46. schôdza

Ďakujem pekne. Ja len k tomu kasínokapitalizmu a bublinám a neprirodzenému kapitalizmu alebo tomu, ako to bolo nazvané a zožalo aplauz v sále, tak som chcel povedať, že reálne ľudstvo v tomto kapitalizme za prvú dekádu 21. storočia vyprodukovalo viac než za prvých 19. storočí svojej histórie, keď ešte nebol tento kapitalizmus. A potom akciové trhy jednoznačne ukazujú, že nech si zoberiete ktorýchkoľvek 30 rokov za ostatných sto rokov, aj tie tridsaťročné periódy, ktoré obsahovali vojny, tak reálny výnos priemeru akciových trhov a dlhopisov je okolo 5 až 6 % reálne. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Tak už nechcem vám to tu predlžovať. Ďakujem za pochvalu, tak neviem, či mi to prospeje v mojom okolí.
Ale chcem povedať toto naozaj k tomu kapitalizmu. Napríklad Michael Novak, ktorý bol katolícky ekonóm, povedal, že on vie, ako sa dá zbohatnúť. Tak 10 % ľudí to snáď vie. Tých 10 % dneska má 90 % bohatstva a naozaj si robí, čo chce. Nedávno o chudobe na druhom kanáli bolo. Najprv to bolo o poľnohospodárstve niekde v africkej krajine, tuším v Senegale a potom v inej africkej krajine o medi, o tom, čo tie koncerny medzinárodné tam s nimi robia, ako ich vykorisťujú, ako proste ich vlastne, nechcem povedať, vyžrali, ale ako na nich tlačili odtiaľ, privatizovali všetko a teraz sú chudáci, akí boli. Čiže toto nie je cieľ, kresťanské učenie hovorí, že to nemôže tak byť. A naozaj proste skôr či neskôr toto sa zle skončí. A my chceme, aby chudobných bolo menej. Námet tam bol, že v Amerike tí bohatí keď naozaj majú veľa, 90 % svojho bohatstva rozdajú ďalej. No nehovorím, že to je najmúdrejšie. Iste treba vedieť, komu to dať. Ale proste aj sami bohatí vidia, že to takto ďalej nejde, aby proste 10 % ľudí malo všetko a ostatní chudáci nemali nič alebo mali veľmi málo. Čiže je čas prehodnotiť to, čo sa stalo. A ako Titanic komunizmu padol a išiel ku dnu veľmi rýchlo, tak ja si myslím, že aj Titanic kapitalizmu narazil. A ešte aj keď na palube sa tam tančí, tak tiež ide ku dnu, bohužiaľ. Čiže musíme niečo hľadať. Nehovorím, že je to tretia cesta, ale musíme niečo hľadať, čo bude ľudskejšie a čo bude pre tretie tisícročie naozaj nie konfliktné a nie zdrojom ďalších vojen a ďalších, by som povedal, vykorisťovaní. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte mi na úvod povedať tri poznámky.
Prvá, chcem uviesť vo svojom vystúpení pár slov k pravicovej oblude, parafrázujúc výroky premiéra Roberta Fica na adresu II. dôchodkového piliera.
Po druhé, by som chcel uviesť pár poznámok k skutočným motívom ľavicovej vlády meniť dôchodkový systém. Je tu ešte pár vecí, ktoré je potrebné demaskovať.
A po tretie, chcem sa s vami podeliť o jeden poznatok. Včera som celkom pozorne a vyčerpávajúco sledoval diskusiu, ktorá prebiehala k tomuto otvorenému prvému čítaniu, zmyslom ktorého je teda otvoriť II. pilier po štvrtýkrát. A, bohužiaľ, na moje veľké sklamanie musím konštatovať, že to bola najspolitizovanejšia diskusia, ktorú som zažil od môjho vstupu do politiky v roku 2010. Ak hovorím, že bola najspolitizovanejšou, tak tým mám na mysli – a budem sa snažiť byť objektívny – obidva tábory, aj ten ľavicový, aj ten pravicový. Z obidvoch strán tu zaznievalo strašne veľa bohorovných vyhlásení, avšak máloktoré z nich sa zakladali na faktoch a na objektívnej skutočnosti. Dokonca tvrdím, že tá diskusia bola spolitizovanejšou, ako si pamätáme napríklad diskusie o daniach, čo už je čo povedať, lebo dane, jediná istota okrem smrti, alebo teda existujú dve istoty: dane a smrť. To je téma, ktorá dokáže rozohniť ľavicový aj pravicový tábor a kde padá tiež strašne veľa ideologických poznámok bez nejakej opory v číslach a tvrdých dátach. Alebo napríklad, keď si spomíname každý rok diskusiu o rozpočte verejných financií. Tak ani, opakujem, tieto diskusie o daniach a o rozpočtoch verejných financií neboli tak spolitizované ako včerajšia debata o II. dôchodkovom pilieri.
Povedal som na úvod, že som z toho smutný, lebo naozaj je na škodu, keďže hovoríme o dôchodkoch nie z pohľadu prítomnosti, ale z pohľadu nastavenia systému tak, aby ten systém bol dlhodobo udržateľný. Hovoríme možno aj o dôchodkoch našich detí, našich vnukov, tak o to viac platí, že tá diskusia by sa mala striktne držať len a len tvrdých dát a faktov. A nedá mi uviesť aj ešte jednu poznámku a už prejdem k meritu veci. Priznajme si to otvorene, že k tomu spolitizovaniu tej diskusie prispeli obidva tábory, ale najviac k tomu prispelo to marketingové označenie II. piliera ako pravicovej obludy, opäť parafrázujúc opakované výroky premiéra Roberta Fica. Ja si myslím, že takéto nálepky, takéto vyjadrenia naozaj neprospievajú poctivej, racionálnej diskusii.
No a teraz poďme k meritu veci. Chcem povedať na úvod, a tu budem naozaj objektívny a budem nešetriť kritikou aj do radov pravicového tábora. Na úvod chcem povedať, že otvorenie II. piliera je úplne v poriadku. To je za číslo jeden. Naozaj, keď sa pozrieme na to, a teraz len cez to merito ratia, ekonomického ratia, sú v II. pilieri dnes aj poistenci, ktorí tam nikdy nemali byť. To je holá pravda, o tom myslím si, že niet sporu, a čím skôr si ju priznajú aj niektorí protagonisti v pravicovom tábore, tým lepšie. Či už z dôvodu dĺžky pobytu v II. pilieri, alebo z dôvodu výšky vymeriavacieho základu, alebo kombináciou oboch týchto dôvodov. A je napríklad dlhodobo nemysliteľné, aby v II. pilieri boli ľudia – a je ich tam niekoľko desiatok tisíc – s nulovým vymeriavacím základom. Veď keď si všetci osvojíme tézu, že I. pilier je solidárny, II. pilier je zásluhový, tak je predsa nemysliteľné, ak tá vaša, v úvodzovkách, zásluha, z ktorej sa má vypočítavať príspevok do vášho celkového dôchodku z II. piliera, ak tá vaša zásluha je nula. To znamená, čo chceme kapitalizovať potom v II. pilieri, ak ten-ktorý konkrétny poistenec, poistenkyňa má nulový vymeriavací základ? Veď to dá úplná logika veci bez toho, aby sme mali elementárne ekonomické vzdelanie, ak máte na vkladnej knižke nulu, tak aj úrokový výnos bude nula. A potom aj po roku, keď tú nulu budete mať na vkladnej knižke, dostanete tiež nulu. Čiže istina je nula, úrokový výnos je nula, na konci dňa nula. O toto opieram, o tieto elementárne tvrdenia, tézu, že skutočne otvorenie II. piliera je v poriadku a sú tam desiatky a stovky tisíc ľudí, ktorí tam nikdy nemali byť.
Rovnako, tí ľudia sa dostali do toho piliera nie všetci vlastnou vinou, mnohí podľahli tej masívnej propagande, ktorá po vzniku pred desiatimi rokmi toho dvojpilierového systému tu bola, a teraz narážam na tú masívnu kampaň, ktorú rozpútali dôchodkové správcovské poisťovne celkom prirodzene, pretože oni sa správali z povahy veci ako súkromní investori a bolo im jasné, že platia pravidlá economy of scale, to znamená tá ekonomika veľkého počtu. Jednoducho, ak máte poistencov menej ako x, vtedy sa, myslím, spomínala suma 50-tisíc poistencov, tak tá vaša dôchodková správcovská spoločnosť nebude nikdy profitabilná. Bude vždy v červených číslach. A preto sa rozpútala tá masívna kampaň, kedy sa – a ja to pripúšťam – aj nie celkom pravdivými informáciami naháňali tie ovečky do toho košiara, lebo každá tá DSS-ka sa pokúšala získať, ale podčiarkujem, každá z nich sa správala úplne racionálne ako ktorýkoľvek iný subjekt súkromného práva, podnikateľský subjekt, tak sa snažila získať čo najviac klientov, aby prelomila ten break even, ten bod zlomu – 50-tisíc a viac klientov – získaný na trhu alebo získaný ten trhový podiel. Za touto čiarou začína byť tento model, pre tú-ktorú konkrétnu správcovskú spoločnosť ziskový.
Povedzme si úprimne, DSS-ky nepodnikajú v tomto, v tejto branži, v tomto biznise ako charitatívne inštitúcie, ony tam podnikajú tak ako ktorýkoľvek iný podnikateľský subjekt tiež s cieľom spravovať tie peniaze, ale spravovať ich tak, že na konci dňa pokryjú svoje náklady a ostane im – a s tým ja nemám problém – trhovo primeraná zisková marža. Ale musí byť trhovo primeraná. Preto boli tie nekončiace diskusie o nastavení poplatkov takých, onakých za vedenie účtu, za výpisy z účtu, za transakcie, za všetko možné, správcovské poplatky a tak ďalej. Takže téma číslo jeden, otvorenie II. piliera je v poriadku.
Inou otázkou avšak už je, či II. pilier, teda prečo sa otvára II. pilier po štvrtýkrát. Skúsme sa nad tým zamyslieť. Mne z toho vychádza, že potom pri doterajších troch otvoreniach, ktoré iniciovala vláda Roberta Fica, prvá alebo druhá vláda, zdá sa, že niečo zo strany vlády nebolo urobené celkom efektívne. Prečo to teraz hovorím? Lebo aj po doterajších troch otvoreniach II. piliera stále platí, že pre desiatky a stovky tisíc ľudí je to nevýhodné v tom pilieri byť a, opakujem, z povahy veci, z povahy ratia, zdravého rozumu tam nikdy tí ľudia nemali byť. A teraz si, aj pán Muňko, položme otázku, že ako je to možné, že ten pilier bol otvorený trikrát a stále konštatujeme to isté.
Ja som sa minule, teda včera pozrel na tú tabuľku, na ten raster, ktorý má u seba pán kolega Muňko, a bude asi vo svojom vystúpení o tom hovoriť, kde máte zoradené podmnožiny poistencov v II. pilieri, koľko desiatok a stovák tisíc ľudí si našetrilo a teraz viac ako tisíc eur, viac ako 5-tisíc eur, viac ako 10-tisíc eur počas doterajšej desaťročnej doby. A keď sa na ten raster pozrieme, tak, a tu začína vlastne to, bohužiaľ, spolitizovanie diskusie, kedy sa odkláňame od holých faktov.
Počul som včera z úst poslanca Muňka povedať vetu, že v II. pilieri by nikdy nemalo byť viac ako 250-tisíc ľudí. Vychádzame teda z nejakej mzdovej úrovne na Slovensku, koľko si tí ľudia dokážu ušetriť, podčiarkujem až po ten extrém poistencov, ktorí sú tam s nulovým vymeriavacím základom. No ale keď som sa na ten raster, na tú štatistickú množinu pozrel, tak pravdou je, že až 600-tisíc ľudí si za 10 rokov v II. pilieri našetrilo viac ako 5-tisíc eur, podčiarkujem, 600-tisíc ľudí. Ak si zoberieme do úvahy, že ten pilier žije zatiaľ iba 10 rokov – a teraz ho vôbec nejdem ideologicky brániť, držme sa stále len a len, ako som avizoval na úvod, racionálnych, tvrdých, nespochybniteľných dát. To sú dáta zo Sociálnej poisťovne. Čiže konštatujem, viac ako 600-tisíc si za doterajších 10 rokov existencie II. piliera našetrilo viac ako 5-tisíc eur. Potvrdí o chvíľu môj nasledovník, ktorý pôjde po mne do rozpravy, ak teda sa bude tiež držať týchto tvrdých dát.
Zoberme si do úvahy fakt, že II. pilier existuje len 10 rokov a jedným dychom musíme dodať, že z tých 10 rokov 6 rokov boli finančné trhy v kríze, ktorá vypukla v septembri 2008 a trvá dodnes a stále nevieme, kedy bude mať svoj koniec. Hovorím o tom, že tak ako sú krízy prirodzenou súčasťou otvorenej trhovej ekonomiky a musíme si na to zvyknúť, že tá ekonomika sa bude vždy vyvíjať cyklicky, že tam bude proste nejaká boomingová fáza, keď všetky indikátory idú hore, že bude nejaká recesia, že bude nejaký pokles úplne na dosiahnutie toho dna a znova pôjde tá sínusoida ďalej, tak že nielen tie vrcholce tej sínusoidy, ale aj tie spodky sú prirodzenou súčasťou, opakujem, otvorenej trhovej ekonomiky a zatiaľ nikto iný nevymyslel nič lepšie ako open market economy, teda otvorená trhová ekonomika.
Včera povedal jednu veľmi trefnú poznámku kolega Eugen Jurzyca, keď tu padali opäť spolitizované, s obrovskou, s tonami proste nálepiek všelijakých ideologických, negatívne poznámky na adresu liberálnej trhovej ekonomiky a Eugen povedal vetu, ktorá opäť sedí a ktorá je opäť postavená len a len na tvrdých dátach. Že za ostatných neviem koľko rokov v tomto storočí, teda v 21. storočí, žijeme zatiaľ iba 15 rokov, že za tú krátku dobu tá ideologicky kritizovaná otvorená trhová ekonomika vytvorila viacej bohatstva a viacej hodnôt ako celé stáročia a tisícročia do vzniku otvorenej trhovej ekonomiky. Teda až po koniec, nazvem to zjednodušene, koniec feudalizmu. Áno? Čiže to je nespochybniteľný fakt, že zatiaľ nikto nič lepšie nevymyslel.
Teraz ide iba o to, ako aj ten dôchodkový systém nastaviť tak, aby sme tie deformácie, ktoré ten slobodný trh prinášal a vždy prinášať bude, takou najzrozumiteľnejšou deformáciou je napríklad monopol, preto všetky vyspelé štáty potrebujú monopoly regulovať, lebo to je deformácia. Ak by sme ho neregulovali, tak by to rovnaké parametrické prostredie, ktoré má byť rovnaké pre všetky podnikateľské subjekty na trhu, by bolo zdeformované. To znamená, bavme sa o tom, ako aj v tomto prípade nastavenia dôchodkového systému mať pod kontrolou spomínané hrozby deformácií.
Ale netvárme sa, že otvorená trhová ekonomika je zlá, netvárme sa, že II. dôchodkový kapitalizačný zásluhový pilier je pravicová obluda. Veď týmto len aj z vašej strany, kolegovia zo SMER-u, podporujete alebo dávate rozbušku pod tú diskusiu, kedy odchádzame ďaleko od ratia, od tvrdých dát a ideme do čistého spolitizovania, čo urobil Kaník a mal urobiť a neurobil, čo mala urobiť Tomanová a neurobila a čo urobil Magvaši a čo urobil ten a čo urobil henten. Toto nie je debata, ktorá posunie kvalitu slovenského dôchodkového systému a hlavne jeho nastavenia nejakým spôsobom významne dopredu.
Takže, ak by sme si osvojili totižto tézu kolegu Muňka, že podľa neho len 250-tisíc ľudí by malo byť v II. pilieri, tak sa teda pýtam, čo urobí SMER - sociálna demokracia od 15. marca do 15. júna, to je to obdobie, kedy má byť otvorený II. pilier. Naozaj si trúfate z toho II. piliera dostať von milión 250-tisíc ľudí? Lebo ak platí to A, že tam má zostať len 250-tisíc ľudí, tak platí súčasne to B, že milión 250 alebo milión 300-tisíc ľudí tam nemá čo hľadať. No predpokladám, že toto ani nie je ambícia vládnej strany, dostať von z II. piliera milión 250- alebo milión 300-tisíc ľudí, že to ani nikdy vašou ambíciou nebolo, lebo jednoducho, ako som povedal pred chvíľou, 5-tisíc a viac eur za 10 rokov, z ktorých 6 rokov je tu kríza na finančných trhoch, tak 600-tisíc ľudí si našetrilo za 10 rokov viac ako 5-tisíc eur. Čiže 5-tisíc a viac.
Prečo hovorím o tej hranici 5-tisíc eur? Hovorím o tej hranici preto, lebo ak je to 5-tisíc eur dnes, a stále hovorím, to je 5- a viac, stále toto majme na pamäti, to neznamená, že 600-tisíc ľudí má 5-tisíc eur. Sú ľudia, ktorí tam majú 7-tisíc, ktorí tam majú 10-tisíc eur, ktorí tam majú 12-tisíc eur atď., čiže stále opakujem, majme na pamäti 5- a viactisíc eur. Takýchto ľudí je dnes po 10 rokoch, z ktorých 6 rokov bola brutálna kríza na finančných trhoch, tak takýchto ľudí máme v II. pilieri dnes 600-tisíc.
Hovorím o tom preto, lebo II. dôchodkový pilier nie je beh na krátke trate, to nie je šprint na 100 metrov, to je beh na dlhé trate. To je systém, ktorý je nastavený na 20, 30 a viac rokov. To je holý fakt. Keď sa pozrieme na vývoj všetkých indikátorov na trhu, či sú to dow jonesov index, dax a ďalšie a ďalšie indexy, ľubovoľné, ktoré si pospájate, keď si pozriete bloomberg a pozriete sa na historické dáta, podčiarkujem za, na horizont 30 rokov, 50 rokov a viac rokov, napriek spomínaným sínusoidám zistíte, že dochádza k výraznej, významnej miere zhodnocovania investícií. To znamená, že ak som pred chvíľou hovoril o nejakej sínusoide, ktorá je prirodzenou vlastnosťou otvorenej trhovej ekonomiky, tak si predstavte tú sínusoidu, ktorá smeruje do kopca. To znamená, že sú tam nárasty, sú tam poklesy, ale stále, keď si zoberiete nejaký spriemerovaný trend, tak je tam nespochybniteľný, podčiarkujem, dajme bokom ideológiu, nespochybniteľný rast. A preto hovorím o tom, že II. pilier, to je systém na 20, 30 a viac rokov. A súčasne téza č. 2, je nespochybniteľné, že na takomto dlhom časovom rade vám tie miery zhodnocovania a ten kapitál, ktorý je tam, a tie úroky z úrokov budú jednoducho nespochybniteľne narastať napriek tým dočasným poklesom, ale to sú sínusoidy, ktoré budú kráčať smerom do kopca, aby som to takto ľudovo povedal.
Hovorím o tom preto, lebo ak po 10 rokoch má 600-tisíc ľudí 5-tisíc eur a viac v II. pilieri, to znamená, že po 20 rokoch – a to hovorím teraz len statický údaj – by tam malo byť teda 10-tisíc a viac, po 30 rokoch by tam malo byť 15-tisíc a viac a, hovorím, ešte navyše opakujem statický údaj, kedy predpokladáme súčasnú mieru zhodnotenia, áno, v tomto má premiér pravdu, že za 10 rokov došlo k zhodnoteniu v II. pilieri o 17 percent, ak si dobre... (reakcia navrhovateľa), prosím? 17,9 percenta, ďakujem. To je holá pravda, ale zoberte si, hoďte si niekto do finančnej kalkulačky, ak na jednu dekádu nastavíte 18-percentnú mieru zhodnotenia a necháte tam, a to ešte abstrahujem od medziročného nárastu vymeriavacích základov u tých poistencov, čo je, beriem, opakujem, statický model, že tí poistenci majú 30 rokov rovnaký vymeriavací základ, čo je tiež nezmysel ekonomický, pretože všetci vieme, napriek krízam predsa len z roka na rok, z dekády na dekádu mzdy nielen občanov Slovenska, ale, povedzme si to, celého sveta vyspelého proste rastú, či sa nám to páči alebo nepáči. Nespochybňujme proste tieto holé faktá. A ja navyše teraz v tom statickom modeli, v tej statickej úvahe abstrahujem od tej dynamiky medziročného nárastu miezd, a teda aj vymeriavacích základov. Predpokladajme, že ten klient by mal 30 rokov, ten poistenec, rovnakú mzdu, čo je už najpesimistickejší predpoklad z pesimistických, aj tak by mal po 10 rokoch 5-tisíc, po 20 rokoch 10-tisíc, po 30 rokoch 15-tisíc, a to som ešte navyše abstrahoval od úrokov z úrokov.
Takže, keď si hodíte do finančnej kalkulačky sumu 5-tisíc eur a necháte ju v tej finančnej kalkulačke plávať 30 rokov a nastavíte tam priemernú mieru úročenia za dekádu 18 percent, tak by ste boli prekvapení, k akému významnému číslu sa dostanete v tom 30. roku. To je holý fakt.
A preto ma mrzí a som z toho smutný, že teraz sa po 10 rokoch na tých niekoľko desiatok poistencov, ktorí prví v rade požiadali o vyplatenie, vyplácanie anuity, že sa toto zneužíva na záverečnú koncovku, ktorá sa volá pravicová obluda. A tu sa niekde začína ten kľúčový bod, za ktorým nasleduje ale brutálne spolitizovanie celej diskusie – a ešte raz zopakujem – z obidvoch strán spolitizované. Áno, aj zo strany Ľuda Kaníka, aj niektorých ďalších mojich predrečníkov z pravicového tábora, ktorí tu vystupovali včera.
Ďalšia faktická nepravda, ktorá tu včera zaznela. Pán Muňko povedal, že on má v rozpočte na rok 2015, počíta s transferom zo štátneho rozpočtu do Sociálnej poisťovne v sume 906 mil. eur, ale že on z toho posiela, citujem, "400 mil. II. pilieru". No tak nechcel som byť a nebudem nikdy osobný, nebudem nikdy nikoho urážať, nepôjdem do osobných invektív, tak som robil jednu poctivú diskusiu na štyri oči, s kolegom Muňkom sme si sadli a som mu to nakreslil, že to nie je pravda proste. Veď všetci poistenci, ktorí sú v dôchodkovom poistení, odvádzajú z vymeriavacích základov nejaké odvody, je ich v súčte 18 percent. Teraz ponechajme bokom diskusiu, že sa to delí na 14 a 4 po novom. Proste 18 percent príde na účet Sociálnej poisťovne, ktorý je fyzicky vedený v Štátnej pokladnici, tam príde 18 percent. To je nejaká suma peňazí. Z nej 4 percentuálne body, to je tých 400 mil. eur, ktoré spomínal pán Muňko, áno, posiela Sociálna poisťovňa dôchodkovým správcovským spoločnostiam. Ale tých 906 mil. eur, ktoré sú v rozpočte na tento rok, nie je nič iné len dotácia deficitného fondu starobného poistenia. Bodka. To je proste čistých 906 mil. eur, ktoré sa takto presunú v tomto roku zo štátneho rozpočtu do Sociálnej poisťovne ako dotácia, opakujem, deficitného, rozumej, takého fondu, ktorý nie je schopný samofinancovania a nikdy nebude schopný samofinancovania, čiže je to dotácia do deficitného fondu starobného poistenia. Takže nie z tých 906 mil., pán Muňko, vy posielate 400 mil. do II. piliera, teda DSS-kám. To je nepravda. Ako držme sa stále v tej diskusii len a len tvrdých dát.
A keď som už spomenul tú sumu 906 mil., tak sa chcem vrátiť do blízkej minulosti, nepôjdem ďaleko len do roku 2012, a spomeniem niekoľko čísel. Viete, aká bola tá dotácia deficitného fondu starobného poistenia v roku 2012 – miliarda 408 miliónov. Viete, aká bola už o rok nato, 2013 – 673 miliónov, pokles o viac ako 50 percent. A teraz vzniká otázka, čím bol tento pokles spôsobený.
Za normálnych okolností by sme mohli všetci neznalí ekonomiky a ekonómie ako vedy o ekonomike, by sme mali všetci jasať, že uf, však nám nejako stúpla schopnosť samofinancovania fondu starobného poistenia, keď sme teda vyklesali medzi rokmi 2012 a 2013 z miliardy 400, teraz hovorím okrúhle čísla, na menej ako 700. Čiže viac ako o polovicu. No len príčiny tam boli dve. Ani jedna z nich nie je zvýšenie miery samofinancovania starobného poistenia.
Tá prvá príčina bola, že po nástupe k vláde, k moci strana SMER znížila príspevky z 9 na 4 percentá. Keď si všetci pamätáte v tejto sále, tiež v skrátenom legislatívnom konaní. Ja som vtedy k tejto téme vystúpil, lebo o každý mesiac skôr, čo sme dospeli k tejto zmene tých príspevkov z 9 % na 4 %, o každý mesiac skorší nástup do toho nového zníženého odvodu, znamenal uľahčenie verejným financiám o 50 mil. eur. Toto číslo si pamätajme všetci. Inak povedané, o každých 30 dní neskôr, keby začal platiť ten nový odvod z 9 % na 4 %, by mal Peter Kažimír o 50 mil. eur väčší problém v batohu na chrbte.
No a druhý vplyv, keď som hovoril o tom medziročnom poklese z miliardy 400 mil. eur na 673 mil. eur medzi rokmi 2012 a 2013, boli vlastne, bol ten kapitál, lebo vtedy bol tiež otvorený tretíkrát II. pilier a tí odídenci z II. piliera si ťahali so sebou aj tie našetrené peniaze, ktoré prešli do Sociálnej poisťovne.
Takže toto boli dva kľúčové vplyvy, ktoré, a ja som povedal v úvode, že ja súhlasím s tým, že otvárate II. pilier, aj keď si povedzme a nalejme si naozaj to čisté víno, čo sa stalo, že po tých troch otvoreniach stále konštatujeme, že v tom pilieri sú desiatky a stovky tisíc ľudí, ktorí tam nikdy nemali byť. Tak potom si úprimne, pán minister, priznajte, že to doterajšie otvorenie alebo tri doterajšie otvorenia asi neboli celkom účinné. A tu narážame na ďalší obrovský problém, ktorý tu včera bol diskutovaný takým tým plávaním po povrchu, ale neodkryli sme ten hrniec a nešli sme dovnútra po tom jadre toho problému, a to bola tá diskusia, veď my nevyháňame ľudí z II. piliera, my im len dávame šancu sa slobodne rozhodnúť. No len musíme jedným dychom dodať, že ak sa má niekto slobodne a súčasne správne rozhodnúť, potrebuje k tomu správne informácie.
A teraz sa pýtam a poprosím aj pána ministra Richtera, keby vedel potom na to zareagovať, určite ešte v tejto rozprave vystúpi minimálne na záver, keby ste nám povedali, čo chcete urobiť pri štvrtom otvorení II. piliera inak ako pri doterajších troch otvoreniach, aby ste poskytli ľuďom objektívne a správne informácie vrátane tej informácie, že koľko minimálne, aký počet rokov musíš byť v II. pilieri, aby bol dôchodok z II. piliera pre teba ešte zmysluplný, resp. aký musíš mať minimálny vymeriavací základ, z ktorého keď sa odvedú 4 %, budeš mať tiež potom zmysluplný dôchodok v II. pilieri. Ja sa pýtam, či máte pripravenú túto komunikáciu, a teraz nehovorím o tej marketingovej stránke veci, nehovorím o letákoch a neviem o čom, o médiách, teraz hovorím o obsahu. Čo chcete obsahovo odkomunikovať ľuďom tak, aby sme ten II. pilier, s ktorého otvorením, opakujem, ja súhlasím, ale aby sme ho nemuseli otvárať aj piatykrát, aj šiestykrát, aj siedmykrát, aj ôsmykrát. Veď ak teda tvrdíte, že vy ľudí z II. piliera nejdete vyhnať, vy im idete iba dať slobodu sa rozhodnúť, tak ak sa aj slobodne konajúci človek má rozhodnúť, opakujem, správne, lebo aj slobodne konajúci človek sa môže rozhodnúť aj nesprávne, v prirodzenej povahe človeka to je, nikto z nás asi nemôže bohorovne tvrdiť, že sa doposiaľ vždy v živote rozhodol iba správne, do roku ´89 aj preto, že nebola sloboda, teraz tá sloboda tu je, ale keď sa chceme správne rozhodnúť, alebo chcete vytvoriť možnosť tým ľuďom sa správne rozhodnúť, musíte odstrániť informačnú asymetriu. Informačná asymetria, ktorá znamená, že úplne iným množstvom informácií disponuje Národná banka Slovenska, vieme veľmi dobre, že úplne k iným číslam a prepočtom sa dostal Martin Filko v Inštitúte finančnej politiky, vieme veľmi dobre, že úplné iné informácie majú dôchodkové správcovské spoločnosti, a buďme úprimní, na konci tej pomyslenej úsečky stojí ten poistenec, ktorý častokrát nemá informácie buď žiadne, alebo aj keď ich má, tak nemá vlastne to základné ekonomické povedomie. To je to, o čom hovoril predrečník Alojz Hlina, keď hovoril o tom, že z babky v Trebišove ste urobili investora na trhu s cennými papiermi.
Takže, aby sme sa dobre pochopili, ja nekritizujem otvorenie II. piliera, len sa pýtam, čo chcete urobiť inak, ako pri doterajších troch otvoreniach, aby sme ho nemuseli otvárať aj piaty, aj šiesty, aj siedmy, aj ixtýkrát.
No a poďme ešte na chvíľu k reforme I. piliera, keďže tento systém – I., II. pilier – veľmi úzko súvisia a tvoria proste naozaj celok, ktorý sa nedá posudzovať izolovane, II. a I. pilier. Tu chcem povedať najskôr, že reforma I. piliera, ktorú ste urobili vy, bola správna. Bola správna a to hovorím s plnou vážnosťou a celkom úprimne. Narážam teraz na tie dve opatrenia v I. pilieri, to prvé, predlžovanie odchodu veku, teda veku odchodu do dôchodku tak, aby to bolo naviazané na strednú dĺžku života alebo dožitia, a konkrétne tak, aby človek, ktorý odíde na dôchodok v priemere, podotýkam v priemere, keď každý z nás sme neopakovateľný, neopakovateľné indivíduum jedinečné, ale štatistika je aj o priemeroch, aby na tom dôchodku žil ešte 15 rokov. Čiže poviem príklad, ak je stredná dĺžka života na Slovensku 75 rokov, modelujem teraz, tak odchod do dôchodku by bol v šesťdesiatke, teda aby ten človek žil ešte 15 rokov na dôchodku. Ak ale vďaka medicínskemu pokroku a všetkým ďalším novým technológiám sa natiahne stredná dĺžka života na 78 rokov, tak mínus pätnásť, už tu máme odchod do dôchodku v šesťdesiattrojke. A takto budeme postupovať ďalej a ďalej.
Druhé opatrenie, ktoré ste urobili vy a ktoré chválim, bol prechod z tej doterajšej, neviem, ľudovo sa tomu hovorí švajčiarskej metódy spôsobu výpočtu dôchodku, kde 50-percentnú váhu má vývoj inflácie alebo indexu spotrebných cien a 50-percentnú váhu vývoj priemerných miezd v národnom hospodárstve. Z tejto kombinácie týchto dvoch 50-percentných váh sa prechádza na tzv. dôchodcovskú infláciu. A pomenujme to ale úplne pravým menom, akokoľvek je to opatrenie správne, pretože ten dôchodca má úplne iný spotrebiteľský kôš a jeho štruktúru, ako má ekonomicky aktívny pracujúci človek. Teraz nechcem skĺznuť do nejakých zjednodušených povrchných konštatovaní, ale poviem to celkom otvorene, dôchodca už nemá ambície si kúpiť nové auto, nemá ambície si kúpiť ročne štyri nové obleky, že?, však viem, ako žijú aj moji rodičia, viem, aký majú oni spotrebný kôš. Tam jasne dominujú služby, potraviny, to úplne to základné, áno, platby za energie, vodu, teplo, bývanie a tak ďalej. Čiže štruktúra spotrebného koša dôchodcu je diametrálne iná ako štruktúra spotrebného koša ekonomicky aktívneho človeka.
Tieto dve opatrenia sú správne, ale chcem zdôrazniť jednu vec, nie sú konečné. Ak chceme dosiahnuť, aby I. pilier bol, ak nie samofinancovateľný, to nebude nikdy, lebo je to vďaka demografickým prognózam. Tá stará známa téza, stále menší počet ekonomicky aktívnych ľudí bude pracovať na dôchodky stále narastajúceho počtu ľudí v dôchodkovom veku. Tu by sa muselo stať niečo veľké, buď by dramaticky vzrástla pôrodnosť na Slovensku, alebo by sa prisťahovali na Slovensko 2 mil. ľudí z Hongkongu alebo zo Singapuru, čo sa tiež asi nestane. Tak vtedy platí, že vďaka týmto demografickým prognózam budú problémy v I. systéme stále väčšie a väčšie, a preto podotýkam, že parametrické zmeny I. piliera budú kontinuálnym procesom.
My sa netvárme, že tieto dve dobré opatrenia, podotýkam, ktoré ste urobili v I. pilieri, iste, žiada sa mi povedať, že prečo práve s účinnosťou u toho jedného opatrenia od roku 2017 a u toho druhého, myslím, až od roku 2018, ak sa nemýlim. Ale to už ponechajme bokom, to by asi urobila aj pravicová vláda. Čo chcem tým povedať, že akékoľvek opatrenie, ktoré je nepopulárne a nosí so sebou výrazné politické náklady, sa snaží autor toho opatrenia posunúť vždy za horizont volebného cyklu. A opäť je to v prirodzenej povahe človeka, tvrdím, že by to asi urobila akákoľvek, aj pravicová vláda, len som chcel doplniť, že teda majme na pamäti, že dve veci, prvá, tie parametrické zmeny I. piliera budú musieť byť kontinuálnym procesom, ony týmito dvoma opatreniami – akokoľvek správnymi – neboli vyčerpané, lebo demografická prognóza. Čiže tie zmeny nastavenia budú musieť byť ďalšie a ďalšie a ďalšie a ešte nezabúdajme s tými pauzami, s tými brejkmi, ktoré vyplývajú z toho, čo som hovoril pred chvíľou, že je v prirodzenej povahe každej vlády posúvať tie nepopulárne a politické náklady nesúce opatrenia za horizont politického volebného cyklu.
No a teraz, keď som avizoval v úvode otázku, že aká je tá skutočná motivácia alebo jedna z motivácií, aby som bol opäť objektívny, prečo vláda ide otvoriť štvrtýkrát II. pilier. Ja tvrdím, že popri tom, čo ste spomínali mnohokrát na tlačovkách aj s premiérom, že chcete chrániť ľudí v II. pilieri, tak popritom je tam aj tá motivácia druhá, a tú si treba otvorene priznať, a to je tá, že plávame do ťažkých časov. Nezabúdajme, že sme v tejto snemovni ratifikovali európsku fiškálnu zmluvu, ktorá hovorí, že v roku 2017 musí mať Slovenská republika vyrovnaný štátny rozpočet. To sú medzinárodné záväzky, ku ktorým sa Slovenská republika už prihlásila. Vyrovnaný rozpočet znamená štrukturálny deficit nižší ako 0,5 %, to je zase bruselská terminológia, lebo pre mňa vyrovnaný znamená deficit nula, ale tak v Bruseli sa to používa tak, že deficit nižší ako pol percenta je vyrovnaný deficit. A súčasne platí, že tu máme jeden záväzok vnútropolitický v podobe zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý tiež nepustí a ktorý jasne hovorí, čo sa stane, aké sankcie nasledujú pri prelomení toho štvrtého ochranného pásma, ak náš deficit prekročí, pardon, verejný dlh prekročí 55 resp. 57 % hrubého domáceho produktu.
A práve preto som hovoril o tom medziročnom poklese transferu do Sociálnej poisťovne medzi rokmi 2012 a 2013 o viac ako 700 mil. eur z tej 1 mld. 400 mil. na 700 mil. eur, práve preto som o ňom hovoril, že ste to schvaľovali tiež v skrátenom legislatívnom konaní, lebo každý mesiac omeškania by znamenal 50 mil. problému, pokiaľ ide o verejný dlh, u Petra Kažimíra. A naopak, o každých 30 dní, keď to schválite skôr, tak mu odľahčíte to bremeno, ktoré nosí v ruksaku na chrbte. A toto je, pán minister, tiež jeden z motívov, prečo idete otvárať II. pilier.
Keďže zákon o rokovacom poriadku hovorí o tom, že pozmeňováky sa dávajú v druhom čítaní, nie v prvom, ja vám chcem dopredu avizovať, že taký jeden pozmeňujúci návrh v druhom čítaní predložíme, podporou ktorého môžete úplne hravo vyvrátiť to moje podozrenie, že jeden z motívov otvárania II. piliera je aj snaha odľahčiť verejným financiám.
No a teraz, keď som u toho demaskovania všetkých právd a poloprávd, ktoré tu odzneli hlavne včera počas diskusie, nemôžeme predsa, ak sa budeme držať opäť tvrdých dát, súhlasiť s výrokom Roberta Fica, ktorý dookola opakuje, že I. pilier je výhodnejší, že tam majú ľudia istotu, že nejaké dôchodky dostanú. Ja sa pýtam, a kde beriete tú istotu, že tie transfery, ktoré sú dnes v úrovni 906 mil. eur, to je na tento rok, kde máte istotu, že na toto bude Slovenská republika mať dostatočné zdroje vo verejných financiách v štátnom rozpočte aj o päť rokov, aj o desať, aj o pätnásť? Opakujem: Kde je tá istota? Vy vychádzate z predpokladu, ako keby peniaze sa rodili len tak, padali z neba, a keď nebudú padať z neba, tak spustíme rotačky ako Mario Draghi kvantitatívne uvoľňovanie Európskej centrálnej banky a tie peniaze si dotlačíme a dotlačíme si ich v takom množstve, v akom ich budeme potrebovať. Veď vždy platí, že ľubovoľná vláda, ktorá tu v budúcnosti príde, legitímne zvolená – a teraz neriešim, či pravicová, ľavicová, taká, onaká – predsa vždy bude mať kompetenciu a právomoc sa rozhodnúť, ako si nastaví ekonomické priority. Či pôjde viacej cestou zvyšovania finančnej podpory pre rodiny, mladé rodiny s deťmi, či bude viacej používať peniaze napr. na cestovanie zadarmo, lebo však to stojí tiež nemalé peniaze, ktoré niekde sa musia vyprodukovať v tej spoločnosti a cez dane a odvody dostať do rozpočtu. Čiže s nastavovaním týchto priorít.
Ja by som bol veľmi, veľmi opatrný s tvrdením, že dnes mať dôchodok len z I. piliera je lepšie ako v kombinácii I. a II. pilier spolu a že to takto lepšie zostane forever, že to tak bude navždy, to by som bol naozaj v takýchto tvrdeniach veľmi, veľmi opatrný. Lebo, pán kolega Muňko, ak je to dnes 906 mil. eur ten transfer do Sociálnej poisťovne, a už som povedal v úvode môjho vystúpenia, že nie je pravdou, že z tejto sumy posielate 400 mil. do II. piliera, tie posielate z tých vyzbieraných 4 %, ktoré vyzbierate od poistencov, táto suma je čistá dotácia schodkového deficitného starobného fondu poistenia, tak tá suma 906 mil. môže kľudne už v horizonte 5 rokov byť 1,5 miliardy. O 10, o 15 rokov to môže byť 2 mld., lebo tá demografia jednoducho nepustí. A preto tvrdím, že byť postavený na dvoch nohách je ďaleko, ďaleko istejšie opäť aj z nejakých zákonov biológie, ako keď stojíte iba na jednej nohe, že? Tam je ten balans trošku náročnejšie udržať.
A chcem povedať, že I. pilier bude samofinancovateľný len za predpokladu, že bude dochádzať ku kontinuálnym zmenám parametrov toho nastavenia. Len vtedy bude samofinancovateľný a vieme, čo to znamená. To znamená predlžovanie veku odchodu do dôchodku možno až niekde k hranici 70 rokov.
Som minule čítal, na odľahčenie, alebo videl takú jednu peknú karikatúru, že taký 75-ročný dôchodca leží v tých obedňajších hodinách cez poludňajšiu pauzu na lehátku, dostáva od sestričky infúziu a po hodine mu vyťahuje zo žily tú ihlu a hovorí, no vstávame, vstávame, ideme do práce. Mala tú bublinu v puse, hej, čiže tam asi tiež existujú nejaké biologické hranice, že donekonečna sa ten vek odchodu do dôchodku posúvať nedá. To len na odľahčenie.
Alebo potom budeme musieť v budúcnosti behom 15 – 20 rokov možno pristúpiť k veľmi nepopulárnemu opatreniu, ktoré sa zjednodušene volá znižovanie dôchodkov, to už nebude téma o vyplácaní vianočných a takých a jednorazových a nebudeme sa baviť, či na švajčiarskej báze budeme dávať tie medziročné zmeny alebo na tej báze toho, dôchodcovskej inflácie, dôchodcovského spotrebného koša, to už bude skôr opačná, inverzná diskusia o tom, o koľko percent sa medziročne budú dôchodky zni-žo-vať. To je proste holý fakt.
A preto tvrdím, že ten II. pilier je a mal by navždy zostať integrálnou súčasťou dôchodkového systému na Slovensku pri všetkých tých korekciách, ktoré som povedal v úvode, je ho potrebné otvoriť, ale ho otvorte konečne efektívne. Nie ako doposiaľ tie tri otvorenia, o ktorých som hovoril. Veď priznajme si, že tie neboli účinné, keď sa zhodneme, pán minister Richter, na tom, že ešte stále dnes sú tam desiatky a stovky tisíc ľudí, ktorí tam nikdy nemali byť. To znamená, že tie doterajšie tri otvorenia nezafungovali. Tak preto tá moja otázka znela obsahovo, teda nie marketingovo, obsahovo, čo chcete hovoriť v tej kampani počas tých troch mesiacov medzi 15. marcom a 15. júnom ľuďom, aby z toho piliera naozaj tí, ktorí tam nemajú byť, aby odišli.
No a II. pilier, ten bude v princípe zmysluplný a bude efektívne fungovať opäť za dvoch podmienok: po prvé, keď budú správne nastavené parametre II. piliera, áno, medzi tú správnu zmenu parametrov patrí aj to zníženie z tých 9 na 4 percentá. S tým súhlasím, že pred desiatimi rokmi, keď to niekto nastavoval, tak to asi nastavil, viete, že cez naslinený palec sa pozrel do okna a povedal: Deväť. Takéto arbitrárne nastavenie, ktoré asi predsa len bolo prepísknuté a na toto slovenská ekonomika nemá pľúca, nemá kapacitu, aby toto uniesla. Takže je potrebné správne nastaviť parametre v II. pilieri.
A druhá podmienka jeho efektívneho fungovania je jeho sta-bi-li-ta. Stabilita až, áno, v podobe dosiahnutia ústavnej zhody, myslím už na tom novom cieľovom nastavení toho systému, tak, aby sme ho nemuseli otvárať aj piaty, aj šiesty, aj siedmykrát.
A potom, posledná poznámka na adresu II. piliera sa volá trpezlivosť. Nevnášajme nejaké konečné súdy a úsudky na adresu II. piliera po jeho desaťročnom fungovaní, preto hovorím o trpezlivosti, lebo to je naozaj kapitalizačný pilier, ktorý je nastavený na 20, 30 a viac rokov. Keby niekto po 30 rokoch povedal, čo všetko na II. pilieri je zlé, tak to by sa zakladalo na tvrdých dátach, ale po desiatich rokoch, z ktorých sedem rokov tu bola, alebo šesť rokov tu bola kríza na finančných trhoch, sú takéto súdy nie celkom opreté o pevné nohy.
A teraz, ak dovolíte, na záver ešte dve poznámky. Ja sa priznám, že aj ja som hlasoval za anuitnú novelu, a musím dnes konštatovať a možno podobného názoru budete aj vy, pán minister, že nie je to systém, o ktorom môžeme vyhlásiť, že je bezchybný. Tiež si bude vyžadovať vo veľmi krátkom čase zásadné zmeny.
Prečo o tom hovorím? My sme boli v pondelok tento týždeň na poslaneckom prieskume z finančného výboru v Národnej banke Slovenska a teraz nechajme bokom to, že sme sa tam nedozvedeli, čo sme sa dozvedieť chceli, lebo zákon to neumožňuje ani ústavným činiteľom sa niektoré informácie dozvedieť, súhlasím, tak sú nastavené momentálne zákony a kým nedôjde k ich zmenám, tak sa to nedozvie nikto z nás. Teraz o čom hovorím? Trošku sme mali pocit, že tie tri životné poisťovne – Alianz, Union a Generali –, že pravdepodobne tie produkty toho doživotného čerpania renty nastavili s trhovo nie celkom primeranými maržami, teraz to hovorím veľmi, veľmi, veľmi opatrne, a domnievali sme sa, že sa niečo na poslaneckom prieskume v Národnej banke Slovenska dozvieme. A, bohužiaľ, sme sa dozvedeli len to, že Národná banka, keď udeľovala licencie týmto trom poisťovniam, skúmala jednu jedinú vec, a to je to, či sú, presne opačne, či sú tie produkty náhodou nie nastavené dampingovo, to znamená, že opäť v snahe získať čo najväčší koláč na trhu, čo najväčší market share, trhový podiel, či tie poisťovne nešli dampingovo a nastavili ten produkt tak, že v istom okamihu v roku ´10, v roku ´12, v roku ´15 už nebudú schopné ani tie nízke renty vyplácať a že jednoducho dôjde ku kolapsu danej poisťovne, čo by znamenalo stratu dôchodku pre všetkých. To by už nebola diskusia o tom, že či majú malý tento príspevok z II. piliera a mal by byť o trošku vyšší, ale jednoducho by skolaboval systém ako taký. Iba o toto sa zaujímala Národná banka Slovenska, či sú tie produkty nastavené nie dampingovo, to znamená že tak, aby bola tá poisťovňa solventná a schopná vyplácať takúto doživotnú rentu, myslím s 2-percentnou mierou zhodnotenia garantovanou v princípe až do dožitia toho dotyčného poistenca alebo teda už dôchodcu. Nič iné sme sa tam nedozvedeli.
A preto platí, ja osobne neverím v nejakú valnú mieru konkurencie medzi týmito troma subjektami bez ohľadu na to, aj keby sa inak volali tie subjekty, jednoducho traja hráči na trhu nemôžu zabezpečiť dostatočnú mieru konkurencie, iba v nej, v tej konkurencii, sa totižto rodí aká-taká garancia, že tam nebudú trhovo neprimerané marže v tých produktoch. A preto hovorím o tom, že anuitná novela v krátkej dobe by mala doznať zmien, napríklad výraznou zmenou, ktorá by pomohla, by bolo aj to, aby mal ten, kto odchádza do dôchodku, si možnosť v tom II. pilieri vybrať aj takzvané programové čerpanie. Programový výber. To znamená z tých 10- – 15-tisíc eur, ktoré má našetrené v II. pilieri povedzme, si bude po 200 eur mesačne vyberať, čo mu tiež vystačí na tých spomínaných 15 rokov toho priemerného pobytu, teraz sa ospravedlňujem za výraz, v tom dôchodku, hej. Aby teda pri istej strednej dĺžke dožitia, aby 15 rokov mohol ten človek stráviť v kľude a v pokoji už v dôchodkovom veku, teda v dôchodku. Ten programový výber by vytvoril dosť silný konkurenčný tlak na súčasných troch poskytovateľov doživotnej renty a určite by vytvoril aj väčšiu možnosť voľby pre toho, kto odchádza z II. piliera teda do dôchodku. Čiže anuitná novela naozaj bude potrebovať v krátkej dobe dosť výrazné zmeny, ak chceme, aby ten systém fungoval lepšie.
Tak z mojej strany v tomto bode všetko, ďakujem veľmi pekne za pozornosť a potom poprosím pána ministra, keby na niektoré z tých vecí mohol zareagovať. Ďakujem pekne.

Pán kolega, tu mi šepká môj sused, že zorientovaný, ale sa mi zdá, že taká tretia cesta. A on to vystihol, naozaj, môj kolega Kvasnička to vystihol. Pán kolega Kollár, vy na záver svojho vystúpenia nabádate k rozvážnosti a k trpezlivosti, aby sme nerobili závery o II. pilieri po desiatich rokoch, a na začiatok svojho vystúpenia poviete, že áno, súhlasím, sú tam ľudia, ktorý tam nikdy nemali byť. Prosím vás, že mali nulu vymeriavací základ, že nulu si našetrili. Prosím vás, veď dôchodok je záležitosť celoživotnej aktivity aj v I. pilieri, kto je len za 40 rokov, keď mu vyrátajú dôchodok, tak mohol byť 20 rokov nezamestnaný, to znamená, mal dvadsať rokov, čo povieme, nikdy tam nemal byť? Veď dôchodok sa ráta z celého života.
Ale čo je vrchol, že tento, vy ste povedali, súhlasím s otváraním tohto piliera. Veď úplne zmätočné závery, pán kolega, ste urobili. Veď toto otvorenie II. piliera nijako nerieši problém ľudí, ktorí majú nižší dôchodok, tí z II. piliera, čo si ho teraz požiadali, ako v súčte s prvým. To znamená, oni vôbec neriešia problém tých, čo akože keď sú v II. pilieri, že si nenašetrili. Oni robia len to, čo ste dobre vysvetlili, že Kažimír, minister financií, nebude musieť tak dotovať I. pilier, to znamená, majú prachy na predvolebnú kampaň. Na sociálne balíčky, to je pravda o otváraní, o teraz otváraní II. piliera. Mne je len ľúto, že vaše inak kvalifikované vystúpenie orientovaného človeka ekonóma, že ste zakončili, nie zakončili, ale že malo závery, ktoré sú úplne chybné.

Ďakujem. Mne sa na vystúpení pána poslanca Kollára páčilo, že ako jeden z mála poslancov v rozprave, ale myslím, že aj pán Brocka to spomínal, hovoril o makroekonomických dopadoch tohto kroku. A potom druhý bod chcem vyzdvihnúť, a to je ten, že tiež sa menej o tom hovorí, že predsa nemá to byť súťaž dvoch pilierov, ide o to, aby slovenský dôchodkový systém stál na dvoch nohách. Jedna je založená, zjednodušene povedané, na platoch z domácej ekonomiky, a druhá je založená na výnosoch z kapitálových, z finančných trhov z celého sveta a pokiaľ naša ekonomika bude mať problémy, tie zahraničné možno nebudú, tak máme ten systém stabilnejší, no a na to musíme urobiť to, aby nebol ani jeden z tých pilierov diskriminovaný. Dnes je jeden z nich diskriminovaný, je. Je to škoda, pretože bude slabší a tá jedna noha bude chudorľavejšia.
A potom ešte tretí bod mám, pán poslanec Kollár hovoril o tom, alebo pýtal sa, čo urobí vláda, aby sa nemusel donekonečna II. pilier otvárať, z hľadiska informovanosti. Tam chcem spomenúť, že existuje projekt oranžová obálka, nejaké mimovládne organizácie s ním prišli, pôvodne aj Sociálna poisťovňa sa kladne postavila k tomu, aj ministerstvo financií, pokiaľ si pamätám, potom to nejako stíchlo. Myslím, že je to škoda. Keby občania každý rok dostali informáciu o tom, aký dôchodok ich čaká v budúcnosti, tak sa lepšie vedia rozhodovať denne nielen o tom, či v II., alebo v I. pilieri, ale čo robiť alebo nerobiť, či byť nezamestnaný, či byť v sociálnych dávkach, množstvo denných rozhodnutí životných môžu urobiť lepšie, pokiaľ by každý rok dostali pomerne lacnú informáciu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán Kollár, predpokladám, že ekonomike sa bude a číslam sa bude poctivo a seriózne venovať pán poslanec Muňko, riaditeľ Sociálnej poisťovne, preto nebudem reagovať. Ale viete, manipulovať s číslami vieme viacerí a vieme to číslo použiť tak, aby sa dalo naň pozrieť aj z druhej strany.
Pokiaľ ide o dôchodcov a o valorizáciu len o infláciu, poviem na margo toho, že dôchodcovia, ktorí tu pracovali 40, 50 rokov a toľko rokov aj platili poctivo do systému, si myslím, že majú právo aj v čase, keď sú na dôchodku, kúpiť si okrem potravín a bývania právo si kúpiť aj knihy, majú právo zájsť aj na športové podujatia, kultúrne a podobne. Nechcem to rozoberať. A sú solidárni už dupľovane, dvakrát dokonca, pri priznávaní dôchodkov a pri výpočte.
Dotknem sa ešte jednej veci, kým odpoviem na otázku, ktorú ste položili pánovi ministrovi, pretože podľa výpočtov, ktoré boli súčasťou materiálu pojednávajúceho o výhodách a nevýhodách I. a II. piliera, tento materiál bol prerokovaný v parlamentnom výbore pre sociálne veci a bývanie v roku 2008, sme povedali, že možno hranicu výhodnosti I. piliera stanoviť na 45 rokov a viac pre sporiteľov, ktorých príjmy sú pravidelne v rozmedzí od jedného osobného mzdového bodu do 1,25 osobného mzdového bodu. To je podiel skutočne dosiahnutého zárobku vo vzťahu k priemernej mzde v národnom hospodárstve. A treba povedať, že sporitelia v tejto vekovej kategórii totiž vzhľadom na krátku dobu sporenia nebudú mať možnosť zhodnotiť dostatočne svoje dôchodkové úspory. Tie by museli byť zhodnotené cirka 5 % ročne, a to po odrátaní poplatkov, a to uznáte, že nie je realistické, natoľko ja vás považujem za veľmi dobrého ekonóma v tomto pohľade. To isté odporúčanie možno dať aj pre tých sporiteľov, ktorých príjmy sú pravidelné a mierne menšie ako... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Zrozumiteľné, elegantné a myslím, že aj veľmi potrebné vystúpenie. Snažil som sa ho počúvať aj ušami občana, ktorý sa možno v týchto chvíľach aj na základe prebiehajúceho rokovania bude rozhodovať, čo urobiť. Vystúpiť, nevystúpiť, čomu dať prednosť? Rád by som sa spýtal, či takýto občan, keď si zoberie istú extrapoláciu doby a povie si, že teda tá extrapolácia nemusí ísť takým smerom, tak ako ste naznačili, tá krivka tých hospodárskych kríz bude mať stále tú tendenciu stúpať do kopca, ale že dôjde k takému ráznemu pádu, ktorý teda bude, nazvime to superkrízou. Extrapolácia doby takýto pohľad umožňuje, vidíme, čo sa deje naokolo. Či by predsi len, keď hovoríme o tej istote, nemal pri svojom rozhodovaní, ktoré vždy bude zaťažené neistotou, zvážiť aj ten fakt, že možnože dať prednosť I. pilieru, ktorý bude sanovať štát, bude vždy možnože o niečo bezpečnejšie, ako očakávať, že teda DSS-ka, ktorá je založená na súkromných motívoch podnikania, aj keď sú tam tie isté brzdy, bude v prípade superkrízy neschopná likvidity. Na toto by som sa chcel spýtať, pretože vy ste to sám aj v závere potvrdili, že tam ten dampingový pohľad, teda tie vnútorné mechanizmy súkromných DSS-iek, tak ako sa rozhodujú, môže mať nie zanedbateľný podiel.
Ale v každom prípade ďakujem. Mne sa to počúvalo veľmi dobre a verím, že aj mnohí občania, ktorí druhý deň počúvajú túto diskusiu, práve z vášho vystúpenia mohli mať pocit, že toto je spôsob, ako uchopiť problém.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, oceňujem relatívne korektný tón a vecný tón. Na druhej strane sa mi páčilo aj to, že ste priznali, že sú ľudia v II. pilieri, ktorí tam jednoducho nemajú čo byť a je ich tam príliš veľa. Práve preto je tu tento problém. A to je dobré, že takéto niečo povie aj kolega z pravice, lebo naozaj to zatĺkanie, ako tu vidíme od niektorých kolegov z KDH, je naozaj už vyslovene trápne.
Veľmi sa mi páčilo napriek tomu aj to, že ste poukázali na to, že tu je jasný politicko-ideový spor medzi ľavicou a pravicou. Ľavica je zástancom toho I. piliera, toho solidárneho. A pravica toho II., toho súkromného, kapitalizačného. A vy ste položili tú otázku veľmi presne, že kde je väčšia istota, či v štáte, či v tom I. pilieri, alebo v tom II., to znamená v týchto rôznych súkromných korporáciách, poisťovniach, bankách a tak ďalej. No ale podľa mňa tú odpoveď história dáva úplne jasnú. Povedzte mi, ktorý štát kedy nedokázal vyplácať dôchodky svojim občanom, alebo keď sa taký nájde, tak či náhodou v takých prípadoch nenasleduje vždy taká silná turbulencia a také revolúcie, že potom to zákonite o pár mesiacov a týždňov zasiahne aj tie banky, aj tie poisťovne, aj tie iné korporácie. Čiže pokiaľ by naozaj nastala taká strašidelná situácia, že by štát, akýkoľvek štát nebol schopný vyplácať dôchodky, tak verte tomu, že nikto neuchráni ani žiadne vklady občanov na DSS-kách. Ja som presvedčený, že žiaden štát sa do takejto situácie nedostane a ďaleko pravdepodobnejšie je, že sa do takejto situácie dostanú súkromné korporácie.
Príklad. Ekonomická kríza v roku 2008. Lehman Brothers, IndyMac, Fannie Mae, Freddie Mac, Bear Stearns, New Century Bank. Všetko korporácie, ktoré skrachovali, kľakli jedna radosť. Žiadnemu veriteľovi a žiadnemu klientovi nebolo vyplatené nič. Toto sa naozaj reálne môže stať. Čiže tu je ten rozdiel medzi ľavicou a pravicou. Ľavica vidí ďaleko väčšiu istotu v štáte, a preto si myslí, že I. pilier by mal byť posilnený. A to neznamená, že musíme vylúčiť zásluhovosť. Existuje švédsky model, kde zásluhovosť je aj v rámci štátneho poistenia. Čiže, pán kolega, o tom to je. Ľavica – pravica.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Kollár, prichytili ste smerákov, ako sa hovorí, so spustenými gaťami. Presne ste im odkryli doterajšie klamstvá a opäť zdôrazním tendenčné podávanie informácií a teda zavádzanie občanov.
Zdôrazním aj to, že ste povedali, že je potrebné riešiť systémovo náš dôchodkový systém kvôli demografickému vývoju, o ktorom som aj ja v minulosti viackrát hovoril v rozpravách k II. pilieru. Takže ani štvrté otváranie II. piliera nerieši situáciu v dôchodkovom poistení. Tu ide naozaj len o to, aby čo najviac ľudí vystúpilo z II. piliera a tí, ktorí naozaj, ktorých smeráci nastrašia, sa zľaknú a vystúpia a tým pádom odovzdajú peniaze svoje do štátu, pretože tým pádom sa takto dostane do Sociálnej poisťovne ešte viac financií, ktoré zatiaľ odchádzajú na súkromné účty sporiteľov. Tým pádom ministerstvo financií nebude musieť sanovať tú sekeru, ktorou dotuje štát výplatu dôchodkov súčasným dôchodcom.
Takže ja budem naozaj veľmi zvedavý, čo na to povie pán minister, pretože ako na vás reagovala aj jedna kolegyňa, že čísla si ona vie pozmeniť. Tak čísla netreba pozmeňovať, treba ich len správne interpretovať a nezavádzať občanov tejto krajiny.

Ďakujem pekne za slovo. Julo Brocka, mňa potešila tvoja poznámka, keď si označil moje vystúpenie za tretiu cestu. To len dokumentuje to, že či si, alebo nie si schopný sa povzniesť nad tie ľavicovo-pravicové, podčiarkujem, ideologické nálepky na takúto závažnú ekonomickú tému. A som rád, že som ťa vyprovokoval k takejto poznámke. Ubezpečujem ťa, že to nie je o tretej ceste. To je o tom, že možno si práve chýbal v sále, bol si vzadu v bufete, keď som práve hovoril o tom, že sú tu jasné dva rozdiely medzi solidárnym a zásluhovým systémom. A v zásluhovom kapitalizačnom systéme naozaj nemá čo robiť poistenec, ktorý má nulový vymeriavací základ. Veď na to slúži ten prvý solidárny systém, kde, áno, budú dostávať dôchodky aj tí, ktorí celý život nepracovali, lebo každá vyspelá spoločnosť, preto sa označuje za vyspelú, sa musí vedieť postarať aj o tých, ktorí celý život nepracovali.
A dokonca pôjdem ešte ďalej, možno to nazveš štvrtou cestou. Vyspelá spoločnosť sa dokonca musí vedieť postarať aj o tých, ktorí nepracovali nie preto, že nemohli, boli hendikepovaní, postihnutí, ale aj preto, že nechceli. Áno, aj o takýchto ľudí sa musí vedieť postarať vyspelá spoločnosť. Samozrejme, na nejakej minimálnej miere prežitia. Jedno teplé jedlo denne a tak ďalej. Ale musí sa vyspelá spoločnosť aj o takýchto ľudí vedieť postarať. Len títo ľudia, Július, patria do I. piliera. Nie do druhého. Za tým si budem stáť, aj keď to budeš označovať za štvrtú cestu. A som rád, že som ťa k takejto poznámke vyprovokoval.
Ešte jedna poznámka na to, čo hovoril pán Mičovský. Ďakujem za faktickú. Chcem vás iba ubezpečiť, že ak bude superkríza, o ktorej ste, pán Mičovský, hovorili a z toho vy dedukujete záver, že preto by ľudia mali ostať v I. pilieri, tá superkríza postihne aj štáty. V superkríze nekrachujú len korporácie. V superkríze bankrotujú aj štáty. Čiže tam by som bol voči takýmto skratkám logickým veľmi, veľmi opatrný. Ale myslím, že to je na dlhšie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)