46. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Je mi veľmi ľúto, že tu nie je pán minister vnútra, nakoľko čítať viem aj ja. To, čo ste mi, pán minister Počiatek, teraz povedali, to je presné znenie, respektíve citácia z predmetného nariadenia. Práve preto, že ja som si tiež pozorne preštudovala vydané nariadenie, ktoré má nadobudnúť účinnosť už 1. februára, teda popozajtra, vyvstalo niekoľko otázok v súvislosti s tým obsahom.
Podľa môjho názoru zásadným problémom tu je, že nariadenie nemá právny základ. Oblasť, ktorú rieši, by mal jednoznačne riešiť zákon. Pán minister vnútra už niekoľko mesiacov, ak nie roky sľubuje, že predmetný problém sa bude riešiť normálne zákonnou normou, to znamená riešenie riadnou novelou, ktorá príde sem do parlamentu, a budeme o tom rokovať a následne hlasovať, nie nariadením ministerstva, čo vôbec nemá takú právnu silu, než o čom pojednáva oblasť, ktorú upravuje.
V legislatívnych pravidlách rezortu ministerstva vnútra sa jasne hovorí, čo môže byť ustanovené nariadením. Udelenie občianstva tam rozhodne nie je. Ani podmienky na udelenie občianstva tam nepatria. Chcela som sa preto opýtať pána ministra, či je naozaj presvedčený, že takýto interný akt, nariadenie ministerstva, je naozaj tou najvhodnejšou formou riešenia tak vážnej problematiky, ako je strata alebo prinavrátenie občianstva.
Ale odhliadnuc od týchto právnych otázok sú tu ešte aj vecné problémy. Totižto pri opätovnom udeľovaní slovenského občianstva v zmysle nariadenia sa má prihliadať práve na spôsob a podmienky nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva, najmä na existenciu pobytu, už, žiaľ, nestíham položiť otázku, lebo mám len... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Neautorizovaný
Vystúpenia
14:24
Analýza hovorí o tom, že z pohľadu plnenia priorít...
Analýza hovorí o tom, že z pohľadu plnenia priorít rezortu dopravy, ako aj obmedzení vyplývajúcich z možností použitia prostriedkov z eurofondov, ako aj zo štátneho rozpočtu možno za najskorší možný začiatok výstavby projektu konvenčným spôsobom, t. j. klasickým verejným obstarávaním cez Národnú diaľničnú spoločnosť, predpokladať rok 2023. Keďže cez PPP je možné projekt diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 stavať už od roku 2016, ide o sedem rokov, počas ktorých by bola motoristická verejnosť v dotknutom území naďalej vystavená neúnosnej dopravnej situácii,, ktorá v roku 2020 podľa všetkých dostupných prognóz nárastu intenzity dopravy z kapacitných dôvodov skolabuje. Je ale pritom ešte mimoriadne zvláštne, že práve vy sa pýtate, z akých zdrojov bude štát platiť počas plynutia koncesnej lehoty platbu za dostupnosť koncesionárovi, pretože s výstavbou ciest D4 a R7 počítala aj vláda Ivety Radičovej, ktorá na jar roku 2011 schválila materiál pripravený vaším straníckym šéfom, pánom Figeľom. A určite ste sa na ňom podieľali aj vy, pretože ste sedeli v Národnej diaľničnej spoločnosti. A už to nespomínate, v tom čase ste prijali materiál, ktorý hovoril jednoznačne, že táto stavba sa má realizovať formou PPP.
Dňa 8. 9. 2011 ste zároveň na porade vedenia ministerstva schválili materiál s názvom Informácia o pripravovanom obstarávaní poradcu a koncesionára na projekty diaľnice D4 a R7, čiže už v podstate reálnu prípravu na začatie výberu koncesionára. Na tejto porade dostala príslušná sekcia úlohu pripraviť všetky súťažné podklady pre verejné obstarávanie na poradcu, pre obstarávanie koncesionára D4, R7, a to do 30. 11. 2011. Čiže predpokladám, že už v tej dobe ste sa aj vy zamýšľali nad tým, prečo to vlastne treba urobiť takto. A pokiaľ nezavádzate, tak ste mali k dispozícii aj v NDS-ke tie isté tabuľky, ktoré máme aj my dnes, z ktorých jasne vyplýva, že nie je žiadna alokácia v rozpočte, ktorá by toto vedela vykryť tak, ako to dnes tvrdíte.
Len k tým výhradám, ktoré máte, že to tá štúdia neobsahuje, chcem vás upozorniť a upriamiť na stranu 221 Štúdie uskutočniteľnosti a vo vládnom materiáli na stranu 20. Píše sa tam vo všeobecnosti, že v budúcnosti by ministerstvo dopravy malo mať dostatok prostriedkov na krytie platby za vzostupnosť projektu D4 a R7, to je teda k tej vašej otázke konkrétnej, ktoré by postupne nahradili výdavky na spolufinancovanie zdrojov Európskej únie v programovom období 2014 až 2020. A k tomu je priložený aj ilustratívny graf. Ďakujem, skončil som.
Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, vaša otázka svedčí o tom, že ste sa so Štúdiou uskutočniteľnosti PPP projektu D4 a R7 a dokonca ani s materiálom k tomuto projektu, ktorý bol schválený vládou Slovenskej republiky dňa 21. januára 2015, neoboznámili v dostatočnom rozsahu. Táto štúdia a materiál nehovoria o štyroch až piatich rokoch, ale o siedmich rokov.
Analýza hovorí o tom, že z pohľadu plnenia priorít rezortu dopravy, ako aj obmedzení vyplývajúcich z možností použitia prostriedkov z eurofondov, ako aj zo štátneho rozpočtu možno za najskorší možný začiatok výstavby projektu konvenčným spôsobom, t. j. klasickým verejným obstarávaním cez Národnú diaľničnú spoločnosť, predpokladať rok 2023. Keďže cez PPP je možné projekt diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 stavať už od roku 2016, ide o sedem rokov, počas ktorých by bola motoristická verejnosť v dotknutom území naďalej vystavená neúnosnej dopravnej situácii,, ktorá v roku 2020 podľa všetkých dostupných prognóz nárastu intenzity dopravy z kapacitných dôvodov skolabuje. Je ale pritom ešte mimoriadne zvláštne, že práve vy sa pýtate, z akých zdrojov bude štát platiť počas plynutia koncesnej lehoty platbu za dostupnosť koncesionárovi, pretože s výstavbou ciest D4 a R7 počítala aj vláda Ivety Radičovej, ktorá na jar roku 2011 schválila materiál pripravený vaším straníckym šéfom, pánom Figeľom. A určite ste sa na ňom podieľali aj vy, pretože ste sedeli v Národnej diaľničnej spoločnosti. A už to nespomínate, v tom čase ste prijali materiál, ktorý hovoril jednoznačne, že táto stavba sa má realizovať formou PPP.
Dňa 8. 9. 2011 ste zároveň na porade vedenia ministerstva schválili materiál s názvom Informácia o pripravovanom obstarávaní poradcu a koncesionára na projekty diaľnice D4 a R7, čiže už v podstate reálnu prípravu na začatie výberu koncesionára. Na tejto porade dostala príslušná sekcia úlohu pripraviť všetky súťažné podklady pre verejné obstarávanie na poradcu, pre obstarávanie koncesionára D4, R7, a to do 30. 11. 2011. Čiže predpokladám, že už v tej dobe ste sa aj vy zamýšľali nad tým, prečo to vlastne treba urobiť takto. A pokiaľ nezavádzate, tak ste mali k dispozícii aj v NDS-ke tie isté tabuľky, ktoré máme aj my dnes, z ktorých jasne vyplýva, že nie je žiadna alokácia v rozpočte, ktorá by toto vedela vykryť tak, ako to dnes tvrdíte.
Len k tým výhradám, ktoré máte, že to tá štúdia neobsahuje, chcem vás upozorniť a upriamiť na stranu 221 Štúdie uskutočniteľnosti a vo vládnom materiáli na stranu 20. Píše sa tam vo všeobecnosti, že v budúcnosti by ministerstvo dopravy malo mať dostatok prostriedkov na krytie platby za vzostupnosť projektu D4 a R7, to je teda k tej vašej otázke konkrétnej, ktoré by postupne nahradili výdavky na spolufinancovanie zdrojov Európskej únie v programovom období 2014 až 2020. A k tomu je priložený aj ilustratívny graf. Ďakujem, skončil som.
Neautorizovaný
14:28
Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 14:28
Pavol ZajacPellegrini, Peter, predseda NR SR
Pán poslanec, podajte doplňujúcu otázku. Nech sa páči.
Zajac, Pavol, poslanec NR SR
Ja ju podám, vydržte pán predseda....
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pán poslanec, podajte doplňujúcu otázku. Nech sa páči.
Zajac, Pavol, poslanec NR SR
Ja ju podám, vydržte pán predseda. Neberte mi čas.
Je paradoxné, že pred chvíľou minister financií rozprával o tom, ako perfektne vládnete, ako si vieme bez problémov požičať a ako lacno si vieme požičať. Ale keď máme nájsť zdroje, 200 mil. až 250 mil. v najbližších štyroch-piatich rokoch, tak odrazu sa to nevie nájsť. Ale tridsať rokov po sebe nájsť 150 mil., to nebude problém? Z čoho to bude? Zo štátneho rozpočtu to bude. Už za prvý projekt PPP, ktorý schválila prvá Ficova vláda, platíme takto 130 mil. Za tento projekt budeme následne platiť ďalších 150 mil. Tak spolu 280 mil. ľudia, všetci občania Slovenska zaplatia, lebo vláda nemá svoje peniaze. Viete nájsť na predvolebný balíček 250 mil. úplne bez problémov. Keď ste tu pri štátnom rozpočte našli 800 mil. v priebehu pár dní, to nebol problém, ale nájsť na financovanie diaľnice zdroje v štátnom rozpočte alebo z iných zdrojov verejných, to už odrazu problém je, lebo potrebujete megakšeft pre svojich podnikateľov.
Doplňujúca otázka moja je: Pán minister, prečo odmietate vy aj váš štátny tajomník ísť so mnou do diskusie, do verejnej diskusie na túto tému alebo aj na tému výstavby diaľnic, prečo sa bojíte diskutovať so mnou? Už trikrát sa stalo v RTVS, že keď ste sa dopočuli, že mám prísť s vami do diskusie, tak ste to odmietli alebo ste si potom vybrali niekoho iného. Prečo sa bojíte diskutovať? Dnes vám to vyhovuje, že ja mám dve minúty a vy môžete hovoriť koľko chcete, a môžete na nás nakydať, koľko chcete? Poďte verejne diskutovať na túto tému.
Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho
29.1.2015 o 14:28 hod.
Ing.
Pavol Zajac
Videokanál poslanca
Pán minister, si vyprosujem, aby ste hovorili, či som čítal alebo študoval tú štúdiu. Ja som si ju veľmi dobre naštudoval. Ja na rozdiel od vás nepotrebujem svoje vystúpenia čítať tak ako vy. A vám ich niekto musí pripraviť.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pán poslanec, podajte doplňujúcu otázku. Nech sa páči.
Zajac, Pavol, poslanec NR SR
Ja ju podám, vydržte pán predseda. Neberte mi čas.
Je paradoxné, že pred chvíľou minister financií rozprával o tom, ako perfektne vládnete, ako si vieme bez problémov požičať a ako lacno si vieme požičať. Ale keď máme nájsť zdroje, 200 mil. až 250 mil. v najbližších štyroch-piatich rokoch, tak odrazu sa to nevie nájsť. Ale tridsať rokov po sebe nájsť 150 mil., to nebude problém? Z čoho to bude? Zo štátneho rozpočtu to bude. Už za prvý projekt PPP, ktorý schválila prvá Ficova vláda, platíme takto 130 mil. Za tento projekt budeme následne platiť ďalších 150 mil. Tak spolu 280 mil. ľudia, všetci občania Slovenska zaplatia, lebo vláda nemá svoje peniaze. Viete nájsť na predvolebný balíček 250 mil. úplne bez problémov. Keď ste tu pri štátnom rozpočte našli 800 mil. v priebehu pár dní, to nebol problém, ale nájsť na financovanie diaľnice zdroje v štátnom rozpočte alebo z iných zdrojov verejných, to už odrazu problém je, lebo potrebujete megakšeft pre svojich podnikateľov.
Doplňujúca otázka moja je: Pán minister, prečo odmietate vy aj váš štátny tajomník ísť so mnou do diskusie, do verejnej diskusie na túto tému alebo aj na tému výstavby diaľnic, prečo sa bojíte diskutovať so mnou? Už trikrát sa stalo v RTVS, že keď ste sa dopočuli, že mám prísť s vami do diskusie, tak ste to odmietli alebo ste si potom vybrali niekoho iného. Prečo sa bojíte diskutovať? Dnes vám to vyhovuje, že ja mám dve minúty a vy môžete hovoriť koľko chcete, a môžete na nás nakydať, koľko chcete? Poďte verejne diskutovať na túto tému.
Neautorizovaný
14:30
Teraz poďme... (Reakcie z pléna.) Pán Zajac, však nevykrikujte.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Poprosím, páni poslanci, o kľud v rokovacej sále.
Počiatek, Ján, minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
Kľudne si to niekde vymodlikajte, aby ste chodili do relácie trebárs aj sám. Mne je to úplne jedno. Na to existuje nejaký štandardný postup, ako to televízie riešia, ale k tomuto som sa ja naozaj nedostal, ako si oni vyberajú, kto tam ide.
S vami som ochotný diskutovať kedykoľvek, no problém s vami diskutovať je iný, ten, že to nie je vecné. Preto sa vrátim k argumentom logickým a matematickým.
Zaujímavé je, že dnes tu vykrikujete o tom, aké je to, bez problémov financovať túto diaľnicu zo štátneho rozpočtu. To tu jasne odznelo. Zaujímavé potom je, prečo ste to plánovali vy tiež realizovať cez projekt PPP. A ja tú odpoveď viem, pretože nie vy, ale odborníci v NDS-ke aj na ministerstve to jasne zrátali. A keď ste vtedy boli na ministerstve, vás zjavne presvedčili, a počúvali ste to viac, pretože ste nemali ani vy vtedy žiadne argumenty, ktoré jasne hovorili o tom, že v štátnom rozpočte takéto objemy nie sú. A teraz si to môžeme zrekapitulovať, prečo nie sú.
Ja som už niekde počul aj od vás, najprv ste niečo kričali, že by sa to malo financovať z eurofondov, tak poďme najprv na eurofondy. Všetci tu majú pocit, že eurofondy na diaľnice, rýchlostné cesty sú ako nejaká neobmedzená suma. Ale to nie je pravda. Viete, že existujú dokumenty záväzné, ktoré sú schválené na úrovni Európskej komisie, ktoré hovoria jednoznačne o alokáciách na jednotlivé účely. V prípade diaľnic a rýchlostných ciest je to v súčasnosti operačný program Doprava, ktorý tomu venuje dve prioritné osi. A to sú v princípe os 2 a os 5. V budúcom programovom období alebo už v súčasnosti prebiehajúcom sa volá ten operačný program Integrovaná infraštruktúra, na čo sú opäť dedikované os 2 a os 6 po novom.
A teraz k tým alokáciám.
V operačnom programe Doprava, ktorý teraz dobieha a končí sa v roku 2015, 31. 12. 2015, bolo v tejto osi alokovaných 1,338 mld. eur. Všetky tieto prostriedky budú vyčerpané. Mohol by som tu čítať siahodlhý zoznam konkrétnych projektov, na ktoré sú použité, sú to D jednotkové úseky, D trojkové úseky, R3, R4, jednoducho sú to všetko veci, projekty, ktoré poznáme, niektoré z nich sú už aj v prevádzke. Táto alokácia je vyčerpaná. Zároveň ešte sa priebežne z nej čerpajú prostriedky na projekty, ktoré sú dnes vo výstavbe. Potom máme prioritnú os 5, kde je časť prioritná os 5.1, ktorá sa venuje rýchlostným cestám, alokáciu 420 mil., vyčerpanú opäť na konkrétne projekty, časť z nich sa ešte dnes čerpá, dočerpajú sa do konca roku, ďalšia časť prioritná os 5.2, ktorá má alokáciu 650 mil., ktorá je dedikovaná na cesty I. triedy, v princípe tiež vyčerpaná, priebežne sa z nej míňa. Čiže z týchto eurofondov, ktoré máme dnes k dispozícii, nemáme už nič voľné, no ale teraz nové programové obdobie alebo to, čo sa začalo v minulom roku, a už môžeme z neho čerpať, bude v princípe fungovať do roku 2022, ak bude platiť pravidlo n+2.
Operačný program Integrovaná infraštruktúra, prioritná os 2, čiže na diaľnice dedikované, alokácia 1,344 mld. momentálny stav, už zazmluvnené projekty, ktoré sa dnes realizujú, ale sú fázované. A fázované projekty sú také, ktoré sa platia zároveň zo súčasného obdobia aj z budúceho, pretože všetky tieto infraštruktúrne projekty sú väčšinou tak dlhé, že nespadnú len do jedného programového obdobia, ale spadnú do dvoch takýchto období. Tie, ktoré sa dnes realizujú, ktoré sú fázované, to sú D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka, nespochybniteľne dôležitý úsek obchvat Žiliny, Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala, gordický uzol pod Žilinou, prepojenie D jednotky, D1 Hubová – Ivachnová, D3 Žilina-Strážov – Žilina-Brodno a D3 Svrčinovec – Skalité, všetko diaľničné úseky dôležité, nespochybniteľné, prioritné. Tie tým, že sú fázované, odčerpajú zo súčasného, teda z operačného programu Integrovaná infraštruktúra, čiže z nového 1,107 mld. To znamená, že tu nám zostáva voľných 236 mil. A ďalej, už dnes sa začala súťaž na úseky D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec, D1 Budimír – Bidovce, obchvat Košíc, D1 Prešov-západ – Prešov-juh, obchvat Prešova, všetko kvôli spojeniu diaľničnému medzi Bratislavou a Košicami. Štátne expertízy kumulatívne na tieto tri úseky hovoria o sume 767 mil. Predpokladáme, dúfame, snívame všetci, že sa vysúťažia lepšie, lacnejšie, ale aj tak, keby boli, keďže nevieme, ako sa skončia tie súťaže, tak použijeme túto sumu 767 mil. A to znamená, že už z eurofondov nám chýba 530 mil. už len na tieto úseky, pri ktorých sa dnes súťaží. A to nehovorím o tom, že tu máme ďalšiu potrebu, pri ktorej sa bude súťažiť buď na sklonku tohto roku, alebo začiatkom roku 2016. A to je D1 privádzač Lietavská Lúčka – Žilina, potrebný úsek D3 Žilina-Brodno – Kysucké Nové Mesto v rámci D trojkového prepojenia smerom na Poľsko, taktiež D3 Kysucké Nové Mesto – Oščadnica, sú to všetko projekty, ktoré sme mali dlhodobo v pláne, D1 Turany – Hubová, opäť kumulatívna suma všetkých štátnych expertíz, to je 1,4 mld. Čiže keď zrátam potrebu, pripomeniem, z prioritného sídla máme voľných 236 mil., z čoho na tie tri súťaže, v ktorých sa ide súťažiť, plus tie, ktoré spomínam výhľadovo, v roku 2016 treba 3,21 mld. To znamená mínus tých 236 mil., chýba nám 1,9 mld. eur. Eurofondy sú teda vyčerpané a stále chýba 1,9 mld. eur na úseky len tie, čo som spomenul.
Ďalej poďme na rýchlostné cesty, čo je iná prioritná os, ako som hovoril, prioritná os 6, alokácia 570 mil. potreby R2 Košice-Šaca – Košické Olšany, plánovaný úsek, R2 Mníchova Lehota – Ruskovce, nadväzujúci úsek na ten, ktorý sa už dnes realizuje, R2 Rožňava – Jabloňov nad Turňou, R4 Prešov – severný obchvat, váš známy, R5 Svrčinovec – štátna hranica, R6 mestečko Púchov (prepojenie opäť do Čiech) – štátna hranica. Kumulatívna potreba na tieto projekty podľa štátnej expertízy predstavuje 1,38 mld. Stíhame rátať? Čiže dokopy, ešte keď k tomu prirátam aj majetkovoprávne vysporiadanie, na ktoré na všetky tieto úseky vrátane D4, R7 treba zhruba pol miliardy, nám do roku 2022 chýba 4,5 mld. na to, čo som tu vymenoval, a to nehovorím o ďalších cestách.
Vy stále hovoríte o vašich cestách, ktoré sú potrebné. A s tým súhlasím, sú potrebné, bude treba na toto nájsť financovanie. Kde ste vy kedy našli nejaké dodatočné financovanie na toto? O čom to vy tu vlastne hovoríte?
Chýba tam 4,5 mld., nie 100 mil., 200 mil., 300 mil., 500 mil., miliarda, ale 4,5 mld.. Nikde som nenašiel ani stopu po tom, že by ste niekde napísali spôsob, ako sa toto vyrieši. Furt tu len vykrikujete, že však aby sme našli 250 mil. ročne. Len pre ilustráciu, 4,5 mld. do roku 2022 čiže za sedem rokov je nájsť 640 mil. ročne. To je čo za číslo? Kto nájde takéto číslo? Chcem ja vidieť toho a hlavne vás, vy by ste mohli byť minister financií, lebo vy to hľadáte tak, že hneď nájdete 640 mil. To by bolo inak super. Keď budete vládnuť v budúcej vláde, ja budem hlasovať za vás, ak by som mohol, že vy by ste boli minister financií, lebo keď vy viete nájsť 640 mil. ročne, tak vám držím palce. Keby aj bolo, povedzme, teoreticky to, že vysúťažíme tie PHZ-ky o 30 % lepšie, ako je tu štátna expertíza, aj tak je to stále pol miliardy ročne.
A snáď sa tu nejdeme sporiť o to, či tieto úseky, o ktorých som tu hovoril, sú alebo nie sú potrebné. Sú jednoznačne potrebné. A budú sa musieť postaviť jedného dňa. A musia sa realizovať, čiže my sme si splnili našu úlohu, to zazmluvnenie, vyčerpanie.
Ešte pripomeniem, keď už hovoríte o čerpaní eurofondov, tak my sme zdedili po vás to zazmluvnenie na úrovni 54 %. Čiže čo vy tu vykladáte o čerpaní eurofondov? A o čerpaní eurofondov, to už ani nehovorím, na akej úrovni sme to zdedili. Nám sa podarilo zazmluvniť celý ten operačný program na 110 %, aby sme mali nejakú výkonovú rezervu. A teraz preto môžem aj hovoriť o tom, že cez fázované projekty my sme už v podstate zazmluvnili aj budúce programové obdobie, čiže tie eurofondy objektívne. A o tom sa môžeme baviť, koľko len chcete. A poďme sa baviť odborne, prídete na tieto čísla. A vy ste ich mali aj vtedy v NDS-ke, len vy ste asi bohviečo tam robili, lebo tí ľudia vám to museli ukázať, a preto aj ministerstvo vtedy súhlasilo s tým a prijalo a adoptovalo si myšlienku, že jediná šanca, ako postaviť D4 a R7 v tomto čase, je použiť PPP. Dneska, samozrejme, je to ináč, podľa vás.
Potom ešte tu niekto vykrikoval, že sa dá na to použiť CEF. Myslím, že ste to boli práve vy alebo to bol niekto od vás. CEF sú eurofondy, ktoré má Slovenská republika alokované na projekty cezhraničnej spolupráce, ale 90 % z toho musí ísť na železničné projekty. Čiže o čom to zase hovoríte, že CEF sa dá použiť na takýto projekt? To je nezmysel.
Čo sa týka SIH a Junckerovho balíka, na to sme už hovorili, my sami sme prihlásili a zaradili do projektu potenciálne financovaných cez tieto inštrumenty aj D4 a R7 (aj do SIH-u, aj do Junckerovho balíka). Ako to bude vyzerať, to uvidíme. V rámci dialógu budeme určite sa snažiť, aby toto financovanie cez tieto inštrumenty bolo aplikované.
Takže 500 mil. ročne by bolo treba nájsť na všetky tie potreby, ktoré máme. A všetky sú rovnako dôležité. Sú naprieč celým Slovenskom. Všade sú rovnako potrebné. A treba nájsť a bude treba nájsť v priebehu najbližších sedem rokov, ak sa všetky chcú realizovať, 500 mil. ročne na to, aby sa realizovali. Skončil som.
Odpoviem najprv na... A neviem, z ktorej strany aj začať. Neviem, prečo máte taký kŕčovitý prejav, asi ste naozaj rozčúlený. My sme pripravení diskutovať úplne kedykoľvek. Ale ja nie som manažér Slovenskej televízie, ktorá rozhoduje o tom, kto ide a kto nejde do relácie. Veď nemusíte teraz vykrikovať. Veď, kľud, skákal som vám ja do reči? Nabudúce vás budem prerušovať aj ja. Takže toto určite problém nie je. A snáď si nemyslíte, že by sa bál niekto ísť do relácie diskutovať s vami. To snáď srandujete.
Teraz poďme... (Reakcie z pléna.) Pán Zajac, však nevykrikujte.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Poprosím, páni poslanci, o kľud v rokovacej sále.
Počiatek, Ján, minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
Kľudne si to niekde vymodlikajte, aby ste chodili do relácie trebárs aj sám. Mne je to úplne jedno. Na to existuje nejaký štandardný postup, ako to televízie riešia, ale k tomuto som sa ja naozaj nedostal, ako si oni vyberajú, kto tam ide.
S vami som ochotný diskutovať kedykoľvek, no problém s vami diskutovať je iný, ten, že to nie je vecné. Preto sa vrátim k argumentom logickým a matematickým.
Zaujímavé je, že dnes tu vykrikujete o tom, aké je to, bez problémov financovať túto diaľnicu zo štátneho rozpočtu. To tu jasne odznelo. Zaujímavé potom je, prečo ste to plánovali vy tiež realizovať cez projekt PPP. A ja tú odpoveď viem, pretože nie vy, ale odborníci v NDS-ke aj na ministerstve to jasne zrátali. A keď ste vtedy boli na ministerstve, vás zjavne presvedčili, a počúvali ste to viac, pretože ste nemali ani vy vtedy žiadne argumenty, ktoré jasne hovorili o tom, že v štátnom rozpočte takéto objemy nie sú. A teraz si to môžeme zrekapitulovať, prečo nie sú.
Ja som už niekde počul aj od vás, najprv ste niečo kričali, že by sa to malo financovať z eurofondov, tak poďme najprv na eurofondy. Všetci tu majú pocit, že eurofondy na diaľnice, rýchlostné cesty sú ako nejaká neobmedzená suma. Ale to nie je pravda. Viete, že existujú dokumenty záväzné, ktoré sú schválené na úrovni Európskej komisie, ktoré hovoria jednoznačne o alokáciách na jednotlivé účely. V prípade diaľnic a rýchlostných ciest je to v súčasnosti operačný program Doprava, ktorý tomu venuje dve prioritné osi. A to sú v princípe os 2 a os 5. V budúcom programovom období alebo už v súčasnosti prebiehajúcom sa volá ten operačný program Integrovaná infraštruktúra, na čo sú opäť dedikované os 2 a os 6 po novom.
A teraz k tým alokáciám.
V operačnom programe Doprava, ktorý teraz dobieha a končí sa v roku 2015, 31. 12. 2015, bolo v tejto osi alokovaných 1,338 mld. eur. Všetky tieto prostriedky budú vyčerpané. Mohol by som tu čítať siahodlhý zoznam konkrétnych projektov, na ktoré sú použité, sú to D jednotkové úseky, D trojkové úseky, R3, R4, jednoducho sú to všetko veci, projekty, ktoré poznáme, niektoré z nich sú už aj v prevádzke. Táto alokácia je vyčerpaná. Zároveň ešte sa priebežne z nej čerpajú prostriedky na projekty, ktoré sú dnes vo výstavbe. Potom máme prioritnú os 5, kde je časť prioritná os 5.1, ktorá sa venuje rýchlostným cestám, alokáciu 420 mil., vyčerpanú opäť na konkrétne projekty, časť z nich sa ešte dnes čerpá, dočerpajú sa do konca roku, ďalšia časť prioritná os 5.2, ktorá má alokáciu 650 mil., ktorá je dedikovaná na cesty I. triedy, v princípe tiež vyčerpaná, priebežne sa z nej míňa. Čiže z týchto eurofondov, ktoré máme dnes k dispozícii, nemáme už nič voľné, no ale teraz nové programové obdobie alebo to, čo sa začalo v minulom roku, a už môžeme z neho čerpať, bude v princípe fungovať do roku 2022, ak bude platiť pravidlo n+2.
Operačný program Integrovaná infraštruktúra, prioritná os 2, čiže na diaľnice dedikované, alokácia 1,344 mld. momentálny stav, už zazmluvnené projekty, ktoré sa dnes realizujú, ale sú fázované. A fázované projekty sú také, ktoré sa platia zároveň zo súčasného obdobia aj z budúceho, pretože všetky tieto infraštruktúrne projekty sú väčšinou tak dlhé, že nespadnú len do jedného programového obdobia, ale spadnú do dvoch takýchto období. Tie, ktoré sa dnes realizujú, ktoré sú fázované, to sú D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka, nespochybniteľne dôležitý úsek obchvat Žiliny, Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala, gordický uzol pod Žilinou, prepojenie D jednotky, D1 Hubová – Ivachnová, D3 Žilina-Strážov – Žilina-Brodno a D3 Svrčinovec – Skalité, všetko diaľničné úseky dôležité, nespochybniteľné, prioritné. Tie tým, že sú fázované, odčerpajú zo súčasného, teda z operačného programu Integrovaná infraštruktúra, čiže z nového 1,107 mld. To znamená, že tu nám zostáva voľných 236 mil. A ďalej, už dnes sa začala súťaž na úseky D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec, D1 Budimír – Bidovce, obchvat Košíc, D1 Prešov-západ – Prešov-juh, obchvat Prešova, všetko kvôli spojeniu diaľničnému medzi Bratislavou a Košicami. Štátne expertízy kumulatívne na tieto tri úseky hovoria o sume 767 mil. Predpokladáme, dúfame, snívame všetci, že sa vysúťažia lepšie, lacnejšie, ale aj tak, keby boli, keďže nevieme, ako sa skončia tie súťaže, tak použijeme túto sumu 767 mil. A to znamená, že už z eurofondov nám chýba 530 mil. už len na tieto úseky, pri ktorých sa dnes súťaží. A to nehovorím o tom, že tu máme ďalšiu potrebu, pri ktorej sa bude súťažiť buď na sklonku tohto roku, alebo začiatkom roku 2016. A to je D1 privádzač Lietavská Lúčka – Žilina, potrebný úsek D3 Žilina-Brodno – Kysucké Nové Mesto v rámci D trojkového prepojenia smerom na Poľsko, taktiež D3 Kysucké Nové Mesto – Oščadnica, sú to všetko projekty, ktoré sme mali dlhodobo v pláne, D1 Turany – Hubová, opäť kumulatívna suma všetkých štátnych expertíz, to je 1,4 mld. Čiže keď zrátam potrebu, pripomeniem, z prioritného sídla máme voľných 236 mil., z čoho na tie tri súťaže, v ktorých sa ide súťažiť, plus tie, ktoré spomínam výhľadovo, v roku 2016 treba 3,21 mld. To znamená mínus tých 236 mil., chýba nám 1,9 mld. eur. Eurofondy sú teda vyčerpané a stále chýba 1,9 mld. eur na úseky len tie, čo som spomenul.
Ďalej poďme na rýchlostné cesty, čo je iná prioritná os, ako som hovoril, prioritná os 6, alokácia 570 mil. potreby R2 Košice-Šaca – Košické Olšany, plánovaný úsek, R2 Mníchova Lehota – Ruskovce, nadväzujúci úsek na ten, ktorý sa už dnes realizuje, R2 Rožňava – Jabloňov nad Turňou, R4 Prešov – severný obchvat, váš známy, R5 Svrčinovec – štátna hranica, R6 mestečko Púchov (prepojenie opäť do Čiech) – štátna hranica. Kumulatívna potreba na tieto projekty podľa štátnej expertízy predstavuje 1,38 mld. Stíhame rátať? Čiže dokopy, ešte keď k tomu prirátam aj majetkovoprávne vysporiadanie, na ktoré na všetky tieto úseky vrátane D4, R7 treba zhruba pol miliardy, nám do roku 2022 chýba 4,5 mld. na to, čo som tu vymenoval, a to nehovorím o ďalších cestách.
Vy stále hovoríte o vašich cestách, ktoré sú potrebné. A s tým súhlasím, sú potrebné, bude treba na toto nájsť financovanie. Kde ste vy kedy našli nejaké dodatočné financovanie na toto? O čom to vy tu vlastne hovoríte?
Chýba tam 4,5 mld., nie 100 mil., 200 mil., 300 mil., 500 mil., miliarda, ale 4,5 mld.. Nikde som nenašiel ani stopu po tom, že by ste niekde napísali spôsob, ako sa toto vyrieši. Furt tu len vykrikujete, že však aby sme našli 250 mil. ročne. Len pre ilustráciu, 4,5 mld. do roku 2022 čiže za sedem rokov je nájsť 640 mil. ročne. To je čo za číslo? Kto nájde takéto číslo? Chcem ja vidieť toho a hlavne vás, vy by ste mohli byť minister financií, lebo vy to hľadáte tak, že hneď nájdete 640 mil. To by bolo inak super. Keď budete vládnuť v budúcej vláde, ja budem hlasovať za vás, ak by som mohol, že vy by ste boli minister financií, lebo keď vy viete nájsť 640 mil. ročne, tak vám držím palce. Keby aj bolo, povedzme, teoreticky to, že vysúťažíme tie PHZ-ky o 30 % lepšie, ako je tu štátna expertíza, aj tak je to stále pol miliardy ročne.
A snáď sa tu nejdeme sporiť o to, či tieto úseky, o ktorých som tu hovoril, sú alebo nie sú potrebné. Sú jednoznačne potrebné. A budú sa musieť postaviť jedného dňa. A musia sa realizovať, čiže my sme si splnili našu úlohu, to zazmluvnenie, vyčerpanie.
Ešte pripomeniem, keď už hovoríte o čerpaní eurofondov, tak my sme zdedili po vás to zazmluvnenie na úrovni 54 %. Čiže čo vy tu vykladáte o čerpaní eurofondov? A o čerpaní eurofondov, to už ani nehovorím, na akej úrovni sme to zdedili. Nám sa podarilo zazmluvniť celý ten operačný program na 110 %, aby sme mali nejakú výkonovú rezervu. A teraz preto môžem aj hovoriť o tom, že cez fázované projekty my sme už v podstate zazmluvnili aj budúce programové obdobie, čiže tie eurofondy objektívne. A o tom sa môžeme baviť, koľko len chcete. A poďme sa baviť odborne, prídete na tieto čísla. A vy ste ich mali aj vtedy v NDS-ke, len vy ste asi bohviečo tam robili, lebo tí ľudia vám to museli ukázať, a preto aj ministerstvo vtedy súhlasilo s tým a prijalo a adoptovalo si myšlienku, že jediná šanca, ako postaviť D4 a R7 v tomto čase, je použiť PPP. Dneska, samozrejme, je to ináč, podľa vás.
Potom ešte tu niekto vykrikoval, že sa dá na to použiť CEF. Myslím, že ste to boli práve vy alebo to bol niekto od vás. CEF sú eurofondy, ktoré má Slovenská republika alokované na projekty cezhraničnej spolupráce, ale 90 % z toho musí ísť na železničné projekty. Čiže o čom to zase hovoríte, že CEF sa dá použiť na takýto projekt? To je nezmysel.
Čo sa týka SIH a Junckerovho balíka, na to sme už hovorili, my sami sme prihlásili a zaradili do projektu potenciálne financovaných cez tieto inštrumenty aj D4 a R7 (aj do SIH-u, aj do Junckerovho balíka). Ako to bude vyzerať, to uvidíme. V rámci dialógu budeme určite sa snažiť, aby toto financovanie cez tieto inštrumenty bolo aplikované.
Takže 500 mil. ročne by bolo treba nájsť na všetky tie potreby, ktoré máme. A všetky sú rovnako dôležité. Sú naprieč celým Slovenskom. Všade sú rovnako potrebné. A treba nájsť a bude treba nájsť v priebehu najbližších sedem rokov, ak sa všetky chcú realizovať, 500 mil. ročne na to, aby sa realizovali. Skončil som.
Neautorizovaný
14:45
Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, vážená pani poslankyňa, k vašej otázke mi dovoľte uviesť nasledovné. Právny predpis nemôže pôsobiť diskriminačne alebo zvýhodňujúco voči určitej skupine osôb, a preto aj podmienky uvedené v nariadení Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 9. januára 2015 č. 1/2015 o udeľovaní štátneho občianstva Slovenskej republiky z osobitných dôvodov sa vzťahujú rovnako na všetky dotknuté osoby. Pri rozhodovaní o žiadosti bývalého štátneho občana Slovenskej republiky sa prihliada aj na skutočnosti, ktoré boli dôvodom straty štátneho občianstva Slovenskej republiky, a na spôsob a podmienky nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva, najmä na existenciu podmienky povoleného, evidovaného alebo registrovaného pobytu v cudzom štáte v čase nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva. Na udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky z osobitných dôvodov nie je právny nárok. Žiadosť o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky z osobitých dôvodov možno zamietnuť z dôvodu zisteného počas konania o tejto žiadosti, najmä v súvislosti so skutočnosťou vyplývajúcou z § 8a ods. 1 alebo § 14 ods. 1 zákona o štátnom občianstve Slovenskej republiky v prípade nedostatočnej integrácie žiadateľa do spoločnosti, nedostatočného prínosu žiadateľa pre Slovenskú republiku, ak je žiadateľ záťažou pre sociálny systém Slovenskej republiky alebo ak udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky nie je vo verejnom záujme alebo jeho udelenie by bolo v rozpore s verejným poriadkom. Tieto kritériá platia rovnako na posúdenie ktorejkoľvek žiadosti bez ohľadu na štátnu príslušnosť alebo národnosť žiadateľa. Ďakujem, skončil som.
Neautorizovaný
14:45
Podľa môjho názoru zásadným...
Podľa môjho názoru zásadným problémom tu je, že nariadenie nemá právny základ. Oblasť, ktorú rieši, by mal jednoznačne riešiť zákon. Pán minister vnútra už niekoľko mesiacov, ak nie roky sľubuje, že predmetný problém sa bude riešiť normálne zákonnou normou, to znamená riešenie riadnou novelou, ktorá príde sem do parlamentu, a budeme o tom rokovať a následne hlasovať, nie nariadením ministerstva, čo vôbec nemá takú právnu silu, než o čom pojednáva oblasť, ktorú upravuje.
V legislatívnych pravidlách rezortu ministerstva vnútra sa jasne hovorí, čo môže byť ustanovené nariadením. Udelenie občianstva tam rozhodne nie je. Ani podmienky na udelenie občianstva tam nepatria. Chcela som sa preto opýtať pána ministra, či je naozaj presvedčený, že takýto interný akt, nariadenie ministerstva, je naozaj tou najvhodnejšou formou riešenia tak vážnej problematiky, ako je strata alebo prinavrátenie občianstva.
Ale odhliadnuc od týchto právnych otázok sú tu ešte aj vecné problémy. Totižto pri opätovnom udeľovaní slovenského občianstva v zmysle nariadenia sa má prihliadať práve na spôsob a podmienky nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva, najmä na existenciu pobytu, už, žiaľ, nestíham položiť otázku, lebo mám len... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Je mi veľmi ľúto, že tu nie je pán minister vnútra, nakoľko čítať viem aj ja. To, čo ste mi, pán minister Počiatek, teraz povedali, to je presné znenie, respektíve citácia z predmetného nariadenia. Práve preto, že ja som si tiež pozorne preštudovala vydané nariadenie, ktoré má nadobudnúť účinnosť už 1. februára, teda popozajtra, vyvstalo niekoľko otázok v súvislosti s tým obsahom.
Podľa môjho názoru zásadným problémom tu je, že nariadenie nemá právny základ. Oblasť, ktorú rieši, by mal jednoznačne riešiť zákon. Pán minister vnútra už niekoľko mesiacov, ak nie roky sľubuje, že predmetný problém sa bude riešiť normálne zákonnou normou, to znamená riešenie riadnou novelou, ktorá príde sem do parlamentu, a budeme o tom rokovať a následne hlasovať, nie nariadením ministerstva, čo vôbec nemá takú právnu silu, než o čom pojednáva oblasť, ktorú upravuje.
V legislatívnych pravidlách rezortu ministerstva vnútra sa jasne hovorí, čo môže byť ustanovené nariadením. Udelenie občianstva tam rozhodne nie je. Ani podmienky na udelenie občianstva tam nepatria. Chcela som sa preto opýtať pána ministra, či je naozaj presvedčený, že takýto interný akt, nariadenie ministerstva, je naozaj tou najvhodnejšou formou riešenia tak vážnej problematiky, ako je strata alebo prinavrátenie občianstva.
Ale odhliadnuc od týchto právnych otázok sú tu ešte aj vecné problémy. Totižto pri opätovnom udeľovaní slovenského občianstva v zmysle nariadenia sa má prihliadať práve na spôsob a podmienky nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva, najmä na existenciu pobytu, už, žiaľ, nestíham položiť otázku, lebo mám len... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Neautorizovaný
14:48
Ale aspoň dopoviem, že budem to, čo som zatiaľ zachytil, tlmočiť pánovi ministrovi, aby potom poskytol fundovanejšiu odpoveď. Ďakujem.
Neautorizovaný
14:49
Uvedená stavba vedie cez katastrálne územia až siedmich sídiel Žilinského kraja, ktorými sú Turčianske Teplice, Turčiansky Michal, Mošovce, Laskár, Karlová, Daňová a Príbovce.
Stav tejto vozovky sa...
Uvedená stavba vedie cez katastrálne územia až siedmich sídiel Žilinského kraja, ktorými sú Turčianske Teplice, Turčiansky Michal, Mošovce, Laskár, Karlová, Daňová a Príbovce.
Stav tejto vozovky sa každým rokom rapídne zhoršuje, keďže ide o cestu cementobetónového nevyhovujúceho a značne poškodeného krytu, ktorá bola vybudovaná v rokoch 1962 až 1969.
V predmetnom úseku cesty sa nachádza päť mostov v nevyhovujúcom stavebnotechnickom stave a sedem úrovňových križovatiek. Rekonštrukciou mostov musí byť dosiahnutá požadovaná únosnosť v zmysle platnej legislatívy, predĺžená životnosť mostov a vyhovujúci stavebnotechnický stav. Rozsah rekonštrukcie mostov je potrebné navrhnúť na základe diagnostiky mostov a statických prepočtov zaťažiteľnosti mostnej konštrukcie. Je tu potrebné zrekonštruovať odvodnenie, ktoré je miestami nefunkčné, čo sa prejavuje presakovaním vody pod panely.
Projektant stavby vykoná bezpečnostný audit, v ktorom vyhodnotí bezpečnostné riziká jestvujúceho stavu komunikácie v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady EÚ 96/2008.
Účelom a cieľom rekonštrukcie stavby bude zlepšenie stavebnotechnického stavu cesty I. triedy, vybraných mostných objektov a zvýšenie priechodnosti križovatiek.
Výsledný návrh spôsobu rekonštrukcie cesty I/65 v úseku Turčianske Teplice – Príbovce bude navrhnutý projektantom na základe diagnostiky, posúdenia skutočného stavebnotechnického stavu vozovky po vyhodnotení podrobného inžinierskogeologického a hydrogeologického prieskumu.
Po ukončení stavby očakávame odľahčenie dopravného zaťaženia na existujúcej cestnej sieti, zvýšenie bezpečnosti účastníkov premávky, zlepšenie plynulosti dopravy, skvalitnenie životného prostredia v okolí existujúcej cesty, zvýšenie kapacity dopravného systému vzhľadom na prekročenie normovanej kapacity existujúceho dopravného systému, rýchlejší rozvoj regiónu a zlepšenie dostupnosti jednotlivých častí Slovenska.
Prekládky inžinierskych sietí a ich rozsah potrebný pre realizáciu predmetnej stavby určí projektant na základe preverenia u správcov sietí, technické riešenia vyvolaných investícií inžinierskych sietí budú s jednotlivými správcami prerokované.
Zoznam objektov stavby bude vyplývať zo spracovanej projektovej dokumentácie. V priebehu roku 2014 prebehlo verejné obstarávanie na dodávateľa na vypracovanie dokumentácie aj pre stavebný zámer, dokumentácie pre stavebné povolenie, dokumentácie na ponuku, výkonu autorského dozoru a vytyčovacie práce pre uvedenú stavbu. Zmluva s víťazným uchádzačom, spoločnosťou Valbek, s. r. o., ktorá bola podpísaná 13. augusta 2014, bola zverejnená 19. augusta 2014 a nasledujúci deň nadobudla účinnosť. Na základe odovzdanej dokumentácie pre stavebný zámer a dokumentácie pre stavebné povolenie bude v priebehu marca 2015 požiadané o vydanie stavebného povolenia pre projekt rekonštrukcie cesty I/65 v úseku Turčianske Teplice – Príbovce, po získaní stavebného povolenia bude vypracovaná dokumentácia na ponuku.
Pre projekt sa zároveň spracovala Štúdia realizovateľnosti, ktorá je nevyhnutná pre možnosť financovania projektu z nového operačného programu Integrovaná infraštruktúra, v platnosti v rokoch 2014 až 2020. Zmluva s dodávateľom Štúdie realizovateľnosti spoločnosťou Amberg Engineering Slovakia bola podpísaná 19. decembra 2014 a v centrálnom registri zmlúv zverejnená 23. decembra 2014. Štúdia realizovateľnosti sa spracováva na celý koridor R3 Martin – Šášovské Podhradie, a preto jej výsledky bude možné aplikovať aj pre projekt I/65 Turčianske Teplice – Príbovce. Na základe výsledku zo Štúdie realizovateľnosti je Slovenská správa ciest pripravená bezodkladne vyhlásiť verejné obstarávanie na zhotoviteľa stavebných prác, pričom plánované začatie realizácie projektu je koncom roku 2015 a projekt bude financovaný, ako som už spomenul, z operačného programu Integrovaná infraštruktúra, ktorý už bol schválený Európskou komisiou v októbri 2014 v prípade, že Štúdia realizovateľnosti na to dá zelenú. Ďakujem za slovo, skončil som.
Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, vážená pani poslankyňa, som si istý, že 15,5 kilometra dlhý úsek betónovej cesty I/65, ktorá spája Turčianske Teplice s Príbovcami, pozná každý vodič nielen z blízkeho, ale aj širšieho okolia.
Uvedená stavba vedie cez katastrálne územia až siedmich sídiel Žilinského kraja, ktorými sú Turčianske Teplice, Turčiansky Michal, Mošovce, Laskár, Karlová, Daňová a Príbovce.
Stav tejto vozovky sa každým rokom rapídne zhoršuje, keďže ide o cestu cementobetónového nevyhovujúceho a značne poškodeného krytu, ktorá bola vybudovaná v rokoch 1962 až 1969.
V predmetnom úseku cesty sa nachádza päť mostov v nevyhovujúcom stavebnotechnickom stave a sedem úrovňových križovatiek. Rekonštrukciou mostov musí byť dosiahnutá požadovaná únosnosť v zmysle platnej legislatívy, predĺžená životnosť mostov a vyhovujúci stavebnotechnický stav. Rozsah rekonštrukcie mostov je potrebné navrhnúť na základe diagnostiky mostov a statických prepočtov zaťažiteľnosti mostnej konštrukcie. Je tu potrebné zrekonštruovať odvodnenie, ktoré je miestami nefunkčné, čo sa prejavuje presakovaním vody pod panely.
Projektant stavby vykoná bezpečnostný audit, v ktorom vyhodnotí bezpečnostné riziká jestvujúceho stavu komunikácie v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady EÚ 96/2008.
Účelom a cieľom rekonštrukcie stavby bude zlepšenie stavebnotechnického stavu cesty I. triedy, vybraných mostných objektov a zvýšenie priechodnosti križovatiek.
Výsledný návrh spôsobu rekonštrukcie cesty I/65 v úseku Turčianske Teplice – Príbovce bude navrhnutý projektantom na základe diagnostiky, posúdenia skutočného stavebnotechnického stavu vozovky po vyhodnotení podrobného inžinierskogeologického a hydrogeologického prieskumu.
Po ukončení stavby očakávame odľahčenie dopravného zaťaženia na existujúcej cestnej sieti, zvýšenie bezpečnosti účastníkov premávky, zlepšenie plynulosti dopravy, skvalitnenie životného prostredia v okolí existujúcej cesty, zvýšenie kapacity dopravného systému vzhľadom na prekročenie normovanej kapacity existujúceho dopravného systému, rýchlejší rozvoj regiónu a zlepšenie dostupnosti jednotlivých častí Slovenska.
Prekládky inžinierskych sietí a ich rozsah potrebný pre realizáciu predmetnej stavby určí projektant na základe preverenia u správcov sietí, technické riešenia vyvolaných investícií inžinierskych sietí budú s jednotlivými správcami prerokované.
Zoznam objektov stavby bude vyplývať zo spracovanej projektovej dokumentácie. V priebehu roku 2014 prebehlo verejné obstarávanie na dodávateľa na vypracovanie dokumentácie aj pre stavebný zámer, dokumentácie pre stavebné povolenie, dokumentácie na ponuku, výkonu autorského dozoru a vytyčovacie práce pre uvedenú stavbu. Zmluva s víťazným uchádzačom, spoločnosťou Valbek, s. r. o., ktorá bola podpísaná 13. augusta 2014, bola zverejnená 19. augusta 2014 a nasledujúci deň nadobudla účinnosť. Na základe odovzdanej dokumentácie pre stavebný zámer a dokumentácie pre stavebné povolenie bude v priebehu marca 2015 požiadané o vydanie stavebného povolenia pre projekt rekonštrukcie cesty I/65 v úseku Turčianske Teplice – Príbovce, po získaní stavebného povolenia bude vypracovaná dokumentácia na ponuku.
Pre projekt sa zároveň spracovala Štúdia realizovateľnosti, ktorá je nevyhnutná pre možnosť financovania projektu z nového operačného programu Integrovaná infraštruktúra, v platnosti v rokoch 2014 až 2020. Zmluva s dodávateľom Štúdie realizovateľnosti spoločnosťou Amberg Engineering Slovakia bola podpísaná 19. decembra 2014 a v centrálnom registri zmlúv zverejnená 23. decembra 2014. Štúdia realizovateľnosti sa spracováva na celý koridor R3 Martin – Šášovské Podhradie, a preto jej výsledky bude možné aplikovať aj pre projekt I/65 Turčianske Teplice – Príbovce. Na základe výsledku zo Štúdie realizovateľnosti je Slovenská správa ciest pripravená bezodkladne vyhlásiť verejné obstarávanie na zhotoviteľa stavebných prác, pričom plánované začatie realizácie projektu je koncom roku 2015 a projekt bude financovaný, ako som už spomenul, z operačného programu Integrovaná infraštruktúra, ktorý už bol schválený Európskou komisiou v októbri 2014 v prípade, že Štúdia realizovateľnosti na to dá zelenú. Ďakujem za slovo, skončil som.
Neautorizovaný
14:55
Ja len sa chcem poďakovať, pán minister, za odpoveď, veľmi ste potešili nielen mňa, ale aj občanov, že teda tá realizácia prác sa začne koncom roka 2015. Ďakujem ešte raz.
Neautorizovaný
14:57
Prepáčte, len som telefonoval s podpredsedom vlády Kaliňákom do zahraničia, tak sa ospravedlňujem. Ďakujem pekne, pán poslanec, za vašu otázku. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka nie je povinnou osobou na poskytnutie náhrady za živý a mŕtvy inventár podľa zákona č. 229/1991 Zb. o pôde v znení neskorších predpisov. Podľa § 20 ods. 2 citovaného zákona povinnosť poskytnúť náhradu za živý a mŕtvy inventár má právnická osoba, ktorá tieto veci prevzala. Ministerstvo v súlade s § 21b ods. 2 citovaného zákona má však kompetenciu rozhodnúť, ak je pochybnosť o tom, kto je povinnou osobou na poskytnutie takejto náhrady. V súčasnosti ministerstvo neeviduje žiadnu nevybavenú žiadosť o rozhodnutie v uvedenom smere. Skončil som, ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný
14:58
Zákonom č. 460/2012 Z. z. bol tento zákon novelizovaný a bola novým spôsobom určená európska referenčná cena liekov. Táto novela zákona nadobudla účinnosť od 1. januára 2013 a európskou referenčnou cenou liekov je priemer troch najnižších cien spomedzi úradne určených cien liekov v iných členských štátoch. Týmto opatrením sa dosiahlo, že Slovenská republika má jedny z najnižších cien liekov v členských štátoch Európskej únie. Dôvodom na prijatie európskej referenčnej ceny bolo šetrenie výdavkov z verejného zdravotného poistenia, náklady na lieky predstavujú v Slovenskej republike 30 až 35 % z celkových výdavkov na zdravotníctvo. Výsledkom tohto opatrenia je, že ceny liekov v Slovenskej republike sú na úrovni priemeru troch najnižších cien liekov v členských štátoch Európskej únie, čím na jednotnom trhu Európskej únie sa stávajú atraktívnymi pre iných a hlavne pre vývoz do tých členských štátov Európskej únie, v ktorých je cena liekov výrazne vyššia.
Ministerstvo zdravotníctva zákonom č. 459/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 244/2012 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prijalo legislatívne opatrenie na monitorovanie vývozu liekov – § 19, písm. a). V prípade nedostatku liekov Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky úzko spolupracuje so Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv, ktorý od zavedenia tohto legislatívneho opatrenia účinného od 2. januára 2013 vydal 295 rozhodnutí o zákaze vývozu liekov na 37 druhov liekov.
Slovenská republika ako jediná zo štátov v rámci Európskej únie má zákonom ustanovenú možnosť zakázať vývoz liekov. Z toho dôvodu Európska komisia začala vyšetrovanie zavedenia monitorovania vývozu liekov prostredníctvom Európskej únie č. 5257/13 (Pilot). Európska komisia skúma, či ustanovenia § 19 písm. a) zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nie sú prekážkou pre voľný pohyb tovaru, ktorý obmedzuje vývozy liekov pri obchodovaní medzi členskými štátmi Európskej únie. Toto šetrenie Európska komisia uzavrela dňa 28. júna 2014 s tým, že uvedené opatrenia Slovenskej republiky nemôže akceptovať, a vyjadrila sa, že hodlá otvoriť voči Slovenskej republike konanie o porušení zmluvy o fungovaní Európskej únie. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky požiadalo Európsku komisiu o bilaterálne rokovania, ktoré sa uskutočnili v septembri a v novembri v roku 2014, pričom najbližšie stretnutie sa uskutoční na Ministerstve zdravotníctva Slovenskej republiky dňa 5. februára 2015.
Za nedostupnosťou liekov nemusí stále byť len reexport, pričom Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky doposiaľ začalo 59 správnych konaní voči držiteľom rozhodnutí o udelení 25 pokút v celkovej sume 250-tisíc eur za nedostupnosť liekov na slovenskom trhu. Prvoradým záujmom Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky je zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre slovenských pacientov.
Pripomíname, že reexport liekov nie je iba problémom Slovenskej republiky, s nedostatkom liekov zapríčinených reexportom zápasia viaceré členské štáty Európskej únie.
Na záver by som chcel iba zdôrazniť, ako som už spomínal, že máme ako jediní zákon, ktorý z pohľadu Európskej únie toho času je skúmaný. A z ich pohľadu sa zdá, že zabraňuje voľnému obchodu s liekmi, v tomto prípade s tovarom liekov v Európe.
Chcem len pripomenúť, že viacero krajín v Európe práve čaká, ako sa tá komunikácia s Európskou komisiou v tomto prípade skončí. Ako som už spomínal, 5. februára sú u nás, pričom debata bude pokračovať. Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zákonom č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov a zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola zavedená regulácia cien liekov na úrovni európskej referenčnej ceny, európskou referenčnou cenou liekov bola druhá najnižšia cena spomedzi úradne určených cien liekov iných členských štátov. Tento zákon nadobudol účinnosť 1. 12. 2011. Jeho navrhovateľom bolo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky pod vedením ministra Uhliarika.
Zákonom č. 460/2012 Z. z. bol tento zákon novelizovaný a bola novým spôsobom určená európska referenčná cena liekov. Táto novela zákona nadobudla účinnosť od 1. januára 2013 a európskou referenčnou cenou liekov je priemer troch najnižších cien spomedzi úradne určených cien liekov v iných členských štátoch. Týmto opatrením sa dosiahlo, že Slovenská republika má jedny z najnižších cien liekov v členských štátoch Európskej únie. Dôvodom na prijatie európskej referenčnej ceny bolo šetrenie výdavkov z verejného zdravotného poistenia, náklady na lieky predstavujú v Slovenskej republike 30 až 35 % z celkových výdavkov na zdravotníctvo. Výsledkom tohto opatrenia je, že ceny liekov v Slovenskej republike sú na úrovni priemeru troch najnižších cien liekov v členských štátoch Európskej únie, čím na jednotnom trhu Európskej únie sa stávajú atraktívnymi pre iných a hlavne pre vývoz do tých členských štátov Európskej únie, v ktorých je cena liekov výrazne vyššia.
Ministerstvo zdravotníctva zákonom č. 459/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 244/2012 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prijalo legislatívne opatrenie na monitorovanie vývozu liekov – § 19, písm. a). V prípade nedostatku liekov Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky úzko spolupracuje so Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv, ktorý od zavedenia tohto legislatívneho opatrenia účinného od 2. januára 2013 vydal 295 rozhodnutí o zákaze vývozu liekov na 37 druhov liekov.
Slovenská republika ako jediná zo štátov v rámci Európskej únie má zákonom ustanovenú možnosť zakázať vývoz liekov. Z toho dôvodu Európska komisia začala vyšetrovanie zavedenia monitorovania vývozu liekov prostredníctvom Európskej únie č. 5257/13 (Pilot). Európska komisia skúma, či ustanovenia § 19 písm. a) zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nie sú prekážkou pre voľný pohyb tovaru, ktorý obmedzuje vývozy liekov pri obchodovaní medzi členskými štátmi Európskej únie. Toto šetrenie Európska komisia uzavrela dňa 28. júna 2014 s tým, že uvedené opatrenia Slovenskej republiky nemôže akceptovať, a vyjadrila sa, že hodlá otvoriť voči Slovenskej republike konanie o porušení zmluvy o fungovaní Európskej únie. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky požiadalo Európsku komisiu o bilaterálne rokovania, ktoré sa uskutočnili v septembri a v novembri v roku 2014, pričom najbližšie stretnutie sa uskutoční na Ministerstve zdravotníctva Slovenskej republiky dňa 5. februára 2015.
Za nedostupnosťou liekov nemusí stále byť len reexport, pričom Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky doposiaľ začalo 59 správnych konaní voči držiteľom rozhodnutí o udelení 25 pokút v celkovej sume 250-tisíc eur za nedostupnosť liekov na slovenskom trhu. Prvoradým záujmom Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky je zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre slovenských pacientov.
Pripomíname, že reexport liekov nie je iba problémom Slovenskej republiky, s nedostatkom liekov zapríčinených reexportom zápasia viaceré členské štáty Európskej únie.
Na záver by som chcel iba zdôrazniť, ako som už spomínal, že máme ako jediní zákon, ktorý z pohľadu Európskej únie toho času je skúmaný. A z ich pohľadu sa zdá, že zabraňuje voľnému obchodu s liekmi, v tomto prípade s tovarom liekov v Európe.
Chcem len pripomenúť, že viacero krajín v Európe práve čaká, ako sa tá komunikácia s Európskou komisiou v tomto prípade skončí. Ako som už spomínal, 5. februára sú u nás, pričom debata bude pokračovať. Ďakujem pekne.
Neautorizovaný