46. schôdza

Ďakujem, pán predseda, za slovo. Dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Podpredseda vlády a minister vnútra Slovenskej republiky Robert Kaliňák sa nezúčastní hodiny otázok. Zastupuje ho minister Ján Počiatek. Takisto je neprítomný minister školstva, vedy, výskumu a športu Juraj Draxler. Zastupuje ho pán minister Ján Richter. Hodiny otázok sa takisto nezúčastnia pán podpredseda vlády a minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, nie sú naňho ale žiadne otázky, tak isto podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny, takisto naňho nie sú otázky. A neprítomný bude aj minister spravodlivosti Tomáš Borec, na ktorého takisto otázky nie sú. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Prosím vás teraz, pán podpredseda vlády, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od pani poslankyne Viery Šedivcovej a znie: „Vážený pán predseda vlády, aké dopady očakáva Slovenská republiky v súvislosti s medziročným znížením verejného dlhu?“
Prosím, odpovedajte a oznámte mi ukončenie vašej odpovede. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predseda, za slovo. Odpoveď na vašu otázku má niekoľko elementov. Ak dovolíte, prejdem ich jeden po druhom.
Slovenská republika v súčasnosti používa komfortnú dôveru domácich aj zahraničných finančných trhov, investorov, ktorí nakupujú naše dlhopisy a pokladničné poukážky.
Pre ilustráciu predtým, než prejdeme k číslam, dovoľte povedať mi niekoľko poznatkov z našich stretnutí s investormi Spojených štátov amerických z októbra minulého roku. Na našich spoločných stretnutiach z ich strany zaznelo aj toto, citujem: „Ste pre nás úspešný príbeh, nakupujeme vaše dlhopisy radi a mali by ste ich emitovať viac. Napriek tomu, že ste pre nás drahí, vás chceme mať v portfóliu". Vyjadrenie, len na dovysvetlenie, „ste pre nás drahí,“ znamená, že úroky, ktoré si môžeme pýtať a pýtame od investorov pri našich aukciách, už pre nich nie sú tak lukratívne ako kedysi. Táto epizóda názorne ilustruje dosiahnuté výsledky pokračujúcej fiškálnej konsolidácie zodpovedného prístupu k riadeniu verejných financií, čo bolo potvrdené aj samotnou Európskou komisiou.
Samozrejme, treba tu povedať aj B. Priaznivej situácii na finančných trhoch z nášho pohľadu prispievajú aj rekordne nízke úrokové sadzby reflektujúce expanzívnu menovú politiku Európskej centrálnej banky. Tá sa v boji s ultranízkou infláciou minulý týždeň vo štvrtok uchýlila k bezprecedentnému kroku v európskom priestore, k takzvanému kvantitatívnemu easingu určenému na novonastolenie zdravej cenovej úrovne.
Boli sme obviňovaní z mrhania, z nezodpovednosti, z riskovania dlhodobej udržateľnosti verejných financií. No ako aj v iných prípadoch v minulosti, tak sa nakoniec ukázalo, že tieto obvinenia nemajú racionálny základ. Tu mi dovoľte povedať, že tieto obvinenia zaznievali a často zaznievajú nezmyselne práve z pôdy tejto Národnej rady.
Dokázali sme v oblasti verejného dlhu urobiť niečo, čo je dnes chápané s titulom premianta ako v eurozóne, tak aj v celej Európskej únii. Vynaložili sme veľké konsolidačné úsilie, urobili sme poriadok vo verejných financiách. Vďaka týmto krokom, ale aj pod vplyvom iných okolností sa nám podarilo oživiť hospodársky rast. Stúpa domáca spotreba. V roku 2014 sa nám podarilo znížiť verejný dlh o 1 %, čím sme premianti v európskom priestore. Úroveň dlhu by podľa našich prepočtov v roku 2014 mala klesnúť pod 54 % hrubého domáceho produktu. Samozrejme, definitívne číslo nám prinesie Eurostat. Bude notifikovať číslo, ktoré vojde do histórie z hľadiska stavu našich verejných financií. Náš dlh je najlacnejší v histórii. Jeho absolútna výška bola niečo cez 40 mld. eur, náklady na obsluhu dlhu v roku 2014 boli na úrovni 1,4 mld. eur. Ušetrili sme 117 mil. oproti plánu. A je to na základe, samozrejme, profesionálneho riadeného dlhu, ako aj vďaka priazni investorov, v ktorej sa, samozrejme, ako zrkadlo odráža stav aj našich verejných financií. Začiatkom tohto roka sme zrealizovali predaj dvanásťročných dlhopisov za historicky najlepších podmienok na úrovni približne 1,45 % per annum.
Záujem o kúpu dlhopisov prejavilo viac než dvesto investorov, najmä z Nemecka, Rakúska a z krajín Beneluxu. V praxi to znamená, že šetríme peniaze, pokiaľ ide o obsluhu štátneho dlhu. Za rok 2014 sme podľa informácií ušetrili viac ako 100 mil. len na obsluhe štátneho dlhu. Predpokladáme, že podobná úspora môže byť aj v tomto roku, v roku 2015. Toto sú všetko položky, ktoré nám umožňujú sústrediť sa v nasledujúcich mesiacoch na financovanie našich priorít, predovšetkým zamestnanosť, vzdelávanie a podporu a pomoc mladým rodinám. Tieto problémy rezonujú ako u nás, tak aj v celej Európskej únii.
Verejný dlh klesá presne tak, ako sme to naplánovali a povedali. A toto všetko nám garantuje výborné postavenie na finančných trhoch. Na tento rok plánujeme minúť na obsluhu dlhu menej ako minulý rok, a to vo výške 1,3 mld. eur. Ale už na základe zrealizovaných aukcií dlhopisu v tomto roku aj v minulom týždni si myslíme, že aj oproti tejto sume opäť ušetríme, pričom k presným číslam sa, samozrejme, dostaneme až v priebehu tohto roka.
V roku 2014 sme ušetrili vyše 8 % výdavkov, ktoré sme pôvodne plánovali na obsluhu dlhu, potreba financovania na tento rok je niečo okolo 5 mld. eur. Z hľadiska potrieb financovania je to parameter 6,4 % hrubého domáceho produktu a úroveň do 10 % HDP je považovaná za prijateľnú. To znamená, sme hlboko pod hranicou 10 %.
Priemerná splatnosť nášho dlhu je 6,8 roka, durácia dlhu je 6 rokov. Pre porovnanie euroval má identické parametre, priemernú splatnosť sedem rokov a duráciu 6 rokov.
Priemerný úrok v roku 2014 dosiahol úroveň 3,3 % per annum. V tomto roku by sme už na základe zrealizovaných aukcií mali ísť nižšie na úroveň okolo 3 %. Je to priemerné úročenie celého portfólia 40 mld. eur dlhu.
Počas troch rokov našej vlády nám bol dvakrát zlepšený výhľad nášho ratingu a hotovostná rezerva ku koncu minulého roku bola na úrovni 1,5 mld. eur. Po zaplatení deficitu splatenia našich záväzkov k 1. februáru tohto roku by sme mali mať identický stav hotovostnej rezervy na účtoch Štátnej pokladnice, teda čiastku 1,5 mld. eur.
Od začiatku roka sme trikrát vstúpili na finančné trhy. Najprv to boli deväťmesačné štátne pokladničné poukážky v objeme 440 mil. eur, dosiahnutý úrok na úrovni 0,55 % per annum. To znamená šesť stotín percenta per annum. Tento úver splatíme ešte tento rok. Následne sme prišli so zásadnou benchmarkovou emisiou dvanásťročného bondu v objeme 1,5 mld. Dosiahli sme úrok 1,4 %. To znamená úročenie štátu dvanásťročný úver de facto za 1,4 % per annum. A dosiahli sme aj historicky rekordne najvyšší dopyt po kúpe týchto dlhopisov v objeme cez 5 mld. eur. To znamená, že nám investori boli ochotní požičať rádovo väčší objem peňazí, niekoľkonásobne väčší objem peňazí, aký sme boli ochotní vziať. No a v posledných dňoch sme ešte zrealizovali dve aukcie. Sú to dva bondy, dvojročný a štvorročný v celkovom objeme 200 mil. eur za podmienok 0,17 % per annum a 0,13 % per annum.
Zrejme vám neuniklo ani to, čo sa dialo vo Švajčiarsku zdôvodnením fixného kurzu švajčiarskeho franku voči euru, mám na mysli tzv. capovanie, 1,2 násobok zavedený ešte v roku 2011. Národná banka Švajčiarska tento fixný kurz opustila a spustila tak v minulom týždni búrku a uvoľnila kurz medzi eurom a švajčiarskym frankom. Hovorím o tom preto, pretože Slovensko má emitovaný dlh aj vo švajčiarskych frankoch v objeme 1 mld. eur, ale keďže máme hedgeovanú túto pozíciu, neprišli sme ani o euro. Keby sme tak nekonali, tak by sme zo dňa na deň mohli prísť o cca 200 mil. eur. Ale keďže správame sa k riadeniu dlhu profesionálne, všetkým takýmto rizikám sme sa vyhli.
Čo hovoria všetky tieto parametre? Všetky ukazovatele dlhu hovoria o tom, že sú to historicky najlepšie výsledky Slovenskej republiky. Znamená to nielen premiantstvo v regióne, ale hlavne bezpečnosť pre krajinu, pretože týmto prístupom chránime našu krajinu pred možnými budúcimi šokmi. Všetci cítime, v akej dobre žijeme. Diferencujeme riziko, diferencujeme investorov, aj regionálne, aj z pohľadu typu investorov. Môžeme sa preto aj odvážnejšie rozhodovať v oblasti financovania. Snažíme sa financovať na dlhšie obdobie a, samozrejme, za lacnejších, za lepších podmienok.
Portfólio našich dlhopisov nesie všetky znaky stability. A na základe toho nie sme v podstate na najbližšie roky pod žiadnym tlakom. A prípadné výkyvy na finančných trhoch, ktoré v tejto turbulentnej dobe nikdy nemôžeme vylúčiť, nás nijako nemôžu ohroziť, pretože máme minimálne potreby a sme aj predfinancovaní.
Rád by som tu povedal, že to je aj výsledok racionálneho správania sa vlády, úsilia všetkých občanov tejto krajiny a profesionálnej práce Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity, ktorá riadi náš dlh. Je to tím ľudí, ktorí sa 10 rokov profesionálne venujú správe nášho dlhu. A 10 rokov sú to tí istí ľudia bez vplyvu politických výmen. Takže si myslím, že poďakovanie patrí určite aj im.
Keďže sa môže dnes odvážnejšie financovať a snažíme sa financovať na dlhšie obdobie a za lepších podmienok, portfólio našich dlhopisov nesie znaky stability z hľadiska budúceho vývoja.
Ak máte niekedy pocit, že táto téma je ľuďom vzdialená, tak si treba uvedomiť jednu zásadnú vec, že síce financovať dlh nie je príjemná záležitosť, ale na druhej strane dnes neexistujú v Európskej únii štáty, ktoré by nemali vlastný dlh. Majú rôzne výšky dlhov, samozrejme. Ale pravdou je, že ak si pozrieme programové krajiny, ktoré museli využiť pomoc eurovalu alebo dočasného eurovalu, tak padli na kolená práve v momente, keď sa neboli schopní financovať.
Na uváženie tu by sme mohli spomenúť možnosť predfinancovať sa oveľa viac, keby sme nemali tak prudentne nastavenú dlhovú brzdu z hľadiska pohotovostného zostatku. A rovnako by nám to pomohlo pri financovaní investícií cez štátne, a nie privátne linky.
Slovensko sa aktuálne na desaťročných dlhopisoch refinancuje lacnejšie ako napríklad Taliansko, Španielsko, Írsko, Slovinsko či Portugalsko a len o niečo drahšie ako druhá najväčšia ekonomika eurozóny, Francúzsko. Spomedzi krajín používajúcich spoločnú menu euro má Slovensko deviaty najlepší dlhodobý rating. Investori Slovensku veria vďaka zníženiu deficitu pod 3 % a klesajúcemu verejnému dlhu. V roku 2013 sa pritom aj pre inú metodiku pohyboval nad 55 % hrubého domáceho produktu, čo spôsobilo aktivovanie dlhovej brzdy, ktorá vládu nútila do rozsiahlych škrtov. To všetko je jednoducho dôkaz toho, že malá otvorená ekonomika, akou Slovensko je, sa dokáže v ťažkých podmienkach správať veľmi racionálne. A som veľmi rád, že nehovoríme tak po mesiaci vládnutia, ale hovoríme tak po veľmi ťažkých troch rokoch prijímaných opatrení.
Od tlačenia peňazí, ktoré Európska centrálna banka spustila pre zamrznutie finančných trhov na prelome rokov 2011 a 2012, Slovensko nemá problém s požičiavaním.
Iba nedávno Európska centrálna banka oznámila historicky prvý tzv. kvantitatívny easing, krok, ktorý ma za cieľ boj proti rizikám deflácie a nezdravo dlhému obdobiu veľmi nízkej inflácie. Zároveň je krokom, ktorý ma napomôcť veľmi slabému oživovaniu ekonomiky eurozóny skrz veľmi nízke úrokové sadzby.
Čo môžeme očakávať v tejto oblasti na tento rok? Na základe doterajších výsledkov našej ekonomiky by sa vnímanie Slovenska ako dôveryhodnej krajiny nemalo oslabiť. Ale skôr, naopak, napríklad od jednej ratingovej spoločnosti Standard and Poor's má Slovenská republika od augusta 2014 pozitívny výhľad.
Ako už bolo oznámené Európskou centrálnou bankou, v eurozóne bude realizované opatrenie kvantitatívneho easingu, čo pre finančné trhy znamená ďalší tlak na pokles úrokových sadzieb štátnych dlhopisov. Nepochybne to bude mať značný vplyv aj na úrokové sadzby dlhopisov Slovenskej republiky.
Obavy z výsledkov volieb v Grécku sa vo svetle opatrenia ECB prejavili na finančných trhoch v tom, že ovplyvnili len výnosovú krivku Grécka.
Na základe uvedeného a predpovedí vývoja na finančných trhoch v roku 2015 predpokladáme, že Slovensko si bude môcť požičať na finančných trhoch za ešte výhodnejších podmienok pri náhrade záväzkov splatných v budúcich obdobiach, najmä v roku 2015, čo prispeje k relatívne menším nákladom na obsluhu dlhu Slovenskej republiky.
Tak ako sa v roku 2014 zmenšila priemerná vážená úroková sadzba portfólia dlhu z 3,6 % per annum na 3,35 % per annum, predpokladáme, že sa uvedený parameter v roku 2015 opäť zmenší na úroveň okolo 3 % per annum.
A úplne nakoniec snáď otázka kvantitatívneho easingu. Podľa vyhlásenia Európskej centrálnej banky v roku 2015 môže ECB nakúpiť slovenské dlhopisy v hodnote 3,2 mld. eur, avšak pravdepodobne to bude v účtovnej hodnote, čo v súčasných podmienkach na trhu znamená menej ako 3 mld. eur v menovitej hodnote. Nie je isté, či sa tento zámer podarí naplniť a investori budú ochotní dlhopisy predať, keďže Európska centrálna banka bude transakcie realizovať na sekundárnom trhu, vplyv na primárny trh bude iba sprostredkovaný, pokiaľ abstrahujeme od iných vplyvov, na primárnom trhu by mal byť väčší dopyt po štátnych dlhopisoch.
Možno sa pýtate, ako nám môže kvantitatívny easing pomôcť pri znižovaní úrokov. No keďže sa o takýchto opatreniach ECB už špekulovalo vopred a oznam o tejto realizácii bol zverejnený už minulý týždeň, my predpokladáme, že trhy preniesli realitu ohlásenia kvantitatívneho easingu už do ocenenia aj našich dlhopisov, pretože úrokové sadzby väčšiny krajín eurozóny sa zmenšili asi o 0,2 %. Sú tu možné ešte ďalšie posuny, ale v nich už bude zahrnutý aj dovtedajší vývoj a prípadné ďalšie opatrenia. (Vystúpenie prerušené predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pán podpredseda, chcem vás len upozorniť, že vypršal čas, ak by ste dokončili...

Kažimír, Peter, podpredseda vlády a minister financií SR
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda a minister financií.
Budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od pána poslanca Pavla Zajaca adresovaná ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Jánovi Počiatkovi a znie: „Pán minister, v Štúdii uskutočniteľnosti PPP projektu D4 a R7 je zadefinované, že v najbližších štyroch až piatich rokoch nevieme nájsť ročne z verejných zdrojov 200 mil. až 250 mil. eur potrebných na výstavbu tohto projektu. V tejto štúdii sú ale zadefinované predpokladané ročné splátky pre súkromného koncesionára vo výške 135 mil. až 150 mil. eur, ktoré zaplatíme každoročne po dobu 30 rokov po dokončení projektu. Viete povedať, z akých zdrojov zaplatíme v priebehu 30 rokov predpokladaných 4 mld. až 4,5 mld.?“
Nech sa páči, pán minister, odpovedajte na otázku.

Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, vaša otázka svedčí o tom, že ste sa so Štúdiou uskutočniteľnosti PPP projektu D4 a R7 a dokonca ani s materiálom k tomuto projektu, ktorý bol schválený vládou Slovenskej republiky dňa 21. januára 2015, neoboznámili v dostatočnom rozsahu. Táto štúdia a materiál nehovoria o štyroch až piatich rokoch, ale o siedmich rokov.
Analýza hovorí o tom, že z pohľadu plnenia priorít rezortu dopravy, ako aj obmedzení vyplývajúcich z možností použitia prostriedkov z eurofondov, ako aj zo štátneho rozpočtu možno za najskorší možný začiatok výstavby projektu konvenčným spôsobom, t. j. klasickým verejným obstarávaním cez Národnú diaľničnú spoločnosť, predpokladať rok 2023. Keďže cez PPP je možné projekt diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 stavať už od roku 2016, ide o sedem rokov, počas ktorých by bola motoristická verejnosť v dotknutom území naďalej vystavená neúnosnej dopravnej situácii,, ktorá v roku 2020 podľa všetkých dostupných prognóz nárastu intenzity dopravy z kapacitných dôvodov skolabuje. Je ale pritom ešte mimoriadne zvláštne, že práve vy sa pýtate, z akých zdrojov bude štát platiť počas plynutia koncesnej lehoty platbu za dostupnosť koncesionárovi, pretože s výstavbou ciest D4 a R7 počítala aj vláda Ivety Radičovej, ktorá na jar roku 2011 schválila materiál pripravený vaším straníckym šéfom, pánom Figeľom. A určite ste sa na ňom podieľali aj vy, pretože ste sedeli v Národnej diaľničnej spoločnosti. A už to nespomínate, v tom čase ste prijali materiál, ktorý hovoril jednoznačne, že táto stavba sa má realizovať formou PPP.
Dňa 8. 9. 2011 ste zároveň na porade vedenia ministerstva schválili materiál s názvom Informácia o pripravovanom obstarávaní poradcu a koncesionára na projekty diaľnice D4 a R7, čiže už v podstate reálnu prípravu na začatie výberu koncesionára. Na tejto porade dostala príslušná sekcia úlohu pripraviť všetky súťažné podklady pre verejné obstarávanie na poradcu, pre obstarávanie koncesionára D4, R7, a to do 30. 11. 2011. Čiže predpokladám, že už v tej dobe ste sa aj vy zamýšľali nad tým, prečo to vlastne treba urobiť takto. A pokiaľ nezavádzate, tak ste mali k dispozícii aj v NDS-ke tie isté tabuľky, ktoré máme aj my dnes, z ktorých jasne vyplýva, že nie je žiadna alokácia v rozpočte, ktorá by toto vedela vykryť tak, ako to dnes tvrdíte.
Len k tým výhradám, ktoré máte, že to tá štúdia neobsahuje, chcem vás upozorniť a upriamiť na stranu 221 Štúdie uskutočniteľnosti a vo vládnom materiáli na stranu 20. Píše sa tam vo všeobecnosti, že v budúcnosti by ministerstvo dopravy malo mať dostatok prostriedkov na krytie platby za vzostupnosť projektu D4 a R7, to je teda k tej vašej otázke konkrétnej, ktoré by postupne nahradili výdavky na spolufinancovanie zdrojov Európskej únie v programovom období 2014 až 2020. A k tomu je priložený aj ilustratívny graf. Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne, pán minister.
Pýtam sa, pán poslanec, či máte doplňujúcu otázku. Nech sa páči, doplňujúca otázka, pán poslanec.

Pán minister, si vyprosujem, aby ste hovorili, či som čítal alebo študoval tú štúdiu. Ja som si ju veľmi dobre naštudoval. Ja na rozdiel od vás nepotrebujem svoje vystúpenia čítať tak ako vy. A vám ich niekto musí pripraviť.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pán poslanec, podajte doplňujúcu otázku. Nech sa páči.

Zajac, Pavol, poslanec NR SR
Ja ju podám, vydržte pán predseda. Neberte mi čas.
Je paradoxné, že pred chvíľou minister financií rozprával o tom, ako perfektne vládnete, ako si vieme bez problémov požičať a ako lacno si vieme požičať. Ale keď máme nájsť zdroje, 200 mil. až 250 mil. v najbližších štyroch-piatich rokoch, tak odrazu sa to nevie nájsť. Ale tridsať rokov po sebe nájsť 150 mil., to nebude problém? Z čoho to bude? Zo štátneho rozpočtu to bude. Už za prvý projekt PPP, ktorý schválila prvá Ficova vláda, platíme takto 130 mil. Za tento projekt budeme následne platiť ďalších 150 mil. Tak spolu 280 mil. ľudia, všetci občania Slovenska zaplatia, lebo vláda nemá svoje peniaze. Viete nájsť na predvolebný balíček 250 mil. úplne bez problémov. Keď ste tu pri štátnom rozpočte našli 800 mil. v priebehu pár dní, to nebol problém, ale nájsť na financovanie diaľnice zdroje v štátnom rozpočte alebo z iných zdrojov verejných, to už odrazu problém je, lebo potrebujete megakšeft pre svojich podnikateľov.
Doplňujúca otázka moja je: Pán minister, prečo odmietate vy aj váš štátny tajomník ísť so mnou do diskusie, do verejnej diskusie na túto tému alebo aj na tému výstavby diaľnic, prečo sa bojíte diskutovať so mnou? Už trikrát sa stalo v RTVS, že keď ste sa dopočuli, že mám prísť s vami do diskusie, tak ste to odmietli alebo ste si potom vybrali niekoho iného. Prečo sa bojíte diskutovať? Dnes vám to vyhovuje, že ja mám dve minúty a vy môžete hovoriť koľko chcete, a môžete na nás nakydať, koľko chcete? Poďte verejne diskutovať na túto tému.

Pán minister, nech sa páči.

Odpoviem najprv na... A neviem, z ktorej strany aj začať. Neviem, prečo máte taký kŕčovitý prejav, asi ste naozaj rozčúlený. My sme pripravení diskutovať úplne kedykoľvek. Ale ja nie som manažér Slovenskej televízie, ktorá rozhoduje o tom, kto ide a kto nejde do relácie. Veď nemusíte teraz vykrikovať. Veď, kľud, skákal som vám ja do reči? Nabudúce vás budem prerušovať aj ja. Takže toto určite problém nie je. A snáď si nemyslíte, že by sa bál niekto ísť do relácie diskutovať s vami. To snáď srandujete.
Teraz poďme... (Reakcie z pléna.) Pán Zajac, však nevykrikujte.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Poprosím, páni poslanci, o kľud v rokovacej sále.

Počiatek, Ján, minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
Kľudne si to niekde vymodlikajte, aby ste chodili do relácie trebárs aj sám. Mne je to úplne jedno. Na to existuje nejaký štandardný postup, ako to televízie riešia, ale k tomuto som sa ja naozaj nedostal, ako si oni vyberajú, kto tam ide.
S vami som ochotný diskutovať kedykoľvek, no problém s vami diskutovať je iný, ten, že to nie je vecné. Preto sa vrátim k argumentom logickým a matematickým.
Zaujímavé je, že dnes tu vykrikujete o tom, aké je to, bez problémov financovať túto diaľnicu zo štátneho rozpočtu. To tu jasne odznelo. Zaujímavé potom je, prečo ste to plánovali vy tiež realizovať cez projekt PPP. A ja tú odpoveď viem, pretože nie vy, ale odborníci v NDS-ke aj na ministerstve to jasne zrátali. A keď ste vtedy boli na ministerstve, vás zjavne presvedčili, a počúvali ste to viac, pretože ste nemali ani vy vtedy žiadne argumenty, ktoré jasne hovorili o tom, že v štátnom rozpočte takéto objemy nie sú. A teraz si to môžeme zrekapitulovať, prečo nie sú.
Ja som už niekde počul aj od vás, najprv ste niečo kričali, že by sa to malo financovať z eurofondov, tak poďme najprv na eurofondy. Všetci tu majú pocit, že eurofondy na diaľnice, rýchlostné cesty sú ako nejaká neobmedzená suma. Ale to nie je pravda. Viete, že existujú dokumenty záväzné, ktoré sú schválené na úrovni Európskej komisie, ktoré hovoria jednoznačne o alokáciách na jednotlivé účely. V prípade diaľnic a rýchlostných ciest je to v súčasnosti operačný program Doprava, ktorý tomu venuje dve prioritné osi. A to sú v princípe os 2 a os 5. V budúcom programovom období alebo už v súčasnosti prebiehajúcom sa volá ten operačný program Integrovaná infraštruktúra, na čo sú opäť dedikované os 2 a os 6 po novom.
A teraz k tým alokáciám.
V operačnom programe Doprava, ktorý teraz dobieha a končí sa v roku 2015, 31. 12. 2015, bolo v tejto osi alokovaných 1,338 mld. eur. Všetky tieto prostriedky budú vyčerpané. Mohol by som tu čítať siahodlhý zoznam konkrétnych projektov, na ktoré sú použité, sú to D jednotkové úseky, D trojkové úseky, R3, R4, jednoducho sú to všetko veci, projekty, ktoré poznáme, niektoré z nich sú už aj v prevádzke. Táto alokácia je vyčerpaná. Zároveň ešte sa priebežne z nej čerpajú prostriedky na projekty, ktoré sú dnes vo výstavbe. Potom máme prioritnú os 5, kde je časť prioritná os 5.1, ktorá sa venuje rýchlostným cestám, alokáciu 420 mil., vyčerpanú opäť na konkrétne projekty, časť z nich sa ešte dnes čerpá, dočerpajú sa do konca roku, ďalšia časť prioritná os 5.2, ktorá má alokáciu 650 mil., ktorá je dedikovaná na cesty I. triedy, v princípe tiež vyčerpaná, priebežne sa z nej míňa. Čiže z týchto eurofondov, ktoré máme dnes k dispozícii, nemáme už nič voľné, no ale teraz nové programové obdobie alebo to, čo sa začalo v minulom roku, a už môžeme z neho čerpať, bude v princípe fungovať do roku 2022, ak bude platiť pravidlo n+2.
Operačný program Integrovaná infraštruktúra, prioritná os 2, čiže na diaľnice dedikované, alokácia 1,344 mld. momentálny stav, už zazmluvnené projekty, ktoré sa dnes realizujú, ale sú fázované. A fázované projekty sú také, ktoré sa platia zároveň zo súčasného obdobia aj z budúceho, pretože všetky tieto infraštruktúrne projekty sú väčšinou tak dlhé, že nespadnú len do jedného programového obdobia, ale spadnú do dvoch takýchto období. Tie, ktoré sa dnes realizujú, ktoré sú fázované, to sú D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka, nespochybniteľne dôležitý úsek obchvat Žiliny, Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala, gordický uzol pod Žilinou, prepojenie D jednotky, D1 Hubová – Ivachnová, D3 Žilina-Strážov – Žilina-Brodno a D3 Svrčinovec – Skalité, všetko diaľničné úseky dôležité, nespochybniteľné, prioritné. Tie tým, že sú fázované, odčerpajú zo súčasného, teda z operačného programu Integrovaná infraštruktúra, čiže z nového 1,107 mld. To znamená, že tu nám zostáva voľných 236 mil. A ďalej, už dnes sa začala súťaž na úseky D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec, D1 Budimír – Bidovce, obchvat Košíc, D1 Prešov-západ – Prešov-juh, obchvat Prešova, všetko kvôli spojeniu diaľničnému medzi Bratislavou a Košicami. Štátne expertízy kumulatívne na tieto tri úseky hovoria o sume 767 mil. Predpokladáme, dúfame, snívame všetci, že sa vysúťažia lepšie, lacnejšie, ale aj tak, keby boli, keďže nevieme, ako sa skončia tie súťaže, tak použijeme túto sumu 767 mil. A to znamená, že už z eurofondov nám chýba 530 mil. už len na tieto úseky, pri ktorých sa dnes súťaží. A to nehovorím o tom, že tu máme ďalšiu potrebu, pri ktorej sa bude súťažiť buď na sklonku tohto roku, alebo začiatkom roku 2016. A to je D1 privádzač Lietavská Lúčka – Žilina, potrebný úsek D3 Žilina-Brodno – Kysucké Nové Mesto v rámci D trojkového prepojenia smerom na Poľsko, taktiež D3 Kysucké Nové Mesto – Oščadnica, sú to všetko projekty, ktoré sme mali dlhodobo v pláne, D1 Turany – Hubová, opäť kumulatívna suma všetkých štátnych expertíz, to je 1,4 mld. Čiže keď zrátam potrebu, pripomeniem, z prioritného sídla máme voľných 236 mil., z čoho na tie tri súťaže, v ktorých sa ide súťažiť, plus tie, ktoré spomínam výhľadovo, v roku 2016 treba 3,21 mld. To znamená mínus tých 236 mil., chýba nám 1,9 mld. eur. Eurofondy sú teda vyčerpané a stále chýba 1,9 mld. eur na úseky len tie, čo som spomenul.
Ďalej poďme na rýchlostné cesty, čo je iná prioritná os, ako som hovoril, prioritná os 6, alokácia 570 mil. potreby R2 Košice-Šaca – Košické Olšany, plánovaný úsek, R2 Mníchova Lehota – Ruskovce, nadväzujúci úsek na ten, ktorý sa už dnes realizuje, R2 Rožňava – Jabloňov nad Turňou, R4 Prešov – severný obchvat, váš známy, R5 Svrčinovec – štátna hranica, R6 mestečko Púchov (prepojenie opäť do Čiech) – štátna hranica. Kumulatívna potreba na tieto projekty podľa štátnej expertízy predstavuje 1,38 mld. Stíhame rátať? Čiže dokopy, ešte keď k tomu prirátam aj majetkovoprávne vysporiadanie, na ktoré na všetky tieto úseky vrátane D4, R7 treba zhruba pol miliardy, nám do roku 2022 chýba 4,5 mld. na to, čo som tu vymenoval, a to nehovorím o ďalších cestách.
Vy stále hovoríte o vašich cestách, ktoré sú potrebné. A s tým súhlasím, sú potrebné, bude treba na toto nájsť financovanie. Kde ste vy kedy našli nejaké dodatočné financovanie na toto? O čom to vy tu vlastne hovoríte?
Chýba tam 4,5 mld., nie 100 mil., 200 mil., 300 mil., 500 mil., miliarda, ale 4,5 mld.. Nikde som nenašiel ani stopu po tom, že by ste niekde napísali spôsob, ako sa toto vyrieši. Furt tu len vykrikujete, že však aby sme našli 250 mil. ročne. Len pre ilustráciu, 4,5 mld. do roku 2022 čiže za sedem rokov je nájsť 640 mil. ročne. To je čo za číslo? Kto nájde takéto číslo? Chcem ja vidieť toho a hlavne vás, vy by ste mohli byť minister financií, lebo vy to hľadáte tak, že hneď nájdete 640 mil. To by bolo inak super. Keď budete vládnuť v budúcej vláde, ja budem hlasovať za vás, ak by som mohol, že vy by ste boli minister financií, lebo keď vy viete nájsť 640 mil. ročne, tak vám držím palce. Keby aj bolo, povedzme, teoreticky to, že vysúťažíme tie PHZ-ky o 30 % lepšie, ako je tu štátna expertíza, aj tak je to stále pol miliardy ročne.
A snáď sa tu nejdeme sporiť o to, či tieto úseky, o ktorých som tu hovoril, sú alebo nie sú potrebné. Sú jednoznačne potrebné. A budú sa musieť postaviť jedného dňa. A musia sa realizovať, čiže my sme si splnili našu úlohu, to zazmluvnenie, vyčerpanie.
Ešte pripomeniem, keď už hovoríte o čerpaní eurofondov, tak my sme zdedili po vás to zazmluvnenie na úrovni 54 %. Čiže čo vy tu vykladáte o čerpaní eurofondov? A o čerpaní eurofondov, to už ani nehovorím, na akej úrovni sme to zdedili. Nám sa podarilo zazmluvniť celý ten operačný program na 110 %, aby sme mali nejakú výkonovú rezervu. A teraz preto môžem aj hovoriť o tom, že cez fázované projekty my sme už v podstate zazmluvnili aj budúce programové obdobie, čiže tie eurofondy objektívne. A o tom sa môžeme baviť, koľko len chcete. A poďme sa baviť odborne, prídete na tieto čísla. A vy ste ich mali aj vtedy v NDS-ke, len vy ste asi bohviečo tam robili, lebo tí ľudia vám to museli ukázať, a preto aj ministerstvo vtedy súhlasilo s tým a prijalo a adoptovalo si myšlienku, že jediná šanca, ako postaviť D4 a R7 v tomto čase, je použiť PPP. Dneska, samozrejme, je to ináč, podľa vás.
Potom ešte tu niekto vykrikoval, že sa dá na to použiť CEF. Myslím, že ste to boli práve vy alebo to bol niekto od vás. CEF sú eurofondy, ktoré má Slovenská republika alokované na projekty cezhraničnej spolupráce, ale 90 % z toho musí ísť na železničné projekty. Čiže o čom to zase hovoríte, že CEF sa dá použiť na takýto projekt? To je nezmysel.
Čo sa týka SIH a Junckerovho balíka, na to sme už hovorili, my sami sme prihlásili a zaradili do projektu potenciálne financovaných cez tieto inštrumenty aj D4 a R7 (aj do SIH-u, aj do Junckerovho balíka). Ako to bude vyzerať, to uvidíme. V rámci dialógu budeme určite sa snažiť, aby toto financovanie cez tieto inštrumenty bolo aplikované.
Takže 500 mil. ročne by bolo treba nájsť na všetky tie potreby, ktoré máme. A všetky sú rovnako dôležité. Sú naprieč celým Slovenskom. Všade sú rovnako potrebné. A treba nájsť a bude treba nájsť v priebehu najbližších sedem rokov, ak sa všetky chcú realizovať, 500 mil. ročne na to, aby sa realizovali. Skončil som.