46. schôdza

Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete niečo dodať? Nie. Pán spravodajca? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. Návrh ústavného zákona je uverejnený ako tlač 1343, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1354. Je už pripravená pani podpredsedníčka, aby za skupinu poslancov tento ústavný zákon uviedla.
Nech sa páči, pani podpredsedníčka, máte slovo.

(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z., tlač 1343.)

6.
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Dovoľte mi predstaviť návrh zákona, ktorý upravuje, jednoducho povedané, platy verejných funkcionárov.
Viem, že môžete namietať, že veď takýto zákon sme tu mali, ale ideme kúsok ďalej. Našou snahou je, aby sa táto úprava dostala do ústavného zákona. Je to naozaj námet na ďalšiu diskusiu. Tu by som veľmi rada zdôraznila, že naše hnutie ešte v roku 2011 alebo teda ešte sme vtedy neboli ako hnutie, ale štyria, ktorí sme boli v parlamente, sme sa už o niečo podobné pokúšali. Vtedy neúspešne. O to radšej sme, že tento týždeň bola schválená úprava platov verejných funkcionárov na základe predloženého návrhu poslancov vládnej strany SMER. Slúži im to ku cti. Táto úprava bola podporená naprieč politickým spektrom takmer kompletne. Takmer kompletne. Cieľom návrhu ústavného zákona je zaviesť princíp jedného platu pri výkone viacerých verejných funkcií. Návrh ústavného zákona je založený na dvoch pilieroch. Prvým je zdôraznenie zodpovednosti verejného funkcionára za náležitý výkon verejnej funkcie a tým druhým je zabránenie neprimeraného požívania príjmov plynúcich z výkonu viacerých verejných funkcií.
Vykonávanie každej verejnej funkcie je nielen odborne a časovo náročné, ale väčšinou aj nadpriemerne platovo ohodnotené v porovnaní s priemerným platom občanov Slovenskej republiky. Navrhuje sa preto, aby verejný funkcionár, ktorý zastáva viacero verejných funkcií, poberal za ich vykonávanie len jeden príjem. Zostáva na verejnom funkcionárovi, aby si vybral príjem, z výkonu ktorej verejnej funkcie bude poberať. Doplním, že tento zákon aj zákon, ktorý bol prijatý, je vlastne proti tzv. supermanom, ktorí naozaj niekedy nemajú mieru v poberaní pôžitkov z rôznych funkcií. Táto úprava sa nedotýka teda iných, iných zamestnaní, len naozaj funkcií.
Som presvedčená o tom, že postupne prídeme k tomu, že dokážeme upraviť aj zamestnania, ktoré sú naozaj poskytované z verejných zdrojov, všetky zamestnania, ktorých financie idú z verejných zdrojov. S cieľom posilniť zodpovednosť verejného funkcionára, vykonávať verejnú funkciu so všetkou vážnosťou a starostlivosťou, ktorá jej prináleží, je žiaduce vytvoriť relevantný právny rámec, ktorý by minimalizoval alebo aspoň nenabádal ku kumulácii viacerých verejných funkcií v rukách jednej osoby a tým neraz nepriamo aj v rukách príslušnej politickej strany alebo hnutia, čím sa posilňuje neželaná partokracia na Slovensku.
V zmysle uvedeného predložený návrh ústavného zákona rieši otázku inkompatibility, nezlučiteľnosti funkcií zamestnania a činností, rieši len finančnú odmenu poskytovanú osobe, ktorá zastáva viacero funkcií verejných funkcionárov. Za verejného funkcionára sa považuje osoba uvedená v čl. 2 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, a to poslanec Národnej rady, starosta obce, štátny tajomník, poslanec mestského zastupiteľstva alebo zastupiteľstva vyššieho územného celku a podobne. Návrh ústavného zákona rešpektuje čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého majú občania za rovnakých podmienok právo na prístup k volených a iným verejným funkciám, ako aj čl. 36 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky, ktorý sa týka práva na odmenu za vykonanú prácu. Tento predkladaný ústavný zákon má pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh ústavného zákona nemá vplyv na podnikateľskú sféru, vplyv na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti, má však pozitívne sociálne vplyvy. Tak ako bolo aj tento týždeň hovorené, je naozaj veľkou výhrou, že vôbec sa niečo udialo s tým, že na volené, že niektorí ľudia dokážu zastávať viacero volených funkcií.
A ešte malú zmenu okrem toho teda, že ide o veľkú zmenu v podobe doplnenia do ústavného zákona, je, že boli by sme veľmi radi, ak by tento zákon, a tak je aj koncipovaný, začal platiť už počas tohto volebného obdobia. To je podľa mňa veľmi dôležité. Preto vás prosím o podporu tohto, novely ústavného zákona a verím, že ak sa nepodarí prijať túto zmenu, bude naozaj aspoň námet na diskusiu na ústavnú ochranu funkcionárov, a aby neboli z nich supermani.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov a teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, Miroslavovi Kadúcovi.
Nech sa páči.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku, legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. Ako gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborov odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň uvedený návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka, chcete niečo k tomu dodať? Nie. Pán spravodajca? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
V rokovaní budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslanca Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má tlač 1345. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1356.
Dávam slovo poslancovi Jozefovi Viskupičovi, aby návrh zákona uviedol.
Nech sa páči, pán poslanec.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 1345.)

10.
Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť alebo opakovane predložiť návrh zákona, ktorý vyplynul zo situácie zo stredu alebo z mája v roku 2014 a priamo súvisel s eurovoľbami, s volebnou účasťou a s kritikou verejnosti o činnosti europoslancov v Európskom parlamente, resp. o znalosti o ich činnosti v našej krajine.
Keďže volebná účasť na Slovensku vo voľbách do Európskeho parlamentu v máji 2014 bola opäť rekordne nízka, tzv. slovenský paradox, kedy sme jednou z krajín, ktorá stále hovorí o eurooptimizme, ale na druhej strane ľudia nie sú ochotní ísť voliť, pretože dotyk s prácou europoslancov je veľmi malý, resp. nevedia presne, na čom robia, tak sme s kolegami vypracovali návrh zákona, ktorí by minimálne, o informovaní o agende europoslancov, vedeli informovať slovenskú verejnosť cez toto ctené plénum viac, a preto som si dovolil predložiť, aby europoslanci zvolení na území Slovenskej republiky mali priamo na pôde nášho národného zákonodarného zboru možnosť najmenej raz za kalendárny rok predniesť správu o svojej činnosti. Z dôvodov, keďže z viacerých analýz vyplýva, že jedným z dôvodov nízkej účasti, ako som spomínal, vo voľbách do Európskeho parlamentu, je aj všeobecná neznalosť, či už činnosti celého legislatívneho útvaru, alebo aj jednotlivých poslancov, je toto podľa mňa akceptovateľná miera toho, akým spôsobom môže byť jednou z mnohých teda možností, ktoré máme, ako môžme o činnosti nielen Európskeho parlamentu, ale aj konkrétnych poslancov informovať. Občania Slovenskej republiky disponujú veľmi málo, veľmi malými informáciami a takisto nemáme v či už vo verejnoprávnom priestore pri verejnoprávnych médiách, alebo aj médiách komerčných, alebo z licencie veľký priestor, a preto, ak by sme dopriali europoslancom to, že majú bez potreby hlasovania pléna možnosť informovať o svojej činnosti, urobili by sme pre obrovskú mieru legislatívy, ktorá sa na nás z Európskej únie hrnie, zadosť a mohli by sme si vypočuť, aké témy, čomu presne sa každý jeden poslanec venoval.
Nielen štúdie v tomto prípade, ale aj prax ukazuje, že existuje reálny dopyt po väčšej informovanosti o práci v Európskom parlamente, a to nielen zo strany občanov, ale aj samotných europoslancov. Možno ste zachytili, že túto iniciatívu, ktorú sme pôvodne robili s naším europoslancom Škripekom, sa k nej pridali, myslím, že jedenásti poslanci európskeho, súčasní europoslanci Európskeho parlamentu a túto možnosť by reálne privítali. Pred niekoľkými mesiacmi poslanci Európskeho parlamentu žiadali už teraz bývalého predsedu Národnej rady o možnosť vystúpiť v pléne počas rokovania Národnej rady, žiaľ, neúspešne. Nepochybne je potrebné a žiaduce vytvoriť teda priestor, aby europoslanci mali možnosť prezentovať svoje pôsobenie v Európskom parlamente, keďže v dôsledku prenesenia právomoci Slovenskej republiky na Európsku úniu má činnosť europoslancov vplyv na každodenný život každého jedného obyvateľa Slovenskej republiky.
Preto teda navrhujeme, aby poslanci Európskeho parlamentu zvolení na území Slovenskej republiky mali priamo na pôde Národnej rady možnosť najmenej raz za kalendárny rok predniesť správu o svojej činnosti. Takýto návrh by som si dovolil zhrnúť na tri pozitívne dopady. Zvyšuje a zlepšuje informovanosť verejnosť o práci poslancov, posilňuje vzájomné väzby medzi poslancami Národnej rady a poslancami Európskeho parlamentu, zvyšuje informovanosť Národnej rady, nielen eurovýboru o činnosti poslancov Európskeho parlamentu najmä vo vzťahu k uplatňovaniu zásad subsidiarity, ktorú poslanci Európskeho parlamentu môžu uplatňovať pri schvaľovaní právnych aktov Európskej únie. Toľko stručne k úvodu.
Myslím si, že tento návrh zákona by bol privítaný alebo by mohol vytvoriť predpoklad, aby sme urobili minimálne na pôde raz za rok to, že či už sa bude jednať o niektoré konkrétne transpozície, možno vysvetlenie procesu prijímania pri jednotlivých aktoch, legislatívnych aktoch Európskej únie, kedy veľmi ťažko sa dostávajú informácie, či už cez rokovanie eurovýboru, alebo kde majú v súčasnosti možnosť poslanci sa zúčastňovať, ale toto plénum je zatiaľ od možnosti informovania o konkrétnych legislatívnych aktoch, ktoré priamo dopadajú už aj pri rokovaní pléna, kedy transpozíciu uplatňujeme cez hlasovanie pléna. Často sa nám stáva, že priamo poslanci tu naši obviňujú ministrov, či sú legislatívne normy Európskej únie transponované dostatočne, resp. či sa pod transpozíciou v našich vnútorných legislatívnych aktoch nestala nejaká nekalosť, že pod témou transpozície sa dostávajú do zmien zákonov možno nesúvisiace veci, možno veci, ktoré sú nad rámec transpozície, toto všetko by sme vedeli priamo sa opýtať aj ľudí, ktorí túto legislatívu schvaľujú priamo na pôde Európskeho parlamentu.
Myslím si, že záujmy slovenských občanov už vyše desať rokov počas členstva Slovenskej republiky v Európskej únii rôzni zástupcovia obhajujú a títo ľudia by mali mať vytvorený priestor nie pod váhou väčšiny, ale automaticky z rokovacieho poriadku vystúpiť a informovať volených zástupcov do Národnej rady. Jeden dôvod som do dôvodovej správy neuviedol a to je podľa mňa ten veľmi dôležitý, ktorý ako keby Únia v posledných piatich rokoch prízvukuje, a to je zintenzívnenie, zefektívnenie a reálne prepojenie práce europarlamentu a národných parlamentov, toto je jeden z mechanizmov, ktorý by sme, ktorý by sme vedeli veľmi elegantne zapracovať do našej vnútornej legislatívy.
Myslím si, že toľko na úvod z hľadiska zámerov aj predloženia návrhu stačí, a aj týmto vás žiadam o podporu tohto návrhu. Je to aj cez celé politické spektrum, myslím si, že toto podporilo z našich 13 zástupcov v Európskom parlamente 11, že by túto možnosť privítali, takže nevidím tam žiadny politický zápas. Je to vecná príslušnosť k tomu, aby sme naozaj boli informovaní o činnosti europarlamentu ľuďmi, ktorí tam priamo pracujú, zároveň aj to, žeby možno naša verejnosť vedela aspoň vymenovať, ktorí poslanci zastupujú v európskom parlamente, by aj tento návrh zákona mal za cieľ, to znamená, že by sa v nejakom, v nejakej perióde títo ľudia objavovali na rokovaní Národnej rady, čo by, samozrejme, prinieslo aj mediálny obraz, pretože plénum slovenského parlamentu je podľa mňa kryté médiami omnoho viacej ako plénum Európskeho parlamentu, zároveň by sme sa vedeli spoľahnúť na europoslancov z celej agendy Európskej únie, ktorá je veľmi široká a často sa nedotýka priamo Slovenska, by vedeli vypreparovať a parciálne určiť, čo je z hľadiska agendy Európskeho parlamentu dôležité pre Slovenskú republiku, a tým, že by to oznámili plénu Národnej rady, by sme naozaj urobili pre informovanosť a možno aj pre to, že vznikajú možné dezinterpretácie, niekedy fámy, niekedy sa Únia používa skôr ako nejaký strašiak alebo hromozvod mnohých vecí, ktoré občania vnímajú veľmi citlivo, ako keby sme sa na tú Európsku úniu vyhovárali pri úprave niektorých legislatívnych aktov u nás doma, preto si myslím, že by bolo vhodné, aby sme tento návrh schválili a zaviedli ho do rokovacieho poriadku Národnej rady.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán poslanec zaujmite miesto určené pre navrhovateľov a teraz dávam do tretice slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Miroslavovi Kadúcovi.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som teda po tretíkrát v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre európske záležitosti, ako gestorský navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlási pán poslanec Fronc. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Moje vystúpenie by sa zrejme zmestilo do jednej faktickej poznámky, ale keďže nikto nevystúpil v rozprave, tak nemal som takúto príležitosť.
Veľmi krátko. Vo výbore pre európske záležitosti pôsobím nielen toto volebné obdobie, pôsobil som tam aj v minulosti, takže trošku tak ako funguje tento výbor, si myslím, že predsa len poznám, a musím povedať, že tak ako aj v minulosti, z europoslancov, ktorí majú možnosť prísť na ten výbor, majú možnosť vystúpiť, majú možnosť vznášať návrhy, by som mnohých za celý ten čas nebol videl tam, keby neboli eurovoľby. A niektorých i napriek tomu, že boli eurovoľby, som nevidel. Ja si myslím, že v prvom rade tento priestor by mali využívať a naozaj - a to asi aj kolega predkladateľ potvrdí -, že občas tam máme vážne materiály, ktoré majú vplyv na Slovensko, ktoré, o ktorých sa rokuje, ktoré sú potom záväzné, lebo sú prijaté ako smernice, a ich postoj, ich skúsenosť alebo ich videnie s tým, že vedia, ako to funguje v europarlamente, žiaľbohu, nám chýba. Čiže musím povedať, že toto by som oveľa viacej uprednostnil.
Ďakujem.