46. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Budem pokračovať trošku v tom duchu boja proti neplatičom. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi teda predložiť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o konkurze a reštrukturalizácii a zároveň aj zákon o verejnom obstarávaní.
K vypracovaniu a teda k predloženiu tohto návrhu zákona ma inšpirovali mnohí podnikatelia. Absolvovala som mnohé diskusie, mnohé stretnutia a tieto stretnutia mali mnoho spoločného. Toho mnoho spoločného by sa dalo zhrnúť do niekoľkých slov a tých niekoľko slov je, že na Slovensku sa prestáva dobre podnikať. A to už pomerne dlho. Tých dôvodov, prečo sa prestáva dobre podnikať, je, samozrejme, veľmi veľa, či už sú to novozavedené daňové licencie, ktorými budú práve teraz podnikatelia konfrontovaní, alebo sú to upravené doby odpisovania budov, navyše s istými známkami retroaktivity, čo určite naruší aj finančné manažmenty mnohých spoločností. Ďalej sú to neadekvátne dlhé zadržiavania dépeháčky pri prebiehajúcich kontrolách, čo tiež spôsobuje podnikateľom mnohé problémy, alebo je to novozavedená pracovná zdravotná služba, ktorá zase len vytiahne z podnikateľov nie vždy dôvodne, a povedzme si toto naozaj, že nie vždy dôvodne veľa peňazí z vačku.
Tu si dovolím pri tej pracovnej zdravotnej službe ešte pripomenúť jednu vec, že počas našej vlády sa nám podarilo pre prvú a druhú skupinu pracovnú zdravotnú službu úplne zrušiť, pretože pri týchto kategóriách je naozaj bezdôvodná.
Mohla by som menovať ďalej, ale budem sa teraz venovať tomu, čomu sa, čoho sa týka môj návrh zákona. Jedným z často pomenovávaných problémov našich hlavne menších a slabších podnikateľov sú neplatiči. Títo komplikujú život svojim dodávateľom, spôsobujú pre mnohých až likvidačnú druhotnú platobnú neschopnosť a čo je určite na tom zarážajúce, že mnohí takíto fungujú úplne beztrestne na trhu ďalej. Mnohí bez hanby položia s dlhmi jednu firmu, potom založia druhú firmu, beztrestne tí istí ľudia častokrát v tej istej kancelárii len prehodia tabuľku na dverách, napíšu tam iný názov spoločnosti a pokračujú ďalej a po nich potopa, a beztrestná potopa. Najväčší problém na tom je to, že toto je úplne beztrestné. Naša legislatíva je voči takýmto praktikám nastavená mimoriadne priaznivo a keď sa to skombinuje s veľmi problematickou vymožiteľnosťou práva, tak je to živná pôda pre prvoplánových neplatičov a pre podvodníkov.
Inštitút reštrukturalizácie, ktorý mal na jednej strane pomôcť zachrániť podnik pred úpadkom, sa doslova zneužíva voči drobným podnikateľom.
Cieľom predloženého návrhu je teda jednak zabrániť zneužívaniu inštitútu reštrukturalizácie a zjednodušiť postup podávania návrhu na vyhlásenie konkurzu. Návrh zákona obsahuje také tri okruhy. Prvý je ten, že podať návrh na vyhlásenie konkurzu bude môcť aj len jeden veriteľ s nesplatenou pohľadávkou. Čiže nie najmenej dvaja, ako je tomu v súčasnosti. V súčasnosti môže veriteľ podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak môže odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť svojho dlžníka. Toto je možné vtedy, ak je dlžník viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie. Súčasná konštrukcia, že musí ísť o dlh voči viac ako jednému veriteľovi, teda najmenej dvom, sťažuje situáciu veriteľom a, naopak, uľahčuje situáciu dlžníkom.
Podľa navrhovanej úpravy bude môcť na vyhlásenie konkurzu postačovať, ak bude dlžník v omeškaní aspoň jedného peňažného záväzku voči najmenej jednému veriteľovi a bude týmto veriteľom písomne vyzvaný na zaplatenie. Veriteľovi tak odpadne povinnosť hľadať na účely podania návrhu na konkurz ďalšieho veriteľa, voči ktorému je dlžník v omeškaní. V súčasnosti sa toto navyše obchádza, pretože je častokrát komplikované hľadať ďalšieho veriteľa, tie firmy sa medzi sebou niekedy nepoznajú, drobní živnostníci sa nepoznajú. Častokrát sa to robí aj tak, že veriteľ, ak má viac pohľadávok u toho istého dlžníka, nejakú z týchto pohľadávok predá a potom už sú dvaja majitelia pohľadávky a je to proste komplikované, stojí to zasa peniaze, pretože aj predaj pohľadávky je spojený s nejakou nie celkom príjemnou administratívou a formalitami. Čiže je to zneužívateľné, je to obchádzateľné a jednoducho toto si myslím, že situáciu zjednoduší.
Druhé a tretie opatrenie sa týka reštrukturalizácie, čiže tá druhá zmena sa týka možnosti beztrestne ukončiť práce alebo zmluvný vzťah so spoločnosťou, ktorá sa dostane do reštrukturalizácie. Ak je teda voči spoločnosti začaté reštrukturalizačné konanie, môže druhá zmluvná strana bez akýchkoľvek sankcií a postihov okamžite skončiť zmluvný vzťah vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od tejto zmluvy, alebo môže pozastaviť práce bez skončenia zmluvného vzťahu. Podľa súčasnej úpravy, konkrétne podľa § 114 ods. 1 písm. d) nemôže druhá zmluvná strana, čiže veriteľ, vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť pre omeškanie s plnením, na ktoré druhej zmluvnej strane vznikol nárok pred začatím reštrukturalizačného konania, pričom zároveň zákon stanovuje, že vypovedanie zmluvy alebo odstúpenie od nej je z tohto dôvodu neúčinné.
Podľa písm. e) toho istého odseku zmluvné dojednania umožňujúce druhej zmluvnej strane vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť z dôvodu reštrukturalizačného konania sú neúčinné. Obe uvedené ustanovenia, čiže aj písm. d), aj písm. e) stavajú druhú zmluvnú stranu do pozície doslova rukojemníka firmy, ktorá mu dlží peniaze. Čiže, inými slovami, ten chudák, ktorému firma dlží peniaze, táto firma sa dostane do reštrukturalizácie, jemu je nad slnko jasné, že svoje pohľadávky zaplatené mať nebude, alebo ich nebude mať zaplatené v dohodnutej výške, je povinný podľa dnešnej úpravy zákona vykonávať pre túto firmu práce ďalej, dokonca častokrát ho to stojí peniaze, stojí ho to materiál, stojí ho to možno nákup nejakej techniky, technológie, nástrojov a tak ďalej, čiže stojí ho to peniaze, musí vykonávať prácu pre firmu, o ktorej vopred vie, že mu nezaplatí. Toto jednoducho nie je dobrý stav, je to absurdný stav.
Nami navrhovanou zmenou zákona dávame veriteľovi možnosť beztrestne, teda bez akýchkoľvek sankcií v sedemdňovej výpovednej lehote vypovedať zmluvu uzavretú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť, alebo dávame možnosť veriteľovi pozastaviť plnenie zmluvy bez skončenia zmluvného vzťahu, a to až do skončenia reštrukturalizácie. V záujme vyváženia tohto ustanovenia v prospech dlžníka pridávame do tohto paragrafu ustanovenie, že zmluvná strana, ktorá z dôvodu, že sa jej dlžník dostal do reštrukturalizácie, s ním vypovedala zmluvu alebo od nej odstúpila, alebo ktorá pre ňu pozastavila práce bez skončenia platnosti zmluvy, je povinná bezodkladne vykonať všetky potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody na zdraví a životoch. Veriteľ sa teda v takomto prípade nemôže zbaviť zodpovednosti za životy a zdravie ľudí, ani keď pozastaví práce na akejkoľvek činnosti, či už s ukončením zmluvy, alebo bez nej. Čiže má tú možnosť, nebude ďalej rukojemníkom tejto spoločnosti, má tú možnosť ukončiť práce, ale nemôže tým ukončením spôsobiť nejaké nebezpečie na životoch alebo zdraví.
Tretí okruh zmien sa týka obmedzenia zúčastniť sa na verejnom obstarávaní pre tie firmy, v ktorých prebieha reštrukturalizácia. Inými slovami, ak sa firma dostala do reštrukturalizácie, nemá sa čo uchádzať o verejné zákazky. Toto ustanovenie upravujeme v zákone o verejnom obstarávaní.
Dámy a páni, pri tvorbe zákona o konkurze a reštrukturalizácii bol koncept reštrukturalizácie postavený ako alternatíva konkurzu, ktorá umožní zachovanie obchodnej spoločnosti a pracovných miest, čiže je to akýsi inštitút, ktorý má pomôcť zachrániť firmu pred tým, aby musela ísť do konkurzu, aby bola zlikvidovaná. Vychádzalo sa z predpokladu, že miera uspokojenia záväzkov dlžníka je pri zachovaní fungovania prevádzky podniku v určitých prípadoch vyššia ako v prípade konkurzu.
Počas viac ako 9 rokov účinnosti tohto zákona sa však reštrukturalizácia stala nástrojom, ako nečestne a pritom úplne legálne podnikať na úkor mnohých veriteľov, na úkor subdodávateľov, ktorí sú na zákazkách od veľkých zadávateľov existenčne závislí. Toto fungovanie sa tu stalo akýmsi slovenským folklórom. Takéto praktiky sa dnes využívajú hlavne v sektore stavebníctva, v ktorom sú neplatičmi faktúr predovšetkým veľké etablované spoločnosti, ktoré vykonávajú práce financované z verejných zdrojov a reštrukturalizáciu využívajú ako štandardný nástroj na zbavenie sa dlhov a ochranu pred veriteľmi. Tieto praktiky vytvárajú nerovné podmienky na trhu, deštruujú hospodársku súťaž a pôsobia likvidačne na celé segmenty podnikateľského sektora. Poškodzujú a likvidujú hlavne drobných podnikateľov, ktorí nemajú silu brániť sa, ktorí sa snažia využívať každú jednu pracovnú alebo podnikateľskú príležitosť, pretože pracovných príležitostí v ich regióne veľa nie je a často sa zadlžujú, aby si mohli kúpiť stroje, náradie, materiál, požičiavajú si financie, častokrát celé rodiny sa na to skladajú. Pritom firma, ktorá ich ako subdodávateľa naverbuje, už prvoplánovo dopredu vie, že im nezaplatí.
Je otázka, či v tejto súvislosti môžem spomenúť spoločnosť Váhostav, Doprastav. A nepoviem nič nové, sú to medializované informácie, že Váhostav, veľká, obrovská firma, silná firma pracujúca pre štát, dnes dlží svojim veriteľom desiatky miliónov eur. Ja som sa dopracovala k číslu 92, ale tie čísla sú rôzne. A táto spoločnosť zanecháva za sebou vyše 1 240 veriteľov, to sú všetko ľudia, ktorým bolo nezaplatené, častokrát sú to živnostníci, ktorí žijú zo dňa na deň, toto naozaj nie je číslo, nad ktorým by sme mávali rukou. A tých 1 240 ľudí dnes už s určitosťou vie povedať, že sa k svojim peniazom nedostane a ak sa k nejakým peniazom dostane, dostane sa len k nejakej časti, nebude mať vyplatené peniaze v plnej sume.
Chcem ešte na záver uviesť jednu dôležitú vec. Myslím si, že reštrukturalizácia nepochybne má svoje miesto v našom právnom poriadku. Myslím si, že tak ako bola mienená a čo ňou chcelo byť povedané, svoje miesto naozaj v našej legislatíve má. Avšak jej právna úprava si vyžaduje viaceré legislatívne zmeny zakladajúce vyššiu mieru ochrany veriteľov. Veľké firmy, akými sú už dnes viackrát spomínaný Váhostav alebo Doprastav, nemôžu za sebou jednoducho nechávať zlikvidovaných živnostníkov, pretože prvoplánovo počítajú s reštrukturalizáciou podniku. Je fajn, že tu máme nástroj na záchranu a ozdravenie firiem, ale prispejme aj k tomu, aby sme tu mali aj akýsi nástroj na ochranu tých dodávateľov, aby sme tu mali aj nástroj na ochranu a záchranu drobných podnikateľov a živnostníkov.
Tento môj predložený návrh je prvým zo série návrhov, ktoré plánujem na rokovanie Národnej rady v priebehu tohto roku predložiť a ktorých spoločným menovateľom je ochrana prevažne drobných podnikateľov, hlavne živnostníkov, pred tými podnikateľmi, ktorí využívajú nedokonalosť legislatívy na vyhýbanie sa plateniu faktúr.
A ja som veľmi rada, že už dnes tu bolo avizované, že takáto právna úprava sa chystá aj z dielne pána Hudackého. Ja budem veľmi rada, keď možno spojíme sily, keď možno prediskutujeme naše spoločné návrhy alebo teda návrhy, možno z toho vznikne niečo spoločné, vyprecizované, ale naozaj, už by sme nemali zatvárať oči pred tým, že tu jednoducho veľké firmy nechávajú za sebou desiatky, stovky a dnes už tisíce živnostníkov, ktorých doslova zlikvidujú.
Dámy a páni, chcem veľmi pekne poprosiť aj kolegov zo SMER-u, aby naozaj pred tým nezatvárali oči a ak nepodporia tieto naše návrhy zákonov, ja som to povedala už aj vo faktickej poznámke, nech prídu s vlastným návrhom, ale s touto situáciu jednoducho niečo treba robiť. Táto situácia nie je dobrá, živnostníci na dlažbe nie sú dobrí a mali by sme naozaj spraviť niečo preto, aby sme týchto ľudí uchránili, ochránili a aby títo ľudia mali priestor podieľať sa na hospodárskom živote Slovenska.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Teraz poprosím pani spravodajkyňu, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pani poslankyňu Luciu Žitňanskú, aby predniesla správu.
Medzitým, kým sa pani poslankyňa ujme slova, mi dovoľte, aby som na balkóne pozdravil študentov a študentky z Gymnázia z Golianovej ulice v Nitre. Vitajte u nás v parlamente. (Potlesk.) Prajeme vám tu pekný pobyt.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti, ako gestorský navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Konštatujem, že nemám žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, preto sa pýtam, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. (Reakcia spravodajkyne.)
Chceli ste, pani spravodajkyňa, v rámci rozpravy? Tak zaregistroval som, že ste sa hlásili mávnutím ruky. Takže prihlásená do rozpravy je pani poslankyňa Žitňanská ako spravodajkyňa.

Áno, ďakujem pekne. Máme tu úplne legitímne, podľa mojej mienky, pretože najmä tie reštrukturalizácie Doprastavu a Váhostavu, samozrejme, vzbudili pozornosť, sú obrovským problémom a upozornili na právnu úpravu reštrukturalizácií, respektíve prax, ktorá sa odvinula okolo reštrukturalizácií ako takých, a máme tu teraz iks návrhov, respektíve očakávame aj ďalšie návrhy, ktoré sa budú týkať tejto témy.
Ja tak mám potrebu možno povedať, že sa mi javí, že aj v tomto prípade ako keby sme spätne cez parciálne úpravy jednotlivých inštitútov sa snažili riešiť to, čo nefunguje preto, pretože nefunguje podstata systému, ak to mám takýmto spôsobom nazvať. Za normálnych okolností, keď je podnikateľovi iný podnikateľ dlžný, a to je teraz jedno, v akom je to vzťahu a či je to Váhostav, ktorý je dlžný živnostníkovi, alebo je to medzi inými dvomi podnikateľmi, tak podnikateľ, ktorý je veriteľ, pokiaľ ide o takýto bežný vzťah, podá návrh na platobný rozkaz, ten platobný rozkaz by mal mať v ruke najneskôr do mesiaca, na základe toho by mal začať exekúciu a do dvoch mesiacov by mal mať peniaze na účte. To je fungujúca situácia, ktorá vylúči tieto situácie, ktorým dnes čelíme. A my sa situáciám, ktorým dnes čelíme, snažíme čeliť rôznymi zásahmi do právnej úpravy reštrukturalizácie.
Vopred predosielam, že to nie je tak, že ja by som teraz chcela tvrdiť, že právna úprava a reštrukturalizácia je skvelá a že po skúsenostiach po iks rokoch netreba do nej vstúpiť. A keby všetky podniky na Slovensku boli ako Váhostav a Doprastav, tak by som dokonca možno povedala, že reštrukturalizáciu v našom právnom poriadku možno ani nepotrebujeme, pretože v skutočnosti sú to firmy, ktoré nie sú tí najväčší zamestnávatelia na Slovensku, a sú to firmy, ktoré sú strašne rýchlo nahraditeľné, pretože je to segment, kde je obrovská konkurencia, hej? Takže aj keby zbankrotovali, tak prídu iní a nakontrahujú v zásade asi tých istých ľudí, ktorí tie činnosti vykonávajú.
My reštrukturalizáciu potrebujeme mať v právnom poriadku asi kvôli iným podnikom a síce tým, ktorí sú naozaj veľkí zamestnávatelia. Ja neviem, poviem U. S. Steel alebo Podbrezová, hej? Že tam keby sa niečo stalo, tak stojí za to zachraňovať ten podnik cez reštrukturalizáciu a potom nemá zmysel ani hovoriť o tom, že veritelia nezabezpečení musia dostať 100 % úhrady svojej pohľadávky. Nie, tam sa bude hľadať ten balans, aby zamestnanosť ostala, aby zamestnanci dostali svoje platy a bude sa hľadať balans medzi uspokojením veriteľov, či zabezpečených, nezabezpečených alebo tých ostatných. Na to potrebujeme inštitút reštrukturalizácie.
Sledujúc niektoré vstupy do tej právnej úpravy pod dojmom Váhostavu, Doprastavu, mám pocit, že dokonca by sme sa mohli dostať do právnej úpravy, ktorá nám v tých prípadoch, kedy to budeme potrebovať, môže vážne skomplikovať reštrukturalizáciu, a opakujem, nie som tá, ktorá si myslí, že reštrukturalizácia nepotrebuje vážne preorať. Bola som pri tvorbe toho návrhu zákona, viem, s akými úmyslami bol tvorený. A myslím si, že v tomto priestore nefungujúcich inštitúcií vymáhateľnosti práva v zásade aj banky, ktoré majú pomerne silnú pozíciu jak v konkurzoch, tak v reštrukturalizácii, bola im daná cielene kvôli tomu, aby tá ich istota vymožiteľnosti pohľadávky bola vysoká, aby sa to prejavilo na úrokových sadzbách et cetera, čiže to malo svoj dôvod, že tú pozíciu vo veľkej miere zneužívajú predovšetkým v reštrukturalizácii. Pravdepodobne sú motivované tým, že keby také firmy ako Doprastav a Váhostav naozaj zbankrotovali, tak by sa ukázalo, že pravdepodobne ich miera zabezpečenia je pomerne slabá, čiže oni potrebujú udržať tú firmu, čiže je tam nejaká asi kolízia medzi týmito, kolúzia medzi týmito dlžníkmi a bankami.
Čiže som presvedčená o tom, že reštrukturalizovať bude treba, a myslím si, že to pozadie práve týchto reštrukturalizácií, o ktorých hovoríme, Doprastav a Váhostav, je pozadie firiem, ktorých má záujem niekto držať, dáva im štátne zákazky a zároveň je tu kolúzia s bankami. To chcem povedať, pretože od týchto dvoch reštrukturalizácií sa v zásade odvíjame a potvrdzuje mi to v zásade aj fakt, že táto vláda napriek tomu, že vedela, že Doprastav ide do reštrukturalizácie, že Váhostav ide do reštrukturalizácie, neurobila ale vôbec nič, lebo táto vláda dokáže prísť so skráteným legislatívnym konaním hocikedy s hocičím. Ale tentokrát neprišla so skráteným legislatívnym konaním. Ani s takým, aby povedala, reštrukturalizácie treba riešiť, ale teraz nám niečo padá na hlavu, tak tam dajme aspoň to minimum, že to minimum, nejaká suma tu bude, ktorú budú musieť tí dodávatelia dostať.
Neprišla a mohla s tým prísť, hej? Mala na to iks príležitostí.
Ja predkladám tiež návrh zákona, ktorý sa nesnaží riešiť reštrukturalizácie ako celok. Snaží sa naozaj riešiť len tento jeden malý výseč a prvýkrát som to predkladala v apríli minulého roku, to ešte nebol schválený reštrukturalizačný plán Doprastavu a Váhostav ešte nebol v reštrukturalizácii, len sa vedelo, že do nej pôjde.
Myslím si, že to, čo je kľúčový problém týchto dvoch reštrukturalizácií, je naozaj, že táto vláda drží Doprastav a Váhostav... (reakcie z pléna), končím, ... drží Doprastav a Váhostav, pretože má na tom nejaký záujem a je tu kolúzia aj s bankami. A druhou vážnou príčinou, prečo dodávatelia sú bezmocní, je, že počas týchto troch rokov sa absolútne nič nespravilo s rýchlosťou súdnych konaní, pretože to, čo má fungovať, jednoducho nefunguje. To som chcela k tomu principiálne povedať a možno aj preto, pretože priznám sa, že s týmto návrhom v niektorých bodoch nesúhlasím. Pretože ja vidím zmysel v tom, že keď mám jednu pohľadávku, tak si jednoducho riešim túto pohľadávku exekúciou a keď mám, keď existuje viac pohľadávok, tak potom na to je už konkurz, pretože zase, šijeme to nejakou ihlou na súčasné pomery, ale keď to takýmto spôsobom uvoľníme, tak si pamätám aj situácie vážneho zneužívania bankrotovej legislatívy aj na ako keby poškodenie konkurencie alebo až vydieranie. Mám pohľadávku, tak dám návrh na vyhlásenie konkurzu a už máš problémy. Takže ten balans tu proste jednoducho hľadať treba podľa mojej mienky, a preto som mala to entrée, pretože si uvedomujem, že všetky tieto návrhy prichádzajú z nejakej situácie, v dobrom úmysle, ale znovu sa musím vrátiť k tomu, že podstata problému ostáva nedotknutá.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, s reakciou na vaše vystúpenie traja páni poslanci. Prvý bude pán poslanec Mikloško, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ja som bol pred chvíľou druhý a už som sa aj prepracoval na prvé miesto, fajn. Ja chcem upozorniť na nevyrovnanosť nášho právneho systému a chcem podporiť to, čo hovorila pani poslankyňa. Napríklad podnikateľ sa dnes stáva dlžníkom voči zdravotnej poisťovni s viacerými postihmi, ak nezaplatí trikrát odvody. Teraz som včera čítal, že je snaha to zmeniť na celkovú sumu nad 100 eur, čiže to môže byť aj jeden odvod a už idú po vás.
Nezaplatenie rôznych faktúr takisto sa trestá okamžitými sankciami na mnohých malých úrovniach, elektrika, plyn, voda a tak ďalej, ale miliónové faktúry proste je národný šport neplatiť. Zadlžené firmy sa reštrukturalizujú, niekedy zrušia, ale znova pod iným menom začínajú a pokračujú v tej istej činnosti, pričom ich majitelia sú prakticky nepostihnutí a často ich ani nepoznáme.
Teda moja skôr poznámka alebo otázka aj na pani poslankyňu, prečo by sme si nemohli zobrať napr. Nemecko ako za vzor, kde majú celkom dobrý systém pre zabránenie tohto bezprávneho stavu, napr. podnikateľ, ktorý toto zapríčiní už tri roky, nemôže podnikať v danej brandži. U nás reštrukturalizujú, ani nie, zmenia, zrušia toto, dôjde nový, nová firma s novým názvom s tými istými ľuďmi a už zase podnikajú v tom istom, hoci majú nezaplatených množstvo faktúr z minulých teda nekalých praktík, by som povedal.
Ďakujem.

Pán poslanec Hudacký.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Vážená pani kolegyňa, ja iba krátko v súvislosti s reštrukturalizáciou. Ja súhlasím s vami do určitej miery, aj keď ešte nepoznám ten váš konkrétny návrh, s ktorým chcete prísť, v každom prípade tá reštrukturalizácia by mala byť skôr výnimka. Skutočne tam by mali byť splnené takéto predpoklady, ktoré jednoznačne nám dajú odpoveď, že firma, ktorá prejde reštrukturalizáciou, bude schopná v podstate v plnej sile pokračovať v svojej podnikateľskej činnosti a bude schopná uhradiť všetky záväzky, nielen tie, ktoré v podstate jej vyplynú zo zákona o konkurze, ak sa predtým dostane teda do konkurzu alebo do nejakých iných procesov, ktoré súvisia s úhradou ich záväzkov, ale že takáto spoločnosť bude po reštrukturalizácii skutočne ochotná a schopná uhradiť všetky existujúce záväzky v podstate v minulosti, ktoré v podstate sa, ktoré boli spojené s jej činnosťou. Takže je treba rozhodne, aby sme pracovali na nejakom ucelenom návrhu.
Ja takisto, keď som spomínal tento môj pripravovaný návrh, nebude to, samozrejme, nejaký celosystémový, ale bude riešiť minimálne ten problém tých pohľadávok, aby hlavne malí podnikatelia, živnostníci, dostali čo najviac zo svojej pohľadávky naspäť.
Ďakujem pekne.