44. schôdza

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, pôvodne som sa vzdal možnosti vystúpiť v rozprave, ale predsa len niekoľko poznámok pravdepodobne podľa toho vývoja, čo tu všetko počúvame, povedať treba.
No tak zistil som teraz, že principiálne, keďže som členom SMER-u, tak nemám česť. Ale pán Mičovský, pán Poliačik tú česť majú a teda s hrôzou zisťujú, že sa nevieme dostatočným spôsobom prevychovať. Okolnostiam toho, o čom rokujeme, to sú dve veci, ktoré možno stoja za pozornosť.
Prvá sú okolnosti, ktoré súvisia s návrhom ako takým, ako sa predkladá, v akých kontextoch a tak ďalej. A potom samozrejme vlastný, vlastný zákon. Najprv teda k niektorým tým okolnostiam, ktoré by sa mali dotýkať vlastného zákona.
Kolegyne, kolegovia, my, našou úlohou je teda urobiť dve veci v tomto právnom prostredí, preukazovať majetok, teda rozsah majetku a po druhé teda, nezlučiteľnosť s funkciami.
Preukazovať majetok. Viete veľmi dobre, že úlohou tohto zákona nie je zisťovať, aký má majetok primárne. My máme predsa zákon o preukazovaní pôvodu majetku. V tejto súvislosti sa stačí pozrieť len máličko a kúsok do minulosti, aké okolnosti sprevádzali tento návrh zákona. Nie sú síce Mladé pušky podpísané pod týmto návrhom, ale ku cti pána Lipšica slúži, nebojím sa to povedať, že za tento zákon bojoval ako jediný z celej koalície. A výsledkom procesu, ktorý sa tu stal, pán Beblavý je tu a určite sa vyjadrí, akým zásadným spôsobom SDKÚ podporil zákon o preukazovaní pôvodu majetku, ktorý je esenciálny pri tom, ak chceme zisťovať majetok. Len v situáciách dneska, v ktorých tu sme, dneska zisťujeme a hlavný zmysel toho je zistiť, že ten, ktorý verejný funkcionár, ktorý vstupuje do prostredia, počas výkonu funkcie sa jeho majetok nejak dramaticky nezvýšil a dnes môže byť odôvodnené podozrenie, že ten majetok sa zvýšil preto, lebo nekalým spôsobom zneužíva funkciu. Takže treba tieto veci zásadne odlišovať a treba aj v tomto kontexte aj zásadne rozmýšľať.
Čo si myslím, že tu treba povedať. Pán Mičovský, viac-menej vy ste ma vyprovokovali vašou poznámkou k tomu, že vystupujem. Ja si naozaj myslím, že elementárnym znakom slušného politika je čestnosť vedenia politického zápasu. Dodržiavanie elementárnych pravidiel a vystupovať a riešiť veci. Naozaj tak nepodľahnúť pokušeniam použiť hocičo, deklasovať protivníka hocičím. Obviniť ho z čohokoľvek, zvlášť vtedy, keď sa to nedá, nedá nejakým spôsobom vyvrátiť. Komukoľvek niečo poviete a obviníte ho z dvadsiatich zločinov, čo môže ten človek robiť? Akú má šancu sa ospravedlniť? Pán kolega, čestnosť politického zápasu. Takže pánovi Poliačikovi, aj vám chcem aj tento moment zdôrazniť, je veľmi dôležitý. Ja sa budem snažiť ten zápas viesť čestne. Takže si musíme urobiť dva základné momenty. Toto sú esenciálne veci, prečo tento zákon prijímame.
Pán kolega vie veľmi dobre, že na túto tému, pokiaľ hľadáme inšpiráciu v právnych poriadkoch v európskych krajinách, zoberme si len európsku pätnástku, nájdeme dramaticky rozdielne prístupy k týmto veciam. A dokonca máme celý rad krajín, v ktorých sa podniká bežne počas výkonu funkcie, len teda vzniká, dramaticky sa uvádza povinnosť, že ten, ktorý podniká, musí nejakým spôsobom deklarovať vždycky svoju majetkovú účasť a podobne.
Máme tu zákon o schránkových firmách. Vieme, ako zložito sa preukazujú majetkové účasti, jak je to veľmi, veľmi ťažké. Nepochybne SMER má záujem, aby sme prijali korektný zákon o preukázaní, o nezlučiteľnosti, proste ten, ktorý teraz, ktorý teraz prerokovávame, ale sme aj právnici, ja som teda aj právnik. Prvý zásadný moment, pán kolega povedal, že teda tento zákon sa teraz už, keď ho schválime, nemôže platiť pre tento, pre toto volebné obdobie, pretože dneska je 8. decembra a je úplne vylúčené, aby mohol 1. januára nadobudnúť účinnosť a teda vyzýva, aby vláda prijala ho a predložila ho sem v skrátenom konaní.
Pán kolega, no tu sa dostávam k tej druhej časti okolností s tým návrhom. Som pozrel, kto predkladá tento návrh. Traja poslanci sú, sú buď nezaradení vôbec, alebo pôsobia v kluboch, v ktorých ich voliči nezvolili. A pôsobia v kluboch, v ktorých ich volili celkom iní voliči. Čiže tiež mali drobný moment toho politického zápasu, ako to funguje počas volebného obdobia. Čiže otázka legitimity tohto návrhu za týchto okolností. Nesiete za niečo zodpovednosť, alebo do akej miery ste vedení skutočným záujmom a do akej miery tým, že treba sa za každú cenu zviditeľniť. Pôvodný subjekt už nie je, som v novom subjekte a tak ďalej. Takže tlačiť máme, vážené kolegyne, kolegovia, teraz rozpočtový, rozpočtové zasadnutie parlamentu. To je hlavný moment. Schválili sme rozpočet, musíme ho doriešiť, celý rad otázok, ktoré súvisia s rozpočtom.
Čo je ale dôležité. Iste ste zaregistrovali, pán poslanec, že je nové vedenie Národnej rady, že pravdepodobne týždeň je nové vedenie Národnej rady. Ak chceme prijať predstavu, že nebudeme prijímať návrhy zákonov a rokovať o nich od rána do večera, ktoré dávajú viac-menej nezaradení poslanci, že platí to, čo sme povedali. Ak ideme rokovať o ústavnom zákone, musí byť široká zhoda a musí sa prijať v parlamente tak, ako na základe predbežných rokovaní a na základe aj predbežných dohôd. Predpokladám, že vaše vystúpenie, v ktorom ste si vybrali zhodou okolností len poslancov SMER-u, že ako nesmierne zneužívajú zákon o, existujúci a podobne. A dramaticky ste si nevšimli napríklad vašich bývalých politických priateľov. Nenaznačujem, že by ste sa usilovali o serióznu politickú dohodu, ale o politickú konfrontáciu.
Je tu ešte malý drobný problém, vážené kolegyne, kolegovia, ak hovoríme o tom výbore. Riziko prenesenia politického zápasu aj do týchto vecí. Máme aspoň trošku predstavu dneska v tomto parlamente, že poslanci, ktorí tam budú, budú korektní a seriózni? Napríklad taký drobný problém, pán poslanec Kadúc, ale aj vy ste hovorili, však nie je žiadny problém, nemusíme zverejňovať ten, tie majetkové pomery, veď to bude iba, o tom budú vedieť iba poslanci, členovia výboru. Však tu bežne nastáva situácia, že osobitne od pána Mičovského z jeho klubu vystúpi pán poslanec, ktorý flagrantne odmietne zákonom predpísané postupy a povie rovno, verejný záujem a to je treba a on, jeho zákon nezaujíma, on to musí zverejniť a podobne. Demonštratívne porušujú zákon, platný, pán Mičovský. To sú tie pravidlá politického zápasu. Takže aj tieto riziká tu sú, pán kolega.
Mimochodom tým, že ste takto široko v tejto fáze naformulovali počet klientov tohto zákona, veď to je viac ako tisíc. Pýtal som sa dneska, nezaujímal som sa celkom predtým, mám predsa novú situáciu. Koľko teda ľudí bude podliehať? Tisíc, viac? Povedal mi, že nevedia, ale rozhodne to presahuje tisíc. Samozrejme, je tam celý rad okolností, ktoré súvisia so zákonom. Ako právnik sa pýtam, chcete vyšetrovanie a tak ďalej so všetkým? Veď to vyšetrovanie potrebuje nejaké procesné oprávnenia, potreby pre ten výbor. Je tam celý, teda je tam celý rad otázok, o ktorých treba seriózne diskutovať. Nepochybne chcem ubezpečiť, že nové vedenie Národnej rady, nový predseda Národnej rady zváži okolnosti a hneď po začiatku, po skončení tohto roku a na začiatku budúceho roku, keď sa zoznámime, dovoľte mi povedať to slovo, hlbšie s doterajším procesom a vykonajú sa základné politické konzultácie, tak sa ďalej bude pokračovať v tomto zákone. Ale logicky nemôžeme mať inú ambíciu, ako upraviť tieto pomery pre budúci parlament.
A je to aj seriózne, pretože ak takýmto zásadným spôsobom formulujeme pre ďalší rad funkcionárov nezlučiteľnosť, oni prijímali funkcie a nevedeli o tom, že tá nezlučiteľnosť tam je. Čiže aj k politickej korektnosti patrí, keďže už teraz nejaké veľké škody sa pravdepodobne nestanú, aby skôr sme hodnotili zásadu, že keď niekto príde do funkcie od nového volebného obdobia, nech je úplne jasné, do akých pomerov ide a aké povinnosti mu zákon bude predkladať. V polovici politického zápasu predsa len tu isté riziká sú. Netvrdím, že sú hlavné, ale v tomto celom rade kontextov, ktoré tu sú, sa mi vidí tisíckrát lepšia situácia vrátiť sa k tomu hneď po novom roku, znovu robiť politické konzultácie, hľadať nejaké základné prieniky a pripraviť do leta, možno do jesene dobrý návrh zákona, ktorý v danom prípade vytvorí pre nezlučiteľnosť funkcií a pre to, po čom všetci voláme, ak uznáte, aj pán Mičovský, podmienky pre to, aby sme naozaj mali korektný a seriózny zákon a aby sme znižovali riziká zneužívania verejných funkcií.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Pán podpredseda, ten problém s preukazovaním pôvodu majetku je ten, že schválený zákon je pomerne nefunkčný. Je nefunkčný preto, že umožňuje tzv. neobvyklé obchodné operácie, aby boli začlenené do legálneho príjmu. To znamená, ak niekto povie, že zdedil som z Ameriky 30 miliónov po strýkovi, tak sa to považuje za legálny príjem a vec je vybavená. Ja som navrhoval v tomto parlamente, keď sa o návrhu zákona rokovalo pred štyrmi rokmi, aby sa prijal pozmeňovací návrh, ktorý neobvyklé obchodné operácie, ktoré v našom právnom poriadku definované sú, vyňal spod možnosti ich vykazovať ako legálny príjem. Dával som osobitnú novelu zákona, aby to tak bolo. Nikdy nebola prijatá.
Ja sa vás chcem teraz opýtať, ak predložím na budúci rok, alebo predložte vy takúto novelu zákona, ktorá by mohla sfunkčniť právnu úpravu preukazovania pôvodu majetku, či ju podporíte. Lebo považujem to za veľmi kľúčovú vec a kľudne ju teda predložte za SMER, ja s tým nemám problém, ja si nemusím tuná zvyšovať počty prijatých zákonov. Ale ak chceme mať funkčnú úpravu a nielen pro forma úpravu, ktorá ako vieme, nefunguje, nefunguje štyri roky, tak by sme takúto zmenu mali urobiť.

Ďakujem pekne za slovo. Pán podpredseda Číž, vy ste tu povedali takú tézu, že prerokovaný zákon je v princípe nie až tak dôležitý, že podľa vás úplne esenciálny je práve ten zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Ak sa dobre pamätám, to bola obrovská politická téma vášho predsedu Roberta Fica. A chcem len podotknúť, že ten zákon je úplne jalový nielen kvôli tomu, čo povedal môj predrečník, je jalový aj preto, a to dokazujú štatistiky, ak ma pamäť neklame, v zmysle tohto zákona má problém jeden jediný občan Slovenskej republiky. Ak sa dobre pamätám, v zmysle tohto zákona je zatiaľ riešený jeden jediný prípad. Teda odpoveď na otázku, je to jalový zákon alebo nie, je myslím úplne jednoznačná. Áno, je to jalový zákon.
Druhá poznámka. Ja si myslím, že úspešné riešenie by bolo také, nielen to, čo hovoril predrečník kolega Lipšic o tých neobvyklých operáciách, ale úplne by postačovalo, keby sme prijali zákon, ktorý by, alebo urobiť teda zmenu zákona o preukazovaní pôvodu majetku, ktorý by porovnával daňové priznania dotknutej osoby. Povedzme vy, pán podpredseda Číž, vaše daňové priznania za desať rokov a tie musia predsa úplne jasne korešpondovať s vaším prírastkom majetku za desať rokov. Buď korešpondujú, alebo nie. No a v tomto okamihu by mali problémy množstvo, množstvo ľudí na Slovensku, nielen verejní činitelia. A to sme si asi, že všetci toho vedomí, len treba mať odvahu, politickú odvahu, tú Pandorinu skrinku konečne raz otvoriť.
A čo úplne nechápem na záver, tá vaša záverečná glosa, že nemôžeme prijímať zákony, ktoré by sa týkali tohto funkčného obdobia, lebo chudáci poslanci, keď kandidovali na poslancov, nevedeli, v akom legislatívnom prostredí budú vykonávať mandát. No to, hádam, nemyslíte vážne. To znamená, že kto kandidoval na poslanca, tak nevedel, že nemá kradnúť?

Ďakujem pekne. No mňa tiež trošku šokla, ten, ten váš argument, že o preukazovaní pôvodu majetku, na to máme osobitný zákon. Presne kolegovia predo mnou hovorili, ten zákon z roku 2010 prijatý za vašej vlády, vlajková loď vášho pána premiéra. Podľa mojich vedomostí nie je ani jedno jediné konanie, alebo nie je ani jeden efekt z tohto zákona. Ani jeden. Toto je jasný dôkaz, ako vy tvoríte zákony. Čistý marketing. Čistý marketing. Za štyri roky ani jeden prípad, pán podpredseda Číž. Ako to je, to je hrozivé. A tento zákon smeruje takisto k tomu.
Ja som inak sa na to pýtal pána premiéra v interpeláciách, odkazujem na ňu, prosím vás, pozrite si ju, akým alibistickým spôsobom mi odpovedal na tento konkrétny zákon. Som sa ho pýtal, kedy ho sfunkční. Odporúčam odpoveď.
Vy ste povedali, že SMER má záujem, aby sa prijal korektný zákon o ochrane verejného záujmu. Veď my meškáme už, už desať rokov. A konkrétne pri vás meškáme už rok, pretože tento zákon je konsenzuálny. Je to kompromisné riešenie opozície, aj vládnej strany. Vy ste tam mali zástupcu. Rok meškáme, rok meškáme s týmto zákonom. Čo chcete ešte študovať? Veď ste tam mali vášho zástupcu. Tam už nie je čo študovať. Ten zákon už len treba prijať. A len pripomínam, máme druhé čítanie, vychytajme tie muchy. Ten zákon je potrebný. Prečo to neurobíme? A ja to zopakujem ešte raz. Ten zákon bol komentovaný, pripomienkovaný, doplnený aj zástupcom vašej strany. Na každom jednom stretnutí sa ten zástupca, bol tam, komentoval a nakoniec dal súhlas. Predseda parlamentu povedal, ten zákon môže ísť do prvého čítania. Nakoniec ho stopol. Mňa zaujíma, prečo ho stopol?

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Ďakujem aj vám, pán podpredseda, že ste vystúpili. Som rád, že som vás teda, ako ste sami povedali, k tomu vyprovokoval a som aj rád, že ste teda potvrdili, že čestnosť je skutočne ten leitmotív, ktorý nás tu musí v tomto priestore, v tejto sieni spájať bez ohľadu na to, že tu vedieme politický zápas, ktorý má jednoducho svoje pravidlá. Ale tá čestnosť je teda nad tým.
A v tejto súvislosti len jedna otázka. Teda, ak som hovoril o tom, že existujú zákony, ktoré budú niekedy lepšie, niekedy horšie, ale nikdy nie dokonalé, súhlasíte, vážený pán podpredseda Číž s tým, že ak teda budeme mať zákon, ktorý zrejme nebude dokonalý, ale keď zistíme, že niekto z nás, z tej 150-tky zjavne urobil niečo, čo teda nie je čestné, možno to nebude úplne proti zákonu, ale čo nie je zjavne čestné, aby sme my, a teraz nehovorím vľavo, vpravo, v strede, ale aby sme sto päťdesiati povedali, že pán kolega, bol si nečestný a nemôžeš tu medzi nami ďalej pôsobiť? Nebudeme mať na to zákonnú páku. Ale viete, keď 149 ľudí komusi naznačí, že sem nepatrí, verte tomu, že aj bez zákona odíde.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No, pán podpredseda, hovorili ste pomerne vyčerpávajúco o férovosti v politickom zápase. Ja mám pomerne slušnú pamäť ešte stále a tak si spomínam na férové obvinenia počínajúc úžerníctvom a končiac scientológiou. Pamätám sa na to, že Bratislavčania a iní občania republiky na Námestí SNP boli opečiatkovaní bez veľkej možnosti obrany ako extrémisti. A keď už sme u tej férovosti argumentácie, tak by som mohol zrejme nájsť, keby som si dal tú prácu, dlhý zoznam útokov ad hominem, miesto toho, aby sa argumentovalo k meritu.
Napríklad teraz vy, právnik, to ste zdôraznili, ja iba lekár a ešte, ako som sa dočítal o sebe, insitný právnik, som zaregistroval, že ste význačnú časť svojho vystúpenia venovali tomu, že návrhy predkladajú v tomto parlamente nezaradení poslanci. Mohli by ste mi, ako odborník na právo, laikovi vysvetliť, kde je v ústave a v rokovacom poriadku a v čomkoľvek vedená kategória nezaradených poslancov, ktorá má menšie alebo iné práva na predkladanie čohokoľvek v tomto parlamente, ako vy?
Takže prosím, slovo právnika na túto tému by iste výhodne zaznelo, keď hovoríme o férovosti zápasu, lebo k samotnému meritu ste odpovedali pekne vyhýbavo - odsunúť, prerokovať, zvážime -, hoci téma je na stole roky rokúce, ale nosná téma je, že to predkladajú ľudia, ktorí majú akési nižšie práva. Nechcem vám teda vstupovať do svedomia, ale toto je silná právna inovácia.

Ďakujem pekne za slovo. Ja mám tento rok tú česť byť predsedom výboru pre nezlučiteľnosť funkcií a poviem vám, že je to veľmi zaujímavá funkcia v tejto Národnej rade. To, čo po tom roku mojich skúseností môžem konštatovať, je, že ústavný zákon o ochrane verejného záujmu, v ktorom dnes fungujeme, je deravý, ako syr ementál.
Novela, s ktorou prišli kolegovia opoziční poslanci do Národnej rady, tu už prerokovaná bola, ale považujem ju za veľmi dobré vylepšenie existujúceho právneho stavu, aj keď si uvedomujem, že zrejme tento pokus bude beznádejný. Napriek tomu si myslím, že je dobré, aby sme hovorili o tom, v akej právnej situácii sa dnes pri preukazovaní pôvodu majetku pri ochrane verejného záujmu, pri konflikte záujmov nachádzame. Len z tých skúseností, ktoré za tento rok mám z reálnych rozhodnutí, máme problém podľa existujúceho ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri identifikácii nehnuteľností, viď kauza Forai, máme problém pri identifikácii príjmov z inej činnosti, viď kauza Paška, má to tam napísať? Nemá to tam napísať? Za chvíľu budeme mať nejaké stanovisko nejakých odborov legislatívy, ale napriek tomu sme v situácii, že jednoznačne nevieme podľa ústavného zákona vyniesť súd.
Kto je verejným funkcionárom, pýtali ste sa, pán podpredseda Číž, vo svojom vystúpení. Každý rok to spresňujeme aj podľa existujúceho ústavného zákona o ochrane verejného záujmu a naťahujeme sa s ministerstvami, ktorá štátna firma vlastne má nominantov štátu verejných funkcionárov a ktorá nie. Máme problém s preukazovaním prospechu blízkych osôb verejných funkcionárov, viď kauza vláda, Choma a Žilina, viď kauza Jahnátek a jeho synovci na ministerstve. Ale to najkrajšie je, že keď začne konanie, musíme o ňom hlasovať vo výbore a tak sa stane, že v rovnakej veci niekedy hlasujú poslanci... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. No myslím si, že aj táto rozprava, aj tie faktické, ktoré tu som si mal možnosť vypočuť, tak to vypočujeme si rečníka, a to sú také tie rôzne ako postoje. Ale dovolím si, možno mať tuná taký iný pohľad a ako som to zase ja chápal a videl a keď v priamom prenose takto politikárčime a prekrúcame tie fakta, tak mne sa to tiež celkom nepáči. A to je tá férovosť alebo neférovosť, hej? A myslím si, že pán kolega Číž to tu spomínal. A tá férovosť je na mieste aj v politike. Ja tiež by som chcel byť férovým politikom, usilujem sa o to a neviem, že či ním stále som. Ale napríklad tí nezaradení poslanci, ja som to pochopil tak, a pán Číž to pekne povedal tuná v nadväznosti na ústavu, prijímame ústavný zákon a celé je to o tom. To nezaradení poslanci majú rozhodnúť o tom, či sa prijme alebo neprijme ústavný zákon? Treba zase vypočuť si aj ten, možno naozaj aj toho svojho oponenta, aby dostatočne kriticky, no nestačí ti na to. A to je presne to, hej, kedy v podstate treba hľadať pri ústavnom zákone širší konsenzus a tam v podstate rozhoduje počet poslancov. Nieže nemajú právo nezaradení predkladať ústavné návrhy zákonov. Majú právo aj, rovnako aj iné návrhy zákonov, ale jednoducho ide o ten výsledok pri tom už samotnom hlasovaní, teda je ten predpoklad, že takýto zákon potom neprejde, hej, lebo je to len moja iniciatíva, osobná.
Áno, ja súhlasím s tým, že je tu zákon o preukázaní pôvodu majetku, je tu prijatý a myslím si, že mnoho iných zákonov, ktoré tuná máme v tejto našej krajine, nedokážeme ich dostatočne uplatňovať. A nie je problém v legislatíve v zákonoch, ale veľakrát v nás, v nás ľuďoch. Tak ešte poviem, že vždy treba dávať pozor, keď prstom ukazuješ na toho druhého, palec mieri na teba, teda na seba mysli.

Ďakujem pekne. Pán Kollár, nepochybne, nepochybne ten zákon je v podstate jalový. Len sú ešte pamätníci a pevne verím, keby sme mali hlbšiu debatu na túto tému, prečo je jalový. Aká bola atmosféra v spoločnosti a podobne a nepochybne postupom času sa neustále sťažujú podmienky pre prijatie tohto zákona, pretože jednoducho ten problém tej retroaktivity je živý. Ak si pamätáte, my sa snažíme zákony prijímať tak, že teda sa diskutuje aj s adresátmi, počúvame prostredie, právne prostredie, podnikateľské prostredie a tak ďalej a jednoducho po tých dlhých prieťahoch, keď sa to nepodarilo, keď sme ho už robili my, ten zákon, už bolo relatívne neskoro. Už bolo neskoro a tak ďalej, ale kedykoľvek sa o tých veciach dá diskutovať aj s pánom poslancom Lipšicom.
Pán Kadúc, vy viete, ako právnik viete, že mám rešpekt k vám, že pri prijímaní zákona musíme sledovať celý rad hodnôt a tie hodnoty sú konkurenčné. Nepochybne, že v istej, istej fáze musíme sledovať aj to, či je, teda meníme pravidlá v procese, či subjekty, ktoré vstupujú do prostredia, budú poznať a tie podmienky, v ktorých fungujú, sú zásadne nemenné. Nepochybne proti tomu stojí iná zásada verejného záujmu, že teda treba porušiť túto zásadu z rôznych dôvodov a podobne. A tú intenzitu skúmame a vedieme o nej dialóg. Takže asi to bol jediný zmysel, čo som chcel povedať.
Pánovi Osuskému, pán Osuský, naozaj nechcem zneužívať, som právnik, len to, čo sa pýtate, veľmi jednoducho vysvetľujú dva pojmy - legitimita a legalita. Je nepochybne legálny návrh, ktorý tu predkladajú. Na druhej strane legitimita je spochybnená. Je celý rad krajín, mimochodom aj v Českej republike, kde nezaradení poslanci nemajú také a plné práva, ako majú iní. Nezaraďujú sa napríklad do zahraničných delegácií, nemajú právo pri skrátenom konaní vystupovať, nie sú členmi poslaneckých grémií a nezúčastňujú sa rokovania ich prípravného výboru. Celý rad krajín vám takýto môžem dať k dispozícii, kde sú obmedzené a limitované práva poslancov, ktorí opustia svoje kluby a nereprezentujú tých voličov, ktorí ich do toho parlamentu zvolili. (Reakcie z pléna.)

Ďakujem veľmi pekne. Pôvodne som, už som raz vystúpil v rozprave, ale musím vystúpiť po vystúpení pána podpredsedu Číža, lebo predstavitelia strany SMER majú v prípade médií, ale aj parlamentných vystúpení veľmi jednoznačný manuál, ktorý neviem, či je nejak aj formalizovaný a trénovaný, prípadne dokonca sú z neho aj nejaké certifikáty interné. Viem, že sa napríklad dávajú tie zlaté odznaky, ale neviem, či je to za dobré vykonávanie toho, ale viem, že keď je niečo neobhájiteľné, tak manuál strany SMER hovorí dve veci: spochybnite oponenta a jeho úmysly zložitým latinským pojmom, ale už ho tu použil v inom kontexte pán podpredseda, delegitimizujte ho, vezmite mu právo niečo chcieť a druhá vec je, vecne podstatu zahmlite. Čím menej sa dá spochybniť, tým musíte vypustiť čo najviac hmly okolo neho, aby občan, o ktorého tu nakoniec ide, volič, bol nakoniec dostatočne dezorientovaný, aby aspoň mal prinajhoršom pocit, že pravda je kdesi uprostred. V optimálnom prípade teda mal aj pocit, že pravda je na strane SMER-u, ale o to už v mnohých veciach SMER-u ani nejde, keďže je mnohokrát v defenzíve. Takže aspoň aby bol pocit, že nie je to až také jednoznačné. Nie je to až taký prúser, nie je to až také nevysvetliteľné, prečo sa niečo deje, alebo naopak nedeje.
No a pán podpredseda Číž dostal dnes neľahkú úlohu, vykonať túto rolu v mene strany SMER v tejto rozprave. Ja mu to nezávidím, lebo iní sa o to doteraz ani nepokúšali. Či už pán predseda a expredseda Paška, alebo aj pán poslanec Brixi, alebo aj iní, doteraz nikdy neskúšali vecne spochybňovať tento návrh, ktorý tu je predložený, lebo sa to dá naozaj veľmi ťažko a o chvíľku to aj vysvetlím. A ja ako človek, ktorý je tiež v politike, mám rešpekt k tomu, keď niekto z lojality k svojej politickej strane, k svojej partii sa podujme aj na takúto v podstate nemožnú úlohu. Pán podpredseda Číž sa jej, aj musím povedať, zhostil nie s úplne tradičnou dávkou jeho šarmu a raketovej výslovnosti, akú vie predviesť, keď je naozaj do niečoho hlboko zainvestovaný. Bola to skôr taká povinná jazda, aj keď vzhľadom na jeho samozrejme osobnostné kvality, aj tá urobila nespochybniteľný dojem.
Problém tejto taktiky však je v dvoch veciach dnes. Prvá je, že tento návrh sa naozaj veľmi ťažko spochybňuje, ako o chvíľku ukážem a myslím, že aj pán kolega Kadúc sa určite k niektorým veciam vráti. A druhé je, že táto taktika najlepšie funguje ak má ten, kto ju hovorí, záverečné slovo. Preto ju s takou obľubou zneužívajú ministri SMER-u, lebo keď v záverečnom slove poviete akúkoľvek hlúposť, nedá sa už na ňu reagovať. Môžete klamať, môžete si vymýšľať, ale to je to, čo ide von. Tu sa reagovať dá a preto aj reagovať je treba.
Dovoľte mi, pán poslanec Číž, začať jednou drobnosťou. Človek v politike má veľkú výhodu, ak má dlhodobo k niečomu konzistentné postoje. Teda ak hovorí stále to isté a presadzuje to isté. Samozrejme, že aj politika je umenie možného, aj politika je umenie kompromisu a pokiaľ človek má ťah na tú istú bránku bez ohľadu na to, či je vo vláde alebo v opozícii, či je predsedom, podpredsedom alebo radovým politikom, ono ho to trošku izoluje od niektorých typov obvinení. Takže k tomu rozhodovaniu a k tej názorovej konzistentnosti dovoľte mi povedať, že keď som bol predsedom výboru, tak som dával návrhy na stíhanie všetkých verejných funkcionárov bez rozdielu, podľa toho, čo prišlo na môj stôl. Dokonca som navrhol aj stíhanie pani Bubeníkovej, ktoré bolo zastavené hlasmi všetkých prítomných členov SMER-u vo výbore. Takže, keď sa bavíme o tom, ako a kto koná vo vzťahu k svojim a k tým iným, tak netreba asi povedať viac. Ale poďme na to podstatné.
Súhlasím s mnohými názormi, ktoré boli vyslovené v rozprave, že funkčnosť tohto výboru pre nezlučiteľnosť funkcií a iných mechanizmov je závislá aj na ľuďoch, ktorí tam sú. Samozrejme, oni ju v nejakej miere napĺňajú. Ako povedal už slávny americký politik a filozof Madison a prezident Spojených štátov, keby ľudia boli anjeli, nepotrebovali by sme štát. Štát potrebujeme práve preto, že ľudia anjeli nie sú. A preto aj ja pri hovorení o týchto pravidlách uznávam, že úloha ľudského faktora je významná a pokúsim sa ju dokonca aj demonštrovať, že aj v dnešnom zákone sa dá veľa vecí, ale pri dnešnom zákone mnoho vecí sa nedá, ani keby tu sedelo pomerne veľa anjelov. Keby tu sedeli všetci, asi áno, ale potom by tie zákony naozaj nebolo treba. Spomeniem príklady aj pozitívne, ale aj negatívne.
Pozitívny príklad MH Development. Keď sme prišli na to, že existujú pod ministerstvom hospodárstva dve štátne firmy MH Development a MH Invest, ktoré síce existujú od roku 2006, sedem, ale nikdy nepodali ich predstavitelia žiadne majetkové priznania, oni sa tvária, že sa ich tento zákon netýka, hoci sa ich evidentne týka. Tak výbor konal. Hlasmi, ak sa nemýlim, všetkých poslancov, alebo takmer všetkých poslancov, to znamená z oboch strán tejto snemovne odhlasoval príslušné pokuty konateľom a neskôr teda na základe ďalších skutočností sa spustili aj známe kauzy súvisiace nakoniec s odvolaním a kompletnou reštrukturalizáciou firmy MH Development. Takže pri firme MH Development fungovanie výboru pre nezlučiteľnosť funkcií viedlo k tomu, že sa odhalilo nielen teda nedodržiavanie ústavného zákona, ale aj celkovo šafárenie s verejnými zdrojmi, lebo bez toho by sme na to asi nikdy neprišli. Bez toho by sme sa nikdy nezačali prehrabávať vo faktúrach a zistili, že si niekto prenajíma auto sám od seba, ani by sme nezistili, že niekto je schopný platiť štátne pokuty, pardon, osobné pokuty zo štátneho účtu. MH Development je príklad toho, že dnešný zákon umožňuje niečo urobiť.
Ďalší, ešte dôležitejší príklad sú poistné zmluvy pre manažérov štátnych firiem. Na konci roku 2012 sa zistilo, že veľa štátnych firiem už dlhé roky, aby som podotkol, dlhé roky, niektorí začali 2005, šesť, niektorí sedem, osem, niektorí deväť, desať, to znamená, že naprieč vládami, aby som bol korektný, sa štátni manažéri začali poisťovať za štátne peniaze proti osobných zlyhaniam. To znamená, že za peniaze svojich firiem, ktoré sú nakoniec naše, spoločné, si zaplatili poistky, že keď náhodou oni urobia zlyhanie, ale zásadné zlyhanie, zlyhanie nie len z nedbanlivosti, tak náklady na obhajobu, pokuty a mnohé iné problémy im bude hradiť táto poistka zaplatená z našich peňazí.
Tento problém sa týkal viacerých firiem v rezorte dopravy, ale aj niektorých ďalších. Zahájili sme vtedy konanie proti Národnej diaľničnej spoločnosti a jej dvom manažérom, ktorí takéto zmluvy sami sebe podpísali a po komplikovanom boji sme ako výbor udelili pokuty týmto manažérom vo výške viac ako 70-tis. eur. To sú najrekordnejšie pokuty, aké ten výbor udelil za jedenásť rokov svojej existencie. Čo je systémovo dôležité, títo manažéri sa odvolali na Ústavný súd a Ústavný súd v oboch rozsudkoch jednoznačne potvrdil, že porušili ústavný zákon, čo je dôležité pre budúcnosť nielen z hľadiska týchto poistných zmlúv, ale aj preto, že išlo o prvý rozsudok z hľadiska porušenia článku 4 tohto ústavného zákona, ktorý hovorí o zneužití funkcie. Teda prvýkrát neboli ľudia pokutovaní za formálne nedostatky typu nedal som majetkové priznanie, dal som ho neskoro, chýbajú tam údaje, neuviedol som funkciu, ale bol pokutovaný za to, o čom ten zákon má byť, teda, že zneužil svoju funkciu a uprednostnil osobný záujem pred verejným. Ústavný súd potvrdil, že rozhodnutie výboru bolo plne nielen legálne, ale teda aj legitímne, aby som sa vrátil k pojmológii pána podpredsedu a etabloval precedens do budúcnosti. Odteraz každý verejný funkcionár, ktorý zneužije svoju funkciu a patrí pod tento zákon, je stíhateľný aj podľa tohto zákona. Máme to potvrdené Ústavným súdom.
Zároveň vo väzbe k poistkám máme jednoznačné vecné rozhodnutie, na základe ktorého som ešte ako predseda výboru a potom, keď som sa vzdal funkcie, aj ako poslanec oslovil ministrov, ktorí, pod ktorých rezortoch takéto zmluvy existujú a všetky tieto zmluvy boli postupne buď vypovedané, alebo si manažéri začali tie poistky platiť z vlastného. K dnešnému dňu, pred pár dňami som dostal posledné listy od nového ministra zdravotníctva, od pána ministra obrany, ktoré potvrdzujú, že aj ich manažéri si už tie zmluvy platia z vlastného alebo tie zmluvy skončili. Inými slovami, podarilo sa etablovať precedens do budúcnosti a zároveň sa podaril zlikvidovať náklad pre verejný sektor, ktorý dosahoval státisíce až milióny eur ročne. Čo uznávam, že vo veľkosti štátneho rozpočtu nie je makro položka, ale nie je to už ani zanedbateľná položka. To sú tie úspechy. Tým chcem demonštrovať, že aj dnešný zákon umožňuje konať tam, kde je tak politický tlak, že aj väčšina ide s menšinou spolu. To znamená, že verejnosť je tak rozčúlená a sleduje to, a zároveň kde ide o politicky druhotriedne osobnosti, ktoré nie sú hájenou zverou, ktoré nemajú de facto imunitu vládnej strany. Pretože títo manažéri naozaj nepatria medzi prvoradé osobnosti politickej strany SMER.
A teraz, kde ten zákon už nemôže zájsť v dnešnej podobe a prečo ho potrebujeme zmeniť? Mohol by som tu hovoriť o viacerých prípadoch, ktoré boli zastavené a dovoľte mi zastať pri kauze pána ministra Jahnátka. Kým som bol predsedom výboru, snažil som sa dávať veľký pozor na to, aby výbor konal profesionálne v zmysle, aby nešlo len o politiku. Teda, že niekto si niečo myslí a niekto to povie a z toho je návrh a z toho sa koná. Napríklad, keď sme riešili aj Národnú diaľničnú spoločnosť, vypýtali sme si viacero odborných posudkov. To isté napríklad aj pri iných kauzách.
No a pri kauze pána Jahnátka, keď prijal viacerých svojich príbuzných a známych na ministerstvo, sme veľmi podrobne riešili, či je tam právny titul na to, aby sa ním náš výbor zaoberal a vypracovali sme sedemstranovú analýzu toho, prečo na základe zákona a verejných výrokov samotného pána ministra tam je dôvod na to, aby to výbor šetril. Nie ešte aby uzavrel, ale aby to vôbec šetril. Poukázali sme na to, že zamestnal teda synovca, neter, aj dvoch krstných synov, nehovoriac o ostatných Komjatičanoch a zároveň verejne povedal vo vyhlásení v rádiu Expres: "Áno, samozrejme, brigádu som im vybavil ja.". Tak isto sa vyjadril aj k štátno-zamestnaneckému pomeru svojho synovca a netere: "Zvolili sme systém interného konkurzu z doterajších zamestnancov." "Ako sa dostali na ministerstvo predtým?" "Prišli na voľné pracovné miesta referentov." "Vy ste ich tam pozvali? Vedeli o tom, že sú tam voľné miesta?" "Ja som im hovoril, že máme voľné miesta." "Pomohli ste týmto ľuďom dostať sa na ministerstvo?" "Títo dvaja pracovníci, opakujem, synovec a neter, sa dostali na ministerstvo s tým, že mali informáciu odo mňa, že je tam voľné pracovné miesto.".
Inými slovami, minister obišiel pravidlá štátnej služby, pretože prijal dočasne, teda jeho priamy podriadený, aby som bol presný, prijal dočasne jeho synovca a neter na ministerstvo bez konkurzu a následne na to vyhlásili konkurz, ktorého sa už mohli zúčastniť len existujúci zamestnanci ministerstva na stále miesto. Top a minister o tom s týmito svojimi príbuznými priamo komunikoval a teda im to, jednak ich o tom informoval a jednak im to odporúčal.
My sme povedali na základe ďalšej právnej analýzy, ktorú vám nebudem čítať, že to je minimálne dôvod na to, aby výbor konal, aby zisťoval, aby overoval skutočnosti, ako bol minister do tejto celej kauzy zapletený. A nebudem vás ďalej napínať. Poslanci SMER-u vo výbore okamžite zahlasovali proti začatiu konania. Teda oni nehlasovali za to, že nakoniec sme zvážili všetky dôkazy a minister je nevinný. Oni povedali, že nepoďme to šetriť napriek tomu, že išlo o kauzu pomerne veľkého verejného záujmu z hľadiska toho, že to kazí dôveru ľudí v rovnosť šancí aj na najvyšších miestach, ale najmä z hľadiska toho, že minister sa priznal de facto k tomu, že bol v tom zaangažovaný. Napriek tomu sme s tým už nemohli ďalej pohnúť.
Mohol by som ísť ďalej, ale tým som chcel povedať, že naozaj, aj keby sme obsadili tento výbor na strane jeho opozičného predsedu a na strane tých opozičných poslancov supermanmi, pokiaľ narazia pri akejkoľvek citlivejšej kauze na túto hradbu ôsmich hlasov čo i len pri začatí konania, tak je ten zákon v podstate nepoužiteľný.
Zároveň tým ale chcem povedať, že, a preto som uvádzal aj tie úspechy, že práve kvôli pozornosti verejnosti, ktorá je venovaná práci tohto výboru, on je dnes pri stíhaní niektorých zneužití funkcií účinnejší ako trestnoprávne mechanizmy. Ja som ochotný sa staviť aj s pánom poslancom Lipšicom, aj s pánom poslancom Čížom, že keby kauzu NDS a poistiek sme riešili trestnoprávnym spôsobom z hľadiska zneužitia funkcie týmito ľuďmi a porušenia povinností pri správe cudzieho majetku, nikto z nich by nebol nikdy za nič odsúdený. Možno by nebol ani stíhaný a bolo by to odložené pravdepodobne preto, že kauza sa nestala, alebo nie je trestným činom. A ďalej by všetci sa tvárili, že je to úplne v poriadku, ak si za štátne peniaze zaplatíte osobnú ochranu pred tým, že zlyháte. Takže ja si nemyslím, že tento mechanizmus je z definície nefunkčnejší. Naopak, v niektorých situáciách už je dnes funkčnejší, len potrebujem prelomiť tú de facto imunitu, ktorú majú najvyšší ľudia vládnucej strany voči tomuto zákonu. A zároveň ho potrebujeme sfunkčniť.
Pokiaľ ide o, a tu už sa blížim ku koncu, pokiaľ ide o účinnosť a nové vedenie parlamentu a kto tento zákon predkladá, v prvom rade zmenu tohto zákona sa zaviazali prijať všetky strany zvolené do tohto parlamentu v marci 2012, vrátane strany SMER. Všetky podpísali tento záväzok, ku ktorému ich vyzvala koalícia mimovládnych organizácií pred voľbami. To znamená, každý poslanec SMER-u alebo verejný funkcionár, ktorý má s tým problém, mohol pokojne odstúpiť z kandidátky, pretože jeho strana pred voľbami deklarovala, že toto spraví. Poslanci SMER-u hlasovali za programové vyhlásenie vlády, kde sa vláda zaviazala, že sprehľadní a zmení výpovednú hodnotu majetkových priznaní verejných funkcionárov. Vláda tento svoj záväzok dodnes nesplnila.
To znamená, hovoriť o tom, že nie je legitímne predkladať tento návrh, pretože to je niečo nové a treba to maximálne urobiť pre budúcnosť, jednoducho nie je pravdivé. Vy ste ten záväzok podpísali tiež, tak ako sme ho podpísali aj my. Zároveň tento zákon pripravila skupina poslancov zo všetkých klubov, ktoré tu na začiatku tohto volebného obdobia existovali. Tí to predkladajú aj dnes a pokiaľ viem, vždy zaňho hlasovali všetci prítomní poslanci opozície v tej chvíli alebo, neviem teraz, či je možno nejaká jedna výnimka, ale ten zákon má jednotnú podporu opozičných poslancov, ktorí sem boli zvolení. Bez ohľadu na to, v akom klube sú, alebo nie sú. Pretože všetci títo poslanci rešpektujú záväzok, s ktorým tu boli zvolení, lebo sem boli zvolení s tým záväzkom, lebo ho strany všetky sem zvolené podpísali.
To znamená, že návrh tohto zákona má naopak najvyššiu možnú legitimitu, lebo vychádza z jasne deklarovaných predvolebných záväzkov všetkých poslancov tejto Národnej rady, resp. strán, ktoré ich zastupovali a neprijať ho, resp. prijať ho, aby platil pre tých ďalších, keď už tu my možno nebudeme a hlavne, aby neovplyvnil parlamentné voľby tým, že by verejnosť mala možnosť nazrieť do zákulisia toho, ako sa menili majetkové pomery počas tohto volebného obdobia, je možno legálne, ak to zakážete, ale to je nelegitímne. A zároveň ja súhlasím s tým, myslím, že, neviem, či kolega Kadúc alebo Poliačik, jeden z nich to povedali, že určite je lepšie, aby tento zákon platil aspoň od 2016, ako vôbec. To znamená, že ja s vami súhlasím, len si myslím, že by sme sa toho nemali vzdávať, aby platil aj hneď.
A zároveň my máme nového predsedu parlamentu, ale nemáme novú vládu. Nemáme novú poslaneckú väčšinu. Je tu tých istých 83 poslancov, ktorých tu bolo na začiatku za stranu SMER, ktorí tento záväzok prijali ešte pred parlamentnými voľbami. Za tých okolností argument, že máme nového predsedu parlamentu a on je zrazu tabula rasa, ktorá musí dostať obdobie na to, aby sa tomu venovala, jednoducho nie je korektný. Preto nemôžem súhlasiť s tým, čo bolo povedané zo strany pána poslanca Číža a preto ako jeden z predkladateľov trvám na tom, aby sme tento návrh prerokovali už dnes a o ňom hovorili. Pretože si myslím, že táto krajina ho potrebuje, aby to bol jeden z krokov, jeden, nie jediný, jeden z krokov, ktoré začnú obnovovať dôveru občanov v politiku tohto štátu a politikov.
Ja si nerobím ilúzie, a v tomto nadviažem na kolegu Poliačika, že akýkoľvek zákon, aj na kolegu Mičovského, teda zásadne zo dňa na deň zmení atmosféru spoločnosti a tento zákon už vôbec nie. Ale ak neprijmeme tento zákon, tak jednak budujeme cynizmus, lebo každý krát, keď sa odhalí nejaké podozrenie, ktoré potom práve kvôli deravosti súčasného stavu nie je možné prešetriť, sa posilňuje cynizmus občanov a zároveň nevytvárame situáciu, kde je možné začať chytať tých, ktorí zneužívajú svoje verejné funkcie a obohacujú sa na úkor ostatných. Pretože tak, ako sa často hovorí, že ani Al Capone nebol odsúdený za to, čo najviac páchal a za to, na čo ho bolo možné chytiť, tak aj tento zákon má zmysel nie preto, že by zázračne odhalil všetko, ale že naozaj je špagátikom, ktorý by začal rozuzľovať všetky tie utajené záležitosti v pozadí, pretože by umožnil konkrétne začať chytať.
Toľko z mojej strany, kolegovia, a dovolím si vás požiadať týmto ešte raz o to, aby tento zákon sme schválili v prvom čítaní a mohli o ňom vôbec v druhom čítaní diskutovať. Za seba chcem povedať, že hoci ide o kompromis, ja sa ani nebránim tomu, aby sme ho ďalej upravovali, ale dve veci sú z môjho osobného pohľadu nie negociovateľné a jedna je práve tá možnosť kontroly Ústavným súdom, aby sme zabránili večne blokovať to, čo len chce a druhým je výpovedná hodnota informácií v majetkovom priznaní, pretože v opačnom prípade to predstavuje len drahé cvičenie bez akéhokoľvek efektu.
Ďakujem veľmi pekne.