46. schôdza

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci Huba, Hraško, Viskupič. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Huba.

Ďakujem pekne za slovo, ja budem ešte oveľa stručnejší.
Ja by som chcel len podčiarknuť dôležitosť tohto návrhu kolegu Viskupiča a v súvislosti s nadchádzajúcim predsedníctvom Slovenska v Rade Európskej únie na budúci rok. A toto je práve taký čas, ktorý aj v krajinách, ktoré majú oveľa väčšie skúsenosti s predsedaním Európskej únii, keď to takto zjednoduším, tak sa im v parlamentoch venuje oveľa väčšia pozornosť a sám som bol svedkom alebo teda bol som oboznámený s tým na rôznych stretnutiach s kolegami zo zahraničných parlamentov z Európskej únie, kde sa ma pýtali, že či pri našom výbore napríklad pôsobí nejaká pracovná skupina pre prípravu predsedníctva a podobne, tak som dosť so znepokojením sledoval, ako málo pozornosti naša Národná rada venuje tomuto veľmi zásadnému problému, ktorý na dlhé roky, by som povedal, bude kreovať obraz Slovenska v očiach medzinárodnej verejnosti, a myslím si, že aj tá bezprostredná skúsenosť europoslancov by nám veľmi mohla pomôcť pri tom, aby to predsedníctvo bolo čo najkvalitnejšie, takže aj z tohto dôvodu rád podporím tento návrh.
Ďakujem.

Pán poslanec Hraško, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Fronc, hovorili ste o tom, že europoslanci by mali v prvom rade využívať eurovýbor na vyjadrovanie sa a že tam majú prístup aj ostatní poslanci. S tým sa dá, samozrejme, súhlasiť, avšak budem vám trošku oponovať, pretože vieme, že keď zasadajú výbory, nezasadá vždycky len jeden, ale vždycky zasadá niekoľko výborov, ktorých časy sa dokonca križujú, a je niekedy naozaj problém sa dostať na zasadnutie eurovýboru, pokiaľ fungujú aj iné výbory Národnej rady. Preto keď napríklad majú ministri vyhradenú raz týždenne svoju hodinku na otázky, prípadne na predsedu vlády, tak prečo by aj europoslanci nemali takúto príležitosť, možnosť, takúto možnosť, či ju využijú, alebo nevyužijú, to už v podstate nechávame na nich, ale tuná miesto pre to, aby túto možnosť dostali a prezentovali to pred Národnou radou. Myslím si, že to nikomu neuberie ani veľa času, sú tam určité obmedzenia, takže ja nemyslím si, že by to bolo na škodu veci, skôr si myslím, že to je prínosom, pretože naozaj na výbore sa síce môže porozprávať, ale informácie sa tým pádom, ako sa hovorí, veľmi nedostanú za dvere eurovýboru.
Takže ja súhlasím s takýmto návrhom, aby sa europoslanci mohli vyjadrovať v pléne Národnej rady.

Pán poslanec Viskupič, nech sa páči.

20.
Ďakujem za poznámku a myslím si, že obaja sa zhodneme, že naozaj ja som teda nevidel väčšinu europoslancov bývalého funkčného obdobia, a myslím si, že toto funkčné obdobie okrem Braňa Škripeka, ktorý sa objavil, myslím, že raz na eurovýbore, a Richard Sulík, ktorý tu bol raz privítaný na balkóne, sme nemali tú možnosť, a je takmer rok od volieb.
Ja na druhej strane si myslím, že existuje mechanizmus tzv. akcelerácie dopytu ponukou, čiže keď im vytvoríme ponuku, a to je to, že by sme im dali možnosť vystúpiť tu v pléne, možnože sa dočkáme, že niektorí europoslanci prejavia vyšší záujem. Predsa len táto naša malá Národná rada v Národnej rade, ako sa tak ľudovo hovorí eurovýboru, je pracovný orgán parlamentu a tie výhovorky, ktoré som ja čítal aj v médiách, že niekedy sa kryjú zasadnutia eurovýborov s rokovaním, či už v Bruseli, alebo v Štrasburgu, preto je, ja totižto čakám, doteraz čakám, že nieže sa požiada predseda Národnej rady, či im túto možnosť umožní automaticky, ale že príde sem požiadavka europoslanca vystúpenia v pléne. Tento mechanizmus náš rokovací poriadok pozná, a ak prvý europoslanec požiada o vystúpenie v pléne a plénum ho odmietne, potom tento návrh zákona bude omnoho aktuálnejší. Teraz si myslím, že vytvárame taký všeobecný predpoklad, aby sme, aby sa nemohli vyhovárať europoslanci na to, že neexistuje možnosť a nechcú riskovať politizáciu i... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec nechce reagovať, vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.

22.
Kratučko, keďže mi nevydalo dokončiť tú pointu, a nerád by som, aby zostala na chodbách parlamentu.
Čiže áno, umožniť apriórne vystúpenie bez toho, aby sme poslancov vystavovali vôli väčšiny a mali by toto právo priamo z rokovacieho poriadku. Možno len dovysvetlím ten mechanizmus. Navrhovanou úpravou sa zabezpečuje, aby správy europoslancov, ktoré by sme od nich na rok chceli, a zároveň možnosť vystúpiť s niektorým konkrétnym bodom, ktoré súvisia s eurotémou, sa využíva mechanizmus, ktorý náš rokovací poriadok v súčasnosti už pozná pri predkladaní návrhu zákona. Čiže predseda Národnej rady má povinnosť zaradiť správu poslanca Európskeho parlamentu do programu najbližšej schôdze Národnej rady, ustanovenie § 24 ods. 1 rokovacieho poriadku týkajúceho sa hlasovania o návrhu programu sa nepoužijú. Čiže nasledujúci mechanizmus by bol ten štandardný, ktorý poznáme, že táto správa by sa vzala alebo nevzala na vedomie. Toto ustanovenie sa dotýka nielen správ predkladaných poslancami europarlamentu, ale aj správ predkladaných ústavnými činiteľmi, keďže namiesto riešenia legislatívnej ad hoc úpravy sa navrhuje poňať tento aspekt komplexnejšie. V súčasnosti totižto táto skutočnosť nie je v rokovacom poriadku nijak upravená.
Čiže prihováram sa za to, aby sme vytvorili ponuku pre našich, naše panie a pánov europoslancov, aby u nich vznikol dopyt po informáciách alebo o poskytovaní informácií plénu. A ako často Lojzo Hlina hovorí, že vystupovanie v tomto pléne nie je len pre plénum samotné, ale aj pre širšiu verejnosť, tak tento mechanizmus by sme mohli umožniť europoslancom. Zároveň však podčiarkujem, že do dnešného dňa čakám, či sa objaví nejaký europoslanec, ktorý požiada toto ctené plénum o vystúpenie, či už ku konkrétnej transpozícii, ktorá sa zaoberá možno portfóliom činností, ktoré rieši v europarlamente, alebo príde s nejakou správou o svojej činnosti v tejto miere na..., v tejto situácii na jeho vlastnej dobrovoľnosti. A bol by som a chcel by som vedieť, ako sa toto plénum k takejto požiadavke zachová. Ak by vyhovelo a mali by sme tu už nejaký úzus vyhovenia takýmto žiadostiam, tak by sme nemuseli takpovediac stáť na vode a vedeli by sme, aká je prax. Doteraz ja podľa mojich informácií som takúto ambíciu nezaznamenal a možno aj týmto vyzývam europoslancov, aby nás národných poslancov a to, čo oni často počúvajú na pôde Európskej únie, že prepojenosť práce europarlamentu s národnými parlamentmi je ako keby najvyššia priorita, tak za seba hovorím a možno aj za kolegov z nášho klubu, že by sme im určite túto možnosť otvorili, a dúfam, keďže v tomto pléne má väčšinu strana SMER, že by sme na tomto našli zhodu a europoslancom dovolili informovať o ich činnosti aj toto plénum. Takže dúfam, že táto výzva bude úspešná, a uvidíme, aký úzus, aká prax sa v pléne parlamentu v tejto miere alebo v tejto konkrétnej situácii uplatní.
Ďakujem za pozornosť a ešte raz vás žiadam týmto o podporu.

Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých neskorších predpisov.
Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1346, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1357.
Dávam slovom poslancovi Igorovi Hraškovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol.
Pán poslanec Hraško, poprosím vás, aby ste uviedli návrh zákona (tlač 1346), je to o rozpočtových pravidlách verejnej správy.
Nech sa páči, máte slovo.

(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1346.)

24.
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Trošku som sa zamotal nad komentátorom jedným, ktorý bol zjavne v rozveselenom stave, tak som sa trošku rozveselil. Teraz som však prišiel predložiť ďalší návrh zákona. Tentokrát je to zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Boj proti korupcii, ktorý tu spomíname teraz nielen od rána v dnešnej rozprave, ale už dlhodobo, je nielen jedným z hlavných cieľov Európskej únie v oblasti nakladania s verejnými prostriedkami, ale je tiež jedným z najzávažnejších problémov, ktoré trápia občanov Slovenskej republiky. Svedčí o tom aj globálny prieskum vnímania korupcie vydávaný medzinárodnou organizáciou Transparency International, v ktorom sa Slovensko v oblasti vnímania korupcie ocitlo na 62. mieste spomedzi 176 krajín sveta, čo je piate najhoršie umiestnenie z členských krajín Európskej únie. Odhad finančných prostriedkov, o ktoré Slovensko ročne prichádza práve kvôli korupcii a korupčnému správaniu, prekročil 500 mil. eur.
Praktické skúsenosti orgánov oprávnených na výkon kontroly a vládneho auditu pri ukladaní a vymáhaní odvodov, penále a pokút za porušenie finančnej disciplíny a neplnenie si povinností podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a, samozrejme, o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov preukazujú, že sankcie, ktoré uvedený zákon ukladá v prípade, ak kontrolovaný subjekt odmietne poskytnúť súčinnosť týmto orgánom pri vyúčtovaní dotácií poskytnutých zo štátneho rozpočtu, nie sú efektívne, primerané a ani odstrašujúce. Naopak, tieto sankcie skôr motivujú subjekty, ktoré si majú plniť povinnosti podľa uvedeného zákona k odmietnutiu takejto súčinnosti, za čo im hrozí len niekoľkotisícová pokuta napriek tomu, že im bola poskytnutá dotácia vo výške niekoľko stotisíc až miliónov eur, ktorej účel už vďaka takto symbolicky uloženej pokute nemusia nikdy preukázať.
Máme konkrétny príklad, na ktorý sme poukázali a ku ktorému sa, žiaľ, absolútne žiadnym spôsobom nepostavilo ministerstvo zahraničných vecí, pod ktorého gesciou funguje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Viac ako 140-tisícová dotácia pre subjekty v Českej republike nebola zdokladovaná, nebola vyúčtovaná a nikto nevie, na čo boli použité finančné prostriedky z tejto dotácie. Kontrolné orgány chceli urobiť kontrolu, načo sa však nedostali k dokumentom, a tak udelili tomuto subjektu pokutu. Pokuta však bola prvotná vo výške 10-tisíc eur. Subjekt sa voči tejto pokute odvolal a súd túto pokutu znížil na tisíc eur. Tisíceurová pokuta za nevydokladovanie vyše 140-tisícovej dotácie! Kam išli tieto peniaze? No to sa už nedozvieme, pretože subjekt dostal pokutu a tým pádom už nič nikomu nemusí dokazovať, ale aj napriek tomu, že nepreukázal, kam tieto finančné prostriedky išli, opäť dostáva štedré dotácie z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Nepripadá vám to trochu scestné? Nám áno, a keďže naozaj nie sú reálne nástroje, akými ochrániť dotácie zo štátneho rozpočtu, hovoríme o tom, že by sa nemali rozkrádať a podobne, a toto je krásny exemplárny príklad toho, ako sa financuje zo štátneho rozpočtu a z dotácií Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí dajú elegantne rozkradnúť. Preto sme prišli s novelou tohto zákona.
A vlastne takto nastavené legislatívne prostredie, ktoré znemožňuje účinný boj proti podvodom a korupcii, tak sa ho chystáme zmeniť, alebo boli by sme radi, keby sa zmenilo. Návrh zákona preto v prípade, ak kontrolovaný subjekt odmietne spolupracovať s orgánmi oprávnenými na výkon kontroly a vládneho auditu a nepreukáže im listinnými dôkazmi účel použitia dotácie, zavádza sankciu v podobe odvodu celej, resp. tej časti dotácie, vo vzťahu ku ktorej došlo k odmietnutiu súčinnosti v podobe preukázania jej účelu. Určite sa zhodneme na tom, že je to rozumné, pretože ak by niekto dostal dotáciu povedzme 200-tisíc a dostal by pokutu povedzme 150-tisíc, tak stále sa mu to oplatí, pretože 50-tisíc by mu ostalo. A nikto by nevedel na čo. To znamená, že pokuta v tomto prípade by bola rovná výške dotácie, ktorú by dotyčný subjekt neumožnil skontrolovať, teda jej účel použitia. Doterajšiu pokutu už nebude možné uložiť z dôvodu, aby kontrolovanému subjektu nebola uložená dvojitá sankcia za to isté protiprávne konanie. Výsledok však bude pre štát výhodnejší, keďže sa mu vrátia všetky neoprávnene poskytnuté peniaze, a nielen ich časť v podobe malilinkej pokuty.
Myslím, že tuná v tomto prípade je tento návrh zákona jasný, zrozumiteľný, a vieme, čo má napraviť. Zopakujem to ešte raz. Ak subjekt nepreukáže kontrolným orgánom, kam vynaložil peniaze určené z dotácie, to je jedno, či je to Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí alebo iné nejaké ministerstvo, prípadne iný grantový systém, tak dostane pokutu vo výške tej, na ktorú dostal dotáciu, a nevie túto sumu zdokladovať, na čo bola použitá podľa pôvodného predloženého projektu. Keďže sa jedná naozaj o financie, ktoré, je jedno, že ktorá vláda je pri moci, tak určite uznáte, že toto nie je politicky motivované. Je to naozaj z praktického hľadiska a z reálnej skúsenosti, kedy už niekto spreneveril peniaze zo štátneho rozpočtu, aj napriek tomuto sa opäť sa uchádza a dostáva štedré dotácie na svoju činnosť.
Takže by som vás požiadal o podporu tejto novele zákona.
Ďakujem.