46. schôdza

27.1.2015 - 13.2.2015
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vstup predsedajúceho

11.2.2015 o 10:02 hod.

Dr. h. c. Ing. PhD.

Ján Figeľ

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vstup predsedajúceho 10:02

Ján Figeľ
Skontrolovaný text
Na vystúpenie pána poslanca Hlinu jedna faktická. Nech sa páči, Ján Hudacký.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

11.2.2015 o 10:02 hod.

Dr. h. c. Ing. PhD.

Ján Figeľ

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:08

Ján Hudacký
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Pán kolega, ja v podstate súhlasím s tým, čo si tu povedal, a ja si myslím, že je treba liberalizovať ten energetický trh aj trh s teplom. Na druhej strane ja si tiež nemyslím, že to bol najlepší argument vlády, resp. ministerstva, že to išlo o nejakú jednoznačnú transpozíciu európskej legislatívy. My potrebujeme práve liberalizovať, my potrebujeme v podstate dostať viac hráčov na tento energetický trh, a teda aj na trh s teplom. Chcem ale na druhej strane upozorniť, že tu je celkom citlivá záležitosť, pretože, samozrejme, jedna skupina obyvateľov, ktorí sa chcú odpojiť od centrálneho vykurovania, a druhá skupina obyvateľov, ktorá takú možnosť nemá, je pripojená na centrálne vykurovanie, ale keby sa teda nejaká značná časť ľudí odpojila, musíš brať do úvahy aj tie fixné náklady, ktoré súvisia s technológiami, rozvodmi a povedzme, a tie fixné náklady sa rozdeľujú potom na tie bytové jednotky. Na tie, ktoré sa nemôžu povedzme z objektívnych dôvodov oddeliť, odpojiť atď., čiže sa potom rozložia vyššie tieto náklady na tie jednotlivé bytové jednotky, ktoré sa nemôžu odpojiť od centrálneho vykurovania a tým pádom celkové náklady na vykurovanie pre takýchto obyvateľov, pre takéto bytové jednotky budú drahšie. Čiže je treba pristupovať citlivo k tomu.
Ale súhlasím s tým, že je treba hľadať spôsoby, ako liberalizovať ten trh s teplom, ako znižovať náklady a v konečnom dôsledku ako znižovať ceny za teplo pre obyvateľov. Určite, čo je treba robiť, tie nové bytové jednotky, ktoré sa stavajú, už navrhovať tak, aby mohli byť decentralizované, čo sa týka vykurovania, aby mohli ľudia hľadať možnosti, technológie atď., ktoré budú efektívnejšie a jednoducho tým pádom aj lacnejšie. Takže som za to, aby sme skutočne pracovali na tejto legislatíve, aby sme ľuďom vychádzali v ústrety.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

11.2.2015 o 10:08 hod.

Ing.

Ján Hudacký

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 10:08

Ján Figeľ
Skontrolovaný text
Nech sa páči, s reakciou Alojz Hlina.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

11.2.2015 o 10:08 hod.

Dr. h. c. Ing. PhD.

Ján Figeľ

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:10

Alojz Hlina
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Áno, to je presne to, to bolo v argumentácii, myslím, že pani Vaľová to hovorila, že a teda, ale keď sa odpoja, tak tým ostatným. To je podľa mňa až cynické, že ľudia sa zakryli za, proste použili, to je ako štít tých ľudí, ktorí by, teda sú nad a... To malo odôvodňovať, prečo prijali v zásade psí kus, z pohľadu normálnej krajiny prijať takto obmedzujúce ustanovenie je precedensom veľkým, hej, ale teda na to, aby sa to dalo zjesť, tak sa hovorilo o tom. Nehovorilo sa o tom, že to je lobizmus, že to je neschopnosť niekoho optimalizovať. Viete, tá, optimalizovať, nemyslím optimalizovať náklady. Tým ľuďom, ktorí sú zapojení na tie teplovodné, nikto neprišiel, alebo aspoň o tom neviem, že by im niekto prišiel a povedal, že jak vám môžeme oznámiť dobrú správu, zlacnel plyn, ergo idú náklady na kúrenie dole. Viete, že to je, to je presne, jak funguje, že nikto nezabudne veľmi rýchlo vám povedať, že musí zdražieť, lebo všetko zdraželo, ale vždycky vám zabudnú povedať, že zlacnelo, teda musíme zlacnieť aj my, alebo chceme zlacniť aj my. Áno, ja som to aj v mojej reči povedal, že treba zohľadňovať aj túto skutočnosť, hej, aby, ale použiť ju ako zámienku, prečo prepašujete do zákona niečo, čo je precedensom z pohľadu trhového mechanizmu a zaštítiť sa tými ľuďmi, za tým si stojím, je možné iba v určitých krajinách, hej, že proste tu to prešlo a s dôsledkami sa boríme teraz.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

11.2.2015 o 10:10 hod.

Alojz Hlina

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

10:11

Ján Figeľ
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne.
Do rozpravy sa prihlásil takisto navrhovateľ Jozef Viskupič. Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.
Skryt prepis

11.2.2015 o 10:11 hod.

Dr. h. c. Ing. PhD.

Ján Figeľ

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Uvádzajúci uvádza bod 10:12

Jozef Viskupič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Z úcty k téme a spolubesedníkom si dovolím ešte nakrátko. Veľmi súhlasím s tým, že možnosť predložiť tento návrh zákona, ukázať, že predsa len ešte existuje možnosť, ako sa brániť, je dôvodná, a preto aj na prípadné reakcie vystupujem v rozprave. Chcel by som sa venovať dvom momentom, ktoré boli spomenuté.
Ja totižto z prvého momentu, pokrytie mediálnym svetom a diskusie k tomuto návrhu, chcem pochváliť verejnoprávne médium, v tomto prípade aj verejnoprávny rozhlas, pretože ani Dodo Hlina, ani pán Hudacký, ani pán predkladateľ a mnohí poslanci, ja presne neviem a nemám listing, kde aký lobista, kde aký oligarcha má svoj záujem. Z tej debaty to viac-menej vypadne a vypadáva a chcel by som tak predoslať, že toto nie je čierno-biela téma, ona má rôzne odtienky, a to, čo tam je ale v nej to najhoršie, to najčernejšie je, že naozaj chodíme po oligarchickom priestore, ktorý na úkor obyvateľov, na úkor toho, aby sme prijali normálnu, vecnú, možno rozširujúcu mieru slobody podnikateľa, právnu úpravu, tak dáme tvrdý ban, tvrdý zákaz a v správnom konaní to vymaľujeme, tu táto snemovňa, úplne jednoducho a potom ako keby nikto nechcel počúvať, že sú tu argumenty, sú tu ľudia, sú tu projekty, ktoré nehovoria o tom, že by boli tí ľudia nezodpovední, že by sa nám rozpadla celková energetická koncepcia, že na druhej strane zostanú tí chudáci ľudia, ktorí by zostali napojení a im by sa predražila tá vykurovacia sezóna alebo náklady súvisiace s vykurovaním.
Toto je debata, ktorá je po..., na začiatku je debata, aby boli všetci čo najefektívnejší a nevyťahovali ľuďom z vrecák peniaze iba preto, že môžu, že centrálny zdroj tepla je proste legislatívne zabetónovaný a či to bude stáť o 300 eur, o 500 eur viac alebo menej, legislatíva hovorí jasne, či budem efektívny, environmentálny alebo drahý a budem znečisťovať prostredie životné, tak teda neexistuje možnosť, ako sa odpojiť. Ja som hovoril, takisto tí, ktorí vystúpili s faktickými a v rozprave, že áno, sú aj argumenty pre centrálne zdroje tepla a navyše tá myšlienka je dosť ušľachtilá, ona musí mať v sebe to environmentálne hľadisko a dokonca je logické, že keď sa viac ľudí, viac bytových jednotiek spojí, predsa by to malo byť lacnejšie a efektívnejšie a menej znečisťovať. Jeden komín by mal byť menej, jeden síce veľký, ako veľa malých.
Lenže my sme sa dopracovali do stavu, že to tak nie je. Infraštruktúra tých centrálnych zdrojov tepla je hrozná, takisto technické vybavenie. S tým, že počas tejto témy, čo sa jej venujem, tak som musel načrieť do toho kúrenárskeho prostredia alebo energetického prostredia a tí ľudia dokážu reálne odargumentovať, aké majú horáky, akú účinnosť, aké environmentálne kritériá spĺňajú a prečo by trh a následne teda nejaká forma regulácie mala byť priechodná. Čiže nie je to téma pre tému, nie je čierno-biela. A keď je niekto neefektívny a ešte aj znečisťuje životné prostredie a navyše predražuje ľuďom a vyťahuje im z vrecák peniaze, tak mali by sme mať legislatívne a zákonné prostredie na to, že existuje možnosť pre ľudí a obyvateľov v domoch, ako sa odpojiť. Túto možnosť nemáme a ja volám len po jednom, aby sme túto možnosť ľuďom do správneho konania vrátili. Všetko zostáva, pomenovanie environmentálnych štandardov, správny proces a na konci toho procesu predsa len je ten stavebný úrad, akurát nebude prijímať záväzné stanovisko jedného, ktorý v tom reťazci tých biznis subjektov, tak ako je tu príklad Tesca a Lidla, že mohlo by, keď vieme, že existujú tieto nákupné, alebo to môžu byť autosalóny, vieme, že máme celé ulice, kde je jeden autosalón za druhým, ale odrazu by to bolo možné iba so súhlasom dotknutého subjektu, že vedľa jedného na vedľajšom pozemku alebo na tejto ulici, lebo on tak v stavebnom konaní môže vydať záväzné stanovisko, by nemohlo byť. Pri niektorých parametroch podnikateľského prostredia je nám to jasné. Neviem prečo, keď aj Európska komisia povedala, že tento zákon bol transponovaný nad rámec toho, čo Európska komisia chce. A ten proces v rámci, čiže jeden europoslanec kontaktoval Európsku komisiu a tá mu odpovedala v tej miere, že tento náš návrh zákona je nad rámec transpozície. Už neviem, aká iná vyššia sila by mala tomuto plénu odpovedať, že toto sme neurobili na národnej úrovni, nezakrývajme sa Európskou úniou, na národnej úrovni sme išli nad rámec transpozície a podľa mňa sme vyhoveli len oligarchom.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

11.2.2015 o 10:12 hod.

Mgr.

Jozef Viskupič

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

10:12

Ján Figeľ
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Na vystúpenie nie sú žiadne faktické poznámky. Takže týmto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcem sa spýtať navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k rozprave a potom spravodajca. Nie. Ďakujem obidvom, páni. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hudackého a Pavla Zajaca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

Tento návrh zákona má tlač 1368 a návrh na jeho pridelenie na rokovanie výborov je v rozhodnutí predsedu parlamentu č. 1396.
Pán poslanec Ján Hudacký, nech sa páči, máte slovo na uvedenie zákona.
Skryt prepis

11.2.2015 o 10:12 hod.

Dr. h. c. Ing. PhD.

Ján Figeľ

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Uvádzajúci uvádza bod 10:19

Ján Hudacký
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán podpredseda. Ak dovolíte, rád by som uviedol teda návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.
Jedným z významných ekonomických, ale aj politických problémov súčasnej slovenskej spoločnosti je tzv. druhotná platobná neschopnosť. Ide o stav, do ktorého sa dostávajú predovšetkým živnostníci a malí podnikatelia, nie však z vlastnej viny, ale jednoducho preto, lebo im zmluvní partneri nezaplatili za vykonanú prácu, dodaný tovar alebo službu. Myslím si, že každý tu pozná nejakého podnikateľa, skôr malého podnikateľa, živnostníka, sa určite s týmto problémom už stretol. A takto sa aj seriózni podnikatelia dostávajú neraz do situácie, keď nie sú schopní platiť vlastné záväzky, ich položenie sa ešte zhoršuje, ak musia zaplatiť daň z pridanej hodnoty, a to aj vtedy, ak im ten partner, ktorému poskytli plnenie – či už v podobe tovaru, služby, alebo práce –, za toto plnenie nezaplatí.
Účelom predloženej novely je teda posunúť platnosť tejto povinnosti na čas, keď dodávateľovi tovaru alebo služby jeho odberateľ zaplatí aspoň časť svojej platby vo výške daňovej povinnosti, čiže dane z pridanej hodnoty. Vychádzame z predpokladu, že dôsledky nedostatočnej vymožiteľnosti práva by mal znášať takisto aj štát vzhľadom na to, že ten by mal zabezpečiť tú vykonateľnosť práva vo všeobecnosti v tejto krajine. Jadrom navrhovanej právnej úpravy je teda určenie doby splatnosti dane 14 dní po prijatí platby za daný tovar alebo službu, alebo aspoň časti platby, ktorej výška dosahuje minimálnu úroveň daňovej povinnosti za dodaný tovar alebo službu.
Súčasne tiež navrhujeme, aby na čas platby za dodaný tovar alebo službu, ktorá sa rovná výške daňovej povinnosti, platila zákonná lehota 30 dní teda od dodania tovaru alebo služby, a to aj vtedy, ak sa obchodní partneri, teda podnikatelia navzájom dohodli na dlhšej dobe splatnosti, ako je 30 dní.
V praxi by to znamenalo, že ak sa dodávateľ s odberateľom dohodnú, že za tovar alebo službu odberateľ zaplatí v lehote, ktorá je dlhšia ako 30 dní, odberateľ je zo zákona povinný do 30 dní od prijatia tovaru alebo služby zaplatiť dodávateľovi aspoň časť svojej platby vo výške daňovej povinnosti. Splatnosť daňovej povinnosti pre dodávateľa potom bude 14 dní od prijatia tejto platby.
Navrhovaná právna úprava vytvára tiež ekonomický tlak na odberateľov, aby si svoje povinnosti voči dodávateľovi plnili, a to stanovením vzniku nároku na odpočítanie dane na deň, keď odberateľ zaplatí dodávateľovi platbu aspoň vo výške dane.
Takéto ustanovenia sa nachádzali v zákone o dani z pridanej hodnoty ešte v roku 1995, v znení jeho novely č. 60/1999, avšak do novely zákona sa potom v roku 2014 už nedostali.
Predložená právna úprava obsahuje i veľmi stručnú novelu Obchodného zákonníka, ktorá súvisí s účelom navrhovaného zákona, v súčinnosti je zákonná lehota splatnosti faktúr v obchodnom styku stanovená, teda v súčasnosti je zákonná lehota splatnosti faktúr v obchodnom styku stanovená na 60 dní pre štandardných účastníkov v obchodných vzťahoch a na 30 dní, ak je jedným z účastníkov orgán verejnej moci. Tieto lehoty nie sú obligatórne, zákon umožňuje partnerovi dohodnúť sa i na dlhšej lehote splatnosti. My navrhujeme jednu 30-dňovú zákonnú lehotu splatnosti faktúr, a to pre všetkých účastníkov obchodných vzťahov. Princíp zmluvnej slobody ponechávame v Obchodnom zákonníku bezo zmeny. Výnimku však bude tvoriť len vyššie uvedená časť platby vo výške daňovej povinnosti za dodaný tovar alebo službu, pre ktorú v zákone o dani z pridanej hodnoty navrhujeme obligatórnu zákonnú lehotu.
Táto úprava v zákone o dani z pridanej hodnoty bude mať voči všeobecnej úprave v Obchodnom zákonníku pozíciu osobitnej úpravy, a teda bude mať v aplikácii prednosť pred všeobecnou úpravou.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona v konečnom dôsledku nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, avšak len vtedy, ak si štát bude plniť svoju úlohu pri zabezpečovaní dodržiavania práva a jeho vymožiteľnosti. V miere, v akej si túto úlohu plniť nebude dostatočne, sa premietnu aj zadržané splatné platby za tovary i služby do tvorby príjmovej časti rozpočtu dane z pridanej hodnoty.
Návrh zákona nevytvára žiaden nárok na pracovné sily, nemá vplyv na životné prostredie, ale má nepriamy pozitívny vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest.
Vážené kolegyne, kolegovia, na záver vás chcem požiadať o podporu tohto návrhu a jeho posunutie do druhého čítania, v ktorom sme ochotní potom akceptovať prípadné vaše pozmeňujúce návrhy alebo aj doplnenie či vylepšenie. Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

11.2.2015 o 10:19 hod.

Ing.

Ján Hudacký

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

10:19

Ján Figeľ
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne.
Ja teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi kolegovi Ivanovi Švejnovi. Nech sa páči.
Skryt prepis

11.2.2015 o 10:19 hod.

Dr. h. c. Ing. PhD.

Ján Figeľ

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie spoločného spravodajcu 10:25

Ivan Švejna
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou návrhu je aj stanovisko ministerstva financií.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla sa na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a odporúčam, aby predmetný návrh výbory prerokovali do 30 dní a gestorský do 32 dní.
Vážený pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

11.2.2015 o 10:25 hod.

Ing.

Ivan Švejna

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom