46. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1458 zo 4. decembra 2014 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 181/1997 Z. z. o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1284), týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 543 z 13. januára 2015 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkou. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 320 z 20. januára 2015 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 175 z 20. januára 2015 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkou.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: body 1 až 4 - hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 180/1995 a ďalšie zákony, bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 327 z 27. januára 2015. V citovanom uznesení výboru poveril ma výbor ako spoločného spravodajcu predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu v zmysle rokovacieho poriadku.
Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán minister, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som vystúpil k návrhu zákona, ktorý je tu predkladaný, a myslím, že rieši veľmi dôležitú a rokmi nejakým spôsobom prehadzovanú vec, zaznávanú, a nevedeli sme sa z toho vymotať. Takže som rád, pán minister, musím ešte na úvod povedať, že ste mali tú odvahu a išli do toho, dá sa povedať, ja tvrdím, aj razantne, aj, myslím, že v zmysle toho, jak sme si povedali, že reštitúcie by sme mali ukončiť, tak plníte aspoň v mojich očiach sľub, že pokúšate sa naviesť cestu, akým by sa dala reštitúcia vo vojenskom priestore Javorina vyriešiť.
Úvodom musím povedať, že ja by som bol najradšej, aby u nás kvitla demokracia taká, kde všetko vlastníctvo, ktoré bolo štátom zabraté, aby sa naspäť vrátilo ľuďom. To je aj motto Števa Kuffu, ktorý takto stále hovorí v svojej rozprave. Žiaľ, v takejto demokracii sa nenachádzame. Ani v roku ´91, ani teraz v roku 2014, ´15. To znamená, že reštitúcia dala obmedzenia. Reštitúcia dala obmedzenia čo do časového uplatnenia, aj do veľkostnej skupiny, koľko si môže niektorá osoba uplatniť.
Preto, vážení, u nás, keď sa povie reštitúcia, neznamená, že celý majetok bez nejakého vášho pričinenia vám bude vrátený. Mali ste si ho uplatniť v určitej lehote. To hovorím vopred, aby bolo jasné, aby sme tu nerobili nejaké bubliny, že ako my to ideme všetko vracať, majetok ľuďom. Nie, iba tí, čo si uplatnili, tí budú poriešení a mali by byť. Takže, vážení, to by som bol rád, aby sme si na začiatok ujasnili.
Ja som veľmi čakal úvodné slovo pána ministra, aby som si ujasnil vlastne, v jakom režime ideme riešiť tento zákon, či vojenský obvod sa nachádza v reštitučnom režime. Pán minister povedal v úvodnom slove: "Musí byť rozhodnuté o reštitučnom nároku." Pán minister, beriem, že musí byť. To znamená, ideme riešiť nároky, ktoré boli uplatnené a ktorým chceme dať zadosť, aby štát nemal ešte podlžnosť voči týmto osobám.
Mnohí si mýlia, čo je reštitúcia, a preto by som na úvod chcel ešte povedať jednu vec, že zo dňa na deň sa zlikvidoval náš výkvet či v poľnohospodárstve, či v živnostníctve a v ďalších oblastiach v štyridsiatom ôsmom a majetok prešiel na štát. Prešlo vlastníctvo na štát, to si uvedomte. Prešlo vlastníctvo na štát a štát v ´91. roku, som rád, že to bolo ešte za federácie československej, povedal, že, pardon, musíme to odškodniť a dal zákon 229/91 o pôde, reštitučný zákon. Mnohí si ho vysvetľovali tak, že automaticky, pokiaľ si nárok uplatnia a sú vlastníkmi, môžu vstúpiť do držby. Neni to pravda. K tomu sa vyjadrím až nakoniec. Prv musíte mať vlastníctvo a tak môžte požiadať o užívacie právo.
Poďme teda k Javorine, pretože máme na stole Javorinu, a tu sa hovorí, že ideme ju riešiť, resp. tú identifikáciu nejakým spôsobom, ktorá nám tu 25 rokov chýbala, nejakým spôsobom cez zjednodušený register pôdneho stavu. Takže na začiatku poďme na to, aby sme boli v obraze, či reštitúcia sa vzťahuje, alebo nevzťahuje na Vojenský obvod Javorina, ktorý má zhruba 31-tisíc hektárov a týka sa 25 obcí, ktoré boli, samozrejme, že zlikvidované k 1. 1. 1953. Tieto obce boli zlikvidované zákonom 169/1949 Zb. A teraz si dovolím citovať priamo z neho, lebo tu je ten kameň úrazu, na ktorý by som chcel v budúcnosti upozorniť.
Oddiel III, § 8 zákona 169/1949:
"(1) Dňom, ktorý určí vyhláškou v úradnom liste krajský národný výbor po tom, kedy boli podrobne vytýčené hranice obvodu, prechádzajú do obvodu vojenskej správy nehnuteľnosti a práva na vody na území obvodu, ktoré náležia štátu, čítajúc do toho majetok, ktorý štát nadobudol konfiškáciou, znárodnením alebo podľa predpisov usporiadaní súkromného vlastníctva k pôde."
"(3) Všetky práva tretích osôb na nehnuteľnosti a vody na území obvodu zanikajú dňom určeným podľa odseku 1", a teraz zvýrazňujem, "bez rozdielu, či sú zapísané vo verejných knihách, alebo nie sú." Ešte raz, "či sú, alebo nie sú vo verejných knihách zapísané".
To znamená, čo to znamená v praxi? 31-tisíc hektárov má jeden list vlastníctva - LV štát. List vlastníctva štát. Obyčajnou rečou povedané ľudskou. List vlastníctva štát, nič viacej, nič menej. Takto boli koncom 40. a 50. rokov poštátnené, skonfiškované, znárodnené a vyvlastnené státisíce hektárov miliónom našich ľudí a týmto to vlastníctvo prepadlo na štát. Je to aj tento prípad. To znamená, hovoríme o zákone 149/1949. Bez toho, či to tam bolo, alebo nebolo v tej pozemnoknižnej vložke alebo inej verejnej listine zapísané. Opakujem ešte raz, či bolo, alebo nebolo. Citujem tento zákon (rečník zobral do rúk materiál, ukazujúc ho plénu), nič viacej, nič menej.
Keď si ctíme demokraciu a hovoríme, že sme nejaký právny štát, tak myslím si, že mali by sme dôsledne uplatňovať aj zákony, ktoré tu máme predložené a ktoré boli možno 60-ročnou históriou písané a štát tu si bol vedomý, aké majetky na tomto území sa nachádzajú. Pretože tu spomína, jak som už čítal, spomína tu aj konfiškáciu, aj znárodnenie. To znamená, niektorí vlastníci to mali dvakrát. Boli skonfiškovaní a ešte im to Javorina poštátnila v päťdesiatom treťom. To znamená dvojnásobná reštitúcia.
Musím ale povedať, že na mojej strane, chvalabohu, že to bol, novela tohto zákona, resp. vojenský priestor Javorina mohol byť reštituovaný už v prvom reštitučnom titule, to znamená v zákone 229 bez jeho novely v roku 2003, ktorá bola, a to z toho titulu, že v § 6 ods. 1 na vydanie nehnuteľnosti mohli byť titulom reštitučným aj "prevod na štát spoločne užívaných singulárnych lesov a lesných družstiev, pokiaľ členmi boli aj fyzické osoby". To znamená, že aj tu si mohli tieto pozemkové spoločenstvá alebo bárjaké, alebo iné zoskupenia uplatniť nárok podľa pôvodného zákona z 24. júna 1991. Nič viacej, nič menej. Mohli si uplatniť nárok do konca roku 1992 fyzické osoby a právnické do roku ´93 s tým, že identifikáciu právnické osoby mohli priniesť na pozemkový úrad, vtedy okresný, do roku 1995, vážení. Keď to nepriniesli, nároky boli za-miet-nu-té. Ešte raz hovorím, boli za-miet-nu-té.
To, že sa všetko nedalo vydať, samozrejme, zohľadňoval ďalší paragraf v tom zákone 229 o pôde, ktorý hovoril, aké sú tam prekážky. Jednou z nich, samozrejme, bolo aj na tú obranu štátu, keď to bolo určené. Vojenský priestor Javorina, samozrejme, bol na obranu štátu určený, takže nebolo tam o čom debatovať. Ale dával tam možnosť, že pokiaľ sa vracia vlastníkovi tento pozemok, tak je na jeho vôli, keď je obmedzený tým vojenským priestorom, či si vyberie tento istý pozemok v tom vojenskom priestore, alebo si bude pýtať náhradu od štátu v inom priestore, štátny pozemok iný.
Pán minister, pravidlá hry boli nastavené 24. júna 1991. 24. júna 1991, nič viacej, nič menej. Momentálne nie sme ani v prvej minúte zápasu, ale sme v predposlednej minúte zápasu, a to jedno, aký šport by sme hrali. Ja nerád mením pravidlá hry počas zápasu, a to ešte neviem, nechcem povedať, že pred koncom hry.
Desiatky a stovky urbariátov mali takýto istý prípad, kde im zo zákona prepadal majetok, teraz kde na štát a na jednotné roľnícke družstvá napríklad, a budem citovať zákon 81/1949 o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátu a podobných právnych útvarov, kde pokiaľ tieto vznikli podľa čl. 10 z roku 1913, tak pokiaľ vzniklo družstvo do 1. 10. 1959 v danej obci, tak celý ich majetok týkajúci sa pasienkov a lúk prechádzal na družstvo zo zákona. Prechádzal na družstvo zo zákona, či sa nám to páči, alebo nepáči. Či to bolo v pozemnoknižke vložke zapísané, alebo nebolo. Tak to sú aj ďalšie reštitučné tituly. To znamená, že sú tu zákony, ktoré hovorili, či je, alebo neni zápis urobený, je to na štáte, je to na družstve, je to na tej právnickej osobe, ktorá, alebo fyzickej, á, právnickej osobe, ktorá nemá nič spoločné s tým pôvodným vlastníkom.
Na to chcem upozorniť, že pokiaľ sme riešili v iných prípadoch takto, že to družstvo tam prakticky si ten majetok napríklad zapísalo a sa nikoho nepýtalo, či si uplatnil, alebo neuplatnil, tak chcem veriť, že aj tu budeme to riešiť takto, že keď si uplatnil, tak áno, keď si neuplatnil, tak nie.
Dobre. Poďme ďalej. Takže aké je vlastne zloženie tohto majetku, ktoré predstavuje 31 768 hektárov vo vojenskom priestore Javorina? Cirkev tam má zhruba pol percenta, nejakých 150 hektárov. Vyzerá, že cirkevný majetok nepredstavuje nejakú veľkú plochu a bol, samozrejme, riešený zákonmi o reštitúcii cirkevného majetku. Fyzické osoby tam majú 13 494 hektárov, to znamená 42 %. Konfiškát, to znamená, to sú tiež fyzické osoby, ale tí veľkostatkári, ako sa hovorí, a nepriatelia národa mali 3 880 hektárov, to znamená nejakých 12 % z výmery. Obce mali 5 880, nejakých 18 %. Obce, samozrejme, reštitúcia sa na obce nevzťahovala, tam išli podľa zákona o obecnom zriadení. Tam mohli delimitáciou to prejsť zo štátu. Dobre, tam to beriem, že obecné by mali z toho vypadnúť. Takže o tých 5 800 hektárov menej, čo sa týka reštitúcie. A spolky, to sú tie naše urbariáty a kadejaké nejaké iné, 8 328, to znamená 26 %. Keď si takto pozrieme, tak viac-menej nejakých možno 80 % malo možnosť uplatniť si reštitúciu na tento majetok, ktorý, samozrejme, zo zákona bol.
Vojenský obvod Javorina, myslím si, že má dobrých ľudí, ktorí chcú sa k svojmu majetku priznať, a preto bol asi vyvolaný ten tlak v roku 2003, kde vyslovene, že donútili, ja tvrdím takto, donútili parlament v dobrej viere teda, aby sme to vlastníctvo prinavrátili, a ja to kvitujem, že tak sa im to podarilo, aby bol zákon 229/1991 Zb. pozmenený. Zmenený bol tak, že bolo pridané ďalšie písmeno, ktoré hovorí o tom, že aj vo vojenskom priestore Javorina si ľudia môžu uplatniť reštitučný nárok a lehota im bola predĺžená, opakujem ešte raz, predĺžená v roku 2003, v júli, im bola predĺžená až do konca roku 2004, aby sme boli v obraze. To znamená, jeden termín mali do konca roku, fyzické osoby, ´92, právnické ´93 a druhý termín mali en bloc všetky aj fyzické, aj právnické osoby do koncu roka 2004. Uplatniť si na pozemkovom úrade, nič viacej, nič menej.
Ako to vyzerá s uplatniteľnými nárokmi? Podľa všetkého bolo tam uplatnených okolo 4 000 nárokov, z toho 3 000 ku dňu tejto novely zákona vraj už bolo poriešených.
V čom je problém? A myslím si, že, pán minister, dobre ste hovorili, resp. vaši poradci, ktorí tam boli, ste ho vystihli, že viac-menej problém bol s tou identifikáciou. Ja som to už aj v prvom čítaní hovoril, že viac-menej chýba nám tu identifikácia toho majetku, aby mohol ten úradník na pozemkovom úrade správne rozhodnúť.
Robíme, v tejto novele robíme tzv. zjednodušený register pôvodného stavu. Čo to vlastne je? Ako píšete, veľmi perfektne píšete v dôvodovej správe, som rád, pán minister, že ste to takto tam spomenuli, že prakticky tento register vlastne nahrádza identifikáciu. Nebude schvaľovaný, bude iba potvrdzovaný. To znamená, budeme sa vracať pred rok 1953, kedy to bolo znárodnené, pretože máme problém určiť, ktorý vlastník má ten majetok dostať, ktorý nemá, a kde ho má dostať, aká je tam grafika. To je najväčší problém pri vojenskom priestore Javorina. Bol ten vojenský kataster, ktorý dával do jednej veľkej parcely a dávali tam rôzne podiely a viac-menej z vášho vlastníctva sa stal podiel. To znamená, ja to nepochopím, ale dobre. Bolo tak robené, že keď ste bol vlastník jedného pozemku a dali vám to dokopy, tak máte iba jeden podiel, 1/200. To znamená, to je u mňa nonsens.
Ale pýtam sa, ako je to možné, že sme to neriešili už vtedy, keď sme teda dali zapísať tých 3 000 rozhodnutí, a akým spôsobom sa viac-menej vyvodzovali nejaké dôsledky, kto to mal, kto to nemal zapísať, alebo kto to mal vylustrovať? Nikdy neni neskoro, takže som rád, že to tu máme.
A pán minister tu píše v dôvodovej správe jednu vetu: "Pri nehnuteľnostiach alebo vlastníckych podieloch, na ktoré nebol uplatnený reštitučný nárok, bude mať štát právnu istotu do budúcnosti pri nakladaní s týmito nehnuteľnosťami." To znamená, priznávame, že, samozrejme, budú aj pozemky, na ktoré reštitučný nárok nebol uplatnený, a štát tam zostane vlastníkom. To znamená, že znovu potvrdzujeme tú reštitučnú filozofiu, že nie celý majetok bude vrátený en bloc, ale iba tí, čo si uplatnili reštitučný nárok, im bude vrátený, nič viacej, nič menej.
Ďalej píšete, že keby sme takýto register schvaľovali, tak prakticky by sme tam nadobudli bez právneho titulu, títo ľudia, keby sme ho takto akože dali. Takže, samozrejme, aj to beriem, je to super, lebo nemôže predsa urobiť reštitúciu nereštitúciou, takže pravidlá hry musíme si nejakým spôsobom vážiť.
Na záver v dôvodovej správe sa píše, že v registri sa berie grafická časť tohto operátu a k nemu sa vyznačia vlastníci, ktorým boli pozemky zoštátnené. Na základe vydaných reštitučných rozhodnutí sa v katastri vyznačí ako vlastník oprávnená osoba, ktorá návrh na vydanie nehnuteľnosti uplatnila. To znamená tá, ktorá si uplatnila reštitučný nárok. Stále hovoríme o tom, že je uplatniteľný reštitučný nárok a máme vyriešiť určitú kopu nárokov, nič viacej, nič menej. Máme problém ich vyriešiť, preto dávame zjednodušený register, aby sme vedeli, akého tam máme vlastníka, aký má tvar pozemku, akú má výmeru, a to na pozemnoknižný stav budeme revidovať. Ale tento register, hovorím, slúži iba ako identifikácia ku vydávaným rozhodnutiam a prehodnocovaniu už vydaných 3 000 rozhodnutí reštitučných pracovníkmi pozemkových úradov. Samozrejme, že dohody, ktoré tam bolo tiež potrebné uzavrieť medzi oprávnenou a povinnou osobou, sa budú tiež prehodnocovať, lebo aj tam sa to muselo nejakým spôsobom schvaľovať a k tomu sa vyjadrovať.
Takže, pán minister, potade je to všecko v poriadku, je to všecko super, pretože ideme riešiť iba tých, ktorí sú akože uplatnení, a nič viacej, nič menej nechceme im brať, ani im robiť nejaké veľké bulíky.
To, že vojenský obvod bol zrušený k 1. 1. 2011 pánom Galkom, ktorému to už nikto nevezme, ako minister obrany. Čo sa vlastne zmenilo v rámci tohto režimu? Zmenilo sa iba to, že ten reštituent, ktorý si uplatnil reštitučný nárok, ten pozemok bude mať, keď bude chcieť, vrátený v tom vojenskom priestore. Už ho nemôžme dávať inde. V tom vojenskom priestore bude, lebo už to neslúži na obranu štátu. To sa iba zmenilo tým, že bol zrušený vojenský priestor. To, že sa vojenský priestor ruší, neznamená, že sme vrátili vlastníctvo, ani užívacie právo. To, dúfam, že každý chápe, to sa ešte musí dokončiť. Takže, áno, je to krok vpred, že už ľudia nebudú musieť zo štátu brať ďalšie pozemky, ale budú v tom vojenskom priestore Javorina, nakoľko je tam už na obranu štátu ten účel zrušený, budú tam môcť dostať ten majetok, keď reštitučne bude uspokojený, teda vyriešený alebo uplatnený nárok.
Opakujem znovu, mohli si ho uplatniť do roku 2004. Keď niekto povie, a to musím povedať otvorene, lebo ja nie som populista, aby som teraz hlásal ľuďom bludy, lebo mám rád čistú hru a zákon je iba jeden, že sa o tom nevedel dozvedieť v roku 2004, tak keď povedal, že to mal od roku ´92, poviem áno. Boli sme ešte po ťažkom socializme, báli sme sa predsedov družstiev, báli sme sa štátnych lesov, ktoré prakticky vtedy gazdovali, a mal som tú česť byť na takýchto jednaniach, kde som ľudí presvedčoval, že môžte si vziať tú pôdu aj od lesov, aj od poľnohospodárskych družstiev, a ľudia sa báli. V ´91., ´92. sa ľudia báli brať, pretože to boli veľké kolosy družstevné a lesnícke, a vtedy ľudia neverili vlastným očiam, že môžu prísť ku svojmu majetku naspäť. Ale v roku 2004, vážení, to sme už 13 rokov po tom, tam už bola trošku, myslím, že demokracia troška na vyspelejšej úrovni a ľudia už vedeli, že čo sa tam deje, a vojenský priestor Javorina bol stále omieľaný. Stále sa hovorilo, že sa nerieši, nie sú identifikácie, nie sú dohody, stále boli bombardovaní, tak preto myslím si, že v roku 2004, ten rok a pol, čo bol na to, myslím, že bola dostatočná lehota, aby si ľudia uplatnili reštitučný nárok na pozemkovom úrade.
Ale čo sa stalo? Vyzerá, že dostávame sa do toho kameňa úrazu, ktorý ja hovorím, že je v tomto zákone, a, pán minister, ja sa vás pýtam, prečo to nebolo aj v dôvodovej správe zdôvodnené, že ideme prakticky uznávať aj listy vlastníctva, ktoré s reštitúciou nemajú nič spoločné, a boli vydané či už notárom iným, inou verejnou, inou verejnou nejakou správou štátnou, a ľudia v dobrej viere, ako sa tu dôvodilo, v dobrej viere, že nemusia si uplatniť reštitučný nárok, majú list vlastníctva. Ja sa pýtam, tá dobromyseľnosť a dobrá viera sa prejavovala ako? Že sme do vojenského priestoru, môžme chodiť na huby v socializme? Že sme do vojenského priestoru, môžme chodiť na piknik? Že sme do vojenského priestoru, ľudia majetok mohli robiť, svoju chatu si tam stavať? Veď predsa každý vedel, že to bolo poštátnené. A to nebolo poštátnené 30 rôznymi titulmi, iba jedným zákonom. Zákonom 169/1949, kde bol založený jeden list vlastníctva na štát, nič viacej, nič menej. To znamená, aj tých 31-tisíc hektárov, o ktoré sa jedná, štát rátal s tým, že časť tohto pozemku ostane stále na ňom. To je aj v dôvodovej správe stále uvedené. Aby sme mali jasne, transparentne ukázané, že tento majetok ostáva na štáte a iný je reštituovaný.
Tak, pán minister, potom ma veľmi zarazilo, keď som sa viac-menej dočítal v tom § 29c, kde hovoríme, že pokiaľ, pardon, bolo 28a, ak osoba predloží okresnému úradu na úseku pozemkovom právoplatné rozhodnutie súdu alebo iného orgánu pred 1. aprílom 2015, že bude takisto posudzovaný akože vrátený majetok, alebo nevrátený. Moja otázka znie: A v akom režime? V akom režime je toto? Veď to predsa neni, my tam nemáme otvorenú ROEP-ku. Register obnovenej evidencie pozemkov bol v tom zvyšnom katastrálnom území, ktorý nespadal do vojenského priestoru v tých daných 25 katastrálnych územiach. Tam prebieha ROEP-ka. Tu robíme iba identifikáciu cez zjednodušený register pôvodného stavu. To znamená, že my tu nie sme v tom režime, to aj tam citujete, že sa nepoužijú všetky odstavce, ktoré idú ku tej klasickej, klasickému ROEP-u. To znamená, že ideme celkom na inom režime. Ten režim, slúži iba grafika, aby sme vedeli, koho tam máme a v akom je to grafickom rozpoložení, tá jeho parcela pri reštitučnom konaní, ktorá je podkladom pre rozhodnutie pozemkového úradu. A my mu teraz prakticky píšeme, že keď tam niekto takéto predloží, tak pozemkový úrad má rozhodnúť. Ja sa pýtam - v ako režime? V reštitučnom alebo v ROEP-árskom, ktorý sme vôbec nezačali na tej časti územia, ktorá je vo vojenskom priestore? Tam sme nezačali klasický ROEP, ako sa uvádza v plnom zmysle slova. To je predsa vec katastra, aby sa s týmito náležitosťami vysporiadal. My nie sme evidenčný orgán listov vlastníctva, pozemkový odbor, ktorý funguje teraz odbor pozemkový na okresných úradoch.
Takže, pán minister, toto mne sa nezdá, a to vôbec neni spomenuté v dôvodovej správe vašej, sa pýtam prečo? Tieto ste nespomenuli, tam je krásne napísané, že ideme riešiť reštitúcie, ja som sa tomu veľmi potešil. Áno, treba to vyriešiť konečne už. A budem veľmi rád, keď počas vášho volebného obdobia urobíte čiarku, že je to vybavené. Keď nie, budem sa snažiť, keď tu ešte budem, alebo niekto z našich Obyčajných, aby sme to potiahli v ďalšom volebnom období do maximálneho vyriešenia. Nie iba vojenské priestory Javorina, všetkých reštitúcií, ktoré sú na Slovensku, lebo toto dlhujeme našim občanom, ktorí si v našom štáte myslia, že demokracia ich porieši, ale, žiaľ, ich neriešime tak, ako by si to predstavovali.
Takže, pán minister, toto ma tu veľmi zaskočilo. A neviem si predstaviť, akým spôsobom aký režim tam vlastne bude, titul nadobudnutia, lebo v reštitučnom konaní to nebolo uplatnené, ROEP nevedieme a my ideme hovoriť, že to priznáme alebo niekto iný. Je to vec katastra alebo súdov, nech súdy rozhodnú, ako to tam je, a nemôžeme to my tam v tom. Vysvetlite mi to, lebo tomu vôbec nerozumiem. A začíname to takto nejako prehadzovať jedno cez druhé.
Ja viem, že populisticky to dobre znie, ideme vrátiť celý majetok a všetko kdečo, jak máte. Ale hovorím, tá dobromyseľnosť tu nebola prejavená. Však každý vedel, že to bolo poštátnené. Tam bol jeden list vlastníctva. A už vtedy, v tom roku ´49 oni pochopili, že asi všetky pozemnoknižné vložky nebudú zapísané, a preto hovorili, že či je, alebo neni vo verejných listinách zapísané, prepadá na štát. Takže tu nemáme o čom polemizovať, vážení, je to na štáte. Je to na štáte, a keď to notár si neuvedomil alebo správa katastra, keď vydávajú podvojné vlastníctva, je to na ich ťarchu. Predsa pozemkový úrad to nemôže riešiť, keď nemá tam otvorenú ROEP-ku ani pozemkové úpravy, máme iba zjednodušený register pre identifikáciu k reštitučnému titulu a my tam ideme riešiť toto?! Toto vôbec nechápem, nech mi právnici vysvetlia, ako je toto možné, lebo ja tomu nechápem. A riešil som reštitúcie aj odvolacie veci a toto sme v živote takéto veci neriešili. Bola to vec súdu a správy katastra, nie pozemkového úradu.
Aj odvolací orgán v prípade reštitučného rozhodnutia je krajský súd. Je krajský súd. Pokiaľ to neni dohoda a neschvaľuje sa dohoda, vtedy je, by bol teda z tých odvolacích orgánov opravných prostriedkov na okresnom úrade, by to bolo v sídle kraja, keď je dohoda. Ale pokiaľ je to rozhodnutie, tak je krajský súd. A tento súd buď povie, že áno alebo nie, a vráti naspäť na pozemkový odbor, aby znovu ten s konečnou platnosťou potvrdil reštitúciu alebo nepotvrdil, ju zamietol.
Takže, vážení, toto sa mi tu vôbec nepáči, že ste takto, nechcem, že pofidérne, ale, žiaľ, nejasne do toho vložili a ľudia momentálne teraz v dobe nádejí dokonca do 15. marca si to môžu ešte kadejako ísť, do 31. marca dokonca, ísť a nejakým spôsobom si tieto listy vlastníctva pozakladať bez reštitúcie.
Ja sa pýtam, ako hájime štátny majetok? Veď ten štát, to sme tu aj my. To je predsa ministerstvo obrany, to je Slovenská republika. Veď tisíce ľudí sme zamietli v iných konaniach. Zamietli sme. Aj v ROEP-e to bolo normálne zamietnuté. Odchod, nemáš nárok! Neuplatnil si si nárok reštitučný!
Takže, vážení, nerobme z toho zákona na konci hry, ktorá sa tu vedie v rámci reštitúcií, celkom nejaký trhací kalendár, ktorý nemá nič spoločné so statočným vykonávaním tohto zákona, ktorým v mnohých prípadoch desaťtisíce hektárov neboli vrátené ľuďom, lebo si neuplatnili reštitučný nárok. A to nie sú iba urbariáty, ale to sú aj fyzické osoby.
Takže, vážení, bol by som veľmi rád, keby sme toto z toho, samozrejme, že vypustí aj pozmeňujúci návrh, ktorý som tu dával, teda prečítam na konci.
Ale ešte, pán minister, by som vám chcel jednu vec pripomenúť, a síce, že som rád, že sme prijali aj s vaším teda nejakým súhlasom na našom výbore určité pozmeňujúce návrhy, ktoré, tvrdím, že skvalitňujú tento akože režim, ktorý tam bol. Som rád, že máme tam aj titul, ktorý tak bol nenápadne vsunutý, aby mohli predávať sa poľnohospodárske a lesné pozemky. Takže bol zo zákona o vojenských obvodoch, u súčasného, 281-ky, vypustený tento paragraf, aby nedochádzalo k ďalším nejakým, nechcem povedať, že pofidérnym nákupom, ale, áno, pofidérnym nákupom a predajom tejto pôdy.
Mám ešte jednu vec, a síce to by som sa chcel jej trošku tak povenovať možnože trošku dlhšie, a síce užívacie právo. Ako som sa už dozvedel, vo vojenskom priestore Javorina boli už aj užívacie práva vrátené. Ako sme ich vrátili, to by som teda chcel, možno sa asi na to pôjdem pozrieť, ako to bolo vlastne vracané. Podľa mojich informácií boli vrátené cudzie urbariáty cudzím urbariátom a neboli to tí istí, ktorí by to mali mať alebo ktorí to tam mali. A ja sa pýtam, akým - lebo takto, aby sme boli v obraze, pri tomto vojenskom priestore sa jedná o poľnohospodársku pôdu a lesnú pôdu. Pri poľnohospodárskej pôde náhradné užívanie mohlo byť, pri lesnej pôde je to dosť problematické. Náhradné užívanie pri lesnej pôde sa skoro, by som povedal, na 99 % vylučovalo, pretože lesná pôda, to je o tom strome, ktorý tam je alebo tam neni, a rastie dt 100 rokov.
Poľnohospodárska pôda predsa má ten režim trošku iný, tak preto tam ten § 15 v zákone 330 o pozemkových úpravách bol do roku 2008, kde sme mohli náhradné pozemky pri poľnohospodárskej pôde vyčleňovať. Pri lesnej pôde sme išli vyslovene na vlastnícku hranicu vlastné lesy či fyzických, alebo právnických osôb, pretože les prakticky, to je hodnota majetku s tým stromom. No a teraz si neviem predstaviť, ako mohli byť vydané užívacie práva na cudzí majetok vo vojenskom priestore Javorina ako nie na vlastný majetok. Aj keď už aj boli, tak je tu vlastne exemplárny dôvod na to, aby sme v tomto vojenskom priestore začali pozemkové úpravy. Aby sme začali pozemkové úpravy, pretože to došlo k takému, by som povedal, k takej zmene vlastníckych a užívacích vzťahov, ktoré dávajú dôvod na pozemkové úpravy, nariadené pozemkové úpravy, nie povolenie, nariadené povolené úpravy zo štátu.
Takže, pán minister, chcel by som teda upriamiť vašu pozornosť, že pokiaľ budeme, a hovorili sme, že tie pozemkové úpravy chceme riešiť do budúcna, lebo má to nejakú hlavu a pätu ako naše vlastníctvo v prvom rade v rámci nejakých tých ucelených celkov, ktoré sú obrábaniaschopné, tak chcel by som vás poprosiť, aby sme sa zamerali aj na tieto oblasti a či by sme tam neuvažovali v najbližších rokoch, pokiaľ by sme tú reštitúciu dokončili, aj o pozemkových úpravách v týchto katastrálnych územiach prestavujúcich Vojenský obvod Javorina. Pretože tam, ako som si mal možnosť vypočuť z úst ľudí aj na mítingoch a protestoch, je to užívacie a vlastnícke právo veľmi takto cez seba poprekladané a nikto nevie prakticky, kde má, čo má, ako má.
Tak držím palce, že na pozemkové úpravy z európskych fondov prídu peniaze a mali byť v nejakom väčšom objeme. Ako som povedal na výbore, zatiaľ je tam 1,5 mil., aj 2,1 mil. eur, 2,1 mil. eur v rokoch 2017, pýtam sa, či to je konečná cifra, alebo či to bude viacej. Ale dávam do pozornosti, aby, keď sa budú nejakým spôsobom navrhovať oblasti, kde by to malo ísť, tak doporučujem, aby Vojenský obvod Javorina, aby sme tým ľuďom aj týmto spôsobom ukázali, že keď sme vám to takto akože doslova že znetvorili to vlastníctvo, tak teraz vám to pri pozemkových úpravách dáme tak, aby ďalšia generácia nemala s tým veľký problém a mohla pokračovať v normálnych vzťahoch, ktoré hovoria o normálnom režime svojho majetku.
Vybavených v Javorine je momentálne nejakých 71 % a aj tie sa budú prehodnocovať, celkove ide o 38-tisíc parciel plus-mínus tým, že jedna parcela bude stáť asi 20 eur, aby ste, občania, aj to vedeli, rozpočet na to 800-tisíc, 500-tisíc toho roku, 300-tisíc na budúci rok s tým, že ide to z účtu Slovenského pozemkového fondu, resp. z jeho prerozdelenia jeho zisku. Takže po tejto stránke myslím, že je to v tom istom rezorte z tých istých peňazí, kde sa vyrobili, dávajú sa tam, kde chýbajú. Takže myslím, že je to akože vykryté.
Dovoľte, aby som prečítal môj pozmeňujúci návrh k tomuto vládnemu návrhu zákona.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, sa mení takto:
1. V čl. I bode 14 v § 28a sa vypúšťajú odseky 2 až 4.
Odsek 5 sa označuje ako odsek 2.
Odôvodnenie: Pozemky nachádzajúce sa na území bývalých vojenských obvodov mohli byť pôvodným vlastníkom vrátené len na základe reštitučného konania, o ktorom rozhodoval príslušný obvodný pozemkový úrad. Rozhodnutia súdov či iných štátnych orgánov sa nepovažovali za smerodajné. V prípade bývalého Vojenského obvodu Javorina sa však zavádza bezprecedentná výnimka. Sme toho názoru, že ak k tomu-ktorému pozemku nebol uplatnený reštitučný nárok a neprebehlo reštitučné konanie, nemožno ho nahradiť rozhodnutiami súdov alebo iných štátnych orgánov, osobitne tých, ktoré boli vydané po období rokov 1953 - 1989. V snahe zmiernenia následkov niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 - 1989, bol prijatý zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku. V zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 písm. v) zákona č. 229/1991 Zb. je oprávnenou osobou na vydanie nehnuteľnosti aj tá osoba, ktorej nehnuteľnosť prešla na štát podľa § 8 zákona č. 169/1949 Zb. o vojenských obvodoch, a ak sa nachádza na území Vojenského obvodu Javorina. Inými osobami, ktorým bol pozemok zoštátnený pre odbor vojenskej správy a ktorý sa nachádza v bývalom Vojenskom obvode Javorina, si svoj nárok mohli uplatniť na základe zákona č. 229/1991 Zb.
Z ustanovení § 9 ods. 1 a § 9 ods. 8 zákona č. 229/1991 Zb. vyplýva, že na konanie a rozhodovanie o navrátení nehnuteľností teda aj pozemkov zoštátnených na základe tohto zákona č. 169/1949 Zb. o vojenských obvodoch a zároveň sa nachádzajúcich na území bývalého vojenského priestoru Javorina bol príslušný Okresný úrad Kežmarok, príslušný obvod pozemkový.
Súčasné znenie vládnej novely s ponechaním odsekov 2 až 4 v § 28a sa tak v zmysle vyššie uvedených skutočností môže javiť ako rozporuplné so zákonom č. 229/1991 Zb., resp. súčasné znenie vládnej novely vyvoláva dôvodnú obavu z možného zlegalizovania konania, ktoré v minulosti obišlo zákon č. 229/1991 Zb.
2. V čl. I bod 15 v § 29c ods. 5 prvej vete sa vypúšťa bodkočiarka a časť vety za bodkočiarkou.
Odôvodnenie: V praxi sa neraz ukazuje, že pozemok vedený v katastri nehnuteľností ako zastavaný, už zastavaným nie je, pričom zmena účelu nebola katastrálnemu úradu, resp. okresnému úradu na úseku katastra nahlásená. Možno konštatovať, že opomenutie danej povinnosti bolo v minulosti bežné práve vo vzťahu k pozemkom využívaným na vojenské účely. Poznámka by mala byť vymazaná vždy až vtedy na základe potvrdenia okresného úradu na úseku pozemkovom. Navyše pozemky funkčne späté so zastavanými pozemkami nie sú definované v právnych predpisoch. Môže ísť o pozemky, ktoré priamo súvisia so zastavanými pozemkami, ale aj o pozemky, ktoré tvoria s ostatnými pozemkami ucelený celok. Pozmeňujúci návrh v tomto smere čiastočne zohľadňuje spoločnú správu k predloženému vládnemu návrhu zákona.
Toľko môj pozmeňujúci návrh. K tomu druhému bodu, k prvému myslím si, že som sa vyjadril dosť podrobne. K druhému, myslím, že dával to pán kolega Zsolt Simon, takže viac-menej to iba rozširujem, pretože zastavané plochy môžu byť vo vojenskom priestore definované také, ktoré napríklad sú tam nejaké panely a je to zastavaná plocha, kde panely mohli byť už zobraté, zmena kultúry, samozrejme, nebola nejakým spôsobom prevedená z tejto plochy na inú. A viac-menej sa môže potom stať, že pri vydávaní reštitučného nároku zastavaná plocha, pokiaľ nesúvisí s poľnohospodárskou a lesnou činnosťou, nemôže byť vydaná, aj keď tam nejaká stavba stojí, tak môže byť pozemok iba vtedy, ak súvisí s poľnohospodárskou a lesnou činnosťou. Takže preto by som tam bol rád, keby to bolo až po reštitučnom teda vysporiadaní a potvrdení pozemkového odboru, aby sa s týmito majetkami nakladalo.
Takže dávam jeden pozmeňujúci návrh, pani kolegyňa, pani spravodajkyňa, aby ste ho mali.
Zároveň by som chcel upovedomiť, že, samozrejme, chcem aj dať hlasovať o, samostatne zo spoločnej správy, bod 2, pretože tento bod vlastne sa, rozširujem tento bod mojím bodom 2. A o mojich návrhoch, mám tam dva body, samostatne o každom, v jednom o tom, aby bolo jasné, že či sa má priznať aj vlastníctvo tým, ktoré v reštitúcii nebolo poriešené, a druhý tu, aby zastavané plochy, nebola možnosť s ním nakladať, pokiaľ nebude rozhodnutie pozemkovým úradom a musí tam byť poznámka pri tomto registri.
Takže, pán minister, myslím si, že vôľa je tu dobrá aj nejaký ten podnet, resp. ten návrh, ktorý je, hovorím, okrem tých troch odsekov, veľmi by som povedal, že nasledovaniahodný, aby sa možno aj v iných, keď sa niečo také vyskytne, riešilo. Je iba na škodu veci, že sme na to prišli až teraz, že sa to neriešilo za bývalých ministrovaní iných ministrov. A myslím, že ten vojenský kataster bol tak urobený, ako bol urobený, a že za to niekto bral plat a neboli vyvodené dôsledky, tak na to, myslím si, že by sa tiež mal raz pozrieť, pretože to tiež o niečom svedčí. A myslím si, že mali by sme robiť zákony také, ktoré by zjednodušovali aj vracanie majetku.
Ale, vážení občania, musíte si uvedomiť, že tí, ktorí uplatnili si, tak tí budú riešení, no tí, ktorí si neuplatnili, neviem, či je tu vôľa, pokiaľ bude vôľa v parlamente medzi 150 poslancami, aby sme otvorili ďalší termín na uplatnenie reštitúcie., budem veľmi rád. Ja len budem rád, aby sa všetok majetok vrátil ľuďom. Ale momentálne aspoň po debate s poslancami takýto nejaký názor som nezaznamenal, že by sme mali otvárať tretí reštitučný nejaký titul týkajúci sa možnosti uplatnenia nároku na poštátnený majetok. Takže pokiaľ by tu bola vôľa, kolegovia poslanci a poslankyne, bol by som len rád, aby sme aj takto dali zadosť týmto vlastníkom, ktorí nemôžu dostať svoj majetok naspäť, lebo si nestihli uplatniť, a ostalo to na štáte. No ale pokiaľ vôľa nebude, tak chcem, aby reštitučný zákon išiel v tých koľajach, v akých bol nastavený, aby sme nehovorili, že jedni čihi, druhí hota. Pretože potom by som sa nemohol pozrieť reštituentom, ktorých ja som riešil, a bolo ich stovky, že som im zamietal ich nárok, lebo si neuplatnili, resp. nespĺňali podmienky. Takže keď všetkým, tak všetkým, a keď nikomu, tak nikomu. A zákon musí byť iba jednoznačný a nemôžme v jednom tak a v druhom inak.
Pán minister, takže držím palce a chcem veriť, že reštitúcia počas vášho volebného obdobia sa pohne ku ďalším, by som povedal, percentám, ktoré budú napísané, že sme splnili ďalších 15-20 % z týchto reštitučných nárokov a že budeme môcť sa ľuďom pozrieť do očí aj na mítingoch, aj po voľbách, aj pred voľbami, že sme niečo s týmito reštitúciami urobili. Takže držím vám v tom palce a dúfajme, že to nejako spolu zvládneme.
Ďakujem pekne, že ste ma vypočuli.