46. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem pekne. Ešte krátko mi dovoľte zareagovať na vystúpenie pána navrhovateľa. Dotkli ste sa na úvod svojho vystúpenia aj už spomínanej, aj mnou, pripravovanej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o práve uplatňovať výhrady vo svedomí. Trošku ma to vrátilo do obdobia, kedy sme, žiaľ, viedli ťažký zápas o presadenie tejto zmluvy, a mrzí ma, že rovnaké argumenty tej liberálnej a odmietavej časti, či už politikov, alebo občianskej verejnosti, ste zopakovali aj teraz, ako by tá pripravovaná Vatikánska zmluva by sa bola mala vzťahovať a jej možnosti uplatniť výhradu vo svedomí boli limitované na len a len občanov Slovenskej republiky katolíckeho vierovyznania. Nie je tomu tak.
Medzinárodná zmluva je zmluvou, ktorej práva a povinnosti a záväzky z nej vyplývajúce platia pre každého jedného občana Slovenskej republiky bez ohľadu na náboženstvo, na národnosť, proste je to univerzálna právna norma, ktorá zakladá práva a povinnosti pre všetkých. Preto neopakujme a nevracajme sa do tej istej terminológie, ktorú sme tu už raz na Slovensku zažívali, a mne je veľmi ľúto, lebo sme boli krátko pred tým, aby táto zmluva bola prijatá v Národnej rade Slovenskej republiky, išli sme do toho až tak odvážne, ale zodpovedne a principiálne, že na tejto nedohode, áno, vtedy padla slovenská vláda a boli predčasné parlamentné voľby. Ale nebanujem to ani do dnešného dňa a možno aj to vás trošku podnietilo, aby ste hľadali inú formu a spôsob, ako sa dopracovať a ako dokonca presadiť túto, nazvem to, tento zámer. Ja by som to aj podporil, keby ste boli ten text možno zostručnili a dali do Ústavy Slovenskej republiky jednu vetu. Ja som si ju napísal: "Každý má právo uplatniť výhradu vo svedomí v súlade s podmienkami ustanovenými zákonom." To by bolo akože to, čo ako vylučuje isté obavy alebo pochybnosti, tie, ktoré som už aj na úvod spomenul, o tom, či je, alebo nie je tento... (Reakcia z pléna.) No veď áno.
Po druhé. Chýba mi tu trošku, preto, lebo je to návrh zmeny ústavy, a vy sa odvolávate na to, že výkon tohto práva ustanoví zákon. Ja by som rád poznal už teraz, keď je tento návrh zmeny ústavy predložený, aj zákon alebo zákony, ktoré bude treba poprípade, v prípade schválenia tejto ústavnej zmeny... (Reakcia z pléna.) V dôvodovke, ale, vieš, to treba mať v normatívnej podobe, tak ako keď sme prerokovávali poslednú zmenu ústavy, kde sme vniesli zmenu v oblasti justície a uzákonili manželstvo ako výnimočný zväzok muža a ženy, pri zmene súdnej moci bol predložený s návrhom ústavy aj zákon, ktorým bolo treba vykonať tú ústavnú zmenu.
Takže sú to nedostatky, ktoré ale nepovažujem za tak závažné, aby toto malo byť dôvodom odmietnutia predloženého návrhu na zmenu Ústavy Slovenskej republiky, a ja by som bol nesmierne rád preto, lebo nič nie je na škodu v tejto oblasti, ak sa prijme, sme sa týmto problémom ďalej dokázali naozaj zodpovedne bez nejakých politických tričiek zaoberať a tento, túto vec presadili.
Neautorizovaný
Vystúpenia
9:45
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet poslancovi Pavlovi Zajacovi.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Skontrolovaný
9:52
Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:52
Pavol ZajacVychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
5.2.2015 o 9:52 hod.
Ing.
Pavol Zajac
Videokanál poslanca
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Neautorizovaný
9:52
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete niečo dodať? Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalej pokračujeme prvým čítaním o návrhu poslancov Richarda...
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete niečo dodať? Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalej pokračujeme prvým čítaním o návrhu poslancov Richarda Vašečku, Jozefa Viskupiča, Eriky Jurinovej a ďalších na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Návrh ústavného zákona má tlač 1347. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1358.
Dávam slovo poslancovi Jozefovi Viskupičovi, aby návrh ústavného zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.
(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Vašečku, Jozefa Viskupiča, Eriky Jurinovej a ďalších na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 1347.)
Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete niečo dodať? Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalej pokračujeme prvým čítaním o návrhu poslancov Richarda Vašečku, Jozefa Viskupiča, Eriky Jurinovej a ďalších na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Návrh ústavného zákona má tlač 1347. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1358.
Dávam slovo poslancovi Jozefovi Viskupičovi, aby návrh ústavného zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.
(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Vašečku, Jozefa Viskupiča, Eriky Jurinovej a ďalších na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 1347.)
Skontrolovaný
9:54
28.
Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi uviesť z môjho pohľadu asi najdôležitejší návrh zákona, ktorý som v tomto ctenom pléne za druhé volebné obdobie, ktoré v parlamente som, predkladal. Viem, že z hľadiska potrebnosti prijatia toho, úpravy, ktorú následne opíšem a určím dôvody, a tentokrát by som dovolil nebyť stručný, je potrebných 90 poslancov, aby zaňho zahlasovalo.
Tento návrh zákona má...
28.
Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi uviesť z môjho pohľadu asi najdôležitejší návrh zákona, ktorý som v tomto ctenom pléne za druhé volebné obdobie, ktoré v parlamente som, predkladal. Viem, že z hľadiska potrebnosti prijatia toho, úpravy, ktorú následne opíšem a určím dôvody, a tentokrát by som dovolil nebyť stručný, je potrebných 90 poslancov, aby zaňho zahlasovalo.
Tento návrh zákona má svoju históriu, resp. téma toho, čo sa budeme spolu s kolegami a kolegyňami snažiť presvedčiť, aby sa, aby získalo podporu Národnej rady, má svoju históriu, ktorá sa traduje od roku 2000, a vysvetlím prečo. Dokonca táto téma spôsobila pád druhej Dzurindovej vlády v zmysle vykonávacieho predpisu k medzinárodnej zmluve, a preto aj pod znením tohto návrhu je podpísaný celý klub poslancov za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti až na jednu výnimku.
Myslíme si, že návrh tohto ústavného zákona je dôležitý, pretože uzatvára mnohé kategórie, ktoré sa parciálne dostávajú na rokovanie Národnej rady a súvisia, a teraz to slovko alebo terminus technicus spomeniem, keďže sa jedná o výhradu vo svedomí. Naposledy sme tu otvárali túto tému, či už to boli liberálni poslanci, konzervatívni poslanci alebo poslanci vládnej strany, pri téme napríklad, ktorú priniesla do Národnej rady strana kresťanských demokratov, a to bola práca v nedeľu, resp. uzatvorenie obchodov v nedeľu. Vtedy sme viacerí spomínali, že existuje elegantnejšie riešenie, nie ktoré chodí alebo je v nejakej represii alebo v zákazoch, ale v povolení tzv. výhrady vo svedomí.
Z dôvodovej správy by som si dovolil uviesť niekoľko faktov. Neoddeliteľnou súčasťou slobody myslenia, presvedčenia, svedomia, náboženského vyznania, viery je predmetná výhrada vo svedomí. Právo na výhradu vo svedomí sa však nerodilo ľahko, a to ani na pôde Rady Európy, keď trvalo niekoľko desaťročí, kým ho väčšina členských štátov prijala aspoň vo vzťahu k vykonávaniu vojenskej služby. Urobila tak následne aj Slovenská republika, a to priamo vo svojom základnom dokumente, v čl. 25 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a to zakotvením práva na výhradu vo svedomí do čl. 10 alebo zakotvením práva na výhradu vo svedomí do čl. 10 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, ktorá ho uznáva v súlade s vnútroštátnymi zákonmi upravujúcimi výkon tohto práva, sa vytvoril priestor na rozšírenie výhrady vo svedomí aj do iných oblastí spoločenského života a jej zakotvenie vo všeobecnej rovine pre každého vo forme základného práva garantovaného ústavou, čo je aj cieľom predloženého návrhu zákona.
Právo na výhradu vo svedomí v tomto návrhu ústavného zákona predpokladá alebo hovorí, je zakotvené ako základné právo garantované ústavou pre každého bez ohľadu na jeho zmýšľanie, pričom nositeľom tohto práva môže byť len fyzická osoba. Zahŕňa nielen svedomie, ale aj presvedčenie, myslenie a náboženské vyznanie. Je vnímané ako vonkajší prejav výhrady vo svedomí, právnicky forum externum, ktorý je obmedzený ústavou v čl. 24 ods. 4 iba na prípady bezprostredného ohrozenia života iných v záujme ochrany základného práva na život. A možno ho obmedziť aj zákonom na základe zmocnenia v ústave čl. 24 ods. 5 na ochranu verejného poriadku, zdravia, mravnosti alebo práv a slobôd iných.
Výhrada alebo tento návrh ústavný spočíva výlučne v odmietnutí konania, pričom za konanie sa považuje aj spoluúčasť na konaní a činnosť s takýmto konaním súvisiaca vrátane jej asistencie. A tento návrh zákona má za dôsledok vylúčenie právnej zodpovednosti toho, kto si toto právo uplatnil v súlade s ústavou a osobitnými zákonmi prijatými na jeho vykonanie. Keďže podrobnosti týkajúce sa výkonu práva na výhradu vo svedomí ustanoví až zákon, nadobudnutie účinnosti návrhu ústavného zákona posúvame na január roku 2016.
Medzi osobité predpisy, ktoré by do tohto dátumu bolo vhodné prijať, aby sa neopakovala situácia, ktorá nastala po ratifikácii základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, konkordát alebo Vatikánska zmluva, patria zákony v oblasti zdravotníctva, ozbrojených síl, výchovy, vzdelávania, občianskoprávnych, pracovnoprávnych a rodinných vecí, výkonu právnických povolaní a pracovnoprávnych vzťahov, pričom v oblasti ozbrojených síl a zdravotníctva je už právo na výhradu vo svedomí aj v súčasnej dobe iba čiastočne upravené. Keďže ide o návrh ústavného zákona, navrhovaná právna úprava by mala mať prednosť nielen pred úpravou zakotvenou v Zmluve medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami, ale aj pred Vatikánskou zmluvou, ktorá síce má prednosť pred zákonmi v zmysle čl. 7 ods. 5 ústavy, avšak nie pred ústavou samotnou. Vzhľadom na to, že predložený návrh ústavného zákona je vo vzťahu k právu na výhradu vo svedomí formulovaný širšie, ako sú sformulované znenia oboch uvedených parciálnych zmlúv, nemalo by dôjsť k vzájomnej kolízii. Navyše obe zmluvy nie sú bez prijatia ďalších zmlúv na ich vykonanie uplatniteľné rovnako, ako nie je uplatniteľné ani právo na výhradu vo svedomí v zmysle predkladaného návrhu ústavného zákona bez prijatia osobitých zákonov na jeho vykonanie.
K dôvodom, priamo možno k stručnej histórii toho, s čím sa tu dekádu a pol alebo možno 15 rokov boríme, je, že ústava síce v čl. 24 zaručuje každému človeku slobodu jeho myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery a ide o základné slobody späté s existenciou človeka. Rovnako tak by aj toto právo, ktoré je zakotvené v čl. 9 Európskeho dohovoru o ľudských právach, v čl. 10 Charty základných práv Európskej únie, malo mať priamo explicitné znenie v ústave nášho štátu. Podľa prevládajúceho názoru odborníkov z oblasti právnej vedy je výhrada vo svedomí odvedená zo slobody myslenia, presvedčenia, svedomia, náboženstva. Možno ju definovať ako právo vyhnúť sa zákonnej povinnosti v mene vyššej povinnosti, ktorú ukladá svedomie – to je citát pána doktora Jána Drgonca z roku 2010 –, alebo odmietnutie konania, ktoré je v príkrom rozpore so svedomím konajúcej osoby bez toho, aby bola táto osoba nejakým možným spôsobom sankcionovaná. Právo na výhradu vo svedomí teda v súčasnom stave nie je v ústave explicitne stanovené. Článok 25 ods. 2 ústavy upravuje výnimku z povinnosti konať vojenskú službu formuláciou: "Nikoho nemožno nútiť, aby vykonával vojenskú službu, ak je to v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním." Podrobnosti stanovuje osobitný predpis, ktorým je zákon č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov. Výhrada vo svedomí v zmysle príslušného zákona sa vzťahuje na každého registrovaného občana alebo vojaka v zálohe vo vzťahu k vykonávaniu mimoriadnej služby, ktorý je povinný vykonať v čase vojny alebo vojnového stavu, ak podal písomné vyhlásenia o odopretí výkonu mimoriadnej služby z dôvodu, že jej výkon je v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním. Čiže v jednom parciálnom právnom predpise toto upravené je.
Niektoré osobitné zákony výhradu vo svedomí upravujú už aj v súčasnosti. Napríklad - to je druhý príklad - zdravotný pracovník podľa prílohy č. 4 zákona 578/2004 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a tak ďalej v znení neskorších predpisov môže odmietnuť taký výkon alebo spoluúčasť na ňom, ktorý odporuje svedomiu okrem prípadov bezprostredného ohrozenia života alebo zdravia osôb. V tejto súvislosti opäť spomeniem Vatikánsku zmluvu, ktorá bola ratifikovaná 18. 12. 2000 a uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 326/2001, a osobitne článok 7, ktorý priznáva každému právo na výhradu vo svedomí podľa vieroučných a mravoučných zásad v katolíckej cirkvi, pričom rozsah a podmienky uplatnenia tohto práva by mali byť zakotvené vo vykonávacej medzinárodnej zmluve, ktorá však zatiaľ uzavretá nebola, to je ten spomínaný príklad z roku 2005 alebo ’6, čiže pád druhej Dzurindovej vlády. Táto medzinárodná zmluva má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, avšak nie, ako som spomínal, pred ústavou samotnou.
Slovenská republika uzatvorila zmluvu taktiež s registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami. Článok 7 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami - okrem katolíckej cirkvi, keďže je to riešené v konkordáte - priznáva právo každému uplatňovať výhrady vo svedomí podľa vieroučných a mravoučných zásad svojej registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Táto zmluva však nemá prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Preto navrhovaná úprava ústavného zákona je v súlade s oboma vyššie uvedenými zmluvami, nevytvára priestor na rozpor právnych predpisov, ale, to je veľmi dôležité, rozširuje možnosti uplatniť si právo na výhradu vo svedomí každému, ak je to v rozpore s jeho svedomím, myslením, presvedčením a aj náboženským vyznaním, čo vlastne tie dve medzinárodné, tie dve zmluvy subsumuje, teda nielen v rozpore s vieroukou a mravoukou a zásadami katolíckej cirkvi, ale aj v širšom kontexte výhrady vo svedomí z iných dôvodov.
Z komentára k článku 10 Charty základných práv Európskej únie vyplýva, že právo zaručené v ods. 2, právo na výhradu vo svedomí odráža vnútroštátne ústavné tradície a vývoj vnútroštátnych právnych predpisov v tejto otázke. Pri výklade možno dospieť k záveru, že výhrada vo svedomí má hlboký sociálny, kultúrny, spoločenský význam, ktorý sa medzi jednotlivými spoločnosťami a štátmi môže líšiť. Zavedenie práva na výhradu vo svedomí je v dispozičnom oprávnení zákonodarcu každého štátu a je v jeho výlučnej právomoci, akým spôsobom právo upraví, či už v základnom zákone štátu, alebo v konkrétnych parciálnych zákonoch, a akým spôsobom určí hranice jeho uplatnenia. Zavedenie práva na výhradu vo svedomí je v pôsobnosti štátov v rámci ich vnútroštátnej legislatívy bez obmedzenia Európskeho dohovoru o ľudských právach, Charty základných práv Európskej únie alebo práva Európskej únie. Vzhľadom k tomu je plne v právomoci ústavného orgánu upraviť právo na výhradu vo svedomí vo všeobecnosti ako ústavné právo.
Keďže by bolo, tá debata, ďalej, a dôvody, ktoré uvádzame aj v osobitých častiach tohto ústavného zákona, má veľmi veľa právnych formulácií a právnych dôsledkov, dovolím si pri uvádzaní tohto návrhu zákona zopakovať dva podstatné fakty. Uplatnenie výhrady vo svedomí v širšom kontexte rozširuje vo veľmi podstatnej miere mieru slobody, a ak by sme ho upravili do základného zákona, Ústavy Slovenskej republiky, vytvorili by sme priestor, aby nie iba ako keby tri parciálne oblasti, ktoré, jedna je upravená len čiastočne, keďže konkordát bol prijatý, ale vykonávacia medzinárodná zmluva chýba, zároveň zmluva s registrovanými cirkvami, ktoré vytvárajú tento priestor iba do oblasti zatiaľ zdravotnej starostlivosti a ozbrojených síl, by rozšírila možnosť pôsobnosti do iných. Dôležitý je napríklad, tak ako som spomínal, ten pracovnoprávny rozmer, kedy uplatnením vo, výhrady vo svedomí pri pracovnoprávnych vzťahoch by sme nemuseli riešiť otázku toho, či niekto v nedeľu je nútený alebo nie je nútený pracovať. Je to jeden z tých konkrétnych príkladov, ktoré by prijatie ústavného konštruktu a následne jeho zapracovania do Zákonníka práce umožnilo uplatniť výhradu vo svedomí aj v pracovnoprávnych vzťahoch. Menoval som všetkých prierezových sedem oblastí, kde máme zatiaľ poriešené iba dve, a preto si myslím, že už v tradícii toho, že demokratickej tradícii, že niekedy je veľmi potrebné začať, urobiť ten povestný malý krok na tisíckilometrovej ceste.
Predchádzajúci návrh zákona, ktorý predkladala pani poslankyňa, pani podpredsedníčka Jurinová, tiež začal tak, že sme pôvodný návrh zákona o platoch multifunkcionárov predkladali v roku 2011 a mal podporu štyroch poslancov. Následne sa stal agendou aj vládnej strany a toto ustanovenie už v našom zákonodarstve máme. Preto si myslím, že dostať do pléna Národnej rady tému výhrady vo svedomí, ktorá by mala byť urobená poriadne a odvrchu, je urobená s ambíciou urobenia toho prvého povestného kroku a možno prijatím tohto návrhu sa aj po, po tom, čo je teraz často v spoločnosti v súvislosti s referendom volané, otvorme diskusiu. Skúsme otvoriť diskusiu aj o tomto probléme, pretože by to mnohé veci, ktoré parciálne riešime, vedelo, by sme vedeli uzatvoriť aj prijatím tohto ústavného riešenia.
Preto vás prosím o podporu, a zatiaľ ďakujem za pozornosť.
28.
Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi uviesť z môjho pohľadu asi najdôležitejší návrh zákona, ktorý som v tomto ctenom pléne za druhé volebné obdobie, ktoré v parlamente som, predkladal. Viem, že z hľadiska potrebnosti prijatia toho, úpravy, ktorú následne opíšem a určím dôvody, a tentokrát by som dovolil nebyť stručný, je potrebných 90 poslancov, aby zaňho zahlasovalo.
Tento návrh zákona má svoju históriu, resp. téma toho, čo sa budeme spolu s kolegami a kolegyňami snažiť presvedčiť, aby sa, aby získalo podporu Národnej rady, má svoju históriu, ktorá sa traduje od roku 2000, a vysvetlím prečo. Dokonca táto téma spôsobila pád druhej Dzurindovej vlády v zmysle vykonávacieho predpisu k medzinárodnej zmluve, a preto aj pod znením tohto návrhu je podpísaný celý klub poslancov za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti až na jednu výnimku.
Myslíme si, že návrh tohto ústavného zákona je dôležitý, pretože uzatvára mnohé kategórie, ktoré sa parciálne dostávajú na rokovanie Národnej rady a súvisia, a teraz to slovko alebo terminus technicus spomeniem, keďže sa jedná o výhradu vo svedomí. Naposledy sme tu otvárali túto tému, či už to boli liberálni poslanci, konzervatívni poslanci alebo poslanci vládnej strany, pri téme napríklad, ktorú priniesla do Národnej rady strana kresťanských demokratov, a to bola práca v nedeľu, resp. uzatvorenie obchodov v nedeľu. Vtedy sme viacerí spomínali, že existuje elegantnejšie riešenie, nie ktoré chodí alebo je v nejakej represii alebo v zákazoch, ale v povolení tzv. výhrady vo svedomí.
Z dôvodovej správy by som si dovolil uviesť niekoľko faktov. Neoddeliteľnou súčasťou slobody myslenia, presvedčenia, svedomia, náboženského vyznania, viery je predmetná výhrada vo svedomí. Právo na výhradu vo svedomí sa však nerodilo ľahko, a to ani na pôde Rady Európy, keď trvalo niekoľko desaťročí, kým ho väčšina členských štátov prijala aspoň vo vzťahu k vykonávaniu vojenskej služby. Urobila tak následne aj Slovenská republika, a to priamo vo svojom základnom dokumente, v čl. 25 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a to zakotvením práva na výhradu vo svedomí do čl. 10 alebo zakotvením práva na výhradu vo svedomí do čl. 10 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, ktorá ho uznáva v súlade s vnútroštátnymi zákonmi upravujúcimi výkon tohto práva, sa vytvoril priestor na rozšírenie výhrady vo svedomí aj do iných oblastí spoločenského života a jej zakotvenie vo všeobecnej rovine pre každého vo forme základného práva garantovaného ústavou, čo je aj cieľom predloženého návrhu zákona.
Právo na výhradu vo svedomí v tomto návrhu ústavného zákona predpokladá alebo hovorí, je zakotvené ako základné právo garantované ústavou pre každého bez ohľadu na jeho zmýšľanie, pričom nositeľom tohto práva môže byť len fyzická osoba. Zahŕňa nielen svedomie, ale aj presvedčenie, myslenie a náboženské vyznanie. Je vnímané ako vonkajší prejav výhrady vo svedomí, právnicky forum externum, ktorý je obmedzený ústavou v čl. 24 ods. 4 iba na prípady bezprostredného ohrozenia života iných v záujme ochrany základného práva na život. A možno ho obmedziť aj zákonom na základe zmocnenia v ústave čl. 24 ods. 5 na ochranu verejného poriadku, zdravia, mravnosti alebo práv a slobôd iných.
Výhrada alebo tento návrh ústavný spočíva výlučne v odmietnutí konania, pričom za konanie sa považuje aj spoluúčasť na konaní a činnosť s takýmto konaním súvisiaca vrátane jej asistencie. A tento návrh zákona má za dôsledok vylúčenie právnej zodpovednosti toho, kto si toto právo uplatnil v súlade s ústavou a osobitnými zákonmi prijatými na jeho vykonanie. Keďže podrobnosti týkajúce sa výkonu práva na výhradu vo svedomí ustanoví až zákon, nadobudnutie účinnosti návrhu ústavného zákona posúvame na január roku 2016.
Medzi osobité predpisy, ktoré by do tohto dátumu bolo vhodné prijať, aby sa neopakovala situácia, ktorá nastala po ratifikácii základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, konkordát alebo Vatikánska zmluva, patria zákony v oblasti zdravotníctva, ozbrojených síl, výchovy, vzdelávania, občianskoprávnych, pracovnoprávnych a rodinných vecí, výkonu právnických povolaní a pracovnoprávnych vzťahov, pričom v oblasti ozbrojených síl a zdravotníctva je už právo na výhradu vo svedomí aj v súčasnej dobe iba čiastočne upravené. Keďže ide o návrh ústavného zákona, navrhovaná právna úprava by mala mať prednosť nielen pred úpravou zakotvenou v Zmluve medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami, ale aj pred Vatikánskou zmluvou, ktorá síce má prednosť pred zákonmi v zmysle čl. 7 ods. 5 ústavy, avšak nie pred ústavou samotnou. Vzhľadom na to, že predložený návrh ústavného zákona je vo vzťahu k právu na výhradu vo svedomí formulovaný širšie, ako sú sformulované znenia oboch uvedených parciálnych zmlúv, nemalo by dôjsť k vzájomnej kolízii. Navyše obe zmluvy nie sú bez prijatia ďalších zmlúv na ich vykonanie uplatniteľné rovnako, ako nie je uplatniteľné ani právo na výhradu vo svedomí v zmysle predkladaného návrhu ústavného zákona bez prijatia osobitých zákonov na jeho vykonanie.
K dôvodom, priamo možno k stručnej histórii toho, s čím sa tu dekádu a pol alebo možno 15 rokov boríme, je, že ústava síce v čl. 24 zaručuje každému človeku slobodu jeho myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery a ide o základné slobody späté s existenciou človeka. Rovnako tak by aj toto právo, ktoré je zakotvené v čl. 9 Európskeho dohovoru o ľudských právach, v čl. 10 Charty základných práv Európskej únie, malo mať priamo explicitné znenie v ústave nášho štátu. Podľa prevládajúceho názoru odborníkov z oblasti právnej vedy je výhrada vo svedomí odvedená zo slobody myslenia, presvedčenia, svedomia, náboženstva. Možno ju definovať ako právo vyhnúť sa zákonnej povinnosti v mene vyššej povinnosti, ktorú ukladá svedomie – to je citát pána doktora Jána Drgonca z roku 2010 –, alebo odmietnutie konania, ktoré je v príkrom rozpore so svedomím konajúcej osoby bez toho, aby bola táto osoba nejakým možným spôsobom sankcionovaná. Právo na výhradu vo svedomí teda v súčasnom stave nie je v ústave explicitne stanovené. Článok 25 ods. 2 ústavy upravuje výnimku z povinnosti konať vojenskú službu formuláciou: "Nikoho nemožno nútiť, aby vykonával vojenskú službu, ak je to v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním." Podrobnosti stanovuje osobitný predpis, ktorým je zákon č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov. Výhrada vo svedomí v zmysle príslušného zákona sa vzťahuje na každého registrovaného občana alebo vojaka v zálohe vo vzťahu k vykonávaniu mimoriadnej služby, ktorý je povinný vykonať v čase vojny alebo vojnového stavu, ak podal písomné vyhlásenia o odopretí výkonu mimoriadnej služby z dôvodu, že jej výkon je v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním. Čiže v jednom parciálnom právnom predpise toto upravené je.
Niektoré osobitné zákony výhradu vo svedomí upravujú už aj v súčasnosti. Napríklad - to je druhý príklad - zdravotný pracovník podľa prílohy č. 4 zákona 578/2004 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a tak ďalej v znení neskorších predpisov môže odmietnuť taký výkon alebo spoluúčasť na ňom, ktorý odporuje svedomiu okrem prípadov bezprostredného ohrozenia života alebo zdravia osôb. V tejto súvislosti opäť spomeniem Vatikánsku zmluvu, ktorá bola ratifikovaná 18. 12. 2000 a uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 326/2001, a osobitne článok 7, ktorý priznáva každému právo na výhradu vo svedomí podľa vieroučných a mravoučných zásad v katolíckej cirkvi, pričom rozsah a podmienky uplatnenia tohto práva by mali byť zakotvené vo vykonávacej medzinárodnej zmluve, ktorá však zatiaľ uzavretá nebola, to je ten spomínaný príklad z roku 2005 alebo ’6, čiže pád druhej Dzurindovej vlády. Táto medzinárodná zmluva má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, avšak nie, ako som spomínal, pred ústavou samotnou.
Slovenská republika uzatvorila zmluvu taktiež s registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami. Článok 7 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami - okrem katolíckej cirkvi, keďže je to riešené v konkordáte - priznáva právo každému uplatňovať výhrady vo svedomí podľa vieroučných a mravoučných zásad svojej registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Táto zmluva však nemá prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Preto navrhovaná úprava ústavného zákona je v súlade s oboma vyššie uvedenými zmluvami, nevytvára priestor na rozpor právnych predpisov, ale, to je veľmi dôležité, rozširuje možnosti uplatniť si právo na výhradu vo svedomí každému, ak je to v rozpore s jeho svedomím, myslením, presvedčením a aj náboženským vyznaním, čo vlastne tie dve medzinárodné, tie dve zmluvy subsumuje, teda nielen v rozpore s vieroukou a mravoukou a zásadami katolíckej cirkvi, ale aj v širšom kontexte výhrady vo svedomí z iných dôvodov.
Z komentára k článku 10 Charty základných práv Európskej únie vyplýva, že právo zaručené v ods. 2, právo na výhradu vo svedomí odráža vnútroštátne ústavné tradície a vývoj vnútroštátnych právnych predpisov v tejto otázke. Pri výklade možno dospieť k záveru, že výhrada vo svedomí má hlboký sociálny, kultúrny, spoločenský význam, ktorý sa medzi jednotlivými spoločnosťami a štátmi môže líšiť. Zavedenie práva na výhradu vo svedomí je v dispozičnom oprávnení zákonodarcu každého štátu a je v jeho výlučnej právomoci, akým spôsobom právo upraví, či už v základnom zákone štátu, alebo v konkrétnych parciálnych zákonoch, a akým spôsobom určí hranice jeho uplatnenia. Zavedenie práva na výhradu vo svedomí je v pôsobnosti štátov v rámci ich vnútroštátnej legislatívy bez obmedzenia Európskeho dohovoru o ľudských právach, Charty základných práv Európskej únie alebo práva Európskej únie. Vzhľadom k tomu je plne v právomoci ústavného orgánu upraviť právo na výhradu vo svedomí vo všeobecnosti ako ústavné právo.
Keďže by bolo, tá debata, ďalej, a dôvody, ktoré uvádzame aj v osobitých častiach tohto ústavného zákona, má veľmi veľa právnych formulácií a právnych dôsledkov, dovolím si pri uvádzaní tohto návrhu zákona zopakovať dva podstatné fakty. Uplatnenie výhrady vo svedomí v širšom kontexte rozširuje vo veľmi podstatnej miere mieru slobody, a ak by sme ho upravili do základného zákona, Ústavy Slovenskej republiky, vytvorili by sme priestor, aby nie iba ako keby tri parciálne oblasti, ktoré, jedna je upravená len čiastočne, keďže konkordát bol prijatý, ale vykonávacia medzinárodná zmluva chýba, zároveň zmluva s registrovanými cirkvami, ktoré vytvárajú tento priestor iba do oblasti zatiaľ zdravotnej starostlivosti a ozbrojených síl, by rozšírila možnosť pôsobnosti do iných. Dôležitý je napríklad, tak ako som spomínal, ten pracovnoprávny rozmer, kedy uplatnením vo, výhrady vo svedomí pri pracovnoprávnych vzťahoch by sme nemuseli riešiť otázku toho, či niekto v nedeľu je nútený alebo nie je nútený pracovať. Je to jeden z tých konkrétnych príkladov, ktoré by prijatie ústavného konštruktu a následne jeho zapracovania do Zákonníka práce umožnilo uplatniť výhradu vo svedomí aj v pracovnoprávnych vzťahoch. Menoval som všetkých prierezových sedem oblastí, kde máme zatiaľ poriešené iba dve, a preto si myslím, že už v tradícii toho, že demokratickej tradícii, že niekedy je veľmi potrebné začať, urobiť ten povestný malý krok na tisíckilometrovej ceste.
Predchádzajúci návrh zákona, ktorý predkladala pani poslankyňa, pani podpredsedníčka Jurinová, tiež začal tak, že sme pôvodný návrh zákona o platoch multifunkcionárov predkladali v roku 2011 a mal podporu štyroch poslancov. Následne sa stal agendou aj vládnej strany a toto ustanovenie už v našom zákonodarstve máme. Preto si myslím, že dostať do pléna Národnej rady tému výhrady vo svedomí, ktorá by mala byť urobená poriadne a odvrchu, je urobená s ambíciou urobenia toho prvého povestného kroku a možno prijatím tohto návrhu sa aj po, po tom, čo je teraz často v spoločnosti v súvislosti s referendom volané, otvorme diskusiu. Skúsme otvoriť diskusiu aj o tomto probléme, pretože by to mnohé veci, ktoré parciálne riešime, vedelo, by sme vedeli uzatvoriť aj prijatím tohto ústavného riešenia.
Preto vás prosím o podporu, a zatiaľ ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný
10:10
Vstup predsedajúceho 10:10
Miroslav ČížTakže pokiaľ pôvodne navrhnutý spravodajca pán poslanec Hrušovský vystúpi, tak má slovo on.
Ďakujem pekne.
Takže pokiaľ pôvodne navrhnutý spravodajca pán poslanec Hrušovský vystúpi, tak má slovo on.
Ďakujem pekne.
Ďakujem za uvedenie návrhu. Navrhnutý gestorský výbor ústavnoprávny určil za spravodajcu Editu Pfundtner. Má slovo. Alebo?
Takže pokiaľ pôvodne navrhnutý spravodajca pán poslanec Hrušovský vystúpi, tak má slovo on.
Ďakujem pekne.
Skontrolovaný
10:11
Ale teraz dovoľte, aby som z poverenia ústavnoprávneho výboru ako poverený spravodajca vás informoval, že návrh, ktorý predložila skupina poslancov, na zmenu Ústavy Slovenskej republiky po formálnoprávnej stránke spĺňa všetky náležitosti a je predložený v súlade s rokovacím poriadkom. Ďalej po rozprave odporúčam, aby návrh bol prerokovaný v ústavnoprávnom výbore, ktorý zároveň odporúčam, aby bol aj gestorským výborom a aby návrh prerokoval do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Dámy a páni, tak ako som povedal, téma výhrady vo svedomí je jedna mimoriadne náročná téma, dokonca padali na nej aj vlády Slovenskej republiky, a preto by som poprosil všetkých tých, ktorí ste našli odvahu navrhnúť túto zmenu Ústavy Slovenskej republiky, aby sme príliš neprepolitizovávali tento problém, lebo by som bol nerád, keby sme z toho spravili len zápas, súťaž o presadenie tejto ušľachtilej veci do Ústavy Slovenskej republiky. Mám niekoľko výhrad, skôr ústavných a právnych, prečo si myslím, že návrh je treba dopracovať, a možno ešte predtým, ako dopracovať, si sadnúť a povedať si cieľ, ktorý sledujeme, preto, lebo jeden z medzinárodných záväzkov, ktorý Slovenská republika prevzala na seba, je zodpovednosť v rámci prijatej základnej zmluvy medzi Svätou stolicou a Slovenskou republikou pripraviť zmluvu o výhrade vo svedomí. Ja ju ponúkam všetkým navrhovateľom, aby sme sa s obsahom a textom tejto zmluvy zaoberali, a bol by som rád, keby sme možno tento text dokázali inkorporovať do ústavného poriadku Slovenskej republiky, lebo to, čo navrhujete, žiaľ, nepovažujem z hľadiska právneho za šťastný návrh.
Totiž všetko to, čo navrhujete, už dnes je obsiahnuté v niektorých dokumentoch, a tak ako povedal aj pán navrhovateľ, je zakotvené právo na výhradu vo svedomí aj v Charte základných práv Európskej únie, konkrétne v článku 10 ods. 2, ale najmä v základnej zmluve, ktorá je súčasťou nášho právneho poriadku, a táto zmluva má dokonca prednosť pred zákonmi Národnej rady Slovenskej republiky.
Na druhej strane chcem poukázať, že návrh nie je celkom presný. Zdravie a verejný poriadok môže byť ohrozený? kladiem si otázku. No, je to na diskusiu, ale mám o tom vážne pochybnosti a myslím, že ak by sme do diskusie o tomto návrhu vtiahli aj ústavných právnikov, asi by sme mali, teda asi by ste mali vy navrhovatelia problém obhájiť tento návrh v takto formulovanej normatívnej podobe. (Reakcia z pléna.) No, v poriadku, ja hovorím aj o iných, ktorí možno majú iný názor.
Ja zase na druhej strane som rád, keď sa podarí, a keby sa podarilo do Ústavy Slovenskej republiky vniesť čo už len termín výhrady vo svedomí, ale v takto navrhnutej podobe, si myslím, že aj z hľadiska právneho, aj z hľadiska ústavného je treba ešte predtým, ako pristúpime v druhom čítaní, predpokladám, že tento návrh bude schválený a bude prerokovávaný v druhom čítaní, viedli naozaj veľmi zodpovednú diskusiu.
Skončil som, pán podpredseda.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem aj kolegyni Pfundtner, ktorá bola ochotná prijať úlohu spravodajcu k tomuto návrhu zákona. Mal som trošku povinnosti, ale stihol som to, chvalabohu, lebo túto tému považujem za mimoriadne dôležitú, vážnu, a želal by som si, aby k tejto vážnosti sme pristupovali tak, aby sme príliš nehľadali v tom len politiku, ale naozaj riešenie problému, ktorý je dlhodobý, ktorý je, bol a ešte bude predmetom ďalších možno politických rokovaní.
Ale teraz dovoľte, aby som z poverenia ústavnoprávneho výboru ako poverený spravodajca vás informoval, že návrh, ktorý predložila skupina poslancov, na zmenu Ústavy Slovenskej republiky po formálnoprávnej stránke spĺňa všetky náležitosti a je predložený v súlade s rokovacím poriadkom. Ďalej po rozprave odporúčam, aby návrh bol prerokovaný v ústavnoprávnom výbore, ktorý zároveň odporúčam, aby bol aj gestorským výborom a aby návrh prerokoval do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Dámy a páni, tak ako som povedal, téma výhrady vo svedomí je jedna mimoriadne náročná téma, dokonca padali na nej aj vlády Slovenskej republiky, a preto by som poprosil všetkých tých, ktorí ste našli odvahu navrhnúť túto zmenu Ústavy Slovenskej republiky, aby sme príliš neprepolitizovávali tento problém, lebo by som bol nerád, keby sme z toho spravili len zápas, súťaž o presadenie tejto ušľachtilej veci do Ústavy Slovenskej republiky. Mám niekoľko výhrad, skôr ústavných a právnych, prečo si myslím, že návrh je treba dopracovať, a možno ešte predtým, ako dopracovať, si sadnúť a povedať si cieľ, ktorý sledujeme, preto, lebo jeden z medzinárodných záväzkov, ktorý Slovenská republika prevzala na seba, je zodpovednosť v rámci prijatej základnej zmluvy medzi Svätou stolicou a Slovenskou republikou pripraviť zmluvu o výhrade vo svedomí. Ja ju ponúkam všetkým navrhovateľom, aby sme sa s obsahom a textom tejto zmluvy zaoberali, a bol by som rád, keby sme možno tento text dokázali inkorporovať do ústavného poriadku Slovenskej republiky, lebo to, čo navrhujete, žiaľ, nepovažujem z hľadiska právneho za šťastný návrh.
Totiž všetko to, čo navrhujete, už dnes je obsiahnuté v niektorých dokumentoch, a tak ako povedal aj pán navrhovateľ, je zakotvené právo na výhradu vo svedomí aj v Charte základných práv Európskej únie, konkrétne v článku 10 ods. 2, ale najmä v základnej zmluve, ktorá je súčasťou nášho právneho poriadku, a táto zmluva má dokonca prednosť pred zákonmi Národnej rady Slovenskej republiky.
Na druhej strane chcem poukázať, že návrh nie je celkom presný. Zdravie a verejný poriadok môže byť ohrozený? kladiem si otázku. No, je to na diskusiu, ale mám o tom vážne pochybnosti a myslím, že ak by sme do diskusie o tomto návrhu vtiahli aj ústavných právnikov, asi by sme mali, teda asi by ste mali vy navrhovatelia problém obhájiť tento návrh v takto formulovanej normatívnej podobe. (Reakcia z pléna.) No, v poriadku, ja hovorím aj o iných, ktorí možno majú iný názor.
Ja zase na druhej strane som rád, keď sa podarí, a keby sa podarilo do Ústavy Slovenskej republiky vniesť čo už len termín výhrady vo svedomí, ale v takto navrhnutej podobe, si myslím, že aj z hľadiska právneho, aj z hľadiska ústavného je treba ešte predtým, ako pristúpime v druhom čítaní, predpokladám, že tento návrh bude schválený a bude prerokovávaný v druhom čítaní, viedli naozaj veľmi zodpovednú diskusiu.
Skončil som, pán podpredseda.
Neautorizovaný
10:18
Vstup predsedajúceho 10:18
Miroslav ČížChce zaujať k stanovisku spravodajcu, predpokladám, stanovisko navrhovateľ, má slovo.
Chce zaujať k stanovisku spravodajcu, predpokladám, stanovisko navrhovateľ, má slovo.
Ďakujem pekne, pán spravodajca za spravodajskú správu. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy nemám, pýtam sa preto, kto sa hlási do rozpravy ústne. Neregistrujem žiadneho pána poslanca, tak mi dovoľte vyhlásiť všeobecnú rozpravu za skončenú.
Chce zaujať k stanovisku spravodajcu, predpokladám, stanovisko navrhovateľ, má slovo.
Skontrolovaný
10:24
Prvá je, samozrejme, tiež žiadame o podporu, keďže, tak ako som spomínal, by nemusela, nemusela mať právo na výhradu vo svedomí zafarbenie, či už mocensko-politické, ale aj ideovo-politické, pretože tento návrh zákona implementovaný do ústavy otvára...
Prvá je, samozrejme, tiež žiadame o podporu, keďže, tak ako som spomínal, by nemusela, nemusela mať právo na výhradu vo svedomí zafarbenie, či už mocensko-politické, ale aj ideovo-politické, pretože tento návrh zákona implementovaný do ústavy otvára také možnosti na rozšírenie miery slobody, že ani ten ideovo-politický zápas v zmysle liberál a konzervatívec, sociálny demokrat, v ňom veľmi nevidím.
Volanie po priamej, vyčerpávajúcej debate sme navzájom po sebe zopakovali, čiže toto vítam. Problém s konkordátom a jeho prijatím je presne ten, kde možno doteraz neprišlo k prijatiu vykonávacej medzinárodnej zmluvy, pretože sa pohybuje na užšej platforme, a to je uplatnenie výhrady vo svedomí na základe náboženstva. Nepôjdem teraz do iných právnych konštruktov. Myslím si, že z hľadiska citácií, ktoré som uviedol v úvodnom slove, toho bolo pri uvádzaní návrhu zákona viacej, a súhlasím s tým, že by sa mali zaoberať naďalej tým právne tímy, pretože ten text je jednoduchý a je tam jeden podstatný moment, keďže sa jedná o ústavný zákon. Na konci je: "Podrobnosti výkonu práva ustanoví zákon." Znamená to, že právo na výhradu vo svedomí sa stane vykonateľným až po vydaní osobitného predpisu, ktorým sa upraví oblasť, rozsah, podmienky výkonu práva a podobne, a to v intenciách čl. 24 ods. 5 ústavy.
Po prijatí tohto návrhu ústavného zákona bude ďalším krokom vymedzenie všetkých oblastí, v ktorých bude možné výhradu vo svedomí aplikovať, a v osobitných právnych predpisoch zaviesť podmienky, po splnení ktorých bude možné výhradu vo svedomí uplatňovať. Zákonodarca by mal upraviť podmienky výkonu práva na výhradu vo svedomí tak, aby uplatnenie tohto práva nespôsobovalo zabránenie prístupu k službám a právam iných osôb. Možno tam je aj tá otázka na to zdravie. Je to dokonca priamo citácia z navrhovaných možností aj po debate s ústavnými právnikmi, aby sa tam táto, táto malá reštrikcia, ak to tak mám nazvať, objavila, alebo toto malé obmedzenie. Čiže z hľadiska predpokladu tých možných oblastí by sa predpokladala novelizácia zákona v oblasti výchovy a vzdelávania, apropo, tu máme momentálne tretiu otázku v referende, občianskoprávnych, rodinných vecí, to je druhá otázka referenda, zdravotníctva, ozbrojených síl, výkonu právnických povolaní, pracovnoprávnych vzťahov. Konkrétne otázky, ktoré by v tomto prípade prichádzali do úvahy, sú napríklad vykonávanie umelých prerušení tehotenstva, sterilizácia žien, oplodnenie in vitro, výučba niektorých predmetov, napr. sexuálna výchova, výchova k manželstvu a rodičovstvu alebo obdobných predmetov zahŕňajúcich sexuálnu výchovu na školách, práca v nedeľu a ďalšie.
Z dôvodu značného dopadu navrhovanej úpravy na širokú verejnosť a potreby zmeny legislatívy sme preto aj umiestnili platnosť tohto, pardon, účinnosť tohto predkladaného ústavného zákona na január 2016, prípadne ten legisvakančný čas by sa možno, aj to by bolo na diskusiu, ak by tento návrh zákona prešiel prvým čítaním.
Čiže tak ako som začal, budem aj končiť. Myslím si, že za moje pôsobenie v Národnej rade som nepredkladal dôležitejší zákon, ako je zákon, ako je táto právna úprava základného zákona nášho štátu, ako je táto úprava ústavy, pretože šliapeme po... alebo pohybujeme sa v oblasti ľudského svedomia, ľudskej slobody, základných ľudských práv, a preto nielenže si myslím, že sme mimo mocensko-politického kontextu, ale dokonca aj omnoho dôležitejšieho, v súčasnej napätej a emóciami bičovanej dobe nad ideologicko-politickým rámcom. Čiže dúfam, že padne tento prvý krok na tej tisíckilometrovej ceste a na jeho konci bude prijatie tohto práva na výhradu vo svedomí, ktoré rozšíri mieru slobody, ktoré umožní ľuďom Slovenskej republiky v tých vzťahoch, ktoré sú tu definované, vyriešiť väčšie množstvo otázok, ako rieši, ako sme riešili pri predkladaní parciálnych zákonov v Národnej rade, dokonca ako rieši aj súčasný mocný inštitút demokratického systému a priamej demokracie, referendum. Totižto prvýkrát mám pocit, že komplexné a systémové riešenie nie je fráza a floskula, ale toto je návrh, ktorý by mohlo naozaj komplexné a systémové riešenie v oblasti ľudského svedomia a slobody priniesť.
Ďakujem za pozornosť a prosím týmto o podporu.
Ďakujem. Keďže, keďže sme vybavili debatu v rámci predkladania a spravodajskej, úvodnej spravodajskej správy, preto by som si dovolil zhrnúť k tomu záveru pána spravodajcu asi tri poznámky.
Prvá je, samozrejme, tiež žiadame o podporu, keďže, tak ako som spomínal, by nemusela, nemusela mať právo na výhradu vo svedomí zafarbenie, či už mocensko-politické, ale aj ideovo-politické, pretože tento návrh zákona implementovaný do ústavy otvára také možnosti na rozšírenie miery slobody, že ani ten ideovo-politický zápas v zmysle liberál a konzervatívec, sociálny demokrat, v ňom veľmi nevidím.
Volanie po priamej, vyčerpávajúcej debate sme navzájom po sebe zopakovali, čiže toto vítam. Problém s konkordátom a jeho prijatím je presne ten, kde možno doteraz neprišlo k prijatiu vykonávacej medzinárodnej zmluvy, pretože sa pohybuje na užšej platforme, a to je uplatnenie výhrady vo svedomí na základe náboženstva. Nepôjdem teraz do iných právnych konštruktov. Myslím si, že z hľadiska citácií, ktoré som uviedol v úvodnom slove, toho bolo pri uvádzaní návrhu zákona viacej, a súhlasím s tým, že by sa mali zaoberať naďalej tým právne tímy, pretože ten text je jednoduchý a je tam jeden podstatný moment, keďže sa jedná o ústavný zákon. Na konci je: "Podrobnosti výkonu práva ustanoví zákon." Znamená to, že právo na výhradu vo svedomí sa stane vykonateľným až po vydaní osobitného predpisu, ktorým sa upraví oblasť, rozsah, podmienky výkonu práva a podobne, a to v intenciách čl. 24 ods. 5 ústavy.
Po prijatí tohto návrhu ústavného zákona bude ďalším krokom vymedzenie všetkých oblastí, v ktorých bude možné výhradu vo svedomí aplikovať, a v osobitných právnych predpisoch zaviesť podmienky, po splnení ktorých bude možné výhradu vo svedomí uplatňovať. Zákonodarca by mal upraviť podmienky výkonu práva na výhradu vo svedomí tak, aby uplatnenie tohto práva nespôsobovalo zabránenie prístupu k službám a právam iných osôb. Možno tam je aj tá otázka na to zdravie. Je to dokonca priamo citácia z navrhovaných možností aj po debate s ústavnými právnikmi, aby sa tam táto, táto malá reštrikcia, ak to tak mám nazvať, objavila, alebo toto malé obmedzenie. Čiže z hľadiska predpokladu tých možných oblastí by sa predpokladala novelizácia zákona v oblasti výchovy a vzdelávania, apropo, tu máme momentálne tretiu otázku v referende, občianskoprávnych, rodinných vecí, to je druhá otázka referenda, zdravotníctva, ozbrojených síl, výkonu právnických povolaní, pracovnoprávnych vzťahov. Konkrétne otázky, ktoré by v tomto prípade prichádzali do úvahy, sú napríklad vykonávanie umelých prerušení tehotenstva, sterilizácia žien, oplodnenie in vitro, výučba niektorých predmetov, napr. sexuálna výchova, výchova k manželstvu a rodičovstvu alebo obdobných predmetov zahŕňajúcich sexuálnu výchovu na školách, práca v nedeľu a ďalšie.
Z dôvodu značného dopadu navrhovanej úpravy na širokú verejnosť a potreby zmeny legislatívy sme preto aj umiestnili platnosť tohto, pardon, účinnosť tohto predkladaného ústavného zákona na január 2016, prípadne ten legisvakančný čas by sa možno, aj to by bolo na diskusiu, ak by tento návrh zákona prešiel prvým čítaním.
Čiže tak ako som začal, budem aj končiť. Myslím si, že za moje pôsobenie v Národnej rade som nepredkladal dôležitejší zákon, ako je zákon, ako je táto právna úprava základného zákona nášho štátu, ako je táto úprava ústavy, pretože šliapeme po... alebo pohybujeme sa v oblasti ľudského svedomia, ľudskej slobody, základných ľudských práv, a preto nielenže si myslím, že sme mimo mocensko-politického kontextu, ale dokonca aj omnoho dôležitejšieho, v súčasnej napätej a emóciami bičovanej dobe nad ideologicko-politickým rámcom. Čiže dúfam, že padne tento prvý krok na tej tisíckilometrovej ceste a na jeho konci bude prijatie tohto práva na výhradu vo svedomí, ktoré rozšíri mieru slobody, ktoré umožní ľuďom Slovenskej republiky v tých vzťahoch, ktoré sú tu definované, vyriešiť väčšie množstvo otázok, ako rieši, ako sme riešili pri predkladaní parciálnych zákonov v Národnej rade, dokonca ako rieši aj súčasný mocný inštitút demokratického systému a priamej demokracie, referendum. Totižto prvýkrát mám pocit, že komplexné a systémové riešenie nie je fráza a floskula, ale toto je návrh, ktorý by mohlo naozaj komplexné a systémové riešenie v oblasti ľudského svedomia a slobody priniesť.
Ďakujem za pozornosť a prosím týmto o podporu.
Neautorizovaný
10:24
Vstup predsedajúceho 10:24
Miroslav ČížĎakujem pekne. Pán spravodajca, máte slovo.
Skontrolovaný
10:24
Medzinárodná zmluva je zmluvou, ktorej práva a povinnosti a záväzky z nej vyplývajúce platia pre každého jedného občana Slovenskej republiky bez ohľadu na náboženstvo, na národnosť, proste je to univerzálna právna norma, ktorá zakladá práva a povinnosti pre všetkých. Preto neopakujme a nevracajme sa do tej istej terminológie, ktorú sme tu už raz na Slovensku zažívali, a mne je veľmi ľúto, lebo sme boli krátko pred tým, aby táto zmluva bola prijatá v Národnej rade Slovenskej republiky, išli sme do toho až tak odvážne, ale zodpovedne a principiálne, že na tejto nedohode, áno, vtedy padla slovenská vláda a boli predčasné parlamentné voľby. Ale nebanujem to ani do dnešného dňa a možno aj to vás trošku podnietilo, aby ste hľadali inú formu a spôsob, ako sa dopracovať a ako dokonca presadiť túto, nazvem to, tento zámer. Ja by som to aj podporil, keby ste boli ten text možno zostručnili a dali do Ústavy Slovenskej republiky jednu vetu. Ja som si ju napísal: "Každý má právo uplatniť výhradu vo svedomí v súlade s podmienkami ustanovenými zákonom." To by bolo akože to, čo ako vylučuje isté obavy alebo pochybnosti, tie, ktoré som už aj na úvod spomenul, o tom, či je, alebo nie je tento... (Reakcia z pléna.) No veď áno.
Po druhé. Chýba mi tu trošku, preto, lebo je to návrh zmeny ústavy, a vy sa odvolávate na to, že výkon tohto práva ustanoví zákon. Ja by som rád poznal už teraz, keď je tento návrh zmeny ústavy predložený, aj zákon alebo zákony, ktoré bude treba poprípade, v prípade schválenia tejto ústavnej zmeny... (Reakcia z pléna.) V dôvodovke, ale, vieš, to treba mať v normatívnej podobe, tak ako keď sme prerokovávali poslednú zmenu ústavy, kde sme vniesli zmenu v oblasti justície a uzákonili manželstvo ako výnimočný zväzok muža a ženy, pri zmene súdnej moci bol predložený s návrhom ústavy aj zákon, ktorým bolo treba vykonať tú ústavnú zmenu.
Takže sú to nedostatky, ktoré ale nepovažujem za tak závažné, aby toto malo byť dôvodom odmietnutia predloženého návrhu na zmenu Ústavy Slovenskej republiky, a ja by som bol nesmierne rád preto, lebo nič nie je na škodu v tejto oblasti, ak sa prijme, sme sa týmto problémom ďalej dokázali naozaj zodpovedne bez nejakých politických tričiek zaoberať a tento, túto vec presadili.
Ďakujem pekne. Ešte krátko mi dovoľte zareagovať na vystúpenie pána navrhovateľa. Dotkli ste sa na úvod svojho vystúpenia aj už spomínanej, aj mnou, pripravovanej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o práve uplatňovať výhrady vo svedomí. Trošku ma to vrátilo do obdobia, kedy sme, žiaľ, viedli ťažký zápas o presadenie tejto zmluvy, a mrzí ma, že rovnaké argumenty tej liberálnej a odmietavej časti, či už politikov, alebo občianskej verejnosti, ste zopakovali aj teraz, ako by tá pripravovaná Vatikánska zmluva by sa bola mala vzťahovať a jej možnosti uplatniť výhradu vo svedomí boli limitované na len a len občanov Slovenskej republiky katolíckeho vierovyznania. Nie je tomu tak.
Medzinárodná zmluva je zmluvou, ktorej práva a povinnosti a záväzky z nej vyplývajúce platia pre každého jedného občana Slovenskej republiky bez ohľadu na náboženstvo, na národnosť, proste je to univerzálna právna norma, ktorá zakladá práva a povinnosti pre všetkých. Preto neopakujme a nevracajme sa do tej istej terminológie, ktorú sme tu už raz na Slovensku zažívali, a mne je veľmi ľúto, lebo sme boli krátko pred tým, aby táto zmluva bola prijatá v Národnej rade Slovenskej republiky, išli sme do toho až tak odvážne, ale zodpovedne a principiálne, že na tejto nedohode, áno, vtedy padla slovenská vláda a boli predčasné parlamentné voľby. Ale nebanujem to ani do dnešného dňa a možno aj to vás trošku podnietilo, aby ste hľadali inú formu a spôsob, ako sa dopracovať a ako dokonca presadiť túto, nazvem to, tento zámer. Ja by som to aj podporil, keby ste boli ten text možno zostručnili a dali do Ústavy Slovenskej republiky jednu vetu. Ja som si ju napísal: "Každý má právo uplatniť výhradu vo svedomí v súlade s podmienkami ustanovenými zákonom." To by bolo akože to, čo ako vylučuje isté obavy alebo pochybnosti, tie, ktoré som už aj na úvod spomenul, o tom, či je, alebo nie je tento... (Reakcia z pléna.) No veď áno.
Po druhé. Chýba mi tu trošku, preto, lebo je to návrh zmeny ústavy, a vy sa odvolávate na to, že výkon tohto práva ustanoví zákon. Ja by som rád poznal už teraz, keď je tento návrh zmeny ústavy predložený, aj zákon alebo zákony, ktoré bude treba poprípade, v prípade schválenia tejto ústavnej zmeny... (Reakcia z pléna.) V dôvodovke, ale, vieš, to treba mať v normatívnej podobe, tak ako keď sme prerokovávali poslednú zmenu ústavy, kde sme vniesli zmenu v oblasti justície a uzákonili manželstvo ako výnimočný zväzok muža a ženy, pri zmene súdnej moci bol predložený s návrhom ústavy aj zákon, ktorým bolo treba vykonať tú ústavnú zmenu.
Takže sú to nedostatky, ktoré ale nepovažujem za tak závažné, aby toto malo byť dôvodom odmietnutia predloženého návrhu na zmenu Ústavy Slovenskej republiky, a ja by som bol nesmierne rád preto, lebo nič nie je na škodu v tejto oblasti, ak sa prijme, sme sa týmto problémom ďalej dokázali naozaj zodpovedne bez nejakých politických tričiek zaoberať a tento, túto vec presadili.
Neautorizovaný
