44. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, už tu moji predrečníci niečo povedali, pretože náš návrh zákona je veľmi krátky, tak vlastne obsiahli tú filozofiu toho, o čo ide.
Ale možno začnem tým, že nezamestnanosť je neduh, ktorý trápi našu spoločnosť alebo našu krajinu, a nielen našu krajinu a nielen v tomto období, ale aj v minulosti, a predpokladám, že tak bude aj v budúcnosti. A bez ohľadu na to, kto je pri moci, každá vláda sa snaží hľadať opatrenia, aby nezamestnanosť znižovala. Tu ozaj nechcem uprieť snahu ani jednej z vlád, ktorá by minimálne deklaratívne nekonštatovala, že chce riešiť nezamestnanosť a robí opatrenia na to, aby tá nezamestnanosť klesala.
Jedným z objektívnych faktorov znižovania nezamestnanosti je aj vzdelanie. O to viac kvalitné vzdelanie, pretože všetky štatistiky hovoria o tom, že ľahšie si nájde prácu vzdelaný človek ako nevzdelaný. Ale, bohužiaľ, nevieme odmerať tú kvalitu toho nášho školstva, či už sa jedná o stredné alebo vysoké a takisto aj to základné, pretože nie sú nejaké objektívne parametre, ktorými by sa tá kvalita dala nejakým spôsobom odmerať. A mnohí odborníci alebo aj odborné inštitúcie sa snažia merať kvalitu vysokých škôl, teraz sme najnovšie videli kvalitu nemocníc a, samozrejme, tí majitelia, alebo riaditelia, alebo zamestnanci tej inštitúcie sa proti akýmkoľvek takýmto rebríčkom, samozrejme, bránia, lebo ten kvalitatívny rámec, resp. kvalita toho odmerania môže byť braná z rôznych uhlov pohľadu.
Rezort školstva je ten práve, ktorý by mal robiť opatrenia, ktoré budú tlačiť na kvalitu jednotlivých škôl. A aby mohol tieto opatrenia robiť aj s perspektívou udržateľne, potrebuje mať k tomu určitý druh informácií. A náš návrh legislatívny je práve o tom, aby ministerstvo školstva disponovalo informáciami o tom, ako sa jednotliví absolventi stredných a vysokých škôl uplatňujú v praxi a aká je výška ich platov.
A podotýkam, pán kolega Jurzyca to aj naznačil, je na ministerstve školstva, ako s týmito informáciami bude narábať. Či to bude podklad pre ich ďalšie legislatívne iniciatívy, alebo nejaký interný predpis, ako by tlačil na kvalitu jednotlivých škôl. My hovoríme len o tom, aby ministerstvo školstva tieto informácie dostávalo. A kolega Jurzyca už niečo aj vykonal v tomto duchu za čias svojho pôsobenia na ministerstve. Myslím si, že toto je takou nultou, základnou podmienkou pre ministra, akéhokoľvek, aby mohol fungovať a aby vedel objektívne vytvárať ďalšie predpoklady tlaku na kvalitu jednotlivých vysokých škôl.
Čiže jednak tento náš návrh hovorí o tom, aby ministerstvo školstva disponovalo týmito informáciami a, samozrejme, nepriamo, keďže bude jasné, že to bude zverejniteľné a, samozrejme, aj tie vysoké školy môžu dostať spätnú väzbu, bude to nepriamo vytvárať tlak na kvalitu tých vysokých škôl.
A tak ako povedal kolega Osuský, tento návrh nie je ani ľavicový, ani pravicový, ani politický, ani nepolitický, myslím, že tento návrh je dobrý. A aj váženú vládnu stranu alebo poslancov za vládnu stranu chcem týmto požiadať, aby sa pridali a podporili tento návrh zákona.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán kolega Mikuš, veľmi dobre si hovoril o tom, aké dôležité je meranie kvality. Hovoril si o meraní kvality nemocníc, ale, samozrejme, meranie kvalít vysokého školstva je takisto dôležité, podľa mňa je dôležité aj meranie kvality stredného školstva, ale všetko sa naraz riešiť nedá, nejak by sme to mali začať.
A znovu narážame na ten faktor, čo by malo byť skutočným meraním kvality vysokej školy. Určite množstvo profesorov, určite množstvo karentovaných časopisov, resp. článkov v karentovaných časopisoch, samozrejme, sú to dôležité ukazovatele, množstvo grantov, množstvo vedeckých prác, ale úspešnosť absolventov je z pohľadu spotrebiteľa vysokého školstva, teda občanov Slovenskej republiky, asi to najdôležitejšie.
Tento návrh zákona je naozaj len o tom, aby ľudia mali informácie. Mne sa osobne nepáči takéto sociálne inžinierstvo, ktorého sme boli svedkami, alebo pokusov oňho, sme boli svedkami aj v tomto funkčnom období. Poviem len jeden ilustratívny príklad, že proste povieme, že deti, ktoré majú priemer nad dva alebo nad dva a pol, už nemôžu študovať na gymnáziu, už musia ísť na odborné školstvo, lebo máme málo absolventov odborného školstva. Ja si myslím, že tu by sme mali dávať ľuďom viac slobody, ale aj viac zodpovednosti za svoje rozhodnutia. Ale aby ste sa vedeli zodpovedne rozhodnúť, potrebujete mať informácie.
Preto si myslím, že takáto databáza o tom, aby absolvent, ktorý si vyberie danú vysokú školu, možno aj s vedomím, že je ľahšia a skôr sa dostane k tomu magisterskému diplomu, zároveň vedel, že má omnoho horšiu šancu uplatniť sa na trhu práce v dohľadnej dobe piatich rokov, kým tu vysokú školu skončí.
Z tohto pohľadu považujem tento návrh za dobrý a verím, že je naozaj nie politický, ale potrebný.

Ďakujem pekne. Chcem naozaj poďakovať všetkým, ktorí sa zúčastnili, ktorí vystúpili v rozprave aj vo faktických poznámkach.
Neviem, či som to v úvodnej reči povedal, ale aj štát získa dôležité informácie týmto spôsobom na to, aby vedel rozhodnúť, do akej výšky podporiť jednotlivé vzdelávacie cesty alebo konkrétne školy. Dnes je to všetko urobené na základe histórie. To znamená, koľko tá škola, hoci produkuje veľa nezamestnaných a ľudí s nízkymi platmi, koľko dostala v minulom roku a na základe toho sa urobí rozpočet pre budúci rok, tak ako to kedysi bývalo. Čiže toto som považoval za potrebné doplniť.
Ešte raz ďakujem vám, menovite spolupredkladateľom Jozefovi Mikušovi a Viliamovi Novotnému, bez ktorých by tento návrh určite nevznikol.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol tento návrh zákona.
Návrh zákona o lobingu a o zmene a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov sa prekladá s cieľom zvýšiť transparentnosť v komunikácii medzi verejnými funkcionármi a záujmovými skupinami a tým ustanoviť základný rámec právnej regulácie už v existujúcom prostredí vo vzťahu medzi lobujúcimi a lobovanými.
Vo viacerých tradičných demokratických krajinách, ako napríklad v Spolkovej republike Nemecko, ale aj v samotných inštitúciách Európskej únie, akými sú Európsky parlament či Európska komisia, je lobovanie legitímnou participáciou občanov na ovplyvňovaní rozhodovania držiteľov štátnej moci a je právne regulované.
Lobing je však na Slovensku často spájaný s korupciou a s klientelizmom. Nedávno medializovaná kauza Gorila vo verejnosti iba umocnila nedôveru vo verejných funkcionárov. Sme svedkami každodenných príkladov, ktoré odôvodňujú potrebu vzniku právneho predpisu upravujúceho lobing, ktorý by jasne uviedol na správnu mieru obsah tohto pojmu a urobil tento proces pre občanov transparentným a prehľadným.
Cieľom predkladateľov je zakotvenie lobingu v slovenskom právnom poriadku a tým snaha o väčšiu mieru transparentnosti a očistenie verejného života.
Účelom tohto návrhu je zároveň aj vytvoriť určitú verejnú diskusiu k tejto téme. Predložený návrh zákona definuje pojem lobing, stanovuje podmienky, za akých sa môže uskutočniť, a zároveň určuje práva a povinnosti lobistov a verejných funkcionárov. Zároveň stanovujeme sankcie za porušenie príslušných ustanovení.
Lobista vykonáva lobing na základe žiadosti klienta alebo vo svoj prospech. Lobovanými sú verejní funkcionári, ktorých taxatívny výpočet ustanovuje zákon. Podmienkou pre výkon lobingu je zaregistrovanie lobistu do zoznamu, ktorý vedie Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Lobista okrem zákonom stanovených náležitostí musí v návrhu uviesť i informáciu, v akej oblasti vykonáva alebo plánuje vykonávať lobing.
Podstatnou súčasťou predmetného návrhu zákona sú ustanovenia definujúce práva a povinnosti lobistov. Lobista má právo zúčastňovať sa na verejnej schôdzi výborov Národnej rady a schôdzi ústredných a miestnych orgánov štátnej správy a na jednotlivých úrovniach regionálnych samospráv.
Za predpokladu splnenia zákonom ustanovených podmienok je oprávnený vystúpiť s časovo ohraničeným príspevkom. Môže taktiež požadovať, aby jeho stanovisko bolo zverejnené vecne príslušným orgánom verejnej moci. Lobista je povinný v prípade uskutočnenia lobistického kontaktu s verejným funkcionárom oznamovať pravidelne písomne i elekronicky raz za polrok zoznam stretnutí a dôvod lobistického kontaktu. Ide o povinnosti, ktorých plnenie má za cieľ zabezpečiť transparentnosť činnosti lobistu. Za priestupok spáchaný nedodržaním povinností je uložená lobistovi pokuta, a to až do výšky 33 194 eur, alebo zákaz činnosti na päť rokov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona môže zakladať zvýšené výdavky na časť štátneho rozpočtu so zreteľom na povinnosti vytvoriť a viesť zoznam lobistov. Predpokladá sa však, že pôjde o nízke výdavky. Navrhovaná právna úprava nemá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, nemá negatívny vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť ani vplyv na informatizáciu spoločnosti.
Vážené dámy, vážené páni, môžem takto ešte na margo toho celého, čo som prečítal, povedať, že aj za môjho pôsobenia v Európskom parlamente, myslím si, že lobizmus je štandardný spôsob, ako prakticky napĺňať požiadavky tých, o ktorých sa máme my ako legislatívci alebo verejní funkcionári starať, v podstate na to, aby sme mali dôslednejšie, konkrétnejšie informácie o veciach, o ktorých rozhodujeme. A myslím si, že takýto návrh zákona, resp. takáto legislatíva je na Slovensku takisto potrebná v prospech transparentnosti všetkých týchto procesov.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Predmetný návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ako gestorský navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda. Pán predkladateľ, páni poslanci, pani poslankyne. prosím vás, myslím si, že došiel už ozaj čas, keď zoberiem tie závažné politické zmeny v ´89., že aby sme prijali takýto sofistikovaný zákon, ktorý jednoducho zreálni situáciu a v tomto marazme, v ktorom sa nachádzame, urobí systémové zmeny.
Ak si spomeniete na roky po ´89., keď sem prišlo kopec zahraničných podnikateľov, ktorí jednoducho boli zvyknutí na isté mechanizmy fungujúce v ich krajinách, a odrazu sa tu nevedeli zorientovať, odrazu sa nevedeli presadiť, odrazu nevedeli nájsť kontakt a, samozrejme, teda hľadali domácich ľudí, domácich sprostredkovateľov, ktorí jednoducho im našli kontakt či na štátnu správu, či na verejnú správu, a takto sme si postupne začali vychovávať skupinu, ktorá zabezpečuje tok úplatkov a skupinu úplatkárov. Žiaľbohu. Vonku toto funguje na inej báze a bolo by teda načim v tejto chvíli už na Slovensku urobiť aj v tomto smere systémové zmeny.
To znamená. Sú ľudia, ktorí sú vyslovene špecialisti zo svojho vnútra, majú tú danosť sprostredkovávať či obchody, či informácie, či lobovať za nejaké záujmové skupiny či podnikateľské, či presadzujúce svoje záujmy v rámci spoločnosti, a preto im treba dať pravidlá. Aby sa jednoducho vedeli pohybovať v tomto prostredí, aby sa pohybovali legálne, aby sa pohybovali legálne po úradoch štátnej správy, aby sa pohybovali po úradoch verejnej správy, aby mohli vystupovať tak, ako to bolo v predkladacej správe, aby sa mohli pohybovať aj na všetkých zastupiteľstvách a všetkých zboroch, ktoré jednoducho rozhodujú o vážnych veciach. Či sú to územné plány, či sú to iné stimuly investičné, alebo všetko, čo s tým súvisí. To je jedna parketa, jedna časť problému, ktorá sa teda týka domáceho života a ktorá teda by mala aj následok očisty a stransparentnenia verejného života.
Druhá časť, na ktorú sme doteraz, už sme desať rokov členmi Európskej únie, a doteraz sme vlastne nedokázali vyplniť priestor, vyplniť tú medzeru, ktorú, alebo ten šuflík, alebo ten priečinok, ktorý máme v Bruseli, aby sme vyslali svojich lobistov na presadzovanie záujmov Slovenska v jednotlivých segmentoch, v jednotlivých sektoroch, v jednotlivých politikách za jednotlivé regióny v Bruseli.
Čo to znamená? Dopad je taký, že sme doteraz veľmi málo využili priamych možností financovania z Bruselu pre všetky možné typy politík, ktoré sa dajú aplikovať od obcí až po štát cez všetky možné, či to je školstvo, či to je ozaj, sú to obce a všetko, čo s tým súvisí.
Pochodil som dosť krajín Únie, pochodil som obce, družobné, a mestečka, s ktorými, napríklad obec, v ktorej ja bývam, máme väzby a ostal som mimoriadne prekvapený, keď som videl, aké úžasné projekty sa darilo realizovať vďaka priamym kontaktom na Brusel.
No a teraz ešte poviem posledné poznanie a posledný, by som povedal, taký, ktorý sa bytostne týka mojej profesie poľnohospodárskej a, samozrejme, má dopad na poľnohospodársku politiku. Prakticky od vstupu do Únie ťaháme v tomto segmente politík za kratší koniec. A cítim to, že ťaháme za kratší koniec preto, lebo máme aj v tomto smere deficit lobistov na bruselskej úrovni, ktorí by jednoducho vysvetľovali a lobovali za našu politiku v poľnohospodárstve. A teraz nemyslím len tú, ale hovorím teraz za svoju profesiu.
A tie dopady sú veľmi vážne a týkajú sa napríklad niektorých environmentálnych opatrení, ktoré na pôde Európskeho parlamentu boli prijaté z hľadiska používania množstva hnojív, keď sa snažili prijať zníženie o vážne percento, to znamená, 80 % v danej chvíli to bolo, ktoré v prípade Holandska, ak sa používa osem metrákov priemyselných hnojív na hektár, by znamenalo vážnu environmentálnu pomoc pre Holandsko, ale pre Slovensko by to znamenalo likvidáciu poľnohospodárstva. Pretože pri našej miere používania 1,55, alebo koľko to je v čísle, priemyselných hnojív na hektár, čo je priemer, tak o 80 % zníženie znamená nehnojiť.
Čiže toto sú všetko úlohy lobistov, a preto som sa do toho takto snažil trošku vložiť, aby sme si otvorili oči a jednoducho prijali takúto legislatívnu normu. Ak si ich nevychováme doma, tak nemáme potom koho do Bruselu poslať. Čiže ja to vidím v takejto komplexnej problematike a v takomto komplexnom spektre, preto vás žiadam o podporu tohto navrhovaného zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán podpredseda. Jedna úplne z prvých vecí, čo som urobil, keď som nastúpil do Národnej rady Slovenskej republiky, som zadal Parlamentnému inštitútu vypracovať štúdiu, ako vyzerajú zákony o lobingu naprieč Európskou úniou, a bol som presvedčený, že tam nájdem best practises, najlepšie skúsenosti s napĺňaním tohto cieľa. Ale musím povedať, že po preštudovaní výsledku zo strany Parlamentného inštitútu som došiel k jednému záveru, a síce, že v dnešnom slovenskom prostredí takýto zákon, nech by bol prijatý v akejkoľvek podobe, treba povedať, že to, čo má pán navrhovateľ vo svojom návrhu, kopíruje zhruba zámer, ktorý som ja mal pred štyrmi rokmi, ale nakoniec som ho nepredložil. A ten dôvod je veľmi jednoduchý. Slovenské prostredie je tak malé, tak kompaktné a tak prerastené inými, než profesionálnymi vzťahmi medzi jednotlivými účastníkmi rokovaní, že toto je zákon, ktorý ak prejde, tak neublíži, ale obávam sa, že nevyrieši problém.
A ten dôvod je v zásade jednoduchý. V momente, keď lobista príde za poslancom alebo iným verejným činiteľom, tak zároveň, keď je lobista, tak je buď spolužiak, alebo bratranec, alebo kamarát jeho kamaráta, alebo sa poznajú, pracovali spolu v jednej firme, nevravím, že museli nutne sedieť v base spolu, ale vždycky je proste nejaký, nejaký druh vzťahu, ktorý v momente, keď niekto ukáže prstom, že videl som vás tam a tam rozprávať sa o tom a o tom, tak povie, no však, ale veď kamaráti sa stretávajú a pijú spolu kávu. A o tom slovenská spoločnosť častokrát je. Kamaráti sa stretávajú a pijú spolu kávu a rozprávajú o všetkom možnom.
Myslím si, že v slovenskom prostredí oveľa viacej potrebujeme teraz tie tvrdé nástroje. Toto je mäkký nástroj vytvárania politickej kultúry, ktorý, keď prejde, určite neuškodí, ale myslím si, že tie tvrdé nástroje, ako kontrola napríklad zostavovania parametrov pre verejné obstarávania, kontrola transparentnosti verejných obstarávaní, tvrdý boj proti kartelovým dohodám, ktoré vznikajú presne na tých kávičkách, to je to... (Reakcia z pléna.) Hej, platenie, no, platenie faktúry je trochu mimo tézy, ale tiež problém. To je to, čo teraz potrebujeme urobiť.
Takže ja by som veľmi nerád pána predkladateľa oberal o optimizmus a rád za tento zákon zahlasujem, ale na základe skúseností, ktoré mám zo štúdia tejto témy z minulosti, obávam sa, že jeho reálny dopad bude asi rovnaký, ako bol reálny dopad schválenia zákona o dokazovaní pôvodu majetku. Tiež to bolo veľké politické haló, ktoré prešlo Národnou radou, tiež sa hovorilo o tom, ako to bude konečne tá päsť, ktorá uderí na ľudí, ktorí nezískali peniaze úplne čestným spôsobom - a skutek utek. A to bol jeden z tých tvrdších, akože tvrdších, nástrojov. Toto je stále ten soft, mäkký nástroj.
Určite takýto zákon potrebujeme, ak chceme deklarovať spoločenskú vôľu na zlepšovaní spoločenského prostredia a prostredia, v ktorom sa prijímajú rozhodnutia na úrovni všetkých možných sfér obhajovania verejného záujmu. To áno.
Ale ešte raz. Slovensko práve tým, že je geograficky malé, že... - veď neklamme si, ako vždy, keď za nami niekto príde, že potrebuje sa oboznámiť s nejakým budúcim prijímaným zákonom alebo má nejaký návrh, tak k nám prichádza vo väčšine prípadov buď ako niekto, koho už poznáme, alebo ako niekto, koho nám niekto odporučil. Tie, tie, tie väzby nie že by boli všade dané, ale vždycky sa nejaká dá nájsť. A lobistov máme všelijakých. (Ruch v sále.) Máme lobistov, ktorí idú lobovať napríklad do klubu SMK pravidelne alebo MOST - HÍD, oni to potom medzi sebou rozoberajú aj v rokovacej sále. Nenechajú sa rušiť. (Reakcie z pléna.)
No a máme takých lobistov, ktorí prídu obhajovať svoje vlastné záujmy. Ale potom máme veľmi veľa lobistov, ktorí reálne prichádzajú s dobrými nápadmi, ako nejaký zákon vyriešiť, vylepšiť, alebo prichádzajú s témami, na ktoré my sme doteraz neprišli.
Ja mám veľmi dobrú spoluprácu s mnohými ľuďmi z tretieho sektora, napríklad hlavne v oblasti ochrany zvierat. A, áno, aj toto je lobista, ktorý by podľa vášho návrhu zrejme už mal byť potom nejakým spôsobom vystopovateľný a ja by som mal niekde mať napísané, kedy som sa s ním rozprával a o čom. A ja to rád urobím. Ja nemám problém zverejniť ktorékoľvek zo stretnutí, ktoré mám s kýmkoľvek, keď pripravujem nejaký zákon, ale tam, kde by sme to naozaj potrebovali vidieť, tam, kde by sme naozaj potrebovali vedieť, kto sa s kým stretol a kto čo komu dal do ruky a kto čo komu pošepkal, obávam sa, že tento zákon nepostihne a v rámci kamarátčaftov, kávičiek a posedení v nejakej kaviarni sa naďalej tie správne nápady budú dávať do správnych rúk.
Takže určite držím palce kultivácii politického prostredia aj spoločenského prostredia na Slovensku, nemám problém za tento zákon zahlasovať, ale na to, aby sme reálne skultivovali spoločenské prostredie a prostredie, v ktorom sa prijímajú rozhodnutia vo verejnom záujme, ešte stále potrebujeme oveľa viacej dbať na dodržiavanie pravidiel, ktoré máme, a zavádzať tie tvrdé opatrenia, ktoré v nich sú napísané, a ak chýbajú, tak by sme ich tam mali dopísať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Poliačik, myslím si, že výborné vystúpenie a dovolím si súhlasiť s tým, že ten zákon by bol úplne mäkký, dokonca môj názor je taký, že bol by úplne bezzubý, lebo podľa môjho názoru je tenká čiara medzi lobingom a nepriamou korupciou. A práve ľudia, ktorí by ním mohli byť postihnuteľný cez nepriamu korupciu, tak budú zlegalizovaní, práve tá ich činnosť, cez zákon o lobingu. Nehovoriac o tom, že sú mnohé oblasti, kde podľa mňa by mala byť akákoľvek forma lobingu zakázaná. Je to napríklad vydávanie licencií, vydávanie povolení alebo aj niektoré oblasti z pohľadu hospodárstva.
Ale čo sa týka tohto zákona o lobingu, myslím si, že nie je vhodné, aby nejaká úzka skupina ľudí mala jediné oprávnenie kontaktovať sa s politikmi a voľne sa pohybovať po Národnej rade s nejakými visačkami bez kontroly. Myslím si, že každý občan, každý radový občan má právo sa stretnúť s politikom, povedať mu, čo ho trápi a čo by chcel zlepšiť v tomto štáte.
Nehovoriac o tom, že existuje strašne veľa foriem lobingu. A výsledok, akým spôsobom funguje lobing v Európskej únii, to, čo tu bolo aj hovorené, je aj to, že veľmi často v Európskej únii na základe lobingu sú prijímané od reality odtrhnuté návrhy zákonov vo forme, koľko litrov má mať splachovacie WC alebo zakrivenie banánov alebo uhoriek.
Čiže myslím si, že v slovenskom prostredí zákon o lobingu by iba zlegalizoval nepriamu korupciu, za ktorú môžu byť viacerí ľudia teraz v tomto momente postihnuteľní.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán kolega Poliačik, nie celkom súhlasím s tým, že Slovensko je malá krajina s nejakým geografickým vyčlenením a že tu pozná každý každého a načo nejakých lobistov a podobne. To ani nejde takto o lobistov, čo sa týka ako individuálnych osôb, fyzických osôb, ide tu o to, aby v podstate teda združenia, asociácie, povedzme zamestnávateľov, ale aj odborári, koniec koncov, ak sa tu môže dostať zástupca odborov, prečo by sa tu nemohol dostať niekde zástupca nejakého konkrétneho priemyslu, zástupca nejakej konkrétnej skupiny, zástupca zdravotných sestier, zástupca iných týchto profesných skupín? To nejde tu o nejakého konkrétneho lobistu, ktorý má tašku alebo igelitu plnú teda peňazí.
Nechcem priamo reagovať na pána Martvoňa, ale, pán Martvoň, myslím, že ste ďaleko od reality. Ja mám skúsenosti z Európskeho parlamentu, takže myslím, že nemusíte tu hovoriť o veciach, ktoré nepoznáte. (Reakcia z pléna.) V každom prípade my sme dostávali množstvo relevantných informácií, vedomostí, skúseností od takýchto skupín a ďaleko posilnilo kvalitu legislatívy v Európskom parlamente. Toto isté by sa mohlo udiať na úrovni Národnej rady, toto isté by sa mohlo udiať na úrovni regionálnych zastupiteľstiev, miestnych zastupiteľstiev a podobne.
Takže vy vyberáte si len takéto príklady, ktoré ako keby ostro odsudzovali nejaký lobing, spájate, áno, je tam tá čiara veľmi úzka medzi korupciou a lobingom, ale na druhej strane my musíme začať komunikovať, my musíme vytvoriť dôveru medzi inštitúciami, verejnou správou, verejnými zástupcami, tak ako sme my poslanci, a verejnosťou... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán kolega Poliačik, ďakujem za vaše vystúpenie, súhlasím v postate vo všetkých bodoch s tým, čo ste povedali. Ja som sa lobingu venoval, keď som bol v Spojených štátoch, je regulovaný, je to licencovaná živnosť, je to licencovaná aktivita. Obávam sa, že na Slovensku narazíme na mnohé problémy s vykonateľnosťou takéhoto zákona.
Takže ja podporujem ducha toho zákona, obávam sa však, že v praxi to bude veľmi ťažko vykonateľné. Napriek tomu budem hlasovať za.