46. schôdza

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, ja si nejako nezakladám, aby ste ma dobre počúvali, ale ma mrzí, že ste si zapamätali iba recyklačný fond, lebo to som naozaj spomenul pomerne okrajovo a iba v súvislosti s platbami v minulosti, ale áno, máte pravdu, lebo vy ste vlastne hovorili to isté, čo som hovoril ja, vrátane tej komisie. Ibaže ja som hovoril z materiálov, ktoré išli na komisiu a vy ste už hovorili z materiálu, ktorá prišla z komisie a tú som ja použiť nechcel.
Ale chcel by som vás doplniť ešte v tom, že ako budú vlastne diskriminované obce a ako budú v područí OZV-čiek, lebo sa tu hovorí, že nič nemusia na svoje náklady robiť, všetko budú im platiť OZV-čka. V 59. paragrafe napríklad v sedmičke odseku sa hovorí, že organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly je oprávnená na základe vykonanej kontroly efektivity triedeného zberu podľa ods. 5 navrhovať obci a tomu, kto vykonáva na jej území zber, zmeny systému triedeného zberu. A hneď v osmičke sa hovorí, že de facto keď na to nepristúpi, tak jej bude platiť iba obvyklé náklady v príslušnom regióne, náklady presahujúce výšku obvyklých nákladov v príslušnom regióne je povinná tejto osobe uhradiť obec a samozrejme to platí aj na ten nedotriedený odpad. Ale sa tu nepíše, nepíše sa to, v akom percente. Podobný paragraf je 81 ods. 10, ktorý hovorí tak isto a de facto hovorí to, ako OZV-čka sa bude môcť vyhnúť prebratiu a zaplateniu tohto odpadu od obci. Takže ja prajem obciam veľa šťastia.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, v plnej miere s vami súhlasím a to, čo ste citovali z Bruselu, teda to, čo komisia napísala k tomuto predbežnému návrhu, treba dodať, že členský štát je povinný takýto technický predpis predložiť na notifikáciu v stave, keď predpokladá, že k žiadnej ďalšej zmene nedôjde. Treba povedať, že pán minister predložil materiál na technickú, teda na predbežné posúdenie v čase, keď ho neschválila ešte ani vláda Slovenskej republiky. Už oproti tomu dnes vykazuje niektoré zmeny a tie niektoré zmeny, dúfam, že sa prejavia aj v ďalšom legislatívnom procese, takže tento zákon bude musieť ešte raz ísť na skutočné, skutočnú notifikáciu do Bruselu. Určite tieto výhrady komisia ešte raz zopakuje a Slovenská republika bude musieť na to reagovať. Len pán minister už vtedy nebude ministrom a občania tejto krajiny za Ficovu vládu, za Ficovu politiku zaplatia vyššie dane za miestne poplatky a miestny komunál. To musí byť každému jasné.
To, čo hovoril pán kolega Muránsky, je pravda. Organizácie združujúcich výrobcov budú mať rukojemníkov obce a občanov tejto krajiny a môžu sa poďakovať tomu, kto tento návrh tak vehementne pretláča v parlamente, vo vláde, aby sa, aby presadil v neprospech občanov tejto krajiny. Ja len dúfam, že predsa niekde tá sedliacka múdrosť prevládne a SMER trošku prehodnotí svoj postup k tomuto nezmyselnému zákonu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ďakujem kolegom za faktické poznámky, ja som ešte pri tom mojom vystúpení zabudla povedať, že mne to naozaj pripadá, ako proste lobizmus tej jednej organizácie, ktorá už dnes je zmluvne zastrešená väčšinou slovenských obcí a napokon mňa by to veľmi ani neprekvapilo, lebo veď strana SMER teda má históriu presviedčania jednotlivých starostov obcí, aby podpisovali zmluvy s vybranými organizáciami, spoločnosťami súkromnými a asociáciami a podobne. Sme to riešili už aj tu v parlamente, keď sme sa snažili odvolať pána ministra Richtera, takže ja by som sa ani, ani nečudovala, keby to, proste za tým všetkým boli takéto pohnútky, ale možno nám to v záverečnej reči pán minister vysvetlí inak.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, pokúsim sa v tom krátkom čase nejakým spôsobom aj ukončiť moje vystúpenie. Pred takmer dvomi rokmi začali práce na novom zákone o odpadoch. Najskôr bol vypracovaný legislatívny zámer zákona o odpadoch, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky v júli roku 2013 a následne začali práce na samotnom paragrafovom znení nového zákona o odpadoch.
Dnešná podoba zákona, ktorú máme pred sebou, je výsledkom dlhotrvajúcej práce a počas celého legislatívneho schvaľovacieho procesu odznelo na jeho adresu veľa pozitívnych ohlasov a reakcií, ale bolo aj veľa tých, ktorí vnímali návrh zákona o odpadoch ako nástroj, ktorým chce ministerstvo životného prostredia zlikvidovať recyklačný priemysel a otvoriť cestu k monopolu jednej organizácie zodpovednosti výrobcov. Kritici nešetrili slovami ani v prípade návrhu na zrušenie recyklačného fondu a tu sa mi nedá sa pristaviť a nezamyslieť sa nad dôvodmi jednej strany a návrh zrušiť recyklačný fond a druhej strany obhajujúcej opodstatnenosť jeho ďalšej existencie.
Recyklačný fond vznikol v roku 2001, kedy vstúpil do účinnosti súčasný zákon o odpadoch. Jeho opodstatnenie v tej dobe bolo nespochybniteľné. Chýbali recyklačné kapacity, chýbali finančné prostriedky na ich vybudovanie, triedený zber odpadov bol v počiatkoch a jeho podpora bola minimálna a preto bolo nevyhnutné vysporiadať sa s touto nelichotivou realitou. Recyklačný fond bol projekt, ktorý sa stal na tú dobu doslova revolučný a úlohy, ktoré má recyklačný fond plniť a ktoré mu vyplývali zo zákona o odpadoch, boli naozaj východiskom pre rozvoj recyklačného priemyslu a podporu triedeného zberu komunálnych odpadov v obciach a mestách Slovenskej republiky.
Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sme v roku 2004 nastúpili na cestu plnenia záväzkov vyplývajúcich z legislatívy Európskej únie a bolo potrebné tejto skutočnosti prispôsobiť aj legislatívnu úpravu na úseku odpadového hospodárstva. Bolo potrebné nastaviť záväzné limity pre rozsah, zhodnocovanie a recyklácie odpadov z obalov a práve obalová legislatíva spustila problémy s plnením príspevkov výrobcov a dovozcov obalov do recyklačného fondu. Výrobcovia boli ako povinné osoby v zmysle platnej obalovej legislatívy povinní plniť limity zhodnocovania a recyklácie odpadov z obalov, ktoré uviedli na trh Slovenskej republiky a na druhej strane mali povinnosť v zmysle zákona o odpadoch platiť príspevky dovozcov a výrobcov obalov do recyklačného fondu.
Problém bol v tom, že na obaly sa uplatňoval princíp rozšírenej zodpovednosti výrobcov, čiže výrobcovia mali povinnosť postarať sa o obaly a následne odpady z nich, pričom si svoje povinnosti plnili buď individuálne alebo kolektívne cez organizácie oprávnené, ktorým za tieto služby platili ako ich zmluvní klienti a na druhej strane museli platiť do recyklačného fondu. Avšak tento pre nich žiadne povinnosti plniť nemusel. V tom čase boli recyklačné kapacity pre obaly vybudované a výrobcovia boli stále nespokojnejší. K výrobcom obalov sa neskôr pridali aj výrobcovia elektrických a elektronických zariadení, ktorí mali približne rovnaké problémy, ako výrobcovia obalov. Stále častejšie sa ozývali hlasy na zrušenie recyklačného fondu, ale vôľa na jeho zrušenie nebola.
Dôvodom, prečo ministerstvo životného prostredia pristúpilo k návrhu na zrušenie recyklačného fondu, je nesporne skutočnosť, že v dnešnej dobe je historická úloha recyklačného fondu splnená. V dôsledku implementácií smerníc na úseku odpadového hospodárstva do praxe pôsobí ako nesystémový prvok a vzniká tak dvojkoľajnosť systému, kde na jednej strane mali výrobcovia a dovozcovia povinnosti vyplývajúce z rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ktoré je postarať sa o svoj výrobok aj v čase, keď sa z neho stane odpad a na strane druhej majú tí istí výrobcovia a dovozcovia povinnosť duplicitne platiť príspevky do recyklačného fondu. Tento však nenesie žiadnu zodpovednosť za plnenie cieľov a limitov vyplývajúcich z legislatívy Európskej únie.
Ako bude prebiehať zrušenie recyklačného fondu v zmysle ustanovenia nového zákona o odpadoch? Zrušenie recyklačného fondu sa navrhuje na 31. decembra 2016. Proces zrušenia recyklačného fondu bude postupný a bude sa odvíjať od udelenia autorizácie ministerstvom na činnosti organizácie zodpovednosti výrobcov a na činnosť individuálneho plnenia povinnosti výrobcov. Dňom právoplatnosti tejto autorizácie dôjde k zastaveniu platenia príspevkov výrobcov a dovozcov a ohlasovania údajov na jednotlivé komodity do recyklačného fondu. Dňom 31. decembra 2016 recyklačný fond vstupuje do likvidácie. Správna rada, ako aj dozorná rada budú pracovať v období od vstupu recyklačného fondu do likvidácie v štandardnom režime. Recyklačný fond sa zruší bez právneho nástupcu.
A aký mechanizmus nahradí recyklačný fond podľa návrhu zákona o odpadoch? Pri fungovaní recyklačného fondu je systém nastavený tak, že príspevky výrobcov je potrebné najprv centrálne zhromažďovať a následne niekoľko ľudí rozhoduje o tom, na čo, kedy a ako sa použijú tieto financie. Avšak tento systém sa naozaj ukázal ako nefunkčný. Nechcem naozaj kritizovať pôsobenie recyklačného fondu v jeho prvopočiatkoch. Naopak, ako som už spomínal na začiatku, recyklačný fond zohral významnú úlohu pri budovaní spracovateľských a recyklačných kapacít na Slovensku. Dnes je však týchto kapacít preukázateľne nadbytok a je problém udržať tieto zariadenia v prevádzke. Navyše ďalšou významnou úlohou recyklačného fondu je podporovať obce a mestá v oblasti triedeného zberu. A všetci vieme, aká je realita. Úhrada za výdavky obcí, za ich aktivity v oblasti triedeného zberu nielenže v posledných rokoch neustále klesajú, ale za rok 2013 obce nedostali z recyklačného fondu nič, ani jedno jediné euro.
O nefunkčnosti recyklačného fondu svedčí aj tá skutočnosť, že nebyť sektora vozidiel, príjmy fondu by nepostačovali na plnenie jeho základných potrieb. Ročné príjmy recyklačného fondu od výrobcov za rok 2012 dosiahli výšku iba 12,1 mil. euro, z toho sektor vozidiel prispel čiastkou takmer 9,5 mil. euro.
Prístup tvorcov nového zákona o odpadoch je opačný. Ak si majú výrobcovia a dovozcovia plniť svoje povinnosti a znášať všetky finančné náklady na celý systém, tak to treba nechať na nich. Nakoľko celý systém budú platiť sami, tak nech sa aj sami postarajú o to, aby bol systém efektívny. Nezabúdajme, že na Slovensku pôsobia takmer všetky svetové korporácie, ktoré pôsobia aj vo väčšine krajín Európskej únie. Tieto spoločnosti si rovnaké povinnosti v oblasti zhodnocovania odpadov svojich výrobkov, aké majú v Slovenskej republike, plnia aj v ostatných členských krajinách Európskej únie. Ich cieľom preto nie je zarábať na tomto systéme, ale zavádzanie a prevádzkovanie systému s čo možno najnižšími finančnými nákladmi. Ich prvoradým cieľom je predať svoje výrobky. Samozrejme, ak by neexistovali správne nastavené kontrolné mechanizmy, celý systém by mohol byť výrobcami jednoducho zneužitý. Predkladateľ však do celého systému uložil niekoľko... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
108.
Kolegovia, poprosím trošičku ešte kľudu.

Záhumenský, Marian, poslanec NR SR
109.
... účinných mechanizmov, ktoré budú nútiť výrobcov reálne sa postarať o vytriedený odpad v obciach. Prvým a veľmi jednoduchým mechanizmom je proces preberania zodpovednosti za plnenie cieľov a limitov zhodnotenia na plecia samotných výrobcov. Tento systém síce platí aj v súčasnosti, ale vďaka neexistencii funkčného informačného systému, ktorý by reálne odrážal vyprodukované a zhodnotené množstvá odpadov, je výrobcami, ako aj všetkými ďalšími prvkami v systéme odpadového hospodárstva zneužívaný.
Druhým sofistikovanejším kontrolným mechanizmom je stanovenie zberového podielu pre jednotlivých výrobcov. Zberový podiel v podstate znamená, o akú časť a koľko ton vytriedeného množstva je povinný sa postarať a to priamo z komunálneho odpadu, nie z priemyselného odpadu. Nastavením tohto mechanizmu predkladateľ zabezpečil, aby sa nestalo to, že výrobcovia jednoducho stiahnu farebné zberné nádoby z obcí. Naopak, budú tlačení postupom času rozširovať zberné kapacity na triedený zber v obciach. Tí, ktorí najviac kritizujú nový zákon... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
110.
Prepáčte, pán poslanec, predsa len, je už 17.02 h. Ešte minútku? Nech sa páči. Snáď vydržia kolegovia.

Záhumenský, Marian, poslanec NR SR
111.
Ďakujem, pán predsedajúci. Tí, ktorí najviac kritizujú nový zákon o odpadoch v súvislosti s hrozbou zániku recyklačného priemyslu na Slovensku, sú paradoxne zväčša tí recyklátori, ktorí na vybudovanie svojich prevádzok použili vo veľkej miere práve prostriedky recyklačného fondu a argumentujú, že používajú najlepšie recyklačné technológie v danej oblasti. Tak sa pýtam, prečo majú obavu práve títo recyklátori, keď tvrdia, že majú špičkové technológie schopné konkurencie aj v rámci Európy. Stále sa hovorí o tom, aké sú vysoké prepravné náklady pri odpadoch. Prečo by potom niekto prepravoval odpad mimo územia Slovenskej republiky, ak sa rovnako kvalitný recyklačný priemysel nachádza aj na našom území? Nie je v takom prípade problém v nastavení cien za spracovanie odpadu práve v našich prevádzkach, keď sa niekto aj napriek uvedeným skutočnostiam rozhodne vyviesť odpad mimo územia Slovenskej republiky a oplatí sa mu to aj so započítaním prepravy nákladov?
Vážené dámy a páni, nemám obavu zo zániku recyklačného priemyslu na Slovensku, ani obavu z kolapsu odpadového hospodárstva z dôvodu zrušenia recyklačného fondu. Naopak, verím, že tomuto zákonu sa nastavením čistých pravidiel a transparentného preukazovania tokov odpadov odstránime prakticky tých, ktorí svoje podnikanie v odpadovom hospodárstve zakladajú práve na umožnení obchádzania zákonných pravidiel súčasným nefunkčným a neadresným systémom.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Pán minister sa obáva, že budem vystupovať dlho. Ja ho môžem ubezpečiť v tom, že teda dlho vystupovať nebudem a hoci som sa pripravovala k tomuto zákonu, ako? (Reakcia z pléna.) Ďakujem pekne. A hoci som sa chystala vystúpiť k tomuto zákonu so zameraním na, zacielením na také dva špecifické body, týkajúce sa výkupu komunálneho odpadu a potom zavedenej povinnosti uhrádzať platby za odpad na účty, dovolím si hneď v úvode zareagovať aj na pripomienky a kritické výhrady kolegov z opozície, ktorí poukázali na úskalia, respektíve na riziká, ktoré by aj podľa mojich pochybností, možno aj podozrení, tak ako som si mala možnosť túto diskusiu vypočuť, by mohli viesť k monopolizácii v systéme riadenia odpadového hospodárstva.
Takže k tým pripomienkam, ktoré smerovali k tomu, čo predniesol, ak si dobre pamätám, pán poslanec Zsolt Simon k pochybnostiam o transparentnosti financovania finančných tokov v rámci odpadového hospodárstva. Rovnako tak poukazovali na nekontrolovanosť a možnú koncentráciu rozhodovacích právomocí pri udeľovaní autorizácií a licencií pre zberné miesta. Poukazovali rovnako tak na absenciu kontrolných mechanizmov, absenciu riadnej merateľnej štúdie, ktorá by poukázala, akým spôsobom novo pripravený zákon, ktorý bude znamenať zásadné zmeny do systému riadenia odpadového hospodárstva, akým spôsobom sa dosiahne kvalitatívny, aj kvantitatívny posun.
Mňa by, pán minister, rovnako zaujímalo, či pripravovaný zákon a tieto zásadné zmeny v ňom, či a ako ovplyvnia samotnú výšku poplatkov za odpad. Ja pri tej obave o možné zvýšenie poplatkov za odpad môžem povedať, že poznám príklady miest, kde zhodnotením druhotného odpadu si komunálna sieť, komunálna, si tie-ktoré mestá dokážu vykryť náklady na spracovanie nového odpadu. Takže ja by som absolútne nepripustila tú možnosť, že by vďaka prijatému zákonu sme pristúpili k takej kvalitatívnej, kvantitatívnej zmene, že by sa vlastne zvýšili poplatky za odpad. Rovnako tak, už ak sa nedosiahne teda to, čo som vravela, úhrada a spracovanie ďalšieho odpadu, nového odpadu, si myslím, nemožno sa uspokojovať len s tým a nemožno merať význam pripraveného zákona cez uspokojenie sa s tým, že udržíme poplatky na súčasnej úrovni.
Rovnako tak by ma zaujímalo, a to by mala ukázať takáto nieže len dôvodová správa, ale aj štúdia, že akým spôsobom tento zákon zaťaží, ako ovplyvní rozpočty či už obcí, miest, alebo aj štátu, ak sa tu hovorí vlastne o rušení a nahrádzaní, o substitúcii recyklačného fondu vznikom organizácií zodpovednosti výrobcov. Naozaj sú to dosť závažné otázky na to a ja sa teda pripájam k poslancom, ktorí vzniesli tieto pochybnosti, vo väčšine prípadov, ak si dobre pamätám, pán Simon, pán Muránsky, potom asi aj pán Galko poukazovali vlastne v podstate na to isté, na to posilnenie monopolizácie, možný prienik lobistických tlakov, uplatňovanie lobistických praktík, rovnako tak na možné zvýšenie cien a negatívne ovplyvnenie, nepriaznivé ovplyvnenie výdavkov rozpočtov verejnej správy, obcí a miest a samozrejme aj štátu.
To ale, s čím som chcela vystúpiť v tejto rozprave k zákonu o odpadoch, sa viac-menej týka úpravy, na ktorú ma upozornili zástupcovia zainteresovanej verejnosti. Týka sa to úpravy prechodu a úpravy spôsobu výkupu kovového odpadu pod zastrešenie, pod výkup v rámci komunálneho odpadu. Tam ma konkrétni občania upozornili na to, že pod vplyvom tejto úpravy budú môcť komunálny odpad zberať iba vybrané subjekty, iba subjekty, ktoré uzatvoria zmluvy s mestami a obcami. Takže v tom zmysle by ma naozaj zaujímalo v rámci aj takej všeobecnej požiadavky na prezentovanie a potvrdenie existencie a účinnosti kontrolných mechanizmov, akým spôsobom a kto bude kontrolovať z úrovne štátu, na akých princípoch je výber toho-ktorého zberného miesta pre výber komunálneho odpadu.
Konkrétni občania ma upozornili na konkrétnu situáciu v Košiciach, kde už teraz sa predpokladá, že komunálny odpad budú môcť na základe uzavretej zmluvy s mestom vyberať len spoločnosti KOSIT a Zberné suroviny. Takže okrem preskúmania a potvrdenia existujúcich kontrolných mechanizmov by ma zaujímalo naozaj to, akým spôsobom, akým systémovým opatrením sa zabezpečí protekcionistickému princípu pri výbere týchto zberných miest, ako sa zamedzí možnému uplatňovaniu lobistických praktík pri zazmluvňovaní vybraných zberných subjektov. To je jedna požiadavka.
Druhá požiadavka, ako vravím, nie som odborník, ani špecialista na odpadové hospodárstvo, to naozaj nie, ale pri tejto diskusii, pri rokovaní o tomto zákone som rovnako bola upozornená na zavedenie povinnosti uhrádzať poplatky za odpad cez účet. Je to pravda alebo nie? (Reakcia navrhovateľa.) Výber, pretože, k tomu by som si teda požiadala z vašej strany zdôvodnenie, pán minister, pretože ako tu všetci sedíme, dobre vieme, že vlastne tú selekciu, triedenie odpadu, jeho zber a odovzdávanie zabezpečujú v mnohých prípadoch práve ľudia so slabým sociálno-ekonomickým zázemím a tí nie sú majiteľmi účtov.
Takže ja by som veľmi pekne poprosila o ozrejmenie a zhodnotenie možného aj takéhoto negatívneho dopadu na najslabšie sociálno-ekonomické skupiny, pre ktorých je možno práve tá zberná činnosť hlavnou časťou ich príjmu.
Toľko z mojej strany, ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, v prvom rade sa chcem ospravedlniť trošku za hlasový hendikep, ktorý súvisí s mojím aktuálnym zdravotným stavom, ale verím, že to zvládnem.
Dovoľte mi v mojom vystúpení zamyslieť sa nad dôvodmi, ktoré viedli ministerstvo životného prostredia k vypracovaniu úplne novej právnej úpravy pre oblasť odpadového hospodárstva a v krátkosti vysloviť názor na najvýznamnejšie aspekty, ktoré prináša návrh nového zákona o odpadoch. Samozrejme, budem sa snažiť dodržať ustanovenie § 73 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v tom zmysle, že všeobecná rozprava by sa naozaj mala zaoberať podstatou zákona, nepôjdem teda do podrobností, čo som si všimol, že niektorí moji predrečníci celkom nerešpektovali. Som presvedčený, že na tie podrobnosti priestor bude ešte tak vo výboroch, ako aj v druhom čítaní.
Legislatíva odpadového hospodárstva Slovenskej republiky vychádza primárne z európskych smerníc, to všetci dobre vieme, upravujúcich túto oblasť. Hlavnou z nich je tzv. Rámcová smernica o odpade, ktorú náš súčasný zákon o odpadoch naposledy transponoval novelou v roku 2012, žiaľ, nie tak dôsledne, aby sa následne, aby sme teda následne neboli Európskou komisiou upozornení na nesprávnu transpozíciu niektorých ustanovení a z toho plynúce možné dôsledky.
Ak vychádzame z toho, že platný zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch bol novelizovaný viac ako 30-krát a do jeho textu bolo prevzatých viac ako desať smerníc vrátane zmien a dodatkov, je treba si uvedomiť vzájomne aj to, že v júni minulého roku Európska komisia predstavila tzv. odpadový balíček ako návrh novej smernice, ktorou sa novelizujú niektoré ďalšie smernice upravujúce oblasť odpadov. Zo všetkých týchto aspektov je teda celková revízia tohto zákona veľmi aktuálna, opodstatnená a žiaduca. Navyše najvýznamnejším národným strategickým dokumentom, ktorý sa opiera o rámcovú smernicu o odpade, je Program odpadového hospodárstva Slovenskej republiky, v súčasnosti je tento platný program Slovenskej republiky, je teda platný na obdobie rokov 2011 až 2015, čiže pre ďalšie obdobie by mal jednoznačne vychádzať z najaktuálnejšej odpadovej doktríny Európskej komisie.
Podľa tohto dokumentu je hlavným cieľom odpadového hospodárstva minimalizácia negatívnych účinkov vzniku a nakladania s odpadmi na zdravie ľudí a životné prostredie, uprednostňovanie praktického uplatňovania hierarchie odpadového hospodárstva, ktorá je definovaná v čl. 4 novej rámcovej smernice o odpade, tá, tak ako sme to už počuli dnes z úst viacerých mojich predrečníkov, na prvé miesto kladie predchádzanie vzniku odpadov, nasleduje príprava na opätovné použitie, recyklácia, iné zhodnocovanie, napríklad energetické zhodnocovanie a ako posledné a za najmenej vhodné nakladanie s odpadmi, kde je v rámci hierarchie považované zneškodňovanie odpadov, teda skládkovanie odpadov.
V odpadovom hospodárstve je ďalej potrebné uplatňovať princípy blízkosti, sebestačnosti a pri vybraných prúdoch odpadov aj rozšírenú zodpovednosť výrobcov okrem všeobecne zavedeného princípu - znečisťovateľ platí. Pri budovaní infraštruktúry odpadového hospodárstva je potrebné uplatňovať požiadavku najlepších dostupných techník a technológií, alebo najlepších environmentálnych postupov. Strategickým cieľom odpadového hospodárstva Slovenskej republiky je odklonenie odpadov od skládkovania, respektíve znižovanie množstva odpadov ukladaných na skládky odpadov. K tomu je potrebné zaviesť aj opatrenia na predchádzanie vzniku odpadov, znižovanie nebezpečných vlastností odpadov, zaviesť integrované systémy nakladania s odpadmi v danom území, ktoré by boli spojené s racionálnym využitím energie vyrobenej z odpadov práve v tomto území. Taktiež bude potrebné zaviesť podporu používania materiálov získaných z recyklovaných odpadov na výrobu výrobkov a zlepšenie trhových podmienok pre takéto materiály a tak isto zvýšiť mieru materiálového zhodnocovania odpadov a energetického zhodnocovania odpadov.
Pre komunálne odpady je v zmysle požiadaviek rámcovej smernice o odpade stanovený hlavný cieľ do roku 2015 zvýšiť prípravu na opätovné použitie a recykláciu odpadu z domácností, mám teraz na mysli papier, kov, plasty a sklo na úroveň 50 %. Nastolených cieľov a požiadaviek pre oblasť odpadového hospodárstva je teda naozaj mnoho, avšak ich reálna implementácia do praxe je veľmi slabá. Štatistiky hovoria, že dnes sa recykluje približne 13 % komunálnych odpadov. Je Slovenská republika schopná zvýšiť mieru recyklácie komunálnych odpadov z 13 na 50 % za nasledujúcich päť rokov? Je vôbec reálne v dnešných podmienkach fungovania odpadového hospodárstva očakávať, že budeme kedy schopní splniť tieto ciele? Odpoveď znie nie v prípade, že sa radikálne nezmení celý systém nakladania s komunálnymi odpadmi a s odpadmi vôbec, ak sa nezmení spôsob vedenia nahlasovania údajov, spôsob kontroly povinných subjektov a čo je najdôležitejšie, ak sa zásadne nezmení právna úprava regulujúca túto oblasť hospodárstva Slovenskej republiky.
Preto v kontexte avizovaných zmien prichádzajúcich z Európskej únie chápem nový zákon o odpadoch ako jediné rozumné riešenie, ako tieto zmeny pre oblasť odpadového hospodárstva flexibilne transponovať do národnej legislatívy Slovenskej republiky.
Skrátim trošku to svoje pripravené vystúpenie, lebo dosť veľa, dosť veľa teda myšlienok odznelo už v príhovore, respektíve vo vystúpení v rozprave môjho kolegu Mariána Záhumenského.
Pani poslankyne, páni poslanci, moje vystúpenie ukončím vyjadrením presvedčenia, že tento návrh zákona prináša viac transparentnosti a adresnosti do vzťahov a zodpovednosti za nakladanie s odpadmi, zlepšuje situáciu v triedenom zbere komunálnych odpadov, kde v rámci Európskej únie Slovensko naozaj značne zaostáva. To, čo navrhuje ministerstvo, nie je žiadny experiment. Funguje to v zahraničí a funguje to úspešne. Predpokladám, že väčšine z nás nejde o to, aby sme konzervovali stav netransparentnosti, minimálnej separácie, minimálnej recyklácie a že sme proti skládkovaniu odpadov a nechceme mať krajinu čiernych skládok.
Určite nie je náhoda, že tento zákon privítala aj Európska komisia. Vysvetlím to, pretože pani poslankyňa Nicholsonová tu informovala toto ctené auditórium s obsahom listu, o obsahu listu, ktorý bol Európskou komisiou formulovaný v decembri v roku 2014. Pre korektnosť je treba uviesť, že po skončení vnútrokomunitárneho pripomienkového konania k návrhu zákona o odpadoch sa slovenská delegácia stretla v Bruseli s predstaviteľmi komisie pod vedením riaditeľa kabinetu komisára Európskej únie pre životné prostredie. Predstavitelia komisie vtedy skonštatovali, že vítajú a podporujú princípy pripravovaného zákona o odpadoch v súvislosti s prioritami EÚ v oblasti životného prostredia, ako aj pri odstraňovaní, a toto je tiež dôležité, ako aj pri odstraňovaní nedostatkov v legislatíve Slovenskej republiky. Zástupcovia komisie závery stretnutia vnímali pozitívne a uviedli, že počkajú si na definitívne znenie zákona po schválení v Národnej rade Slovenskej republiky.
Vážené kolegyne, kolegovia, všetci dobre vieme, že zákon o odpadoch nebude vyhovovať všetkým. Priznajme si, že ide o naozaj rozsiahlu právnu normu, ktorá je v mnohých ustanoveniach kompromisom. Ale som presvedčený, že to bude nakoniec dôstojný zákon reprezentujúci všetky dôležité princípy európskej odpadovej legislatívy. Aj na základe toho, čo som povedal, aj na základe toho, že tak či tak Európska komisia schválený návrh znenia tohto zákona ešte bude kontrolovať a komentovať, vás všetkých vyzývam, aby sme tento zákon spoločne posunuli do druhého čítania. Začnime na ňom čím skôr, tým lepšie pracovať a spravme z neho dôstojnú právnu normu.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, pani poslankyne, poslanci, mrzí ma, že sme nemohli viesť takú kontinuálnu diskusiu a boli sme viackrát prerušovaní, ale musím povedať, že, a chcem oceniť, že tá diskusia sa viedla v odbornej rovine a nepadali tu zbytočné invektívy, ako sa to stávalo pri iných zákonoch a oceňujem, že naozaj aj vystupujúci poslanci, ktorí vystúpili v rozprave alebo s faktickými poznámkami, sa vyjadrovali viac k meritu veci, ako k nejakým politickým vyjadreniam a chcem povedať, že vystúpilo v rámci rozpravy, keď som dobre počítal, deväť pánov poslancov a pani poslankýň a tie, a bol som s niektorými príspevkami aj veľmi prekvapený, pretože ako poznám ctené poslanecké auditórium, tak nie všetci sa venujú práve problematike odpadov a vystúpili aj takí, ktorí sa týmto odpadom nevenujú a na počudovanie jeden z tých, ktorí sa nevenujú práve problematike odpadov, pán poslanec Galko, musím skonštatovať, že mal jedno z najfundovanejších vystúpení, čo oceňujem samozrejme a beriem aj to, že s časťou veci súhlasil a s časťou veci nesúhlasil, tak ako to je v živote bežné a normálne, že nedá sa so všetkým súhlasiť, pretože samozrejme takáto komplexná novela, respektíve takýto komplexný zákon vyvoláva vždy aj otvorené otázky a preto aj zasahuje rôzne zložky spoločnosti, či už pozitívne alebo negatívne.
V každom prípade chcem povedať, že na formulácii tohto zákona pracoval tím a kolektív ľudí nielen z ministerstva životného prostredia, ale bola vytvorená prvýkrát v histórii ministerstva, bola vytvorená taká pracovná skupina, kde boli zastúpení, kde boli zastúpené všetky zložky spoločnosti, to znamená, bol zastúpený priemysel v zastúpení RÚZ-ky, AZZ, Klubu 500, automobilového priemyslu, boli zastúpené mestá a obce, mali priamo v pracovnej skupine podpredsedníčku ZMOS-u, bola zastúpená veda a výskum cez Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave, bol zastúpený tretí sektor a ešte okrem tejto pracovnej skupiny bolo vedených veľké množstvo bilaterálnych alebo multilaterálnych rokovaní so spoločnosťami alebo so skupinami záujmových skupín, ktoré sa podieľajú nejakým spôsobom na odpadovom hospodárstve na Slovenku, ale svoju významnosť, alebo svojím významom nepokrývajú nejaké široké spektrum, ale predstavujú nejakú časť toho celého, tej celej reťaze odpadového hospodárstva.
Preto sme ani tých nevynechali v rámci tohto rokovania a naozaj dôsledne sme najprv pripravili legislatívny zámer, ktorý bol v roku 2013 schválený na vláde, následne sme postupne pripravovali paragrafové znenia, paragrafové znenia sme potom predložili do medzirezortného pripomienkového konania, boli tu niektoré pripomienky, alebo boli tu otvorené otázky, že toľko veľa pripomienok a dokonca neviem, či vy, pán poslanec Galko, ste hovorili, že prišlo až 2 600 tých pripomienok, čo je o trochu menej vraj, ako prišlo na pána ministra, vtedajšieho ministra Nagya. Len sa treba pozrieť na konzistenciu tých pripomienok, kedy boli niektoré duplicitné, triplicitné a v zásade každý, kto chcel, tak sa vyjadroval k tomu a považoval to za zásadnú pripomienku a my sme ich naozaj vyhodnotili a všetky zmysluplné pripomienky sme do zákona zapracovali s tým, aby sme zachovali aj zároveň ten zmysel a tú, ten zámer, ktorý ten zákon mal obsahovať.
A na základe medzirezortného pripomienkového konania sme ešte predstavili zákon v legislatívnej rade vlády, to bolo v auguste minulého roka a následne, a tu, škoda, že tu nie je pán poslanec Simon, pretože tým chcem aj reagovať na jeho pripomienku, že prečo sme to posielali teraz, ešte pred schválením vo vláde a podobne, pretože tak to ukladajú legislatívne pravidlá, že po ukončení medzirezortného pripomienkového konania a po legislatívnej rade vlády sa takýto zákon predkladá na vnútrokomunitárne pripomienkové konanie do Bruselu, aby sme odstránili všetky nesúlady s európskou legislatívou a aby sme vedeli vo vláde schváliť zmysluplný zákon, ktorý nebude odporovať legislatívnym podmienkam Bruselu.
Prečo Brusel teraz napísal, že až po definitívnom schválení zákona sa bude vedieť vyjadriť? Pretože vy, páni poslanci a panie poslankyne, máte tú legislatívnu právomoc ešte tento zákon zmeniť. A môžete ho prevrátiť úplne naruby a v tom prípade už možno nebude mať tú dikciu ten zákon, ako pôvodne mal a tým pádom s ním Brusel nemusí súhlasiť. Pretože nie vláda schvaľuje zákon, schvaľuje ho len na vládnej úrovni, ale definitívnu podobu zákonu dávate vy. Preto ešte Brusel si nechal ako keby zadné dvierka, ale nehovoril, že zásadne nesúhlasí, alebo že má nejaké zásadné problémy, pretože nedal ani zásadné pripomienky.
A to, čo čítala pani Nicholsonová, bolo to také zvláštne, že sa k tomuto papieru dostala, pretože bola z Bruselu požiadavka, aby sa nezverejňoval, my sme to využívali pre svoje potreby a sme zapracovali všetky veci, ktoré boli potrebné zapracovať do zákona a ešte sa k tejto veci dostanem. Škoda, že tu pani Nicholsonová nie je, ale bolo mi povedané, že ma sleduje zniekadiaľ z útrob, pretože mala nejakú krátku indispozíciu, ale vyjadrím sa aj k jej pripomienkam.
A teraz sa dostanem úplne k tomu zákonu ako takému a skúsim vysvetliť, prečo sme sa rozhodli robiť nový zákon, prečo sme sa ho snažili urobiť tak, ako sme vám ho predložili a čo je tým hlavným zámerom tohto zákona. Väčšina diskusných príspevkov v rámci dnešnej rozpravy sa týkala iba časti odpadov a tie sú, a touto časťou je komunálny odpad. Komunálny odpad na Slovensku tvorí asi 20 %, do 20 % celkového odpadu, ktorý sa na Slovensku tvorí, ale nás ľudí, bežných ľudí sa týka najviac, pretože nás sa netýkajú priemyselné odpady a podobne, pretože my prichádzame do styku v zásade s komunálnym odpadom a na Slovensku 5,4 mil. obyvateľov vyprodukuje asi 1,7 mil. ton komunálneho odpadu. Čiže asi 330 kg na jednu osobu. A za tento komunálny odpad sa vyzbiera približne 94 mil. eur. A keď sa to takto prepočíta, tak chcem sa dostať k tomu, že prečo sme zvolili tento spôsob a prečo sme sa dostali aj k takémuto formovaniu a zodpovednosti výrobcov a dovozcov za tento odpad.
Hlavným princípom, čo chceme dosiahnuť, je, že chceme, aby ľudia viac separovali a recyklovali odpad, aby platili len za odpad, ktorý majú zmesový a všetok, o všetok ostatný odpad sa postarali tí, ktorí uviedli výrobky, alebo doviezli výrobky na trh a ktorí aj de facto inkasujú peniaze v cene svojho výrobku, ktoré sú určené na recykláciu, resp. na zlikvidovanie odpadu, ktorý z tohto výrobku vznikne na konci. Čiže my hovoríme, že ľudia, pokiaľ budete separovať odpad, môžete ušetriť v rámci Slovenska až 31,5 mil. eur, pretože to vychádza, že toľko by sa dalo zabezpečiť, keby sa dôsledne separoval a recykloval komunálny odpad na Slovensku.
Je veľmi zvláštne a niekto tu čítal aj štatistiky, že sme asi 18. alebo 19. v Európe, čo sa týka podielu skládkovania a podielu separovania a recyklácie, že z tých 1,7 mil. ton, ktoré slovenský národ vyprodukuje, až 75 % skončí na skládkach odpadu a len 25 % sa zhodnotí v rámci hierarchie odpadového hospodárstva vyššou úrovňou ako je skládkovanie. To znamená, uvedením znova do výroby, recykláciou, separáciou alebo energetickým zhodnotením. Pričom, keď hovoríme o tých 75 %, to je veľmi zlé číslo, pričom napríklad krajiny, ako je Nemecko alebo Rakúsko, to číslo sa pohybuje maximálne do 20 %. To znamená, kým to číslo u nás je 75, skládka 25 %, iné zhodnotenie, všade inde vo svete je to presne opačný pomer. To znamená 20 % skládka a 80 % je iným spôsobom zhodnotenie a tam sa chceme dostať. Tam sa chceme dostať, pretože veľmi si vážim aj vystúpenie pána Mičovského, ktorý veľmi jasne pomenoval, že o to by nám malo ísť a ja viem, že v tejto chvíli je skládkovanie možno lacnejšie, ako všetky iné formy, ale predsa toto nemôže byť filozofia a princíp tohto zákona, aby my sme tu skládkovali a zanechávali pre ďalšie generácie haldy odpadu a špiny a nevedeli sa s tým vysporiadať. Žijeme v 21. storočí predsa.
Takže toto boli hlavné motívy a teraz, ako k tomu dospieť? My hovoríme, a tak to hovorí aj Európska komisia, a takto to funguje vo všetkých vyspelých krajinách Európy, že ten, kto uvádza tovar na trh, to znamená, výrobca alebo niekto, kto ho dovezie, sa musí postarať o tento odpad. Teraz to tak nie je. Teraz sa dávajú nejaké potvrdenky pre recyklačný fond, pre oprávnené organizácie a s tými sa dokladuje to, že sa zlikvidoval odpad, alebo nejakým spôsobom o odpad bolo postarané. To je úplný nonsens. Neexistuje žiaden informačný systém, ktorý by nejakým spôsobom komplexne mal pokryté Slovensko a vedeli by sme o každom odpade, ktorý sa na Slovensku pohne, v 21. storočí. Toto všetko chceme týmto zákonom dosiahnuť, aby tu nebehali nejaké bludné toky odpadov a nedeklarovali sa, že sú zlikvidované a pričom nie sú zlikvidované, alebo deklarovalo sa, že sú zlikvidované a vôbec nie sú zlikvidované, končia na čiernych skládkach.
Čiže to je princíp zákona a o to ide, že obec, hovoril som o týchto množstvách, o tých kilách, ktoré vyprodukujeme a poviem príklad, aby sme zasa vychádzali z konkrétnych čísel. Ja v Košiciach, pretože trvalý pobyt mám v Košiciach, platím ročne za odvoz odpadu 31 eur. Keď bývate v Bratislave, pán Galko býva asi v Bratislave, on platí asi 45 alebo 50 eur, priemerné číslo, ktoré sme dostali od ZMOS-u, je 55 eur na občana na rok. Z toho sme vychádzali aj potom pri tých našich rôznych prepočtoch, atď. Tak od každého občana obec vyzbiera tieto prostriedky v poplatku za komunálny odpad. Ona ich nazhromaždí a za tieto peniaze ona potom zabezpečuje to, akým spôsobom sa ten odpad dostane na skládku, alebo sa pošle do spaľovne, ale zároveň je obec v tejto chvíli nejakým spôsobom málo, ak chceme dosiahnuť viac, motivovaná, aby sa tento odpad aj odseparoval.
To znamená, zložky odpadu, ktoré sa dajú separovať, to je plast, kovy, sklo, železo, aby sa dostali z tohto bezcenného odpadu, tento cenný odpad, aby sa dostal mimo, a ten sa nejakým spôsobom dostal ďalej do výroby a respektíve stal sa znova surovinou pre ďalšiu výrobu. A tá filozofia je v tom, že za tento vyseparovaný odpad obec nebude nič platiť. Čiže žiadne poplatky sa nebudú zvyšovať, pretože čím viac budú ľudia separovať, tým menej budú vytvárať toho komunálneho odpadu, toho zmesového, tej čiernej nádoby, a tento žltý, zelený, modrý odpad, ktorý dávame do tých jednotlivých bední, tak o ten sa postarajú zadarmo, pre občana zadarmo, nie na svoje náklady, teda občan sa o to nestará, dovozcovia a výrobcovia. O tento odpad sa postarajú oni na vlastné náklady. A tým pádom obec, ktorá v tejto chvíli vyzbierala 100 % peňazí, od vás, občanov, v rámci mesta Bratislava, dajme tomu, čím viac bude vyseparovaných tých zložiek, ktoré jej zoberie priemysel, resp. OZV-čky, preč, ostanú jej tie isté peniaze na ten istý komunálny odpad. Čiže filozoficky, aj de facto tie isté peniaze budú pokrývať menšie množstvo zmesového odpadu. Tým pádom bude môcť starosta, resp. primátor znížiť poplatok za komunálny odpad. Veľmi jednoduchá logika.
Čiže, pani Mezenská, odpoveď pre vás, takto sa budú môcť znižovať. Čím viac budete separovať, tým budú menšie poplatky za zmesový odpad. To je filozofia. Poviem príklad zo Švajčiarska. V Švajčiarsku je trošku iný spôsob riešenia odpadov. Tam si kupujete sáčky a kupujete si čierny sáčok, poviem príklad, za 15 frankov. Do toho čierneho sáčku dávate zmesový odpad a kupujete si žltý sáčok, alebo modrý sáčok, alebo zelený sáčok a za ten platíte 1 frank. Čiže vašou principiálnou snahou je dostať, čo najmenej odpadu do čierneho sáčku, lebo zaňho platíte 15 frankov a čo najviac odpadu dostať do žltého sáčku, zeleného, modrého, pretože za ten platíte len 1 frank. Ale zároveň, a to máme tiež riešené v tomto zákone, musíte dbať na to, aby ten odpad bol dôsledne vytriedený. A v prípade, že tam dáte do toho sáčku v Švajčiarsku aj niečo iné do toho plastu, dáte tam papier, alebo tam dáte, ja neviem, alobal, tak vás ten, ktorý príde si zobrať ten sáčok a zistí, že ste tam dali alobal, alebo ste tam dali plast, alebo niečo iné, čo tam patrí, tak vás pokutuje a dosť dôsledne, môžete sa spýtať niektorých kolegov, tam kolegov hore, ktorí žili aj v zahraničí a v Bruseli platili vážne penále za to, že dali do toho sáčku nejaké iné veci, ako tam patrili.
Čiže vrátim to teraz na aplikáciu v tomto zákone, v prípade, že ja ako výrobca a dovozca sa mám postarať o odpad, ktorý mi vyseparujete, pán Galko, a zistím, keď prídem k tej žltej nádobe, do ktorej idú plasty, že tam je viac ako 50 % niečoho iného ako plastov, tak vám tú nádobu nepreberiem a poviem, toto je zmesový odpad a zaňho zaplatíte riadne. Ten vám neberiem. A to je presne to, čo sú, čo je to množstvo, ktoré je rozhodujúce. Proste, ja v tej nádobe chcem vyseparovaný odpad, pretože za ten neplatíte, o ten sa starám ja ako výrobca a dovozca a všetko ostatné je zmesový odpad. Ten ide na skládku, alebo ten sa ide spáliť. To je filozofia zákona.
Bavili sme sa o tom, že či tu môže alebo nemôže vzniknúť monopol. Na to je veľmi jednoduchá odpoveď a keby ste čítali dôsledne ten zákon, čo sa veľmi čudujem, že takí borci typu pán Muránsky, alebo pán Simon, prídu tu vystupovať a nemajú ani dôsledne prečítaný zákon, pretože keby si dôsledne prečítali zákon, tak si by zistili, že všetky subjekty na trhu budú mať od začiatku rovnaké šance. Všetky budú na rovnakej štartovacej čiare, pretože všetky súčasné zmluvy s existujúcimi OZV totiž po novom budú nevyužiteľné a skončia. Obce tak budú mať slobodnú vôľu na základe najvýhodnejšej ponuky od občanov. Okrem toho budú môcť obce po roku zmluvu vypovedať bez udania dôvodu a siahnuť po výhodnejšej ponuke. Aby som vám to vysvetlil, pán Hlina je vždy, má záujem o to, aby dostal také polopatistické vysvetlenia.
Pán Hlina, pamätáte sa na rok 2009, kedy sme mali dvoch operátorov mobilných sietí? Vtedy to bol ešte možno Globtel a Eurotel. A stala sa podobná situácia, kedy sem prišla telefonika O2. Podľa logiky, ktorú hovorí pán Galko, by tu nikdy telefonika O2 nemohla prísť, pretože aj Globtel, aj Eurotel už mali päť miliónov zmlúv. No kto by si s niekým iným novým mohol podpísať zmluvu? No len s takým, kto príde a dá lepšie podmienky a o to tu ide, aby prišiel niekto, kto dá lepšie podmienky a vyšachuje aj Eurotel, aj Globtel a určite aj tuná, čo si tak pozerám čísla, ktoré mám na vás, asi 15 alebo 20 % z poslaneckého zboru má O2. No ako to je možné, že tu máte O2, však Eurotel a Globtel boli v 2009 dominantní a monopolní hráči. A pritom sme ani nerušili zmluvy, nemuseli robiť nové zmluvy v roku 2009 na trhu, ostali všetky zmluvy rovnaké.
Čiže princíp, ktorý my zavádzame, hovorí o tom, že všetky OZV-čka a všetky zberové spoločnosti musia byť konkurencieschopné a budú medzi sebou bojovať o to, aby dali tým obciam najlepšie podmienky a obec sa bude môcť na základe svojho rozhodnutia rozhodnúť, či si vyberie tú alebo tú zberovú spoločnosť. A buďte si istý, pán Galko, že keď dá Jožovi z Hornej-Dolnej lepšiu podmienku, že to bude obce menej stáť, ako platia občania z Dolnej-Hornej, tak ten starosta bude ubičovaný a ukameňovaný tými svojimi 300 obyvateľmi, že tam Jožo alebo Fero z Hornej-Dolnej má lepšiu zmluvu, ako my v Dolnej-Hornej. Čiže veľmi logicky ideme na to, že tu vznikne konkurenčných boj.
Pani Mezenská sa ma pýtala na kovy. Teda pýtala sa na to, že či bude možné za odpad, prečo bude musieť za odpad sa platiť len cez účty? V novom zákone hovoríme o tom, alebo inak to poviem, začnem zo širšia. Ako isto viete, každý deň sme konfrontovaní v správach alebo v médiách s tým, že sa stáva trestná činnosť v súvislosti s kovmi. To znamená, nejaké skupiny obyvateľov žijú z trestnej činnosti tak, že vám ukradnú doma fúrik, alebo plot, alebo rínu a odnesú ju do zberu a za to dostanú peniaze. A dokonca tam boli aj nejaké zdravotnícke veci, ktoré odniesli niekde na východnom Slovensku partia ľudí do zberných surovín, našťastie zberné suroviny to nahlásili, takže sme sa tým vedeli rýchlo zaoberať. No ale asi je nepopierateľný fakt, že táto trestná činnosť je, a či to je 80 % alebo 70, to vôbec nie je podstatné. Je. A my sme pôvodne prišli s tým návrhom, že však kovy sú komunálny odpad, tak ich budú obyvatelia dávať len v rámci toho, ako separujú papier, sklo, plasty, tak budú aj kovy separovať a obec sa s nimi vysporiada, obec získa tie peniaze, za ktoré ich predá potom Podbrezovej, VSŽ-ke, alebo Strážskemu a za to získa, tým pádom bude môcť dotovať ten zberný systém na dedine a tým pádom budú ľudia menej platiť.
Prišiel priemysel, ktorý bol v tej pracovnej skupine, pán Galko, o ktorej som vám hovoril, a povedal, počúvajte, zabijete nás, keď toto urobíte, že zakážete výkup kovov, lebo kov je naozaj dosť strategická surovina pre nás, je to vstupná surovina do nášho výrobného procesu a významným spôsobom nám to naruší dodávateľsko-odberateľské vzťahy a výrobný proces. My sme povedali dobre, tak navrhnite niečo, čím sa eliminuje trestná činnosť a zároveň vy neprídete o to, aby, aby ste mohli ten tovar vykupovať. A tento priemysel povedal, že asi z 2-tisíc zberní na Slovensku, ktoré sa venujú výkupu kovov, asi len 600 spĺňa, alebo 800 spĺňa podmienky také, ktoré sú bežné v Európe, že nie sú to žiadne garážové firmy, ktoré vykupujú tovar, vykupujú tie kovy niekde v pochybných miestach a v pochybných priestoroch a zgrupujú sa tam pochybní ľudia, ktorí môžu páchať túto trestnú činnosť a bežný štandard takýchto výkupní je, že majú kamery, že majú online systém účtovníctva, že majú prevody cez účty, že majú možnosť skladovať tovar niekoľko dní. To znamená, toto nevzniklo od nás, to prišlo ako požiadavka trhu, tieto podmienky a my sme ich zapracovali do zákona, a čuduj sa svete, pani Mezenská, to sa stalo minulý týždeň, Česi presne toto zaviedli, nie cez zákon, cez vyhlášku, urobil to pán minister rýchlo. Ale nechali sa inšpirovať nami a tiež zakázali výkup kovov v hotovosti a tiež ich vyplácajú len cez účty alebo bankovou zloženkou.
Tá banková zloženka pôvodne nebola, ale áno, súhlasím s tým, nie každý jednoduchý človek, ktorý žije na hranici životného minima, musí mať bankový účet, ale poštu asi v dedine má. A keď nemá v svojej, tak má vo vedľajšej a tým pádom sa vie dostať k peniazom pri poštovej priehradke. Tak sme zaviedli ešte ďalší, ďalší systém, že nielen cez bankový účet, ale aj poštovou poukážkou, tak ako dostávate dividendy z prvej vlny kupónovej privatizácie. Každý človek dostáva, keď dobre investoval peniaze a môže si vybrať aj 6, aj 8, až 22 eur v rámci poštovej poukážky, ktorú dostane od firmy, do ktorej investoval. Takže preto cez účty, aby sa nepáchala trestná činnosť.
Pani Nicholsonová sama, sa mi zdá, síce tu nie je, čítala tu list z komisie, v ktorom ona hovorila, tak ja som jej povedal, že ju neberiem vážne. Ale ja pani Nicholsonovú beriem vážne, to bolo len v tom, že naozaj aj ona si, a priznala to aj v tej svojej úvodnej vete, že nerozumie sa odpadom a že v zásade len číta to, čo jej členovia alebo nejakí ľudia pripravili. Lebo keby som ju mal brať vážne, tak by nikdy nemohla povedať, že my sme sa nezaoberali pripomienkami Európskej komisie a presne tie dve pripomienky, o ktorých hovorila, sme do zákona zapracovali. To znamená, keby si bola prečítala zákon, zistila by, že tie pripomienky, ktoré dnes tuná čítala polopatisticky, sme do zákona zapracovali, respektíve sme ich zo zákona vypustili, pretože s tým mala problém Európska komisia.
A čo sa týka ešte, aj pani Nicholsonová, aj pán Galko hovorili tu o obmedzení hospodárskej súťaže a rozumiem tomu, že boli asi inšpirovaní svojím predsedom pánom europoslancom Sulíkom, ktorý sa svojho času, teda 17. októbra obrátil písomne na komisiu podľa čl. 130 rokovacieho poriadku a položil otázku na možné obmedzenie hospodárskej súťaže a dostal odpoveď, predstavte si. Ale asi neoboznámil pani Nicholsonovú, ani pána Galka s tou odpoveďou, ktorú dostal, pretože pán Galko sa teraz pýtal to isté mňa, že ako sme to vyriešili, ale komisia predsa pánovi Sulíkovi povedala, že je to vyriešené.
A budem citovať, aby ste mi verili. Pán Sulík sa spýtal na možné obmedzenie hospodárskej súťaže: "V Slovenskej republike majú oprávnené organizácie možnosť spolupracovať so všetkými subjektmi, ktoré sa podieľajú na materiálovom toku odpadov z obalov, to sú mestá, obce, združenia, zberové spoločnosti, zhodnocovatelia a recyklátori. Od roku 2004, kedy začali na Slovensku vykonávať svoju činnosť prvé oprávnené organizácie, začali niektoré z oprávnených organizácií rozvíjať systém s obcami a mestami, iné sa v súlade s možnosťou, ktorú im dali zákonodarcovia, sústredili na komplexnú spoluprácu so zberovými spoločnosťami. Z 12 oprávnených osôb sa iba jedna sústredila na zmluvné vzťahy s obcami. V súčasnosti má zmluvné vzťahy s viac ako polovicou obcí, pričom zastupuje iba 15 % všetkých výrobcov. Zvyšné oprávnené osoby majú zmluvné vzťahy s ostatnými uvedenými subjektmi. Podľa návrhu nového zákona o odpadoch, ktorý by mal v tomto členskom štáte byť účinný od 1. januára 2015, môžu oprávnené osoby nadväzovať zmluvné vzťahy výlučne s obcami. Obce v polročnej lehote ale nemusia, môžu vypovedať existujúce zmluvy s oprávnenou osobou. Je predmetná situácia v rozpore s pravidlami na ochranu hospodárskej súťaže, nakoľko existuje oprávnená obava zo zavedenia monopolu jedinej spoločnosti. Bolo by alternatívou zavedenie povinnosti vypovedania všetkých zmlúv existujúcich medzi oprávnenými osobami a obcami z dôvodu umožnenia rovnakého východiskového bodu pre všetky oprávnené osoby?" To by otázka pána Sulíka.
Odpoveď pani Vestagerovej v mene komisie: "Pravidlá hospodárskej Európskej únie stanovené v čl. 101 a 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa v zásade vzťahujú len na správanie podnikov. Opatrenia obmedzujúce hospodársku súťaž vyplývajúce z právnych predpisov je možné riešiť podľa pravidiel EÚ v oblasti hospodárskej súťaže iba za osobitných okolností, a to najmä podľa čl. 106 v spojení s čl. 102. Súdy Európskej únie však opakovane rozhodli, že na samotné vytvorenie monopolného postavenia ako také sa čl. 106, 102 nevzťahujú. Zjavne teda nie je pravdepodobné, že by skutočnosť, že obce sú výlučnými zmluvnými partnermi oprávnených subjektov a že v tejto výlučnosti by mohol mať nepriamy prospech jeden konkrétny oprávnený subjekt, predstavovalo porušenie čl. 106, 102. V novom zákone o odpadoch sa podľa všetkého priamo neudeľujú žiadne osobitné práva tomuto konkrétnemu oprávnenému subjektu, ktorý zároveň nie je verejným podnikom. Články 106, 102 sa preto nebudú pravdepodobne uplatňovať ani v tejto súvislosti. Článok 107 sa týka štátnej pomoci", a tak ďalej.
Čiže už Európska komisia odpovedala vášmu predsedovi a ja sa veľmi čudujem, že pán predseda vám túto informáciu nedal. (Reakcia z pléna.) Tak to ma mrzí, že má veľa roboty, aspoň ste sa, nemuseli ste sa tuná strápňovať s takouto otázkou.
Čo chcem povedať? Myslím si, že tento zákon je prelomový z hľadiska odpadového hospodárstva na Slovensku, pretože výrazným spôsobom bude motivovať ľudí separovať odpad, aby platili menej za komunálny odpad. Zároveň vytvorí konkurenčné prostredie medzi zberovými spoločnosťami a OZV-kami a zároveň vytvorí také transparentné prostredie, o ktoré nás žiada Európska komisia. My musíme dospieť k tomu, aby sme zo 75 %, v ktorých teraz skládkujeme, odpadov, prešli na tie čísla, ktoré sú bežné v Európskej únii, to znamená 20 - 25 %.
To je princíp tohto zákona a ja vám ďakujem za jeho podporu. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dodatkom z Dauhy je ku Kjótskemu protokolu k Rámcovému dohovoru OSN o zmene klímy bolo prijaté druhé záväzné obdobie Kjótskeho protokolu v trvaní od roku 2013 do roku 2020 správne záväznými cieľmi zníženia emisií pre jednotlivé strany. Podľa dodatku z Dauhy sa EÚ a jej členské štáty zaväzujú obmedziť svoje priemerné ročné emisie skleníkových plynov v rokoch 2013 až 2020 na 80 % svojich emisií v základnom roku 1990. Tento záväzok nepresahuje záväzky už prijaté v Európskej únii jej členskými štátmi v roku 2009 v rámci takzvaného klimaticko-energetického balíčka, ktorý tvorí európsky právny rámec klimatickej a energetickej politiky do roku 2020. Aktuálnym cieľom medzinárodného politického úsilia všetkých strán rámcového dohovoru OSN o zmene klímy je v roku 2015 prijať novú globálnu dohodu záväznú pre všetky strany dohovoru a vykonateľnú od roku 2020.
Legislatívny proces ratifikácie dodatku z Dauhy prebieha súčasne na úrovni EÚ a na národnej úrovni vo všetkých jej členských štátoch. Včasné ukončenie ratifikácie v I. polroku 2015 je dôležitým cieľom pre Európsku úniu a Slovensko. Ide o taktický krok, ktorý EÚ považuje za významný pozitívny stimul pre dosiahnutie novej medzinárodnej dohody.
Vláda Slovenskej republiky návrh prerokovala dňa 3. decembra 2014 a uznesením č. 615/2014 vyslovila súhlas s prijatím Dodatku z Dauhy. Národnej rade sa predkladá návrh na vyslovenie súhlasu s ratifikáciou Dodatku. Verím, že s návrhom na ratifikáciu doplnkového protokolu vyslovíte súhlas.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, pán minister, kolegyne, kolegovia, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1337 z 15. decembra 2014 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prijatím Dodatku z Dauhy ku Kjótskemu protokolu k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy, tlač 1325, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s lehotou na prerokovanie do 23. januára 2015.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prijatím Dodatku z Dauhy ku Kjótskemu protokolu k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy dňa 20. januára 2015. Uznesením č. 319 súhlasil s návrhom a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prijatím Dodatku z Dauhy ku Kjótskemu protokolu k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy.
Gestorský výbor prerokoval túto správu o prerokovaní predmetného návrhu a uznesením č. 325 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prijatím Dodatku z Dauhy ku Kjótskemu protokolu k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy a poveril ma vystúpiť na tejto schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem, skončila som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi odprezentovať, alebo ponúknuť tomuto plénu návrh zákona, ktorý je čisto vecný, odstraňuje diskrimináciu, podľa môjho názoru pomerne závažnú, ak sa bavíme o zamestnancoch justície. Pokúsim sa vás presvedčiť, nie politicky, ale argumentmi, že tento návrh zákona nenachádza v sebe, alebo nachádza v sebe minimum politika. Čiže verím tomu, že na konci, na konci bude mať šancu na to, aby prešiel. A aj z toho dôvodu, že tento návrh zákona predkladám druhýkrát. Prvýkrát som ho stiahol po dohode s kolegami zo SMER-u, ktorí prisľúbili jeho podporu, ak tam budú drobné úpravy. Veľmi zjednodušene to poviem takto.
Aj keď ide o novelu zákona o advokácii, tento návrh zákona nerieši zásadne advokátsky stav alebo advokátov, rieši vstup do advokátskeho stavu, ktorý je už teraz nastavený pomerne prísne, a tak je to dobre. Je dobré, aby do advokátskeho stavu vstupovali iba tí, ktorí môžu poskytovať právne služby odborne a tak, aby mohli niesť za ňu zodpovednosť, aby teda občan, požívateľ tej právnej služby mohol sa s dôverou obrátiť alebo vložiť do advokáta svoje nádeje na to, že uspeje v spore, prípadne v inom právnom probléme.
Dnes platí stav, kedy ak ktokoľvek z vonku, alebo poviem tak, právna profesia z vonku chce vstúpiť do advokátskeho stavu, musí splniť podmienky. Teraz už neviem, či ich je osem alebo desať, je ich pomerne veľa. Jednou z nich je aj absolvovanie advokátskej praxe. Isté povolania majú výnimky v podobe možnosti započítať prax, ktorú absolvovali inde, v inom povolaní, ako je napríklad notársky koncipient, teda notárska prax, ako je prax justičného čakateľa, prax sudcu, asistenta sudcu Najvyššieho súdu. Aj napriek tomu, že zamestnanec súdu ako odborný zamestnanec, ak hovoríme o vyššom súdnom úradníkovi, plní v zásade rovnaké úlohy, ako justičný čakateľ, asistent sudcu Najvyššieho súdu, prípadne čiastočne aj sudca, takúto možnosť nemá. Nemôže si započítať svoju právnu prax do toho, aby bol advokátom, do podmienok, aby splnil kritériá na vstup do advokátskeho povolania.
Preto navrhujem veľmi jednoduchú zmenu, ktorá okrem iného opravuje gramatické chyby v dnes platnej úprave, kedy sa nachádzajú po sebe dve čiarky, ktoré majú oddeľovať súvetia, prípadne slová. Sú tam proste chyby a ja odstraňujem aj tie chyby a zároveň pridávam do možnosti alebo do podmienok pre započítanie praxe okrem justičného čakateľa, asistenta sudcu Najvyššieho súdu, notárskej praxe, pridávam tam aj vyššieho súdneho úradníka, ktorý tam patrí. A patrí tam z titulu svojej pozície, ktorú vykonáva, vykonáva naozaj právnu prax, ktorá je porovnateľná s tými funkciami, ktoré som pomenoval a dokonca je obsahovo zhodná. Je obsahovo zhodná.
Keď sme naposledy novelizovali zákony o justičných čakateľoch, sme výslovne uviedli, že obsah prác justičného čakateľa je rovnaký, ako obsah vyššieho súdneho úradníka. Ale ak ide o prístup k advokátskemu povolaniu, vyšší súdny úradník je z tohto procesu vylúčený a justičný čakateľ nie je vylúčený, môže započítať prax. Teda inými slovami, po prijatí tohto návrhu zákona prax vyššieho súdneho úradníka sa do praxe advokátskeho koncipienta, ktorá je päť rokov, započíta v celej výške, ak bola tá prax vykonaná. Plus komora môže uznať aj inú právnu prax, ale iba v rozsahu troch rokov.
Týmto sa podľa môjho názoru odstraňuje diskriminácia vyšších úradníkov a zároveň sa zvyšuje mobilita. Pomáha sa mladým právnikom dostať sa do praxe, pretože nie každý sa dostane do advokátskej kancelárie, kde môže vykonávať tú prax. Veľa právnikov končí na súdoch a niektorí možno viete, iní nie, dnes vyšší súdny úradník na súde zarába ungefähr 500 euro. Človek s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa dostáva 500 euro za to, čo jeho kolegovia zo školy robia to isté a majú platy dvojnásobné.
Čiže ak umožníme, alebo ak zlepšíme podmienky, teraz nehovorím finančné, ale hovorím podmienky pre výkon praxe vyšším súdnym úradníkom, verím tomu, že do justície sa budú hlásiť šikovní mladí ľudia a nebude to len nejaká prechodná zastávka pre absolventov práva. Čiže verím, že toto plénum sa bude týmto návrhom zaoberať čo najmenej politicky a dá mu šancu prejsť do druhého čítania. Ak sú tam nejaké chyby, neviem si predstaviť pri tom rozsahu, ktorý má táto norma, že by tam nejaké boli, poďme sa o nich baviť, ale tento návrh proste ide naozaj v ústrety mladým ľuďom, mladým právnikom a myslím si, že mal by dostať šancu na postúpenie do druhého čítania.
Ďakujem pekne.