24.
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Trošku som sa zamotal nad komentátorom jedným, ktorý bol zjavne v rozveselenom stave, tak som sa trošku rozveselil. Teraz som však prišiel predložiť ďalší návrh zákona. Tentokrát je to zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Boj proti korupcii, ktorý tu spomíname teraz nielen od rána v dnešnej rozprave, ale už dlhodobo, je nielen jedným z hlavných cieľov Európskej únie v oblasti nakladania s verejnými prostriedkami, ale je tiež jedným z najzávažnejších problémov, ktoré trápia občanov Slovenskej republiky. Svedčí o tom aj globálny prieskum vnímania korupcie vydávaný medzinárodnou organizáciou Transparency International, v ktorom sa Slovensko v oblasti vnímania korupcie ocitlo na 62. mieste spomedzi 176 krajín sveta, čo je piate najhoršie umiestnenie z členských krajín Európskej únie. Odhad finančných prostriedkov, o ktoré Slovensko ročne prichádza práve kvôli korupcii a korupčnému správaniu, prekročil 500 mil. eur.
Praktické skúsenosti orgánov oprávnených na výkon kontroly a vládneho auditu pri ukladaní a vymáhaní odvodov, penále a pokút za porušenie finančnej disciplíny a neplnenie si povinností podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a, samozrejme, o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov preukazujú, že sankcie, ktoré uvedený zákon ukladá v prípade, ak kontrolovaný subjekt odmietne poskytnúť súčinnosť týmto orgánom pri vyúčtovaní dotácií poskytnutých zo štátneho rozpočtu, nie sú efektívne, primerané a ani odstrašujúce. Naopak, tieto sankcie skôr motivujú subjekty, ktoré si majú plniť povinnosti podľa uvedeného zákona k odmietnutiu takejto súčinnosti, za čo im hrozí len niekoľkotisícová pokuta napriek tomu, že im bola poskytnutá dotácia vo výške niekoľko stotisíc až miliónov eur, ktorej účel už vďaka takto symbolicky uloženej pokute nemusia nikdy preukázať.
Máme konkrétny príklad, na ktorý sme poukázali a ku ktorému sa, žiaľ, absolútne žiadnym spôsobom nepostavilo ministerstvo zahraničných vecí, pod ktorého gesciou funguje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Viac ako 140-tisícová dotácia pre subjekty v Českej republike nebola zdokladovaná, nebola vyúčtovaná a nikto nevie, na čo boli použité finančné prostriedky z tejto dotácie. Kontrolné orgány chceli urobiť kontrolu, načo sa však nedostali k dokumentom, a tak udelili tomuto subjektu pokutu. Pokuta však bola prvotná vo výške 10-tisíc eur. Subjekt sa voči tejto pokute odvolal a súd túto pokutu znížil na tisíc eur. Tisíceurová pokuta za nevydokladovanie vyše 140-tisícovej dotácie! Kam išli tieto peniaze? No to sa už nedozvieme, pretože subjekt dostal pokutu a tým pádom už nič nikomu nemusí dokazovať, ale aj napriek tomu, že nepreukázal, kam tieto finančné prostriedky išli, opäť dostáva štedré dotácie z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Nepripadá vám to trochu scestné? Nám áno, a keďže naozaj nie sú reálne nástroje, akými ochrániť dotácie zo štátneho rozpočtu, hovoríme o tom, že by sa nemali rozkrádať a podobne, a toto je krásny exemplárny príklad toho, ako sa financuje zo štátneho rozpočtu a z dotácií Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí dajú elegantne rozkradnúť. Preto sme prišli s novelou tohto zákona.
A vlastne takto nastavené legislatívne prostredie, ktoré znemožňuje účinný boj proti podvodom a korupcii, tak sa ho chystáme zmeniť, alebo boli by sme radi, keby sa zmenilo. Návrh zákona preto v prípade, ak kontrolovaný subjekt odmietne spolupracovať s orgánmi oprávnenými na výkon kontroly a vládneho auditu a nepreukáže im listinnými dôkazmi účel použitia dotácie, zavádza sankciu v podobe odvodu celej, resp. tej časti dotácie, vo vzťahu ku ktorej došlo k odmietnutiu súčinnosti v podobe preukázania jej účelu. Určite sa zhodneme na tom, že je to rozumné, pretože ak by niekto dostal dotáciu povedzme 200-tisíc a dostal by pokutu povedzme 150-tisíc, tak stále sa mu to oplatí, pretože 50-tisíc by mu ostalo. A nikto by nevedel na čo. To znamená, že pokuta v tomto prípade by bola rovná výške dotácie, ktorú by dotyčný subjekt neumožnil skontrolovať, teda jej účel použitia. Doterajšiu pokutu už nebude možné uložiť z dôvodu, aby kontrolovanému subjektu nebola uložená dvojitá sankcia za to isté protiprávne konanie. Výsledok však bude pre štát výhodnejší, keďže sa mu vrátia všetky neoprávnene poskytnuté peniaze, a nielen ich časť v podobe malilinkej pokuty.
Myslím, že tuná v tomto prípade je tento návrh zákona jasný, zrozumiteľný, a vieme, čo má napraviť. Zopakujem to ešte raz. Ak subjekt nepreukáže kontrolným orgánom, kam vynaložil peniaze určené z dotácie, to je jedno, či je to Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí alebo iné nejaké ministerstvo, prípadne iný grantový systém, tak dostane pokutu vo výške tej, na ktorú dostal dotáciu, a nevie túto sumu zdokladovať, na čo bola použitá podľa pôvodného predloženého projektu. Keďže sa jedná naozaj o financie, ktoré, je jedno, že ktorá vláda je pri moci, tak určite uznáte, že toto nie je politicky motivované. Je to naozaj z praktického hľadiska a z reálnej skúsenosti, kedy už niekto spreneveril peniaze zo štátneho rozpočtu, aj napriek tomuto sa opäť sa uchádza a dostáva štedré dotácie na svoju činnosť.
Takže by som vás požiadal o podporu tejto novele zákona.
Ďakujem.