44. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Prednesenie interpelácie
11.12.2014 o 16:03 hod.
PhDr.
Eva Hufková
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážení páni ministri, vážení páni poslanci, vážení prítomní, dovoľte mi predniesť interpeláciu na ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Tomáša Boreca vo veci bezdôvodného odmietania odchádzajúceho primátora Turčianskych Teplíc Michala Siguta zvolať ustanovujúce zasadnutie novozvoleného zastupiteľstva v Turčianskych Tepliciach tak, ako mu ukladá zákon, t. j. do 30 kalendárnych dní od dátumu konania volieb. Namiesto toho úraduje a dňa 14. decembra 2014 zvoláva staré zastupiteľstvo, kde chce nechať schváliť všeobecné záväzné nariadenie a rozpočet na budúci rok. Dňa 30. decembra plánuje opätovne zvolať staré zastupiteľstvo s návrhom na odvolanie hlavného kontrolóra mesta. Aký je postih, vážený pán minister, pre takéhoto primátora alebo starostu, ktorý takto porušuje zákon? Ako sa môžu brániť novozvolení poslanci, ale aj občania voči takémuto nezákonnému postupu a nečinnosti povinného orgánu samosprávy? Ďakujem za odpoveď.
Druhú interpeláciu mám na ministra vnútra a podpredsedu vlády Slovenskej republiky a ministra vnútra Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka vo veci bezdôvodného odmietania odchádzajúceho primátora Turčianskych Teplíc Michala Siguta zvolať ustanovujúce zasadnutie novozvoleného zastupiteľstva v Turčianskych Tepliciach tak, ako mu ukladá zákon, t. j. do 30 kalendárnych dní od dátumu konania volieb. Namiesto toho úraduje a dňa 14. decembra 2014 zvoláva staré zastupiteľstvo, kde chce nechať schváliť všeobecné záväzné nariadenie a rozpočet na budúci rok. Dňa 30. decembra plánuje opätovne zvolať staré zastupiteľstvo s návrhom na odvolanie hlavného kontrolóra mesta. Aký je postih pre primátora alebo starostu, ktorý takto porušuje zákon? Ako sa môžu brániť novozvolení poslanci, ale aj občania voči nezákonnému postupu a nečinnosti povinného orgánu samosprávy? Nemala by ústredná volebná komisia alebo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, aby nedochádzalo k svojvoľnému výkladu zákona o obecnom zriadení, vydať záväzné nariadenie pre všetky orgány samospráv ohľadom povinností a zákonného postupu pri odovzdávaní a preberaní samosprávy v obci alebo meste? Ďakujem za odpoveď.
Ďakujem, pán podpredseda, skončila som.
Autorizovaný
Vystúpenia
14:55
Vystúpenie v rozprave 14:55
Marek MaďaričDovolím si vám, pán poslanec, prečítať odpoveď pána podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí.
"Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí vyčlenilo v rozpočte kapitoly na rok 2015 pre slovenské inštitúty v zahraničí 202-tisíc eur. Táto suma je v plnej výške určená výlučne na kultúrnu a reprezentačnú činnosť, teda na usporadúvanie konferencií, výstav či...
Dovolím si vám, pán poslanec, prečítať odpoveď pána podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí.
"Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí vyčlenilo v rozpočte kapitoly na rok 2015 pre slovenské inštitúty v zahraničí 202-tisíc eur. Táto suma je v plnej výške určená výlučne na kultúrnu a reprezentačnú činnosť, teda na usporadúvanie konferencií, výstav či spoločenských podujatí a nezahŕňa prevádzkové náklady inštitútov. Tiež by som chcel zdôrazniť, že aktivity slovenských inštitútov môžu byť naviac financované z rozpočtových prostriedkov, ktorými disponuje priamo ústredie rezortu diplomacie, a inštitúty získavajú prostriedky na prezentačné účely i z mimorezortných zdrojov, napríklad prostredníctvom grantu ministerstva kultúry alebo dotácií medzinárodného vyšehradského fondu.
Je pravdou, že slovenské inštitúty už dlhodobo pracujú s približne rovnakým rozpočtom, ktorý ani ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí nepovažuje za úplne dostačujúci. Zároveň treba objektívne pripomenúť konsolidáciu verejných financií v ostatných rokoch a s tým súvisiace limity štátneho rozpočtu vo všeobecnosti. Na druhej strane môžem potvrdiť, že inštitúty aj v rámci istých obmedzení prezentujú slovenskú kultúru všetkého druhu a na skutočne dôstojnej úrovni. Bohatosť a rôznorodosť realizovaných podujatí je zdokumentovaná na ich webových stránkach, ktoré vám, pán poslanec, odporúčam k nahliadnutiu.
V blízkej budúcnosti je cieľom rezortu diplomacie navýšenie finančných prostriedkov pre prezentáciu slovenskej kultúry v zahraničí so zámerom zintenzívniť ju a povýšiť jej úroveň. Rok 2016 bude pre to ideálnym začiatkom. Na účely kultúrnej prezentácie Slovenska počas predsedníctva v Rade Európskej únie bolo v zmysle uznesenia vlády vyčlenených už na rok 2015 607-tisíc eur, z toho 245-tisíc eur pre aktivity ministerstva kultúry a 362-tisíc eur pre kultúrnu prezentáciu v gescii ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí. Na rok 2016 je plánované zvýšenie rozpočtových prostriedkov pre naše úrady v zahraničí na účely takzvaných kultúrnych balíčkov.
Čo sa týka prostriedkov v kapitole rezortu diplomacie na tvorbu a implementáciu politík v oblasti ľudských práv, sú primárne určené na poskytovanie dotácií v dotačnej schéme Podpora a ochrana ľudských práv, ktorá je v gescii ministerstva, teda na konkrétne projekty zamerané na rôzne cieľové skupiny, a dôvody diskriminácie v oblasti presadzovania podpory a ochrany ľudských práv, výchovy a vzdelávania k ľudským právam a predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, homofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie. Pri stanovovaní výšky rozpočtu kapitoly v tejto položke sa vychádza zo sumy, ktorá bola ministerstvu delimitovaná v roku 2013 z Úradu vlády, pričom úpravy pre nasledujúce roky súviseli s konsolidáciou rozpočtu a reformou verejnej správy ESO. Záujem o realizáciu projektov v oblasti ľudských práv ďaleko prevyšuje výšku disponibilných prostriedkov pre dotácie. Len pre ilustráciu si dovoľujem uviesť, že v roku 2014 prijalo ministerstvo zahraničných vecí žiadosti o poskytnutie dotácií v celkovej výške 5 068 650 eur, čo je suma zhruba šesťnásobne vyššia ako limit na pridelenie dotácií.
Suma 90-tisíc eur, ktorú, pán poslanec Mikloško, uvádzate, slúži okrem vecného, technického, organizačného a logistického zabezpečenia činnosti Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť aj na realizovanie viacerých ľudskoprávnych aktivít. V roku 2014 to boli najmä druhý ročník vytvárno-literárnej súťaže Ľudské práva očami detí, participácia na Olympiáde ľudských práv či organizácia konferencie k Medzinárodnému dňu ľudských práv a každoročné udeľovanie ceny podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí za významný prínos v oblasti ľudských práv.
Dovoľte mi na záver ešte konštatovať, že podľa môjho názoru nie je možné ani vhodné porovnávať výšku prostriedkov na kultúrnu činnosť slovenských inštitútov v zahraničí a na prezentáciu Slovenska počas predsedníctva v Rade EÚ s prostriedkami pre oblasť ľudských práv, keďže ide o absolútne odlišné základne."
Ďakujem, skončil som.
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Dovolím si vám, pán poslanec, prečítať odpoveď pána podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí.
"Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí vyčlenilo v rozpočte kapitoly na rok 2015 pre slovenské inštitúty v zahraničí 202-tisíc eur. Táto suma je v plnej výške určená výlučne na kultúrnu a reprezentačnú činnosť, teda na usporadúvanie konferencií, výstav či spoločenských podujatí a nezahŕňa prevádzkové náklady inštitútov. Tiež by som chcel zdôrazniť, že aktivity slovenských inštitútov môžu byť naviac financované z rozpočtových prostriedkov, ktorými disponuje priamo ústredie rezortu diplomacie, a inštitúty získavajú prostriedky na prezentačné účely i z mimorezortných zdrojov, napríklad prostredníctvom grantu ministerstva kultúry alebo dotácií medzinárodného vyšehradského fondu.
Je pravdou, že slovenské inštitúty už dlhodobo pracujú s približne rovnakým rozpočtom, ktorý ani ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí nepovažuje za úplne dostačujúci. Zároveň treba objektívne pripomenúť konsolidáciu verejných financií v ostatných rokoch a s tým súvisiace limity štátneho rozpočtu vo všeobecnosti. Na druhej strane môžem potvrdiť, že inštitúty aj v rámci istých obmedzení prezentujú slovenskú kultúru všetkého druhu a na skutočne dôstojnej úrovni. Bohatosť a rôznorodosť realizovaných podujatí je zdokumentovaná na ich webových stránkach, ktoré vám, pán poslanec, odporúčam k nahliadnutiu.
V blízkej budúcnosti je cieľom rezortu diplomacie navýšenie finančných prostriedkov pre prezentáciu slovenskej kultúry v zahraničí so zámerom zintenzívniť ju a povýšiť jej úroveň. Rok 2016 bude pre to ideálnym začiatkom. Na účely kultúrnej prezentácie Slovenska počas predsedníctva v Rade Európskej únie bolo v zmysle uznesenia vlády vyčlenených už na rok 2015 607-tisíc eur, z toho 245-tisíc eur pre aktivity ministerstva kultúry a 362-tisíc eur pre kultúrnu prezentáciu v gescii ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí. Na rok 2016 je plánované zvýšenie rozpočtových prostriedkov pre naše úrady v zahraničí na účely takzvaných kultúrnych balíčkov.
Čo sa týka prostriedkov v kapitole rezortu diplomacie na tvorbu a implementáciu politík v oblasti ľudských práv, sú primárne určené na poskytovanie dotácií v dotačnej schéme Podpora a ochrana ľudských práv, ktorá je v gescii ministerstva, teda na konkrétne projekty zamerané na rôzne cieľové skupiny, a dôvody diskriminácie v oblasti presadzovania podpory a ochrany ľudských práv, výchovy a vzdelávania k ľudským právam a predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, homofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie. Pri stanovovaní výšky rozpočtu kapitoly v tejto položke sa vychádza zo sumy, ktorá bola ministerstvu delimitovaná v roku 2013 z Úradu vlády, pričom úpravy pre nasledujúce roky súviseli s konsolidáciou rozpočtu a reformou verejnej správy ESO. Záujem o realizáciu projektov v oblasti ľudských práv ďaleko prevyšuje výšku disponibilných prostriedkov pre dotácie. Len pre ilustráciu si dovoľujem uviesť, že v roku 2014 prijalo ministerstvo zahraničných vecí žiadosti o poskytnutie dotácií v celkovej výške 5 068 650 eur, čo je suma zhruba šesťnásobne vyššia ako limit na pridelenie dotácií.
Suma 90-tisíc eur, ktorú, pán poslanec Mikloško, uvádzate, slúži okrem vecného, technického, organizačného a logistického zabezpečenia činnosti Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť aj na realizovanie viacerých ľudskoprávnych aktivít. V roku 2014 to boli najmä druhý ročník vytvárno-literárnej súťaže Ľudské práva očami detí, participácia na Olympiáde ľudských práv či organizácia konferencie k Medzinárodnému dňu ľudských práv a každoročné udeľovanie ceny podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí za významný prínos v oblasti ľudských práv.
Dovoľte mi na záver ešte konštatovať, že podľa môjho názoru nie je možné ani vhodné porovnávať výšku prostriedkov na kultúrnu činnosť slovenských inštitútov v zahraničí a na prezentáciu Slovenska počas predsedníctva v Rade EÚ s prostriedkami pre oblasť ľudských práv, keďže ide o absolútne odlišné základne."
Ďakujem, skončil som.
Autorizovaný
15:03
Vystúpenie v rozprave 15:03
Jozef MikloškoNo a posledná vec, tá stratégia, že naozaj tam komunita LGBTI, ja si ich vážim, ale keby ste tam 2, 4, 6, 7 úloh veľmi vážnych, v škole učebné osnovy, zdravotníctvo, akčný plán rovnosti, najväčší štandard pre nich jednému orgánu s plnými kompetenciami a tak ďalej, že či troška moc požadujú teda, toto je zase diskriminácia tých, lebo ľudské práva sú široký vejár a nie len tejto komunity. Takže neni to otázka, je to komentár, pán minister Lajčák bol taký férový, že včera nám zavolal, že tu nebude, tak ja som to už vedel dopredu ako prvý, a teda necháme otázku aj ďalšiu, ktorá bude číslo 6 a posledná, tiež, myslím, z dielne KDH.
Skončil som.
Vystúpenie v rozprave
11.12.2014 o 15:03 hod.
Doc. RNDr. DrSc.
Jozef Mikloško
Videokanál poslanca
Ďakujem, už to tých kádehákov tu dneska bolo príliš moc, keby sme tu neboli, tak neni o čom, takže prepáčte, ale kratučko ešte, aby sa aj posledná otázka bola, posledná otázka bola, tak ale veľmi rýchlo. Samozrejme, činnosť "esička" poznám veľmi dobre, ale keď dajú 200-tisíc,tak ako na rodovú rovnosť a 200-tisíc je na osem veľkých inštitútov v európskych hlavných metropolách, tak sa mi to zdá málo. Ja som člen rady vlády pre seniorov, kde prakticky nemáme rozpočet, dostanem, ja som to tu už povedal, chlebíček, štrúdľu niekedy, výnimočne, a kafe, minerálku. Oni si zobrali na štvrtý rok svojho účinkovania, to by mohol pán minister Richter počuť, 90-tisíc eur, hoci už skončili svoju stratégiu a tak ďalej.
No a posledná vec, tá stratégia, že naozaj tam komunita LGBTI, ja si ich vážim, ale keby ste tam 2, 4, 6, 7 úloh veľmi vážnych, v škole učebné osnovy, zdravotníctvo, akčný plán rovnosti, najväčší štandard pre nich jednému orgánu s plnými kompetenciami a tak ďalej, že či troška moc požadujú teda, toto je zase diskriminácia tých, lebo ľudské práva sú široký vejár a nie len tejto komunity. Takže neni to otázka, je to komentár, pán minister Lajčák bol taký férový, že včera nám zavolal, že tu nebude, tak ja som to už vedel dopredu ako prvý, a teda necháme otázku aj ďalšiu, ktorá bude číslo 6 a posledná, tiež, myslím, z dielne KDH.
Skončil som.
Autorizovaný
15:08
Vystúpenie v rozprave 15:08
Marek MaďaričViackrát som rozprával na túto tému s pánom podpredsedom vlády a ministrom zahraničných vecí a uistil som ho o mojej podpore, pokiaľ by sa uchádzal o väčšie prostriedky zo štátneho rozpočtu pre slovenské inštitúty, budem to vehementne podporovať, pretože považujem kultúrnu diplomaciu za relatívne lacný a zároveň veľmi efektívny spôsob nielen prezentácie Slovenska v zahraničí, ale aj získavania priateľov v zahraničí. Takže myslím, že ani on sa tomuto nebránil, myslím teda v tom konštatovaní v tej jeho odpovedi, že tých prostriedkov nie je dostatočné množstvo. A ja tu osobne tiež budem vítať akúkoľvek podporu alebo tlak na to, aby išlo do prostredia slovenských inštitútov viac prostriedkov, prípadne aby sa ešte v niektorých ďalších strategických štátoch slovenský inštitút otvoril, napríklad v Londýne by som ho považoval za veľmi užitočný.
To je všetko z mojej strany, pán poslanec, ďakujem.
Ďakujem. Pekné od neho, že vás informoval, ale to ešte nevedel, že ja ho budem zastupovať, lebo ja nie som jeho alternát, takže dovoľte mi tiež krátky komentár. S podstatou otázky, pokiaľ ňou bolo poukázanie na to, že tých prostriedkov pre slovenské inštitúty v zahraničí je málo, súhlasím, ale tiež nepovažujem za úplne vhodné, porovnávať podporu jednej politiky s podporou druhej politiky. Ľudské práva sú dôležitou otázkou a ako vidíme, porušujú sa a nielen na východ od našich hraníc.
Viackrát som rozprával na túto tému s pánom podpredsedom vlády a ministrom zahraničných vecí a uistil som ho o mojej podpore, pokiaľ by sa uchádzal o väčšie prostriedky zo štátneho rozpočtu pre slovenské inštitúty, budem to vehementne podporovať, pretože považujem kultúrnu diplomaciu za relatívne lacný a zároveň veľmi efektívny spôsob nielen prezentácie Slovenska v zahraničí, ale aj získavania priateľov v zahraničí. Takže myslím, že ani on sa tomuto nebránil, myslím teda v tom konštatovaní v tej jeho odpovedi, že tých prostriedkov nie je dostatočné množstvo. A ja tu osobne tiež budem vítať akúkoľvek podporu alebo tlak na to, aby išlo do prostredia slovenských inštitútov viac prostriedkov, prípadne aby sa ešte v niektorých ďalších strategických štátoch slovenský inštitút otvoril, napríklad v Londýne by som ho považoval za veľmi užitočný.
To je všetko z mojej strany, pán poslanec, ďakujem.
Autorizovaný
15:08
Vystúpenie v rozprave 15:08
Robert KaliňákNeprítomní sú: podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny, zastúpim ho ja. Neprítomný je podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a...
Neprítomní sú: podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny, zastúpim ho ja. Neprítomný je podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, takisto ho zastúpim ja. Neprítomný podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír, zastúpim ho ja. Neprítomný je pán minister hospodárstva Pavol Pavlis, zastúpi ho minister životného prostredia Peter Žiga, neprítomný je aj minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Počiatek, zastúpi ho Peter Žiga. Minister spravodlivosti Tomáš Borec, zastúpi ho pán minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek. Minister školstva, vedy, výskumu a športu Juraj Draxler, zastúpi ho pán minister Jahnátek. Neprítomný pán minister Glváč, zastúpi ho minister práce, sociálnych vecí Ján Richter, a tak isto minister zdravotníctva Viliam Čislák, ktorého zastúpi pán minister Ján Richter.
Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády v znení príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešných interpelácií neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomní sú: podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny, zastúpim ho ja. Neprítomný je podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, takisto ho zastúpim ja. Neprítomný podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír, zastúpim ho ja. Neprítomný je pán minister hospodárstva Pavol Pavlis, zastúpi ho minister životného prostredia Peter Žiga, neprítomný je aj minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Počiatek, zastúpi ho Peter Žiga. Minister spravodlivosti Tomáš Borec, zastúpi ho pán minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek. Minister školstva, vedy, výskumu a športu Juraj Draxler, zastúpi ho pán minister Jahnátek. Neprítomný pán minister Glváč, zastúpi ho minister práce, sociálnych vecí Ján Richter, a tak isto minister zdravotníctva Viliam Čislák, ktorého zastúpi pán minister Ján Richter.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
15:10
Zodpovedanie otázky 15:10
Jozef MikloškoJa by som si dovolil nesúhlasiť s odpoveďou pána podpredsedu vlády Vážneho. Je to číslo 4351/41099 z 12. novembra 2014. Dovoľte krátko povedať, že v čom je ten problém.
Ja som jemu dal veľmi podrobnú dokumentáciu k...
Ja by som si dovolil nesúhlasiť s odpoveďou pána podpredsedu vlády Vážneho. Je to číslo 4351/41099 z 12. novembra 2014. Dovoľte krátko povedať, že v čom je ten problém.
Ja som jemu dal veľmi podrobnú dokumentáciu k neplateniu faktúr nejakej konkrétnej firmy, volá sa Inštalatér, pána Piataka z Liptovského Mikuláša. Potom som mu dal interpeláciu, ktorou som o tomto prípade hovoril troška všeobecnejšie a tiež som pripomínal, že on ako bývalý človek, ktorý mal tieto veci, europrojekty na starosti, aj terajší človek, ktorý pokračuje v tomto, že by mohol trocha viac sa tejto téme venovať a nájsť vinníkov, že tí najspodnejší realizátori europojektov nedostávajú zaplatené, hoci si museli na tú svoju prácu požičať kredity, nakúpiť techniku, technológiu, zaplatiť robotníkov a tak ďalej, urobiť to, ale na svoju faktúru už nedostali nikdy zaplatené.
Pán minister alebo podpredseda vlády Vážny mi odpovedal v dvoch stranách. Nemôžem povedať, že zle, ale troška od veci v tom, že mi, čo ja viem, prvých pätnásť riadkov venoval tomu, že aj minulá vláda na ministerstve dopravy dala zlé ceny za betón, miesto 42 pýtala 22 a tým pádom vlastne umožnila to, že na konci toho reťazca tých platieb potom už tí poslední to nedostali.
Tak tentokrát nešlo ani o diaľnice, nešlo ani o nejaké veľké megaprojekty, ale išlo o jeden veľmi konkrétny prípad, volá sa to plynofikácia Žilinskej univerzity, kde 2,8 mil. eur dostala Žilinská univerzita, urobila nejaké verejné obstarávanie, vybrala firmu OHL, už som to tu raz hovoril a teraz si to dovolím kratučko len naozaj zopakovať. OHL to nebola, samozrejme, schopná urobiť, vybrala ďalšieho sprostredkovateľa. To bola firma RESTAV. Firma RESTAV takisto to nebola schopná urobiť. Hľadali ďalšieho, a tak sa došlo na toho pána inštalatéra, ktorý tu plynofikáciu urobil a za 126-tisíc eur im vyfakturoval, odovzdal, nakúpil kotle, techniku meraciu a tak ďalej, ale po dva a pol roka odvtedy nedostal ani korunu napriek tomu, že sa súdi, napriek tomu, že tam bola kontrola a tak ďalej a tak ďalej.
Čiže ja som očakával od pána Vážneho, ministra toho, že sa v tom viac angažuje. Ja keby som bol ministrom, chytím telefón, zavolám OHL, zavolám na RESTAV, tak ako je to, chlapci, kde sú tie peniaze, a tak ďalej, tak neviete dať 126-tisíc a tak ďalej. No, v tomto nedošlo k tomuto, a teda si myslím, že mohlo dôjsť.
Niekto ma upozornil, že by som aj na verejné obstarávanie, úrad, sa mohol a mal obrátiť interpeláciou, čo som aj spravil. Tam som sa, ja som sa nedávno opýtal pána ministra Kaliňáka, že jak je možné, že firma, ktorá je v reštrukturalizácii a má veľké dlžoby, že dostane znova možnosť zúčastniť sa verejného obstarávania. Dostal som odpoveď, konkrétne sa jednalo o firmu Váhostav, dostal som odpoveď len takú, že mi citoval zákon a, b, c, d, e, f, g, h, čo všetko tá firma musí splniť daňovo a odvodovo, a tak ďalej, a teda firma to dostala, pretože zrejme to splnila, no to už tam nebolo napísané, to som si ja myslel. Tak som napísal teraz pani predsedníčke Úradu pre verejné obstarávanie, či naozaj táto firma splnila všetkých tých 15 bodov zákona, ktoré pán minister Kaliňák tam citoval, a som zvedavý, jak mi odpovie, keď splnila, tým lepšie.
Samozrejme si myslím, že firmy, ktoré sú v konkurzoch, alebo firmy, ktoré sú aj v reštrukturalizáciách, by nemali dostávať ďalšie verejné zákazky. Zákon to doteraz umožňuje.
Ďalšia vec je, že, a to veľmi tu tlačíme ako neodborne na tú tému, že pri verejnom obstarávaní by nemali dostávať firmy sprostredkujúce toto. Pán Vážny mi odpovedal; prepáčte, že necitujem; že 235 sprostredkovateľských firiem tu máme, ktoré nič nerobia, len zoberú peniaze, odlejú si svoje a posunú to ďalej. Tak to sprostredkovanie je naozaj neférová vec a mali by tie firmy, už keď sa jedná o tomograf alebo aj na hocičo inšie, rovno obrátiť na tých, ktorí to môžu dodať bez rabatov, bez nejakých veľkých týchto.
Ja teda bez toho, že by som mal nejaké hocijaké priateľské alebo iné vzťahy s tou firmou Inštalatér, som povedal, 77-ročný starý pán, seriózny inštalatér, ktorý inštaloval po celej republike aj po Prahe robil, tak teraz musí naraz likvidovať svoju 18-člennú firmu len zato, že nejaký gauner pred ním mu peniaze zhltol a jemu už nezaplatil tú minimálnu sumu, z 2,8 mil. nevedeli zaplatiť 126-tisíc. Tak toto nenecháme ešte tak, pôjdeme za tým ďalej, ale najmenej to som očakával niekoho z vlády alebo konkrétne pána ministra, že sa do tohto zaangažuje a nejakým spôsobom aj zavolá alebo im napíše, alebo ich požiada, aby proste toto dali na pravú mieru.
Takže s odpoveďou na interpeláciu nie som spokojný. Ďakujem.
Zodpovedanie otázky
11.12.2014 o 15:10 hod.
Doc. RNDr. DrSc.
Jozef Mikloško
Videokanál poslanca
Vážená pani podpredsedníčka, ja sa dám liečiť z choroby, ktorá sa volá hyperaktivita, ale tak sa to nejak dneska stalo, že teda som tých otázok mal viacej náhodou, aj na prvom mieste som v tomto smere.
Ja by som si dovolil nesúhlasiť s odpoveďou pána podpredsedu vlády Vážneho. Je to číslo 4351/41099 z 12. novembra 2014. Dovoľte krátko povedať, že v čom je ten problém.
Ja som jemu dal veľmi podrobnú dokumentáciu k neplateniu faktúr nejakej konkrétnej firmy, volá sa Inštalatér, pána Piataka z Liptovského Mikuláša. Potom som mu dal interpeláciu, ktorou som o tomto prípade hovoril troška všeobecnejšie a tiež som pripomínal, že on ako bývalý človek, ktorý mal tieto veci, europrojekty na starosti, aj terajší človek, ktorý pokračuje v tomto, že by mohol trocha viac sa tejto téme venovať a nájsť vinníkov, že tí najspodnejší realizátori europojektov nedostávajú zaplatené, hoci si museli na tú svoju prácu požičať kredity, nakúpiť techniku, technológiu, zaplatiť robotníkov a tak ďalej, urobiť to, ale na svoju faktúru už nedostali nikdy zaplatené.
Pán minister alebo podpredseda vlády Vážny mi odpovedal v dvoch stranách. Nemôžem povedať, že zle, ale troška od veci v tom, že mi, čo ja viem, prvých pätnásť riadkov venoval tomu, že aj minulá vláda na ministerstve dopravy dala zlé ceny za betón, miesto 42 pýtala 22 a tým pádom vlastne umožnila to, že na konci toho reťazca tých platieb potom už tí poslední to nedostali.
Tak tentokrát nešlo ani o diaľnice, nešlo ani o nejaké veľké megaprojekty, ale išlo o jeden veľmi konkrétny prípad, volá sa to plynofikácia Žilinskej univerzity, kde 2,8 mil. eur dostala Žilinská univerzita, urobila nejaké verejné obstarávanie, vybrala firmu OHL, už som to tu raz hovoril a teraz si to dovolím kratučko len naozaj zopakovať. OHL to nebola, samozrejme, schopná urobiť, vybrala ďalšieho sprostredkovateľa. To bola firma RESTAV. Firma RESTAV takisto to nebola schopná urobiť. Hľadali ďalšieho, a tak sa došlo na toho pána inštalatéra, ktorý tu plynofikáciu urobil a za 126-tisíc eur im vyfakturoval, odovzdal, nakúpil kotle, techniku meraciu a tak ďalej, ale po dva a pol roka odvtedy nedostal ani korunu napriek tomu, že sa súdi, napriek tomu, že tam bola kontrola a tak ďalej a tak ďalej.
Čiže ja som očakával od pána Vážneho, ministra toho, že sa v tom viac angažuje. Ja keby som bol ministrom, chytím telefón, zavolám OHL, zavolám na RESTAV, tak ako je to, chlapci, kde sú tie peniaze, a tak ďalej, tak neviete dať 126-tisíc a tak ďalej. No, v tomto nedošlo k tomuto, a teda si myslím, že mohlo dôjsť.
Niekto ma upozornil, že by som aj na verejné obstarávanie, úrad, sa mohol a mal obrátiť interpeláciou, čo som aj spravil. Tam som sa, ja som sa nedávno opýtal pána ministra Kaliňáka, že jak je možné, že firma, ktorá je v reštrukturalizácii a má veľké dlžoby, že dostane znova možnosť zúčastniť sa verejného obstarávania. Dostal som odpoveď, konkrétne sa jednalo o firmu Váhostav, dostal som odpoveď len takú, že mi citoval zákon a, b, c, d, e, f, g, h, čo všetko tá firma musí splniť daňovo a odvodovo, a tak ďalej, a teda firma to dostala, pretože zrejme to splnila, no to už tam nebolo napísané, to som si ja myslel. Tak som napísal teraz pani predsedníčke Úradu pre verejné obstarávanie, či naozaj táto firma splnila všetkých tých 15 bodov zákona, ktoré pán minister Kaliňák tam citoval, a som zvedavý, jak mi odpovie, keď splnila, tým lepšie.
Samozrejme si myslím, že firmy, ktoré sú v konkurzoch, alebo firmy, ktoré sú aj v reštrukturalizáciách, by nemali dostávať ďalšie verejné zákazky. Zákon to doteraz umožňuje.
Ďalšia vec je, že, a to veľmi tu tlačíme ako neodborne na tú tému, že pri verejnom obstarávaní by nemali dostávať firmy sprostredkujúce toto. Pán Vážny mi odpovedal; prepáčte, že necitujem; že 235 sprostredkovateľských firiem tu máme, ktoré nič nerobia, len zoberú peniaze, odlejú si svoje a posunú to ďalej. Tak to sprostredkovanie je naozaj neférová vec a mali by tie firmy, už keď sa jedná o tomograf alebo aj na hocičo inšie, rovno obrátiť na tých, ktorí to môžu dodať bez rabatov, bez nejakých veľkých týchto.
Ja teda bez toho, že by som mal nejaké hocijaké priateľské alebo iné vzťahy s tou firmou Inštalatér, som povedal, 77-ročný starý pán, seriózny inštalatér, ktorý inštaloval po celej republike aj po Prahe robil, tak teraz musí naraz likvidovať svoju 18-člennú firmu len zato, že nejaký gauner pred ním mu peniaze zhltol a jemu už nezaplatil tú minimálnu sumu, z 2,8 mil. nevedeli zaplatiť 126-tisíc. Tak toto nenecháme ešte tak, pôjdeme za tým ďalej, ale najmenej to som očakával niekoho z vlády alebo konkrétne pána ministra, že sa do tohto zaangažuje a nejakým spôsobom aj zavolá alebo im napíše, alebo ich požiada, aby proste toto dali na pravú mieru.
Takže s odpoveďou na interpeláciu nie som spokojný. Ďakujem.
Autorizovaný
15:16
Prednesenie interpelácie 15:16
Mikuláš Huba1....
1. Je podľa vás a vami vedeného ministerstva kultúry adekvátne považovať túto aktivitu za súčasť rekonštrukcie Bratislavského hradu?
2. Zaujalo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky oficiálne stanovisko k tejto aktivite? Ak áno, tak aké?
3. Aké je oficiálne stanovisko Pamiatkového úradu Slovenskej republiky, ktorého je váš rezort zriaďovateľom, k tejto aktivite?
4. Kto konkrétne, menovite inštitúcia a osoba, je garantom toho, že pri vyššie uvedenej investičnej aktivite nedôjde k poškodeniu alebo ohrozeniu tamojších archeologických nálezov?
Za vaše konkrétne a konštruktívne odpovede na moje otázky vám vopred ďakujem." Podpis.
A teraz mi dovoľte v tejto veci malý exkurz do nedávnej histórie. Od začiatku podozrivo vysoký rozpočet na rekonštrukciu Bratislavského hradu bol prijatý ešte v prvom polčase prvej vlády Roberta Fica. Bolo to v čase pretrvávania rekordného hospodárskeho rastu a relatívne dobrej kondície slovenskej ekonomiky, doznievajúcej ešte z predchádzajúceho obdobia. A stalo sa to celé ešte predtým, ako sme začali čeliť fenoménu zvanému finančná kríza. Situácia sa však v priebehu niekoľkých mesiacov dramaticky zmenila, a preto bolo logické, že s príchodom novej vlády i nového vedenia parlamentu po voľbách v roku 2010 došlo k prehodnoteniu a výraznej redukcii prostriedkov na obnovu Hradu. Na jednej strane to možno skomplikovalo niektoré žiaduce aktivity, na druhej strane to bolo dobré, lebo to zabránilo nežiaducim činnostiam najmä preto, lebo súčasťou pôvodného návrhu obnovy bola aj finančne veľmi nákladná výstavba garáží priamo v areáli Hradu. Medzitým sa však zmenili aj iné skutočnosti. Najskôr dostal súkromný investor stavebné povolenie na vybudovanie niekoľkopodlažných podzemných garáží určených pre verejnosť v susedstve Hradu a Národnej rady. Čiže situácia ohľadom disponibilných parkovacích miest bezprostredne v blízkosti Hradu sa výrazne zlepšila a potreba výstavby nových výrazne poklesla. Snáď s výnimkou parkovania autobusov, ale to je na inú diskusiu.
Druhá zásadná skutočnosť je tá, že vyvolaný archeologický výskum v areáli Hradu objavil nálezy pochádzajúce z rímskych čias a majúce nečakane vysokú medzinárodnú hodnotu. Ale aj situácia vo financovaní obnovy, či tzv. obnovy, sa po dvoch rokoch opäť zmenila, a to po návrate Pavla Pašku do čela Národnej rady v roku 2012. Rozpočet sa opäť navýšil a krachujúci Váhostav, blízky vládnemu SMER-u, si opäť mohol začať zlepšovať svoju ekonomickú bilanciu pôsobením na Hrade. Keďže samotný Hrad ako národná kultúrna pamiatka bol v tom čase už viac-menej obnovený, investičnou prioritou tejto etapy obnovy, či tzv. obnovy, sa stala výstavba garáží s požadovanými investičnými nárokmi neuveriteľných 28 mil. eur z verejných zdrojov a navyše v nemalej kolízii so spomínanými novoobjavenými nálezmi z rímskych čias. Vtedy sa začala hlasnejšie ozývať časť odbornej verejnosti, niektoré médiá a následne i laická verejnosť.
Ako sa to dotklo mojej osoby? Okrem toho, že sa dlhodobo venujem ohrozeným prírodným a kultúrnym hodnotám na území Bratislavy, aj tak, že ako na celoživotného obyvateľa tejto štvrte sa na mňa celkom logicky začali obracať susedia s otázkami typu, čo si to vy – nenažraní poslanci – na tom Hrade z daní nás občanov zase budujete? Aj tieto dosť nepríjemné, ale určite legitímne otázky ma viedli k rozhodnutiu, že sa nebudem vyhovárať v štýle, to nie my poslanci, ale Kancelária Národnej rady a podobne, ale že budem žiadať, aby sme o tom na pôde Národnej rady otvorene hovorili. A tak som na jar tohto roku navrhol zaradiť do programu parlamentnej schôdze samostatný bod, v rámci ktorého by som dostal komplexnú informáciu, alebo by sme teda dostali komplexnú informáciu o tom, čo sa na Hrade vlastne deje a čo sa tam chystá. Na pokyn bývalého predsedu Národnej rady parlamentná osemdesiattrojka môj návrh odmietla, podotýkam, že to bolo v čase, keď ešte bolo možné celú aktivitu zásadne prehodnotiť, teda v dostatočnom predstihu predtým, ako nastúpili buldozéry, bagre a betonárske čaty.
Stále som však čakal, že sa verejne a nahlas ozve najmä odborná verejnosť a vyzýval som ju k tomu, ale viac-menej márne.
Až prišlo leto a parlamentné prázdniny a po ňom nastúpila mohutná a impresívna iniciatíva poslanca Hlinu, ale zároveň s ňou aj ťažké mechanizmy. Viac sa začali v tejto veci angažovať médiá, ako aj odborná a laická verejnosť. Šéfa Krajského pamiatkového úradu navrhla v tejto veci vypočuť časť členov výboru pre kultúru a médiá. Poslanec Viskupič navrhol, aby šéf KPÚ dostal možnosť vystúpiť v pléne. Ja som opätovne navrhol, aby sa plénum Národnej rady zaoberalo aj touto problematikou. Žiaľ, v oboch prípadoch to bolo neúspešné, ako to už pri opozičných poslaneckých návrhoch býva.
Okrem niekoľkých kritických odborných posudkov vznikla aj petícia občanov, ktorú v priebehu nemnohých dní podpísalo viac ako 7-tisíc signatárov. Po stránke spektakulárnej bolo vrcholom doterajších aktivít protestné zhromaždenie občanov proti stavbe garáží priamo pred budovou Národnej rady.
Medzičasom došlo k personálnej výmene na čele parlamentu a udialo sa niekoľko vecí. Kancelária Národnej rady zorganizovala na túto tému tlačovú konferenciu. Predseda v sprievode hlavného projektanta a ďalších zainteresovaných navštívil stavenisko a prijal organizátorov protestného zhromaždenia. Skupina poslancov dala pozmeňujúci návrh k návrhu zákona o štátnom rozpočte, ktorým sa snažila presunúť investičné prostriedky plánované na výstavbu garáží na zvýšenie rozpočtu kolabujúcich príspevkových organizácií v rezorte životného prostredia.
Ale medzitým sa udialo aj niečo veľmi symbolické. Pred Viedenskou bránou Hradu sa konalo aj protestné zhromaždenie pracovníkov SAV proti likvidačnému vládnemu návrhu rozpočtu SAV na rok 2015. Toto zhromaždenie prerušil mohutný domiešavač betónu, ktorý sa snažil prepchať Viedenskou bránou. Bola v tom špecifická symbolika. Zafungovalo "kouzlo nechtěného", ako vravia bratia Česi, a všetkým bolo zrazu jasné, čo má v konfrontácii vedy a betónu v tomto štáte prednosť.
Celú kauzu garáží na Hrade neváham označiť ako Gorilu 2, ktorá má však na rozdiel od Gorily 1 navyše rozmer kultúrneho barbarstva. A preto som sa v tejto veci obrátil s vyššie citovanými otázkami aj na pána ministra kultúry.
Jeho odpoveď na moju interpeláciu uvedenú pod bodom 11, v ktorej pán minister, ak to mám zjednodušiť, uvádza, že ani ministerstvo, ani pamiatkový úrad nemôžu v tejto situácii v podstate nič urobiť, musím, žiaľ, označiť za alibistickú a nemôžem s ňou vysloviť spokojnosť. V čase, keď dlhodobo podvyživená oblasť obnovy pamiatok na Slovensku má dostať opäť menej peňazí ako vlani, je podľa mňa povinnosťou člena vlády, pod ktorého obnova pamiatok zo štátnych zdrojov patrí, požadovať presun prostriedkov z tzv. obnovy Bratislavského hradu, ktorá je zjavne predražená a navyše je v skutočnosti viac ohrozením než obnovou pamiatok pod svoj rezort na skutočné financovanie obnovy pamiatok.
Toľko k tejto prvej interpelácii. Tie ďalšie reakcie budú podstatne stručnejšie, nebojte sa.
K ďalšej odpovedi, tentoraz podpredsedu vlády a ministra financií na moju interpeláciu týkajúcu sa financovania SAV v budúcom roku, sa nebudem podrobnejšie vyjadrovať. Jednak som na túto tému pomerne veľa hovoril v rozprave k návrhu zákona o štátnom rozpočte a jednak prišiel tento bod programu z rôznych dôvodov na rad až po hlasovaní o štátnom rozpočte na roky 2015 až ´17. S odpoveďou pána ministra pod bodom 12 však spokojnosť vysloviť nemôžem, lebo podľa mňa sa pokúša obájiť neobhájiteľné.
Druhá interpelácia na tému SAV, adresovaná podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra, sa týkala toho, prečo je SAV zaradená pod režim ESO, keď reforma ESO sa podľa jej vlastných tvorcov má týkať štátnej, respektíve verejnej správy a SAV podľa zákona o SAV nie je súčasťou verejnej správy, ale samosprávnou vedecko-výskumnou inštitúciou sui generis. Pán minister tvrdí opak, takže, žiaľ, ani s odpoveďou pod bodom trinásť nemôžem súhlasiť.
A napokon v poradí štvrtá a posledná interpelácia, na ktorú som dostal odpoveď, pochádza z 5. 11. 2014 a bola adresovaná pánovi premiérovi. Znela: "Vážený pán predseda vlády, ako určite viete, 1. až 12. decembra 2014 sa bude v hlavnom meste Peru Lime konať 20. konferencia zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy COP 20 a desiate stretnutie zmluvných strán ku Kjótskemu protokolu CNP 10 spolu s celým radom sprievodných podujatí. Vzhľadom na viaceré znepokojujúce vyhlásenia i niektoré rozhodnutia z vašej strany a zo strany vami vedenej vlády, ktoré sa snažia spochybniť nevyhnutnosť razantných opatrení namierených proti nežiaducim zmenám klímy a ich negatívnym dôsledkom, najmä spochybňovanie nie veľmi ambicióznych cieľov EÚ v tejto oblasti tvrdením, že sú príliš ambiciózne, avizované a presadzované ústretové kroky voči veľkým znečisťovateľom ovzdušia pôsobiacim na Slovensku, nedostatočná orientácia na energetické úspory a na zvyšovanie energetickej efektívnosti celého národného hospodárstva, chyby v nastavení dotačnej politiky na podporu obnoviteľných zdrojov energie, nedostatočný dôraz na uplatňovanie win-win stratégie, pri ktorej profituje ekonomika, životné prostredie i zdravie ľudí a podobne, si vás dovoľujem interpelovať s otázkou, aká je pozícia vlády Slovenskej republiky vo vzťahu k problematike zmeny klímy, ktorú bude v Lime prezentovať vedúci slovenskej delegácie. Zároveň by ma v tejto súvislosti zaujímalo, aký je podľa vláde dostupných analýz potenciál energetických úspor na Slovensku, na koľko percent sa využíva a ako reagujú na predpokladanú zmenu klímy relevantné operačné programy na roky 2014 až 2020, ktoré sú v štádiu vzájomných rokovaní SR a EÚ. Aké sú pripomienky Európskej únie k nim a prostredníctvom akých mechanizmov sa budú strategické zámery v nich obsiahnuté, v úvodzovkách, rozmieňať na drobné do podoby konkrétnych programov a projektov? S úctou Mikuláš Huba." Koniec citátu.
Pán premiér vo svojej odpovedi nespochybňuje záväzky EÚ, v rámci ktorých Slovensko údajne potvrdzuje svoje odhodlanie riešiť nepriaznivé dôsledky zmeny klímy, ale zároveň zdôrazňuje zachovanie určitej miery racionality, lebo tieto záväzky by podľa neho nemali ísť proti konkurencieschopnosti Európy. Ako keby znižovanie množstva emisií vypúšťaných do ovzdušia, zvyšovanie energetickej efektívnosti nebolo tým najracionálnejším, čo môžeme v danej veci urobiť.
Čo sa týka mojej otázky na úspory energie, je odpoveď zaujímavá. Citujem: "V období 2008 až 2013 bolo možné vyhodnotiť úspory vo výške 12,1 petajoulu, čo predstavuje 64 % stanoveného cieľa úspor energie na toto obdobie." Koniec citátu.
Ak tomu dobre rozumiem a snažil som sa čítať s porozumením, odpoveď potvrdzuje moje obavy, že potenciál úspor energie sa na Slovensku nevyužíva dostatočne a viac ako tretina úspor, ktorá sa mala v stanovenom období dosiahnuť, sa jednoducho nedosiahla. V odpovedi sa uvádzajú aj predpokladané hodnoty úspor do roku 2020, pričom najväčší prírastok k úsporám sa očakáva v sektoroch budov, priemyslu a vo verejnom sektore.
Pokiaľ viem, práve v týchto oblastiach politika energetických úspor nenapreduje tak, ako by mala. Aj keď odpoveď pána premiéra na moju interpeláciu je konkrétnejšia, ako to v jeho prípade býva obyčajne zvykom, predsa len nereaguje na všetky mnou spomínané problémy a navodzuje podľa môjho názoru neadekvátne optimistický dojem, čo sa týka budúcnosti energetických úspor na Slovensku. A preto ani s ňou nemôžem vysloviť úplnú spokojnosť.
Ak to teda mám zhrnúť, čo sa týka hlasovania spomedzi odpovedí na moje interpelácie, žiadam hlasovať o mojej nespokojnosti s odpoveďami uvedenými pod bodmi 11, 12, 13 a 40.
Ďakujem za pozornosť.
Prednesenie interpelácie
11.12.2014 o 15:16 hod.
prof. RNDr. CSc.
Mikuláš Huba
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, vážení členovia vlády, 23. októbra tohto roku som sa obrátil na ministra kultúry – tu prítomného pána Maďariča – s interpeláciou tohto znenia, citujem: "Vážený pán minister, dovoľte mi, aby som sa na vás prostredníctvom interpelácie obrátil s niekoľkými otázkami, týkajúcimi sa kontroverznej výstavby garáží v areáli Národnej kultúrnej pamiatky Bratislavský hrad:
1. Je podľa vás a vami vedeného ministerstva kultúry adekvátne považovať túto aktivitu za súčasť rekonštrukcie Bratislavského hradu?
2. Zaujalo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky oficiálne stanovisko k tejto aktivite? Ak áno, tak aké?
3. Aké je oficiálne stanovisko Pamiatkového úradu Slovenskej republiky, ktorého je váš rezort zriaďovateľom, k tejto aktivite?
4. Kto konkrétne, menovite inštitúcia a osoba, je garantom toho, že pri vyššie uvedenej investičnej aktivite nedôjde k poškodeniu alebo ohrozeniu tamojších archeologických nálezov?
Za vaše konkrétne a konštruktívne odpovede na moje otázky vám vopred ďakujem." Podpis.
A teraz mi dovoľte v tejto veci malý exkurz do nedávnej histórie. Od začiatku podozrivo vysoký rozpočet na rekonštrukciu Bratislavského hradu bol prijatý ešte v prvom polčase prvej vlády Roberta Fica. Bolo to v čase pretrvávania rekordného hospodárskeho rastu a relatívne dobrej kondície slovenskej ekonomiky, doznievajúcej ešte z predchádzajúceho obdobia. A stalo sa to celé ešte predtým, ako sme začali čeliť fenoménu zvanému finančná kríza. Situácia sa však v priebehu niekoľkých mesiacov dramaticky zmenila, a preto bolo logické, že s príchodom novej vlády i nového vedenia parlamentu po voľbách v roku 2010 došlo k prehodnoteniu a výraznej redukcii prostriedkov na obnovu Hradu. Na jednej strane to možno skomplikovalo niektoré žiaduce aktivity, na druhej strane to bolo dobré, lebo to zabránilo nežiaducim činnostiam najmä preto, lebo súčasťou pôvodného návrhu obnovy bola aj finančne veľmi nákladná výstavba garáží priamo v areáli Hradu. Medzitým sa však zmenili aj iné skutočnosti. Najskôr dostal súkromný investor stavebné povolenie na vybudovanie niekoľkopodlažných podzemných garáží určených pre verejnosť v susedstve Hradu a Národnej rady. Čiže situácia ohľadom disponibilných parkovacích miest bezprostredne v blízkosti Hradu sa výrazne zlepšila a potreba výstavby nových výrazne poklesla. Snáď s výnimkou parkovania autobusov, ale to je na inú diskusiu.
Druhá zásadná skutočnosť je tá, že vyvolaný archeologický výskum v areáli Hradu objavil nálezy pochádzajúce z rímskych čias a majúce nečakane vysokú medzinárodnú hodnotu. Ale aj situácia vo financovaní obnovy, či tzv. obnovy, sa po dvoch rokoch opäť zmenila, a to po návrate Pavla Pašku do čela Národnej rady v roku 2012. Rozpočet sa opäť navýšil a krachujúci Váhostav, blízky vládnemu SMER-u, si opäť mohol začať zlepšovať svoju ekonomickú bilanciu pôsobením na Hrade. Keďže samotný Hrad ako národná kultúrna pamiatka bol v tom čase už viac-menej obnovený, investičnou prioritou tejto etapy obnovy, či tzv. obnovy, sa stala výstavba garáží s požadovanými investičnými nárokmi neuveriteľných 28 mil. eur z verejných zdrojov a navyše v nemalej kolízii so spomínanými novoobjavenými nálezmi z rímskych čias. Vtedy sa začala hlasnejšie ozývať časť odbornej verejnosti, niektoré médiá a následne i laická verejnosť.
Ako sa to dotklo mojej osoby? Okrem toho, že sa dlhodobo venujem ohrozeným prírodným a kultúrnym hodnotám na území Bratislavy, aj tak, že ako na celoživotného obyvateľa tejto štvrte sa na mňa celkom logicky začali obracať susedia s otázkami typu, čo si to vy – nenažraní poslanci – na tom Hrade z daní nás občanov zase budujete? Aj tieto dosť nepríjemné, ale určite legitímne otázky ma viedli k rozhodnutiu, že sa nebudem vyhovárať v štýle, to nie my poslanci, ale Kancelária Národnej rady a podobne, ale že budem žiadať, aby sme o tom na pôde Národnej rady otvorene hovorili. A tak som na jar tohto roku navrhol zaradiť do programu parlamentnej schôdze samostatný bod, v rámci ktorého by som dostal komplexnú informáciu, alebo by sme teda dostali komplexnú informáciu o tom, čo sa na Hrade vlastne deje a čo sa tam chystá. Na pokyn bývalého predsedu Národnej rady parlamentná osemdesiattrojka môj návrh odmietla, podotýkam, že to bolo v čase, keď ešte bolo možné celú aktivitu zásadne prehodnotiť, teda v dostatočnom predstihu predtým, ako nastúpili buldozéry, bagre a betonárske čaty.
Stále som však čakal, že sa verejne a nahlas ozve najmä odborná verejnosť a vyzýval som ju k tomu, ale viac-menej márne.
Až prišlo leto a parlamentné prázdniny a po ňom nastúpila mohutná a impresívna iniciatíva poslanca Hlinu, ale zároveň s ňou aj ťažké mechanizmy. Viac sa začali v tejto veci angažovať médiá, ako aj odborná a laická verejnosť. Šéfa Krajského pamiatkového úradu navrhla v tejto veci vypočuť časť členov výboru pre kultúru a médiá. Poslanec Viskupič navrhol, aby šéf KPÚ dostal možnosť vystúpiť v pléne. Ja som opätovne navrhol, aby sa plénum Národnej rady zaoberalo aj touto problematikou. Žiaľ, v oboch prípadoch to bolo neúspešné, ako to už pri opozičných poslaneckých návrhoch býva.
Okrem niekoľkých kritických odborných posudkov vznikla aj petícia občanov, ktorú v priebehu nemnohých dní podpísalo viac ako 7-tisíc signatárov. Po stránke spektakulárnej bolo vrcholom doterajších aktivít protestné zhromaždenie občanov proti stavbe garáží priamo pred budovou Národnej rady.
Medzičasom došlo k personálnej výmene na čele parlamentu a udialo sa niekoľko vecí. Kancelária Národnej rady zorganizovala na túto tému tlačovú konferenciu. Predseda v sprievode hlavného projektanta a ďalších zainteresovaných navštívil stavenisko a prijal organizátorov protestného zhromaždenia. Skupina poslancov dala pozmeňujúci návrh k návrhu zákona o štátnom rozpočte, ktorým sa snažila presunúť investičné prostriedky plánované na výstavbu garáží na zvýšenie rozpočtu kolabujúcich príspevkových organizácií v rezorte životného prostredia.
Ale medzitým sa udialo aj niečo veľmi symbolické. Pred Viedenskou bránou Hradu sa konalo aj protestné zhromaždenie pracovníkov SAV proti likvidačnému vládnemu návrhu rozpočtu SAV na rok 2015. Toto zhromaždenie prerušil mohutný domiešavač betónu, ktorý sa snažil prepchať Viedenskou bránou. Bola v tom špecifická symbolika. Zafungovalo "kouzlo nechtěného", ako vravia bratia Česi, a všetkým bolo zrazu jasné, čo má v konfrontácii vedy a betónu v tomto štáte prednosť.
Celú kauzu garáží na Hrade neváham označiť ako Gorilu 2, ktorá má však na rozdiel od Gorily 1 navyše rozmer kultúrneho barbarstva. A preto som sa v tejto veci obrátil s vyššie citovanými otázkami aj na pána ministra kultúry.
Jeho odpoveď na moju interpeláciu uvedenú pod bodom 11, v ktorej pán minister, ak to mám zjednodušiť, uvádza, že ani ministerstvo, ani pamiatkový úrad nemôžu v tejto situácii v podstate nič urobiť, musím, žiaľ, označiť za alibistickú a nemôžem s ňou vysloviť spokojnosť. V čase, keď dlhodobo podvyživená oblasť obnovy pamiatok na Slovensku má dostať opäť menej peňazí ako vlani, je podľa mňa povinnosťou člena vlády, pod ktorého obnova pamiatok zo štátnych zdrojov patrí, požadovať presun prostriedkov z tzv. obnovy Bratislavského hradu, ktorá je zjavne predražená a navyše je v skutočnosti viac ohrozením než obnovou pamiatok pod svoj rezort na skutočné financovanie obnovy pamiatok.
Toľko k tejto prvej interpelácii. Tie ďalšie reakcie budú podstatne stručnejšie, nebojte sa.
K ďalšej odpovedi, tentoraz podpredsedu vlády a ministra financií na moju interpeláciu týkajúcu sa financovania SAV v budúcom roku, sa nebudem podrobnejšie vyjadrovať. Jednak som na túto tému pomerne veľa hovoril v rozprave k návrhu zákona o štátnom rozpočte a jednak prišiel tento bod programu z rôznych dôvodov na rad až po hlasovaní o štátnom rozpočte na roky 2015 až ´17. S odpoveďou pána ministra pod bodom 12 však spokojnosť vysloviť nemôžem, lebo podľa mňa sa pokúša obájiť neobhájiteľné.
Druhá interpelácia na tému SAV, adresovaná podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra, sa týkala toho, prečo je SAV zaradená pod režim ESO, keď reforma ESO sa podľa jej vlastných tvorcov má týkať štátnej, respektíve verejnej správy a SAV podľa zákona o SAV nie je súčasťou verejnej správy, ale samosprávnou vedecko-výskumnou inštitúciou sui generis. Pán minister tvrdí opak, takže, žiaľ, ani s odpoveďou pod bodom trinásť nemôžem súhlasiť.
A napokon v poradí štvrtá a posledná interpelácia, na ktorú som dostal odpoveď, pochádza z 5. 11. 2014 a bola adresovaná pánovi premiérovi. Znela: "Vážený pán predseda vlády, ako určite viete, 1. až 12. decembra 2014 sa bude v hlavnom meste Peru Lime konať 20. konferencia zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy COP 20 a desiate stretnutie zmluvných strán ku Kjótskemu protokolu CNP 10 spolu s celým radom sprievodných podujatí. Vzhľadom na viaceré znepokojujúce vyhlásenia i niektoré rozhodnutia z vašej strany a zo strany vami vedenej vlády, ktoré sa snažia spochybniť nevyhnutnosť razantných opatrení namierených proti nežiaducim zmenám klímy a ich negatívnym dôsledkom, najmä spochybňovanie nie veľmi ambicióznych cieľov EÚ v tejto oblasti tvrdením, že sú príliš ambiciózne, avizované a presadzované ústretové kroky voči veľkým znečisťovateľom ovzdušia pôsobiacim na Slovensku, nedostatočná orientácia na energetické úspory a na zvyšovanie energetickej efektívnosti celého národného hospodárstva, chyby v nastavení dotačnej politiky na podporu obnoviteľných zdrojov energie, nedostatočný dôraz na uplatňovanie win-win stratégie, pri ktorej profituje ekonomika, životné prostredie i zdravie ľudí a podobne, si vás dovoľujem interpelovať s otázkou, aká je pozícia vlády Slovenskej republiky vo vzťahu k problematike zmeny klímy, ktorú bude v Lime prezentovať vedúci slovenskej delegácie. Zároveň by ma v tejto súvislosti zaujímalo, aký je podľa vláde dostupných analýz potenciál energetických úspor na Slovensku, na koľko percent sa využíva a ako reagujú na predpokladanú zmenu klímy relevantné operačné programy na roky 2014 až 2020, ktoré sú v štádiu vzájomných rokovaní SR a EÚ. Aké sú pripomienky Európskej únie k nim a prostredníctvom akých mechanizmov sa budú strategické zámery v nich obsiahnuté, v úvodzovkách, rozmieňať na drobné do podoby konkrétnych programov a projektov? S úctou Mikuláš Huba." Koniec citátu.
Pán premiér vo svojej odpovedi nespochybňuje záväzky EÚ, v rámci ktorých Slovensko údajne potvrdzuje svoje odhodlanie riešiť nepriaznivé dôsledky zmeny klímy, ale zároveň zdôrazňuje zachovanie určitej miery racionality, lebo tieto záväzky by podľa neho nemali ísť proti konkurencieschopnosti Európy. Ako keby znižovanie množstva emisií vypúšťaných do ovzdušia, zvyšovanie energetickej efektívnosti nebolo tým najracionálnejším, čo môžeme v danej veci urobiť.
Čo sa týka mojej otázky na úspory energie, je odpoveď zaujímavá. Citujem: "V období 2008 až 2013 bolo možné vyhodnotiť úspory vo výške 12,1 petajoulu, čo predstavuje 64 % stanoveného cieľa úspor energie na toto obdobie." Koniec citátu.
Ak tomu dobre rozumiem a snažil som sa čítať s porozumením, odpoveď potvrdzuje moje obavy, že potenciál úspor energie sa na Slovensku nevyužíva dostatočne a viac ako tretina úspor, ktorá sa mala v stanovenom období dosiahnuť, sa jednoducho nedosiahla. V odpovedi sa uvádzajú aj predpokladané hodnoty úspor do roku 2020, pričom najväčší prírastok k úsporám sa očakáva v sektoroch budov, priemyslu a vo verejnom sektore.
Pokiaľ viem, práve v týchto oblastiach politika energetických úspor nenapreduje tak, ako by mala. Aj keď odpoveď pána premiéra na moju interpeláciu je konkrétnejšia, ako to v jeho prípade býva obyčajne zvykom, predsa len nereaguje na všetky mnou spomínané problémy a navodzuje podľa môjho názoru neadekvátne optimistický dojem, čo sa týka budúcnosti energetických úspor na Slovensku. A preto ani s ňou nemôžem vysloviť úplnú spokojnosť.
Ak to teda mám zhrnúť, čo sa týka hlasovania spomedzi odpovedí na moje interpelácie, žiadam hlasovať o mojej nespokojnosti s odpoveďami uvedenými pod bodmi 11, 12, 13 a 40.
Ďakujem za pozornosť.
Autorizovaný
15:31
Prednesenie interpelácie 15:31
Ján MičovskýVážení členovia vlády Slovenskej republiky, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, hostia, zareagujem na odpoveď na moju interpeláciu, ktorá je v aktuálnom zozname zaradená pod poradovým číslom 16. Je to interpelácia, ktorú som adresoval premiérovi, predsedovi vlády Slovenskej republiky pánovi Robertovi Ficovi.
Dopredu...
Vážení členovia vlády Slovenskej republiky, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, hostia, zareagujem na odpoveď na moju interpeláciu, ktorá je v aktuálnom zozname zaradená pod poradovým číslom 16. Je to interpelácia, ktorú som adresoval premiérovi, predsedovi vlády Slovenskej republiky pánovi Robertovi Ficovi.
Dopredu poviem, hneď na úvod, to, čo sa zvykne hovoriť na záver, že nebudem žiadať, aby sa hlasovalo o tejto odpovedi. Možno sa spýtate na dôvod. Ja mám dôvod jasný. To, čo mi poslal pán premiér, nepovažujem za odpoveď na moju interpeláciu. Dokonca sa domnievam, že pán premiér to ani nečítal, zrejme to podpísal, verím, že podpisuje listiny sám, ale keby mal chuť a čas sa zoznámiť s predmetom toho, na čo som sa spytoval, a zamyslel sa nad svojimi povinnosťami najvyššieho hospodára tejto krajiny, tak verím, že by tento list, ktorý by som mal nazvať odpoveďou, ale za odpoveď ju nepovažujem, nepodpísal. Takže hlasovanie máme vybavené, nežiadam hlasovať, pani podpredsedníčka.
Musím povedať, že táto interpelácia mala istú predohru. Ja by som ju dokonca nazval, že je to interpelácia č. 2 v istom tématickom zmysle, pretože jej predchádzala interpelácia č. 1, ktorú som adresoval ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pánovi Jahnátkovi. Tá moja interpelácia, keď ju nazveme č. 1, bola vedená dobrým úmyslom, spýtať sa na veci, ktoré znepokojovali množstvo ľudí v štátnom podniku Lesy Slovenskej republiky, a to tak interných, teda vlastných zamestnancov, ako aj externých, teda spolupracovníkov. Keďže táto interpelácia neni predmetom mojej odpovede, tak len v kocke. Dozvedel som sa, že existuje vážne podozrenie, že verejné obstarávanie na odvoz dreva v tomto podniku bolo zmanipulované. Naozaj som nedisponoval žiadnymi presnejšími faktami, pretože informácií prichádza veľa a určite človek dopredu zbystrí pozornosť, že nie všetky musia byť pravdivé. Nuž, tak som teda napísal pánovi ministrovi Jahnátkovi a dostal som odpoveď a tá odpoveď mala svoju cenu, na rozdiel od tých informácií, ktoré predtým boli neoverené, tu som mal odpoveď ministra vlády Slovenskej republiky podpísanú. A z tej odpovede som vyčítal, že všetky podozrenia, ktoré som mal vo veci toho, že verejné obstarávanie nebolo kóšer, mi pán minister potvrdil. Potvrdil mi hlavne tú okolnosť, že ak roky dozadu – a trvalo to až do apríla tohto roku – vozili drobní prepravcovia dreva drevo z odvozných miest na sklady odberateľa, to je jedna z mnohých fáz výroby dreva, keď to takto nazvem surovo, aj keď drevo sa nevyrába, ale niekedy to lakonicky takto lesníci nazývajú, tak že táto fáza dreva sa mimoriadne verejným obstarávaním predražila, pretože pán minister mi presne uviedol, že v roku 2013 kubík takto prepraveného dreva stál 4 eurá 26 centov a verejné obstarávanie na tento výkon, ktoré bolo zorganizované spôsobom, ktorý ešte pripomeniem, stálo a bude stáť 6 eur 33 centov. Zdanlivo nepatrný rozdiel, ale treba si uvedomiť, za prvé, že hovoríme o nie jednom roku, tak ako bol obligátny spôsob obstarávania dodávateľov tohto výkonu, ale hovoríme o štyroch rokoch. Možno sa tu môže baviť niekto o množstve kubíkov, ktoré sú s tým spojené, ale stále budem hovoriť o miliónoch. Moja informácia hovorila, že ich je 1 500 000 ročne, do roka, teda za štyri roky, na ktoré je urobené verejné obstarávanie, 6 miliónov. Nemusíme ísť na presnú kalkuláciu, pretože presné čísla v tejto chvíli možno nie sú potrebné. Potrebné je povedať, že týmto verejným obstarávaním sa to, čo doteraz stálo isté množstvo peňazí, predražilo na najbližšie štyri roky o 10 až 11 mil. eur.
Povedal som, že zmienim aj otázku, kto robil verejné obstarávanie. Doteraz si to za tie roky robili závody sami. V každom regióne je dostatok malých prepravcov, tí vygenerovali istú cenu, spomenul som, bola to tá cena 4 eurá 33. Ľudia na tých lesných závodoch boli dostatočne skúsení a poučení, aby túto súťaž vedeli urobiť. Súťaže sa tam robia, odkedy platí verejné obstarávanie, na Lesoch úplne bežne a na množstvo ďalších výkonov, pretože nejde len o odvoz, množstvo, oveľa viacej máme približovacích súprav, traktorov. To tí ľudia všetko zvládnu. Majú na to školenie, certifikát, vedomosti. Ale keby aj sme chceli urobiť veľkú súťaž, takú, aby sme teda možnože nezaťažovali personál prevádzkový z externého prostredia, z lesných správ, nuž Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, Banská Bystrica, generálne riaditeľstvo má špecializovaný útvar, v ktorom pracuje niekoľko naozaj špičkových pracovníkov, ktorí sú na toto špeciálne vyškolení a nerobia nič iné. Tak to bolo vždy, tak sa to robilo doteraz. Až vo chvíli, keď bolo potrebné získať nejakého iného partnera, pretože zdanlivo táto sada ľudí, ktorá má certifikát, kvalitu a skúsenosti, nepostačovala na nové verejné obstarávanie, a preto bola nájdená externá firma. Našla sa spôsobom, ktorý sa nazýva teda ako nejaké prehliadnutie ponúk. Nebola to verejná súťaž. A v tomto zmysle sa našiel dodávateľ, ktorý, teda dodávateľ prác spojených s výkonom verejného obstarávania, tento výkon urobil podľa mandátnej zmluvy na 23-tisíc eur vrátane DPH a súťaž prebiehala v jeho kuratele.
Možno ešte aj v tejto chvíli by sme mohli povedať, no dobre. Zvýšili sa ceny o 49 %, ideme na viacero miliónov, ktoré, môže to byť otázka diskusie, do akej miery ich považujeme za manipuláciu a do akej miery za nejaký nárast cien. Ja som to pripustil aj verejne, že 5, 7, 8 %, ak nám pohonné hmoty stúpajú, mohlo by byť aj primerané. Aj keď – na potvoru – pohonné hmoty dlhodobo klesajú. Ale o 49 % zvýšiť hodnotu zákazky nie je celkom ani na prvé, ani na druhé a dokonca ani na tretie počutie v poriadku. To naozaj nezaváňa ničím iným ako manipuláciou a je to aj manipulácia. Pretože takýto spôsob nemožno považovať za cieľ verejného obstarávania, aby obstarávateľ sa snažil nájsť kohosi veľmi drahého, keď vieme, že doteraz to fungovalo za výrazne lacnejších podmienok. Ale povedzme, nájdu sa aj na to zdôvodnenia. Ja viem, že sa budú hľadať, lebo prípad bude mať svoje pokračovanie a ja hovorím chvalabohu. Ale je tu aj otázka takých vecí, ako je napríklad otázka dodatočného menenia podmienok takejto súťaže. To už zaváňa niečím, čo neni možno nazvať inakšie ako podozrením z trestného činu manipulácie verejného obstarávania.
Čo sa stalo? No to, že podmienky, ktoré boli deklarované, konkrétne sa jednalo o emisnú normu Euro 4 pre, z roka na rok sú v súlade s Európskou úniou podmienky na emisné normy prísnejšie, takže bola aj stanovená podmienka, že tie autá v tej súťaži musia mať Euro štvorku, ale zistilo sa, že nemajú všetky, tak dodatočne, po uzavretí súťaže sa Euro štvorky zmenili na Euro trojky. Na to je aj písomné rozhodnutie. To znamená, že tí, ktorí boli vyautovaní z tejto súťaže, by dneska mali celkom oprávnene povedať, zrušiť súťaž a môžeme ísť ešte raz na verejné obstarávanie.
Ale to nebola jediná finta s tou Euro štvorkou. Keby sa pán premiér zaoberal bližšie mojou interpeláciou a keby poveril svojich ľudí, aby mu zistili podrobnosti, zistil by aj oveľa dôležitejšie a zaujímavejšie veci, že to, aby sa zbavili tých malých dodávateľov, tých efektívnych, lacných a dlhodobo fungujúcich, tak nestačila iba Euro štvorka, ktorú potom zmenili na Euro trojku, poviem aj prečo, ale bolo treba urobiť aj také veci, akože môže sa tejto súťaže zúčastniť iba ten, ktorý za tri roky bude mať obrat 10 mil. eur, kto dá zábezpeku 300-tisíc eur, kto má najmenej 26, 33, 40 áut. Jednoducho, urobilo sa všetko pre to, aby sa povedalo tým lacným, efektívnym, doteraz fungujúcim: Chlapci, idete z kola von.
Myslím si, že toto všetko si mal pán premiér dať preveriť, lebo ja som ho nežiadal, aby začal konať ako vyšetrovateľ. Vyšetrovatelia majú svoje lehoty a termíny, ale aby začal konať ako najvyšší hospodár tohto štátu. Keďže súťaž bola netradične uzavretá na štyri roky, nie na rok, ako to bolo doteraz, a keďže každým dňom sa škody z titulu tejto súťaže zväčšujú, tak som ho poprosil, aby zastavil platnosť zmlúv, ktoré z týchto súťaží vzišli. Pretože zatiaľ tá škoda nie je tých 11 mil., zatiaľ iba pár stotisíc, lebo to funguje iba od 1. mája, ale keďže vieme, že v situácii, keď sa pravidelne zvyšujú škody, keď hladina stúpa, tak sa vtedy nehráme na odkazy, že obráťte sa na vyšetrovateľov alebo na úrad verejného obstarávania, vtedy konáme. A konať má hospodár krajiny razantne a má na to aparát aj oprávnenie a patrí to medzi jeho povinnosti. Pán premiér sa tým vôbec, ale vôbec nezaoberal.
A ja som mu napísal ešte jednu vec v tej interpelácii, že všetko nás raz dobehne. Je to také obľúbené, často používané vyjadrenie, ale je pravdivé. Pána premiéra dobehol rok 2009 v časoch, keď v jeho prvej vláde patril tento podnik pod kuratelu HZDS, v časoch, ktoré nemožno nazvať inakšie ako doba temna z hľadiska pohľadu lesníkov na to, čo sa dialo v štátnych lesoch. To boli časy, ktoré verím, že už nikto nechce, aby sa zopakovali, ani pán premiér Fico. Ale vtedy mal možnosť povedať: Nevidím všetko, to nie ja, to Mečiar. Vtedy sám sa vyjadril veľmi záväzným rozhodnutím, že si uvedomuje vážnosť situácie v tomto najbohatšom a najväčšom štátnom podniku a že rozhodne sa hlási všetkými desiatimi k tomu, aby sa v tom podniku vykonali zásadné zmeny, štrukturalizačné, organizačné, možno aj personálne, aby k takému niečomu, čo bolo skutočne nie riadenie tohto veľkého podniku, ale jeho doriadenie, sa už nemohlo nikdy zopakovať. Nedodržal slovo.
Prešli roky, ja nevravím, že sa vrátil mečiarizmus do tohto podniku, ale vrátili sa spôsoby, ktoré už dnes pán premiér Fico nemôže povedať, že to je koaličný partner. A mne je to veľmi ľúto, naozaj, úprimne, ja s tým podnikom nieže súcitím, ja ho mám totižto rád. A nemám rád ľudí, ktorí mu škodia, lebo ja som preň odpracoval desiatky rokov a myslím, že nebolo všetko zlé, čo som tam urobil. A to, že dnes máme pred sebou takéto smutné odpovedanie pána premiéra na moju interpeláciu, keď sa nezachoval ako najvyšší hospodár, ale keď sa zachoval ako úradník, ktorý potrebuje vybaviť interpeláciu, lebo zákon mu to hovorí, aj tak mi prišla na 33. deň, takže zákon nebol celkom dodržaný, ale to je naozaj v tejto súvislosti obyčajný detail, tak toto ma mrzí.
A viete, keby ten pán premiér chcel ešte hlbšie ísť do veci, on by zistil ešte jednu neuveriteľnú vec, že vlastne tie autá, ktoré prehrali tú súťaž a ktoré sa dostali z kola von, išli do autu, lebo nesplnili podmienky, ani sa len nehlásili, vedeli, že sú nesplniteľné, viete, čo robia tie autá dnes vo väčšine prípadov? Ony vozia. Totižto špeciálne autá, ktoré majú hydraulické ruky a sú pripravené len na odvoz dreva, nemajú veľa možností, kde sa uchytiť. To nie je kamión, že raz ho naložím paradajkami a potom tam zoberiem nejaké hliníkové odliatky. A viete, za čo vozia?
No, urobím takú odbočku. Lesy Slovenskej republiky povedali, že preto musia takýmto spôsobom tú súťaž urobiť, lebo tie ceny boli doteraz nízke a poškodenie lesných ciest spôsobené preťažovaním vozidiel je jednoducho tým, čo ich trápi, a preto sa snažili, aby tá cena išla vyššie, a oni vlastne prejavili taký do istej miery aj možno akceptovateľný ústretový úmysel, pomôcť svojim dodávateľom mať vyššie ceny, pretože, no nie je to pravda, pretože tento podnik má vypracovaný dokument, ktorý jednoznačne hovorí o tom, aké môžu byť kubatúry na jednotlivých autách, a keby toto tvrdil naďalej, tak by som musel, a verím, že to nebudem musieť povedať, že nedodržiava vlastné predpisy. Ale dôsledok je ten, že tí malí dodávatelia vozia a – k tomu ešte dodatok – vozia za menej. Oni vozia za menej, ako vozili, keď boli napriamo s Lesmi Slovenskej republiky, lebo noví, veľkí víťazi, frajeri, ktorí to vyhrali s 50-percentným navýšením, povedali: Chlapci, môžete robiť u mňa, ale budete mať o pár desiatok percent menšie sadzby. Tie sadzby existujú, aj tí ľudia existujú. To sú desiatky malých dodávateľov.
Takže viete, keď som sa včera dozvedel, že som obvinený z trestného oznámenia, teda z trestného činu ohovárania a poškodzovania dobrého mena, na jednej strane ma to zamrzelo, pretože ja tomu podniku nechcem kaziť meno, ja ho mám naozaj rád, ale nikdy nebudem súhlasiť s tým, aby mu kazili dobré meno takéto nečestné kšefty. Nikdy. A je to nečestné. A ak si niekto myslí, že to neni krádež, tak potom nech mi povie, ako to mám nazvať. Ten podnik nepatrí ani ministrovi, ani poslancom, patrí občanom Slovenskej republiky. A tí ľudia majú právo sa spytovať, ako sa tam hospodári. A keď sa tam hospodári zle, tak sme tu na to, aby sme o tom rozprávali. Premiéri, ministri, poslanci, nebudú rozprávať tí ustráchaní šoféri ani tí lesníci, tí sa boja. Tí potrebujú svojich 400 – 500 eur zarobiť a chcú mať istotu, že ich budú zarábať aj naďalej, lebo vieme, ako to končí s tými, ktorí majú odvahu prehovoriť tam, kde ostatní mlčia. Takže musia prehovoriť poslanci a poslanci to nazvú, že to je krádež. A keď budem najbližšie vypovedať vďaka tej žalobe zo včerajška o týchto veciach pred vyšetrovateľom, tak verte, že nebudem hovoriť, že som to tak nemyslel, lebo je to krádež a občania Slovenska boli okradnutí.
Viete, ono to je taký proces, ako keď sme tu mali tie dvojdňové rokovania minule. Začali sme v nejakom bode A a kým sme prišli do bodu B, tak sa tu kadečo vynorilo na povrch. A tak to bude aj v tomto prípade. Denne prichádzajú informácie o tom, že, pán Mičovský, ani 10 % nepoznáte z toho, čo sa deje. Ja vôbec nemienim hovoriť ani tu na mikrofón, ani kdesi bokom medzi vás, že čo sa všetko šušká, že kto je za tým a aké sú tie desiatky a kam odchádzajú. To ma nezaujíma. Budem hovoriť iba o faktoch, ktoré viem dokázať.
A preto považujem odpoveď pána premiéra za absolútne nedostatočnú, pretože si nedal námahu sa s podstatou tejto veci zoznámiť a nekonal, ako má konať najvyšší hospodár tejto krajiny, a to si ani tento premiér, ani iní premiéri nesmú dovoliť. Sú tam presne na to, aby túto krajinu chránili.
Ďakujem.
Prednesenie interpelácie
11.12.2014 o 15:31 hod.
Ing. CSc.
Ján Mičovský
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážení členovia vlády Slovenskej republiky, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, hostia, zareagujem na odpoveď na moju interpeláciu, ktorá je v aktuálnom zozname zaradená pod poradovým číslom 16. Je to interpelácia, ktorú som adresoval premiérovi, predsedovi vlády Slovenskej republiky pánovi Robertovi Ficovi.
Dopredu poviem, hneď na úvod, to, čo sa zvykne hovoriť na záver, že nebudem žiadať, aby sa hlasovalo o tejto odpovedi. Možno sa spýtate na dôvod. Ja mám dôvod jasný. To, čo mi poslal pán premiér, nepovažujem za odpoveď na moju interpeláciu. Dokonca sa domnievam, že pán premiér to ani nečítal, zrejme to podpísal, verím, že podpisuje listiny sám, ale keby mal chuť a čas sa zoznámiť s predmetom toho, na čo som sa spytoval, a zamyslel sa nad svojimi povinnosťami najvyššieho hospodára tejto krajiny, tak verím, že by tento list, ktorý by som mal nazvať odpoveďou, ale za odpoveď ju nepovažujem, nepodpísal. Takže hlasovanie máme vybavené, nežiadam hlasovať, pani podpredsedníčka.
Musím povedať, že táto interpelácia mala istú predohru. Ja by som ju dokonca nazval, že je to interpelácia č. 2 v istom tématickom zmysle, pretože jej predchádzala interpelácia č. 1, ktorú som adresoval ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pánovi Jahnátkovi. Tá moja interpelácia, keď ju nazveme č. 1, bola vedená dobrým úmyslom, spýtať sa na veci, ktoré znepokojovali množstvo ľudí v štátnom podniku Lesy Slovenskej republiky, a to tak interných, teda vlastných zamestnancov, ako aj externých, teda spolupracovníkov. Keďže táto interpelácia neni predmetom mojej odpovede, tak len v kocke. Dozvedel som sa, že existuje vážne podozrenie, že verejné obstarávanie na odvoz dreva v tomto podniku bolo zmanipulované. Naozaj som nedisponoval žiadnymi presnejšími faktami, pretože informácií prichádza veľa a určite človek dopredu zbystrí pozornosť, že nie všetky musia byť pravdivé. Nuž, tak som teda napísal pánovi ministrovi Jahnátkovi a dostal som odpoveď a tá odpoveď mala svoju cenu, na rozdiel od tých informácií, ktoré predtým boli neoverené, tu som mal odpoveď ministra vlády Slovenskej republiky podpísanú. A z tej odpovede som vyčítal, že všetky podozrenia, ktoré som mal vo veci toho, že verejné obstarávanie nebolo kóšer, mi pán minister potvrdil. Potvrdil mi hlavne tú okolnosť, že ak roky dozadu – a trvalo to až do apríla tohto roku – vozili drobní prepravcovia dreva drevo z odvozných miest na sklady odberateľa, to je jedna z mnohých fáz výroby dreva, keď to takto nazvem surovo, aj keď drevo sa nevyrába, ale niekedy to lakonicky takto lesníci nazývajú, tak že táto fáza dreva sa mimoriadne verejným obstarávaním predražila, pretože pán minister mi presne uviedol, že v roku 2013 kubík takto prepraveného dreva stál 4 eurá 26 centov a verejné obstarávanie na tento výkon, ktoré bolo zorganizované spôsobom, ktorý ešte pripomeniem, stálo a bude stáť 6 eur 33 centov. Zdanlivo nepatrný rozdiel, ale treba si uvedomiť, za prvé, že hovoríme o nie jednom roku, tak ako bol obligátny spôsob obstarávania dodávateľov tohto výkonu, ale hovoríme o štyroch rokoch. Možno sa tu môže baviť niekto o množstve kubíkov, ktoré sú s tým spojené, ale stále budem hovoriť o miliónoch. Moja informácia hovorila, že ich je 1 500 000 ročne, do roka, teda za štyri roky, na ktoré je urobené verejné obstarávanie, 6 miliónov. Nemusíme ísť na presnú kalkuláciu, pretože presné čísla v tejto chvíli možno nie sú potrebné. Potrebné je povedať, že týmto verejným obstarávaním sa to, čo doteraz stálo isté množstvo peňazí, predražilo na najbližšie štyri roky o 10 až 11 mil. eur.
Povedal som, že zmienim aj otázku, kto robil verejné obstarávanie. Doteraz si to za tie roky robili závody sami. V každom regióne je dostatok malých prepravcov, tí vygenerovali istú cenu, spomenul som, bola to tá cena 4 eurá 33. Ľudia na tých lesných závodoch boli dostatočne skúsení a poučení, aby túto súťaž vedeli urobiť. Súťaže sa tam robia, odkedy platí verejné obstarávanie, na Lesoch úplne bežne a na množstvo ďalších výkonov, pretože nejde len o odvoz, množstvo, oveľa viacej máme približovacích súprav, traktorov. To tí ľudia všetko zvládnu. Majú na to školenie, certifikát, vedomosti. Ale keby aj sme chceli urobiť veľkú súťaž, takú, aby sme teda možnože nezaťažovali personál prevádzkový z externého prostredia, z lesných správ, nuž Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, Banská Bystrica, generálne riaditeľstvo má špecializovaný útvar, v ktorom pracuje niekoľko naozaj špičkových pracovníkov, ktorí sú na toto špeciálne vyškolení a nerobia nič iné. Tak to bolo vždy, tak sa to robilo doteraz. Až vo chvíli, keď bolo potrebné získať nejakého iného partnera, pretože zdanlivo táto sada ľudí, ktorá má certifikát, kvalitu a skúsenosti, nepostačovala na nové verejné obstarávanie, a preto bola nájdená externá firma. Našla sa spôsobom, ktorý sa nazýva teda ako nejaké prehliadnutie ponúk. Nebola to verejná súťaž. A v tomto zmysle sa našiel dodávateľ, ktorý, teda dodávateľ prác spojených s výkonom verejného obstarávania, tento výkon urobil podľa mandátnej zmluvy na 23-tisíc eur vrátane DPH a súťaž prebiehala v jeho kuratele.
Možno ešte aj v tejto chvíli by sme mohli povedať, no dobre. Zvýšili sa ceny o 49 %, ideme na viacero miliónov, ktoré, môže to byť otázka diskusie, do akej miery ich považujeme za manipuláciu a do akej miery za nejaký nárast cien. Ja som to pripustil aj verejne, že 5, 7, 8 %, ak nám pohonné hmoty stúpajú, mohlo by byť aj primerané. Aj keď – na potvoru – pohonné hmoty dlhodobo klesajú. Ale o 49 % zvýšiť hodnotu zákazky nie je celkom ani na prvé, ani na druhé a dokonca ani na tretie počutie v poriadku. To naozaj nezaváňa ničím iným ako manipuláciou a je to aj manipulácia. Pretože takýto spôsob nemožno považovať za cieľ verejného obstarávania, aby obstarávateľ sa snažil nájsť kohosi veľmi drahého, keď vieme, že doteraz to fungovalo za výrazne lacnejších podmienok. Ale povedzme, nájdu sa aj na to zdôvodnenia. Ja viem, že sa budú hľadať, lebo prípad bude mať svoje pokračovanie a ja hovorím chvalabohu. Ale je tu aj otázka takých vecí, ako je napríklad otázka dodatočného menenia podmienok takejto súťaže. To už zaváňa niečím, čo neni možno nazvať inakšie ako podozrením z trestného činu manipulácie verejného obstarávania.
Čo sa stalo? No to, že podmienky, ktoré boli deklarované, konkrétne sa jednalo o emisnú normu Euro 4 pre, z roka na rok sú v súlade s Európskou úniou podmienky na emisné normy prísnejšie, takže bola aj stanovená podmienka, že tie autá v tej súťaži musia mať Euro štvorku, ale zistilo sa, že nemajú všetky, tak dodatočne, po uzavretí súťaže sa Euro štvorky zmenili na Euro trojky. Na to je aj písomné rozhodnutie. To znamená, že tí, ktorí boli vyautovaní z tejto súťaže, by dneska mali celkom oprávnene povedať, zrušiť súťaž a môžeme ísť ešte raz na verejné obstarávanie.
Ale to nebola jediná finta s tou Euro štvorkou. Keby sa pán premiér zaoberal bližšie mojou interpeláciou a keby poveril svojich ľudí, aby mu zistili podrobnosti, zistil by aj oveľa dôležitejšie a zaujímavejšie veci, že to, aby sa zbavili tých malých dodávateľov, tých efektívnych, lacných a dlhodobo fungujúcich, tak nestačila iba Euro štvorka, ktorú potom zmenili na Euro trojku, poviem aj prečo, ale bolo treba urobiť aj také veci, akože môže sa tejto súťaže zúčastniť iba ten, ktorý za tri roky bude mať obrat 10 mil. eur, kto dá zábezpeku 300-tisíc eur, kto má najmenej 26, 33, 40 áut. Jednoducho, urobilo sa všetko pre to, aby sa povedalo tým lacným, efektívnym, doteraz fungujúcim: Chlapci, idete z kola von.
Myslím si, že toto všetko si mal pán premiér dať preveriť, lebo ja som ho nežiadal, aby začal konať ako vyšetrovateľ. Vyšetrovatelia majú svoje lehoty a termíny, ale aby začal konať ako najvyšší hospodár tohto štátu. Keďže súťaž bola netradične uzavretá na štyri roky, nie na rok, ako to bolo doteraz, a keďže každým dňom sa škody z titulu tejto súťaže zväčšujú, tak som ho poprosil, aby zastavil platnosť zmlúv, ktoré z týchto súťaží vzišli. Pretože zatiaľ tá škoda nie je tých 11 mil., zatiaľ iba pár stotisíc, lebo to funguje iba od 1. mája, ale keďže vieme, že v situácii, keď sa pravidelne zvyšujú škody, keď hladina stúpa, tak sa vtedy nehráme na odkazy, že obráťte sa na vyšetrovateľov alebo na úrad verejného obstarávania, vtedy konáme. A konať má hospodár krajiny razantne a má na to aparát aj oprávnenie a patrí to medzi jeho povinnosti. Pán premiér sa tým vôbec, ale vôbec nezaoberal.
A ja som mu napísal ešte jednu vec v tej interpelácii, že všetko nás raz dobehne. Je to také obľúbené, často používané vyjadrenie, ale je pravdivé. Pána premiéra dobehol rok 2009 v časoch, keď v jeho prvej vláde patril tento podnik pod kuratelu HZDS, v časoch, ktoré nemožno nazvať inakšie ako doba temna z hľadiska pohľadu lesníkov na to, čo sa dialo v štátnych lesoch. To boli časy, ktoré verím, že už nikto nechce, aby sa zopakovali, ani pán premiér Fico. Ale vtedy mal možnosť povedať: Nevidím všetko, to nie ja, to Mečiar. Vtedy sám sa vyjadril veľmi záväzným rozhodnutím, že si uvedomuje vážnosť situácie v tomto najbohatšom a najväčšom štátnom podniku a že rozhodne sa hlási všetkými desiatimi k tomu, aby sa v tom podniku vykonali zásadné zmeny, štrukturalizačné, organizačné, možno aj personálne, aby k takému niečomu, čo bolo skutočne nie riadenie tohto veľkého podniku, ale jeho doriadenie, sa už nemohlo nikdy zopakovať. Nedodržal slovo.
Prešli roky, ja nevravím, že sa vrátil mečiarizmus do tohto podniku, ale vrátili sa spôsoby, ktoré už dnes pán premiér Fico nemôže povedať, že to je koaličný partner. A mne je to veľmi ľúto, naozaj, úprimne, ja s tým podnikom nieže súcitím, ja ho mám totižto rád. A nemám rád ľudí, ktorí mu škodia, lebo ja som preň odpracoval desiatky rokov a myslím, že nebolo všetko zlé, čo som tam urobil. A to, že dnes máme pred sebou takéto smutné odpovedanie pána premiéra na moju interpeláciu, keď sa nezachoval ako najvyšší hospodár, ale keď sa zachoval ako úradník, ktorý potrebuje vybaviť interpeláciu, lebo zákon mu to hovorí, aj tak mi prišla na 33. deň, takže zákon nebol celkom dodržaný, ale to je naozaj v tejto súvislosti obyčajný detail, tak toto ma mrzí.
A viete, keby ten pán premiér chcel ešte hlbšie ísť do veci, on by zistil ešte jednu neuveriteľnú vec, že vlastne tie autá, ktoré prehrali tú súťaž a ktoré sa dostali z kola von, išli do autu, lebo nesplnili podmienky, ani sa len nehlásili, vedeli, že sú nesplniteľné, viete, čo robia tie autá dnes vo väčšine prípadov? Ony vozia. Totižto špeciálne autá, ktoré majú hydraulické ruky a sú pripravené len na odvoz dreva, nemajú veľa možností, kde sa uchytiť. To nie je kamión, že raz ho naložím paradajkami a potom tam zoberiem nejaké hliníkové odliatky. A viete, za čo vozia?
No, urobím takú odbočku. Lesy Slovenskej republiky povedali, že preto musia takýmto spôsobom tú súťaž urobiť, lebo tie ceny boli doteraz nízke a poškodenie lesných ciest spôsobené preťažovaním vozidiel je jednoducho tým, čo ich trápi, a preto sa snažili, aby tá cena išla vyššie, a oni vlastne prejavili taký do istej miery aj možno akceptovateľný ústretový úmysel, pomôcť svojim dodávateľom mať vyššie ceny, pretože, no nie je to pravda, pretože tento podnik má vypracovaný dokument, ktorý jednoznačne hovorí o tom, aké môžu byť kubatúry na jednotlivých autách, a keby toto tvrdil naďalej, tak by som musel, a verím, že to nebudem musieť povedať, že nedodržiava vlastné predpisy. Ale dôsledok je ten, že tí malí dodávatelia vozia a – k tomu ešte dodatok – vozia za menej. Oni vozia za menej, ako vozili, keď boli napriamo s Lesmi Slovenskej republiky, lebo noví, veľkí víťazi, frajeri, ktorí to vyhrali s 50-percentným navýšením, povedali: Chlapci, môžete robiť u mňa, ale budete mať o pár desiatok percent menšie sadzby. Tie sadzby existujú, aj tí ľudia existujú. To sú desiatky malých dodávateľov.
Takže viete, keď som sa včera dozvedel, že som obvinený z trestného oznámenia, teda z trestného činu ohovárania a poškodzovania dobrého mena, na jednej strane ma to zamrzelo, pretože ja tomu podniku nechcem kaziť meno, ja ho mám naozaj rád, ale nikdy nebudem súhlasiť s tým, aby mu kazili dobré meno takéto nečestné kšefty. Nikdy. A je to nečestné. A ak si niekto myslí, že to neni krádež, tak potom nech mi povie, ako to mám nazvať. Ten podnik nepatrí ani ministrovi, ani poslancom, patrí občanom Slovenskej republiky. A tí ľudia majú právo sa spytovať, ako sa tam hospodári. A keď sa tam hospodári zle, tak sme tu na to, aby sme o tom rozprávali. Premiéri, ministri, poslanci, nebudú rozprávať tí ustráchaní šoféri ani tí lesníci, tí sa boja. Tí potrebujú svojich 400 – 500 eur zarobiť a chcú mať istotu, že ich budú zarábať aj naďalej, lebo vieme, ako to končí s tými, ktorí majú odvahu prehovoriť tam, kde ostatní mlčia. Takže musia prehovoriť poslanci a poslanci to nazvú, že to je krádež. A keď budem najbližšie vypovedať vďaka tej žalobe zo včerajška o týchto veciach pred vyšetrovateľom, tak verte, že nebudem hovoriť, že som to tak nemyslel, lebo je to krádež a občania Slovenska boli okradnutí.
Viete, ono to je taký proces, ako keď sme tu mali tie dvojdňové rokovania minule. Začali sme v nejakom bode A a kým sme prišli do bodu B, tak sa tu kadečo vynorilo na povrch. A tak to bude aj v tomto prípade. Denne prichádzajú informácie o tom, že, pán Mičovský, ani 10 % nepoznáte z toho, čo sa deje. Ja vôbec nemienim hovoriť ani tu na mikrofón, ani kdesi bokom medzi vás, že čo sa všetko šušká, že kto je za tým a aké sú tie desiatky a kam odchádzajú. To ma nezaujíma. Budem hovoriť iba o faktoch, ktoré viem dokázať.
A preto považujem odpoveď pána premiéra za absolútne nedostatočnú, pretože si nedal námahu sa s podstatou tejto veci zoznámiť a nekonal, ako má konať najvyšší hospodár tejto krajiny, a to si ani tento premiér, ani iní premiéri nesmú dovoliť. Sú tam presne na to, aby túto krajinu chránili.
Ďakujem.
Autorizovaný
15:49
Ja som týchto dvoch členov vlády požiadal v súlade s ústavou o odpovede na moju...
Ja som týchto dvoch členov vlády požiadal v súlade s ústavou o odpovede na moju interpeláciu a v zmysle ústavy som mal dostať odpoveď. Musím konštatovať, že tú odpoveď som síce dostal, ale tá odpoveď nespĺňala ani elementárne základy toho, na čo som sa ja pýtal. A dovolím si to zrekapitulovať, pretože si myslím, že musí to zaznieť aj v tejto sále, nie iba napísané na papieri.
Pána premiéra som sa pýtal vzhľadom k tomu, že už sme takmer pri konci volebného obdobia, už je ten dojazd, ten posledný rok, kedy sa ťažké opatrenia budú robiť nie ľahko. Inými slovami, to, čo bude treba spraviť, sa už zrejme urobilo a teraz pôjdu už len také marketingové opatrenia. A ja som sa pozrel na programové vyhlásenie vlády, ktoré bolo niečo ako, ako to, ako sa budú dodržiavať sľuby, ktoré táto vláda dala občanom republiky.
Podľa datovania tej mojej interpelácie by malo byť splnené 65,81 % sľubov, kvantitatívne. Tak som sa na to pána premiéra spýtal veľmi jednoducho, či plní programové vyhlásenie podľa plánu. To bola moja prvá otázka.
Druhá: Ako hodnotí z kvantitatívneho aj kvalitatívneho hľadiska plnenie programového vyhlásenia vládou od začiatku jej funkčného obdobia až po súčasnosť?
A tretia otázka: Ktorý rezort, ministerstvo plní programové vyhlásenie najlepšie a ktorý najhoršie?
Som myslel, že pomerne jednoduché otázky, dostal som odpoveď na tri odseky, pričom je mi ľúto, že pán premiér sa k tomu postavil alibisticky a povedal plus-mínus nasledovné, ale vlastne môžem to aj citovať: "Vláda Slovenskej republiky sa plnením svojho programového vyhlásenia zaoberá na každom svojom rokovaní v súlade so schváleným plánom práce vlády, plánom legislatívnych úloh vlády;" čo nie je pravda inak, to je môj dôvetok; "respektíve iných schválených koncepcií, stratégií a programov."
Ja teraz neviem, či je to programové vyhlásenie vlády alebo nie, ale nedočítal som sa, že ideme presne podľa programového vyhlásenia vlády, pretože si myslím, že nejdeme. Mne už iba po letmom vzhliadnutí toho programového vyhlásenia prišlo, že sa neplní, že sa plní možno na jednu tretinu. Som si to pekne fixkou: áno, nie, áno, nie. Naozaj, na jednu tretinu sa plní to, k čomu sa táto vláda tomuto plénu, ktorému zodpovedá, k čomu sa zaviazala.
Pán premiér v závere konštatoval, že ak mám pochybnosti, mám sa obrátiť priamo na konkrétneho ministra. No a ja teda, ja teda zvažujem, že sa obrátim na každého jedného konkrétneho ministra, aby mi povedal, čo bolo a čo nebolo splnené. V tomto ohľade mi je možno trošku ľúto pána ministra vnútra, ktorý má toho pomerne veľa, a či mi odpovie. Ja verím, že pán minister bude korektnejší, ako bol pán premiér, a odpovie mi, čo doteraz zo svojho rezortu splnil a čo nesplnil.
Je mi to úprimne ľúto, že z toho, čo mi bolo odpovedané, a z toho, čo sa plní, je programové vyhlásenie vlády iba zdrap papiera. Je mi to naozaj ľúto a nehovorím to úplne rád, a že si táto vláda robí, čo chce, že neplní to, a to zdôrazňujem, čomu sa zaviazala tomuto plénu, čo odsúhlasilo 83 poslancov vládnej strany, a ktorej sa majú, ktorej sa má vláda zodpovedať. Vláda si robí, čo chce. Nejde podľa programového vyhlásenia vlády. Čiže nemôžem súhlasiť s takouto odpoveďou.
Druhá interpelácia bola na pána ministra Richtera, pričom išlo o takú povedzme že opäť podľa mňa logickú otázku, pretože sa mi zdalo, že sa porušuje zákon pri návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie pri poskytovaní vianočného príspevku. Ja som sa pána ministra pýtal, či už tu v pléne, alebo aj osobne, kde sú tie mimoriadne okolnosti, ktoré musia byť splnené pri každom skrátenom konaní.
Niektorí si možno pamätáte, je to § 89 rokovacieho poriadku, iba za istých podmienok môže byť skrátené legislatívne konanie. Sú to v zásade, alebo vždy sú to mimoriadne okolnosti, mimoriadne, teda neočakávané, nepredvídateľné. Ak toto nie je dodržané, takýto návrh nie je v súlade so zákonom. Pre mňa bolo hrozivé zistenie, že minister porušuje zákon. Tak to vyzerá, preto som sa ho na to spýtal. Opäť veľmi jednoducho, som sa opýtal: Aké mimoriadne okolnosti vás viedli k návrhu na skrátené legislatívne konanie vianočných príspevkov? Jednoduchá otázka, čakal som jednoduchú odpoveď. Dostal som ešte jednoduchšiu, musím povedať.
Pán minister namiesto toho, aby vyvrátil porušenie zákona, mi odpísal: "Národná rada schválila návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o predmetnom návrhu zákona, čím vyslovila súhlas s jeho odôvodnením. S odôvodnením návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie sa plne stotožňujem a považujem ho aj s ohľadom na ustanovenie § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku za dostatočné."
A práve na to som sa pýtal. Čo boli tie konkrétne veci, čo boli tie mimoriadne okolnosti, že sme vianočné príspevky museli schvaľovať v skrátenom konaní, keď všetci vedia, že december je vždy v decembri, že vtedy sa dávajú vianočné príspevky? Tu neboli mimoriadne okolnosti a ja sa to pána ministra opýtam, opýtam sa ho to ešte raz, opýtam sa ho to možno ešte konkrétnejšie, aj keď už neviem, čo môže by konkrétnejšie, ale toto si otázku zaslúži.
A keď už tuná nevieme odpovedať, je tu dostatok poslancov vládnej strany, ktorí dokážu zmeniť rokovací poriadok, ak to nevieme spraviť poriadne, tak ten rokovací poriadok upravme tak, aby ústavní činitelia neporušovali zákon. Myslím, že je to nehodné tejto sieni zákonnosti a mali by sme byť vzormi pre občanov, ale ak sme vzory také, pre ktorých je rokovací poriadok len zdrap papiera, myslím, že to nemusí dopadnúť úplne najlepšie. A to mi je tiež úprimne ľúto.
S touto odpoveďou rovnako nemôžem súhlasiť a už teraz avizujem, že sa budem pána ministra ešte raz pýtať, a ja už dúfam, že dostanem na konkrétnu otázku konkrétnu odpoveď.
Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán neprítomný premiér, vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som zaujal svoje, pokúsim sa o čo najvecnejšie stanovisko k tomu, ako odpovedal pán premiér Robert Fico a pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán Richter na moje interpelácie, a budú to interpelácie č. 31 a 37.
Ja som týchto dvoch členov vlády požiadal v súlade s ústavou o odpovede na moju interpeláciu a v zmysle ústavy som mal dostať odpoveď. Musím konštatovať, že tú odpoveď som síce dostal, ale tá odpoveď nespĺňala ani elementárne základy toho, na čo som sa ja pýtal. A dovolím si to zrekapitulovať, pretože si myslím, že musí to zaznieť aj v tejto sále, nie iba napísané na papieri.
Pána premiéra som sa pýtal vzhľadom k tomu, že už sme takmer pri konci volebného obdobia, už je ten dojazd, ten posledný rok, kedy sa ťažké opatrenia budú robiť nie ľahko. Inými slovami, to, čo bude treba spraviť, sa už zrejme urobilo a teraz pôjdu už len také marketingové opatrenia. A ja som sa pozrel na programové vyhlásenie vlády, ktoré bolo niečo ako, ako to, ako sa budú dodržiavať sľuby, ktoré táto vláda dala občanom republiky.
Podľa datovania tej mojej interpelácie by malo byť splnené 65,81 % sľubov, kvantitatívne. Tak som sa na to pána premiéra spýtal veľmi jednoducho, či plní programové vyhlásenie podľa plánu. To bola moja prvá otázka.
Druhá: Ako hodnotí z kvantitatívneho aj kvalitatívneho hľadiska plnenie programového vyhlásenia vládou od začiatku jej funkčného obdobia až po súčasnosť?
A tretia otázka: Ktorý rezort, ministerstvo plní programové vyhlásenie najlepšie a ktorý najhoršie?
Som myslel, že pomerne jednoduché otázky, dostal som odpoveď na tri odseky, pričom je mi ľúto, že pán premiér sa k tomu postavil alibisticky a povedal plus-mínus nasledovné, ale vlastne môžem to aj citovať: "Vláda Slovenskej republiky sa plnením svojho programového vyhlásenia zaoberá na každom svojom rokovaní v súlade so schváleným plánom práce vlády, plánom legislatívnych úloh vlády;" čo nie je pravda inak, to je môj dôvetok; "respektíve iných schválených koncepcií, stratégií a programov."
Ja teraz neviem, či je to programové vyhlásenie vlády alebo nie, ale nedočítal som sa, že ideme presne podľa programového vyhlásenia vlády, pretože si myslím, že nejdeme. Mne už iba po letmom vzhliadnutí toho programového vyhlásenia prišlo, že sa neplní, že sa plní možno na jednu tretinu. Som si to pekne fixkou: áno, nie, áno, nie. Naozaj, na jednu tretinu sa plní to, k čomu sa táto vláda tomuto plénu, ktorému zodpovedá, k čomu sa zaviazala.
Pán premiér v závere konštatoval, že ak mám pochybnosti, mám sa obrátiť priamo na konkrétneho ministra. No a ja teda, ja teda zvažujem, že sa obrátim na každého jedného konkrétneho ministra, aby mi povedal, čo bolo a čo nebolo splnené. V tomto ohľade mi je možno trošku ľúto pána ministra vnútra, ktorý má toho pomerne veľa, a či mi odpovie. Ja verím, že pán minister bude korektnejší, ako bol pán premiér, a odpovie mi, čo doteraz zo svojho rezortu splnil a čo nesplnil.
Je mi to úprimne ľúto, že z toho, čo mi bolo odpovedané, a z toho, čo sa plní, je programové vyhlásenie vlády iba zdrap papiera. Je mi to naozaj ľúto a nehovorím to úplne rád, a že si táto vláda robí, čo chce, že neplní to, a to zdôrazňujem, čomu sa zaviazala tomuto plénu, čo odsúhlasilo 83 poslancov vládnej strany, a ktorej sa majú, ktorej sa má vláda zodpovedať. Vláda si robí, čo chce. Nejde podľa programového vyhlásenia vlády. Čiže nemôžem súhlasiť s takouto odpoveďou.
Druhá interpelácia bola na pána ministra Richtera, pričom išlo o takú povedzme že opäť podľa mňa logickú otázku, pretože sa mi zdalo, že sa porušuje zákon pri návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie pri poskytovaní vianočného príspevku. Ja som sa pána ministra pýtal, či už tu v pléne, alebo aj osobne, kde sú tie mimoriadne okolnosti, ktoré musia byť splnené pri každom skrátenom konaní.
Niektorí si možno pamätáte, je to § 89 rokovacieho poriadku, iba za istých podmienok môže byť skrátené legislatívne konanie. Sú to v zásade, alebo vždy sú to mimoriadne okolnosti, mimoriadne, teda neočakávané, nepredvídateľné. Ak toto nie je dodržané, takýto návrh nie je v súlade so zákonom. Pre mňa bolo hrozivé zistenie, že minister porušuje zákon. Tak to vyzerá, preto som sa ho na to spýtal. Opäť veľmi jednoducho, som sa opýtal: Aké mimoriadne okolnosti vás viedli k návrhu na skrátené legislatívne konanie vianočných príspevkov? Jednoduchá otázka, čakal som jednoduchú odpoveď. Dostal som ešte jednoduchšiu, musím povedať.
Pán minister namiesto toho, aby vyvrátil porušenie zákona, mi odpísal: "Národná rada schválila návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o predmetnom návrhu zákona, čím vyslovila súhlas s jeho odôvodnením. S odôvodnením návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie sa plne stotožňujem a považujem ho aj s ohľadom na ustanovenie § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku za dostatočné."
A práve na to som sa pýtal. Čo boli tie konkrétne veci, čo boli tie mimoriadne okolnosti, že sme vianočné príspevky museli schvaľovať v skrátenom konaní, keď všetci vedia, že december je vždy v decembri, že vtedy sa dávajú vianočné príspevky? Tu neboli mimoriadne okolnosti a ja sa to pána ministra opýtam, opýtam sa ho to ešte raz, opýtam sa ho to možno ešte konkrétnejšie, aj keď už neviem, čo môže by konkrétnejšie, ale toto si otázku zaslúži.
A keď už tuná nevieme odpovedať, je tu dostatok poslancov vládnej strany, ktorí dokážu zmeniť rokovací poriadok, ak to nevieme spraviť poriadne, tak ten rokovací poriadok upravme tak, aby ústavní činitelia neporušovali zákon. Myslím, že je to nehodné tejto sieni zákonnosti a mali by sme byť vzormi pre občanov, ale ak sme vzory také, pre ktorých je rokovací poriadok len zdrap papiera, myslím, že to nemusí dopadnúť úplne najlepšie. A to mi je tiež úprimne ľúto.
S touto odpoveďou rovnako nemôžem súhlasiť a už teraz avizujem, že sa budem pána ministra ešte raz pýtať, a ja už dúfam, že dostanem na konkrétnu otázku konkrétnu odpoveď.
Ďakujem veľmi pekne.
Autorizovaný
15:58
Prednesenie interpelácie 15:58
Mikuláš HubaDobre, tak nejdem vás zdržiavať, prejdem k tej prvej interpelácii, ktorá znie: "Vážený pán minister, dovoľte mi, aby som sa na vás prostredníctvom interpelácie obrátil s niekoľkými otázkami týkajúcimi sa aktuálnej výstavby garáží v areáli Bratislavského hradu:
1. Z akej rozpočtovej položky sa vyššie uvedená výstavba financuje?
2. Aká je výška prostriedkov vyčlenených na túto stavbu na rok 2015?
3. Považujete túto investíciu za nevyhnutnú alebo aspoň za natoľko dôležitú, aby bolo nevyhnutné uprednostniť jej financovanie pred inými aktivitami financovanými zo štátneho rozpočtu?
4. Na základe akej analýzy sa rozhodlo, že sa táto stavba má realizovať a financovať? Dovoľujem si požiadať o priloženie kópie tejto analýzy k odpovedi na moju interpeláciu.
5. Viete si predstaviť presun prostriedkov navrhnutých na financovanie výstavby garáží v areáli Bratislavského hradu na niečo zmysluplnejšie, napr. vo sfére financovania pamiatkovej starostlivosti, zdravotníctva, sociálnych vecí, životného prostredia alebo školstva, vedy a výskumu, v prípade, že by sa projekt výstavby garáží zmenil, napr. zredukoval do podoby šetrnejšej voči verejným financiám?
Za vašu operatívnu odpoveď vám vopred ďakujem."
A druhá, podobne stručná interpelácia na toho istého člena vlády: "Vážený pán minister, v rozprave k návrhu na odvolanie predsedu vlády Slovenskej republiky pána Roberta Fica odznelo veľké množstvo konkrétnych príkladov toho, ako sa na Slovensku plytvá verejnými zdrojmi. Ako členovi a dokonca podpredsedovi slovenskej vlády sú vám mnohé tieto prípady pravdepodobne známe. Ak vám aj dosiaľ známe neboli, po vypočutí záznamu z vyššie spomenutej rozpravy vám dnes už známe určite sú. Dovoľte mi, aby som sa na vás prostredníctvom interpelácie obrátil s dvoma otázkami.
1. Ako zohľadňuje vyššie spomenuté informácie o plytvaní verejnými zdrojmi, resp. o tunelovaní verejných zdrojov návrh štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2015 až 2017?
2. Budete vo svetle vyššie spomenutých skutočností iniciovať zmenu návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok, napr. prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu skupiny poslancov Národnej rady, tak, aby sa na výdavkovej strane rozpočtu zohľadnili úspory z titulu zabránenia tunelovaniu verejných zdrojov?
Za vašu operatívnu odpoveď vám vopred ďakujem. S pozdravom," podpis.
A ďakujem aj vám.
Prednesenie interpelácie
11.12.2014 o 15:58 hod.
prof. RNDr. CSc.
Mikuláš Huba
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, zhodou okolností obe moje interpelácie som adresoval podpredsedovi vlády a ministrovi financií pánovi Petrovi Kažimírovi, obe 14. novembra a obe sa týkajú štátneho rozpočtu na budúci rok, takže by sa mohlo zdať, že ich prednesenie je už trošku pasé. Ale z niekoľkých dôvodov, z ktorých spomeniem dva, si myslím, že je žiaduce ich predniesť. Ten prvý dôvod je ten, že tie problémy, o ktorých tu bude reč, sú stále aktuálne, a ako sa hovorí položartom, polovážne, dňom prijatia rozpočtu sa začína pripravovať ten rozpočet na ďalší rok, teda ten nový rozpočet. Čiže tieto otázky financovania používania prostriedkov z verejných zdrojov sú aktuálne vlastne permanentne. A potom ten druhý dôvod je ten, že aj po vecnej stránke sú tie problémy, na ktoré sa pýtam, aktuálne stále, bez ohľadu na to, či rozpočet bol prijatý alebo nie.
Dobre, tak nejdem vás zdržiavať, prejdem k tej prvej interpelácii, ktorá znie: "Vážený pán minister, dovoľte mi, aby som sa na vás prostredníctvom interpelácie obrátil s niekoľkými otázkami týkajúcimi sa aktuálnej výstavby garáží v areáli Bratislavského hradu:
1. Z akej rozpočtovej položky sa vyššie uvedená výstavba financuje?
2. Aká je výška prostriedkov vyčlenených na túto stavbu na rok 2015?
3. Považujete túto investíciu za nevyhnutnú alebo aspoň za natoľko dôležitú, aby bolo nevyhnutné uprednostniť jej financovanie pred inými aktivitami financovanými zo štátneho rozpočtu?
4. Na základe akej analýzy sa rozhodlo, že sa táto stavba má realizovať a financovať? Dovoľujem si požiadať o priloženie kópie tejto analýzy k odpovedi na moju interpeláciu.
5. Viete si predstaviť presun prostriedkov navrhnutých na financovanie výstavby garáží v areáli Bratislavského hradu na niečo zmysluplnejšie, napr. vo sfére financovania pamiatkovej starostlivosti, zdravotníctva, sociálnych vecí, životného prostredia alebo školstva, vedy a výskumu, v prípade, že by sa projekt výstavby garáží zmenil, napr. zredukoval do podoby šetrnejšej voči verejným financiám?
Za vašu operatívnu odpoveď vám vopred ďakujem."
A druhá, podobne stručná interpelácia na toho istého člena vlády: "Vážený pán minister, v rozprave k návrhu na odvolanie predsedu vlády Slovenskej republiky pána Roberta Fica odznelo veľké množstvo konkrétnych príkladov toho, ako sa na Slovensku plytvá verejnými zdrojmi. Ako členovi a dokonca podpredsedovi slovenskej vlády sú vám mnohé tieto prípady pravdepodobne známe. Ak vám aj dosiaľ známe neboli, po vypočutí záznamu z vyššie spomenutej rozpravy vám dnes už známe určite sú. Dovoľte mi, aby som sa na vás prostredníctvom interpelácie obrátil s dvoma otázkami.
1. Ako zohľadňuje vyššie spomenuté informácie o plytvaní verejnými zdrojmi, resp. o tunelovaní verejných zdrojov návrh štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2015 až 2017?
2. Budete vo svetle vyššie spomenutých skutočností iniciovať zmenu návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok, napr. prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu skupiny poslancov Národnej rady, tak, aby sa na výdavkovej strane rozpočtu zohľadnili úspory z titulu zabránenia tunelovaniu verejných zdrojov?
Za vašu operatívnu odpoveď vám vopred ďakujem. S pozdravom," podpis.
A ďakujem aj vám.
Autorizovaný
16:03
Prednesenie interpelácie 16:03
Eva HufkováDruhú interpeláciu mám na ministra vnútra a podpredsedu vlády Slovenskej republiky a ministra vnútra Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka vo veci bezdôvodného odmietania odchádzajúceho primátora Turčianskych Teplíc Michala Siguta zvolať ustanovujúce zasadnutie novozvoleného zastupiteľstva v Turčianskych Tepliciach tak, ako mu ukladá zákon, t. j. do 30 kalendárnych dní od dátumu konania volieb. Namiesto toho úraduje a dňa 14. decembra 2014 zvoláva staré zastupiteľstvo, kde chce nechať schváliť všeobecné záväzné nariadenie a rozpočet na budúci rok. Dňa 30. decembra plánuje opätovne zvolať staré zastupiteľstvo s návrhom na odvolanie hlavného kontrolóra mesta. Aký je postih pre primátora alebo starostu, ktorý takto porušuje zákon? Ako sa môžu brániť novozvolení poslanci, ale aj občania voči nezákonnému postupu a nečinnosti povinného orgánu samosprávy? Nemala by ústredná volebná komisia alebo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, aby nedochádzalo k svojvoľnému výkladu zákona o obecnom zriadení, vydať záväzné nariadenie pre všetky orgány samospráv ohľadom povinností a zákonného postupu pri odovzdávaní a preberaní samosprávy v obci alebo meste? Ďakujem za odpoveď.
Ďakujem, pán podpredseda, skončila som.
Prednesenie interpelácie
11.12.2014 o 16:03 hod.
PhDr.
Eva Hufková
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážení páni ministri, vážení páni poslanci, vážení prítomní, dovoľte mi predniesť interpeláciu na ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Tomáša Boreca vo veci bezdôvodného odmietania odchádzajúceho primátora Turčianskych Teplíc Michala Siguta zvolať ustanovujúce zasadnutie novozvoleného zastupiteľstva v Turčianskych Tepliciach tak, ako mu ukladá zákon, t. j. do 30 kalendárnych dní od dátumu konania volieb. Namiesto toho úraduje a dňa 14. decembra 2014 zvoláva staré zastupiteľstvo, kde chce nechať schváliť všeobecné záväzné nariadenie a rozpočet na budúci rok. Dňa 30. decembra plánuje opätovne zvolať staré zastupiteľstvo s návrhom na odvolanie hlavného kontrolóra mesta. Aký je postih, vážený pán minister, pre takéhoto primátora alebo starostu, ktorý takto porušuje zákon? Ako sa môžu brániť novozvolení poslanci, ale aj občania voči takémuto nezákonnému postupu a nečinnosti povinného orgánu samosprávy? Ďakujem za odpoveď.
Druhú interpeláciu mám na ministra vnútra a podpredsedu vlády Slovenskej republiky a ministra vnútra Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka vo veci bezdôvodného odmietania odchádzajúceho primátora Turčianskych Teplíc Michala Siguta zvolať ustanovujúce zasadnutie novozvoleného zastupiteľstva v Turčianskych Tepliciach tak, ako mu ukladá zákon, t. j. do 30 kalendárnych dní od dátumu konania volieb. Namiesto toho úraduje a dňa 14. decembra 2014 zvoláva staré zastupiteľstvo, kde chce nechať schváliť všeobecné záväzné nariadenie a rozpočet na budúci rok. Dňa 30. decembra plánuje opätovne zvolať staré zastupiteľstvo s návrhom na odvolanie hlavného kontrolóra mesta. Aký je postih pre primátora alebo starostu, ktorý takto porušuje zákon? Ako sa môžu brániť novozvolení poslanci, ale aj občania voči nezákonnému postupu a nečinnosti povinného orgánu samosprávy? Nemala by ústredná volebná komisia alebo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, aby nedochádzalo k svojvoľnému výkladu zákona o obecnom zriadení, vydať záväzné nariadenie pre všetky orgány samospráv ohľadom povinností a zákonného postupu pri odovzdávaní a preberaní samosprávy v obci alebo meste? Ďakujem za odpoveď.
Ďakujem, pán podpredseda, skončila som.
Autorizovaný