46. schôdza

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 393 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady, drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov. Je to tlač 1367.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k predmetnému návrhu zákona a konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, pani podpredsedníčka Národnej rady, prosím, otvorte rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, ja si to pamätám, už neviem presne, ktorý deň to bolo, ale sedel tu pán Malatinský, keď doniesol ten zákon. Vtedy som tu robil, akoby niekto povedal, cirkus, upozorňoval som na to, že čo ste to tu doniesli, že to nemá obdobu, nejak tak v tomto zmysle, že tie ustanovenia sú brutálne, ničia konkurenciu, ničia trhový priestor, mal by sa tým zaoberať Protimonopolný úrad, nejak v tomto zmysle som na to reagoval. Nemám pocit, že tu vtedy bola nejak o tom, na tú tému reč. Preukazuje sa to, čo som tvrdil, no to je fakt. Ale naozaj by som upozornil na to, že niektorí ľudia bez hanby sem vedia doniesť niečo, čo ničí svet ako taký, lebo vlastne svet je postavený na dynamike aj tvorivosti, aj konkurencie a proste, že tí ľudia chcú. A niekto k nám bez hanby dôjde ako pán Malatinský, vtedy ho poslali s návrhom zákona, ktorý zabije, hej, zabije proste súťaž, zabije tú dynamiku, bez hanby. Proste to bola tak tvrdo lobistická vec, a zas bola prednesená tá magická formulka: transpozícia, hej. Tu keď sa povie transpozícia, tak okamžite podvedomý reflex, že sa vypína, hej, proste sa vypne, ergo je to transpozícia, musí to byť správne.
Ja si to pamätám, to ešte my sa vrátime, keď ľudia zistia, že od nového roku majú robiť pracovnú zdravotnú službu. To tiež tu bolo, prišla pani Zvolenská... (reakcia navrhovateľa), hej? ... pani Zvolenská s tým, že transpozícia. Vôbec to nie je transpozícia, samozrejme, v tomto rozsahu. A ja už si proste tie úvodné slová nepamätám, jak to pán Malatinský predkladal, že či toto. Transpozícia Európskej únie, lebo ešte viete, na niečom tá Európska únia postavená je. Tam ešte sú aj múdri ľudia, hej, a oni určite nedajú transponovať zákon, ktorý by zabil tú dynamiku, kde Európa je tam, kde je, práve kvôli tomu, viete. Takže to bolo znova len zneužitie toho, povedzte transpozícia a už sa nikto na to nebude pýtať.
A naozaj je zvrátené, aby sa niekto stal účastníkom konania, pretože má v tom ekonomický záujem. Ja si pamätám, ja som vtedy hovoril ten príklad toho Tesca, Lidla, hej, že ako keby je Tesco a vedľa si chce postaviť, vedľa, nie na ich pozemku, na nejakom vedľa kúsok si chce postaviť predajňu Lidl. A teraz účastníkom stavebného konania sa stane Tesco a v prípade, že by to im vadilo, tak ten Lidl si tam nemôže postaviť tú predajňu. No to je nonsens, to jeden by neuveril, že to je, a toto platí v zásade zjednodušene, toto platí v tomto tepelnom hospodárstve. Hej, že proste ak to nevyhovuje tým dodávateľom tepla, tak sú účastníkmi stavebného konania, nedajú súhlas, ergo sa to nebude môcť urobiť.
To je ako, samozrejme, existuje, ja si pamätám, pani Vaľová tu vtedy hovorila, že ich dodávatelia tepla majú s tým problém, no ale však taký je život. Viete, niekto si myslí, že si kúpi rúry a bude proste cez tri gener..., no taký je život, no keď nevie robiť efektívne, keď nevie robiť, no tak potom je lepšie, keď z trhu odíde, samozrejme, hej. Ale je tam treba dovažovať, tam sú aj také možnože jemné váhy, že kedy to presiahne, ale prísť sem s takýmto brutálnym návrhom, teda nie s vaším, ale vtedy čo doniesol pán Malatinský, že to zavrú proste, to znemožnia. Je, hovorím znova, len možné v určitých krajinách, hej. Podľa mňa, ja si dovolím tvrdiť, že v niektorých krajinách by vám to neprešlo cez hospodársky výbor, hej, lebo tam v hospodárskom výbore sedia ľudia, ktorí rozumejú hospodárstvu, hej. Nechcem sa nikoho dotknúť, hej. Niekedy ja u nás neviem. Ja som minule bol na ústavnoprávnom výbore a mal som pocit, že som na poľnohospodárskom, keď som na poľnohospodárskom, mám pocit, že som na výbore pre kultúru.
Ale asi, takže tu to prešlo, máme už, zdá sa, že aplikačné skúsenosti, oceňujem snahu to zmeniť. Ja som sa aj stretol s tými ľuďmi, ktorých sa to dotýka. Viete, presne toľko si tí ľudia dovolia, koľko vy im dovolíte. Presne toľko, presne toľko.
Takže to bude ťažké, tento návrh zákona neprejde, ja by som vám skôr doporučoval mobilizovať sa, lebo vy ste určitá skupina, mobilizovať sa a ísť do outdooru, ísť do vonkajšieho prostredia upozorňovať na to, že, lebo viete, ono sa ani v novinách zasa nebude o tom písať, hej. Čiže, špeciálne v TA3 vám garantujem, že nebude nič, v TA3 nebude ani štek o tom, že nejaký taký návrh tu bol, čiže to, to sa s tým zmierte. Skôr vidím cestu, hovorím, v upozorňovaní priamo, veď musíte niečo proste obetovať. Máte takých zástupcov ľudu, akých máte, žiaľ, to s tým pre túto chvíľu nič neurobíme, ten zákon tu prešiel, jediná šanca je, dneska tu krátko o tom porozprávame, niekto to uvidí možno, kto sleduje tie záznamy, výstup z pohľadu iného nebude. Doporučujem ľuďom, lebo má to zmysel, naozaj má to zmysel, ísť zvárať tie trúbky na Námestie SNP.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Pán kolega, ja v podstate súhlasím s tým, čo si tu povedal, a ja si myslím, že je treba liberalizovať ten energetický trh aj trh s teplom. Na druhej strane ja si tiež nemyslím, že to bol najlepší argument vlády, resp. ministerstva, že to išlo o nejakú jednoznačnú transpozíciu európskej legislatívy. My potrebujeme práve liberalizovať, my potrebujeme v podstate dostať viac hráčov na tento energetický trh, a teda aj na trh s teplom. Chcem ale na druhej strane upozorniť, že tu je celkom citlivá záležitosť, pretože, samozrejme, jedna skupina obyvateľov, ktorí sa chcú odpojiť od centrálneho vykurovania, a druhá skupina obyvateľov, ktorá takú možnosť nemá, je pripojená na centrálne vykurovanie, ale keby sa teda nejaká značná časť ľudí odpojila, musíš brať do úvahy aj tie fixné náklady, ktoré súvisia s technológiami, rozvodmi a povedzme, a tie fixné náklady sa rozdeľujú potom na tie bytové jednotky. Na tie, ktoré sa nemôžu povedzme z objektívnych dôvodov oddeliť, odpojiť atď., čiže sa potom rozložia vyššie tieto náklady na tie jednotlivé bytové jednotky, ktoré sa nemôžu odpojiť od centrálneho vykurovania a tým pádom celkové náklady na vykurovanie pre takýchto obyvateľov, pre takéto bytové jednotky budú drahšie. Čiže je treba pristupovať citlivo k tomu.
Ale súhlasím s tým, že je treba hľadať spôsoby, ako liberalizovať ten trh s teplom, ako znižovať náklady a v konečnom dôsledku ako znižovať ceny za teplo pre obyvateľov. Určite, čo je treba robiť, tie nové bytové jednotky, ktoré sa stavajú, už navrhovať tak, aby mohli byť decentralizované, čo sa týka vykurovania, aby mohli ľudia hľadať možnosti, technológie atď., ktoré budú efektívnejšie a jednoducho tým pádom aj lacnejšie. Takže som za to, aby sme skutočne pracovali na tejto legislatíve, aby sme ľuďom vychádzali v ústrety.
Ďakujem.

Áno, to je presne to, to bolo v argumentácii, myslím, že pani Vaľová to hovorila, že a teda, ale keď sa odpoja, tak tým ostatným. To je podľa mňa až cynické, že ľudia sa zakryli za, proste použili, to je ako štít tých ľudí, ktorí by, teda sú nad a... To malo odôvodňovať, prečo prijali v zásade psí kus, z pohľadu normálnej krajiny prijať takto obmedzujúce ustanovenie je precedensom veľkým, hej, ale teda na to, aby sa to dalo zjesť, tak sa hovorilo o tom. Nehovorilo sa o tom, že to je lobizmus, že to je neschopnosť niekoho optimalizovať. Viete, tá, optimalizovať, nemyslím optimalizovať náklady. Tým ľuďom, ktorí sú zapojení na tie teplovodné, nikto neprišiel, alebo aspoň o tom neviem, že by im niekto prišiel a povedal, že jak vám môžeme oznámiť dobrú správu, zlacnel plyn, ergo idú náklady na kúrenie dole. Viete, že to je, to je presne, jak funguje, že nikto nezabudne veľmi rýchlo vám povedať, že musí zdražieť, lebo všetko zdraželo, ale vždycky vám zabudnú povedať, že zlacnelo, teda musíme zlacnieť aj my, alebo chceme zlacniť aj my. Áno, ja som to aj v mojej reči povedal, že treba zohľadňovať aj túto skutočnosť, hej, aby, ale použiť ju ako zámienku, prečo prepašujete do zákona niečo, čo je precedensom z pohľadu trhového mechanizmu a zaštítiť sa tými ľuďmi, za tým si stojím, je možné iba v určitých krajinách, hej, že proste tu to prešlo a s dôsledkami sa boríme teraz.

Ďakujem. Z úcty k téme a spolubesedníkom si dovolím ešte nakrátko. Veľmi súhlasím s tým, že možnosť predložiť tento návrh zákona, ukázať, že predsa len ešte existuje možnosť, ako sa brániť, je dôvodná, a preto aj na prípadné reakcie vystupujem v rozprave. Chcel by som sa venovať dvom momentom, ktoré boli spomenuté.
Ja totižto z prvého momentu, pokrytie mediálnym svetom a diskusie k tomuto návrhu, chcem pochváliť verejnoprávne médium, v tomto prípade aj verejnoprávny rozhlas, pretože ani Dodo Hlina, ani pán Hudacký, ani pán predkladateľ a mnohí poslanci, ja presne neviem a nemám listing, kde aký lobista, kde aký oligarcha má svoj záujem. Z tej debaty to viac-menej vypadne a vypadáva a chcel by som tak predoslať, že toto nie je čierno-biela téma, ona má rôzne odtienky, a to, čo tam je ale v nej to najhoršie, to najčernejšie je, že naozaj chodíme po oligarchickom priestore, ktorý na úkor obyvateľov, na úkor toho, aby sme prijali normálnu, vecnú, možno rozširujúcu mieru slobody podnikateľa, právnu úpravu, tak dáme tvrdý ban, tvrdý zákaz a v správnom konaní to vymaľujeme, tu táto snemovňa, úplne jednoducho a potom ako keby nikto nechcel počúvať, že sú tu argumenty, sú tu ľudia, sú tu projekty, ktoré nehovoria o tom, že by boli tí ľudia nezodpovední, že by sa nám rozpadla celková energetická koncepcia, že na druhej strane zostanú tí chudáci ľudia, ktorí by zostali napojení a im by sa predražila tá vykurovacia sezóna alebo náklady súvisiace s vykurovaním.
Toto je debata, ktorá je po..., na začiatku je debata, aby boli všetci čo najefektívnejší a nevyťahovali ľuďom z vrecák peniaze iba preto, že môžu, že centrálny zdroj tepla je proste legislatívne zabetónovaný a či to bude stáť o 300 eur, o 500 eur viac alebo menej, legislatíva hovorí jasne, či budem efektívny, environmentálny alebo drahý a budem znečisťovať prostredie životné, tak teda neexistuje možnosť, ako sa odpojiť. Ja som hovoril, takisto tí, ktorí vystúpili s faktickými a v rozprave, že áno, sú aj argumenty pre centrálne zdroje tepla a navyše tá myšlienka je dosť ušľachtilá, ona musí mať v sebe to environmentálne hľadisko a dokonca je logické, že keď sa viac ľudí, viac bytových jednotiek spojí, predsa by to malo byť lacnejšie a efektívnejšie a menej znečisťovať. Jeden komín by mal byť menej, jeden síce veľký, ako veľa malých.
Lenže my sme sa dopracovali do stavu, že to tak nie je. Infraštruktúra tých centrálnych zdrojov tepla je hrozná, takisto technické vybavenie. S tým, že počas tejto témy, čo sa jej venujem, tak som musel načrieť do toho kúrenárskeho prostredia alebo energetického prostredia a tí ľudia dokážu reálne odargumentovať, aké majú horáky, akú účinnosť, aké environmentálne kritériá spĺňajú a prečo by trh a následne teda nejaká forma regulácie mala byť priechodná. Čiže nie je to téma pre tému, nie je čierno-biela. A keď je niekto neefektívny a ešte aj znečisťuje životné prostredie a navyše predražuje ľuďom a vyťahuje im z vrecák peniaze, tak mali by sme mať legislatívne a zákonné prostredie na to, že existuje možnosť pre ľudí a obyvateľov v domoch, ako sa odpojiť. Túto možnosť nemáme a ja volám len po jednom, aby sme túto možnosť ľuďom do správneho konania vrátili. Všetko zostáva, pomenovanie environmentálnych štandardov, správny proces a na konci toho procesu predsa len je ten stavebný úrad, akurát nebude prijímať záväzné stanovisko jedného, ktorý v tom reťazci tých biznis subjektov, tak ako je tu príklad Tesca a Lidla, že mohlo by, keď vieme, že existujú tieto nákupné, alebo to môžu byť autosalóny, vieme, že máme celé ulice, kde je jeden autosalón za druhým, ale odrazu by to bolo možné iba so súhlasom dotknutého subjektu, že vedľa jedného na vedľajšom pozemku alebo na tejto ulici, lebo on tak v stavebnom konaní môže vydať záväzné stanovisko, by nemohlo byť. Pri niektorých parametroch podnikateľského prostredia je nám to jasné. Neviem prečo, keď aj Európska komisia povedala, že tento zákon bol transponovaný nad rámec toho, čo Európska komisia chce. A ten proces v rámci, čiže jeden europoslanec kontaktoval Európsku komisiu a tá mu odpovedala v tej miere, že tento náš návrh zákona je nad rámec transpozície. Už neviem, aká iná vyššia sila by mala tomuto plénu odpovedať, že toto sme neurobili na národnej úrovni, nezakrývajme sa Európskou úniou, na národnej úrovni sme išli nad rámec transpozície a podľa mňa sme vyhoveli len oligarchom.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán podpredseda. Ak dovolíte, rád by som uviedol teda návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.
Jedným z významných ekonomických, ale aj politických problémov súčasnej slovenskej spoločnosti je tzv. druhotná platobná neschopnosť. Ide o stav, do ktorého sa dostávajú predovšetkým živnostníci a malí podnikatelia, nie však z vlastnej viny, ale jednoducho preto, lebo im zmluvní partneri nezaplatili za vykonanú prácu, dodaný tovar alebo službu. Myslím si, že každý tu pozná nejakého podnikateľa, skôr malého podnikateľa, živnostníka, sa určite s týmto problémom už stretol. A takto sa aj seriózni podnikatelia dostávajú neraz do situácie, keď nie sú schopní platiť vlastné záväzky, ich položenie sa ešte zhoršuje, ak musia zaplatiť daň z pridanej hodnoty, a to aj vtedy, ak im ten partner, ktorému poskytli plnenie – či už v podobe tovaru, služby, alebo práce –, za toto plnenie nezaplatí.
Účelom predloženej novely je teda posunúť platnosť tejto povinnosti na čas, keď dodávateľovi tovaru alebo služby jeho odberateľ zaplatí aspoň časť svojej platby vo výške daňovej povinnosti, čiže dane z pridanej hodnoty. Vychádzame z predpokladu, že dôsledky nedostatočnej vymožiteľnosti práva by mal znášať takisto aj štát vzhľadom na to, že ten by mal zabezpečiť tú vykonateľnosť práva vo všeobecnosti v tejto krajine. Jadrom navrhovanej právnej úpravy je teda určenie doby splatnosti dane 14 dní po prijatí platby za daný tovar alebo službu, alebo aspoň časti platby, ktorej výška dosahuje minimálnu úroveň daňovej povinnosti za dodaný tovar alebo službu.
Súčasne tiež navrhujeme, aby na čas platby za dodaný tovar alebo službu, ktorá sa rovná výške daňovej povinnosti, platila zákonná lehota 30 dní teda od dodania tovaru alebo služby, a to aj vtedy, ak sa obchodní partneri, teda podnikatelia navzájom dohodli na dlhšej dobe splatnosti, ako je 30 dní.
V praxi by to znamenalo, že ak sa dodávateľ s odberateľom dohodnú, že za tovar alebo službu odberateľ zaplatí v lehote, ktorá je dlhšia ako 30 dní, odberateľ je zo zákona povinný do 30 dní od prijatia tovaru alebo služby zaplatiť dodávateľovi aspoň časť svojej platby vo výške daňovej povinnosti. Splatnosť daňovej povinnosti pre dodávateľa potom bude 14 dní od prijatia tejto platby.
Navrhovaná právna úprava vytvára tiež ekonomický tlak na odberateľov, aby si svoje povinnosti voči dodávateľovi plnili, a to stanovením vzniku nároku na odpočítanie dane na deň, keď odberateľ zaplatí dodávateľovi platbu aspoň vo výške dane.
Takéto ustanovenia sa nachádzali v zákone o dani z pridanej hodnoty ešte v roku 1995, v znení jeho novely č. 60/1999, avšak do novely zákona sa potom v roku 2014 už nedostali.
Predložená právna úprava obsahuje i veľmi stručnú novelu Obchodného zákonníka, ktorá súvisí s účelom navrhovaného zákona, v súčinnosti je zákonná lehota splatnosti faktúr v obchodnom styku stanovená, teda v súčasnosti je zákonná lehota splatnosti faktúr v obchodnom styku stanovená na 60 dní pre štandardných účastníkov v obchodných vzťahoch a na 30 dní, ak je jedným z účastníkov orgán verejnej moci. Tieto lehoty nie sú obligatórne, zákon umožňuje partnerovi dohodnúť sa i na dlhšej lehote splatnosti. My navrhujeme jednu 30-dňovú zákonnú lehotu splatnosti faktúr, a to pre všetkých účastníkov obchodných vzťahov. Princíp zmluvnej slobody ponechávame v Obchodnom zákonníku bezo zmeny. Výnimku však bude tvoriť len vyššie uvedená časť platby vo výške daňovej povinnosti za dodaný tovar alebo službu, pre ktorú v zákone o dani z pridanej hodnoty navrhujeme obligatórnu zákonnú lehotu.
Táto úprava v zákone o dani z pridanej hodnoty bude mať voči všeobecnej úprave v Obchodnom zákonníku pozíciu osobitnej úpravy, a teda bude mať v aplikácii prednosť pred všeobecnou úpravou.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona v konečnom dôsledku nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, avšak len vtedy, ak si štát bude plniť svoju úlohu pri zabezpečovaní dodržiavania práva a jeho vymožiteľnosti. V miere, v akej si túto úlohu plniť nebude dostatočne, sa premietnu aj zadržané splatné platby za tovary i služby do tvorby príjmovej časti rozpočtu dane z pridanej hodnoty.
Návrh zákona nevytvára žiaden nárok na pracovné sily, nemá vplyv na životné prostredie, ale má nepriamy pozitívny vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest.
Vážené kolegyne, kolegovia, na záver vás chcem požiadať o podporu tohto návrhu a jeho posunutie do druhého čítania, v ktorom sme ochotní potom akceptovať prípadné vaše pozmeňujúce návrhy alebo aj doplnenie či vylepšenie. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem. Vážený predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou návrhu je aj stanovisko ministerstva financií.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla sa na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a odporúčam, aby predmetný návrh výbory prerokovali do 30 dní a gestorský do 32 dní.
Vážený pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Ešte raz ďakujem, pán podpredseda.
V tom uvedení som viac-menej tak formálne spomenul tie najdôležitejšie veci, ktoré súvisia s týmto návrhom zákona alebo teda novely zákona o dani z pridanej hodnoty a novely Obchodného zákonníka. Chcem pripomenúť a zdôrazniť, že v súvislosti s tým, čo sa na Slovensku deje, a teda s veľmi zlou platobnou disciplínou a druhotnou platobnou neschopnosťou, ktorá v konečnom dôsledku pôsobí predovšetkým na tie malé podnikateľské subjekty, živnostníkov a v konečnom dôsledku potom na ich rodiny, sme konzistentní, či už sa to týka návrhu zákona o ochrane subdodávateľov, ktorý je jeden z najväčších problémov na Slovensku, ale s tým súvisí, samozrejme, aj tento návrh zákona o dani z pridanej hodnoty. Pretože, ako som už aj uviedol, ten problém je v tom, že často predovšetkým tí malí dodávatelia, malí, malé firmy, živnostníci dodávajú tovary, služby alebo práce, vyfakturujú to svoje plnenie a odberateľ jednoducho im nezaplatí. Nezaplatí im buď vôbec, alebo po nejakej dlhšej dobe. Samozrejme, ak títo podnikatelia, živnostníci nemajú nejaké finančné rezervy, dostatočné finančné rezervy, dostávajú sa do existenčnej situácie, musia vyhlásiť konkurz v podstate alebo v tom lepšom prípade teda uzavrú svoje podnikanie tak, aby, a teda skončia s podnikaním. A nie je to otázka niekoľkých desiatok alebo stoviek firiem alebo živnostníkov, to sú už tisícky hlavne živnostníkov, ktorí takýmto spôsobom musia odísť v podstate bez toho, aby mohli naďalej zabezpečovať obživu a fungovanie svojich rodín.
Aj preto sme prišli teda s týmto návrhom zákona o dani z pridanej hodnoty s tým, aby odberateľ bol povinný zaplatiť svoje plnenie minimálne, ak už nie v celej výške, tak aspoň vo výške plnenia dane z pridanej hodnoty, a teda aspoň daň z pridanej hodnoty, a to v lehote, sme stanovili na 30 dní aj v tom prípade, keď sa tie dva subjekty v obchodnom styku dohodli na dlhšej lehote splatnosti. Čiže túto časť dane z pridanej hodnoty musia zaplatiť do 30 dní a potom ten dodávateľ v podstate, opäť tento zákon upravuje jeho plnenie voči štátu. Do 14 dní musí potom odviesť daň z pridanej hodnoty štátu.
Tá situácia, ako som hovoril, je veľmi zložitá a veľmi vážna aj vzhľadom na to, že takéto neplnenie svojich záväzkov uskutočňujú aj veľké spoločnosti. Nemusím vám možno veľa pripomínať aj v súvislosti s verejnými zákazkami a spoločnosti ako Váhostav, Doprastav a tak ďalej, ktoré dlhujú mnohým firmám, stovkám, možno aj tisíckam firiem, keď do toho zoberieme aj živnostníkov, desiatky až stovky miliónov eur a potom sa nečudujme, že dochádza k druhotnej platobnej neschopnosti a títo nemôžu ďalej platiť svojim subdodávateľom a dochádza k tomu negatívnemu stavu, ako na Slovensku máme. Že je tá súčasná situácia vážna, svedčí o tom aj najnovší prieskum spoločnosti TNS Infratest, ktorý hovorí, že na Slovensku sa platia faktúry v priemere 24 dní po lehote splatnosti. Takisto z mojich vlastných skúseností, respektíve z výsledkov, výstupov, ktoré máme z nášho portálu nezaplatilimifakturu, kde dostávame bežne ďalšie a ďalšie desiatky podnetov od živnostníkov a malých podnikateľov, už môžeme hovoriť, že nie o dňoch po lehote splatnosti, ale o mesiacoch, dokonca rokoch po lehote splatnosti. Ak si zoberiete, že medzitým tento živnostník, ten malý živnostník, ktorý povedzme je platcom DPH a takisto tie malé firmy musia odviesť dépeháčko, takže ešte sú ďalej na tom ukrátení.
A preto to chceme, nejdeme to spôsobom, ako sa možno aj v budúcnosti nastaví, takzvaný reverse charge, to znamená, aby DPH platil odberateľ, ale chceme v podstate, aby naďalej platil dodávateľ toto DPH alebo aby to plnenie dépeháčka zo strany odberateľa bolo prednostné. To znamená, že minimálne musí poslať na účet toho dodávateľa aspoň sumu vo výške DPH, aby vlastne tento dodávateľ nemusel byť ukrátený ešte aj o to DPH.
Takisto z minulého roka, čo konštatuje analýza Slovak Credit Bureau, konštatujeme teda, že minulý rok bol, čo sa týka počtu bankrotov, rekordný na Slovensku. Na Slovensku zbankrotovalo 407 subjektov. Škoda, že táto inštitúcia neurobila možnože takú hlbšiu analýzu, predovšetkým čo sa týka malých firiem a živnostníkov, ktorí v súvislosti so zlou finančnou situáciou spôsobenou druhotnou platobnou neschopnosťou ukončili dobrovoľne svoju podnikateľskú činnosť. Lebo jedna vec je, tí, ktorí vyhlásili bankrot, dosiahli sme minulý rok rekordné číslo 407 subjektov. Sú to obyčajne malé až stredné firmy. Čo, samozrejme, spôsobí alebo určite spôsobilo, že sa na ulicu dostalo možno niekoľko stoviek zamestnancov, ale ak by sme zobrali do úvahy to množstvo tých maličkých firiem a živnostníkov, ktorí už v podstate nevyhlásili formálne bankrot, ale ukončili podnikanie práve z dôvodu, že majú problémy, majú finančné problémy, a to aj v súvislosti s druhotnou platobnou neschopnosťou, no tak by sme mohli hovoriť už o tisíckach subjektov, a to už má vážny dopad na hospodárstvo a ekonomiku Slovenska.
My sme niekoľkokrát a ja som, keďže som trikrát alebo teda, áno, trikrát sme dávali návrh zákona o ochrane subdodávateľa, som stále vyzýval ministerstvo financií, a teda aj vládnych poslancov, aby minimálne v súvislosti s DPH sme urobili alebo ministerstvo financií urobilo ten ústupok, teda aby prišlo s návrhom, ktorý by riešil aspoň ten odvod DPH pre dodávateľov, aby toto bolo prednostné plnenie, aby to prednostné plnenie bolo zabezpečené zo strany odberateľov.
Ministerstvo financií až vlastne po našom návrhu, keď sme vyšli v decembri s týmto návrhom zákona, prichádza, čo už odznelo aj v médiách, prichádza s podobným návrhom, ktorý predpokladá priniesť tu do pléna parlamentu, myslím si, že až niekedy až v polovici tohto roka. Myslím si, že máme možnosť urýchliť tento proces, pretože tá situácia je vážna. My nemôžeme si dovoliť už naťahovať časovo túto vážnu záležitosť niekoľko ďalších mesiacov, pretože medzitým možnože skrachujú ďalší živnostníci, ďalší podnikatelia len preto, že nemajú dostatočné finančné rezervy a nemôžu zaplatiť v podstate DPH a takisto nemôžu zaplatiť svoje ďalšie finančné záväzky svojim subdodávateľom, a teda len sa zhoršuje tá situácia v oblasti druhotnej platobnej neschopnosti.
My touto navrhovanou úpravou tiež vytvárame určitý tlak na odberateľov, pretože právo odpočítať si DPH z tovaru alebo služby im vznikne až v deň, keď si splnia svoj záväzok voči dodávateľovi minimálne vo výške tejto dane, teda DPH. To znamená, že tie vratky DPH tí podnikatelia, tí odberatelia si môžu uplatniť až vtedy, keď zaplatia toto svoje plnenie minimálne v tej výške DPH dodávateľovi. Čiže vytvárame aj určitý taký konkrétny mechanizmus na to, aby si tí odberatelia plnili túto svoju povinnosť minimálne vo výške DPH.
Ja viem, možno viacerí budete namietať, no dobre, ale čo s tými ostatnými zdrojmi. Je pravda, že tento zákon prioritne rieši možno tú záležitosť s DPH, ale na druhej strane ja si myslím, že sú tu aj páky na to, aby sa tá situácia vôbec v zlepšení finančnej zodpovednosti alebo plnení si svojich finančných záväzkov jednotlivých podnikateľských subjektov zlepšila.
Takisto týmto návrhom zákona upravujeme alebo novelizujeme aj Obchodný zákonník, a to v tom zmysle, že znižujeme alebo skracujeme lehotu splatnosti faktúr doteraz 60 dní na 30 dní. Tak ako je to aj v podstate odporúčanie v rámci európskej legislatívy a vo veľa krajinách Európskej únie je doba splatnosti 30 dní, nevidím dôvod, aby my sme tu mali, samozrejme, v zákone uvedených 60 dní. Napriek tomu, samozrejme, že tí podnikatelia alebo tie podnikateľské subjekty si môžu dohodnúť akúkoľvek chcú lehotu splatnosti. Ale ak si nedohodnú, aby platila lehota splatnosti 30 dní, ja si myslím, že aj toto zlepší tú situáciu v oblasti finančnej disciplíny na Slovensku a, samozrejme, čo sa týka riešenia druhotnej platobnej neschopnosti.
Chcem preto skutočne aj touto cestou vyzvať predovšetkým vládnych poslancov, aby si uvedomili vážnosť tejto situácie, pretože množstvo malých podnikateľov a živnostníkov končí svoje podnikanie len preto, že nemáme urobenú správnu legislatívu, že nevieme ochrániť ich prostredníctvom konkrétnej legislatívy a, samozrejme, s týmto súvisí aj určitá kvalita úrovne podnikateľského prostredia a v konečnom dôsledku to má dopad na zamestnanosť, prípadne na tvorbu nových pracovných miest. Chcem vás teda, aj vás páni poslanci z vládnej strany, vyzvať, aby ste podporili tento návrh. Ak, samozrejme, budete mať v druhom čítaní nejaké vážne pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, radi budeme o tom rozprávať, radi budeme hľadať priestor na nejaký konsenzus tak, aby sme urýchlili proces. Nemôžeme si už dovoliť čakať nejaké ďalšie mesiace, z ktorých keď príde ministerstvo financií so svojím vládnym návrhom zákona, tak aby sme jednoducho naťahovali zbytočne tento proces. Ja si myslím, že ak by ste podporili tento návrh zákona, niekedy v apríli by sme mohli mať tento zákon prijatý a mohol by v podstate hneď vstúpiť do platnosti a mohli by sme pomôcť desiatkam, stovkám a – trúfam si povedať – tisíckam podnikateľov, ktorí by mohli štandardne fungovať na tomto trhu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ja sa chcem, pán kolega, poďakovať, že ste priniesli takýto návrh zákona do parlamentu, preto, lebo tí neplatiči sú naozaj veľký problém. Naozaj sú veľký problém a ja som rada za každý návrh, ktorý sem príde do tejto snemovne, ktorý by problém s neplatičstvom mal riešiť, a tých návrhov zákona – či už lepších, alebo horších – je tu neúrekom. Na každej schôdzi nejaké takéto predkladané sú a ja som mimoriadne prekvapená, s akým stoickým kľudom ich SMER všetky zamieta pod koberec. Ako keby tu ten problém neexistoval.
Ja sama prichádzam s nejakými návrhmi na opatrenia hneď po vás, pán kolega Hudacký, a ja naozaj chcem z tohto miesta sa prihovoriť za tých ľudí, ktorí ostávajú po firmách, ako je Doprastav a Váhostav. To sú naozaj tisíce ľudí, to sú tisíce živnostníkov, ktorí nemajú peniaze na to, keď už nie na to, aby ďalej fungovali, ani len na to, aby vracali štátu dépeháčku, ktorú sami nedostali zaplatenú. Čiže ja sa rovnako prikláňam k tomu a chcem poprosiť pekne, aby, keď už aj neschválite tieto zákony, tieto návrhy zákonov, aby ste sa nad tými neplatičmi, ktorí sú systémovými neplatičmi, zamysleli a prišli aspoň s vlastnými návrhmi, keď už teda odmietate programovo podporovať tie naše.
Ďakujem.

Ďakujem. Vo svojom vystúpení chcem povzbudiť kolegu Hudackého, že sa nevzdáva hľadania riešení, ako pomôcť situácii na Slovensku, lebo skoro denne sme svedkami stavov, keď dodávatelia hlavne stavebných prác nakúpia materiál, zaplatia mzdy, zaplatia odvody, ešte aj DPH a následne na to nedostanú platbu od svojho hlavného teda dodávateľa, pre ktorého oni robia poddodávky. Potom to vidíme, realitu, hlavne teraz v reštrukturalizáciách väčších firiem, kde v prvom rade sú tí, ktorí majú nejaké tie pohľadávky viacej vážnejšie, a na konci zostávajú tí, ktorí vykonávajú reálne práce a poddodávky, a ich riešenie potom je také, že sa im ujde 5 či 10 % z celkovej fakturovanej sumy. Samozrejme, že ak takýchto dodávok niektorá firma či živnostník má viacej, tak v priebehu krátkeho času sa nechtiac dostáva do situácie, že ak sám je seriózny, platí to všetko, čo platiť má, dokonca odvedie prácu a záver je taký vlastne, že on má existenčné problémy, prípadne aj jeho zamestnanci.
Takže toto si myslím, že je návrh, ktorý rieši minimálne to kritické, ktoré na Slovensku teraz existuje.