46. schôdza

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som teda po tretíkrát v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre európske záležitosti, ako gestorský navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Moje vystúpenie by sa zrejme zmestilo do jednej faktickej poznámky, ale keďže nikto nevystúpil v rozprave, tak nemal som takúto príležitosť.
Veľmi krátko. Vo výbore pre európske záležitosti pôsobím nielen toto volebné obdobie, pôsobil som tam aj v minulosti, takže trošku tak ako funguje tento výbor, si myslím, že predsa len poznám, a musím povedať, že tak ako aj v minulosti, z europoslancov, ktorí majú možnosť prísť na ten výbor, majú možnosť vystúpiť, majú možnosť vznášať návrhy, by som mnohých za celý ten čas nebol videl tam, keby neboli eurovoľby. A niektorých i napriek tomu, že boli eurovoľby, som nevidel. Ja si myslím, že v prvom rade tento priestor by mali využívať a naozaj - a to asi aj kolega predkladateľ potvrdí -, že občas tam máme vážne materiály, ktoré majú vplyv na Slovensko, ktoré, o ktorých sa rokuje, ktoré sú potom záväzné, lebo sú prijaté ako smernice, a ich postoj, ich skúsenosť alebo ich videnie s tým, že vedia, ako to funguje v europarlamente, žiaľbohu, nám chýba. Čiže musím povedať, že toto by som oveľa viacej uprednostnil.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, ja budem ešte oveľa stručnejší.
Ja by som chcel len podčiarknuť dôležitosť tohto návrhu kolegu Viskupiča a v súvislosti s nadchádzajúcim predsedníctvom Slovenska v Rade Európskej únie na budúci rok. A toto je práve taký čas, ktorý aj v krajinách, ktoré majú oveľa väčšie skúsenosti s predsedaním Európskej únii, keď to takto zjednoduším, tak sa im v parlamentoch venuje oveľa väčšia pozornosť a sám som bol svedkom alebo teda bol som oboznámený s tým na rôznych stretnutiach s kolegami zo zahraničných parlamentov z Európskej únie, kde sa ma pýtali, že či pri našom výbore napríklad pôsobí nejaká pracovná skupina pre prípravu predsedníctva a podobne, tak som dosť so znepokojením sledoval, ako málo pozornosti naša Národná rada venuje tomuto veľmi zásadnému problému, ktorý na dlhé roky, by som povedal, bude kreovať obraz Slovenska v očiach medzinárodnej verejnosti, a myslím si, že aj tá bezprostredná skúsenosť europoslancov by nám veľmi mohla pomôcť pri tom, aby to predsedníctvo bolo čo najkvalitnejšie, takže aj z tohto dôvodu rád podporím tento návrh.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Fronc, hovorili ste o tom, že europoslanci by mali v prvom rade využívať eurovýbor na vyjadrovanie sa a že tam majú prístup aj ostatní poslanci. S tým sa dá, samozrejme, súhlasiť, avšak budem vám trošku oponovať, pretože vieme, že keď zasadajú výbory, nezasadá vždycky len jeden, ale vždycky zasadá niekoľko výborov, ktorých časy sa dokonca križujú, a je niekedy naozaj problém sa dostať na zasadnutie eurovýboru, pokiaľ fungujú aj iné výbory Národnej rady. Preto keď napríklad majú ministri vyhradenú raz týždenne svoju hodinku na otázky, prípadne na predsedu vlády, tak prečo by aj europoslanci nemali takúto príležitosť, možnosť, takúto možnosť, či ju využijú, alebo nevyužijú, to už v podstate nechávame na nich, ale tuná miesto pre to, aby túto možnosť dostali a prezentovali to pred Národnou radou. Myslím si, že to nikomu neuberie ani veľa času, sú tam určité obmedzenia, takže ja nemyslím si, že by to bolo na škodu veci, skôr si myslím, že to je prínosom, pretože naozaj na výbore sa síce môže porozprávať, ale informácie sa tým pádom, ako sa hovorí, veľmi nedostanú za dvere eurovýboru.
Takže ja súhlasím s takýmto návrhom, aby sa europoslanci mohli vyjadrovať v pléne Národnej rady.

20.
Ďakujem za poznámku a myslím si, že obaja sa zhodneme, že naozaj ja som teda nevidel väčšinu europoslancov bývalého funkčného obdobia, a myslím si, že toto funkčné obdobie okrem Braňa Škripeka, ktorý sa objavil, myslím, že raz na eurovýbore, a Richard Sulík, ktorý tu bol raz privítaný na balkóne, sme nemali tú možnosť, a je takmer rok od volieb.
Ja na druhej strane si myslím, že existuje mechanizmus tzv. akcelerácie dopytu ponukou, čiže keď im vytvoríme ponuku, a to je to, že by sme im dali možnosť vystúpiť tu v pléne, možnože sa dočkáme, že niektorí europoslanci prejavia vyšší záujem. Predsa len táto naša malá Národná rada v Národnej rade, ako sa tak ľudovo hovorí eurovýboru, je pracovný orgán parlamentu a tie výhovorky, ktoré som ja čítal aj v médiách, že niekedy sa kryjú zasadnutia eurovýborov s rokovaním, či už v Bruseli, alebo v Štrasburgu, preto je, ja totižto čakám, doteraz čakám, že nieže sa požiada predseda Národnej rady, či im túto možnosť umožní automaticky, ale že príde sem požiadavka europoslanca vystúpenia v pléne. Tento mechanizmus náš rokovací poriadok pozná, a ak prvý europoslanec požiada o vystúpenie v pléne a plénum ho odmietne, potom tento návrh zákona bude omnoho aktuálnejší. Teraz si myslím, že vytvárame taký všeobecný predpoklad, aby sme, aby sa nemohli vyhovárať europoslanci na to, že neexistuje možnosť a nechcú riskovať politizáciu i... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

22.
Kratučko, keďže mi nevydalo dokončiť tú pointu, a nerád by som, aby zostala na chodbách parlamentu.
Čiže áno, umožniť apriórne vystúpenie bez toho, aby sme poslancov vystavovali vôli väčšiny a mali by toto právo priamo z rokovacieho poriadku. Možno len dovysvetlím ten mechanizmus. Navrhovanou úpravou sa zabezpečuje, aby správy europoslancov, ktoré by sme od nich na rok chceli, a zároveň možnosť vystúpiť s niektorým konkrétnym bodom, ktoré súvisia s eurotémou, sa využíva mechanizmus, ktorý náš rokovací poriadok v súčasnosti už pozná pri predkladaní návrhu zákona. Čiže predseda Národnej rady má povinnosť zaradiť správu poslanca Európskeho parlamentu do programu najbližšej schôdze Národnej rady, ustanovenie § 24 ods. 1 rokovacieho poriadku týkajúceho sa hlasovania o návrhu programu sa nepoužijú. Čiže nasledujúci mechanizmus by bol ten štandardný, ktorý poznáme, že táto správa by sa vzala alebo nevzala na vedomie. Toto ustanovenie sa dotýka nielen správ predkladaných poslancami europarlamentu, ale aj správ predkladaných ústavnými činiteľmi, keďže namiesto riešenia legislatívnej ad hoc úpravy sa navrhuje poňať tento aspekt komplexnejšie. V súčasnosti totižto táto skutočnosť nie je v rokovacom poriadku nijak upravená.
Čiže prihováram sa za to, aby sme vytvorili ponuku pre našich, naše panie a pánov europoslancov, aby u nich vznikol dopyt po informáciách alebo o poskytovaní informácií plénu. A ako často Lojzo Hlina hovorí, že vystupovanie v tomto pléne nie je len pre plénum samotné, ale aj pre širšiu verejnosť, tak tento mechanizmus by sme mohli umožniť europoslancom. Zároveň však podčiarkujem, že do dnešného dňa čakám, či sa objaví nejaký europoslanec, ktorý požiada toto ctené plénum o vystúpenie, či už ku konkrétnej transpozícii, ktorá sa zaoberá možno portfóliom činností, ktoré rieši v europarlamente, alebo príde s nejakou správou o svojej činnosti v tejto miere na..., v tejto situácii na jeho vlastnej dobrovoľnosti. A bol by som a chcel by som vedieť, ako sa toto plénum k takejto požiadavke zachová. Ak by vyhovelo a mali by sme tu už nejaký úzus vyhovenia takýmto žiadostiam, tak by sme nemuseli takpovediac stáť na vode a vedeli by sme, aká je prax. Doteraz ja podľa mojich informácií som takúto ambíciu nezaznamenal a možno aj týmto vyzývam europoslancov, aby nás národných poslancov a to, čo oni často počúvajú na pôde Európskej únie, že prepojenosť práce europarlamentu s národnými parlamentmi je ako keby najvyššia priorita, tak za seba hovorím a možno aj za kolegov z nášho klubu, že by sme im určite túto možnosť otvorili, a dúfam, keďže v tomto pléne má väčšinu strana SMER, že by sme na tomto našli zhodu a europoslancom dovolili informovať o ich činnosti aj toto plénum. Takže dúfam, že táto výzva bude úspešná, a uvidíme, aký úzus, aká prax sa v pléne parlamentu v tejto miere alebo v tejto konkrétnej situácii uplatní.
Ďakujem za pozornosť a ešte raz vás žiadam týmto o podporu.

24.
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Trošku som sa zamotal nad komentátorom jedným, ktorý bol zjavne v rozveselenom stave, tak som sa trošku rozveselil. Teraz som však prišiel predložiť ďalší návrh zákona. Tentokrát je to zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Boj proti korupcii, ktorý tu spomíname teraz nielen od rána v dnešnej rozprave, ale už dlhodobo, je nielen jedným z hlavných cieľov Európskej únie v oblasti nakladania s verejnými prostriedkami, ale je tiež jedným z najzávažnejších problémov, ktoré trápia občanov Slovenskej republiky. Svedčí o tom aj globálny prieskum vnímania korupcie vydávaný medzinárodnou organizáciou Transparency International, v ktorom sa Slovensko v oblasti vnímania korupcie ocitlo na 62. mieste spomedzi 176 krajín sveta, čo je piate najhoršie umiestnenie z členských krajín Európskej únie. Odhad finančných prostriedkov, o ktoré Slovensko ročne prichádza práve kvôli korupcii a korupčnému správaniu, prekročil 500 mil. eur.
Praktické skúsenosti orgánov oprávnených na výkon kontroly a vládneho auditu pri ukladaní a vymáhaní odvodov, penále a pokút za porušenie finančnej disciplíny a neplnenie si povinností podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a, samozrejme, o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov preukazujú, že sankcie, ktoré uvedený zákon ukladá v prípade, ak kontrolovaný subjekt odmietne poskytnúť súčinnosť týmto orgánom pri vyúčtovaní dotácií poskytnutých zo štátneho rozpočtu, nie sú efektívne, primerané a ani odstrašujúce. Naopak, tieto sankcie skôr motivujú subjekty, ktoré si majú plniť povinnosti podľa uvedeného zákona k odmietnutiu takejto súčinnosti, za čo im hrozí len niekoľkotisícová pokuta napriek tomu, že im bola poskytnutá dotácia vo výške niekoľko stotisíc až miliónov eur, ktorej účel už vďaka takto symbolicky uloženej pokute nemusia nikdy preukázať.
Máme konkrétny príklad, na ktorý sme poukázali a ku ktorému sa, žiaľ, absolútne žiadnym spôsobom nepostavilo ministerstvo zahraničných vecí, pod ktorého gesciou funguje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Viac ako 140-tisícová dotácia pre subjekty v Českej republike nebola zdokladovaná, nebola vyúčtovaná a nikto nevie, na čo boli použité finančné prostriedky z tejto dotácie. Kontrolné orgány chceli urobiť kontrolu, načo sa však nedostali k dokumentom, a tak udelili tomuto subjektu pokutu. Pokuta však bola prvotná vo výške 10-tisíc eur. Subjekt sa voči tejto pokute odvolal a súd túto pokutu znížil na tisíc eur. Tisíceurová pokuta za nevydokladovanie vyše 140-tisícovej dotácie! Kam išli tieto peniaze? No to sa už nedozvieme, pretože subjekt dostal pokutu a tým pádom už nič nikomu nemusí dokazovať, ale aj napriek tomu, že nepreukázal, kam tieto finančné prostriedky išli, opäť dostáva štedré dotácie z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Nepripadá vám to trochu scestné? Nám áno, a keďže naozaj nie sú reálne nástroje, akými ochrániť dotácie zo štátneho rozpočtu, hovoríme o tom, že by sa nemali rozkrádať a podobne, a toto je krásny exemplárny príklad toho, ako sa financuje zo štátneho rozpočtu a z dotácií Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí dajú elegantne rozkradnúť. Preto sme prišli s novelou tohto zákona.
A vlastne takto nastavené legislatívne prostredie, ktoré znemožňuje účinný boj proti podvodom a korupcii, tak sa ho chystáme zmeniť, alebo boli by sme radi, keby sa zmenilo. Návrh zákona preto v prípade, ak kontrolovaný subjekt odmietne spolupracovať s orgánmi oprávnenými na výkon kontroly a vládneho auditu a nepreukáže im listinnými dôkazmi účel použitia dotácie, zavádza sankciu v podobe odvodu celej, resp. tej časti dotácie, vo vzťahu ku ktorej došlo k odmietnutiu súčinnosti v podobe preukázania jej účelu. Určite sa zhodneme na tom, že je to rozumné, pretože ak by niekto dostal dotáciu povedzme 200-tisíc a dostal by pokutu povedzme 150-tisíc, tak stále sa mu to oplatí, pretože 50-tisíc by mu ostalo. A nikto by nevedel na čo. To znamená, že pokuta v tomto prípade by bola rovná výške dotácie, ktorú by dotyčný subjekt neumožnil skontrolovať, teda jej účel použitia. Doterajšiu pokutu už nebude možné uložiť z dôvodu, aby kontrolovanému subjektu nebola uložená dvojitá sankcia za to isté protiprávne konanie. Výsledok však bude pre štát výhodnejší, keďže sa mu vrátia všetky neoprávnene poskytnuté peniaze, a nielen ich časť v podobe malilinkej pokuty.
Myslím, že tuná v tomto prípade je tento návrh zákona jasný, zrozumiteľný, a vieme, čo má napraviť. Zopakujem to ešte raz. Ak subjekt nepreukáže kontrolným orgánom, kam vynaložil peniaze určené z dotácie, to je jedno, či je to Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí alebo iné nejaké ministerstvo, prípadne iný grantový systém, tak dostane pokutu vo výške tej, na ktorú dostal dotáciu, a nevie túto sumu zdokladovať, na čo bola použitá podľa pôvodného predloženého projektu. Keďže sa jedná naozaj o financie, ktoré, je jedno, že ktorá vláda je pri moci, tak určite uznáte, že toto nie je politicky motivované. Je to naozaj z praktického hľadiska a z reálnej skúsenosti, kedy už niekto spreneveril peniaze zo štátneho rozpočtu, aj napriek tomuto sa opäť sa uchádza a dostáva štedré dotácie na svoju činnosť.
Takže by som vás požiadal o podporu tejto novele zákona.
Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

28.
Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi uviesť z môjho pohľadu asi najdôležitejší návrh zákona, ktorý som v tomto ctenom pléne za druhé volebné obdobie, ktoré v parlamente som, predkladal. Viem, že z hľadiska potrebnosti prijatia toho, úpravy, ktorú následne opíšem a určím dôvody, a tentokrát by som dovolil nebyť stručný, je potrebných 90 poslancov, aby zaňho zahlasovalo.
Tento návrh zákona má svoju históriu, resp. téma toho, čo sa budeme spolu s kolegami a kolegyňami snažiť presvedčiť, aby sa, aby získalo podporu Národnej rady, má svoju históriu, ktorá sa traduje od roku 2000, a vysvetlím prečo. Dokonca táto téma spôsobila pád druhej Dzurindovej vlády v zmysle vykonávacieho predpisu k medzinárodnej zmluve, a preto aj pod znením tohto návrhu je podpísaný celý klub poslancov za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti až na jednu výnimku.
Myslíme si, že návrh tohto ústavného zákona je dôležitý, pretože uzatvára mnohé kategórie, ktoré sa parciálne dostávajú na rokovanie Národnej rady a súvisia, a teraz to slovko alebo terminus technicus spomeniem, keďže sa jedná o výhradu vo svedomí. Naposledy sme tu otvárali túto tému, či už to boli liberálni poslanci, konzervatívni poslanci alebo poslanci vládnej strany, pri téme napríklad, ktorú priniesla do Národnej rady strana kresťanských demokratov, a to bola práca v nedeľu, resp. uzatvorenie obchodov v nedeľu. Vtedy sme viacerí spomínali, že existuje elegantnejšie riešenie, nie ktoré chodí alebo je v nejakej represii alebo v zákazoch, ale v povolení tzv. výhrady vo svedomí.
Z dôvodovej správy by som si dovolil uviesť niekoľko faktov. Neoddeliteľnou súčasťou slobody myslenia, presvedčenia, svedomia, náboženského vyznania, viery je predmetná výhrada vo svedomí. Právo na výhradu vo svedomí sa však nerodilo ľahko, a to ani na pôde Rady Európy, keď trvalo niekoľko desaťročí, kým ho väčšina členských štátov prijala aspoň vo vzťahu k vykonávaniu vojenskej služby. Urobila tak následne aj Slovenská republika, a to priamo vo svojom základnom dokumente, v čl. 25 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a to zakotvením práva na výhradu vo svedomí do čl. 10 alebo zakotvením práva na výhradu vo svedomí do čl. 10 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, ktorá ho uznáva v súlade s vnútroštátnymi zákonmi upravujúcimi výkon tohto práva, sa vytvoril priestor na rozšírenie výhrady vo svedomí aj do iných oblastí spoločenského života a jej zakotvenie vo všeobecnej rovine pre každého vo forme základného práva garantovaného ústavou, čo je aj cieľom predloženého návrhu zákona.
Právo na výhradu vo svedomí v tomto návrhu ústavného zákona predpokladá alebo hovorí, je zakotvené ako základné právo garantované ústavou pre každého bez ohľadu na jeho zmýšľanie, pričom nositeľom tohto práva môže byť len fyzická osoba. Zahŕňa nielen svedomie, ale aj presvedčenie, myslenie a náboženské vyznanie. Je vnímané ako vonkajší prejav výhrady vo svedomí, právnicky forum externum, ktorý je obmedzený ústavou v čl. 24 ods. 4 iba na prípady bezprostredného ohrozenia života iných v záujme ochrany základného práva na život. A možno ho obmedziť aj zákonom na základe zmocnenia v ústave čl. 24 ods. 5 na ochranu verejného poriadku, zdravia, mravnosti alebo práv a slobôd iných.
Výhrada alebo tento návrh ústavný spočíva výlučne v odmietnutí konania, pričom za konanie sa považuje aj spoluúčasť na konaní a činnosť s takýmto konaním súvisiaca vrátane jej asistencie. A tento návrh zákona má za dôsledok vylúčenie právnej zodpovednosti toho, kto si toto právo uplatnil v súlade s ústavou a osobitnými zákonmi prijatými na jeho vykonanie. Keďže podrobnosti týkajúce sa výkonu práva na výhradu vo svedomí ustanoví až zákon, nadobudnutie účinnosti návrhu ústavného zákona posúvame na január roku 2016.
Medzi osobité predpisy, ktoré by do tohto dátumu bolo vhodné prijať, aby sa neopakovala situácia, ktorá nastala po ratifikácii základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, konkordát alebo Vatikánska zmluva, patria zákony v oblasti zdravotníctva, ozbrojených síl, výchovy, vzdelávania, občianskoprávnych, pracovnoprávnych a rodinných vecí, výkonu právnických povolaní a pracovnoprávnych vzťahov, pričom v oblasti ozbrojených síl a zdravotníctva je už právo na výhradu vo svedomí aj v súčasnej dobe iba čiastočne upravené. Keďže ide o návrh ústavného zákona, navrhovaná právna úprava by mala mať prednosť nielen pred úpravou zakotvenou v Zmluve medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami, ale aj pred Vatikánskou zmluvou, ktorá síce má prednosť pred zákonmi v zmysle čl. 7 ods. 5 ústavy, avšak nie pred ústavou samotnou. Vzhľadom na to, že predložený návrh ústavného zákona je vo vzťahu k právu na výhradu vo svedomí formulovaný širšie, ako sú sformulované znenia oboch uvedených parciálnych zmlúv, nemalo by dôjsť k vzájomnej kolízii. Navyše obe zmluvy nie sú bez prijatia ďalších zmlúv na ich vykonanie uplatniteľné rovnako, ako nie je uplatniteľné ani právo na výhradu vo svedomí v zmysle predkladaného návrhu ústavného zákona bez prijatia osobitých zákonov na jeho vykonanie.
K dôvodom, priamo možno k stručnej histórii toho, s čím sa tu dekádu a pol alebo možno 15 rokov boríme, je, že ústava síce v čl. 24 zaručuje každému človeku slobodu jeho myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery a ide o základné slobody späté s existenciou človeka. Rovnako tak by aj toto právo, ktoré je zakotvené v čl. 9 Európskeho dohovoru o ľudských právach, v čl. 10 Charty základných práv Európskej únie, malo mať priamo explicitné znenie v ústave nášho štátu. Podľa prevládajúceho názoru odborníkov z oblasti právnej vedy je výhrada vo svedomí odvedená zo slobody myslenia, presvedčenia, svedomia, náboženstva. Možno ju definovať ako právo vyhnúť sa zákonnej povinnosti v mene vyššej povinnosti, ktorú ukladá svedomie – to je citát pána doktora Jána Drgonca z roku 2010 –, alebo odmietnutie konania, ktoré je v príkrom rozpore so svedomím konajúcej osoby bez toho, aby bola táto osoba nejakým možným spôsobom sankcionovaná. Právo na výhradu vo svedomí teda v súčasnom stave nie je v ústave explicitne stanovené. Článok 25 ods. 2 ústavy upravuje výnimku z povinnosti konať vojenskú službu formuláciou: "Nikoho nemožno nútiť, aby vykonával vojenskú službu, ak je to v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním." Podrobnosti stanovuje osobitný predpis, ktorým je zákon č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov. Výhrada vo svedomí v zmysle príslušného zákona sa vzťahuje na každého registrovaného občana alebo vojaka v zálohe vo vzťahu k vykonávaniu mimoriadnej služby, ktorý je povinný vykonať v čase vojny alebo vojnového stavu, ak podal písomné vyhlásenia o odopretí výkonu mimoriadnej služby z dôvodu, že jej výkon je v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním. Čiže v jednom parciálnom právnom predpise toto upravené je.
Niektoré osobitné zákony výhradu vo svedomí upravujú už aj v súčasnosti. Napríklad - to je druhý príklad - zdravotný pracovník podľa prílohy č. 4 zákona 578/2004 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a tak ďalej v znení neskorších predpisov môže odmietnuť taký výkon alebo spoluúčasť na ňom, ktorý odporuje svedomiu okrem prípadov bezprostredného ohrozenia života alebo zdravia osôb. V tejto súvislosti opäť spomeniem Vatikánsku zmluvu, ktorá bola ratifikovaná 18. 12. 2000 a uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 326/2001, a osobitne článok 7, ktorý priznáva každému právo na výhradu vo svedomí podľa vieroučných a mravoučných zásad v katolíckej cirkvi, pričom rozsah a podmienky uplatnenia tohto práva by mali byť zakotvené vo vykonávacej medzinárodnej zmluve, ktorá však zatiaľ uzavretá nebola, to je ten spomínaný príklad z roku 2005 alebo ’6, čiže pád druhej Dzurindovej vlády. Táto medzinárodná zmluva má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, avšak nie, ako som spomínal, pred ústavou samotnou.
Slovenská republika uzatvorila zmluvu taktiež s registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami. Článok 7 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami - okrem katolíckej cirkvi, keďže je to riešené v konkordáte - priznáva právo každému uplatňovať výhrady vo svedomí podľa vieroučných a mravoučných zásad svojej registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Táto zmluva však nemá prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Preto navrhovaná úprava ústavného zákona je v súlade s oboma vyššie uvedenými zmluvami, nevytvára priestor na rozpor právnych predpisov, ale, to je veľmi dôležité, rozširuje možnosti uplatniť si právo na výhradu vo svedomí každému, ak je to v rozpore s jeho svedomím, myslením, presvedčením a aj náboženským vyznaním, čo vlastne tie dve medzinárodné, tie dve zmluvy subsumuje, teda nielen v rozpore s vieroukou a mravoukou a zásadami katolíckej cirkvi, ale aj v širšom kontexte výhrady vo svedomí z iných dôvodov.
Z komentára k článku 10 Charty základných práv Európskej únie vyplýva, že právo zaručené v ods. 2, právo na výhradu vo svedomí odráža vnútroštátne ústavné tradície a vývoj vnútroštátnych právnych predpisov v tejto otázke. Pri výklade možno dospieť k záveru, že výhrada vo svedomí má hlboký sociálny, kultúrny, spoločenský význam, ktorý sa medzi jednotlivými spoločnosťami a štátmi môže líšiť. Zavedenie práva na výhradu vo svedomí je v dispozičnom oprávnení zákonodarcu každého štátu a je v jeho výlučnej právomoci, akým spôsobom právo upraví, či už v základnom zákone štátu, alebo v konkrétnych parciálnych zákonoch, a akým spôsobom určí hranice jeho uplatnenia. Zavedenie práva na výhradu vo svedomí je v pôsobnosti štátov v rámci ich vnútroštátnej legislatívy bez obmedzenia Európskeho dohovoru o ľudských právach, Charty základných práv Európskej únie alebo práva Európskej únie. Vzhľadom k tomu je plne v právomoci ústavného orgánu upraviť právo na výhradu vo svedomí vo všeobecnosti ako ústavné právo.
Keďže by bolo, tá debata, ďalej, a dôvody, ktoré uvádzame aj v osobitých častiach tohto ústavného zákona, má veľmi veľa právnych formulácií a právnych dôsledkov, dovolím si pri uvádzaní tohto návrhu zákona zopakovať dva podstatné fakty. Uplatnenie výhrady vo svedomí v širšom kontexte rozširuje vo veľmi podstatnej miere mieru slobody, a ak by sme ho upravili do základného zákona, Ústavy Slovenskej republiky, vytvorili by sme priestor, aby nie iba ako keby tri parciálne oblasti, ktoré, jedna je upravená len čiastočne, keďže konkordát bol prijatý, ale vykonávacia medzinárodná zmluva chýba, zároveň zmluva s registrovanými cirkvami, ktoré vytvárajú tento priestor iba do oblasti zatiaľ zdravotnej starostlivosti a ozbrojených síl, by rozšírila možnosť pôsobnosti do iných. Dôležitý je napríklad, tak ako som spomínal, ten pracovnoprávny rozmer, kedy uplatnením vo, výhrady vo svedomí pri pracovnoprávnych vzťahoch by sme nemuseli riešiť otázku toho, či niekto v nedeľu je nútený alebo nie je nútený pracovať. Je to jeden z tých konkrétnych príkladov, ktoré by prijatie ústavného konštruktu a následne jeho zapracovania do Zákonníka práce umožnilo uplatniť výhradu vo svedomí aj v pracovnoprávnych vzťahoch. Menoval som všetkých prierezových sedem oblastí, kde máme zatiaľ poriešené iba dve, a preto si myslím, že už v tradícii toho, že demokratickej tradícii, že niekedy je veľmi potrebné začať, urobiť ten povestný malý krok na tisíckilometrovej ceste.
Predchádzajúci návrh zákona, ktorý predkladala pani poslankyňa, pani podpredsedníčka Jurinová, tiež začal tak, že sme pôvodný návrh zákona o platoch multifunkcionárov predkladali v roku 2011 a mal podporu štyroch poslancov. Následne sa stal agendou aj vládnej strany a toto ustanovenie už v našom zákonodarstve máme. Preto si myslím, že dostať do pléna Národnej rady tému výhrady vo svedomí, ktorá by mala byť urobená poriadne a odvrchu, je urobená s ambíciou urobenia toho prvého povestného kroku a možno prijatím tohto návrhu sa aj po, po tom, čo je teraz často v spoločnosti v súvislosti s referendom volané, otvorme diskusiu. Skúsme otvoriť diskusiu aj o tomto probléme, pretože by to mnohé veci, ktoré parciálne riešime, vedelo, by sme vedeli uzatvoriť aj prijatím tohto ústavného riešenia.
Preto vás prosím o podporu, a zatiaľ ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem aj kolegyni Pfundtner, ktorá bola ochotná prijať úlohu spravodajcu k tomuto návrhu zákona. Mal som trošku povinnosti, ale stihol som to, chvalabohu, lebo túto tému považujem za mimoriadne dôležitú, vážnu, a želal by som si, aby k tejto vážnosti sme pristupovali tak, aby sme príliš nehľadali v tom len politiku, ale naozaj riešenie problému, ktorý je dlhodobý, ktorý je, bol a ešte bude predmetom ďalších možno politických rokovaní.
Ale teraz dovoľte, aby som z poverenia ústavnoprávneho výboru ako poverený spravodajca vás informoval, že návrh, ktorý predložila skupina poslancov, na zmenu Ústavy Slovenskej republiky po formálnoprávnej stránke spĺňa všetky náležitosti a je predložený v súlade s rokovacím poriadkom. Ďalej po rozprave odporúčam, aby návrh bol prerokovaný v ústavnoprávnom výbore, ktorý zároveň odporúčam, aby bol aj gestorským výborom a aby návrh prerokoval do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Dámy a páni, tak ako som povedal, téma výhrady vo svedomí je jedna mimoriadne náročná téma, dokonca padali na nej aj vlády Slovenskej republiky, a preto by som poprosil všetkých tých, ktorí ste našli odvahu navrhnúť túto zmenu Ústavy Slovenskej republiky, aby sme príliš neprepolitizovávali tento problém, lebo by som bol nerád, keby sme z toho spravili len zápas, súťaž o presadenie tejto ušľachtilej veci do Ústavy Slovenskej republiky. Mám niekoľko výhrad, skôr ústavných a právnych, prečo si myslím, že návrh je treba dopracovať, a možno ešte predtým, ako dopracovať, si sadnúť a povedať si cieľ, ktorý sledujeme, preto, lebo jeden z medzinárodných záväzkov, ktorý Slovenská republika prevzala na seba, je zodpovednosť v rámci prijatej základnej zmluvy medzi Svätou stolicou a Slovenskou republikou pripraviť zmluvu o výhrade vo svedomí. Ja ju ponúkam všetkým navrhovateľom, aby sme sa s obsahom a textom tejto zmluvy zaoberali, a bol by som rád, keby sme možno tento text dokázali inkorporovať do ústavného poriadku Slovenskej republiky, lebo to, čo navrhujete, žiaľ, nepovažujem z hľadiska právneho za šťastný návrh.
Totiž všetko to, čo navrhujete, už dnes je obsiahnuté v niektorých dokumentoch, a tak ako povedal aj pán navrhovateľ, je zakotvené právo na výhradu vo svedomí aj v Charte základných práv Európskej únie, konkrétne v článku 10 ods. 2, ale najmä v základnej zmluve, ktorá je súčasťou nášho právneho poriadku, a táto zmluva má dokonca prednosť pred zákonmi Národnej rady Slovenskej republiky.
Na druhej strane chcem poukázať, že návrh nie je celkom presný. Zdravie a verejný poriadok môže byť ohrozený? kladiem si otázku. No, je to na diskusiu, ale mám o tom vážne pochybnosti a myslím, že ak by sme do diskusie o tomto návrhu vtiahli aj ústavných právnikov, asi by sme mali, teda asi by ste mali vy navrhovatelia problém obhájiť tento návrh v takto formulovanej normatívnej podobe. (Reakcia z pléna.) No, v poriadku, ja hovorím aj o iných, ktorí možno majú iný názor.
Ja zase na druhej strane som rád, keď sa podarí, a keby sa podarilo do Ústavy Slovenskej republiky vniesť čo už len termín výhrady vo svedomí, ale v takto navrhnutej podobe, si myslím, že aj z hľadiska právneho, aj z hľadiska ústavného je treba ešte predtým, ako pristúpime v druhom čítaní, predpokladám, že tento návrh bude schválený a bude prerokovávaný v druhom čítaní, viedli naozaj veľmi zodpovednú diskusiu.
Skončil som, pán podpredseda.