46. schôdza

27.1.2015 - 13.2.2015
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

10.2.2015 o 18:26 hod.

Ing.

Erika Jurinová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:06

Štefan Kuffa
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Faktom je to, že na Ukrajine naozaj zomierajú desaťtisíce ľudí, aj keď sa to možno všelijako prekrúca a všelijakými pojmami sa to zaobaľuje, tak ako to už aj odznelo, aj tuná v pléne Národnej rady. Ale nielen tu, ale, žiaľ, musím povedať, aj v médiách v minulosti pri balkánskom konflikte, keď sa hovorilo o humanitárnom bombardovaní. Ja také nepoznám, humanitárne bombardovanie. Ale že tými bombami zabíjame nevinných ľudí, vraždíme, tak aké je to humanitárne bombardovanie?!
A to je to prekrúcanie tej pravdy a skutočných faktov, ktoré sa tuná dejú. To je to, čo ma veľmi ako mrzí.
Spomenutá tá možno privatizácia deväťdesiatych rokov u nás. No mne tak v nej paralelne napadla tiež taká vec, ako keby už teraz Ukrajina sa stala korisťou, možno niektorých supov, ktorí sa už zlietajú ako nad ňou. Spomínali sme to pred rokom alebo možno pred polrokom, Ukrajina má jedno, nieže jednu z najúrodnejších zemí v Európe, ale je najúrodnejšia zem, je tam čiernozem. A ja si myslím, že práve aj tuná je už tento zálusk mnohých egoistov, ktorí sú tam zameraní na to. Myslím si, že Ukrajinci budú veľmi rozčarovaní z mnohých vecí, ktoré ich čakajú. A keď rovnako ten Majdan, ktorý tu bol spomenutý, možno pred rokom tí nadšenci, ktorí tam boli v tých uliciach, dnes to hlboko ľutujú. Ľutujú to, pretože ak zavraždili ich rodičov, súrodencov, s tým súhlasiť nemôžu.
A tie fašizujúce prvky, ktoré na Ukrajine boli a od samého začiatku, tie boli veľmi bolestivé, s nimi sa naozaj súhlasiť nedá. To veľmi bolo také okaté a vypuklé, to sa nedalo nevidieť. A to neboli len médiá naše, čo nám predostierali, ale keď si človek pozrie aj tie zahraničné médiá.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

10.2.2015 o 18:06 hod.

PhDr.

Štefan Kuffa

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

18:06

Erika Jurinová
Skontrolovaný text
Pán poslanec Jurzyca.
Skryt prepis

10.2.2015 o 18:06 hod.

Ing.

Erika Jurinová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:08

Eugen Jurzyca
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No, časť poznámky mi vyfúkol pán poslanec Viskupič, a to bolo o tom zadlžení. Pán poslanec, hovorili ste, že to nemôžeme robiť tak, že škrtať a potom čakať rast od Grécka. Ale ten príbeh nemá, takto prezentovaný, nemá začiatok. To nie je tak, že my chceme, aby škrtali, a potom nebude rast. Ten začiatok bol, že sa zadlžili. A to sa netýka len Grécka, to sa týka celého vyspelého sveta, ktorý momentálne má dlh na úrovni približne 100 % hrubého domáceho produktu, a je to niekde medzi úrovňami, kde bol medzi I. a II. svetovou vojnou. Tam boli také dva vrcholce a teraz mierime k nim. Pritom bol pod 50 % v šesťdesiatych, v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Čiže za dekády mieru a kľudu vo vyspelom svete sme takto zadlžili svet. Tak niekde je chyba aj v nás. Nemôžeme, presne tak, ako to povedal pán Viskupič, nemáme záruku, že keď sa budeme ďalej zadlžovať, že príde rast, ktorý využijeme na splatenie tých dlhov. Skôr sa ukazuje, že máme rast, aký tu nikdy v histórii ľudstva nebol a zadlžujeme. To je jedna poznámka.
A druhá poznámka sa týka globalizácie. Ja vcelku nehovorím, že za každý krok globalizačný som, ale v zásade, v priemere sa vnímam ako človek, ktorý je za globalizáciu, za otváranie sa krajín. A tu chcem povedať, že jeden z dôvodov je práve, že sa mi páči mier. Pretože hovorí sa, že krajiny, ktoré majú McDonald, proti sebe nevedú vojny, lebo do istej miery má moc v tých krajinách práve, korporácie majú tú moc a tie proti sebe nebojujú, lebo by bojovali proti sebe na rozdiel od... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

10.2.2015 o 18:08 hod.

Ing.

Eugen Jurzyca

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 18:10

Erika Jurinová
Skontrolovaný text
Nech sa páči, s reakciou pán poslanec Blaha.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

10.2.2015 o 18:10 hod.

Ing.

Erika Jurinová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:10

Ľuboš Blaha
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Začnem tým koncom, lebo to bolo aj troška až komické, že tam, kde sú McDonaldy, tam nie. Tak už aby postavili v Bagdade ten McDonald, aby Američania nemuseli napadnúť Irak, že? Ale toto tak naozaj nefunguje. V 19. storočí toto bolo teóriou, myslím, jedného, Cobden sa volal, manchesterského liberála, že kde je voľný trh a demokracia, tak tam nebudú nikdy vojny. A odvtedy máte toľko vojen, čo spustili len samotné Spojené štáty, že toto naozaj neplatí, pán kolega, empiricky si to viete zdôvodniť.
Ale ďakujem za kultivovanú diskusiu a som prekvapený, nebýva to zvykom pri mojich príhovoroch. Čiže veľmi vecne.
Pán kolega Droba, viete, vy hovoríte o tom, že či tam fašisti na to Majdane boli, neboli. No ale problém je, že Ljaško a podobné indivíduá sú vo vláde. To, že sú na ulici nejakí kotlebovia, to je v poriadku, to akože, s tým sa nedá nič robiť, ale on je vo vláde. Ako tolerovať fašistov vo vláde sa nedá, proste, toto ja hovorím. Nehovoriac o tom, že pravý sektor bojuje spolu s ukrajinskou armádou na východe. Pravý sektor sú neonacisti a oni ich tolerujú, oni vyzbrojujú, oni s nimi spolupracujú, to je proste netolerovateľné. Pravý sektor sú čistí neonacisti.
To, že Ukrajina sa má právo, vlastné právo rozhodnúť, lebo je suverénna. No ale ona má dve časti, jedna časť chce ísť na Západ, druhá na Východ. Toto je treba nejak spojiť. To nie je tak, že sto percent Ukrajiny chce ísť niekam. To znamená, že vy musíte brať do úvahy aj názor tých ľudí z Donbasu. A tí nechcú ísť na Západ. Chápete? Že to je ten rozdiel, že Ukrajina je suverénna, ale suverénni sú aj potom tí ľudia z východu Ukrajiny.
Pán kolega Viskupič, veľmi stručne, ja nehovorím o zadlžovaní. Ja nechcem zadlžovanie, ale však grécka vláda dneska hospodári tak, že v primárnom, primárne dlh nemá. To znamená, ona už má, tuším, prebytok 1,5. Keby nemusela splácať, tak by fungovala, mohla sa nadýchnuť a rásť. To je pointa. Ich stláča to škrtanie dole. A toto je ten problém. Ja nehovorím o zadlžovaní. Naopak si myslím, že treba viacej prerozdeľovať bohatstvo, lebo sú strašidelné rozdiely medzi ľuďmi tam. Veď toľko obrovských boháčov a potom tie masy chudobných. Toto je problém Európy, že banky bohatnú, tí najbohatší bohatnú a chudobní chudobnejú. Toto je problém Európy. Čiže prerozdeľovať, prerozdeľovať .
A, pán kolega Mikloško, áno, to je hlavné, prerozdeľovať, ale samozrejme treba umožniť aj hospodársky rast.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

10.2.2015 o 18:10 hod.

PhDr. PhD.

Ľuboš Blaha

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 18:10

Erika Jurinová
Skontrolovaný text
Dávam slovo poslednému prihlásenému rečníkovi pánovi poslancovi Blanárovi.
Nech sa páči.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

10.2.2015 o 18:10 hod.

Ing.

Erika Jurinová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

18:13

Juraj Blanár
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda, pán minister, milé kolegyne, kolegovia, mnoho tu už bolo povedaného, a preto aj ja som upravil svoje vystúpenie a budem sa snažiť povedať zopár vecí k tej, keď som už aj posledný, k tej diskusii, ktorá tu prebehla.
Preberáme zameranie zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky a ako ste si všimli, celá táto diskusia sa dostala do jedného smeru a ten je Ukrajina. Zavše tu bolo povedané aj niečo iné, ale gro diskusie je okolo Ukrajiny, čo je, myslím si, že aj možno z hľadiska Slovenska veľmi dôležité, pretože Ukrajina je náš bezprostredný sused, s ktorým máme spoločnú hranicu, dokonca hranicu Schengenu. A zároveň tá diskusia ako keby pokračovala z diskusie, ktorú sme mali v októbri, tuším, minulého roku, keď sme prijímali tu v Národnej rade uznesenie k situácii o Ukrajine, a tiež tam bolo mnoho vecí povedané.
Vystúpenia, ktoré tu mali kolegovia z opozície, ma mnohé prekvapili, pretože, po prvé, nezaznelo ani jedno z tých vystúpení na výbore, napríklad zahraničnom. Ak sa viedla diskusia na európskom, viem s určitosťou povedať, že neboli takéto vystúpenia na zahraničnom výbore, kde sme mohli o tom možno aj hlbšie diskutovať a bol tam k dispozícii pán minister, ktorý by určite vedel odpovedať na mnohé veci podrobnejšie, vecne, možno bez politiky, ako je to tu urobené za týmto rečníckym pultom. Ale vybrali si a možno to bolo aj zámerom.
Zámerom preto, lebo vedeli, že táto správa a to zameranie, ktoré tu je na stole, je naozaj dobre spracované. Potvrdil to aj kolega Jožko Mikloško, ktorý keď tu vystúpil, tak povedal, že áno, veď je to dobré. A je z opozície a oceňujem to, pretože keď si pozriete celé to zameranie, tak to zameranie práve začína tým, čo prirodzene je najväčšou diskusiou, a to je, že, budem citovať: "Zmenené bezpečnostné prostredie vyvolané krízovými udalosťami na Kryme, v juhovýchodnej Ukrajine, ale i vývojom na Blízkom a Strednom východe postavili zahraničnú politiku Slovenskej republiky pred nové výzvy, ktorým ostatných 20 rokov nemusela čeliť. Bola porušená suverenita a teritoriálna integrita susednej krajiny, celková geopolitická rovnováha európskeho kontinentu, princípy medzinárodného práva i kontrola medzinárodne uznaných subjektov, ich vlastných štátnych teritórií." A pokračuje ďalej: "A preto tá dimenzia bezpečnostná v slovenskej zahraničnej politike je veľmi dôležitá". A je tam ten vektor nasmerovania na toto. To je úvod. No a toto sa zrejme opozičným poslancom veľmi nepáči, že podpredseda vlády, minister zahraničných vecí aj s podporou vlády Slovenskej republiky presne pomenoval situáciu, aká v súčasnosti je. On si vôbec nezakrýval oči a my si to tiež nezakrývame, ale vieme, kde je gro problémov.
A ja by som možno teraz premostil trošičku, aj keď to predvídalo ministerstvo zahraničných vecí v tom zameraní, kde povedalo aj zároveň, že "ukrajinská kríza zároveň nepriaznivo poznamenala široký, dlhodobo existujúci vnútropolitický konsenzus v otázkach zahraničnej politiky Slovenskej republiky". Myslím si, že to veľmi citlivo popísali a dobre vystihli. No a ja to trošku premostím do ďalšej časti, ktorá je tu uvedená v zameraní, a hovorí sa v nej, že na pozadí nestability s globálnym dosahom si Slovenská republika v roku 2015 pripomenie 70. výročie ukončenia II. svetovej vojny, ale aj významného medzníka v novodobej, čo je významným medzníkom v novodobej histórii Slovenska, ako aj 70. výročie vstupu do platnosti Charty OSN.
A teraz si uvedomme tú obrovskú silu tohto premostenia a s tými slovami, ktoré tu boli povedané od niektorých opozičných politikov, ktorí naozaj navodzovali atmosféru, nech akokoľvek to zoberieme, navodzovali atmosféru militantnú, to znamená vojenskú. Hovorilo sa tu o zvyšovaní výdavkov na armádu. Áno, môžeme o tom polemizovať, že či Slovensko je práve na chvoste, ale aj iné krajiny v rámci NATO. Povedal to pán poslanec Osuský, ktorý zároveň neúprimne takéto niečo povie, pretože keď podporoval vládu a bol najskôr v strane MOST – HÍD a potom sa dostal do SaS, nikdy neprišiel sem s návrhom, keď sa prerokoval rozpočet Slovenskej republiky o navýšení rozpočtu pre ministerstvo obrany. Neúprimné.
Ale boli tam aj ďalšie výroky, ktoré sú s tým spojené, ale uvedomme si, samozrejme, že všetci, ako sme tu, možno niekto je tu lepší historik, možno niekto slabší, ale každý vieme, že história je matka múdrosti, historia magistra vitae. Ale to znamená aj zároveň, že sa ľudstvo má nejakým spôsobom posúvať. A to, že si budeme pripomínať 70. výročie ukončenia vojny, by malo byť práve mementom takým, že je potrebné si toto zobrať do úvahy, či vôbec nad takýmito hodnotami uvažujeme.
Ja poviem jeden taký krátky príbeh, ktorý mi povedal môj priateľ, ktorého zastavili aktivisti na chodníku v meste a sa ho spýtali jednu otázku, takú prozaickú: "Môžete nám odpovedať na otázku, že či ste šťastný?" A on povedal, že áno. "A prečo ste šťastný?" "No, viete, som zdravý. Zažil som v živote lásku, mám manželku, ktorú milujem, rovnako mám deti, ktoré sú zdravé, robím prácu, ktorá ma baví, a nezažil som hrôzy vojny." A teraz sa zamyslime, tak ako sme tu, koľkí z nás by sme takto povedali, že hodnota nezažiť hrôzu vojny je pre nás veľmi významná? Prirodzene, môžeme povedať, že tí, ktorí majú s tým akúkoľvek skúsenosť, to povedia, povedzme my, ktorí máme aspoň kontinuitu z rozprávania našich rodičov alebo starých rodičov. Ale už mladí určite sa na to ináč budú pozerať. Ale môžeme si povedať, že aj my starší, alebo ja som v strednom veku, ale tí, ktorí sú ešte starší, by možno takéto niečo nepovedali.
A teraz poviem aj možno ďalší v kontexte tohto výrok, ktorý povedal jediný zatiaľ slovanský pápež Ján Pavol II., ktorý povedal, že vojna nech sa vedie s akýmkoľvek cieľom, je v konečnom dôsledku prehrou ľudstva. Toto je podľa môjho názoru posun poznania histórie. Nie tu omieľanie toho, čo tu urobil kedysi Stalin, čo sa tu udialo z jednej alebo druhej strany, či Chamberlain tým alebo oným tu mával. Z toho sa máme skôr poučiť. A všetci vieme, že to nie je také čierno-biele, ako sa tu navonok ukazuje aj v súvislosti s Ukrajinou. A práve pri príležitosti 70. výročia vojny je o to dôležitejšie tu v Európe robiť všetko pre to, aby sme diplomatickou cestou a takýmito nástrojmi zamedzili vzniku hocijakého iného vojnového konfliktu, pretože práve Európa, ktorá sa pýši tým, že je kolískou civilizácie vďaka antike, Rímu a všetkému, čo potom nasledovalo, tu vzplanuli dve najväčšie, najhroznejšie udalosti v histórii ľudstva, prvá a druhá svetová vojna. Preto je potrebné, práve naopak, zachovať chladnú hlavu pri tomto hodnotení a dobre vážiť každé slovo, čo sa povie. Pretože práve takými neuváženými slovami sa môže niečo udiať, čo bude tým povestným takým impulzom, že sa začne domino váľať, ktoré už nikdy nezastavíme. A keď sa začne nejaký konflikt, tak viete veľmi dobre, že tam sa už ide kto z koho, tam už rozum veľmi, a to vám všetci tí, ktorí, ale keď si prečítate literatúru od Remarquea počnúc a ďalších, tak budete, viete, o čom hovorím.
Preto som chcel túto vec oceniť, čo ministerstvo aj dalo sem, do tejto správy, pardon, do tohto zamerania zahraničnej politiky, že si uvedomujeme túto obrovskú silu. Veľmi oceňujem aktivity kancelárky Merkelovej aj prezidenta Hollanda, pretože zdá sa, že to uvedomenie si tej sily, ktorú môže Európska únia v tejto oblasti zohrať, je veľmi silné. A preto oceňujem aj našu zahraničnú diplomaciu, pretože sme členmi Európskej únie aj NATO, a myslím si, že sme platnými členmi, pretože pri každej diskusii máme aj kritický pohľad, ktorý je potrebné zachovať, ale keď sa už dohodne na niečom, tak potom to aj dodržiavame. Ale ten kritický pohľad vo vnútri, ako v každej rodine, keď sa niečo rieši, tak sa aj povie niečo tvrdšie, tak je potrebné urobiť, aby sme sa posunuli. A myslím si, že naša diplomacia je v tomto naozaj prínosná aj z hľadiska európskej diplomacie, ktorú napĺňame.
A oceňujem mnohé veci, ktoré sme si mohli aj na výbore, a práve preto to aj spomínam, povedať, ako pán minister, keď sme diskutovali o tom uznesení k Ukrajine, povedal, že áno, hovoríme aj o sankciách ekonomických proti Rusku, ale keď sme boli na rokovaní ministrov zahraničných vecí a hovorili sme, ako teda ďalej, tak v podstate sme skonštatovali a tuším, že to bolo na impulz ministra zahraničných vecí Nemecka, že síce máme mechanizmus zavedenia sankcií, ale nemáme vôbec mechanizmus, ako tie sankcie potom dávať späť. A toto je podľa mňa tá konštruktívna diskusia, ktorá sa má viesť.
Vážené dámy, vážení páni, zameranie zahraničnej politiky a európskej politiky, ktorú máme teraz na stole, hodnotím veľmi pozitívne. Je to naozaj zameranie, ktoré svedčí o sebavedomí Slovenskej republiky a jej diplomacie, o uvedomení si, kde sa nachádza, v akých zoskupeniach. Som rád, že zahraničná diplomacia sa snaží to aj približovať, zjednodušovať tých päť princípov, ktoré sú tu jasne zadefinované. Myslím si, že popisujú súčasný stav a predovšetkým, ako som povedal, tú bezpečnostnú otázku, ktorá je pre nás zo Severu na Juh, z Východu na Západ veľmi dôležitá, a že všetko toto máme postavené na štyroch pilieroch, ktoré tu sú zadefinované: bezpečnostný a demokratický svet, európska politika, ekonomická diplomacia, ktorá tu tiež nebola veľmi spomínaná, ale myslím si, že tiež naberá na dynamike, no a služby občanom, čo tak isto z hľadiska diplomacie pokladám ako za veľmi dôležité, všetky služby pre občanov, ktorí vycestujú do zahraničia.
Takže, vážené dámy, vážení páni, ja toto zameranie určite podporím a ešte raz vás chcem všetkých vyzvať, tak ako sme tu, zachovajme si chladnú hlavu. Práve v tomto období, ktoré je naozaj ťažké, pretože nás ľudia pozorne počúvajú a vyhodnocujú každé slovo, ktoré môžu si aj vysvetliť ináč, ako ste ho možno chceli povedať. A tým sa môže naštartovať niečo, čo nikto z nás určite nechce.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis

10.2.2015 o 18:13 hod.

Ing.

Juraj Blanár

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

18:25

Erika Jurinová
Skontrolovaný text
Na vaše vystúpenie, pán poslanec, chcú reagovať dvaja páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa faktickou poznámkou. Dávam slovo pánovi poslancovi Viskupičovi.
Nech sa páči.
Skryt prepis

10.2.2015 o 18:25 hod.

Ing.

Erika Jurinová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:26

Jozef Viskupič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Dve alebo tri poznámky. Dúfam, že na výbore, možno si to nechali páni poslanci tuná do pléna, neviem z rôznych dôvodov, a ja som sa chcel len opýtať, že či bol čas, lebo u nás bol krátený zrovna kvôli zasadaniu vášho zahraničného výboru, čo sa týka európskeho. A ja vnímam to, že hovoríte o mementách, ktoré sa spomínajú v správe, zameranie zahraničnej politiky. A sú tam teda viaceré výročia a jedno z nich je 70. výročie, a preto aj jednoducho sa dá konštatovať, že aj v našom štáte žijú 70-roční ľudia, ktorí tu vojnu nezažili. A ja sa obávam, že súčasné mechanizmy, či už budeme oceňovať prístup pána Hollanda a kancelárky Merkelovej pri návrhu federalizačného, možno s vysokou autonómiou usporiadania, a neutrality Ukrajiny. Či tento plán bude úspešný, či to memento nebude takým tým škaredým mementom mori, lebo sa môže stať, že naozaj niečo rozhorí konflikt, ktorý vnímame, či už na Západe alebo na Východe, do nejakej vojnovej reality a predpokladám, že to nikto nechce. A dúfam, že tomuto pomôžu, keďže ste hovorili, že tie svedectvá možno starých rodičov a ešte starších, lebo naozaj už je to dlhá doba, tak predsa len súčasná generácia má youtuby a dokáže sa stretnúť s realitou vojny. Na Západe to vnímajú omnoho viacej, pretože tam priamo majú problém s obyvateľstvom alebo mladými ľuďmi, ktorí tam chodia, naši vidia tieto škaredé videá z týchto častí a dúfam, že aspoň toto zostane ako memento, že netreba rinčať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

10.2.2015 o 18:26 hod.

Mgr.

Jozef Viskupič

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

18:26

Erika Jurinová
Skontrolovaný text
Pán poslanec Fecko.
Skryt prepis

10.2.2015 o 18:26 hod.

Ing.

Erika Jurinová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom