46. schôdza

Ďakujem pekne. Dámy a páni, nemám tu asistenta, všetko si musím robiť sám, tak. (Rečník zobral do rúk papier s textom, ukazujúc ho plénu.)
Otcovská dovolenka - už sme prerokovali. Nižšie dane pre zamestnaných rodičov - už sme prerokovali.
A teraz sme pri treťom návrhu: nižšie odvody zamestnaným rodičom na ich starobný dôchodok. To znamená, naviazanie počtu detí nezaopatrených na odvody, ktoré si rodičia, zamestnaní rodičia platia na svoj starobný dôchodok.
Dámy a páni, predkladáme s kolegom Přidalom návrh novely zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení. Aj týmto návrhom reagujeme na nepriaznivú sociálnu situáciu skupín občanov, ktorá nie je spôsobená ich nedostatočnou aktivitou, ale naopak. Zle nastaveným sociálnym systémom a legislatívou, ktorá je nespravodlivá najmä voči rodinám s viacerými deťmi.
V návrhu je jedna menej dôležitá zmena, ktorá umožňuje predčasný odchod do dôchodku všetkým poistencom, ktorým do dovŕšenia dôchodkového veku chýbajú najviac dva roky, ktorí zároveň splnili podmienku minimálnej doby poistenia 15 rokov bez ohľadu na dosiahnutú výšku sumy predčasného starobného dôchodku.
Navrhované riešenie umožní, aby poistenci s nižšími príjmami mali stabilný príjem, a to aj v prípade, ak nedosiahnu požadovanú hranicu príjmu 1,2-násobku sumy životného minima, ak sú poberateľmi dôchodku z I. piliera.
Druhou zmenou, a to je tá zásadná zmena, ktorú som už spomenul, je zníženie poistných odvodov. Navrhujeme znížiť poistné odvody zamestnancom a čiastočne i zamestnávateľom. Znižujú sa poistné odvody na starobné poistenie poistencovi na každé nezaopatrené dieťa o jeden percentuálny bod. Rodiny týmto opatrením získajú zvýšenie svojho príjmu rádovo 10 eur na mesiac a nezaopatrené dieťa. Toto môže výrazne prispieť k zlepšeniu sociálnej situácie rodín s deťmi a na druhej strane aj k zvýšeniu domácej spotreby.
Navrhovaná úprava má dopad na verejné financie, ale aj v kontexte s otváraním II. piliera si myslíme, že toto je opatrenie, ktoré nepoškodí náš dôchodkový systém, naopak, vnesie viac spravodlivosti do tohoto systému.
Navrhovaná právna úprava bude mať priaznivý vplyv na sociálnu situáciu rodín s deťmi, môže znížiť aj náklady zamestnávateľov, priaznivo ovplyvní i podnikateľské prostredie i rast zamestnanosti, čo v konečnom dôsledku povedie k rastu príjmov aj štátneho rozpočtu, aj Sociálnej poisťovne.
Aj tento návrh je v súlade aj s ústavou, inými ústavnými zákonmi alebo zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka, skončil som a hlásim sa do rozpravy ako prvý.

Ďakujem pekne, pán navrhovateľ, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
Pred tým ešte, ako otvorím rozpravu, vystúpi spravodajkyňa, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pani poslankyňa Monika Gibalová, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené dámy, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1357. Dovoľte, aby som predložila informáciu k tomuto návrhu, ktorý spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Ďakujem pekne, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Avizoval už pán navrhovateľ, že sa hlási do rozpravy ústne. Ale pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne? Nikto nemá záujem okrem predkladateľa.
Nech sa páči, pán navrhovateľ, máte slovo.

Ďakujem pekne. Obsahom tohoto návrhu sú v podstate dve zmeny. Najprv krátko k jednej, ktorá nie je taká zásadná, ale má zaujímavý príbeh. Čo ma viedlo k zmene podmienok nároku na predčasný starobný dôchodok?
Stretol som človeka, ktorý mal 60 rokov, bol to človek, ktorý celý život ťažko robil, ale nemá žiaden príjem, lebo o jeho ruky už nie je záujem alebo už nedokáže tak pracovať, ako pracoval, tak rozmýšľal, že by si aj požiadal o predčasný dôchodok. Veď pracoval celý život, čiže podmienku poistenia mal vysoko prekročenú, aj vek už mal na to, že mohol požiadať o predčasný dôchodok. Len jeden problém mal, že keď mu Sociálna poisťovňa vyrátala jeho dôchodok, tak jeho dôchodok nebol aspoň 1,2-násobok životného minima. To je tretia podmienka pri nároku na predčasný dôchodok. To je v danej situácii 220 eur. Dvestodvadsať eur mu nevyšiel jeho dôchodok, a preto nemá nárok na predčasný dôchodok.
Ten človek býva na vidieku. Má záhradu, je pracovitý, to znamená, on ako nemá obavy z toho, že by sa ako neuživil v tej svojej záhrade, dorobí si mnohé veci, ktoré k živobytiu potrebuje, ale on nemá žiaden príjem a musí sa obrátiť na úrad práce ako uchádzač o zamestnanie, ak chce nejakú sociálnu dávku. Ale on by tú dávku nepotreboval, on by tú sociálnu dávku nepotreboval, lebo ho to možno aj uráža, jemu by stačilo aj 200 eur, keby mu Sociálna poisťovňa predčasný dôchodok poskytla. Ale keďže zákon je tak tvrdý, že musí to byť minimálne 1,2-násobok, tak on nemá žiaden pravidelný príjem.
A mne sa zdá, že táto podmienka je zbytočne takáto tvrdá, ak sú tu spoločnosti, a na Slovensku možno sú aj chudobné regióny, kde ľudia bývajú na vidieku, že aj pravidelný príjem v takejto výške, že oni by akceptovali a boli by vlastne zabezpečení a relatívne v dôstojných podmienkach by mohli existovať.
A navrhujem to preto, lebo aj vláda pripravuje návrh novely zákona o sociálnom poistení a príde s návrhom minimálneho dôchodku. Minimálny dôchodok v podstate znamená, že rušíme túto hranicu. Respektíve inými slovami, každému, komu vyjde dôchodok, starobný dôchodok nižší, ako je životné minimum alebo ako násobok životného minima, lebo tam bude viacero stupňov, tak jednoducho tomuto človeku sa automaticky jeho minimálny dôchodok zvýši. My budeme sa solidarizovať ostatní a budeme týmto najnižšie, teda dôchodcom, budúcim dôchodcom s najnižšími dôchodkami, ich automaticky zvyšovať na úroveň minimálneho dôchodku a minimálny dôchodok bude mať viacero úrovní. Od počnúc životné minimum 1,2-násobok, možno 1,3-4-5-násobok, 1,5-násobok. Presne to neviem teraz reprodukovať, ale už som videl nejaké pracovné návrhy.
Čiže tento náš prvý pozmeňovací návrh je o tom, aby tí ľudia, ktorí sú na základe vlastného rozhodnutia ochotní akceptovať aj dôchodok nižší ako 1,2-násobok životného minima, aby sme im to umožnili.
Druhá zmena, ktorá je teda zásadná zmena do I. piliera a týka sa znižovania poistných odvodov na starobný dôchodok. Dovoľte, aby som to trošku všeobecne uviedol.
Medzigeneračná solidarita je princíp, ktorý sa uplatňuje výrazne najmä v prvom priebežnom dôchodkovom systéme. Generácie zamestnaných detí svojimi odvodmi z príjmu financujú dôchodky generácie rodičov. Tento systém však práve vďaka demografickým zmenám alebo zmene demografických parametrov spoločnosti prestáva byť dlhodobo udržateľný, pretože sa rodí menej detí, na druhej strane sa predlžuje dĺžka ľudského života. Napríklad na Slovensku kým v roku 1950 bola úhrnná plodnosť žien 3,6, v roku 2010 to bolo už iba 1,4. Slovensko patrí k štátom s najnižšou pôrodnosťou v Európe.
Tieto výrazné demografické zmeny viedli k reforme dôchodkového systému a zavedeniu II. sporivého dôchodkového piliera. V tom si ľudia v produktívnom veku sami "sporia" prostredníctvom odvodov na svoj budúci dôchodok. Náš dôchodkový systém je tak zložený z troch pilierov, dvoch povinných, priebežný plus sporivý a jedného doplnkového, ktorý je dobrovoľný. Dôchodok je kombináciou príjmu z viacerých zdrojov. Tento systém sa ukazuje ako správny z hľadiska jeho dlhodobej udržateľnosti aj tým, že rozkladá, znižuje riziko straty príjmu v starobe a tiež motivuje k zodpovednému správaniu pamätať v produktívnom veku na život v dôchodku.
Existujúci dôchodkový systém ale nie je ideálny z hľadiska nastavenia dôchodkových pilierov, ani ich jednotlivých parametrov. Je dokonca veľmi nespravodlivý voči niektorým občanom, napríklad preto, že neodráža v dostatočnej miere princíp zásluhovosti. Preto si dôchodkový systém vyžaduje zmeny aj v smere udržateľnosti, aj v smere väčšej spravodlivosti voči jednotlivcom aj rodinám.
Ja si myslím, že váhu II. piliera treba zvyšovať, v ideálnom prípade bude budúci dôchodok kombináciou príjmu rovnakého príjmu z I. aj II. piliera. Princíp zásluhovosti i solidarity, ktoré sa uplatňujú pri výpočte dôchodku z I. piliera, sú dnes výrazne deformované. Solidarita v I. pilieri je anonymnou solidaritou a to považujem, že je v rozpore s princípom spravodlivosti. Pretože sú niektoré rodiny, napríklad rodiny s deťmi, neúmerne zaťažené v porovnaní s jednotlivcami.
Zmena nastavenia parametrov v I. pilieri by mala byť aj z dôvodu posilnenia prirodzenej rodinnej solidarity a snahy zvýšenia zásluhovosti rodín s deťmi, pretože I. pilier stojí a padá na rodine, na deťoch ako budúcich klientoch, prispievateľov do I. dôchodkového piliera. Zásluhovosť v tomto systéme je dnes deformovaná tým, že zohľadňuje vplyv iba jedného parametra: príjem a odvody poistenca. Vôbec nezohľadňuje skutočnosť, že k udržateľnosti systému prispievame aj zvýšením počtu budúcich platiteľov poistených odvodov na dôchodok. Dnes sa tak zamestnané deti solidarizujú cez I. pilier viac s cudzími osobami, s inými viac ako so svojimi rodičmi. A preto rodičia sú vlastne, rodičia týchto detí, sú znevýhodnení minimálne dvakrát. V čase, keď pracujú a na dôchodok odvádzajú odvody, a potom druhýkrát, keď sú na dôchodku a ich dôchodok je preto nižší, lebo vďaka deťom možno mali nižší príjem, nepostupovali v práci tak, nemohli sa venovať svojej kariére, a to, samozrejme, sa odráža na výške ich budúceho dôchodku.
Posilnenie rodinnej solidarity vrátane zásluhovosti rodín týmto naším návrhom bude spočívať v úprave odvodov a naviazaním ich výšky na počet nezaopatrených detí v rodine. Sociálne odvody na dôchodok sa budú znižovať v závislosti od počtu nezaopatrených detí.
Skúsim to teraz konkrétne vysvetliť. Zamestnanec platí na svoj starobný dôchodok cez svoju výplatnú pásku 4 % odvodov na starobné poistenie. Jeho zamestnávateľ platí 14 %, čiže zjednodušene, 18 % z hrubého príjmu si odvádza zamestnanec na svoj starobný dôchodok. My navrhujeme, aby sa tie 4 % znižovali o 1 % za každé nezaopatrené dieťa. To znamená, kto má jedno dieťa, nebude platiť 4 % na svoj starobný dôchodok, ale 3. Kto má 2 deti, nebude platiť 4 %, ale iba 2 %. No a keď má niekto 4 deti, tak by vlastne zo svojej, prostredníctvom svojej výplatnej pásky na svoj starobný dôchodok neodvádzal žiaden odvod, ale jeho zamestnávateľ 14 %. Ten, kto má viac detí, sú tu v tejto sále aj takí, tak ak by už si nemohol znižovať tie 4 %, lebo jeho detí je viac, tak by sa znižovali poistné odvody zamestnávateľovi. Zamestnávateľ, to znamená, v prípade rodičov, ktorí majú 5 detí, tak nielenže by ten zamestnaný rodič neplatil tie 4 % odvodov, ale aj zamestnávateľ by mal o 1 % nižší odvod. V súčte 5 %. To znamená, takýto rodič, ktorý nielenže má deti, ale je, že sa stará sám o ich výživu a výchovu, tak by bol ešte aj lacnejší pre zamestnávateľa. Tento princíp práve cez platené odvody sa pokúšame presadiť tú zvýšenú zásluhovosť za existenciu I. dôchodkového piliera práve pre rodičov s deťmi. Práve pre rodičov s deťmi.
Priznám, že tento princíp nie je nový v našej legislatíve, že v jednom období pravicovej vlády už sme ho mali zakotvený, bola to naša iniciatíva, a vtedy to bolo symbolicky pol percenta. Pol percenta za každé dieťa. Dopadlo to tak, že tiež pri schvaľovaní štátneho rozpočtu v priebehu nasledujúcich rokov toto opatrenie, zrušenie tohto opatrenia zaplatilo vyššie mzdy policajtov a vojakov. Vtedy to bola väčšia priorita, ja si myslím, že dnes téma rodiny je živšia a podporovať rodiny s deťmi je priam nevyhnutné.
A toto je jedno opatrenie, ktoré opakovane ako pri tých predchádzajúcich, ak by si strana SMER osvojila aj Robert Fico, pretože SMER sa usiluje - naopak ako ostatní v opozícii - posilňovať I. pilier. Čiže ak teda bude I. pilier mať v nasledujúcich rokoch väčšiu váhu, ako mal doteraz, tak je opodstatnené, myslíme si, zvyšovať spravodlivosť v tomto systéme a cez toto opatrenie naviazania odvodov na starobný dôchodok na počet nezaopatrených detí je správne a aj spravodlivé.
Mohlo by nám lichotiť, že tento problém podobne sa pokúšajú vyriešiť aj v Českej republike. A som videl, myslím, že to bola Mladá fronta dnes, oni, u nich prevažuje prístup taký, že "čím víc dětí, tím vyšší penze". Čiže oni chcú, jedna z alternatív reformy dôchodkového systému, že bude to úplne naopak ako za socializmu, že ženy napríklad boli zvýhodnené, že ak mali viac detí, tak mohli ísť skôr do dôchodku. To znamená, keď muži v 60-ke, bezdetné v 57-ičke a jedno dieťa 56 rokov odchod do dôchodku a 2 deti 55 až po 54, už potom ďalej vyšší počet detí nemal na to vplyv, ale ženy mohli ísť do dôchodku vo veku 54 rokov. Tento systém sme opustili vďaka "demografii". V Čechách sa zaoberajú tým v opačnom zmysle, že počet detí v priebežnom dôchodkovom systéme by sa mal odraziť na výške dôchodku.
My si myslíme, že rodičia, ktorí majú nezaopatrené deti, že potrebujú pomoc vtedy, keď tie deti majú, nie, keď budú až na dôchodku, lebo vtedy im to môže byť už aj jedno mnohým, alebo sú aj takí, ktorí by sa toho prípadne nedožili.
Keby vás zaujímalo, že aké čísla lietajú v tých Čechách pri návrhoch budúcich penzií, tak napríklad tam je dnes penzia v českých korunách u bezdetného občana Českej republiky 12 200 eur (reakcia z pléna), korún, pardon, 12 200, ospravedlňujem sa (zasmiatie sa rečníka), 12 200. A je jedno, či ten občan mal 1, 2, 3, 4 deti, proste dôchodkový systém je nastavený tak, že dôchodok dnes má 12 200 českých korún. Po novom by penze v Čechách mala vyzerať tak, že ten, kto nemá žiadne dieťa, tak by mala byť 9 600 českých korún oproti 12 200, kto má jedno dieťa, tak by mala byť 11 600 oproti 12 200 a až pri druhom dieťati, ak niekto mal dve deti, tak až v tomto prípade jeho budúca penze bude 13 600 oproti 12 200. A dokonca ten, kto vychoval tri deti a zaopatril, to znamená vzdelané deti, 15 700 oproti 12 200.
Mne sa zdá, že takýto prístup, na toto nemáme, na takýto štedrý výpočet dôchodkov v závislosti od počtu detí na Slovensku nemáme, teda naša ekonomika, naše príjmy to nedovoľujú. A ja si myslím, že to, čo oni poväzujú ako alternatívny návrh, že "nižší sociální pojištění pro rodiče dětí", to je návrh KDH, teda toto, čo ja teraz s kolegom predkladám, Přidalom, tak tento, si myslím, že je atraktívnejší, lebo nemusia tí rodičia čakať na vyšší dôchodok, keď už budú bezdetní a budú sami, ako istá forma odmeny, ale že keď im znížime odvodové bremeno teraz, keď majú deti, a okamžite zvýšime ich príjem, že to je lepšie riešenie. Že to je lepšie riešenie.
Ešte je zaujímavé, že oni v Čechách pri tom prístupe, že "důchod vyšší, čím víc dětí", tak oni rozlišujú, či tie deti napríklad majú len stredoškolské vzdelanie alebo vysokoškolské vzdelanie. To znamená, že ten, kto má deti, ktoré sú vysokoškolsky vzdelané, tak sa to premietne do výšky jeho dôchodku. Tiež veľmi zaujímavé.
Tie čísla, ktoré som spomínal a porovnával dôchodok v Čechách teraz a po novom, tak sa týkal rodín, kde tie deti boli vysokoškolsky vzdelané. Ak tie deti mali len stredoškolské vzdelanie, tak ten dôchodok v Čechách je vyrátaný alebo nastavený tak, že bude nižší, výrazne nižší. Napríklad dôchodok rodiča, ktorý má tri deti, dnes je 12 200 českých korún a po novom, ak má tri deti, ktoré sú len stredoškolsky vzdelané, je 13 800, ale tri vysokoškolsky vzdelané deti je 15 700. Rozumie sa tým, že keď niekto sa stará o deti do 18 rokov a ten, kto sa stará o deti do 25 rokov, tak tie náklady na výchovu a prípravu na povolanie tých rodičov sú iné, a preto tento odlišný prístup. To je Česká republika, zaujímavé úvahy.
Ja si myslím, že náš prístup v našich podmienkach je lepší, spravodlivejší a reálnejší, že si to môže aj slovenská ekonomika dovoliť. A z hľadiska spravodlivosti si myslím, že by to bolo potrebné a mnohí rodičia týchto rodín by to ocenili.
Ďakujem za vašu podporu tohto návrhu. A len preopakujem, že ak by aj neprešiel v tejto sále a si ho osvojí vládna strana, tak budeme vám vďační.
Ďakujem za vašu pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami: páni poslanci Osuský, Přidal, Kvasnička, Kuffa. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No, keď som počúval, kolega Brocka, tie výhody, nepochybne i to je nejaký posun. Napriek tomu, vzhľadom na to, že niekedy je v rozprávkach a povestiach veľký kus pravdy, v rámci trojgrošového príbehu musím povedať, že počet detí je zaujímavé kritérium. To, že tie deti sú nezaopatrené, je nepochybne sociálne závažná vec. Spravodlivejšie alebo najspravodlivejšie, to, čo zhodnocuje zásluhy a motivuje rodičov, by bolo v skutočnosti to, o čom sa už v Nemecku diskutovalo pred 10-15 rokmi, čo zvažoval i na pôde slovenskej politiky môj priateľ Vladimír Palko, a to je priame odvedenie do dôchodkov rodičov to, čo odvádzajú ich deti v istom percente, Pretože tri vysokoškolsky vzdelané deti na úrade práce nie sú víťazstvo. Naopak, tri stredoškolsky vzdelané deti, ktoré sú platcami dane a prispievajú do národného bohatstva, sú oveľa väčšie víťazstvo.
V tomto zmysle sa teda domnievam, že v čase elektronických prepojení medzi daňovými úradmi, odbormi a sociálnymi poisťovňami nemôže byť problém, aby zarábajúce, pracujúce, dane platiace a odvody platiace deti mohli v istom percente priamo bez sprostredkovania prispievať do dôchodkov svojich rodičov.
Pretože, ešte raz hovorím, počet detí ako taký nie je kritérium, ktoré bezpodmienečne rozvíja bohatstvo krajiny, len deti, ktoré sa na ňom podieľajú, sú takými.

Pán poslanec Přidal s faktickou poznámkou, nech sa páči.

No nie je tu kolega Brocka, tak chcel som naňho reagovať, ale je to dôležité aj to, čo chcem povedať aj pre tých kolegov, čo sú tu.
Jednoducho tento predmetný návrh zákona, ktorý prerokovávame, je to zákon o sociálnom poistení, ale aj tie predchádzajúce, ktoré išli za sebou, o dani z príjmov, aj novela Zákonníka práce, všetky prednostne sa týkajú rodiny, týkajú sa manželov, pracujúcich rodičov, v konečnom dôsledku teda prinášajú týždeň voľna otcovi narodeného dieťaťa a prinášajú pár desiatok eur pre rodinu podľa toho, koľko nezaopatrených detí má.
My chceme prednostne podporiť tých rodičov, ktorí aktívne pracujú, ktorí svojou prácou sa starajú a zarábajú teda na každodenný chlieb pre svoje deti. A verím, že nielen my kresťanskí demokrati, ale aj ostatní kolegovia poslanci si uvedomujú dôležitosť rodiny, dôležitosť manželstva, dôležitosť detí pre budúcnosť Slovenska.
Vážení kolegovia, ja si myslím, že pravda je v takej jednoduchej vete: Aká rodina, taká dedina a taká je aj celá krajina.
Ale aj tak som chcel kolegovi Brockovi povedať, že či predsa len sme málo nelobovali u ostatných kolegov, aj u kolegov zo strany SMER, či len predsa nie je málo spoliehať sa, že aj oni uvidia, že tieto naše návrhy sú dobré a či by sme teda ešte nemali zvážiť aj osobné rozhovory s ostatnými poslancami, pretože verím, že každému v tejto sále na rodine... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Kvasnička. (Ruch v sále.) Poprosím kľud v rokovacej sále. Nech sa páči, máte slovo.