré pôjdu na jar na strednú školu, sa budú hlásiť, nestihne. To je všetko. Čiže je to apel a výzva z tohto dôvodu, aby sme problém vyriešili. Nič viac a nič menej.
Ďakujem pekne.

Pani spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz nasleduje prvé čítanie o

návrhu poslanca Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov znení neskorších predpisov.

Návrh zákona má parlamentnú tlač 1218. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1229.
Dávam slovo poslancovi Petrovi Osuskému, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená snemovňa, dovolím si predložiť vám návrh, ktorý podľa mňa odstraňuje istú existujúcu nespravodlivosť voči starobným dôchodcom vo vzťahu k ich zdaňovaniu.
Touto neveľkou novelou zákona sa snažím ošetriť skutočnosť, ktorá podľa mňa doteraz poškodzovala starobných dôchodcov. Keď starobný dôchodca pracuje, niektorý i z prostého dôvodu, že jeho dôchodok je nevysoký a nepokrýva jeho životné náklady, i takí starobní dôchodcovia existujú a iste uznáme, že je pre nich nie možno najpohodlnejšie chodiť po odrobení mnohých desiatok rokov ďalej do práce. Ale ak tak robia, tak na rozdiel od iných pracujúcich osôb nemôžu si uplatniť vzhľadom na príjem dôchodku nezdaniteľnú časť základu dane z príjmov. Jednoducho ten dôchodok sa im počíta ako príjem a to, čo potom zarobia, podlieha plnému zdaneniu.
Problém je v tom, že je to možno vec pohľadu, ale dôchodok nie je z pohľadu bežnej úvahy ľudskej príjmom. Dôchodok môžme chápať, presne vzaté, ako uložené peniaze, ktoré si ten človek odpracoval v čase, keď pracoval a odvádzal odvody na dôchodok, tak bol zdaňovaný a uložené peniaze, ktoré ukladal, povedzme ako včela med do úľa na zimu a na vyživenie budúcej generácie, ukladal roky, a ak dnes tieto peniaze čerpá, tak sú to peniaze, ktoré nie sú z tohto pohľadu príjmom.
Keby neexistovalo dôchodkové zabezpečenie, akože existuje, a on by mal tie peniaze, ako sa na Slovensku vraví, v pančuche, no tak si bude dokladať na živobytie v čase, keď nepracuje, z takto uložených peňazí a iste by nikoho nenapadlo zdaňovať mu ich. On ich ale v existencii dôchodkového systému vložil do inštitúcií, ktoré sa majú starať o následné hospodárenie s týmito peniazmi a následne jeho zabezpečenie v starobe. Samozrejme, tým spôsobom, že sa mu jeho dôchodok zarátava a nevzťahuje sa, nehľadí sa naň ako na nepríjem, ale ako na príjem, je vlastne v porovnaní s inými pracujúcimi fyzickými osobami poškodzovaný o neuplatnenie si základu dane.
Možno si niekto povie, no, čože je to, koľkože ich je, takýchto pracujúcich dôchodcov, a akéže to znamená poškodenie. Ešte raz zdôrazňujem, že tí dôchodcovia veľmi často nepracujú len preto, lebo už nevedia, čo by robili od nudy, ale nezriedka pracujú i preto, aby si, proste sebe či manželke prilepšili a zlepšili starobu.
Z tohto dôvodu som predložil uvedený návrh a chcem k nemu povedať celkom otvorene jedno. Ministerstvo financií vo svojej informácii napísalo, s čím nepochybne sa dá súhlasiť, to, čo som ako predkladateľ pripustil, že bude takýto zákon znamenať zásah do rozpočtu. To znamená, že bude mať negatívny dopad na rozpočet verejných peňazí. Iná vec je, že suma, ktorú vyčíslilo ministerstvo financií, čo by toto znamenalo ročne pre rozpočet, sa zdá, celkom nereálne vysoká, lebo vychádza zrejme z krajných kalkulácií. V skutočnosti ale tá suma okolo 30 mil. eur ročne je v reálnom dopade veľmi pravdepodobne nižšia, a to možno nižšia ako polovičná alebo ešte menšia s kalkuláciou ministerstva, ktorá vychádza zrejme z krajných rozpätí.
Chcem teda povedať, že na jednej strane máme istý zásah do verejných peňazí, na druhej strane ale mám pocit spravodlivosti voči starobným dôchodcom, ktorí pracujú, ktorí sú veľmi často, ako sa archaicky hovorilo, potrební ľudia, v tom zmysle dávnom potrebným je, že má potrebu tých peňazí. A takýto potrebný človek, ktorý neoddychuje v čase, keď by mohol a mal, ale rieši ekonomický problém svoj, svojej rodiny, manželky, si zasluhuje spravodlivý prístup.
A preto sa domnievam, že ak na jednej strane je zásah do verejných financií a na druhej strane je zlepšenie sociálnej situácie ľudí, ktorí celý život pracovali a ktorí možno s nevysokým dôchodkom sa snažia niečo urobiť tým, že pracujú a podávajú výkon, tak by za to nemali byť trestaní.
Chcem len povedať, že pokiaľ by išlo o budúcu otázku, kde na to vziať, jedna z vecí, s ktorou ja celkom bytostne nesúhlasím a ktorá stojí našu spoločnosť často nezanedbateľné sumy peňazí, sú investičné stimuly. Investičné stimuly vo svojej podstate nepochybne zasahujú do rovnosti podnikania, znamenajú veľmi často zvýhodnenie, takmer z podstaty veci vždy zvýhodnenie, jedných proti druhým, ktorí investičné stimuly nedostávajú. Sú často pochybné, viď známy prípad investičného stimulu v Dusle Šaľa, ktorý sa ani dokonca nezaviazal rozšíriť výrobu v zmysle prijatia nových pracovníkov, a tým pádom zníženia nezamestnanosti, ale pomerne vágne sľubuje, že nebude znižovať počty zamestnancov.
No, viem si predstaviť, že existujú iní, ktorí si myslia, že by mohli dostať investičné stimuly. A ja si myslím, že by ich nemal dostávať nikto. Lebo ak ich dostávajú niektorí, tí druhí sú znevýhodňovaní. A ak ich nedostáva nikto, tak je trh otvorený, férovejší a možnože päť, možnože desať miliónov ročne pre tisíce pracujúcich dôchodcov bude na tej druhej miske váh, a myslím si, že takto aktívni a svoje sociálne postavenie zlepšujúci dôchodcovia si zasluhujú spravodlivý prístup.
Ďakujem za pozornosť.

Opačne, opačne si sadnite, na miesto určené pre navrhovateľov.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Ivanovi Miklošovi. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k tomuto návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko ministerstva financií.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete k tomu dodať? Nech sa páči, máte slovo.