46. schôdza

Ďakujem, pani predsedajúca. Dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval uvedený návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, ak by niekomu zrejmý nebol, stačí si prehrať spätne uvedenie zákona jeho predkladateľom. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, prichádzam s ďalším návrhom, ktorý podľa môjho názoru opäť je bez akéhokoľvek politika, politikum, teda neobsahuje v sebe žiadne nejaké politické nátlaky. Skôr ide o reálnu pomoc ľuďom, ktorí sú postihnutí tým, že niekto si dovolí spreneveriť ich peniaze. Pretože dnes existuje legálny spôsob, ako spreneveríte peniaze bez toho, aby ste boli za tento skutok postihnutí.
Tento návrh vychádza z podnetu, ktorý som dostal ja a pani Horváthová od občana, s ktorým som sa ja stretol už predtým vo svojej právnej praxi. Spočíva hlavne v tom, že dnes trestný čin sprenevery môže, alebo zahŕňa, jeho objektom je hlavne vec. Nie je to iná majetková hodnota. Pokúsim sa to vysvetliť. Vecou je v zásade hnuteľná vec, zjednodušene. Aj peniaze sú vec. Ale v prípade, ak tieto peniaze uložíte na účet, z veci sa stane iná majetková hodnota.
Mám tu so sebou celý ten prípad, ktorý sa vám pokúsim v krátkosti predstaviť, kedy stala sa situácia, že občan dal peniaze, poskytol peniaze druhej osobe. Táto osoba sa zmluvne zaviazala tieto peniaze nijakým spôsobom nepoužiť, avšak táto osoba ich použila proti alebo v rozpore s dohodou a peniaze vložila na účet a my nevieme, čo sa s tými peniazmi dialo, dokonca, podľa mojich vedomostí, aj ich používala, tak občan sa obrátil na súd. Civilné konanie stále prebieha, ale zároveň, keďže išlo o 10-tis. euro, nešlo o malú sumu, podala trestné oznámenie za spreneveru.
V prvom kole, resp. vyšetrovateľ odmietol toto trestné oznámenie, pretože nenachádzal, nenachádzal úmysel. Nenachádzal subjektívny znak trestného činu, tak bolo podané, bola podaná sťažnosť v zákonnej trojdňovej lehote. Prokurátor sa vysporiadal, dámy a páni, s týmto celým skutkom tak, že úmysel tam síce vidiel, ale nenachádzal všetky znaky trestného činu, kde by jediným problémom bolo, že z peňazí už nie je vec, z peňazí je iná majetková hodnota. Inými slovami, ak by tá osoba, ktorej boli poskytnuté peniaze, mala tie peniaze u seba, je to jednoznačná sprenevera. Ale ten človek, tá druhá osoba, dala peniaze do banky a čuduj sa svete, nie je to trestný čin.
Toto je podľa mňa legálny spôsob, ako obísť ustanovenia o sprenevere. Tak bola podaná, bol podaný podnet na preskúmanie na krajskú prokuratúru, ten sa stotožnil s okresnom prokuratúrou, poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu českého, ktorý sa s podobným prípadom tiež stretol. Bolo rozhodnuté veľmi podobne. Tak bola podaná, ďalší podnet na generálnu prokuratúru. Tá opäť povedala v zásade to, že všetko bolo v poriadku, z vecí sa stala majetková hodnota, ergo, nie je to trestným činom. V Čechách sú o niečo ďalej, preto do trestného činu, skutkovej podstaty trestného činu doplnili, že okrem veci je možné spreneveriť aj inú majetkovú hodnotu.
V našom právnom poriadku, v našom Trestnom zákone sa toto nenachádza a preto s kolegyňou Horváthovou navrhujeme, aby sa trestný čin sprenevery týkal aj inej majetkovej hodnoty, čo v preklade znamená, aj iného akéhokoľvek majetkového práva alebo peniazmi oceniteľnej hodnoty, ktorá nie je vecou. Ak by takáto, podľa mňa úplne, úplne triviálna vec bola v našom Trestnom zákone, dokážeme ochrániť občana ďaleko viac, ako je to teraz, kedy podvodníci bez akýchkoľvek škrupúľ tento spôsob využívajú, lebo zisťujem, že niektorí už to poznajú, dajú vec, dajú druhého peniaze do banky. Sú mimo obliga, čo sa týka trestného činu. Preto navrhujeme takúto úpravu, ktorá je v zásade taká istá, ako je v Čechách, čo sa týka trestného činu sprenevery.
Preto verím, kolegovia, že, teda kolegyne a kolegovia, že tento návrh podporíte a nebudeme sa hrať na opozíciu alebo vládnu stranu, ale pôjdeme po veci a pomôžeme občanovi veľmi jednoduchým, reálnym a hmatateľným spôsobom.
Takže ďakujem za podporu.

Ďakujem, pani predsedajúca. Dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre obranu a bezpečnosť. Ako gestorský navrhol ústavnoprávny výbor, prekvapko, s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, predkladám vám návrh novely zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v nadväznosti na ďalšie zákony a predkladám ho z toho titulu, že ohlasy z praxe sú také, že pri exekúciách dochádza v prvom rade na okamžité siahnutie na nehnuteľnosť, v ktorej dotyčný exekvovaný býva. A samozrejme, nikto nespochybňuje status exekúcie ako vymáhania pohľadávky pre veriteľa, ale ide tu o mieru vymáhania a teda náhrady vymáhanej čiastky oproti tomu, čo je vlastne za majetok exekvovaný.
V súčasnosti platí, že od sumy 2 000 eur môže exekútor siahnuť na nehnuteľnosť. V mnohých prípadoch je však táto exekvovaná suma neúmerne nízka oproti hodnote nehnuteľnosti, na ktorú je siahnuté. Keď sa letmo len pozrieme na ceny bytov v niektorých mestách, tak samozrejme najhoršie je na tom Bratislava. Zoberme si ten jeden z najjednoduchších prípadov, 1-izbový byt, sa na internete pohybujú ceny od 57-tisíc vyššie a to je, prosím pekne, do 40 metrov štvorcových. Takže niekto, možno nie vlastným zavinením, možno nejakou zábudlivosťou, možno sa mu stane, že v Sociálnej poisťovni dlží nejakú sumu, ktorá sa už vyšplhala na 2 010 eur a vlastní byt v niektorej z okrajových častí Bratislavy v hodnote 57-tis. eur, exekútor mu na tento byt môže siahnuť, môže ho predať. Pokryje pohľadávky veriteľov a dotyčný ostal bez strechy nad hlavou. Zoberme si, aby sme teda nehovorili len o Bratislave, ceny bytov v Žilinskom kraji alebo v Žiline a okolí, tam sa ceny pohybujú okolo 25 až 30-tisíc, jednoizbový. Beriem tie naj, také nie úplne najmenšie, lebo sú garsónky, ale beriem tie, teda jednoizbový byt som si zobral. Takže tam sa ceny pohybujú od takejto čiastky a 2 000 eur, to je v podstate desatina ceny, teda oproti jej hodnoty je to malá časť. Ale dotyčnému už môže byť siahnuté na jeho strechu nad hlavou. A mnohí ľudia sa obrátili na mňa práve s týmto problémom, či by sa táto otázka nedala nejakým spôsobom riešiť.
No a riešenie samozrejme ponúkam v rámci novely tohto zákona. Cieľom by malo byť teda zvýšenie hranice, od ktorej sa už môže siahnuť na nehnuteľnosť. Samozrejme, je otázne, že v menších mestách, keď hodnota nehnuteľnosti je povedzme, teda takejto malej, jednoizbový byt v hodnote možno 12 - 15- tis. eur a exekvovaná čiastka bude 10-tis. eur alebo 10 001 euro, tak tam samozrejme už niet o čom diskutovať a ten dotyčný by si mal v prvom rade rozmyslieť, či sa do takejto exekúcie dostane. V každom prípade v tomto prípade trpia hlavne rodiny, pretože pokiaľ sa jedná o exekúcie firemného majetku, tam sa na nehnuteľnosti ľudí nesiaha. Tam sa ide po majetku firmy, ktorá buď je, alebo nie je, alebo už sa vyparil ten majetok, ale netýka sa to, tam väčšinou dochádza k tým vyšším sumám, ktoré sú exekvované a tam v tom prípade ale nemá ako dôjsť k siahnutiu na nehnuteľnosť v osobnom vlastníctve daného človeka.
Preto si myslím, že v tomto smere by takáto úprava mohla prispieť k tomu, aby človek, ktorý sa možno nie vlastnou vinou, možno tým, že prišiel o zamestnanie a povedzme spláca auto a dochádza mu tam ešte splatiť možno nejakých dva a pol tisíc eura, ale určite nechce byť nezamestnaný, chce splatiť to auto, ale žiaľ, už mešká s jednou splátkou a splátková spoločnosť od neho vymáha celú dlžnú čiastku. Viem to zo svojho osobného príkladu, prípadu, takže viem, ale stalo sa mi to pri nabúraní auta. Takže za nejakých 2,5-tisíc eur aby mi niekto siahol na moje bývanie, neviem si to predstaviť. A potom, ako by som sa vlastne rozbehol v tom živote tak, aby som mohol vlastne existovať? Ale v prípade, že dlžná čiastka je pod hranicou 10-tis. eur a pod túto by mi nemohol exekútor siahnuť na môj majetok, tak mám aspoň garantovanú strechu nad hlavou a to nehovorím o luxusnom bývaní. Hovorím o nehnuteľnostiach v základnom štandarde, o jednoizbových bytoch. To nie je nič luxusné a to hovorím o samotnom človeku, v žiadnom prípade nie o rodine.
Nebodaj by sa niekto takýto dostal, ktorý má rodinu, je manžel, manželka a dve deti. Majú auto ešte nesplatené. Niekto im ho zlikviduje, poisťovňa neuhradí celú čiastku, lebo to auto medzitým stratilo na hodnote, ale dlžná čiastka je ešte nad dva a pol tisíc a splátková spoločnosť ju začne vymáhať formou exekúcie. Neviem si predstaviť, že by takáto rodina kvôli takejto veci mala prísť okamžite o strechu nad hlavou. Určite so mnou budete súhlasiť, že to nie je ani z morálneho hľadiska akceptovateľné. Preto som sa teda rozhodol navrhnúť úpravu v zákone o osobných exekútoroch a exekučnej činnosti a zvýšiť túto čiastku na 10-tis. eur.
Vychádzali sme aj z toho, teda naozaj ako sa pohybujú hodnoty nehnuteľností v rôznych častiach Slovenska, no a v podstate priblížili sme sa k tej nižšej hranici, pretože nemôžeme to ani spriemerovať, pretože ceny nehnuteľností v Bratislave sú radovo vyššie oproti nehnuteľnostiam niekde na vidieku, povedzme v okrese Rožňava alebo teda niekde na Gemeri.
Takže cieľom tohto návrhu zákona je zmiernenie nežiaducich dôsledkov spojených s výkonom exekúcie formou predaja nehnuteľnosti, v ktorej má povinný nahlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa osobitného predpisu. Ako som hovoril, hoci nik nespochybňuje význam exekučného konania, ktoré v prvom rade reálne umožňuje veriteľom domôcť sa svojich majetkových práv, je úlohou štátu do istej miery regulovať spôsoby vymoženia legitímneho právneho nároku. Úlohou štátu v tomto procese je stanoviť také pravidlá exekučného konania, aby bola pohľadávka uspokojená adekvátnymi spôsobmi v súlade s dobrými mravmi a s ohľadom na možné následky nerešpektovania uvedených postupov.
Podstatou problému je to, že napriek existencii rôznych spôsobov výkonu exekúcií sa v praxi stále objavujú prípady, kedy povinný príde o svoje obydlie pre exekvovanú pohľadávku, ktorá je v porovnaní s hodnotou jeho obydlia často v nepomere nižšej, v nepomerne nižšej výške. Navýšenie minimálnej výšky pohľadávky umožňujúcej výkon exekúcie formou predaja nehnuteľnosti, v ktorej povinný býva, poskytne povinnému nevyhnutnú mieru ochrany.
Významným dôvodom pre takúto zákonnú úpravu je skutočnosť, že výkonom exekúcie formou predaja nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného, v ktorej má povinný trvalý alebo prechodný pobyt, sa z takejto osoby v drvivej väčšine prípadov stáva bezdomovec. V takom prípade sa problém veriteľa stáva problémom celej spoločnosti, nehovoriac o tom, že akonáhle sa osoba stane bezdomovcom, akýkoľvek ďalší výkon exekúcie je prakticky nemožný.
Možno ešte v skratke k jednotlivým bodom. Exekúcia je v prvom rade teda nástrojom a poslednou možnosťou veriteľov na uspokojenie ich nesplatených pohľadávok. Napriek nespochybniteľnej legitimite exekúcie je však za istých okolností potrebné brať ohľad aj na osobu povinného. V drvivej väčšine prípadov neexistuje spoločenská potreba, ani záujem na určitej miere ochrany povinného, pretože povinný je tým subjektom, ktorý neplnil, teda porušil svoju zmluvnú alebo zákonnú povinnosť plniť. Za istých okolností však môže mať uspokojenie veriteľovej pohľadávky, predstavovať dopad nielen na osobu veriteľa, ale aj na jeho širšie okolie. Nepochybne najradikálnejším spôsobom uhradenia pohľadávky v exekučnom konaní predstavuje predaj nehnuteľnosti, v ktorej má povinný trvalý pobyt. Vzhľadom na mieru zásahu do vlastníckych práv povinného, ako aj skutočnosti, že takýto zásah sa súčasne dotkne aj osôb, ktoré s povinným v predmetnej nehnuteľnosti bývajú, je potrebné daný inštitút nastaviť obzvlášť citlivo a obozretne. Predaj nehnuteľnosti, v ktorej povinný býva, predstavuje akúsi poslednú inštanciu v rámci exekučného konania a preto je potrebné k takémuto spôsobu exekúcie pristupovať skutočne len ako ku krajnému riešeniu a len v odôvodnených prípadoch.
V súčasnosti platné znenie ustanovenia § 63 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, teda Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov umožňuje vykonať exekúciu predajom nehnuteľnosti, v ktorej má povinný nahlásený trvalý pobyt, už pri exekúcii peňažnej pohľadávky prevyšujúcej bez príslušenstva ku dňu doručenia návrhu na vykonanie exekúcie sumu 2 000 eur. Nízko stanovená minimálna výška peňažnej pohľadávky neraz spôsobuje značný nepomer medzi vymáhanou sumou a hodnotou nehnuteľnosti, ako som už spomínal v predchádzajúcom. Stanovenie minimálnej výšky peňažnej pohľadávky na sumu 10 000 eur vo väčšine prípadov výrazným spôsobom zníži nepomer medzi vymáhanou sumou a hodnotou nehnuteľnosti. Suma 10 000 eur predstavuje v závislosti od jednotlivých krajov Slovenskej republiky štvrtinu až tretinu ceny bytu s rozlohou 50 metrov štvorcových.
Čo sa týka bodu 2, ide len o legislatívno-technickú úpravu bezprostredne súvisiacu s čl. I bod 1 tohto návrhu zákona z dôvodu, že za drobné exekúcie sa majú aj naďalej považovať len exekúcie na vymoženie peňažnej pohľadávky, ktorá bez príslušenstva ku dňu doručenia návrhu na vykonanie exekúcie neprevyšuje sumu 2 000 eur.
Ešte by som možno k bodu 5. V prechodných ustanoveniach sa zakotvuje nové obmedzenie, teda tých 10 000 eur aj pre tie exekučné konania, ktoré začali pred nadobudnutím účinnosti zákona. Ide o tzv. nepravú retroaktivitu. Pojem nepravá retroaktivita používa aj Ústavný súd Slovenskej republiky a vysvetľuje ho napríklad nasledovne: "Zákon právne kvalifikuje tie právne úkony, ku ktorým došlo ešte pred nadobudnutím jeho účinnosti, v dôsledku čoho však môže dôjsť k zmene alebo k zrušeniu tých právnych účinkov, ktoré boli predtým späté s ich uzavretím." Je to nález Ústavného súdu Slovenskej republiky pod spisovou značkou PLUS38/99 zo dňa 23. júna 1999. V tejto súvislosti je dôležité aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod spisovou značkou 4CDO98/2010 zo dňa 29. júna 2010, podľa ktorého nie každá retroaktivita je, a tak ďalej, nezlučiteľná s princípmi, na ktorých je budovaný právny štát. Teória, v praxi sa rozlišuje tzv. pravá a nepravá spätná účinnosť, teda retroaktivita právnych predpisov. Význam tohto rozlišovania je založený na skutočnosti, že pokiaľ sa pravá retroaktivita v zásade odmieta ako nezlučiteľná s obsahom princípu štátu, nepravá retroaktivita sa akceptuje ako prípustný nástroj na dosiahnutie ustanovených a dostatočne významných cieľov verejnej moci.
Takže toľko, milí priatelia, k predloženému návrhu zákona, je to naozaj zákon, ktorý môže pomôcť veľmi širokej časti obyvateľov Slovenskej republiky, preto dúfam v jeho podporu.

Ďakujem, pani predsedajúca. Dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Ako gestorský navrhol ústavnoprávny výbor a s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy a ako spravodajca určený navrhnutým gestorských výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani predsedajúca, prosím vás, otvorte rozpravu.

2.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, som rád, že sme sa tu opäť zišli, aj keď veľmi poskromne, by som povedal. A je to zaujímavé, lebo kolega Číž vždycky hovorí, že poďme diskutovať o návrhoch zákonov, no ale tu akosi nie je s kým diskutovať, za vládnu stranu okrem teda pani podpredsedníčky sú tu dvaja poslanci, to už nehovorím ani za druhé krídlo. Najviac je tu poslancov za Obyčajných ľudí, keďže predkladáme sériu zákonov teraz po sebe.
Dovoľte mi teraz, aby som predniesol návrh novely zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Hlavným dôvodom predloženia návrhu tohto zákona je existencia kontroverznej skutkovej podstaty trestného činu porušenia dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobitnej povahy. Nachádza sa to v § 377 predmetného zákona, teda Trestného zákona. O čo ide?
Táto skutková podstata kedysi bola upravená v zákone, ale potom si ju politici akosi tendenčne pozmenili, aby sa chránili. Ide o to, že v súčasnosti, vieme, že sa snaží každý každého alebo teda väčšina, samozrejme, sú aj poctiví ľudia, ale tí nepoctiví sa snažia možno aj tých poctivých obtiahnuť, okradnúť, zneužiť, využiť a, samozrejme, každý sa snaží získať čo najväčší prospech pre svoju vlastnú osobu. Schválili sme si nedávno takú malú novelu, ktorá má zvýhodňovať oznamovateľov korupcie. Bol to návrh z dielne vládneho SMER-u. Nebolo to síce dokonalé, ale bol to taký malilinký krôčik, malilinký posun k tomu, aby sa nám do budúcnosti mohlo podariť znížiť korupciu na čo najnižšiu možnú mieru.
Ako som už tuná viackrát spomínal, korupciu sa nám určite vykynožiť nepodarí, pretože ľudia sú všelijakí, sú chamtivci, sú vypočítavci, sú bezcharakterní a tak ďalej a tí si vždy nájdu cestičky a možnosti, ako sa obohatiť na úkor druhých. V každom prípade je na nás, aby sme naozaj tento neduh spoločnosti nielen u nás, to ono sa to celosvetovo takto údajne robí, ale aby sme to u nás znížili na čo najnižšiu možnú mieru.
Preto je paradoxom, že ten, ktorý by mal možnosť usvedčiť politika zo špinavostí, z toho, ako by sa chcel obohatiť – je to ešte len v štádiu prípravy –, a má možnosť si ho nahrať pri tomto nekalom čine, tak ten, ktorý si ho nahrá, by mal byť podľa súčasne platného zákona, Trestného zákona, postihovaný. Takže je to v akom rozpore oproti zákonu, ktorý sme prijímali na ochranu oznamovateľov korupcie. Takže tento stav chceme dať do pôvodného stavu, tak ako sa nachádzal pred prijatím tejto kontroverznej novelky, a chceme, by naozaj bola možnosť, pokiaľ človek má podozrenie, že dotyčný politik nekoná v súlade s dobrými mravmi, nekoná v súlade so zákonom, aby ho bolo možné nahrať a z tohto nekalého správania sa aj usvedčiť čím skôr. Pretože keby sme mu povedali, viete čo, ja si vás teraz nahrám a môžeme sa rozprávať, tak, samozrejme, že k žiadnym k takýmto veciam nedôjde a dotyčný si určite bude dávať pozor na to, čo povie. Preto sme pripravili novelu Trestného zákona, ktorá vlastne túto vec bude riešiť a dá ju na pôvodnú mieru, aby dotyčný naozaj mohol usvedčiť potenciálneho páchateľa, konateľa zla.
O rozporuplnosti tohto trestného činu svedčí aj fakt, že o jeho zrušenie resp. modifikáciu navrhoval bývalý minister spravodlivosti Slovenskej republiky zodpovedný za prijatie trestného kódexu už v roku 2005, teda v čase ihneď po prijatí nového Trestného zákona. Bývalý minister spravodlivosti Slovenskej republiky v tejto veci uviedol, citujem:
„Pozmeňujúci návrh na doplnenie tohto nového trestného činu bol schválený Národnou radou Slovenskej republiky napriek nesúhlasu ministerstva spravodlivosti s takou úpravou, pričom podpredseda vlády a minister spravodlivosti počas prerokovávania návrhu zákona v pléne, ako aj vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorých bol tento pozmeňujúci návrh uplatnený, poukazoval na riziká a nesprávnosť doplnenia Trestného zákona o tento nový trestný čin.“
Snaha ministra derogovať toto ustanovenie ešte pred nadobudnutím účinnosti samotného trestného zákona však bola neúspešná.
Úskalia plynúce z existencie tohto trestného činu sme na Slovensku opakovane zakúsili. Príkladom môže byť nielen snaha o trestné stíhanie režisérky Zuzany Piussi v súvislosti s jej dokumentárnym filmom Nemoc tretej moci, ale aj nemožnosť zverejnenia nahrávky usvedčujúcej opozičného poslanca Radoslava Procházku z protiprávneho konania v súvislosti s financovaním jeho prezidentskej kampane. Situácia ohľadom filmu Nemoc tretej moci bola spúšťacím momentom pre opätovnú snahu o zrušenie predmetného trestného činu. Napriek tomu, že ani návrh opozičného poslanca Petra Osuského, bola to vtedy parlamentná tlač 741 v 6. volebnom období, nebol zákonodarným zborom schválený. Režisérka Zuzana Piussi nebola trestaná, keďže jej konanie bolo vyhodnotené ako investigatívna novinárska činnosť.
Pokým v prípade osôb s tzv. spravodajskou licenciou, resp. inou výnimkou v zmysle Občianskeho zákonníka bolo možné jednoznačne dospieť k racionálnemu záveru, ktorý je teda výrazne ovplyvnený konštantnou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva, v prípadoch iných osôb už posúdenie tohto trestného činu také jednoznačné nie je a paradoxne hrozí, že osoba, ktorá sa napr. snaží odhaliť trestný čin alebo prekaziť jeho spáchanie, bude trestne stíhaná namiesto páchateľa. Platná úprava tak vytvára situáciu právnej neistoty, keďže nie je možné jednoznačne určiť, či osoba, ktorá si tajne nahrala a následne zverejnila rozhovor zachytávajúci snahu o protiprávnu činnosť politika alebo iného verejného činiteľa, sa dopustila trestného činu.
Domnievame sa, že čo i len hrozba trestného stíhania osoby, ktorá chcela prekaziť zločinecké a korupčné správanie verejného činiteľa, hoci aj prostriedkami, ktoré sa javia byť neštandardné alebo nekorektné, je v moderných demokratických právnych štátoch nepredstaviteľná. Návrh zákona vychádza z presvedčenia, že v prípade konfliktu dvoch hodnôt je nevyhnutné ustúpiť vyšším princípom spravodlivosti. V situácii, na ktorú reaguje návrh zákona, sú tieto vyššie princípy prezentované verejným záujmom, ktorého ochranu by mal zákonodarca uprednostniť pred ochranou osobných práv verejného činiteľa.
Toľko k predkladanému návrhu zákona. Uvidíme, ako sa k tomu postavia poslanci Národnej rady, pretože tí, ktorí nekonajú v súlade so zákonmi a nekonajú v súlade s dobrými mravmi, môžu byť potenciálne ohrození práve vrátením niektorých ustanovení do pôvodného stavu, to znamená, že aby sa im dala dokázať korupčná činnosť, prípadne iné trestné činy.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre obranu a bezpečnosť. Ako gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní, gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

6.
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Dovoľte mi predstaviť návrh zákona, ktorý upravuje, jednoducho povedané, platy verejných funkcionárov.
Viem, že môžete namietať, že veď takýto zákon sme tu mali, ale ideme kúsok ďalej. Našou snahou je, aby sa táto úprava dostala do ústavného zákona. Je to naozaj námet na ďalšiu diskusiu. Tu by som veľmi rada zdôraznila, že naše hnutie ešte v roku 2011 alebo teda ešte sme vtedy neboli ako hnutie, ale štyria, ktorí sme boli v parlamente, sme sa už o niečo podobné pokúšali. Vtedy neúspešne. O to radšej sme, že tento týždeň bola schválená úprava platov verejných funkcionárov na základe predloženého návrhu poslancov vládnej strany SMER. Slúži im to ku cti. Táto úprava bola podporená naprieč politickým spektrom takmer kompletne. Takmer kompletne. Cieľom návrhu ústavného zákona je zaviesť princíp jedného platu pri výkone viacerých verejných funkcií. Návrh ústavného zákona je založený na dvoch pilieroch. Prvým je zdôraznenie zodpovednosti verejného funkcionára za náležitý výkon verejnej funkcie a tým druhým je zabránenie neprimeraného požívania príjmov plynúcich z výkonu viacerých verejných funkcií.
Vykonávanie každej verejnej funkcie je nielen odborne a časovo náročné, ale väčšinou aj nadpriemerne platovo ohodnotené v porovnaní s priemerným platom občanov Slovenskej republiky. Navrhuje sa preto, aby verejný funkcionár, ktorý zastáva viacero verejných funkcií, poberal za ich vykonávanie len jeden príjem. Zostáva na verejnom funkcionárovi, aby si vybral príjem, z výkonu ktorej verejnej funkcie bude poberať. Doplním, že tento zákon aj zákon, ktorý bol prijatý, je vlastne proti tzv. supermanom, ktorí naozaj niekedy nemajú mieru v poberaní pôžitkov z rôznych funkcií. Táto úprava sa nedotýka teda iných, iných zamestnaní, len naozaj funkcií.
Som presvedčená o tom, že postupne prídeme k tomu, že dokážeme upraviť aj zamestnania, ktoré sú naozaj poskytované z verejných zdrojov, všetky zamestnania, ktorých financie idú z verejných zdrojov. S cieľom posilniť zodpovednosť verejného funkcionára, vykonávať verejnú funkciu so všetkou vážnosťou a starostlivosťou, ktorá jej prináleží, je žiaduce vytvoriť relevantný právny rámec, ktorý by minimalizoval alebo aspoň nenabádal ku kumulácii viacerých verejných funkcií v rukách jednej osoby a tým neraz nepriamo aj v rukách príslušnej politickej strany alebo hnutia, čím sa posilňuje neželaná partokracia na Slovensku.
V zmysle uvedeného predložený návrh ústavného zákona rieši otázku inkompatibility, nezlučiteľnosti funkcií zamestnania a činností, rieši len finančnú odmenu poskytovanú osobe, ktorá zastáva viacero funkcií verejných funkcionárov. Za verejného funkcionára sa považuje osoba uvedená v čl. 2 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, a to poslanec Národnej rady, starosta obce, štátny tajomník, poslanec mestského zastupiteľstva alebo zastupiteľstva vyššieho územného celku a podobne. Návrh ústavného zákona rešpektuje čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého majú občania za rovnakých podmienok právo na prístup k volených a iným verejným funkciám, ako aj čl. 36 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky, ktorý sa týka práva na odmenu za vykonanú prácu. Tento predkladaný ústavný zákon má pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh ústavného zákona nemá vplyv na podnikateľskú sféru, vplyv na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti, má však pozitívne sociálne vplyvy. Tak ako bolo aj tento týždeň hovorené, je naozaj veľkou výhrou, že vôbec sa niečo udialo s tým, že na volené, že niektorí ľudia dokážu zastávať viacero volených funkcií.
A ešte malú zmenu okrem toho teda, že ide o veľkú zmenu v podobe doplnenia do ústavného zákona, je, že boli by sme veľmi radi, ak by tento zákon, a tak je aj koncipovaný, začal platiť už počas tohto volebného obdobia. To je podľa mňa veľmi dôležité. Preto vás prosím o podporu tohto, novely ústavného zákona a verím, že ak sa nepodarí prijať túto zmenu, bude naozaj aspoň námet na diskusiu na ústavnú ochranu funkcionárov, a aby neboli z nich supermani.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku, legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. Ako gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborov odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň uvedený návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

10.
Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť alebo opakovane predložiť návrh zákona, ktorý vyplynul zo situácie zo stredu alebo z mája v roku 2014 a priamo súvisel s eurovoľbami, s volebnou účasťou a s kritikou verejnosti o činnosti europoslancov v Európskom parlamente, resp. o znalosti o ich činnosti v našej krajine.
Keďže volebná účasť na Slovensku vo voľbách do Európskeho parlamentu v máji 2014 bola opäť rekordne nízka, tzv. slovenský paradox, kedy sme jednou z krajín, ktorá stále hovorí o eurooptimizme, ale na druhej strane ľudia nie sú ochotní ísť voliť, pretože dotyk s prácou europoslancov je veľmi malý, resp. nevedia presne, na čom robia, tak sme s kolegami vypracovali návrh zákona, ktorí by minimálne, o informovaní o agende europoslancov, vedeli informovať slovenskú verejnosť cez toto ctené plénum viac, a preto som si dovolil predložiť, aby europoslanci zvolení na území Slovenskej republiky mali priamo na pôde nášho národného zákonodarného zboru možnosť najmenej raz za kalendárny rok predniesť správu o svojej činnosti. Z dôvodov, keďže z viacerých analýz vyplýva, že jedným z dôvodov nízkej účasti, ako som spomínal, vo voľbách do Európskeho parlamentu, je aj všeobecná neznalosť, či už činnosti celého legislatívneho útvaru, alebo aj jednotlivých poslancov, je toto podľa mňa akceptovateľná miera toho, akým spôsobom môže byť jednou z mnohých teda možností, ktoré máme, ako môžme o činnosti nielen Európskeho parlamentu, ale aj konkrétnych poslancov informovať. Občania Slovenskej republiky disponujú veľmi málo, veľmi malými informáciami a takisto nemáme v či už vo verejnoprávnom priestore pri verejnoprávnych médiách, alebo aj médiách komerčných, alebo z licencie veľký priestor, a preto, ak by sme dopriali europoslancom to, že majú bez potreby hlasovania pléna možnosť informovať o svojej činnosti, urobili by sme pre obrovskú mieru legislatívy, ktorá sa na nás z Európskej únie hrnie, zadosť a mohli by sme si vypočuť, aké témy, čomu presne sa každý jeden poslanec venoval.
Nielen štúdie v tomto prípade, ale aj prax ukazuje, že existuje reálny dopyt po väčšej informovanosti o práci v Európskom parlamente, a to nielen zo strany občanov, ale aj samotných europoslancov. Možno ste zachytili, že túto iniciatívu, ktorú sme pôvodne robili s naším europoslancom Škripekom, sa k nej pridali, myslím, že jedenásti poslanci európskeho, súčasní europoslanci Európskeho parlamentu a túto možnosť by reálne privítali. Pred niekoľkými mesiacmi poslanci Európskeho parlamentu žiadali už teraz bývalého predsedu Národnej rady o možnosť vystúpiť v pléne počas rokovania Národnej rady, žiaľ, neúspešne. Nepochybne je potrebné a žiaduce vytvoriť teda priestor, aby europoslanci mali možnosť prezentovať svoje pôsobenie v Európskom parlamente, keďže v dôsledku prenesenia právomoci Slovenskej republiky na Európsku úniu má činnosť europoslancov vplyv na každodenný život každého jedného obyvateľa Slovenskej republiky.
Preto teda navrhujeme, aby poslanci Európskeho parlamentu zvolení na území Slovenskej republiky mali priamo na pôde Národnej rady možnosť najmenej raz za kalendárny rok predniesť správu o svojej činnosti. Takýto návrh by som si dovolil zhrnúť na tri pozitívne dopady. Zvyšuje a zlepšuje informovanosť verejnosť o práci poslancov, posilňuje vzájomné väzby medzi poslancami Národnej rady a poslancami Európskeho parlamentu, zvyšuje informovanosť Národnej rady, nielen eurovýboru o činnosti poslancov Európskeho parlamentu najmä vo vzťahu k uplatňovaniu zásad subsidiarity, ktorú poslanci Európskeho parlamentu môžu uplatňovať pri schvaľovaní právnych aktov Európskej únie. Toľko stručne k úvodu.
Myslím si, že tento návrh zákona by bol privítaný alebo by mohol vytvoriť predpoklad, aby sme urobili minimálne na pôde raz za rok to, že či už sa bude jednať o niektoré konkrétne transpozície, možno vysvetlenie procesu prijímania pri jednotlivých aktoch, legislatívnych aktoch Európskej únie, kedy veľmi ťažko sa dostávajú informácie, či už cez rokovanie eurovýboru, alebo kde majú v súčasnosti možnosť poslanci sa zúčastňovať, ale toto plénum je zatiaľ od možnosti informovania o konkrétnych legislatívnych aktoch, ktoré priamo dopadajú už aj pri rokovaní pléna, kedy transpozíciu uplatňujeme cez hlasovanie pléna. Často sa nám stáva, že priamo poslanci tu naši obviňujú ministrov, či sú legislatívne normy Európskej únie transponované dostatočne, resp. či sa pod transpozíciou v našich vnútorných legislatívnych aktoch nestala nejaká nekalosť, že pod témou transpozície sa dostávajú do zmien zákonov možno nesúvisiace veci, možno veci, ktoré sú nad rámec transpozície, toto všetko by sme vedeli priamo sa opýtať aj ľudí, ktorí túto legislatívu schvaľujú priamo na pôde Európskeho parlamentu.
Myslím si, že záujmy slovenských občanov už vyše desať rokov počas členstva Slovenskej republiky v Európskej únii rôzni zástupcovia obhajujú a títo ľudia by mali mať vytvorený priestor nie pod váhou väčšiny, ale automaticky z rokovacieho poriadku vystúpiť a informovať volených zástupcov do Národnej rady. Jeden dôvod som do dôvodovej správy neuviedol a to je podľa mňa ten veľmi dôležitý, ktorý ako keby Únia v posledných piatich rokoch prízvukuje, a to je zintenzívnenie, zefektívnenie a reálne prepojenie práce europarlamentu a národných parlamentov, toto je jeden z mechanizmov, ktorý by sme, ktorý by sme vedeli veľmi elegantne zapracovať do našej vnútornej legislatívy.
Myslím si, že toľko na úvod z hľadiska zámerov aj predloženia návrhu stačí, a aj týmto vás žiadam o podporu tohto návrhu. Je to aj cez celé politické spektrum, myslím si, že toto podporilo z našich 13 zástupcov v Európskom parlamente 11, že by túto možnosť privítali, takže nevidím tam žiadny politický zápas. Je to vecná príslušnosť k tomu, aby sme naozaj boli informovaní o činnosti europarlamentu ľuďmi, ktorí tam priamo pracujú, zároveň aj to, žeby možno naša verejnosť vedela aspoň vymenovať, ktorí poslanci zastupujú v európskom parlamente, by aj tento návrh zákona mal za cieľ, to znamená, že by sa v nejakom, v nejakej perióde títo ľudia objavovali na rokovaní Národnej rady, čo by, samozrejme, prinieslo aj mediálny obraz, pretože plénum slovenského parlamentu je podľa mňa kryté médiami omnoho viacej ako plénum Európskeho parlamentu, zároveň by sme sa vedeli spoľahnúť na europoslancov z celej agendy Európskej únie, ktorá je veľmi široká a často sa nedotýka priamo Slovenska, by vedeli vypreparovať a parciálne určiť, čo je z hľadiska agendy Európskeho parlamentu dôležité pre Slovenskú republiku, a tým, že by to oznámili plénu Národnej rady, by sme naozaj urobili pre informovanosť a možno aj pre to, že vznikajú možné dezinterpretácie, niekedy fámy, niekedy sa Únia používa skôr ako nejaký strašiak alebo hromozvod mnohých vecí, ktoré občania vnímajú veľmi citlivo, ako keby sme sa na tú Európsku úniu vyhovárali pri úprave niektorých legislatívnych aktov u nás doma, preto si myslím, že by bolo vhodné, aby sme tento návrh schválili a zaviedli ho do rokovacieho poriadku Národnej rady.
Ďakujem za pozornosť.