44. schôdza

Na vystúpenie pána poslanca Drobu je jedna faktická. Nech sa páči, dve. Končím možnosť ďalších.
Helena Mezenská s prvou.

No práve preto, pán poslanec, že vieme, kde sa Slovensko nachádza, že sa nachádza v kríze, v priepastných rozdieloch, socioekonomických rozdieloch medzi ľuďmi, naozaj sa tu zvyšuje tá priepasť a stále viac zväčšuje priepasť medzi ľuďmi, ktorí trpia núdzou, pomaly biedou a medzi tými, ktorí nevedia, čo od rozkoše, nemožno prijať tie argumenty, že tak napätý rozpočet my budeme ochudobňovať v prospech zbrojárskych firiem a magnátov. Vôbec ako úvahy o zvyšovaní rozpočtov na ozbrojené sily mi pripadajú byť v tejto situácii zvrátené o to viac na kontexte toho, čo som povedala. Nielen Švajčiarsko má historicky predurčenú vývojovú dráhu v zahraničnej politike, že smeruje k neutralite, ale aj Slovensko a vôbec ako slovanský národ sa vyznačuje svojou mierumilovnosťou. Takže ja stále budem zotrvávať pri tom argumente, že ak Slovensko vyšle signály o tom, že chce udržiavať priateľské, mierumilovné a pragmatické, vzájomne prospešné vzťahy s krajinami celého sveta, nemá sa čoho obávať, nemá sa proti komu brániť.
Rovnako mi dovoľte vzniesť námietku voči tomu, čo ste povedali, že snaha o uchovanie pokoja, neutrality a mieru v Európe je pre vás romantická predstava. Z tohto vášho postoja som skutočne sklamaná. Považujem to za dehonestáciu, devastáciu a zneváženie zásad a princípov, na ktorých by mala stáť súčasná zahraničná a medzinárodná politika.

Nech sa páči, Štefan Kuffa.

Ja ako muž by som ju nazval namiesto romantická predstava, tá idealistická predstava. Áno, je to ideál, ale prečo nepozerať sa tak idealisticky? Môžeme sa aj na túto vec pozerať tak. Súhlasím s tým, bezpečnosť nie je zadarmo, tak ako si to, pán kolega, tuná odprezentoval a teraz aj jak v tom kontexte si spomenul, že 15 miliónov - pomoc pre Ukrajinu je úbohá. No veď, však dali by aj viac tým Ukrajincom, len oni nemajú čím platiť. A celé je to o tom. Lebo je tu, skrýva sa tu tvrdý biznis, tvrdý biznis je tuná, naozaj, toho priemyslu zbrojárenstva, veľmi tvrdý biznis je tuná. Nikto nič nedá Ukrajincom zadarmo. A keď im to dajú, tak ich zadlžia, túto krajinu a poriadne.
Áno, USA má iný rozpočet a 70 % prispieva do NATO a tak, ako si spomenul, Veľká Británia je niečo nad 2 % ich HDP a tam si niekoľko krajín vymenoval, ten Izrael, ktorý si spomenul, má okolo kdesi 6 %. Treba aj chápať tiež aj tie krajiny, Izrael v tom prostredí, v ktorom žije, jednoducho, oni dokonca sú v tej brannej pohotovosti aj ženy, hej? Všetci, muži, ženy, tam je to čosi také výnimočné, aj to prostredie, ale však nebudem o tom hovoriť.
Ale zamyslel som sa nad takouto vecou, že čo by sme asi v našej krajine robili, keby tak tá vojna bola vyhlásená dnes, zajtra? Vedeli by sme zaujať postoj? Vedela by to naša armáda, čo má robiť? Vedel by to vrchný veliteľ ozbrojených síl? Vedel by, že čo robiť? Viete, také veľké vyhlásenia, zase na druhej strane, aby sme tuná nemali také velikášske a tá naša krajina je naozaj malou a nie je tak historicky to nejak tak dané, že by sme boli zas nejakí takí agresívni a agresori, že by sme si vymáhali nejaké to, vymáhaním, no a, nestihnem.

Nech sa páči, s reakciou Juraj Droba.

Pani kolegyňa, dúfam, že to bolo omylom, že mi tu vkladáte do úst to, že vlastne spochybňujem alebo, že sa mi nepáči žiť v mieri a že hlásim vojnu, lebo to určite tak nebolo a to nezaznelo v mojom príhovore. O romantickej predstave som hovoril v súvislosti presne s vami, kde si myslíte, že ak strčíme hlavu do piesku a povieme si, že sme neutrálni a chceme byť so všetkými kamaráti, tak sa nám jednoducho nič nestane. To je, ospravedlňujem sa, to je kardinálna, nechcem povedať, čo. Kiežby ste mali pravdu. Samozrejme, všetci chceme žiť v mieri, ale, bohužiaľ, reálny svet takto nefunguje, čiže je naša povinnosť byť pripravený brániť sa.
A ešte nedovolím, dovolím si teda komentovať aj tú mierumilovnosť slovanských národov. Ak sa pozriete na to, čo vyvádzali Srbi v 90. rokoch, ak sa pozriete na to, čo robili Chorváti Srbom počas druhej svetovej vojny, ak sa pozriete na to, čo spáchali nedávno Rusi na Ukrajine, tak zabudnite na to, že Slovania sú o čokoľvek lepší alebo horší, ako iné národy. Sme presne takí istí, ako ostatní.

Ďakujem pekne. Tým vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem. Ja už len pár poznámok. Keď zaznelo Švajčiarsko, Švajčiarsko dáva oveľa vyššie výdavky na obranu, oveľa vyššie výdavky na obranu, dá sa to asi dohľadať veľmi ľahko, aj kvôli tomu, že nie sú v aliancii. Švajčiarsko je veľmi vojensky založený štát, aby sme si povedali úplne na rovinu. Okrem poľnohospodárstva, pasienkov a proste dobytka na horách, krásna krajina, je to aj militaristicky založený štát. Takže hovorme všetko, nielenže Švajčiarsko je super a tak by sme mali byť aj my, ale oni dávajú teda iné výdavky na obranu, ako my a majú brannú povinnosť a majú aj, aj dokonca vojaci v zálohe, ktorí pravidelne cvičia, doma majú aj zbrane, vojenské zbrane majú doma. (Reakcia z pléna.) A keď, a keď hovoríme o armáde, naša armáda má 15-tisíc vojakov, to je veľkosť jeden a pol divízie, my máme viacej policajtov ako vojakov, podľa mňa aj tento stav nie je dlhodobo udržateľný z hľadiska počtu vojakov, nejde len o zákazky zbrojárskych, proste priemyslu, ale aj o počty vojakov v činnej službe a to, či vôbec cvičíme v zálohe a tak ďalej, ale nechcem riešiť komplexne problém obrany, koniec koncov, možno väčšina z nás patria stále k zálohe, ale to vieme len formálne, lebo žiadne cvičenia alebo niečo neprebieha. Ale to je nad rámec toho zákona.
Čo by som možnože predsa len pár vecí povedal, je, že je nefér, ak sa zdvihne rozpočet obrany na 1,6 % HDP v roku 2020, teraz sa rýchlo napíšu rôzne kontrakty, ktorým sa len odloží splatnosť a nech to proste spláca budúca vláda, to nie je celkom fér. Fér je to nastaviť tak, aby za každej vlády, ak tá potreba je, sa zvyšoval rozpočet, proste postupne. To sa mi zdá byť oveľa zodpovednejšie, férovejšie, ale aj transparentnejšie z hľadiska verejných zákaziek.
Samozrejme, že sú rôzne iné oblasti spoločenského života, kde pociťujeme nedostatok peňazí. Boli spomenuté, jednou z nich je zdravotníctvo. Ale je to naozaj v zdravotníctve kvôli tomu, že dávame veľa na obranu a na bezpečnosť? Alebo kvôli tomu, že sa v zdravotníctve nepokryto rozkráda? Odporúčam vám jeden video blog, ktorý je na stránke časopisu Týždeň, ktorý natočila pani Ľudmila Kolesárová, ktorá pôsobí dlhé roky v Dobrom anjelovi. Ona tam spomína konkrétne prípady zo svojej práce, kedy kvôli kradnutiam a korupcii v zdravotníctve nebola poskytnutá niekedy aj malým onkologickým pacientom adekvátna zdravotnícka starostlivosť.
Keď si len porovnáte Českú republiku a Slovensko, v Českej republike zdravotníctvo je už dnes na vyššej úrovni vo vzťahu k tomu, ako vyzerajú nemocnice, aké majú vybavenie, aké majú platy lekári a zdravotné sestry. Pritom, pritom Slovensko dáva "len", len, naozaj len o 200 eur menej na obyvateľa ročne ako Česká republika. A pritom v Čechách to nie je asi ideálne, aj tam je nejaká korupcia. Ale u nás sa v zdravotníctve kradne ako po nebohom. To je problém, nie rozpočet obrany, toto je hlavný problém podľa mňa. A to je aj hlavný problém, pre ktorý podľa mňa, a tým to uzavriem, ľudia dnes na námestiach protestujú. Vidieť za tým cudzie sily a mocnosti a konšpirácie je možno dobré na nejakých platených serveroch a blogoch, ale evokovať také zdanie v parlamente, že za pokojne protestujúcimi, ktorých hnevá systém korupcie v krajine, stoja cudzie mocnosti a tajné sily a tajné služby, považujem pri všetkej úcte za úplne choré, za úplne choré. Však každý môže mať svoj názor, jasné, aj úplne absurdný a ja ho môžem označiť, ako si myslím. Je to aj dehonestovanie tých ľudí podľa mňa.

Pán spravodajca? Nie, už sme po rozprave. Nech sa páči, chcete záverečné slovo? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslanca Národnej rady Daniela Lipšica na vydanie zákona o komunikačných systémoch osôb so sluchovým postihnutím a osôb s hluchoslepotou. Tento návrh zákona má parlamentnú tlač 1243 a návrh na jeho pridelenie na rokovanie výborov je v rozhodnutí č. 1250.
Dávam teraz opätovne slovo pánovi poslancovi Danielovi Lipšicovi na uvedenie návrhu.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona o komunikačných systémoch osôb so sluchovým postihnutím a osôb s hluchoslepotou, tlač 1243.)

Ďakujem veľmi pekne. Komunikácia je považovaná za jeden z najdôležitejších sociálnych procesov. Môžeme ju tiež charakterizovať ako odovzdávanie a prijímanie významov, čo chápeme, ako všetko to, o čom ľudia spolu medzi sebou komunikujú. Najzávažnejším sociálnym dôsledkom alebo hendikepom, znevýhodnením sluchového postihnutia a hluchoslepoty je najmä bariéra v komunikácii a v prístupe k informáciám, respektíve obmedzená a limitovaná komunikačná zručnosť, na čo sa priamo viaže ďalší závažný sociálny dôsledok, a to informačná bariéra, informačná neprístupnosť sociálneho prostredia.
Ja sa priznám, a teraz dovoľte takú osobnú vsuvku, ja som asi pred piatimi rokmi prvýkrát navštívil komunitu nepočujúcich v Nitre. Bolo to na jednom stretnutí v Občianskom združení EFFETA, kde som si uvedomil, akí sme my, ktorí nemáme zdravotné postihnutie, ignorantskí vo vzťahu k potrebám ľudí so zdravotným postihnutím. Napríklad ja som si vždy myslel, že nepočujúce osoby nemajú problém čítať a písať, pretože však vidia dobre, že v zásade čítaný text chápu úplne rovnako, ako my a nemajú problém písomným spôsobom komunikovať. Potom mi tam povedali, že je to veľký omyl, pretože slovenčina a iný jazyk je pre nich v princípe cudzí jazyk. Pre nich je, ak to môžem tak povedať, materinskou rečou posunkový jazyk. To som si ja nikdy neuvedomil a myslím si, že častokrát tá väčšinová spoločnosť je hluchá a slepá viac, ako ľudia, ktorí majú zdravotné postihnutie.
Tento návrh zákona sa snaží komplexne riešiť problém nepočujúcich a nedoslýchavých, pretože dnes existujúci legislatívny rámec obsahuje len neúplný zoznam komunikačných foriem pre nepočujúcich, napriek tomu, že existujú a sú potrebné viaceré komunikačné formy. V prípade osôb so sluchovým postihnutým a osôb s hluchoslepotou sa nedá s určitosťou stanoviť univerzálny spôsob, či jedna forma komunikácie, ako je tomu v slovenskej legislatíve dnes. Každý človek je iný a preto vzniká široký priestor pre modifikáciu prístupov a foriem potrebných k dosiahnutiu plnohodnotnej komunikácie.
Veľkú úlohu v procese osvojovania si a preferencie jednotlivých komunikačných foriem a ich kombinácie do komunikačných systémov u osôb so sluchovým postihnutím zohráva stupeň a druh sluchového a pri hluchoslepote aj zrakového postihnutia, vek, v ktorom sa postihnutie objavilo, osobná dispozícia zrozumiteľne komunikovať, vhodný tím kooperujúcich odborníkov, tlmočníkov, prepisovateľov, podnecujúce sociálne prostredie osôb so sluchovým postihnutím a osôb s hluchoslepotou rodinu nevynímajúc. Z uvedeného vyplýva potreba legislatívneho zadefinovania nových komunikačných foriem a súčasne umožniť osobám so sluchovým postihnutím a osobám s hluchoslepotou voliť si vlastný komunikačný systém kombináciou rôznych komunikačných foriem, ktoré priamo reflektujú stupeň ich zdravotného postihnutia, individuálne potreby a komunikačné preferencie.
Moja kolegyňa súčasná europoslankyňa Jana Žitňanská, ktorá sa dlhé roky a myslím, že v parlamente skoro najviac venuje osobám so zdravotným postihnutím, samozrejme, že bola aj pri komunikácii o tomto návrhu zákona, ktorý sa tvoril s odborníkmi, s vysokými školami. Mal som informáciu, že boli oslovení niektorí poslanci SMER-u, že ten zákon sa netýka alebo nereflektuje na potreby aj nedoslýchavých. Musím povedať, že nedoslýchavá komunita pripomienkovala návrh zákona. Väčšina pripomienok bola zapracovaná, čiže zákon nikoho o nič neukracuje a bolo by smutné, keby sa kvôli ješitnosti a politikárčeniu nepresadzovali dobré veci. Samozrejme, netvrdím, že návrh, ktorý bol vypracovaný veľmi komplexne, je bezchybný, žiaden taký návrh nie je a pokiaľ by bol v druhom čítaní tento návrh zákona, tak bude, budem veľmi starostlivo počúvať, načúvať pozmeňovacím návrhom.
Myslím si, že keď sme hovorili pred chvíľkou o obrane, tak aj oblasť podpory zdravotne postihnutých ľudí by mala byť oblasťou, kde by mali ísť nabok nejaké politické alebo stranícke preferencie a mali by sme sa zamerať na riešenie vecné, ktoré zdravotne postihnutým ľuďom pomôže. Ja to už hovorím veľakrát, že v tejto krajine dáme v oblasti sociálnych výdavkov príliš veľa a nezodpovedne aj ľuďom, ktorí sú v ťažkej sociálnej situácii alebo životnej situácii z vlastnej viny, napríklad preto, že nepracujú. A na druhej strane zostáva strašne málo na podporu tých, ktorí sú v ťažkej životnej situácii bez vlastnej viny, a to sú aj zdravotne postihnutí. Naozaj si myslím, že úroveň civilizácie spoločnosti je spoluurčovaná aj tým, ako sa stará a podporuje osoby, ktoré z vlastnej viny sú oveľa v ťažšej životnej situácii ako my, ktorí zdravotné postihnutie nemáme. Takže som vás chcel poprosiť v závere o podporu zákona do druhého čítania.
Ďakujem veľmi pekne.