44. schôdza

Ďakujem pekne pánom poslancom za komentár, ktorý bol vznesený k našej správe.
Pánovi poslancovi Kollárovi by som chcel dve veci povedať.
Jednak mám tu, ja som si urobil, lebo som počúval tvoj príspevok, ktorý si mal k rozpočtu, takže dopad z ESA 95 na ESA 2010 môžem dať alebo môžem ho poslať elektronicky. Ak by ho bolo treba doplniť, samozrejme, sme pripravení, nie je problém zareagovať na to. Takže alebo ti ho odovzdám, alebo teda si ho zoberiem.
K tomu, že nie sú v legislatíve zavedené výdavkové limity, sme nielen skonštatovali to, že teda ministerstvo stále hovorí nám, reaguje na našu poznámku v tomto smere, že je pripravené diskutovať, ale skonštatovali sme tiež, že tie zmeny, ktoré boli dané súčinnosťou od 1. 1. 2014, nespĺňajú absolútne kritériá na výdavkové limity, ktoré sú prezentované. To znamená, my to aktívne komentujeme a nepovažujeme splnenie tejto povinnosti z ústavného zákona tým, čo sa udialo v novelizácii k 1. 1. 2014. Takže my, samozrejme, toto prezentujeme, minimálne nemáme žiaden nástroj, ktorým by sme si vynútili zavedenie limitov, tak ako majú byť prezentované, do legislatívy, ale, samozrejme, naša úloha je na toto upozorňovať.
Druhú vec by som chcel povedať k tomu, čo hovoril pán poslanec Mikloš. Samozrejme, to vnímame ako tému, pretože my sa aj zúčastňujeme zasadnutí výborov. A s tým, že my stanovisko ako rada k tomu urobíme, keď budeme vyhodnocovať rok 2014, to znamená, budeme to robiť na budúci rok, tak to je, pretože teraz sa venujeme roku 2013, môj osobný názor ja si budem musieť teda prejsť aj s kolegami, pretože my sme o tom nemali žiadnu diskusiu. Ja som to nevnímal tak, ako si to ty prezentoval, ale dá sa v tom akceptovať ten prístup, ktorý máš. Takže ja som si nejaký špeciálny názor na toto neurobil, ale určite si ho urobím po tejto poznámke. A potom v nejakej vhodnej príležitosti ho budem môcť prezentovať.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Tak k tomuto zákonu a k návrhu úpravy zákona o tepelnej energetike, čo sa týka tých inštitútov, ktoré obmedzujú spotrebiteľov, odberateľov pri slobodnom výbere druhu a formy zabezpečenia dodávky tepla, sme predkladali pozmeňujúci a doplňujúci návrh v marci v roku 2014 (v tomto roku). A tam sme poukazovali na obmedzenie a porušovanie zásad slobodného výberu a liberalizácie cez zavedený inštitút, ktorý vnímame ako bariérový. A to je vlastne vynucovanie si úhrady podľa nás sporných v zákone uvádzaných oprávnených nákladov spojených s odpojením od centrálneho zásobovania teplom.
Ja tento návrh zákona určite podporím, lebo verím, že ak teda bude takýto návrh prijatý, tak naplníme to, k čomu nás zaväzuje aj prijatý balíček liberalizačných opatrení na energetickom trhu. A to platí aj pre uplatnenie takýchto liberalizačných opatrení aj v súvislosti s dodávkou tepla. Takže budem rada, ak sa takýto návrh prijme.

Vážené dámy a páni, chcem povedať, že teplo nie je taký tovar, ktorý si môže občan kúpiť podľa ľubovôle dnes v jednom obchode a zajtra v druhom. Teplo je špecifické aj v rámci iných energií. A výroba a dodávka tepla dokonca nemôže byť obchodovateľná ani medzi krajinami, ani medzi jednotlivými sieťami vnútri krajiny, ani medzi jednotlivými sieťami v meste. Alebo v tom meste to môže byť len veľmi ťažko. Ale fyzika tému dynamiky len veľmi ťažko pustí.
Kým v prípade krachu niektorého dodávateľa elektriny alebo plynu zákon o energetike jasne definuje dodávateľa poslednej inštancie, ktorý začne okamžite dodávať elektrinu či plyn, pri teple to nie je možné. Aj preto má tepelná energetika samostatný zákon.
Zákonodarca pri stanovení pravidiel v tepelnej energetike v roku 2004 a v následných novelách prihliadal na všetkých, opakujem, všetkých účastníkov trhu s teplom, na individuálne zdroje tepla, ale aj na tých, ktorí sú zásobovaní teplom z centrálneho zásobovania teplom. Zákon o tepelnej energetike nie je o tom, že štát určuje, kto a kde bude nakupovať teplo, ale je o tom, aby nastavil legislatívne pravidlá tak, aby dostupnosť tepla bola pre každého obyvateľa primerane zabezpečená. A toto je základným účelom zákona.
Výroba a dodávka tepla má sledovať aj osobitné ciele štátu v oblasti ekológie, bezpečnosti dodávok aj cenovej dostupnosti. Stabilná, bezpečná a ekologická výroba tepla a jeho dodávka až do bytu je oveľa zložitejší problém, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Slovensko má historicky dobre vybudované systémy centrálneho zásobovania teplom. Tieto systémy totiž umožňujú efektívnu z ekologického, ale aj z urbanistického hľadiska citlivú výrobu tepla v mestách a v obciach.
Zákon o tepelnej energetike č. 657/2004 Z. z. bol niekoľkokrát novelizovaný a navrhovaná poslanecká novela reaguje na novelu, ktorá je účinná od 1. 5. 2014. Táto novela okrem iného ukladá povinnosť obciam, ktoré sú obstarávateľom a schvaľovateľom územnoplánovacej dokumentácie, aktualizovať koncepciu rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky raz za päťročné obdobie a schválené časti koncepcie doplniť do územnoplánovacej dokumentácie. Táto koncepcia slúži obci ako podklad pre posudzovanie investičných zámerov v oblasti tepelnej energetiky. Teda aj obec má veľký vplyv a zodpovednosť za to, akým spôsobom budú jej obyvatelia zásobovaní teplom a teplou vodou a aké ovzdušie bude v meste alebo v obci.
Ďalej, novela z toho 1. mája v § 12 upravila tento paragraf v tom zmysle, že podmienky na vydanie alebo zamietnutie osvedčenia o výstavbe tepelných zariadení nad 10 megawattov, ktoré vykonáva ministerstvo hospodárstva, použije aj obec pri vydávaní záväzného stanoviska obce pre zariadenia od 100 kilowattov.
Súčasne dodávateľ tepla, ak sa povoľuje výstavba tepelných zariadení alebo jej častí na vymedzenom území dodávateľa zo zdroja tepla v centralizovanom zásobovaní teplom, má postavenie účastníka stavebného konania a je súčasne aj dotknutým orgánom, ktorý vydáva záväzné stanovisko. Navrhovatelia uvádzajú, že postavenie dodávateľa tepla a jeho stanovisko môže viesť v praxi k situáciám, keď je výstavba akejkoľvek novej sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území znemožnená výlučne na základe nesúhlasného záväzného stanoviska súčasného dodávateľa. Hovoria, že má právo veta. Ale k tomu sa ešte dostanem. Tak to naozaj nie je. Ak by toto mala byť pravda, potom je úplne zbytočné spracovávať koncepciu obce, úplne zbytočný je územný plán obce aj stanovisko obce k zámeru výstavby tepelných zariadení na jej území, lebo aj obec je účastníkom konania a aj obec vydáva záväzné stanovisko. Úplne zbytočné je potom aj konanie ministerstva hospodárstva vo veci vydávania osvedčenia na výstavbu tepelných zariadení, lebo jedno stanovisko dodávateľa tepla by všetko prebilo.
Táto navrhovaná novela je nepochopenie zákona, nepochopenie systému vecnej regulácie tepelnej energetiky zo strany štátu a obce s cieľom, aby dostupnosť tepla bola pre každého obyvateľa primerane zabezpečená. Skutočnosť je taká, že v stavebných konaniach platí, zákon má prednosť verejného záujmu pred záujmom stavebníkov. Aj v týchto konaniach je potrebné posúdiť a vyhodnotiť vecnú opodstatnenosť povoľovanej stavby, napríklad aj z hľadiska ekonomických dopadov na zostávajúcich odberateľov a konečných spotrebiteľov, teda občanov, ktorí zostávajú na existujúcom centrálnom zdroji.
Takisto je potrebné poznať aj ekologický dopad výstavby tepelných zariadení. Dodávateľ tepla ako dotknutý nie je oprávnený posudzovať žiadosť o vydanie stavebného povolenia z hľadiska subjektívnych záujmov, ale výlučne z hľadiska záujmov chránených osobitným predpisom. Tak ako to hovorí stavebný zákon, v tomto prípade je ten osobitný predpis zákon o tepelnej energetike. Každé odpojenie od existujúceho zdroja znamená negatívny ekonomický dopad na občanov zostávajúcich na tomto zdroji a každé takéto odpojenie znamená nový komín na sídlisku. Podľa skúseností Protimonopolného úradu Slovenskej republiky tých, ktorí sa chcú odpojiť od centrálneho zdroja, nezaujímajú následky na tých, ktorí na ňom zostávajú. Takto zástancovia individuálnych zdrojov to vôbec nevnímajú ako problém. Cenovo a sociálny ekonomický dopad na tých, ktorí zostanú na centrálnom zdroji tepla, ich netrápi. A, bohužiaľ, často ich netrápi ani vplyv na životné prostredie. Ale nás a štát a mesto by to malo trápiť. Nás to musí trápiť, ak nie, tak potom netreba žiadnu novelu o teple ani netreba zákon, treba ho zrušiť, nech si každý kúri, ako chce, čím chce, nech má každý činžiak svoj vlastný komín, nech si robia aj diery do fasád činžiakov ako občania na jednom košickom sídlisku, lebo každý má právo si zvoliť svoj spôsob vykurovania.
Ja si dovolím povedať, že ja chápem slobodu ináč ako predkladatelia. Sloboda jedného sa končí tam, kde ohrozuje druhého. Ani v bytovom dome napriek tomu, a to už som hovoril, že som vlastníkom bytu, si nemôžem robiť, čo chcem, som obmedzený zákonom o bytoch a nebytových priestoroch. Alebo ak napríklad vlastním pozemky, tak obyčajné všeobecné záväzné nariadenie obce, nie zákon, ale nariadenie obce mi môže územným plánom „alebo aj reálne“ znehodnotiť pozemok, aj keď som vlastníkom, tak si na ňom nemôžem postaviť, čo chcem, nedostanem stavebné povolenie.
Každé odpojenie od centralizovaného zdroja má vždy dopad na dve skupiny občanov. Preto pri tomto povoľovaní nie je postačujúce zamerať sa len na prezentované prípadné pozitíva vyplývajúce z odpovedí a pre obmedzený počet obyvateľov, ale treba sa zamerať aj na negatíva, na oveľa väčšiu skupinu občanov, na tých, čo zostávajú na centralizovanom zdroji tepla. A aj na tieto účely má stavebnému úradu slúžiť aj záväzné stanovisko dodávateľa tepla. Ak stavebný úrad nenájde zhodu v stanoviskách dotknutých, rozhodne o nich potom následne ministerstvo vecne príslušné.
V žiadnom prípade nemôžem súhlasiť s tým, že stanovisko dodávateľa je prakticky právo veta, dodávateľ nemá právo veta v povoľovaní výstavby tepelných zariadení. Ale ak by štát a obec pripustili anarchiu v tom odpájaní, tak to bude mať za následok neudržateľnú bezpečnú dodávku tepla v mestách, zvyšovanie znečistenia životného prostredia a postupné znehodnocovanie majetku miest a zvýšené náklady na dodávku tepla. A v konečnom dôsledku veľká časť obyvateľstva by tak mohla zostať bez tepla.
Aby sme mali predstavu, o čom hovoríme, tak dnes centralizované zdroje tepla dodávajú teplo a teplú vodu do viac ako 16-tisíc bytových domov, do skoro 70-tisíc bytov, v ktorých býva viac ako 1,8 mil. obyvateľov. Ten údaj si môžete overiť z energetickej politiky Slovenskej republiky.
Štát, ktorým má v rukách legislatívu, má povinnosť stanoviť pravidlá na trhu s teplom tak, aby zásobovanie obyvateľstva bolo bezpečné, spoľahlivé, cenovo prijateľné a efektívne. Štát musí mať pri stanovovaní pravidiel na trhu s teplom na zreteli aj ochranu životného prostredia, v ktorom žijú aj tí, čo sú pripojení na centralizované zdroje tepla, aj tí, ktorí nie sú pripojení na centralizované zdroje tepla, štát musí mať na zreteli diverzifikáciu palivovej základne, zvýšenie podielu tepla z lokálne dostupných obnoviteľných zdrojov, zvýšenie účinnosti pri výrobe a distribúcii tepla.
Rozumiem, tlak na prevádzkovateľov zariadení centrálneho zásobovania teplom je nevyhnutný, ale zároveň je potrebné vyhodnotiť, za akých podmienok môže existujúci miestny systém efektívne fungovať, s východiskami je nutné oboznámiť všetky zainteresované subjekty tak, aby z ich strany nedochádzalo k nesystémovým krokom, ktoré by ohrozovali obyvateľstvo.
Ďakujem, pán podpredseda, skončil som.

Pán poslanec Přidal, ak malí centrálni výrobcovia alebo dodávatelia tepla majú záujem uchovať si dominanciu, monopolné postavenie na tepelnom energetickom trhu, tak sa mali starať o to, dlhšie obdobie no už možno vlastne bilancovať v diapazóne niekoľkých rokov, mali sa usilovať o to, aby racionalizovali a zefektívňovali túto dodávku. A prečo my chceme teraz odberateľom, jednotlivým bytovým domom brať ich právo na zefektívnenie na možnosť vytvorenia dodávky tepla takým spôsobom, ktorý je pre nich lacnejší a efektívnejší? Ukázalo sa, že mnohé bytové domy, ktoré si vytvorili vlastné domové alebo aj bytové kotolne, si dnes zabezpečujú teplo ďaleko efektívnejšie. Prečo chceme týmto odberateľom brať toto právo? Naozaj sa to prieči zásadám liberalizácie energetického trhu. A prieči sa to slobode výberu toho-ktorého odberateľa pri voľbe typu tej-ktorej formy zásobovania energiou. S takýmto stanoviskom nemožno súhlasiť, lebo takéto stanovisko prispieva len ku konzervácii dominancie a monopolného postavenia jednotlivých subjektov, ktoré, žiaľ, v mnohých prípadoch zneužívajú toto svoje postavenie, čoho dôsledkom je poškodzovanie konečných odberateľov, príjemcov tepla.

Kolega Přidal, beriem tú odbornú časť argumentácie. Ale výroky typu, však to dovoľme ľuďom, nechajme to na ľudí, nech si urobia, nech každý činžiak má jeden komín a nech si aj vlastne z každého bytu vyvedú na fasádu vývod, ako sa to stalo niekde v Košiciach, toto bolo podľa mňa úmyselné klamstvo, znevažovanie tohto návrhu, lebo sám viete, že zákon je zmenený tak, že už nie je táto možnosť, aby boli vyvedené komíny priamo z bytu, musia byť vyvedené do jedného, musia byť vyvedené vlastne nad strechu. Tým pádom táto možnosť nie je, aj keď možno v minulosti bola. A, hovorím, toto mi v tom vadí.
A zhodujem sa s mojou predrečníčkou, mali by sme podporovať práveže ľudí, nech si sami rozhodujú o tom, čo je pre nich ekonomicky efektívnejšie. A určite je pre nich ekonomicky efektívnejšie, ak majú svoju vlastnú kotolňu, keď, pokiaľ sa nemýlim, tak pre ten jeden činžiak, myslím, že to zaznelo tu, je to nejakých 30-tisíc eur ročne. To je dosť podstatná položka. A keď to vie ten činžiak si zabezpečiť sám, efektívnejšie, prečo by sme tých ľudí tie rodiny mali okrádať o 30-tisíc eur ročne?

Poznámka. Ty si, pán poslanec Přidal, tak elegantne sa vpasoval do toho, kto definuje verejný záujem. Ako keby ty si bol ten, kto v tomto jediný a sám vie zadefinovať verejný záujem. Totižto proti tomuto návrhu zákona sú spoločenstvá. Spisujú proti tomu petíciu. A dôvodom toho je, že uvedená novela, ktorá mala hovoriť o efektivite v zmysle zapracovania smernice, ide presne naopak, pretože veľkých výrobcov tepla a distribútorov tepla vôbec nemotivuje a nestíha ich za neefektívnu a predraženú výrobu tepla, ale ich skôr ochraňuje a dáva im priestor pre monopolizáciu, umožňuje im výsadné postavenie na trhu s teplom na úkor konečných spotrebiteľov. Ako inak sa dá vnímať to, že keď sa niekto napojí na drahší individuálny vykurovací systém, tak dokáže v jednej bytovej jednotke, resp. v jednom činžiaku ušetriť 300 eur ročne na domácnosť? Ak má byť len toto zdvihnutým prstom a poukázanie na to, že keď mám centrálny odber a nechcem tu nadbiehať nejakým lobistickým skupinám, ktoré cez oprávnené náklady a oprávnené výdavky úmyselne predražujú teplo, tak potom je verejný záujem niekde úplne inde, kde ho hľadáš ty. Je presne tam, kde máme umožniť nie to, aby v procese rozhodoval dodávateľ tepla v stavebnom konaní, ale to aby rozhodovali ľudia, ktorí si vedia výrobu tepla zefektívniť, pri zachovaní environmentálnych štandardov, tých sa vôbec nedotýkame.

Pán kolega Přidal, ja si veľmi obrazne a dobre pamätám ako som bez ohľadu na to, aká mínusová teplota vonku bola, vždycky dokázal odsledovať od môjho domu až po najbližšiu výmeničku v zime roztopený chodníček v snehu od nášho baraku až k tej najbližšej výmeničke alebo kotolni a ako sa ľudia musia 30 rokov pozerať v tom baraku, ako vykurujú trávnik a chodník. A vy hovoríte o tom, že máme dobre vymyslený systém distribúcie tepla na tých sídliskách. A taký nebol iba náš barak, ale každý druhý po celom sídlisku, na ktorom som býval. A práve kvôli tomu, že sa ľudia 30 rokov pozerali na to, ako teplo, za ktoré oni platia, vykuruje trávniky a chodníky, sa začali stavať tie kotolne. Práve preto sa začalo šetriť, lebo tá efektivizácia a to šetrenie, o ktorom ste hovorili vo vašom príspevku, sa jednoducho nestalo, pretože monopolní dodávatelia tepla neboli pod žiadnym tlakom, vďaka ktorému by boli nútení modernizovať svoje prevádzky, viacej zaizolovať, dajme tomu tie potrubia, a nejakým spôsobom ušetriť peniaze tomu konečnému používateľovi. A tak sa nám stalo, že napriek tomu, že by mala platiť téza, že kto robí vo veľkom, mal by vedieť robiť lacnejšie, tak tie domáce kotolne, ktoré sú vyrábané na tých barakoch, nám reálne šetria presne tie peniaze, o ktorých hovoril pán kolega Viskupič. A myslím si, že by sme mali nechať priestor na to, aby to tak bolo ďalej.

Pani kolegyni Mezenskej by som chcel povedať, že ja tu neobraňujem tých, ktorí podnikajú v oblasti centralizovaného zabezpečenia tepla, ale myslím aj na tých, ktorí jednoducho na tých centralizovaných zdrojoch ostanú.
Pán Viskupič hovoril, že tu rozhoduje dodávateľ tepla, to hovorila aj pani Nicholsonová, o tom, či si teda niekto kotolňu postaví alebo nepostaví. Jednoducho treba si pozrieť presne § 140 a 140b stavebného zákona, čo to je záväzné stanovisko a ako ho možno rozporovať a kto potom v prípade sporu rozhodne.
Čo sa týka jednoducho toho, že pomaly ma tu obviníte, že som zástupca nejakých lobistov, pozrite sa, ja som si to, čo som hovoril, nevycucal z prsta. Dovolím vám poradiť, dva materiály keby ste prečítali, z ktorých jeden vypracovala Slovenská inovačná a energetická agentúra, je to ekonomická, technická a environmentálna štúdia negatívnych dopadov na centralizované zdroje tepla pri odpájaní odberateľov tepla, a druhý a možno ešte objektívnejší materiál vypracoval Protimonopolný úrad. Je to Fungovanie a problémy v sektore tepelného hospodárstva. Dovolím si zacitovať z tohto materiálu, z jeho časti 5.4.3, kde uvádza tento úrad: „Nie vždy sa aktivity investorov vyvíjajú v prospech odberateľov tepla. Presvedčenie o vybudovaní vlastného zdroja na výrobu tepla sa nezaobíde...“ (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Dnes sa tu rozhovoríme o tom, ktosi na čo tu je. Fungovanie a problémy v sektore tepelného hospodárstva z Protimonopolného úradu, to mám. (Ukázanie listov formátu A4). Tá časť 5.4.3 tam nie je. Ale predpokladám, že nejakú inú ste mysleli, lebo časť 5 sa tam končí časťou 5.1.4, čiže neviem to si môžeme prípadne doplniť.
Chcem upozorniť na jednu vec, z hľadiska odbornej prípravy, čiže k tomu, kde sme sa my vlastne v marci a v apríli a v máji dostali, bolo, že v odbornej laickej verejnosti vyvolal v súčasnosti tento predmetný zákon č. 100/2014 Z. z. o tepelnej energetike, ktorý platí od 1. 5. 2014 a ktorým sa novelizoval zákon č. 657/2004 Z. z., obrovskú diskusiu, ktorá bola posunutá, ale cez pripomienkové konanie, dokonca tam boli reálne prísľuby, že bude vyhovené priamo tu v pléne parlamentu námietkam, ktoré neboli akceptované v medzirezorte, a obrovskému množstvu ľudí v tzv. správcovských organizáciách, ktoré konajú v záujme vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Bolo to vlastne prisľúbené minimálne v tejto predmetnej veci. Druhý bod potom bol takisto predmetný, pri ktorom dúfam, že sa ním budeme zaoberať na ďalšej schôdzi, ktorý hovoril o zmenách v súvislosti s náhradou za vecné bremená. Ale to nechajme nabudúce.
Čiže tvorcovia novely pri príprave zákona v dôvodovej správe uvádzali, že ju vyvolala potreba uviesť a zapracovať smernicu Európskeho parlamentu č. 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti do právneho systému Slovenskej republiky. Ešte raz, lebo tu je ten úžasný bod, tá smernica sa volá smernica o energetickej efektívnosti. Citujem z komentára tej dôvodovej správy: „Návrh zákona sa snaží plne uplatniť základnú myšlienku smernice o možnosti poskytnúť spotrebiteľovi energie dostatok informácií na to, aby mohol riadiť svoju spotrebu energie, a to čo najúspornejšie, pri dodržaní pravidiel efektivity, cenotvorby a zároveň environmentálnych hľadísk.“
Bežný občan, a tu ja vidím definíciu verejného záujmu, lebo ním by sme sa mali zaoberať aj ako členovia zboru všeobecného zákonodarstva, ktorý uplatňuje a snaží sa prijať normy, ktoré sa budú uplatňovať na všetkých, alebo vlastník bytu ako spotrebiteľ za týmito odbornými vyjadreniami okamžite hľadá, aký bude mať nový zákon dopad na jeho peňaženku. Tá je čím ďalej, tým tenšia. A dopad prijatia tohto zákona, ktorý hovorí o energetickej efektívnosti, je, že energetická efektívnosť buď betónuje dané status quo, a to sú tie roztopené chodníky, môžem vás pozvať na Veternú a celkom vysoko tam bývam, takže to je vidieť od výmeničky až po energetické učilište. A radi by sa od toho ľudia odpojili. A ja mám už asi 12 rozbehnutých procesov takéhoto odpojenia sa. A ja vám môžem to teda podať, ako efektívne vie blokovať centrálny dodávateľ tepla tento byrokratický proces na to, že keďže je účastníkom konania, dokáže zabrániť odpojeniu z neefektívneho zdroja čiže od centrálneho dodávateľa, ktoré vie byť o 300 eur drahšie na rok pre jednu domácnosť. A skúste teda vysvetliť tým ľuďom, ktorí vedia, že ich susedia sa odpojili z centrálneho a majú na jeden byt 300 eur, čo pri 500-eurových príjmov je dosť zásadná suma, to môže byť jeden mesačný plat jedného z členov tej domácnosti, ako potom my definujeme verejný záujem aj na základe zákonov, ktoré ste citovali.
Ja chcem povedať, že myslel som si, že nemôže byť sporné, že keď to chceme efektivizovať, tak mali by sme vytvárať reálny tlak na centrálnych distribútorov tepla, my tu máme teda infraštruktúru pre elektrickú energiu, plynovú, čiže ak to niekto zmení alebo chce na báze individuálneho odberu pri dodržaní všetkých ostatných ustanovení zákona iba v jednej jedinej veci, a to, že medzi účastníkov konania podľa ods. 10 § 12 prijatej novelizácie nebude vstupovať priamo. A ja to zacitujem: „Naše ustanovenie,“ teda to ustanovenie, ktoré je teraz reálne v platnosti, „považujeme za diskriminačné aj voči iným a novým potenciálnym centrálnym dodávateľom, ktorí môžu byť efektívnejší. Po schválení nášho návrhu by dodávateľ už nebol priamo v zmysle zákona o tepelnej energetike dotknutým orgánom ani účastníkom konania podľa stavebného zákona, ale v určitých prípadoch po splnení zákonných predpokladov by napríklad zostal účastníkom konania podľa stavebného zákona,“ výlučne na základe ustanovení toho predmetného stavebného zákona čiže nie zákona o energetike. „Podávanie záväzného stanoviska zo strany dodávateľa by však nebolo možné.“ Povedané ľudskou rečou, aby sme nemuseli žiadať centrálneho dodávateľa tepla o súhlasné stanovisko, keď si chceme zriadiť vlastný zdroj, je v zmysle tlaku na efektivizáciu, pretože ak by odpojenie od centrálneho dodávateľa tepla a vytvorenie individuálneho zdroja bolo drahšie, tak predpokladám, že by motivácia tých vlastníkov bytov združených v správcovských organizáciách nebola žiadna, ale reálny argument 300 eur ročne za bytovú jednotku nie je podľa mňa nič iné, nič viac, nič menej, iba efektivizačným tlakom na výrobu, v tomto prípade viac-menej výrobu a krátku distribúciu z tých lokálnych kotolní, takže preto si myslím, že nemôžeme čakať, ak sú priamo zainteresované organizácie centrálnej výroby tepla, ak sú stanovené do pozície účastníka konania, že tu bude nejaký iný výsledok. Dokonca tí ľudia hovoria, že už keď rozbiehajú ten proces, o vopred jasnom výsledku, že prídu o kšeft, tým pádom budú pravidelne podávať zamietavé stanoviská. Má to logiku.
Ja sa chcem opýtať ešte na jednu vec, tak ako ste chceli zase navodiť miernu ideológiu do toho, že u vás je sloboda niečo úplne iné ako u niekoho iného, parametre toho zákona totižto v tom konaní počítajú s environmentálnymi hľadiskami, počítajú aj s prepočtom efektivity aj toho nového a ak všetky tieto ostatné zákonné parametre, ktoré sú nastavené, ten dotyčný, budúci, individuálny odberateľ, alebo to budúce spoločenstvo, ktoré si bude kúriť vo vlastnej kotolni, všetky splní, stačí v tom procese jedno jediné zamietavé stanovisko, ktoré poskytne z vnútornej motivácie, lebo by si pokazilo kšeft, tak ten proces sa proste končí. Mám tu teda tých 12 spracovaných parametrov, ktoré nám poskytli.
Chcem ešte v tomto príspevku povedať jednu vec, že Združenie spoločenstiev vlastníkov bytov na Slovensku je organizácia, ktorá by mala mať v spoločnosti určitú váhu. A chcem povedať, že tam sa ľudia združili a rozbehli petičnú akciu. Čiže toto nie je výsledkom snahy pani Nicholsonovej, alebo Jozefa Viskupiča. Ale oslovili nás ľudia, myslím si, že oslovili ľudia aj niektorých z iných možno poslaneckých klubov, aby sme to spracovali pre potreby tohto predkladania, nebudem tu citovať všetko. Čiže je to dosť hrubý materiál na to, aby sme vyhoveli týmto ľuďom minimálne v potrebách prvého čítania, aby nastala minimálne v tomto parciálnom bode zmena.
Ak to mám teda uzavrieť, novela zákona o tepelnej energetike obmedzila právo odberateľov a konečných spotrebiteľov vlastníkov bytov v bytovom dome zvoliť si čo najvýhodnejšiu dodávku tepla, a to tak, že je to bez súhlasu terajšieho dodávateľa tepla. A to platí. A ja by som chcel počuť ten reálny argument, prečo má pán spravodajca dojem, že to tak nie je. Čiže bez súhlasu terajšieho dodávateľa tepla je nemožné zmeniť dodávateľa, napríklad vtedy, ak si chcete svoje veci v bytovom dome spravovať sami a radi by ste si zriadili svoju vlastnú kotolňu. Ľudia sa stali rukojemníkmi centrálnych dodávateľov tepla, ktorí im teraz reálne diktujú podmienky. Pritom tieto spoločenstvá vlastníkov bytových domov, ktoré tak urobili ešte pred účinnosťou novely a zriadili si vlastné kotolne, dokážu teplo šetriť. Čiže pod tlakom Európskej únie, na základe smernice, ktorá má hovoriť o tej efektivite, sme urobili presne naopak. Ľuďom, ktorí vedia lacnejšie a efektívnejšie kúriť, sme toto zakázali, alebo toto plénum im to väčšinou zakázalo. A tým pádom vecne ideme aj proti prijatej smernici, ktorá má hovoriť o efektivizácii zdrojovosti a nákladov pri výrobe tepla.
V zákone o tepelnej energetike teda chceme upraviť iba a len problematický odsek, v dôsledku ktorého si odberateľ a konečný spotrebiteľ nemôže zvoliť pre neho výhodnejšiu dodávku tepla. Ako som hovoril, navyše toto ustanovenie považujeme za absolútne diskriminačné aj voči potenciálnym iným dodávateľom. Po schválení nášho návrhu by dodávateľ už nebol priamo v zmysle zákona o tepelnej energetike dotknutým orgánom ani účastníkom konania podľa stavebného zákona, ale v určitých prípadoch po splnení zákonných predpokladov by napríklad zostal účastníkom konania výlučne na základe ustanovení zákona. Podávanie záväzného stanoviska zo strany dodávateľa by však pritom nebolo možné. Čiže chceme odstrániť podávanie záväzných stanovísk, ľudskou rečou aj v zákone povedané.
Myslím si, že sľúbená debata, ktorá predchádzala prijatiu tohto zákona, mala znaky nedodržania slova, či už v medzirezorte alebo priamo pri druhom čítaní, kde tento sporný bod bol kritizovaný aj poslancami opozície, ale čakalo sa, že buď samotné ministerstvo, alebo niekto z vášho výboru príde s pozmeňujúcim návrhom, ktorý toto zmení. A to, čím boli ukľudňovaní vlastníci a spoločenstvá bytov a nebytových priestorov, sa nakoniec nestalo. Títo vlastníci toto kritizujú, spisujú petície.
A myslím si, že to ste hovorili tak alegoricky o tom, že by vznikli ako keby komíny na jednotlivých bytových jednotkách, pretože ste dôvodili ako keby rukojemníkom tohto bolo, že tí, čo tam zostanú pripojení, budú predražovaní. No tak a vy sa vozíte na aute? Viete o tom, že vy keď nebudete chodiť na vlaku, tak ten lístok by mohol byť, ešte keď nie ste v dôchodkovom veku a študent, drahší? Táto logika nesedí. Proste akonáhle je tu možnosť si kúriť lacnejšie, tak ju spravme, ak si to tí ľudia, myslím si, že sú zodpovední, vyhodnotia a na základe tvrdých zákonov a v regulovanom odvetví im to schvália a prebehne to aj stavebným konaním, tak by sme tým ľuďom mali umožniť, aby si mohli kúriť lacnejšie, efektívnejšie a na základe ich vlastného rozhodnutia. Ďakujem.

Chcem podporiť tento návrh zákona a to, čo hovoril pán poslanec Viskupič. Ja som sa stretla s ľuďmi, ktorí bojujú s týmto problémom v Petržalke. Je to tretie najväčšie mesto na Slovensku. A mnohé domy a ich obyvatelia sa stali doslova rukojemníkmi dodávateľa tepla, prakticky zo dňa na deň nemôžu realizovať svoje zámery na vlastné kotolne. Vedeli by to robiť lacnejšie. Dodávateľ tepla nie je pod žiadnym tlakom, aby išiel s cenami dole reálne dnes. A je to naozaj veľký problém. A ja si myslím, že pokiaľ je za relatívne naozaj tvrdých podmienok pri investovaní nemalých peňazí naozaj možnosť dať ľuďom priestor, keď sú toho schopní pri dodržaní naozaj všetkých podmienok spraviť si vlastné kotolne tak, aby proste mohli byť vykurovaní lacnejšie, tak im to jednoducho treba umožniť. Tento stav naozaj nie je únosný. A hovorím, Petržalka v Bratislave, je to naozaj vážny a veľký problém, za ktorým stojí mnoho obyvateľov mnohých domov. Ďakujem.