46. schôdza

Ďakujem pekne. Ja som teda tiež dobehol narýchlo a stihol som sa prihlásiť. Práveže chcem vystužiť, vystužiť ten príspevok pána poslanca Hrušovského troma poznámkami.
Jednak strany slúžia aj na to, že disponujú dôverou vo svojom vnútri, vo svojom vnútri, a to im pomáha potom prijímať rozhodnutia.
Ďalej lacnejšia koordinácia existuje, pokiaľ máme stranícky systém, teda má nižšie náklady a je efektívnejšia. Ale to sú všetko argumenty, ktoré sú, samozrejme, spochybniteľné, čo je, čo je dôležité, sú nakoniec, sú výsledky. A predsa Slovensko so stranami, ktoré nie všetky sa dostanú do parlamentu zrejme v budúcich voľbách, ale s relatívne štandardnými stranami dosiahnu také výsledky, že sme mali najvyšší hospodársky rast v Európskej únii, že sme sa vôbec dostali do Únie, že nám narástli priemerné mzdy a tak ďalej a tak ďalej. Čiže tie výsledky sú neodškriepiteľné a ja si myslím, že, že aj strany majú na nich istý podiel. Jasné, že je populárnejšie povedať, že to len ľudia, politici im v tom škodili. Ale, ale prečo iní ľudia v iných krajinách nemali také výsledky, nedosiahli také výsledky, aké dosiahlo Slovensko?
Povedal by som, že to bolo aj preto, že sme mali takýto stranícky systém. No a znova upozorňujem na to, že dôležitá bola koordinácia, pokiaľ, pokiaľ tá koordinácia nie je, pokiaľ by sme mali parlament len z nezávislých poslancov vytvorený, tak by bol každý z tých krokov, ktorý sa ostatných 20 rokov - aj dobrých - uplatnil, bolo by ho ťažko realizovať.

Pán kolega Hrušovský, ja si myslím, že naozaj máte pravdu, že podľa tohto návrhu zákona by sa nedalo vládnuť. Ja mám obavu, že by nebol schválený ani žiadny vládny program, lebo naozaj tá obava vyplýva z reality, že 150 názorov, a ťažko ich zjednotiť, ako, ako vládnuť, ako vytvoriť vládu. A to by bol naozaj veľký hazard. A v takýchto ťažkých časoch hazardovať s vedením nášho štátu, si to naozaj nemôžeme dovoliť, a preto si myslím, že ste reálne zhodnotil vaším príspevkom a nechcete riskovať a hazardovať s našimi občanmi.

Pán predseda, v prvom rade sa vám chcem poďakovať alebo ospravedlniť, že aj po 12.00 hod. rokujeme, a trošku ma mrzí, ak došlo k nejakému hlbokému nedorozumeniu.
Pán kolega, ja nie som, povedal som svoj vlastný názor, ale neberte a nechápte ho, že ja idem demontovať zastupiteľskú demokraciu. A tu by si táto diskusia naozaj vyžadovala veľmi dlhý čas, aby sme aj pojmovo vysvetlili postoje. Vy si myslíte, že sa, alebo je nemožné oddeliť stranícku príslušnosť od nezávislosti? Ako to je hlboký omyl. Pozrite si na hlasovania, ako nie všetci poslanci strany združení v poslaneckom klube vždy hlasujú v zhode. A preto som si trúfol povedať a dovoliť upozorniť na svedomie, to by mali, to by malo byť tým, čo nás vedie pri zaujímaní akýchkoľvek postojov, nehovoriac rozhodnutí. Ak som si trúfol spochybniť trošku funkčnosť toho zastupiteľského systému, pri možnej akosi čo len teoretickej úvahe 150 nezávislých, dámy a páni, neviem si predstaviť. A v tomto systéme moci je to nemožné, zostaviť vládu Slovenskej republiky, ktorá je reálne výkonnou mocou, ktorá tento štát spravuje. My jej dávame len návody, ako ho má spravovať. Ako tá moc patrí primárne do rúk nás. Preto ako tu si treba trošku možno viacej ozrejmiť tie postoje a vysvetliť, aby nedochádzalo k takýmto hlbokým nedorozumeniam.
Ja hovorím z istých skúseností, ktoré ma... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

2.
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, dovoľte mi, aby som podľa rokovacieho poriadku Národnej rady z dnešnej hodiny otázok ospravedlnil neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný je pre práceneschopnosť podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny a zastupuje ho podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák. Na zahraničnej pracovnej ceste je minister obrany Martin Glváč, zastupuje ho minister spravodlivosti Tomáš Borec a na pracovnej ceste je aj minister školstva, vedy, výskumu a športu Juraj Draxler, zastupuje ho minister kultúry Marek Maďarič.
Pán predseda, som pripravený na otázky pánov poslancov a paní poslankýň odpovedať, nech sa páči.

4.
Ďakujem pekne za položenú otázku. Možno by stačilo odpovedať, že slobodne, ale predsa len je to príliš vážna téma, aby som sa obmedzil na takéto krátke konštatovanie.
Už som niekoľkokrát a pri rôznych príležitostiach povedal, že referendum považujem za najvyššiu formu priamej demokracie a ako predseda vlády Slovenskej republiky sa na referende zúčastním. Od ústavného činiteľa sa očakáva, že takéto aktivity, ak sú najmä občianskeho charakteru, nebude ignorovať. A to aj napriek tomu, že zo všetkých doterajších siedmich referend bolo len jedno úspešné, o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie, v roku 2003, ktorého sa zúčastnilo 52,15 % oprávnených voličov.
Dovoľte mi povedať, že napriek schválenej novelizácii Ústavy Slovenskej republiky, kde sme zakotvili určitú charakteristiku manželstva, že tento dodatok ústavy nebráni tomu a nemôže brániť tomu, aby verejné inštitúcie riešili praktické problémy párov rovnakého pohlavia. Mám na mysli napríklad ich prístup k informáciám zdravotníckeho charakteru, dedenie a mnohé ďalšie, ktorými inak orientovaní ľudia na Slovensku žijú. Nemôžeme sa pred touto realitou zatvárať, našou povinnosťou je uľahčiť im niektoré praktické veci v živote.
V strane SMER - sociálna demokracia odporúčame aj našim sympatizantom a voličom, aby využili ústavné právo zúčastniť sa na referende, ktoré je iniciované občianskou spoločnosťou, a slobodne, podčiarkujem, slobodne, vyjadrili svoj názor na referendové otázky. Nikto im v tom nebude brániť ani ich presviedčať. Nemožno vylúčiť, dámy a páni, a to by som rád povedal aj tu na pôde Národnej rady, že Slovensko raz referendum bude životne potrebovať, životne potrebovať, ale občania už zo zvyku naň neprídu a inštitút referenda bude nefunkčný. Pritom môže ísť o oveľa závažnejšie a životne dôležitejšie otázky, napríklad v súvislosti s bezpečnostnou a politickou situáciou na Ukrajine alebo udalosťami v Európe, predovšetkým v eurozóne, najmä v súvislosti s postojom Grécka.
Toto je postoj môj osobný, strany SMER - sociálna demokracia k referendu.

Vážený pán premiér, ďakujem za vašu odpoveď aj za váš zodpovedný postoj ako, ako premiéra, ako, ako štátnika. Zároveň ďakujem za podporu referenda a za odporúčanie zúčastniť sa občanom a takisto za nemenej dôležitú podporu inštitútu referenda ako takého bez ohľadu na to, či ide o toto alebo iné.
Takisto si uvedomujem, že ste na túto otázku už niekoľkokrát médiám odpovedali, ale pokladám za dôležité, a preto som túto otázku položil, aby sa táto odpoveď inak zopakovala a zaznela aj na pôde Národnej rady, kde predsa tieto výroky majú inú váhu ako len v médiách.
Takisto vám ďakujem, že ste nezopakovali alebo nepotvrdili výroky niektorých, ktorí hovoria, že referendum je zbytočné, že vy ho za zbytočné nepokladáte, a takisto kvitujem, že ste vyzývali k slobode a sám sa rozhodnete slobodne.
Nijakým spôsobom nechcem túto vašu slobodu a súkromie narušovať. Ste verejný činiteľ, ak sa chcete k tomu vyjadriť, predsa by som rád vás poprosil, či by ste mohli rozviesť svoje osobné uvažovanie, ako budete odpovedať na tieto tri otázky. (Smiech v sále.)

Pán poslanec, ďakujem za peknú odpoveď vašu a ja vám znovu odpoviem za tou plentou alebo teda za tým priestorom, ktorý je súkromný, plne využijem svoje súkromie a budem sa rozhodovať absolútne, absolútne slobodne, tak ako každý jeden predstaviteľ a sympatizant a volič strany SMER - sociálna demokracia. Toto je o nás. To je o demokracii. (Potlesk).

10.
Ďakujem pekne. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, okrem odpovede na otázku pána poslanca Náhlika budem súčasne odpovedať aj na otázku pani poslankyne Huffkovej a pani poslankyne Šedivcovej, pretože sú obdobného charakteru.
Dovoľte mi však na úvod pred tým, ako sa dostanem k niektorým faktom, povedať hodnotový postoj, ktorý ja zdieľam a o ktorom som presvedčený. Už som niečo o tomto hodnotovom postoji hovoril a rád by som niektoré konkrétne čísla a fakty zdôraznil.
Dôchodkové správcovské spoločnosti, ktoré sa vďaka pravicovej vláde Mikuláša Dzurindu v roku 2004 dostali prakticky k polovici celého penzijného systému, nie sú charitatívne organizácie. Toto už treba hovoriť neustále ľuďom, ktorí majú svoje peniaze v II. pilieri. Dôchodcovské správcovské spoločnosti neprišli sem prioritne preto, aby pomáhali Slovákom, Slovenkám alebo občanom inej národnosti. Prišli sem zarobiť, pretože ich primárnou povinnosťou je vytvárať zisk a uspokojovať majiteľov, ktorí stoja za týmito dôchodkovými správcovskými spoločnosťami. Je to niečo podobné ako banky. A teraz mi dovoľte dva alebo tri konkrétne údaje.
Dámy a páni, ak dnes pôjdete do banky a dáte si peniaze na bežný účet, aká je sadzba na rok, pokiaľ ide o úroky, ktoré vám banka vyplatí? 0,01 %. Možno ak dáte na rok peniaze, tak vám dajú možno 0,3 %, ak dáte na dva roky, možno vám dajú 0,4, ak dáte na tri roky tak vám možno dajú 0,5. Ešte raz, bežný účet: 0,01 %. Aký bol zisk bánk pôsobiacich na Slovensku v roku 2014? 600 mil. eur! Tak o čom tu hovoríme?
Pozrime sa teraz na dôchodkové správcovské spoločnosti. Za desať rokov dôchodkové správcovské spoločnosti zhodnotili peniaze, ktoré získali od sporiteľov, na úrovni 17,9 %. Nechcem teraz to porovnávať so Sociálnou poisťovňou, ale môžem potvrdiť, že pokiaľ ide o I. pilier, teda Sociálnu poisťovňu, za rovnaké obdobie dosiahol alebo dosiahla táto miera zhodnotenia 75,4 % a valorizácia v I. pilieri dosiahla 56,3 %. Teda za desať rokov zhodnotenia 17,9 % a my vlastne ani nevieme, koľko si z toho nechali dôchodkové správcovské spoločnosti ako svoj zisk. Ale znovu, najskôr si odrežú zisk, najskôr musia uspokojiť seba samých, najskôr musia uspokojiť svojich majiteľov, až potom prídu ľudia, až potom si povedia, toto nám zostalo, toto tým ľuďom necháme ako nejaké dôchodky, a preto ľuďom boli vyplatené po desiatich rokoch také dôchodky, ako boli. Toto je podstata fungovania finančných inštitúcií, nikdy nijaká iná nebude.
A preto od roku 2004 sme úplne zreteľne odmietali filozofiu II. piliera a my sme ju odmietali aj preto, že nedošlo k dohode medzi vtedajšou opozíciou, ktorú sme rešpektovali my, a vtedajšou pravicovou vládou. Reformy sa nedajú prijímať aktuálnou väčšinou hlasov, ktoré sú v parlamente. Ak chceme, aby reforma vydržala, tak musí mať širšiu politickú podporu. Ako dobrý príklad by som uviedol anuitnú reformu, ktorá platí od 1. januára 2015, za ktorú hlasovalo možno 102-103 poslancov Národnej rady, teda aj poslanci vládni, ale aj poslanci opoziční. A môžeme povedať, že táto anuitná novelizácia pravdepodobne vydrží dlhšie, lebo už bola dohoda medzi opozíciou a vládou. Ale keďže ste ignorovali v roku 2004 hlasy opozície a urobili ste si to tak, ako ste to vy chceli, lepšie povedané, ako to chceli dôchodkové správcovské spoločnosti, musíte rátať s tým, že veľmi jasne, predvídateľne a bez akýchkoľvek špekulácií hovoríme, že tento systém nie je pre ľudí na Slovensku nastavený dobre. Veľmi jasne hovoríme, že z 1,5 mil. ľudí, ktorí sú tam, je tam možno 1 mil. ľudí, ktorí keď aj budú mať nejaký dôchodok z II. piliera, tak dohromady s tým, čo dostanú z I. piliera, budú mať menej, ako keby zostali len v I. pilieri.
Pripomínam aj otázku valorizácie. Tu klameme, keď nehovoríme ľuďom, ktorí majú peniaze v II. pilieri, že dôchodky v II. pilieri sa nevalorizujú, kým dôchodky v I. pilieri sa valorizujú, čo je obrovský, ale obrovský rozdiel, ak budeme pozerať na konci dňa na celkovú hodnotu dôchodku, ktorý bude vyplatený.
Dámy a páni, systémy II. piliera zlyhali prakticky v celej Európe. Opäť pozrime sa, ako sa k nemu postavili Maďari, ako s k nemu postavili Poliaci, ako sa k nemu postavili Česi. My rešpektujeme, že na základe veľkej demagógie a reklamy v roku 2004 do tohto systému vstúpilo 1,5 mil. ľudí. Ale považujeme za férové povedať týmto ľuďom, že od 15. marca do 15. júna sa môžu slobodne rozhodnúť, či tam zostanú, alebo nezostanú, a či zoberú na seba zodpovednosť za to, že ich dôchodky budú mimoriadne nízke. Ja viem, že to slovo sa nepáči pravici, ale II. pilier, ako bol nastavený v roku 2004, je totálne pravicové zlyhanie. A na tomto slove alebo na týchto slovách nič nezmením, lebo tu máme konkrétne príklady.
Je zaujímavé, že samotná pravica nevie, čo by chcela. Pán Kaník hovorí o tom, že by sme mali v prípade nižších dôchodkov to zo štátu nejako nahrádzať. A to je vynikajúce, tak ja pôjdem do kasína, prehrám peniaze, lebo to je ten istý príklad, a potom pôjdem na ministerstvo financií a požiadam pána Kažimíra, že doplaťte mi tu stratu, ktorú som jednoducho si spôsobil tým, že som niekde hazardne hral a som prehral v kasíne. Ďalší hovoria, že tento systém treba 5 rokov otvárať, 5 rokov zatvárať. Boli tu návrhy z opozície, že tento systém treba úplne zrušiť. Páni, ako chcete vládnuť, keď sa neviete dohodnúť ani na tom, čo by ste robili s II. pilierom? (Potlesk.)
My vieme, čo s II. pilierom robiť chceme. (Potlesk.) Otvorenie piliera umožní veľkému počtu ľudí, aby si povedali, aká je ich budúcnosť. My si myslíme, že tam nemajú čo robiť ľudia, ktorí nemajú žiadny vymeriavací základ, bavíme sa o státisícoch ľudí. My si myslíme, že tam nepatria ľudia, ktorí majú vyšší vek, lebo objektívne si už nemôžu nič našetriť. A najmä si myslíme – a možno ten údaj niekoho teraz šokuje –, že ľudia, ktorí majú zárobok nižší ako tisíc eur, tam nemajú čo robiť. Títo ľudia si nezrealizujú, nezrealizujú dôchodok vyšší, ako keby ho realizovali len cez Sociálnu poisťovňu. Ak toto všetko odrátame, tak zrazu zistíme, že v II. pilieri má zostať možno 300-400-, možno 500-tisíc ľudí. Dajme túto šancu ľuďom. Nikto ich nebude vyháňať. Nikto ich nebude vytláčať. Otvorenie je dvojsmerný cestovný lístok. Niekto môže vystúpiť, niekto môže nastúpiť. Ale chcem, aby každý, kto v II. pilieri zostane, si uvedomil, že po 15. júni 2015 preberá sám na seba zodpovednosť za to, aký dôchodok mu bude o niekoľko rokov vyplatený. Ja by som do tohto druhého systému nedal ani deravý groš! Ale sú ľudia, ktorí podľahli obrovskej propagande a spoliehajú sa na to, že ich dôchodky budú absolútne fantastické. (Potlesk.) Z toho dôvodu považujeme toto rozhodnutie za férové, vítam, že aj samotné dôchodkové správcovské spoločnosti pripustili, že je tam skupina ľudí, ktoré tam nemajú čo robiť. Myslím si, že v tomto duchu hovorili aj niektorí opoziční poslanci, a je dobré, že diskusia sa na konci dňa dostala do vcelku normálnej argumentačnej roviny.
A opäť použijem expresívny výraz. Čo je úlohou sociálnej demokracie v normálnej demokratickej spoločnosti? Chrániť chrbát bankám a dôchodkovým správcovským spoločnostiam, ktoré majú zisk 600 mil. eur a ponúkajú vám úrokovú sadzbu 0,01 % za bežný účet? Alebo je našou povinnosťou chrániť chrbát ľuďom, ktorí dávajú peniaze s vierou, že ich peniaze budú zhodnotené? Hodnotou sociálnej demokracie je chrániť týchto ľudí (potlesk) a v tomto duchu sa budeme aj do budúcnosti správať. Verím, že toto rozhodnutie, ktoré ľudia prijmú, bude slobodné. Nie je žiadnym tajomstvom, že sa chceme na ľudí obrátiť s konkrétnou informáciou, chceme im dať konkrétne prepočty. Vychádzam z toho, že aj druhá strana, ktorá podporuje II. pilier, no bodaj by ho nepodporovali, veď dôchodkové správcovské spoločnosti si svoj vlastný rybník nevypustia, takisto ako pravica nemôže povedať, že zlyhala, keď v roku 2004 bez zaváhania schválila systém absolútne neudržateľný, zapamätajte si, vtedy bol pomer 9 : 9, dokonca na samotnej vláde, keď sa tento systém preberal, boli obrovské spory medzi ministrami, niektorí ministri hovorili, že to má byť 12 : 6, nie 9 : 9, nakoniec vyhralo asi niečo iné a záverečný účet bol 9 : 9, ja si pamätám a pozeral som vystúpenie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, keď ste o tomto zákone diskutovali v parlamente, kde veľmi jasne a precízne poukázal, v čom to klamstvo celé spočíva, ako to je celé zle nastavené.
Preto nezostáva nič iné, dámy a páni, len v mene vlády Slovenskej republiky poďakovať všetkým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí sa rozhodli, že zoberú na seba zodpovednosť a že dajú ľuďom šancu, férovú šancu od 15. marca do 15. júna 2015 sa rozhodnúť o svojej budúcnosti.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za otázku. Chystám sa na referendum a budem hlasovať slobodne.
Ďakujem, skončil som. (Ruch v sále.)

14.
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán poslanec, na začiatku vám chcem povedať, že takúto otázku som dostal iba od bulváru slovenského a od vás, od poslanca Národnej rady pána Vašečku. Súvislosť môže byť číra náhoda.
Chcem povedať, že som čítal v slovenských médiách o tom, že Slovensko je nezrelé, ak sa rozhodlo organizovať referendum o takejto otázke, a bol tu prepis z článku, článku z The Economist, z britského ekonomického týždenníka. Chcem vám povedať, že si, nemyslím si, že je to pravda, že nemyslím si, že je to pravda. Nemyslím si, že je krajina nezrelá, ak sa rozhodne rešpektovať ústavné právo niekoľkých stoviek tisíc ľudí, ak chcú nastoliť otázku spoločnosti. To nie je nezrelosť. Nezrelosť nastáva vtedy, ak občania tejto krajiny nie sú schopní zvládnuť predreferendovú kampaň k takejto téme. To nazývam možnú nezrelosť.
Referendum máme za dverami a prichádzame k odpovedi na moju, na otázku, ktorú ste mi položili, áno, chcem sa zúčastniť tohto referenda, ale iba vtedy, pokiaľ sa do poslednej chvíle táto predreferendová kampaň náhodou, naozaj si to neprajem, ak by sa proste neotočila smerom k šíreniu tmárstiev, nenávisti, intolerancie voči skupinám, ktoré na Slovensku žijú, ale aj voči, aj ak by sa neznížila na obviňovanie katolíckej cirkvi napríklad alebo rôznych skupín cirkví a ľudí, ktorí majú iný názor na tento svet a život a na jedno miesto, ktoré nazývame zem pod slnkom.
Takže vyznávam z tohto pohľadu slobodu každého, slobodu prísť, dokonca z hľadiska, z hľadiska ústavného práva povinnosť, možno prísť a vyjadriť sa a, samozrejme, ak tieto moje podmienky, osobné podmienky budú splnené a neocitneme sa uprostred nejakej xenofóbnej vášnivej nezodpovednej debaty, tak v takom prípade sa zúčastním a vyjadrím sa podľa svojho vedomia a svedomia.
Ďakujem.