44. schôdza

Pán predseda, možno vám budem teraz akože šliapať po kapuste, či ako sa to hovorí, asi je to vo vašej kompetencii, ale že keď hovoríte, že je šanca, že by sme dnes prerokovali všetky body, že čo potom s hlasovaním. Že či to nedať až na záver, to hlasovanie, po prerokovaní všetkých bodov schôdze.

Ďakujem. Poprosím kolegov zo zahraničného výboru o jednej výbor, miestnosť číslo 30. Ďakujem.

Áno, ďakujem pekne. Ja už pred hlasovaním som sa pokúsil... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Poprosím, kolegyne, kolegovia, naozaj vytvorme dôstojné prostredie pre vystúpenie pána kolegu Brocku.

Brocka, Július, poslanec NR SR
... pokúsil som sa brániť konflikt záujmov Gábora Gála ako advokáta, ktorý sa angažuje v prípade rozvodov. Keď niekto za ním príde a chce, aby ho advokát rozviedol, tak zastupuje túto dvojicu a zároveň ale musí podľa zákona chrániť aj verejný záujem. Tu v rozprave ho jeden kolega teda upozornil, že on je v konflikte záujmov, lebo on na rozvodoch vlastne zarába. Len keby, si predstavte, že by boli rozvody možné dohodou, a teda tieto páry, ktoré sa chcú rozviesť, by sa neobracali na Gábora Gála, na advokátov, tak vlastne by sa oveľa viac párov rozviedlo. Lebo ja predpokladám, že Gábor Gál je aj úspešný vo svojej advokátskej praxi, že sa mu nejaké to manželstvo podarilo zachrániť, takže ja si myslím, že Gábor Gál je v konflikte záujmov, ktorý je vo verejnom záujme. (Reakcia z pléna.)
Urobil som skratku, príliš... (reakcia spravodajcu), predkladatelia hovoria, že neprípustná skratka. Áno, ale ja si myslím, že jeho pôsobenie v súčasnej situácii ako advokáta podľa dnes platnej legislatívy je z hľadiska sledovania verejného záujmu menej škodlivé ako napríklad stav, ktorý by nastal po prijatí tohto zákona. Zhodneme sa na tom, že po prijatí tohto zákona by bolo viac rozvodov? Tak v tom zase nevidím logiku ja.
KDH nepodporí takýto návrh už z principiálneho dôvodu. To znamená rozvody dohodou nie. My uznávame, že rozvody sú problém. Je to vážna situácia. Predpokladáme, ak príde k takejto situácii, že sa dvaja zosobášení partneri rozhodnú rozviesť, že to je stav, keď jednoducho už nechcú spolu byť a nie z ľahkovážnych, ale z vážnych dôvodov dnes súdy manželstvá rozvádzajú.
Čiže je problém na Slovensku sa rozviesť? Nie je. Usudzujem najmä z toho, že na Slovensku takmer každé druhé manželstvo sa rozvádza. To znamená, rozvodov je na Slovensku veľmi veľa a to je problém. Problém na Slovensku nie je, že je problém sa rozviesť. Problém na Slovensku je, že je veľmi veľa rozvodov. A ja si myslím, že by sme nemali robiť a podporovať kroky, ktoré vedú ešte k zhoršovaniu tohto stavu. Ten stav je nie vo verejnom záujme, aby bolo viac rozvodov, aby bolo viac rozvedených párov. A teraz nemyslím na traumy, ktoré tu spomenuli predkladatelia alebo v rozprave niekto z poslancov. Proste už ten fakt, že tak veľa rozvodov na Slovensku existuje, tak je to spojené s obrovským množstvom traumy jednotlivcov, dvojíc a, samozrejme, má to aj svoje pre spoločnosť aj iné súvislosti, aj ekonomické, aj sociálne. Pre deti je rozvod traumou nielen vtedy, keď sú malé.
Stabilná spoločnosť je taká; ja to trošku obrátim, že ten slogan, aká je rodina, taká je dedina, aká je dedina, taká je krajina. Stabilná spoločnosť je taká, v ktorej sú stabilné rodiny.
Tento návrh, s ktorým prichádzajú predkladatelia, inštitút manželstva skôr oslabuje a ešte viac pomery v spoločnosti by skôr destabilizoval. A práve existujúce, niekto to nazýva, ťažkosti spojené s rozvodom sú často jedinou možnosťou, ako manželstvo, ktoré je možné zachrániť, sa zachráni. A o tom by možno teda mohli hovoriť aj tí skúsení advokáti, ktorí majú aj takéto pozitívne príklady a skúsenosti.
To, že je rozvod pre niekoho trauma, nie je v našej situácii dôvod, aby sme súčasnú prax rozvodov ešte viac liberalizovali. Verejný záujem je, aby rozvodov bolo čo najmenej. To je výhodné aj pre jednotlivcov, to je výhodné aj pre celú spoločnosť. My by sme mali postupovať úplne opačne. Nie zľahčovať a liberalizovať podmienky rozvodov, ale, naopak, robiť všetko preto, aby k rozvodom, aby ich bolo čo najmenej, aby podľa možnosti k nim nedochádzalo. Ak napríklad tak dochádza z ekonomických, sociálnych či z nejakých iných, dokonca niekto tu spomínal ľahkovážnych dôvodov, že drobný, malý konflikt a keď je taká možnosť dohodou sa rozviesť, tak by sa rozviedli a možno by ich to neskôr aj mrzelo. A už je to ďalšia komplikácia, možnože na tom by zasa iní zarábali. Takže manželstvám v kríze, rodinám v kríze by sme mali skôr pomáhať zmenšovať ich iné problémy, ale určite nie takto. KDH tento návrh preto nepodporí.
Ďakujem za vašu pozornosť.

Chcem uviesť na pravú mieru asi dve také, skúsim tam nájsť tú faktografiu, faktické výroky. Konflikt záujmov bol v úvodzovkách, pretože na rozvodoch reálne prerába spoločnosť, prerábajú ľudia, ktorí sa do tejto situácie dostanú, ale jediný, kto na ňom zarobí, a tým začínal aj pán poslanec Gál, že teda rozvádza veľa, tak som to v úvodzovkách nazval, že rozumiem vystúpeniam z ideologických dôvodov, ale pri advokátoch by som si dal pozor.
A druhý, ten konštrukt, ktorý ste vytvorili. Totižto advokát je oslovený, predpokladám, klientom na to, aby zastupoval jeho záujmy, a jeho ambíciou je rozviesť, čiže klient prichádza za advokátom s ambíciou byť rozvedený. Ak má teda naozaj hájiť jeho záujem, tak nie advokát; ale advokát koná v záujme klienta, chce rozvádzať, a to, aby sa tomuto zabránilo alebo ten proces smeruje, že sudca je ten, ktorý by mohol nájsť dôvody nerozvodu.
Tento návrh je relatívne jednoduchý v zmysle toho, že jedná sa o bezdetné manželstvá a práve tam mi prichádza tá logika, že keď aj, ako hovoril pán poslanec Gál, keď aj začali žiť v domácnosti a neprišlo do toho stavu, že majú deti, a teda rozvody naozaj nie sú ťažké alebo nie je ich ťažké urobiť na Slovensku, tak umožniť odbyrokratizovať tento proces. Ja v tom teda žiadnu ideológiu nevidím a ten konflikt tam reálne je. Proste na rozvode zarába len a len advokát.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja osobne rovnako, ako povedal pán kolega Brocka, tento návrh zákona nepodporím a okrem toho ho považujem za z hľadiska práva zlý. Ten návrh nie je nový. Ten tu už bol raz, bol odmietnutý a ja s kolegom Drobom som o tom viedol dlhé diskusie, ale, páni, vy zužujete ten problém. Nehnevajte sa, ale manželstvo nie je nejaká eseročka alebo živnosť. Manželstvo rovná sa rodina. A vy si neuvedomujete túto zodpovednosť. Pokiaľ dvaja ľudia sa slobodne, bez nátlaku rozhodnú a sľúbia si až do konca života, priatelia, žiť spolu, to je formula, ktorá... (reakcia z pléna). Ale bezdetné, prečo tu miešame do toho, manželstvo či s deťmi alebo bez detí je rovnako právoplatné s rovnakými právami a povinnosťami. A tlačiť do toho nejaké advokátske výhody alebo zárobky, prepáčte, ale pred súdom zastupujú strany sporu dvaja advokáti. A prečo si myslíte, že obidvaja z tých manželov sa chcú rozviesť? Našou úlohou by malo byť skôr umenšovať počet rozvodov, ako hľadať rôzne právne spôsoby a tituly, ako uľahčiť rozchod, rozvod manželov.
A ešte je tu jedna zásadná vec, a to si, Martin Poliačik, na začiatku povedal, že tu nie je ideologický problém. Je tu aj iný problém preto, lebo uzatvárajú sa manželstvá dvojakým spôsobom. Pred inštitúciou štátu a pred cirkevnou inštitúciou, a to manželstvo nie je možné rozviesť.

Pán kolega Brocka, bolo to vaše typické vystúpenie. Na začiatku založené na nie úplnej znalosti problému, keďže ten, ktorý sa má snažiť o zmier, je sudca a nie advokát. A v prípade, že by naozaj nastala situácia, že iba jeden z toho páru sa chce rozviesť a druhý nie, tak pre neho tento návrh zákona neplatí, lebo ten je postavený na vzájomnej dohode. Bol tiež založený na nedostatku logiky, pretože tie tvrdenia, ktoré ste prezentovali, že logicky musí stúpnuť počet rozvodov, sú vyvrátené štatistikami zo všetkých ostatných krajín. Takže nielenže logika mu chýbala, ešte aj neznalosť faktov, pretože keď sa pozrieme na štatistiky z celej Európy, tak rozvodovosť nie je ovplyvnená tým, akým spôsobom sa dá rozvádzať. Je ovplyvnená úplne inými socioekonomickými faktormi.
A takisto bol klasický, plný ideológie, kde miesto riešenia konkrétnych vecí a konkrétnych problémov stále nastupuje iba svoje vlastné videnie sveta a presvedčenie o tom, že je jediné správne. Mýlite sa v tom, keď tvrdíte, že liberálom nezáleží na tom, koľko je rozvodov. Samozrejme, že záleží, pretože základným princípom liberálnej politiky je vytváranie čo najširšieho priestoru pre hľadanie individuálneho šťastia každého občana. To znamená, aj keď je občan v situácii, že potrebuje riešiť takú ťažkú životnú situáciu, ako je rozvod, tak liberálny politik hľadá také riešenia, aby mu pritom spôsoboval čo najmenej traumy. A ak sa dvaja mladí ľudia alebo akíkoľvek ľudia, manželia, dohodnú v bezdetnom manželstve, že chcú toto manželstvo rozviesť, ak tam nie je ani na jednej strane pochybnosť, že je to dobré rozhodnutie, tak nevidím, prečo by mal dôvody skúmať sudca a radšej by som to nechal... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán kolega Brocka, ja vám naozaj ďakujem za vaše vystúpenie. V tomto sme, samozrejme, úplne všetci členovia Kresťanskodemokratického hnutia na jednej vlne. Ochrana rodiny, manželstva, detí je a vždy bude prioritou Kresťanskodemokratického hnutia, všetkých kresťanských politikov tejto snemovne. Ja som presvedčený, že Slovensko ešte nie je na tom tak zle, aby takýto návrh tu prešiel, a som presvedčený, že bude odmietnutý veľkou väčšinou naprieč celým politickým spektrom.

Ďakujem. Ja vychádzam zo svojej len päťdesiatročnej skúsenosti v tejto inštitúcii, ktorá sa volá manželstvo, a som presvedčený, že tento zákon nemá šancu tu prejsť. Objavil sa vždy ako kométa, ale zase uletí do vesmíru. Problém, tematika rozvodov je omnoho komplikovanejšia, ako sa tuná, samozrejme, predstavuje. Ja som žil dlhšie v Taliansku. A si myslím, že naozaj rozvody treba skôr sťažiť, ako uľahčiť, z rôznych dôvodov, o tých tu nemôžem teraz hovoriť. Taliani hovoria aj vtipne, že jedna žena je málo, dve je mnoho, aj to je trocha pravda. Ale mimoriadne sťažujú rozvod, ktorý je veľmi drahý a veľmi dlhodobý a skutočne málokto si to aj dovolí, odváži sa. Aj toto je jeden z dôvodov pre ľudí, ktorí si myslia, že rozvod je proste naozaj vstúpenie do nejakej inštitúcie a vzápätí z nej vystúpenie.
Dnes je taký koncert Úsmev ako dar, kde deti z detských domovov spolu so známymi spevákmi budú vystupovať v Inchebe. Tých detí je dneska 5-tisíc tuná. Sú to siroty žijúcich rodičov, väčšinou z rozvrátených manželstiev. Tí rodičia necítia za ne zodpovednosť, nevedeli, nemohli alebo nechceli sa o ne starať, a je na nich veľmi, veľmi vážna zodpovednosť, aby to proste, že to takto dopadlo.
Ja si myslím, že mal by tu byť práve zákon, ktorý by prinútil mladých ešte pred manželstvom ich informovať o všetkom, čo ich v manželstve čaká, kde by museli chodiť na kurz, psychológ, pedagóg, sexuológ, teológ a tak ďalej a tak ďalej, až po týchto štempľoch by potom mohli ísť do manželstva, aby vedeli, čo ich tam čaká. Lebo dnešní mladí to vôbec nevedia. V Rusku je taká situácia, som počul, že ani vôbec nezapisujú tých ľudí, nie že rok im dajú šancu, ale nezapisujú. Tri mesiace počkajú a potom ich zapíšu, lebo vedia, že tak či tak prídu.
Téma je dobrá, ale jej riešenie je veľmi zlé. Ďakujem.

Pán kolega Brocka, doba je teraz taká, že mladí ľudia vstupujú do manželstva až po určitom čase. Možno aj po rokoch, možno aj niektorí desať rokov žijú a do manželstva sa nehrnú, lebo im to spoločnosť toleruje. My, keď sme boli mladší, tak naozaj tí starí rodičia, keď sme sa priatelili nejaký rok, tak už nás nabádali, či nie je dobré zorganizovať sobáš. A teraz je tých sobášov naozaj pomenej a pravdepodobne, keby sme prijali takýto zákon, tak tých rozvodov by naozaj bolo viacej. Lebo vy ste polemizoval, že či by bolo viac alebo menej, ale ste povedal, že áno, určite by to zvýšilo rozvodovosť. A hlavne mladí ľudia by bez nejakého dôkladného zváženia a nejakého pokusu o nejakú dohodu medzi manželmi by sa rozviedli. Navštívili by notára a bolo by za jeden-dva dni po manželstve. A bola by to veľká škoda. Ja som to tu v pléne už raz spomenul, že najkrajšie na manželstve býva udobrovanie, a preto si myslím, že by bolo škoda, aby to niektorí naši spoluobčania nezažili.

S reakciou na jednu faktickú poznámku, na pána poslanca Poliačika. Pán kolega Poliačik, súhlasím s vami v tom, že som prezentoval svoje videnie sveta, konzervatívne, možno kresťanské. Áno, lebo obraňujem stabilné manželstvo aj stabilnú rodinu, v ktorej väčšina ľudí môže nájsť aj individuálne šťastie. Pán kolega, vy máte iné videnie sveta. Áno, ja si to uvedomujem a v tejto veci s vami nesúhlasím, ale nikdy vám nebudem ukazovať na hlavu, keď budete hovoriť svoje názory.