44. schôdza

No, myslela som, že sa nezapojím, ale predsa len zapojím sa do tejto diskusie takou aspoň krátkou faktickou poznámkou. Ja tento váš zákon, pán poslanec, podporím, a to hlavne kvôli tomu, že sledujem, vnímam ten trend ústupu ľudí od toho, aby sledovali, a to nielen verejnoprávne médiá, ale elektronické médiá ako také aj printové médiá, pretože ich dôvera v obsah ponúkaných informácií klesá. V mnohých prípadoch sa sťažujú mnohí občania, ktorí sa aktívne zaujímajú o občianske, spoločenské a politické dianie. Upozorňujú na to, že tá objektivita, nezávislosť podávaných informácií cez doterajšie dostupné médiá nie je na požadovanej úrovni. A rovnako si myslím, že je nespravodlivé, ak tí občania, ktorí vôbec, aj takých máme, vôbec nevyužívajú tieto informačné zdroje ani verejnoprávnu televíziu, dokonca nemajú ani televízor ako zariadenie, ako aparát, tak že by mali byť nútení formou koncesionárskych poplatkov prispievať do štátneho rozpočtu. Takže tá adresnosť, po ktorej touto formou zákona voláte, je dôvodná, je opodstatnená. Podporím tento zákon.

Mám taký pocit, že už sa mi to stalo za posledné dva dni druhýkrát, že máme snahu – nejaká časť opozície – niečo zmeniť a debata sa nedeje cez politické spektrum, ale druhá časť opozície hovorí, že nie celkom možno by to bolo aj nejak inak dobré. Neviem síce ako, ale teda odstrániť ministerskú, odstrániť závislosť RTVS od dobrovôle ministerstva do zákona sa časti opozície nezdá ako dobré a mám pocit, že keďže to nevieme vysvetliť im, tak by sme mali pristúpiť a osvojiť si ten hlina bastering, že tu navrhujem ako procesuálne, že kým sa k tomu nevyjadrí poslanec SMER-u a možno aj tu prítomný pán predseda výboru pre médiá a kultúru, tak to budeš proste predkladať a sťahovať pred hlasovaním, pán predkladateľ, pretože neviem, či to prijmú.
Ale ja by som naozaj chcel vedieť, pri všetkej úcte, pán poslanec Kvasnička, názor vládnej strany SMER na to, že akým spôsobom vieme v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte riešiť médiá verejnej služby a či chceme zabezpečiť ich reálne predvídateľné financovanie z hľadiska bázy, ktorú tu riešime, čiže z rozpočtu, alebo či naberú politickú, nie marketingovú odvahu a zvýšia koncesionárske poplatky a dajú tej RTVS toľko peňazí, koľko potrebuje na fungovanie. To je celé, čiže dávam iba taký návrh, aby sme sa naozaj k tomu vyjadreniu dostali, pretože nijakú inú možnosť nemáme, ako je, pán poslanec Kvasnička, predložiť to do pléna Národnej rady. A tým, že oni nám tie body zhadzujú, tak sa to dostalo na rad až po rokovaní o rozpočte. Ale sme radi, že nám aspoň dovolili o tom rokovať.

Ďakujem pekne pani poslankyni aj obom kolegom. Áno, pán Kvasnička, tento návrh bol predložený už v septembri, resp. na septembrovú schôdzu, viete, čo sa dialo. A teraz možno len tak filozoficky k tomu, čo ste povedali. Mám pocit, že hľadáte problém z princípu. No riziká sú v živote vždy. Nechcem teraz filozofovať. Našou úlohou je možno ich eliminovať alebo znižovať a tento návrh to robí vo vzťahu k financovaniu RTVS.
Áno, pani Mezenská správne poznamenala ten moment spravodlivosti tohto návrhu. Je to spravodlivé voči ľuďom, aj kvôli tomu, že sú mnohí, ktorí služby RTVS nevyužívajú.
No a, Jofo, a ty sa divíš, prečo sa kolegovia zo SMER-u k tomuto návrhu nevyjadrujú? No však oni sú v pasci. Oni si vybrali, že budú od ľudí vyberať koncesionárske poplatky. Ich výška nestačí na to, aby zabezpečili financovanie RTVS, tak to je, milí kolegovia, ale jednoducho ostali ste stáť na pol ceste, lebo neviete sa pohnúť, lebo marketing. Lebo prieskumy ukazujú, že jój, to je nepopulárne. Radšej s tým nehýbme.
Ja som to už povedal. Najhoršie, čo môže zodpovedný manažér a v tomto prípade aj politik urobiť, je, keď neurobí nič. Keď nespraví žiadne rozhodnutie, keď je pasívny a nekoná. Vtedy môžu nastať najväčšie škody. Čiže ja chápem, prečo SMER sa nezapája do tejto diskusie, pretože ten návrh, ktorý predkladám, je spravodlivý, je racionálny a paradoxne teraz, vážení kolegovia zo SMER-u, v dobrom vám to hovorím, dokonca aj sociálny. Možno sociálnejší ako tie vaše vlaky aj pre rakúskych dôchodcov.
Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne, ctení kolegovia, dovoľte, aby som veľmi stručne uviedol môj návrh zákona, ktorého cieľom je, aby sme priblížili alebo ďalej približovali komunitu postihnutých ľudí k majoritnej populácii tak, aby boli podmienky na ich život čo najjednoduchšie a čo najpríjemnejšie, aby sme im vychádzali v ústrety. Cieľom mojej novely je zakotviť povinnosť pri navrhovaní stavieb okrem požiadaviek bezbariérovosti aj požiadavky na zvukovú orientáciu pre nevidomých a pre krátkozrakých, ktorých sa môj návrh týka.
Zákon dnes hovorí o osobách so zníženou schopnosťou pohybu a orientácie, avšak je to len veľmi taká všeobecná charakteristika. Napríklad v § 47 písm. c) sa hovorí o požiadavke bezbariérovosti, čím sa všeobecne myslia predovšetkým fyzicky imobilní alebo tzv. vozičkári. Dnes však máme aj dosť veľkú skupinu obyvateľov s postihnutím zraku, ktorí sa dosť často pohybujú relatívne nezávisle a slúžia im k tomu rôzne pomôcky.
Môj návrh obsahuje práve častejšie a intenzívnejšie využívanie jednej z takýchto pomôcok. Pri vstupe do verejných budov nevidiacim a slabozrakým chýba základné zorientovanie sa, kde sa nachádzajú a čo môžu v danej budove vybaviť, prípadne aký úrad tam sídli. Pomôcť im k tomu môže tzv. zvukový orientačný maják, ktorý by bol vo všetkých budovách nainštalovaný. Ako predkladateľ mám za to, že zdôraznenie povinnosti inštalácie takýchto zvukových orientačných majákov má svoje miesto v zákone, podobne ako tam má svoje miesto aj zvýšenie požiadaviek na bezbariérovosť. Ide o to, že za relatívne nízke náklady je možné umožniť samostatný pohyb v takýchto budovách aj ďalšej veľkej skupine osôb, ktoré sa môžu pohybovať tým pádom nezávisle a získavajú väčšiu mieru integrácie do spoločnosti.
Nainštalovaný zvukový orientačný maják bude obsahovať nahrávku s informáciou, kde sa osoba nachádza, aké služby môžu byť osobe v danej budove poskytnuté a taktiež základné orientačné pokyny. Osoba, ktorá využíva takéto zariadenie, bude mať u seba tzv. povelový vysielač, je to obyčajný malý rádiovysielač, ktorý už dnes mnohí nevidiaci majú a ktorý vlastne automaticky spustí; je to taká malá krabička; automaticky spustí informácie o tom, čo ten zvukový maják poskytne, akékoľvek informácie o danej budove. Je to zdravotná pomôcka a postihnutá osoba sa k nej dostane relatívne ľahko.
Dnes však tieto vysielače sú takmer zbytočné, lebo zvukové orientačné majáky vo verejných budovách a vo verejných priestoroch absentujú takmer stopercentne. Existuje pár výnimiek, sú to niektoré úrady práce, nie však všetky, čo ma prekvapilo, a inak sa to ešte vôbec nevyužíva.
Podľa osôb, ktoré sa touto problematikou zaoberajú, je výška nákladov na nainštalovanie takéhoto zariadenia približne 600 eur. Sú to peniaze, o ktoré by musel navýšiť rozpočet investor alebo staviteľ budovy, takže to sú jediné zvýšené náklady, ktoré by z toho vyplynuli. Dopad na štátny rozpočet je, samozrejme, nula s výnimkou prípadov, kde by išlo o budovy, ktoré investuje a stavia štát. V podstate je to všetko, nemusím o tom nejak ďalej viac hovoriť. Ak má niekto záujem o technické detaily, tak rád ich objasním. A môj návrh je alebo moja prosba na vás je, aby sme tento návrh zákona posunuli do druhého čítania, kde o ňom môžme diskutovať a urobiť z neho dobrý návrh zákona tak, aby sme pomohli určitej nie nevýznamne veľkej časti, časti postihnutých na Slovensku. To znamená nevidiacich a krátkozrakých.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, ktorý máme pod tlačou 1231.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol návrh zákona, ktorý sa už v tejto snemovni vyskytol v minulom volebnom období, ktorý nebol vami podporený a nebol vami schválený. Diskusia sa zviedla na dosť ideologickú, niektorí to nazývali dokonca kultúrnou vojnou, a ja by som bol veľmi rád, aby sme dnes predišli niečomu podobnému, a budem sa snažiť byť vecný čo najviac aj ja.
Duch tohto návrhu by som zhrnul do troch bodov: Prvým bodom je menej zásahov štátu do súkromia občanov, druhým bodom je menej byrokracie v rámci štátnej správy a tretím je zjednodušenie celého procesu a tým pádom príjemnejší pocit občana v styku so štátom.
Predkladaná novela zákona o rodine reaguje na požiadavku časti obyvateľstva o úpravu pomerov medzi manželmi dohodou, rešpektujúc predovšetkým zásadu zmluvnej voľnosti v oblasti súkromného práva. Má ambíciu umožniť zrušenie manželstva dohodou o rozvode manželstva pre tých manželov, ktorí nemajú maloleté deti a ich manželstvo trvalo minimálne jeden rok. Časové vymedzenie je potrebné z toho dôvodu, aby bol inštitút manželstva braný snúbencami vážne a aby vstupovali doňho zodpovedne pri dobrovoľnom súhlase. Novela zákona navrhuje povoliť uzavretie dohody o rozvode manželstva iba pre bezdetných manželov a pre tých, ktorí v čase rozvodu majú už plnoleté deti, a preto ukladá ako ďalšiu zákonnú podmienku to, že manželia sa môžu dohodnúť iba v prípade, ak nemajú spoločné maloleté deti ani maloleté deti zverené do náhradnej starostlivosti.
Hlavným účelom manželstva podľa článku I zákona je založenie rodiny a riadna výchova detí, preto spoločnosť musí mať záujem na tom, aby maloleté deti boli vychovávané vo fungujúcej rodine, v ktorej rodičia pre nich vytvoria a zabezpečia harmonické a bezpečné prostredie. Z uvedeného dôvodu na rozvod takéhoto manželstva ostávajú príslušné ustanovenia zákona nezmenené.
Zmenou máme v úmysle s kolegom Martinom Chrenom predchádzať súdnym sporom a tým odbremeniť agendu súdov v prípadoch, ak sa manželia dohodnú a v čase rozvodu nemajú maloleté deti. Aj platný Občiansky súdny poriadok uprednostňuje riešenie sporov predovšetkým dohodou mimosúdne, ako to vyplýva z legislatívneho zámeru nového Občianskeho súdneho poriadku, kedy sudca môže priamo odkázať účastníkov na riešenie sporu mediáciou. Ak sa manželia zhodnú na tom, že ani jeden z nich nemá záujem zotrvať v manželstve, je potrebné im umožniť rozvod manželstva bez neprimeraného zásahu do ich súkromia zisťovaním príčin rozvratu manželstva súdom v rámci dokazovania. Dokazovanie v tomto smere má skôr etický ako právny rozmer. Pre účastníkov konania, ktorí sú dohodnutí, zverejňovať pomery z ich súkromného života môže byť obzvlášť citlivé.
Novela zákona zveruje spísanie dohody manželov o rozvode manželstva notárom vo forme notárskej zápisnice. Notárska zápisnica je verejnou listinou, a preto obligatórnosť tejto formy prispieva k právnej istote účastníkov. Notári vykonávajú svoju činnosť v sídle každého okresného súdu a ich služba je dostupná pre každého občana na celom území Slovenskej republiky. Úprava rozvodu manželstva dohodou nielenže odbremeňuje súdy, ktoré by mali riešiť výlučne iba sporové veci, ak sa dve strany dohodnú, tak ide o nesporovú agendu, takže na súd nemusí patriť, avšak nemá predstavovať pre účastníkov ani zvýšené náklady, pretože odmena notára za spísanie notárskej zápisnice bez hodnoty predmetu úkonu nie je vyššia ako doterajší súdny poplatok k návrhu na rozvod manželstva.
Novela zákona v žiadnom prípade nemá záujem o oslabenie inštitútu manželstva, ktoré je chránené ústavou. Súčasťou zákonodarstva modernej spoločnosti by mala byť úprava vzťahov predovšetkým dohodou mimosúdne, rešpektujúc zásadu zmluvnej voľnosti. Manželia možnosť úpravy svojich vzťahov dohodou v súkromnej sfére zvážia v súlade s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením, a preto by im zákonodarca toto rozhodnutie mal prenechať. Možnosť mimosúdneho riešenia rozvodov je upravená aj v právnych poriadkoch niektorých ďalších európskych štátov a niektoré z nich teraz spomeniem.
V Belgicku sú dve formy rozvodu: rozvod na základe zistenej príčiny a rozvod na základe vzájomnej dohody. Rozvod na základe vzájomnej dohody sa vykonáva trvalým a slávnostným vyhlásením vôle obidvoch manželov ukončiť zväzok. Každý z manželov musí mať najmenej 20 rokov a vzájomná dohoda je prípustná, iba ak manželstvo bolo uzavreté najmenej dva roky pred predložením tejto žiadosti.
Estónsko. Manželia sa môžu rozviesť aj pred príslušným orgánom verejnej správy, to znamená na matrike alebo pred notárom, ak sa dohodnú na podmienkach rozvodu. Ak sú medzi nimi spory, rozviesť ich môže len súd. Matrika alebo notár môže povoliť rozvod na základe dohody manželov na základe spoločnej písomnej žiadosti, to znamená spoločnej dohody manželov. Nie je tu podmienka predchádzajúcej odluky. Ak sa žiadosť o rozvod podáva na matrike, jediným dôvodom povolenia rozvodu je spoločná dohoda manželov o rozvode a všetkých záležitostiach týkajúcich sa rozvodu.
Ďalším príkladom je Luxembursko. Luxemburské právo rozoznáva dve kategórie rozvodu, prvá je rozvod na základe vzájomnej dohody a druhá je rozvod na základe určenej príčiny. V prípade rozvodu na základe určenej príčiny je potrebné rozlišovať medzi rozvodom pre neprimerané správanie, týranie alebo urážky, obecne nazvaným rozvod na základe previnenia, a rozvod na základe skutkovej rozluky v určitom trvaní. O rozvod na základe vzájomnej dohody možno požiadať až po dvoch rokoch manželstva. Obaja manželia musia mať minimálne 23 rokov. Ak majú majetok, ktorý sa bude deliť, musia ho spísať a musí byť ocenený notárom. Potom manželia slobodne vysporiadajú svoje práva na daný majetok. Ak manželia majetok nemajú, intervencia notára sa nevyžaduje. Manželia sa tiež musia dohodnúť na svojom bydlisku počas rozvodového konania, na osude detí počas a po rozvode, na prispievaní oboch manželov k výchove a starostlivosti o deti pred a po rozvode a nakoniec aj na výške prípadného výživného, ktoré by platil jeden z manželov druhému počas rozvodu a po rozvedení manželstva. Táto dohoda musí byť urobená písomne a podpísaná oboma manželmi.
Ďalším príkladom je Portugalsko. V Portugalsku sa možno rozviesť na základe vzájomnej dohody alebo súdnou cestou. Rozvod dohodou manželov je možný aj v prípade, ak manželia majú maloleté deti, pokiaľ sa dohodnú na úprave styku a na starostlivosti o ne. Robí sa to na orgáne, ktorý sa nazýva civilný register, v podstate je to niečo ako naša matrika.
Ďalším príkladom je Lotyšsko. Rozvod je možný aj pred notárom na základe spoločnej žiadosti manželov. Rozvod pred notárom je možný len vtedy, ak manželia nemajú maloleté deti a nemajú majetok v spoluvlastníctve, alebo ak o týchto záležitostiach uzavreli separátnu písomnú dohodu. Realizuje sa formou notárskej zápisnice, uvedené dohody majú byť prílohou takejto notárskej zápisnice. Notár musí zaregistrovať žiadosť do svojho registra rozvodových vecí, k rozvodu nemôže dôjsť skôr ako uplynutím 30-dňovej lehoty od zaevidovania žiadosti, v tejto lehote je možné späťvzatie žiadosti. Notár zasiela notársku zápisnicu príslušným matričným orgánom.
Na úvod toľko a som pripravený počúvať diskusiu a vstupovať do nej. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, pán predkladateľ, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom. Predmetný návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre sociálne veci a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ako gestorský navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ja osobne tento návrh plne podporujem, keďže som bol pri jeho tvorbe, keď sa predkladal do Národnej rady prvýkrát. Myslím si, že pri tomto návrhu zákona naozaj neexistuje ideologický spor, tá štatistika hovorí úplne jasne, 95 až 98 percent všetkých návrhov na rozvod nakoniec končí rozvodom, to znamená, že aj keď súdy skúmajú podmienky na rozvod, väčšinou súd pristúpi k tomu, že v takomto prípade manželstvo má byť ukončené, a tým pádom celá tá procedúra skúmania dôvodov na rozvody je podľa mňa zbytočná, zvlášť keď si uvedomíme, že tie, ktoré rozvedené nie sú, nie sú častokrát rozvedené na základe súdu, ale z dôvodu, že daní manželia stiahnu tento návrh a od rozvodu upustia.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že tento návrh prerokuje v druhom čítaní, odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, veľmi rýchlo, lebo pán poslanec Simon sa ponáhľa. Toto už asi bude neverending story od pána poslanca Drobu, kým sa to neschváli, ako môj zákon o štátnom občianstve alebo o prilbách, kým sa to neschváli. Ale budem asi stále vystupovať k tomuto zákonu a budem k tomu vystupovať negatívne napriek veľmi vrúcnemu vzťahu k pánovi poslancovi.
Ako praktizujúci advokát mám za sebou veľmi veľa rozvodov, ako právny zástupca samozrejme, a musím povedať, že nielen táto spoločnosť, ale ani naša ďalšia právna úprava, celý právny poriadok nie je pripravený na takúto zmenu a nie je pripravený ani inštitút manželstva. Do manželstva tiež nevstupujeme s tým, že idem pred notára a súhlasným vyhlásením sa stanem manželom jednej ženy alebo žena manželkou nejakého muža, ale sú určité aj formálne, aj obsahové náležitosti, ktoré vyžaduje zákon a vyžaduje aj inštitút manželstva mimo toho, čo je upravené v zákone. Preto si myslím, že aj vystúpenie z manželstva nemá byť len s tým, že idem k notárovi, podpíšem, prepáčte, ak poviem, že zdrap papiera a už som mimo toho zväzku, lebo treba tam určiť ďalšie a ďalšie veci.
A hlavne kvôli čomu vystupujem. Viete, koľko manželstiev by sa rozpadlo, takých manželstiev, ktoré by boli funkčné, ktoré by mohli fungovať, z afektu, z toho, že proste nie je treba absolvovať určité procedurálne náležitosti, že sa chytia manželia, alebo sa povadia a, kurník, a idem sa rozvádzať, ideme k notárovi a už sme rozvedení? V iks prípadoch, kým dôjde k vytýčeniu pojednávania na súde, tí manželia sa nie raz udobria a dodnes tie manželstvá fungujú, narodia sa im potom deti a tie manželstvá sú funkčné. Hlavne mladší ľudia z afektu, prvýkrát sa pohádajú, predtým sa nikdy nepohádali, nežili spolu, nasťahujú sa do spoločnej domácnosti, samozrejme, žiť s nejakým človekom, to je aj o kompromisoch, prvýkrát sa pohádajú a už je oheň na streche a chcú sa rozviesť. A kebyže máme túto možnosť v našom právnom poriadku, tak určite sa veľmi rýchlo aj rozvedú, ale tie manželstvá sú funkčné. Ruku na srdce, kto sa ešte nepohádal so svojou manželkou a so svojím manželom? Manželstvo je vlastne umením kompromisu, ale keď bude možné vystúpiť z manželstva s tým, že zbehnem k notárovi, ako keď idem overiť svoj podpis, tak tie manželstvá by sa veľmi rýchlo rozpadli, aj tie, ktoré sú funkčné.
Ale pozrime sa na štatistiku, že koľko máme rozvodov. Máme ich strašne veľa, strašne veľa, je vysoká miera rozvodovosti. Čiže nie je pravda, že sa ťažko rozvádza na Slovensku, áno, niektorí ľudia zažijú pritom nejaký stres, ako povedal ešte vtedy pán poslanec Sulík, že on keď sa rozvádzal, ale to sú ojedinelé prípady. Systém je dobre nastavený, to nie je tak, že súdy silou-mocou držia niekoho v manželstve, hlavne keď nie sú tam maloleté deti. Dá sa povedať, že ide to veľmi rýchlo, hlavne keď súd vidí, že je tu rozvrat manželstva, že manželstvo neplní ten svoj spoločenský účel.
Ale ja sa bojím a budem bojovať o tie manželstvá, ktoré by boli funkčné, ktoré len kvôli tomu, že sa pohádali, že je nejaká kríza v tom manželstve, by sa rozišli, by sa rozviedli, lebo bude to veľmi jednoduché. Takže kvôli tomuto nepodporím tento návrh, ale, pán kolega, veľa zdravia. (Povedané so smiechom.)

Ďakujem veľmi pekne. Chcem na začiatok povedať, že manželstvo je dobré a ako také požíva aj priazeň zákona. Rozvod je určitým spôsobom zlý, je to krach, samozrejme, taká možnosť tu stále je. Tiež treba povedať, že riešiť rozvod súkromnou cestou, ako by to bola súkromná vec, nezodpovedá naozaj charakteru manželstva. Manželstvo je záležitosť spoločnosti a verejná vec. Ich vzájomný vzťah, ich súkromný život je ich súkromná vec, ale tá inštitúcia manželstva sa týka verejnosti, a preto ja osobne nepokladám za dobré, aby sa vytvárala takáto nerovnováha pri rozvode. Preto tento zákon nepodporím a nie preto, že by som pokladal úmysel predkladateľa za zlý, ale preto, že mám na to iný názor.
A chcem povedať, samozrejme, najdôležitejšia je prevencia a pomoc manželom, rodinám, ja sám osobne prednášam na takéto témy, včera večer som mal tiež takú prednášku. To znamená, určite sa snažme pomôcť manželstvám, aby naozaj tých rozvodov bolo čím menej.
Ďakujem.

Ďakujem. Gábor, toto bolo presné vystúpenie advokáta, ja celkom rozumiem tomu, čo bude pravdepodobne hovoriť pán poslanec Brocka, pán poslanec Kuffa, dokonca pán poslanec prihlásený Přidal, ale ty si začal tak advokátsky a úžasne a povedal si dve zásadné veci pre mňa. Prvé, že teda si advokát a veľa rozvodov máš za sebou ako zástupca, a druhé, teda že tvoja prax hovorí, že u nás je nastavený právny systém tak, že manželstvá sa rozvádzajú relatívne ľahko. To, čo navrhuje Juro Droba, je, že v podstate vynechajme z tohto procesu advokátov a nechajme to na ľuďoch, ktorí to ľahké rozvedenie uskutočnia nejakým iným právnym úkonom, ako je priamo konanie pred súdom, kde nebudú musieť platiť drahých advokátov.
Chcem povedať úplne to isté, čo si ty povedal na začiatku, napriek tomu, že si ťa vážim ako priateľa, tvoj príspevok do tejto rozpravy vidím tak kúsok vyhranene, že zrovna advokáta iba v miere konfliktu záujmov by som k tejto téme čakal najmenej, pretože nech to pozrieme z akéhokoľvek uhla, tak ide o to, že ide o tvoj kšeft. To, že si to sám priznal úvodom svojej reči, hovorí o tom, že tento zákon alebo hovorenie proti nemu by zrovna advokáti mohli aspoň uviesť, že som v konflikte záujmov, miernom, hovorím to s úsmevom, a ja tej zmene, aby sme netraumatizovali ľudí, fandím, a preto aj hovorím, že predpokladám tých rečníkov ďalších, ako budú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)