46. schôdza

Pán poslanec Poliačik, nech sa páči.

Ďakujem, Eugen, ďakujem, že sme sa dostali k ďalším faktom a aj k tým technickým veciam, ktoré dúfam, že budú predmetom rozpravy a aj možno zmeny alebo niekoľkých zmien tohto zákona v druhom čítaní.
Hlavne nadviažem na novelu, ktorú v podstate máme už v druhom čítaní na tejto schôdzi, ktorú si podával aj s kolegom Novotným. A ak máme do budúcnosti naozaj merať, že čo nám z tých škôl vychádza, s akým úspechom a ako sa uplatňuje, tak myslím si, že naozaj hlavne to prepojenie databáz bude kľúčové, lebo bez neho jednoducho sa nevieme dopracovať k číslam, ktoré by nám tú mapu nakreslili takým spôsobom, aby sme z nej boli múdri. Myslím, že netreba opakovať, ako súčasná metodológia nám v tom bráni, ale možno by bolo dobré, a dúfam, že buď v záverečnom slove, alebo priamo ešte v rozprave pán minister prejaví, alebo neprejaví vôľu k zmene toho riešenia. A ak by boli povinné aj úrady práce, aj Sociálna poisťovňa, tie dáta, ktoré boli obsiahnuté v novele pána Jurzycu, povinne ich dodávať a na základe nich by sme si tú mapu kreslili, tak určite by sme aj pri duálnom vzdelávaní v dohľadnej dobe mali prehľad o tom, nakoľko je efektívne a nakoľko nie.
Tiež si myslím, že je dobré zaoberať sa otázkou, že čo vlastne chceme merať a čo na konci chceme mať. Lebo to, že niekto niečo vyštuduje a začne sa živiť niečím iným a dokáže sa uplatniť na trhu práce, možno ukazuje na to, že nevzdelávame v tom, čo treba, ale neukazuje na to, že vzdelávame zle.

Nech sa páči, pani poslankyňa Vášáryová.

Ďakujem, pani predsedajúca. Stále sa tu otierame, ako už niekoľkokrát, o tú zásadnú debatu, čo má vlastne škola robiť. Má vychovať naše deti, ktoré majú dostať tú základnú výchovu do šiestich rokov v rodine? Na čo ich má, na čo má škola pripraviť deti? Ja som presvedčená, že škola, nech už je to akákoľvek, musí dať v prvom rade civilizačnú, kultúrnu orientáciu ľudí, lebo bez nej si ľudia nevedia vybrať, ľudia sa cítia dezorientovaní a v chaose. Potom by mala poskytnúť všeobecné platné poznatky, bez ktorých sa nedá porozumieť svetu. Pretože môžete ich vychovať ako stolárov, ale pokiaľ nerozumejú tomu svetu, budú sa zase cítiť zle, dezorientovaní a budú mať negatívny pocit voči spoločnosti. Ako keby sme sa stále nezbavili toho rigidného postavenia školstva a aj tohto odborného školstva v tej, v komunistickom systéme pri výrobe robotníckej triedy. Ale, bohužiaľ, sa nevieme zbaviť ani toho rigidného latiníckeho memorovania a potom tej tradície 19. storočia nemeckých škôl so dvojím drilom. Toto všetko sú tie nánosy, ktorých nie a nie sa zbaviť, a stále si ich, stále chceme určovať, že čo tí ľudia majú už potom 50 rokov robiť s drevom alebo s kovom. Čo je nebezpečné a vlastne sa to nedá urobiť.

Pán poslanec Daniš, nech sa páči.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Pán poslanec Jurzyca, ja skutočne chcem povedať svoje videnie, že bolo to, myslím si, ozaj, racionálne vystúpenie, so znalosťou veci, fundované, vidieť, že sa v tom školstve nejaký ten rok pohybujete. Aj tak si dovolím len zapolemizovať s niektorými vecami. Vy sám ste povedal, a to je sympatické, že sú tam určité riziká, pomenoval ste ich, hovoril ste o nejakých piatich rizikách, ale je to riešiteľné a v druhom čítaní sa k tomu môžeme vrátiť, opraviť, prax môže prakticky posunúť jej riešenie.
Ja sa chcem dotknúť toho druhého znaku, ako ste povedal, nazval ste to tak, ako hodnotiť – anketa verzus tvrdé dáta, ste to postavil. Nuž tak súhlasím, že tie tvrdé dáta, tá štatistika ale by mohla mať väčšiu vypovedajúcu schopnosť, ale v súčasnosti nemáme takú bázu. A myslím si, že je veľmi dôležitý, je aj ten pohľad tých zamestnávateľov, pretože oni sa k dnešnej situácii kriticky vyjadrujú, a ja si myslím, že to sú tie správne pohľady. Pretože kto iný je kvalifikovanejší? Nie nadarmo sa hovorí, že prax je kritériom pravdy. Ja si myslím, že práve v tej praxi môže ten príslušný vedúci, ten, čo odborne vedie, vidieť, ako vlastne sa ten-ktorý absolvent aj v budúcnosti môže uplatniť. Totiž škola nedokáže pripraviť na nejakú odbornosť. Ten fortieľ toho remeselníka môže získať ten mladý človek len tak, že sa postaví k tomu starému skúsenému majstrovi, či je to už, ja som stavbár, používam príklady zo stavebníctva, či je to už klampiar alebo tesár, a skutočne tie finesy, tie postupy to nikto nikdy v škole... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Čaplovič, nech sa páči.

Ďakujem. Po prvé, chcem povedať, že pán poslanec Jurzyca ako exminister a súčasne ako poslanec predložil zaujímavé grafy, s ktorými možno pracovať ďalej. A ja sám sa vždy opieram aj o stanoviská pána Goliáša, ktorý je v INEKO a ktorý nám aj v rade pre systémové zmeny mnohé veci jasne povedal, a myslím si, že sme boli často na jednej strune, čo sa týka budúcnosti nášho vzdelávania.
Po druhé, treba povedať, že minister, ktorýkoľvek tam bude, plní programové vyhlásenie vlády, tejto vlády na roky 2012 až 2016, to znamená, že za ktoré hlasovala táto snemovňa, tento parlament. A to sa týka, ako z priorít je tam jednoznačne uvedené odborné vzdelávanie, zamestnávateľnosť mladých ľudí a skvalitnenie odborného vzdelávania s prepojením na duálny systém. A druhá vážna vec, ktorá tam je uvedená v programovom vyhlásení, je to, aby sme v školách nemali len postavený, len školy postavené na biznise, ale aby sme ich postavali na iných kritériách, ktoré uznáva nielen Európa, ale aj svet.
Po druhé, chcem tiež povedať, že áno, ten korporatívny a ten projektný systém, môžem povedať, že je, za Bruna Krajského, predsedu, kancelára rakúskej vlády, sa zaviedol korporatívny systém aj v tejto oblasti, aj v spolupráci s Obchodnou a priemyselnou komorou, podľa mňa to bolo aj v Nemecku a dosiahli vynikajúce úspechy, teda zamestnávateľnosť mladých ľudí aj v tejto oblasti a úctu aj k fortieľu, teda k remeslám, úctu aj k takýmto profesiám, ktoré potrebuje budúcnosť nielen nášho štátu, ale aj Európskej únie. A nakoniec držíme sa toho, čo sme podpísali v memorande v Berlíne s ministrami školstva, ideme touto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Hlina, nech sa páči.