46. schôdza

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dodatkom z Dauhy je ku Kjótskemu protokolu k Rámcovému dohovoru OSN o zmene klímy bolo prijaté druhé záväzné obdobie Kjótskeho protokolu v trvaní od roku 2013 do roku 2020 správne záväznými cieľmi zníženia emisií pre jednotlivé strany. Podľa dodatku z Dauhy sa EÚ a jej členské štáty zaväzujú obmedziť svoje priemerné ročné emisie skleníkových plynov v rokoch 2013 až 2020 na 80 % svojich emisií v základnom roku 1990. Tento záväzok nepresahuje záväzky už prijaté v Európskej únii jej členskými štátmi v roku 2009 v rámci takzvaného klimaticko-energetického balíčka, ktorý tvorí európsky právny rámec klimatickej a energetickej politiky do roku 2020. Aktuálnym cieľom medzinárodného politického úsilia všetkých strán rámcového dohovoru OSN o zmene klímy je v roku 2015 prijať novú globálnu dohodu záväznú pre všetky strany dohovoru a vykonateľnú od roku 2020.
Legislatívny proces ratifikácie dodatku z Dauhy prebieha súčasne na úrovni EÚ a na národnej úrovni vo všetkých jej členských štátoch. Včasné ukončenie ratifikácie v I. polroku 2015 je dôležitým cieľom pre Európsku úniu a Slovensko. Ide o taktický krok, ktorý EÚ považuje za významný pozitívny stimul pre dosiahnutie novej medzinárodnej dohody.
Vláda Slovenskej republiky návrh prerokovala dňa 3. decembra 2014 a uznesením č. 615/2014 vyslovila súhlas s prijatím Dodatku z Dauhy. Národnej rade sa predkladá návrh na vyslovenie súhlasu s ratifikáciou Dodatku. Verím, že s návrhom na ratifikáciu doplnkového protokolu vyslovíte súhlas.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán minister. Prosím určenú spravodajkyňu z výboru pre pôdohospodárstvo a životného prostredie poslankyňu Svetlanu Pavlovičovú, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, pán minister, kolegyne, kolegovia, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1337 z 15. decembra 2014 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prijatím Dodatku z Dauhy ku Kjótskemu protokolu k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy, tlač 1325, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s lehotou na prerokovanie do 23. januára 2015.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prijatím Dodatku z Dauhy ku Kjótskemu protokolu k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy dňa 20. januára 2015. Uznesením č. 319 súhlasil s návrhom a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prijatím Dodatku z Dauhy ku Kjótskemu protokolu k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy.
Gestorský výbor prerokoval túto správu o prerokovaní predmetného návrhu a uznesením č. 325 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prijatím Dodatku z Dauhy ku Kjótskemu protokolu k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy a poveril ma vystúpiť na tejto schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem, skončila som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Páni poslanci, mali sme pokračovať druhým čítaním o návrhu poslancov Eugena Jurzycu, Jozefa Mikuša a Viliama Novotného, ktorí však žiadali, ktorí však požiadali pána predsedu o presunutie zákona v druhom čítaní na marcovú schôdzu.
Ďalej pokračujeme prvým čítaním o návrhu poslancov Ľudovíta Kaníka, Eugena Jurzycu a Pavla Freša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní. Páni predkladatelia sa nenachádzajú v sále. Návrh bude preložený na záver programu.
Preto dávam, pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslanca Miroslava Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. Návrh zákona má parlamentnú tlač 1324, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1334.
Dávam slovo pánovi poslancovi Miroslavovi Kadúcovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

[Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, tlač 1324.]

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi odprezentovať, alebo ponúknuť tomuto plénu návrh zákona, ktorý je čisto vecný, odstraňuje diskrimináciu, podľa môjho názoru pomerne závažnú, ak sa bavíme o zamestnancoch justície. Pokúsim sa vás presvedčiť, nie politicky, ale argumentmi, že tento návrh zákona nenachádza v sebe, alebo nachádza v sebe minimum politika. Čiže verím tomu, že na konci, na konci bude mať šancu na to, aby prešiel. A aj z toho dôvodu, že tento návrh zákona predkladám druhýkrát. Prvýkrát som ho stiahol po dohode s kolegami zo SMER-u, ktorí prisľúbili jeho podporu, ak tam budú drobné úpravy. Veľmi zjednodušene to poviem takto.
Aj keď ide o novelu zákona o advokácii, tento návrh zákona nerieši zásadne advokátsky stav alebo advokátov, rieši vstup do advokátskeho stavu, ktorý je už teraz nastavený pomerne prísne, a tak je to dobre. Je dobré, aby do advokátskeho stavu vstupovali iba tí, ktorí môžu poskytovať právne služby odborne a tak, aby mohli niesť za ňu zodpovednosť, aby teda občan, požívateľ tej právnej služby mohol sa s dôverou obrátiť alebo vložiť do advokáta svoje nádeje na to, že uspeje v spore, prípadne v inom právnom probléme.
Dnes platí stav, kedy ak ktokoľvek z vonku, alebo poviem tak, právna profesia z vonku chce vstúpiť do advokátskeho stavu, musí splniť podmienky. Teraz už neviem, či ich je osem alebo desať, je ich pomerne veľa. Jednou z nich je aj absolvovanie advokátskej praxe. Isté povolania majú výnimky v podobe možnosti započítať prax, ktorú absolvovali inde, v inom povolaní, ako je napríklad notársky koncipient, teda notárska prax, ako je prax justičného čakateľa, prax sudcu, asistenta sudcu Najvyššieho súdu. Aj napriek tomu, že zamestnanec súdu ako odborný zamestnanec, ak hovoríme o vyššom súdnom úradníkovi, plní v zásade rovnaké úlohy, ako justičný čakateľ, asistent sudcu Najvyššieho súdu, prípadne čiastočne aj sudca, takúto možnosť nemá. Nemôže si započítať svoju právnu prax do toho, aby bol advokátom, do podmienok, aby splnil kritériá na vstup do advokátskeho povolania.
Preto navrhujem veľmi jednoduchú zmenu, ktorá okrem iného opravuje gramatické chyby v dnes platnej úprave, kedy sa nachádzajú po sebe dve čiarky, ktoré majú oddeľovať súvetia, prípadne slová. Sú tam proste chyby a ja odstraňujem aj tie chyby a zároveň pridávam do možnosti alebo do podmienok pre započítanie praxe okrem justičného čakateľa, asistenta sudcu Najvyššieho súdu, notárskej praxe, pridávam tam aj vyššieho súdneho úradníka, ktorý tam patrí. A patrí tam z titulu svojej pozície, ktorú vykonáva, vykonáva naozaj právnu prax, ktorá je porovnateľná s tými funkciami, ktoré som pomenoval a dokonca je obsahovo zhodná. Je obsahovo zhodná.
Keď sme naposledy novelizovali zákony o justičných čakateľoch, sme výslovne uviedli, že obsah prác justičného čakateľa je rovnaký, ako obsah vyššieho súdneho úradníka. Ale ak ide o prístup k advokátskemu povolaniu, vyšší súdny úradník je z tohto procesu vylúčený a justičný čakateľ nie je vylúčený, môže započítať prax. Teda inými slovami, po prijatí tohto návrhu zákona prax vyššieho súdneho úradníka sa do praxe advokátskeho koncipienta, ktorá je päť rokov, započíta v celej výške, ak bola tá prax vykonaná. Plus komora môže uznať aj inú právnu prax, ale iba v rozsahu troch rokov.
Týmto sa podľa môjho názoru odstraňuje diskriminácia vyšších úradníkov a zároveň sa zvyšuje mobilita. Pomáha sa mladým právnikom dostať sa do praxe, pretože nie každý sa dostane do advokátskej kancelárie, kde môže vykonávať tú prax. Veľa právnikov končí na súdoch a niektorí možno viete, iní nie, dnes vyšší súdny úradník na súde zarába ungefähr 500 euro. Človek s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa dostáva 500 euro za to, čo jeho kolegovia zo školy robia to isté a majú platy dvojnásobné.
Čiže ak umožníme, alebo ak zlepšíme podmienky, teraz nehovorím finančné, ale hovorím podmienky pre výkon praxe vyšším súdnym úradníkom, verím tomu, že do justície sa budú hlásiť šikovní mladí ľudia a nebude to len nejaká prechodná zastávka pre absolventov práva. Čiže verím, že toto plénum sa bude týmto návrhom zaoberať čo najmenej politicky a dá mu šancu prejsť do druhého čítania. Ak sú tam nejaké chyby, neviem si predstaviť pri tom rozsahu, ktorý má táto norma, že by tam nejaké boli, poďme sa o nich baviť, ale tento návrh proste ide naozaj v ústrety mladým ľuďom, mladým právnikom a myslím si, že mal by dostať šancu na postúpenie do druhého čítania.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán poslanec. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, poslancovi Martinovi Poliačikovi.

Ďakujem, pani predsedajúca. Dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval uvedený návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, ak by niekomu zrejmý nebol, stačí si prehrať spätne uvedenie zákona jeho predkladateľom. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pokračujeme prvým čítaním o návrhu poslancov Miroslava Kadúca a Evy Horváthovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1331. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1338.
Dávam slovo poslancovi Miroslavovi Kadúcovi, aby návrh zákona uviedol.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Kadúca a Evy Horváthovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, tlač 1331.)

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, prichádzam s ďalším návrhom, ktorý podľa môjho názoru opäť je bez akéhokoľvek politika, politikum, teda neobsahuje v sebe žiadne nejaké politické nátlaky. Skôr ide o reálnu pomoc ľuďom, ktorí sú postihnutí tým, že niekto si dovolí spreneveriť ich peniaze. Pretože dnes existuje legálny spôsob, ako spreneveríte peniaze bez toho, aby ste boli za tento skutok postihnutí.
Tento návrh vychádza z podnetu, ktorý som dostal ja a pani Horváthová od občana, s ktorým som sa ja stretol už predtým vo svojej právnej praxi. Spočíva hlavne v tom, že dnes trestný čin sprenevery môže, alebo zahŕňa, jeho objektom je hlavne vec. Nie je to iná majetková hodnota. Pokúsim sa to vysvetliť. Vecou je v zásade hnuteľná vec, zjednodušene. Aj peniaze sú vec. Ale v prípade, ak tieto peniaze uložíte na účet, z veci sa stane iná majetková hodnota.
Mám tu so sebou celý ten prípad, ktorý sa vám pokúsim v krátkosti predstaviť, kedy stala sa situácia, že občan dal peniaze, poskytol peniaze druhej osobe. Táto osoba sa zmluvne zaviazala tieto peniaze nijakým spôsobom nepoužiť, avšak táto osoba ich použila proti alebo v rozpore s dohodou a peniaze vložila na účet a my nevieme, čo sa s tými peniazmi dialo, dokonca, podľa mojich vedomostí, aj ich používala, tak občan sa obrátil na súd. Civilné konanie stále prebieha, ale zároveň, keďže išlo o 10-tis. euro, nešlo o malú sumu, podala trestné oznámenie za spreneveru.
V prvom kole, resp. vyšetrovateľ odmietol toto trestné oznámenie, pretože nenachádzal, nenachádzal úmysel. Nenachádzal subjektívny znak trestného činu, tak bolo podané, bola podaná sťažnosť v zákonnej trojdňovej lehote. Prokurátor sa vysporiadal, dámy a páni, s týmto celým skutkom tak, že úmysel tam síce vidiel, ale nenachádzal všetky znaky trestného činu, kde by jediným problémom bolo, že z peňazí už nie je vec, z peňazí je iná majetková hodnota. Inými slovami, ak by tá osoba, ktorej boli poskytnuté peniaze, mala tie peniaze u seba, je to jednoznačná sprenevera. Ale ten človek, tá druhá osoba, dala peniaze do banky a čuduj sa svete, nie je to trestný čin.
Toto je podľa mňa legálny spôsob, ako obísť ustanovenia o sprenevere. Tak bola podaná, bol podaný podnet na preskúmanie na krajskú prokuratúru, ten sa stotožnil s okresnom prokuratúrou, poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu českého, ktorý sa s podobným prípadom tiež stretol. Bolo rozhodnuté veľmi podobne. Tak bola podaná, ďalší podnet na generálnu prokuratúru. Tá opäť povedala v zásade to, že všetko bolo v poriadku, z vecí sa stala majetková hodnota, ergo, nie je to trestným činom. V Čechách sú o niečo ďalej, preto do trestného činu, skutkovej podstaty trestného činu doplnili, že okrem veci je možné spreneveriť aj inú majetkovú hodnotu.
V našom právnom poriadku, v našom Trestnom zákone sa toto nenachádza a preto s kolegyňou Horváthovou navrhujeme, aby sa trestný čin sprenevery týkal aj inej majetkovej hodnoty, čo v preklade znamená, aj iného akéhokoľvek majetkového práva alebo peniazmi oceniteľnej hodnoty, ktorá nie je vecou. Ak by takáto, podľa mňa úplne, úplne triviálna vec bola v našom Trestnom zákone, dokážeme ochrániť občana ďaleko viac, ako je to teraz, kedy podvodníci bez akýchkoľvek škrupúľ tento spôsob využívajú, lebo zisťujem, že niektorí už to poznajú, dajú vec, dajú druhého peniaze do banky. Sú mimo obliga, čo sa týka trestného činu. Preto navrhujeme takúto úpravu, ktorá je v zásade taká istá, ako je v Čechách, čo sa týka trestného činu sprenevery.
Preto verím, kolegovia, že, teda kolegyne a kolegovia, že tento návrh podporíte a nebudeme sa hrať na opozíciu alebo vládnu stranu, ale pôjdeme po veci a pomôžeme občanovi veľmi jednoduchým, reálnym a hmatateľným spôsobom.
Takže ďakujem za podporu.

Ďakujeme, pán poslanec. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Poliačikovi, aby predniesol správu.