46. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Chcela som sa prihlásiť do diskusie, do rozpravy k tomuto bodu programu, ale rovnako ako pán kolega Fronc, som sa zúčastňovala včera zasadnutia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, takže aspoň takto faktickou a v druhom čítaní sa budem snažiť viacej hovoriť.
Ale, pán poslanec Petrák, vy ste mnohé, to, čo som chcela povedať, povedali. Na jesennom zasadnutí Parlamentného zhromaždenia Rady Európy táto téma rezonovala. A už to, že sa dostala do organizácie, ktorá sa zaoberá primárne ľudskými právami, je zrejmé, že to je veľmi dôležitá téma. Rozoberala sa problematika toho, že mladí ľudia v Európe sú nezamestnaní kvôli tomu, že si vybrali profesie, ktoré sú neuplatniteľné na trhu práce Európskej únie a v štátoch Rady Európy. Presne o to ide.
Množstvo detí študuje obory, o ktoré nie je žiaden záujem. A naopak, nedostatkové odbory sa potom musia sanovať deťmi z iných častí sveta. A teda vzniká tu potom veľký rozpor medzi tým, čo trh práce potrebuje, a to, čo školský systém ponúka. Ja som v tejto téme vystúpila a rovnako to, čo ste tu vy povedali, som povedala ja.
Mimochodom, so zmenou spoločensko-politického smerovania sme vyhodili systém, ktorý bol v podstate to, čo tu teraz chceme v Európe zaviesť. A musím povedať, že tieto moje poznámky vyvolali značný záujem a veľa kolegov z ostatných krajín Rady Európy sa informovalo. A keď sme popisovali, ako to u nás fungovalo, tak povedali, to je presne ten ideál, ku ktorému my chceme dospieť. A my sme to tu ozaj mali. Je veľmi dobré, že sa k tomu chceme vrátiť. Samozrejme, absolútny návrat neexistuje, ani by to nebolo dobré, lebo spoločnosť sa posunula niekam inam. Sme podstatne ďalej, ale už len tá myšlienka, že prepojiť trh práce so školským systémom, s praxou, je určite veľmi, veľmi dobrá.

Nech sa páči, Pavol Goga.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, chcem ti poďakovať za tvoje vystúpenie. Dotkol si sa takej širokej škály problémov tohto zákona a musím povedať, že sa stotožňujem s tvojimi slovami, ktoré si vyslovil. A ak dovolíš, chcem podporiť týmto aj slová pani kolegyne, poslankyne Nachtmannovej, ktorá sa venovala práve problematike, ktorá odznela aj v Štrasburgu na septembrovom, respektíve októbrovom plenárnom zasadnutí, a tie debaty tam boli jasné a zrozumiteľné.
Čo sa týka tvojho vystúpenia, ja budem samozrejme rád, že tento zákon, a verím tomu, že prejde a bude, čoskoro sa uplatní v praxi v tom regionálnom školstve. A samozrejme, pretože ide aj o úpravu trhu práce. To si musíme každý povedať. A máme množstvo nekvalifikovaných ľudí, zamestnancov, chýbajú nám odborníci vo viacerých odvetviach. Takže treba tento zákon len privítať.
Dotkol by som sa jednej problematiky z tvojho vystúpenia, ktorú vidím, že je rozdielna medzi tebou, pán poslanec, a pánom Jurzycom ohľadom spolupráce s tými pracovnými skupinami. Ja, naopak, som presvedčený, že je potrebné, aby sa tieto pracovné skupiny schádzali, aj keď si tam spomenul konflikt záujmov. Samozrejme je dôležité zistiť, do akej miery ten konflikt záujmov tam je, ale pokiaľ nebudú spolupracovať ministerstvá a niektoré pracovné skupiny na takomto zákone, tie skupiny, ktorých sa to týka, tak tam vidím práve riziko do budúcnosti, že môže dôjsť k sporom, a by si mnohé veci nevedeli vysvetliť.
Čo sa týka ešte ďalšej veci, podporujem to aj z toho pohľadu, že vidím tam, že môže dôjsť k zabezpečeniu nového materiálno-technického zabezpečenia pre školy, vybavenie škôl aj nad rámec normatívu, ktoré takéto školy v odbornom vzdelávaní získavajú. Čiže treba naučiť žiakov, samozrejme, pracovať, osvojiť si pracovné návyky, aby si teda do budúcnosti vedeli vytvoriť aj nejaké hodnoty. Oni vedia robiť, pretože to dokazuje aj množstvo ich výsledkov, čo vidíme napríklad na výstavách Mladý tvorca a podobne. Takže podporujem tento... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Nech sa páči, Martin Poliačik.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, nie som si istý, či sme si neporozumeli, alebo ste zámerne niektoré moje veci pootáčali, ale skúsim to uviesť na pravú mieru.
Ja som nehovoril o tom, že tie, tie zvyšovania, znižovania normatívov sú na základe vycucania z prstu. Ja som povedal, že mám podozrenie, že sú na základe lobistických tlakov. A to, čo si ty urobil, že si mi vymenoval presne tých ľudí, ktorí tie lobistické tlaky vytvárajú, lebo, lebo všetky tie organizácie, ktoré sa spolupodieľajú na tom nastavovaní tých čísiel, sú to organizácie lobistov, bez nejakého zbytočného vulgarizovania toho slova, ktoré majú za tým svoje vlastné záujmy. A tým pádom nemusia nastavenia parametrické toho systému zodpovedať naozaj potrebám. A ja opäť tvrdím, že tie potreby my nepoznáme. My nebudeme vôbec vedieť, nemôžme vedieť, ako bude vyzerať trh o pätnásť rokov, preto by sme sa mali namiesto kvalifikácie oveľa viacej sústrediť na schopnosti tých ľudí, ktorí z tej školy budú vychádzať. To je prvá vec.
Druhá, ak si pozrieš prepis, ja som povedal, nepovedal, že máme umelo tlačiť na zvyšovanie miezd. Ja hovorím, že zbytočnou podporou budeme podporovať zamestnávateľov v tom, aby nechávali tie mzdy nízke, lebo budú iným spôsobom kompenzovať to, že budú tí ľudia u nich pracovať. A ďalšia vec, hovoril si, že zvýšením počtu absolventov, že by sme ich teda nemali vzdelávať, lebo odchádzajú. Ale to opäť nie je to, čo som povedal ja. Ja som povedal, že akokoľvek veľa ich vzdeláme, stále nám môžu odchádzať. Čo znamená, že ten cieľ, že potrebujeme ich, toto číslo, nebudeme mať naplnený, a preto by sme viacej mali sa orientovať na to, ako kvalifikovaných a motivovaných ľudí vychováme a schopných uplatniť sa na tom trhu aj možno v niečom inom, a potom nebudú odchádzať preč.
A posledná vec. Taiwan, Japonsko, neviem, či by som dával za príklad. Ja som na Taiwane bol, a to je robotická spoločnosť, kde ako naozaj zmysel pre umenie, akékoľvek hodnoty veľmi, veľmi upa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Nech sa páči, Dušan Čaplovič.

Ďakujem. Ja budem, samozrejme, reagovať, to, čo povedal pán spravodajca, pán poslanec Petrák. Áno, sú dôležité aj názvy škôl, lebo často podľa názvov škôl si rodičia a žiaci vyberajú tie školy. Ak poviem, že sme otvorili systém pre návrat k priemyslovkám, naozaj elektrotechnická priemyslovka, strojnícka priemyslovka, či už v Bratislave alebo v Trnave, budem vyberať príklady, alebo Elektrotechnická priemyslovka v Liptovskom Hrádku, alebo ďalšie, na východnom Slovensku dopravná priemyslovka, automaticky vedia, že tam sa budú učiť, tam, o tejto problematike, sú kvalitne pripravení učitelia a naozaj to má aj vynikajúce úspechy a výstupy.
Chcem tiež podčiarknuť to, že tie všehochute, niektoré stredné školy, čo učia všetko a nič, tak to je najväčší problém nášho stredného odborného školstva.
Druhá vec, rezortný informačný systém, nuž tak povedzme si pravdu. Však je tam 13 mil. naliatych predchádzajúcimi všelijakými dodatkami a ešte stále nemáme výstupy z neho, tak to nejaký problém bol u preberateľov v minulosti. A musím znovu zopakovať, že som požiadal aj profesné organizácie, či už za gymnáziá, stredné školy odborné, alebo základné školy súkromné, cirkevné školy, aby sa vyjadrili k tomu. A pokiaľ naozaj tento rezortný informačný systém nebude kvalitne pripravený, tak je ho zbytočne pustiť do života.
A uvedomte si, že pán minister Českej republiky školstva, ja som si pozrel pozorne pred dvoma týždňami jeho diskusiu, keď povedal, že napríklad na systém informačný, ktorý potrebuje pre učiteľov, vláda vyčlenila 3 mil. a za 3 mil. českých korún sú schopní urobiť informačný systém pre učiteľov, aby vedeli, čo sa týka ich kvalifikácie, ich ďalšieho vzdelávania, aby vedeli odborne postupovať. To sú obrovské nuansy a veľké problémy.
A nechcem sa vyjadrovať ešte k ďalším veciam. Fond pre vzdelávanie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Nech sa páči, Zoltán Daniš.

Ďakujem, pán podpredseda. Dovoľte mi tiež zopár poznámok k danej problematike. Vážený pán kolega Petrák, chcem hneď úvodom potvrdiť, skutočne súhlasím s tvojím pohľadom, ktorý si prezentoval pri riešení tejto problematiky. Myslím si, že veľmi užitočný bol aj exkurz do problematiky a do procesu vôbec duálneho vzdelávania.
Chcem zopakovať, ako je, samozrejme, už známe, že kedysi si podniky, veľké podniky zvlášť pripravovali svoje pracovnú silu cez systém učňovského školstva. Ale začiatkom deväťdesiatych rokov sa tieto stredné odborné učilištia zlikvidovali a presunuli sa ako stredné odborné školy pod štát. Toto bol veľmi vážny krok a tá podnikateľská sféra akosi zastala v tom pohľade a čakala, čo sa bude robiť. Samozrejme, bolo to obdobie aj veľkých štrukturálnych zmien. No a výsledok je taký, že by som povedal, že tá rezerva, ktorá bola v podobe kvalifikovaných odborných pracovníkov, sa pomaly vyčerpávala, ľudia odchádzajú prirodzene do dôchodku, vymierajú a tak ďalej. A tá náhrada, aj dneska ten trend veľmi pokračuje, žiaľbohu, že záujem o tie stredné odborné školy klesá.
Je veľmi dôležité, a to chcem zdôrazniť, ty si sa toho dosť dotkol a si o tom hovoril, veľmi dôležitý je postoj zamestnávateľov. Našou úlohou, aj úlohou štátu, nás všetkých, je jednoznačne vtiahnuť do tohto procesu práve zamestnávateľov. Tí, samozrejme, budú mať záujem, musia mať záujem, pretože pre svoje podnikanie potrebujú kvalifikovanú pracovnú silu, a ponúkajú sa, myslím si, aj celkom slušné stimuly. Je zrejmé, že o tejto problematike bude, bude dlhá debata, pretože v tej dne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Nech sa páči, Štefan Kuffa.