46. schôdza

Vážený pán kolega, na úvod chcem povedať, že oceňujem zmierlivý tón a vecnosť. Myslím, že ste poukázali na vec, ktorá naozaj niekedy mnohým z nás chýba, a to je snaha vidieť argumenty druhej strany a zamýšľať sa nad nimi. Naozaj oceňujem.
Obsahovo, viete veľmi dobre, že teraz poviem, že 90 % z toho, čo ste povedali, tak s tým sa nikdy nebudem vedieť stotožniť, ja mám presne opačný názor ako vy. Ste sa trošku aj sťažovali na to, že pravičiari väčšinou chodia do médií. Ja si pamätám už minimálne tri televízne diskusie, kde sme my dvaja spolu diskutovali, takže, takže občas sa tam vyskytnete aj vy a myslím, že tomu bude tak aj ďalej.
Čo sa týka obsahu, tak sa dotknem, dotknem sa Ukrajiny a Ruska. Tým, čo ste hovorili, ja som mal pocit, že vy ako keby ste upierali právo Ukrajincom a Ukrajine na sebaurčenie a na ďalšie smerovanie tej krajiny. Vy v podstate potvrdzujete nejaký historický ruský nárok na, spomínali ste slovo ako buffer zone a podobne. Ja som, ja som na Majdane bol, vy ste ma za to aj kritizovali, samozrejme. A ja som stretával bežných Ukrajincov, nestretol som žiadnych fašistov, respektíve videl som tam zopár bláznov so zástavami, ale takíto kotlebovci a podobní prídu aj na akékoľvek verejné podujatia, ktoré sa konajú na Slovensku. Takže je to jednoducho súčasť týchto verejných zhromaždení, ktorá je síce nechcená, ale, ale je tam. Ja som naozaj stretával iba normálnych Ukrajincov, ktorým nejde o nič iné, len aby žili v krajine bez korupcie, aby žili v krajine, ktorá smeruje na Západ, ktorá vykáže trošku lepšiu prosperitu, ako majú momentálne.
Čo sa týka Ruska, tak existoval donedávna Russia – NATO Council, Rusi boli prizývaní k stolu od začiatku a boli braní ako plnohodnotný partner. To, že sa oni rozhodli tým partnerom nikdy nebyť, to bolo rozhodnutie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Z hľadiska tých vektorov, ktoré si definoval, ten severo-južný je viac-menej spojený a hovorí alebo kritizuje politiku austerity, voľne povedané: zakrývam sa iba takou perinou, na akú mám a niekde som narobil nejaké dlhy. Ja mám len jednu otázku v tomto, že kde je istota, že uvoľnenie a naštartovanie rastu ich programov nebude znamenať opätovné míňanie a zdvíhanie tých dlhov a tým pádom na znova prejedenie peňazí a nenaštartuje tie procesy? Ak ustúpime z politiky austerity a pôjdeme do nejakej inej politiky, tak pod tlakom, že vyhrávajú nám tu ľavicové alebo extrémne ľavicové subjekty, nemyslím si, že toto je cesta, pretože vyžadovanie dodržiavania pravidiel, tentokrát už nie na základe peňazí, ktoré sú národnými rozpočtami týchto krajín, momentálne Grécka, ale európskych peňazí, je to, čo od týchto krajín musíme proste vyžadovať.
V západnom, v západnom vektore mi trošička chýbal možno comment k Parížu a Charlie Hebdo. Ale TTIP uznávam a hovorím, a to je možno pre pána ministra, že teda budeš hlasovať nie, ak to príde, lebo je to v mixe.
A ten východný, tam mám tiež jednu otázku. Totižto voláš aj, aj smerom k Rusku, že nezbrojiť? Je naozaj obsadenie Krymu prejavom neagresie a my všetci sa tu staviame agresívne? Pretože vnímam ten posun, už teraz si tu nenazýval ľudí až do záveru rinčiacimi zbraňami, ale že sú to ľudia, ktorí nenávidia ruský režim. A toto ti asi odkývu, áno, nenávidia ruský režim, pretože je nevyspytateľný a v mnohých otázkach nepredvídateľný. Takže... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Faktom je to, že na Ukrajine naozaj zomierajú desaťtisíce ľudí, aj keď sa to možno všelijako prekrúca a všelijakými pojmami sa to zaobaľuje, tak ako to už aj odznelo, aj tuná v pléne Národnej rady. Ale nielen tu, ale, žiaľ, musím povedať, aj v médiách v minulosti pri balkánskom konflikte, keď sa hovorilo o humanitárnom bombardovaní. Ja také nepoznám, humanitárne bombardovanie. Ale že tými bombami zabíjame nevinných ľudí, vraždíme, tak aké je to humanitárne bombardovanie?!
A to je to prekrúcanie tej pravdy a skutočných faktov, ktoré sa tuná dejú. To je to, čo ma veľmi ako mrzí.
Spomenutá tá možno privatizácia deväťdesiatych rokov u nás. No mne tak v nej paralelne napadla tiež taká vec, ako keby už teraz Ukrajina sa stala korisťou, možno niektorých supov, ktorí sa už zlietajú ako nad ňou. Spomínali sme to pred rokom alebo možno pred polrokom, Ukrajina má jedno, nieže jednu z najúrodnejších zemí v Európe, ale je najúrodnejšia zem, je tam čiernozem. A ja si myslím, že práve aj tuná je už tento zálusk mnohých egoistov, ktorí sú tam zameraní na to. Myslím si, že Ukrajinci budú veľmi rozčarovaní z mnohých vecí, ktoré ich čakajú. A keď rovnako ten Majdan, ktorý tu bol spomenutý, možno pred rokom tí nadšenci, ktorí tam boli v tých uliciach, dnes to hlboko ľutujú. Ľutujú to, pretože ak zavraždili ich rodičov, súrodencov, s tým súhlasiť nemôžu.
A tie fašizujúce prvky, ktoré na Ukrajine boli a od samého začiatku, tie boli veľmi bolestivé, s nimi sa naozaj súhlasiť nedá. To veľmi bolo také okaté a vypuklé, to sa nedalo nevidieť. A to neboli len médiá naše, čo nám predostierali, ale keď si človek pozrie aj tie zahraničné médiá.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No, časť poznámky mi vyfúkol pán poslanec Viskupič, a to bolo o tom zadlžení. Pán poslanec, hovorili ste, že to nemôžeme robiť tak, že škrtať a potom čakať rast od Grécka. Ale ten príbeh nemá, takto prezentovaný, nemá začiatok. To nie je tak, že my chceme, aby škrtali, a potom nebude rast. Ten začiatok bol, že sa zadlžili. A to sa netýka len Grécka, to sa týka celého vyspelého sveta, ktorý momentálne má dlh na úrovni približne 100 % hrubého domáceho produktu, a je to niekde medzi úrovňami, kde bol medzi I. a II. svetovou vojnou. Tam boli také dva vrcholce a teraz mierime k nim. Pritom bol pod 50 % v šesťdesiatych, v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Čiže za dekády mieru a kľudu vo vyspelom svete sme takto zadlžili svet. Tak niekde je chyba aj v nás. Nemôžeme, presne tak, ako to povedal pán Viskupič, nemáme záruku, že keď sa budeme ďalej zadlžovať, že príde rast, ktorý využijeme na splatenie tých dlhov. Skôr sa ukazuje, že máme rast, aký tu nikdy v histórii ľudstva nebol a zadlžujeme. To je jedna poznámka.
A druhá poznámka sa týka globalizácie. Ja vcelku nehovorím, že za každý krok globalizačný som, ale v zásade, v priemere sa vnímam ako človek, ktorý je za globalizáciu, za otváranie sa krajín. A tu chcem povedať, že jeden z dôvodov je práve, že sa mi páči mier. Pretože hovorí sa, že krajiny, ktoré majú McDonald, proti sebe nevedú vojny, lebo do istej miery má moc v tých krajinách práve, korporácie majú tú moc a tie proti sebe nebojujú, lebo by bojovali proti sebe na rozdiel od... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Začnem tým koncom, lebo to bolo aj troška až komické, že tam, kde sú McDonaldy, tam nie. Tak už aby postavili v Bagdade ten McDonald, aby Američania nemuseli napadnúť Irak, že? Ale toto tak naozaj nefunguje. V 19. storočí toto bolo teóriou, myslím, jedného, Cobden sa volal, manchesterského liberála, že kde je voľný trh a demokracia, tak tam nebudú nikdy vojny. A odvtedy máte toľko vojen, čo spustili len samotné Spojené štáty, že toto naozaj neplatí, pán kolega, empiricky si to viete zdôvodniť.
Ale ďakujem za kultivovanú diskusiu a som prekvapený, nebýva to zvykom pri mojich príhovoroch. Čiže veľmi vecne.
Pán kolega Droba, viete, vy hovoríte o tom, že či tam fašisti na to Majdane boli, neboli. No ale problém je, že Ljaško a podobné indivíduá sú vo vláde. To, že sú na ulici nejakí kotlebovia, to je v poriadku, to akože, s tým sa nedá nič robiť, ale on je vo vláde. Ako tolerovať fašistov vo vláde sa nedá, proste, toto ja hovorím. Nehovoriac o tom, že pravý sektor bojuje spolu s ukrajinskou armádou na východe. Pravý sektor sú neonacisti a oni ich tolerujú, oni vyzbrojujú, oni s nimi spolupracujú, to je proste netolerovateľné. Pravý sektor sú čistí neonacisti.
To, že Ukrajina sa má právo, vlastné právo rozhodnúť, lebo je suverénna. No ale ona má dve časti, jedna časť chce ísť na Západ, druhá na Východ. Toto je treba nejak spojiť. To nie je tak, že sto percent Ukrajiny chce ísť niekam. To znamená, že vy musíte brať do úvahy aj názor tých ľudí z Donbasu. A tí nechcú ísť na Západ. Chápete? Že to je ten rozdiel, že Ukrajina je suverénna, ale suverénni sú aj potom tí ľudia z východu Ukrajiny.
Pán kolega Viskupič, veľmi stručne, ja nehovorím o zadlžovaní. Ja nechcem zadlžovanie, ale však grécka vláda dneska hospodári tak, že v primárnom, primárne dlh nemá. To znamená, ona už má, tuším, prebytok 1,5. Keby nemusela splácať, tak by fungovala, mohla sa nadýchnuť a rásť. To je pointa. Ich stláča to škrtanie dole. A toto je ten problém. Ja nehovorím o zadlžovaní. Naopak si myslím, že treba viacej prerozdeľovať bohatstvo, lebo sú strašidelné rozdiely medzi ľuďmi tam. Veď toľko obrovských boháčov a potom tie masy chudobných. Toto je problém Európy, že banky bohatnú, tí najbohatší bohatnú a chudobní chudobnejú. Toto je problém Európy. Čiže prerozdeľovať, prerozdeľovať .
A, pán kolega Mikloško, áno, to je hlavné, prerozdeľovať, ale samozrejme treba umožniť aj hospodársky rast.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda, pán minister, milé kolegyne, kolegovia, mnoho tu už bolo povedaného, a preto aj ja som upravil svoje vystúpenie a budem sa snažiť povedať zopár vecí k tej, keď som už aj posledný, k tej diskusii, ktorá tu prebehla.
Preberáme zameranie zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky a ako ste si všimli, celá táto diskusia sa dostala do jedného smeru a ten je Ukrajina. Zavše tu bolo povedané aj niečo iné, ale gro diskusie je okolo Ukrajiny, čo je, myslím si, že aj možno z hľadiska Slovenska veľmi dôležité, pretože Ukrajina je náš bezprostredný sused, s ktorým máme spoločnú hranicu, dokonca hranicu Schengenu. A zároveň tá diskusia ako keby pokračovala z diskusie, ktorú sme mali v októbri, tuším, minulého roku, keď sme prijímali tu v Národnej rade uznesenie k situácii o Ukrajine, a tiež tam bolo mnoho vecí povedané.
Vystúpenia, ktoré tu mali kolegovia z opozície, ma mnohé prekvapili, pretože, po prvé, nezaznelo ani jedno z tých vystúpení na výbore, napríklad zahraničnom. Ak sa viedla diskusia na európskom, viem s určitosťou povedať, že neboli takéto vystúpenia na zahraničnom výbore, kde sme mohli o tom možno aj hlbšie diskutovať a bol tam k dispozícii pán minister, ktorý by určite vedel odpovedať na mnohé veci podrobnejšie, vecne, možno bez politiky, ako je to tu urobené za týmto rečníckym pultom. Ale vybrali si a možno to bolo aj zámerom.
Zámerom preto, lebo vedeli, že táto správa a to zameranie, ktoré tu je na stole, je naozaj dobre spracované. Potvrdil to aj kolega Jožko Mikloško, ktorý keď tu vystúpil, tak povedal, že áno, veď je to dobré. A je z opozície a oceňujem to, pretože keď si pozriete celé to zameranie, tak to zameranie práve začína tým, čo prirodzene je najväčšou diskusiou, a to je, že, budem citovať: "Zmenené bezpečnostné prostredie vyvolané krízovými udalosťami na Kryme, v juhovýchodnej Ukrajine, ale i vývojom na Blízkom a Strednom východe postavili zahraničnú politiku Slovenskej republiky pred nové výzvy, ktorým ostatných 20 rokov nemusela čeliť. Bola porušená suverenita a teritoriálna integrita susednej krajiny, celková geopolitická rovnováha európskeho kontinentu, princípy medzinárodného práva i kontrola medzinárodne uznaných subjektov, ich vlastných štátnych teritórií." A pokračuje ďalej: "A preto tá dimenzia bezpečnostná v slovenskej zahraničnej politike je veľmi dôležitá". A je tam ten vektor nasmerovania na toto. To je úvod. No a toto sa zrejme opozičným poslancom veľmi nepáči, že podpredseda vlády, minister zahraničných vecí aj s podporou vlády Slovenskej republiky presne pomenoval situáciu, aká v súčasnosti je. On si vôbec nezakrýval oči a my si to tiež nezakrývame, ale vieme, kde je gro problémov.
A ja by som možno teraz premostil trošičku, aj keď to predvídalo ministerstvo zahraničných vecí v tom zameraní, kde povedalo aj zároveň, že "ukrajinská kríza zároveň nepriaznivo poznamenala široký, dlhodobo existujúci vnútropolitický konsenzus v otázkach zahraničnej politiky Slovenskej republiky". Myslím si, že to veľmi citlivo popísali a dobre vystihli. No a ja to trošku premostím do ďalšej časti, ktorá je tu uvedená v zameraní, a hovorí sa v nej, že na pozadí nestability s globálnym dosahom si Slovenská republika v roku 2015 pripomenie 70. výročie ukončenia II. svetovej vojny, ale aj významného medzníka v novodobej, čo je významným medzníkom v novodobej histórii Slovenska, ako aj 70. výročie vstupu do platnosti Charty OSN.
A teraz si uvedomme tú obrovskú silu tohto premostenia a s tými slovami, ktoré tu boli povedané od niektorých opozičných politikov, ktorí naozaj navodzovali atmosféru, nech akokoľvek to zoberieme, navodzovali atmosféru militantnú, to znamená vojenskú. Hovorilo sa tu o zvyšovaní výdavkov na armádu. Áno, môžeme o tom polemizovať, že či Slovensko je práve na chvoste, ale aj iné krajiny v rámci NATO. Povedal to pán poslanec Osuský, ktorý zároveň neúprimne takéto niečo povie, pretože keď podporoval vládu a bol najskôr v strane MOST – HÍD a potom sa dostal do SaS, nikdy neprišiel sem s návrhom, keď sa prerokoval rozpočet Slovenskej republiky o navýšení rozpočtu pre ministerstvo obrany. Neúprimné.
Ale boli tam aj ďalšie výroky, ktoré sú s tým spojené, ale uvedomme si, samozrejme, že všetci, ako sme tu, možno niekto je tu lepší historik, možno niekto slabší, ale každý vieme, že história je matka múdrosti, historia magistra vitae. Ale to znamená aj zároveň, že sa ľudstvo má nejakým spôsobom posúvať. A to, že si budeme pripomínať 70. výročie ukončenia vojny, by malo byť práve mementom takým, že je potrebné si toto zobrať do úvahy, či vôbec nad takýmito hodnotami uvažujeme.
Ja poviem jeden taký krátky príbeh, ktorý mi povedal môj priateľ, ktorého zastavili aktivisti na chodníku v meste a sa ho spýtali jednu otázku, takú prozaickú: "Môžete nám odpovedať na otázku, že či ste šťastný?" A on povedal, že áno. "A prečo ste šťastný?" "No, viete, som zdravý. Zažil som v živote lásku, mám manželku, ktorú milujem, rovnako mám deti, ktoré sú zdravé, robím prácu, ktorá ma baví, a nezažil som hrôzy vojny." A teraz sa zamyslime, tak ako sme tu, koľkí z nás by sme takto povedali, že hodnota nezažiť hrôzu vojny je pre nás veľmi významná? Prirodzene, môžeme povedať, že tí, ktorí majú s tým akúkoľvek skúsenosť, to povedia, povedzme my, ktorí máme aspoň kontinuitu z rozprávania našich rodičov alebo starých rodičov. Ale už mladí určite sa na to ináč budú pozerať. Ale môžeme si povedať, že aj my starší, alebo ja som v strednom veku, ale tí, ktorí sú ešte starší, by možno takéto niečo nepovedali.
A teraz poviem aj možno ďalší v kontexte tohto výrok, ktorý povedal jediný zatiaľ slovanský pápež Ján Pavol II., ktorý povedal, že vojna nech sa vedie s akýmkoľvek cieľom, je v konečnom dôsledku prehrou ľudstva. Toto je podľa môjho názoru posun poznania histórie. Nie tu omieľanie toho, čo tu urobil kedysi Stalin, čo sa tu udialo z jednej alebo druhej strany, či Chamberlain tým alebo oným tu mával. Z toho sa máme skôr poučiť. A všetci vieme, že to nie je také čierno-biele, ako sa tu navonok ukazuje aj v súvislosti s Ukrajinou. A práve pri príležitosti 70. výročia vojny je o to dôležitejšie tu v Európe robiť všetko pre to, aby sme diplomatickou cestou a takýmito nástrojmi zamedzili vzniku hocijakého iného vojnového konfliktu, pretože práve Európa, ktorá sa pýši tým, že je kolískou civilizácie vďaka antike, Rímu a všetkému, čo potom nasledovalo, tu vzplanuli dve najväčšie, najhroznejšie udalosti v histórii ľudstva, prvá a druhá svetová vojna. Preto je potrebné, práve naopak, zachovať chladnú hlavu pri tomto hodnotení a dobre vážiť každé slovo, čo sa povie. Pretože práve takými neuváženými slovami sa môže niečo udiať, čo bude tým povestným takým impulzom, že sa začne domino váľať, ktoré už nikdy nezastavíme. A keď sa začne nejaký konflikt, tak viete veľmi dobre, že tam sa už ide kto z koho, tam už rozum veľmi, a to vám všetci tí, ktorí, ale keď si prečítate literatúru od Remarquea počnúc a ďalších, tak budete, viete, o čom hovorím.
Preto som chcel túto vec oceniť, čo ministerstvo aj dalo sem, do tejto správy, pardon, do tohto zamerania zahraničnej politiky, že si uvedomujeme túto obrovskú silu. Veľmi oceňujem aktivity kancelárky Merkelovej aj prezidenta Hollanda, pretože zdá sa, že to uvedomenie si tej sily, ktorú môže Európska únia v tejto oblasti zohrať, je veľmi silné. A preto oceňujem aj našu zahraničnú diplomaciu, pretože sme členmi Európskej únie aj NATO, a myslím si, že sme platnými členmi, pretože pri každej diskusii máme aj kritický pohľad, ktorý je potrebné zachovať, ale keď sa už dohodne na niečom, tak potom to aj dodržiavame. Ale ten kritický pohľad vo vnútri, ako v každej rodine, keď sa niečo rieši, tak sa aj povie niečo tvrdšie, tak je potrebné urobiť, aby sme sa posunuli. A myslím si, že naša diplomacia je v tomto naozaj prínosná aj z hľadiska európskej diplomacie, ktorú napĺňame.
A oceňujem mnohé veci, ktoré sme si mohli aj na výbore, a práve preto to aj spomínam, povedať, ako pán minister, keď sme diskutovali o tom uznesení k Ukrajine, povedal, že áno, hovoríme aj o sankciách ekonomických proti Rusku, ale keď sme boli na rokovaní ministrov zahraničných vecí a hovorili sme, ako teda ďalej, tak v podstate sme skonštatovali a tuším, že to bolo na impulz ministra zahraničných vecí Nemecka, že síce máme mechanizmus zavedenia sankcií, ale nemáme vôbec mechanizmus, ako tie sankcie potom dávať späť. A toto je podľa mňa tá konštruktívna diskusia, ktorá sa má viesť.
Vážené dámy, vážení páni, zameranie zahraničnej politiky a európskej politiky, ktorú máme teraz na stole, hodnotím veľmi pozitívne. Je to naozaj zameranie, ktoré svedčí o sebavedomí Slovenskej republiky a jej diplomacie, o uvedomení si, kde sa nachádza, v akých zoskupeniach. Som rád, že zahraničná diplomacia sa snaží to aj približovať, zjednodušovať tých päť princípov, ktoré sú tu jasne zadefinované. Myslím si, že popisujú súčasný stav a predovšetkým, ako som povedal, tú bezpečnostnú otázku, ktorá je pre nás zo Severu na Juh, z Východu na Západ veľmi dôležitá, a že všetko toto máme postavené na štyroch pilieroch, ktoré tu sú zadefinované: bezpečnostný a demokratický svet, európska politika, ekonomická diplomacia, ktorá tu tiež nebola veľmi spomínaná, ale myslím si, že tiež naberá na dynamike, no a služby občanom, čo tak isto z hľadiska diplomacie pokladám ako za veľmi dôležité, všetky služby pre občanov, ktorí vycestujú do zahraničia.
Takže, vážené dámy, vážení páni, ja toto zameranie určite podporím a ešte raz vás chcem všetkých vyzvať, tak ako sme tu, zachovajme si chladnú hlavu. Práve v tomto období, ktoré je naozaj ťažké, pretože nás ľudia pozorne počúvajú a vyhodnocujú každé slovo, ktoré môžu si aj vysvetliť ináč, ako ste ho možno chceli povedať. A tým sa môže naštartovať niečo, čo nikto z nás určite nechce.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Dve alebo tri poznámky. Dúfam, že na výbore, možno si to nechali páni poslanci tuná do pléna, neviem z rôznych dôvodov, a ja som sa chcel len opýtať, že či bol čas, lebo u nás bol krátený zrovna kvôli zasadaniu vášho zahraničného výboru, čo sa týka európskeho. A ja vnímam to, že hovoríte o mementách, ktoré sa spomínajú v správe, zameranie zahraničnej politiky. A sú tam teda viaceré výročia a jedno z nich je 70. výročie, a preto aj jednoducho sa dá konštatovať, že aj v našom štáte žijú 70-roční ľudia, ktorí tu vojnu nezažili. A ja sa obávam, že súčasné mechanizmy, či už budeme oceňovať prístup pána Hollanda a kancelárky Merkelovej pri návrhu federalizačného, možno s vysokou autonómiou usporiadania, a neutrality Ukrajiny. Či tento plán bude úspešný, či to memento nebude takým tým škaredým mementom mori, lebo sa môže stať, že naozaj niečo rozhorí konflikt, ktorý vnímame, či už na Západe alebo na Východe, do nejakej vojnovej reality a predpokladám, že to nikto nechce. A dúfam, že tomuto pomôžu, keďže ste hovorili, že tie svedectvá možno starých rodičov a ešte starších, lebo naozaj už je to dlhá doba, tak predsa len súčasná generácia má youtuby a dokáže sa stretnúť s realitou vojny. Na Západe to vnímajú omnoho viacej, pretože tam priamo majú problém s obyvateľstvom alebo mladými ľuďmi, ktorí tam chodia, naši vidia tieto škaredé videá z týchto častí a dúfam, že aspoň toto zostane ako memento, že netreba rinčať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán kolega, myslím, že tak ako ste spomenuli, že z dejín sa musíme stále poučovať a čerpať energiu na napredovanie, a nie, že by sme šli do slepej uličky. Lebo akonáhle prídeme do slepej uličky, tak viac-menej sa, by som povedal, z toho akoby sme sa nechceli poučiť. A musíme, samozrejme, teda zabrániť aj prekrúcaniu dejín, lebo dejiny sú tu, boli iba raz a nemôžme hovoriť, že sú naopak, alebo sú polopravdivé alebo nepravdivé. Sú iba také, aké boli, nič viacej, nič menej.
Samozrejme, že čím ďalej od ukončenia poslednej svetovej vojny, tak ďalšie generácie sa správajú rozšafnejšie, sebavedomejšie, ako by sa im nič nemohlo stať, pretože nepamätajú, neboli dotlačení k tomu, že si museli uťahovať opasky proste a o dennodenný chlieb sa biť. Takže myslím si, že to im treba stále pripomínať. A myslím si, že aj každý rozumný človek povie, že vojna predsa nie je riešením pre nikoho, ani pre tých, čo ju vyhrajú, ani pre tých, čo ju prehrajú. A my by sme pri ďalšej vojne prehrali všetko. Prehrali by sme vlastne túto našu zem, ktorú tu máme, lebo to by nebola vojna o zaberaní, bola by to, o likvidácii.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Fecko, súhlasím a podčiarkujem, že pri všetkých takýchto udalostiach, konfliktoch je množstvo aspektov, ktoré ovplyvňujú ten konflikt, a preto sa nedá táto vec vidieť len čierno-bielo a je potrebné k nej pristupovať naozaj s chladnou hlavou.
Pán poslanec Viskupič, ja som už aj vo svojom vystúpení v októbri, keď sme prijímali uznesenie k situácii na Ukrajine, povedal, že podľa môjho názoru, a zhodujú sa a hovoria o tom tí, ktorí sa priamo cielene tomu venujú, a to počnúc od amerických politológov až po európskych a svetových, že Ukrajina už nikdy nebude taká, ako bola predtým. Prosto dnes si bude musieť aj reprezentácia Ukrajiny uvedomiť, že sa niečo stalo, čo budú musieť zohľadniť v budúcnosti. A čím skôr si to uvedomia, tým to bude lepšie, pretože dovtedy budú zabíjaní a budú umierať ľudia, ktorí vôbec toto nechcú. Lebo keď sa pozriete na vyhlásenie v hocijakom príspevku z Ukrajiny bežných ľudí, hovoria: už končite konečne, my už nechceme mať vojnu! Toto je náš cieľ podľa môjho názoru a k tomu by sme mali aj smerovať spoločne.
A ešte raz chcem podotknúť, naša diplomacia práve k tomuto cieľu speje a robí aj v rámci európskej diplomacie, ktorá áno, sa hľadá, lebo je to prvý, by som povedal, taký vážny problém, pred ktorý je európska diplomacia postavená. Madam Ashton, ktorá to mala na starosti predtým, nemala takéto problémy, ako je to v súčasnosti. A myslím si, že naša diplomacia k tomu významne prispieva. Tak robme všetko aj my tu v tomto parlamente, aby sme dokázali skôr k tomu prispieť a nie eskalovali napätie.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne, vážená pani podpredsedníčka. A chcem poďakovať všetkým poslancom, ktorí sa zapojili do diskusie, za túto diskusiu a za vaše názory.
Viete, že rád diskutujem o zahraničnej politike a hlavne, pokiaľ je to diskusia konštruktívna. Nie úplne všetky vystúpenia boli takéto, bola to aj povinná jazda, bolo tu tradičné vajatanie. Ráno som si kládol otázku, keď som sem prichádzal, že či mi bude povedané, že vajatám. Áno, vajatáme, bol tu obľúbený 9. máj pána poslanca Kaníka. Ale boli tu aj dobre mienené príspevky, a tie si naozaj vážim. A oceňujem aj to, že minimálne tón diskusie sa oproti predchádzajúcim rokom zlepšil.
Nedá sa reagovať na všetky komentáre, lebo bolo otvorených veľa tém, ale ak budete mať pocit, že som nezodpovedal niečo, čo vás zaujalo, čo určite niektorí budete mať, tak chcem povedať, že som pripravený všetky otázky a námety prediskutovať individuálne.
Jeden všeobecný postreh. Celkom so záujmom konštatujem, že opozícia odmieta, dokonca tvrdo kritizuje to, že má niekto iný názor, než je ten váš. Ja si myslím, že by sme mali rešpektovať pluralitu názorov, a dokonca, že je to jeden z princípov demokracie.
A teraz k tomu konkrétne, čo zaznelo v rozprave.
Po prvé, zahraničnopolitický konsenzus. Faktom je, že v niektorých vážnych otázkach zahraničnej politiky nepanuje na politickej scéne jednota, že sme svedkami čiastočnej straty konsenzu, ale aj ako dnešná rozprava ukázala, konsenzus nepanuje ani v tomto parlamente a dokonca ani vnútri opozície. A je to normálne, pretože ukrajinská téma je príliš veľká, je príliš blízko na to, aby sme všetci ju hodnotili rovnako. Tiež je trochu zvláštne, že keď počúvam, že raz kritizujete vládnu stranu SMER, že hlasujú všetci ako jeden človek a robíte si z toho posmech, na druhej strane zase vyčítate, že niekto hovorí to a niekto hovorí niečo iné. Tak mali by ste si vybrať teda, čo od SMER-u chcete. Chcem zdôrazniť, že jednotný postoj neznamená uniformitu názorov ako, našťastie, nie sme v Severnej Kórei. Súčasťou každej demokratickej spoločnosti je a musí byť slobodná výmena názorov. A to, že sa odohráva, určite nie je dôvod na paniku ani na hystériu.
Teraz k Ukrajine. O tej sa hovorilo najviac a je to prirodzené. Chcem zdôrazniť to, že v otázke prístupu k Ukrajine je rozdiel v tom, že my robíme konkrétne veci s cieľom pomôcť Ukrajine a nebúchame sa do pŕs a nerobíme prázdne politické gestá, v čom bola výborná predchádzajúca vláda. Nemýľme si slová a skutky. A mnohí túto chybu robia aj tu dnes v Národnej rade. Preteky v antiruských vyjadreniach Ukrajine nepomôžu. Sme ich svedkami v celej Európe, ale chcem zdôrazniť, že Ukrajine pomôžu práve konkrétne činy, a my tie konkrétne činy uskutočňujeme.
Ministri Vyšehradskej štvorky boli z mojej iniciatívy prvými ministrami zahraničných vecí, ktorí boli v Kyjeve, ale aj v Donbase, okamžite po sformovaní vlády Arsenija Jaceňuka, a v decembri pri našej druhej návšteve V4 sme si rozdelili patronát nad jednotlivými oblasťami, ktoré Ukrajina potrebuje reformovať. Slovensko si vzalo, ako viete, tému energetickej bezpečnosti a tému reformy bezpečnostného sektora.
Náš premiér bol po poľskej premiérke prvým premiérom z regiónu v Kyjeve a prišli sme s konkrétnymi projektami.
Reverz pochopiteľne je najvýznamnejším projektom ekonomickej pomoci potrebný k tomu, aby Ukrajina prežila, a slovenské predsedníctvo vo V4 je z pohľadu Ukrajiny najkonkrétnejšie a najužitočnejšie. A to sú slová, ktoré povedal prezident Porošenko, nie ja.
Čiže netreba rinčať zbraňami, ale treba hľadať mierové riešenie a treba podporovať systémové reformné kroky krajiny. A keďže Ukrajine, ako som povedal, nepomôže súťaž v silných vyhláseniach, nevidím zmysel zapájať sa do nej ani do budúcna.
Naopak, ešte raz, som presvedčený, že nikto Ukrajine nepomohol tak ako Slovensko. Poviem len to, že reverz dnes pokrýva 30 % ukrajinskej spotreby plynu a že v januári sme dodali Ukrajine viac plynu ako Gazprom. Ešte takto pred rokom Ukrajina dostala 95 % plynu z Ruskej federácie.
Robíme ďalšie veci. Hovoril som o nich, nebudem ich opakovať. Humanitárna pomoc, transfer skúseností. Čiže podrobný výpočet je k dispozícii a kto len trochu chce, tak sa k nemu vie dostať. Čiže opäť sa odvolám na vyjadrenia najvyšších predstaviteľov Ukrajiny, ktorí nám ďakujú za pomoc, ktorú si vysoko vážia, a to sme počúvali v piatok na všetkých stretnutiach.
Zaznel tu apel, aby vláda Slovenskej republiky sformulovala svoju predstavu o riešení konfliktu na Ukrajine. Ja som už veľakrát povedal, že Ukrajina potrebuje dve veci: mier a reformy. Pokiaľ ide o mier, podporujeme nemecko-francúzsku iniciatívu a urobíme všetko pre to, čo môžme urobiť, aby uspela. Pokiaľ ide o reformy, tu vidíme veľkú úlohu pre Európsku úniu a osobitne pre krajiny strednej a východnej Európy. A nielen vidíme, ale aj v tomto duchu konáme.
Téma členstva Ukrajiny v Severoatlantickej aliancii sa politicky zneužíva, aj propagandisticky. Ja chcem povedať, že je to zástupný problém. Ani Ukrajina, ani Severoatlantická aliancia nie sú na členstvo Ukrajiny pripravené, takže miesto toho, aby sme špiritizovali či áno alebo nie, kto je za, kto je proti, poďme sa radšej sústrediť na tie výzvy a tie úlohy, ktoré stoja pred Ukrajinou tu a teraz.
K dodávkam zbraní na Ukrajinu. Vy hovoríte, že je alibizmom zbrane nedodávať, ja hovorím, že je nezodpovednosťou zbrane dodávať. Položil si niekto otázku, čo bude nasledovať? Alebo čo by nasledovalo, keby sme takéto zbrane dodávali?
Ja sa celý život riadim jedným pravidlom: ak ideš do konfrontácie, buď si istý, že kontroluješ jej eskaláciu. Obávam sa, že tá debata o dodávkach zbraní sa nikdy nepozrela za ten prvý krok, dodajme zbrane a potom dáko bude. A mimochodom, to, čo hovoríme my, hovorí aj kancelárka Merkelová a minister zahraničia Steinmeier, a ja som rád, že som tam, kde sú aj oni v tejto téme.
Ukrajina už raz premrhala svoju šancu na reformy, bolo to po Oranžovej revolúcii. Nedovoľme, aby premrhala druhú, lebo či bude tretia, to nikto nevie.
K Vyšehradskej štvorke. Ja absolútne nepochybujem, že spolupráca Vyšehradskej štvorky bude pokračovať bez ohľadu na to, či máme k niektorej otázke ráznejší alebo zdržanlivejší postoj. Ja nesúhlasím s názorom, že Vyšehradská štvorka je zásadne rozdelená v dôsledku ukrajinskej krízy. Naopak, v zásadných otázkach, že išlo o porušenie medzinárodného práva, že spôsob riešenia krízy musí byť diplomatický, nevojenský, založený na plnení Minských dohôd, sa všetci zhodujeme. Nikto si neželá konfrontáciu, ani vojenské silové riešenie. Na túto tému neexistuje ani v Spojených štátoch jednoliaty názor. Vy dobre viete, aké sú názorové rozdiely medzi republikánmi a demokratmi.
Môže niekto predpokladať realisticky, aby existovala jednoliatosť názorov a ešte aj slovník a medzi 28 členskými krajinami Európskej únie? To je nemysliteľné. Ale to, čo je mysliteľné, a to, čo je zásadné, je, že sa vždy dokážeme zhodnúť na spoločnej pozícii Európskej únie. Ešte ani raz sme my, ministri, alebo naši lídri, premiéri, prezidenti neodišli z rokovacej miestnosti a nekonštatovali, že sme sa nedokázali zhodnúť. V tom ja vidím jednotu Európskej únie.
A keď už hovoríme o údajnom rozpade Vyšehradskej štvorky, ja sa priznám, že mám problém pochopiť, že ako, keď tri zo štyroch krajín sú na jednej pozícii, tak ako niekto môže povedať, že vyprázdnili vyšehradský priestor. A to je stále to, čo počúvame. Nikdy som nevnímal Vyšehradskú štvorku ako zoskupenie, kde jeden rozhoduje a traja pritakávajú. V mojom vnímaní je Vyšehradská štvorka zoskupenie štyroch rovnocenných partnerov, ktorí hľadajú spoločnú pozíciu všade tam, kde to je možné, a nikdy nevnímali ako tragédiu, pokiaľ takúto pozíciu nenašli. To sa stáva opakovane, odkedy je V4 na svete a bude to pokračovať do budúcna a naozaj nevidím dôvod robiť z toho tragédiu.
Prekvapuje ma istá fascinácia Poľskom. Pri všetkej úcte, teda k nášmu severnému susedovi, a ja naozaj tú úctu mám, nezabudnime, že my sme Slovensko. My máme svoju históriu, svoju mentalitu, svoje názory a svoje záujmy, tak ako každý suverénny štát na tejto planéte. Panikári niekto v poľskom parlamente, že majú iné názory ako Nemecko? Panikári niekto v Bundestagu, že majú iné názory ako Spojené štáty? Tak prečo panikárime v Národnej rade Slovenskej republiky, že máme iné názory ako Poľsko? Skúste mi to vysvetliť, lebo koľko sa snažím, nedokážem to pochopiť.
A zase, keď už hovoríme o tom, že ako je Poľsko hodnotové a my nie, len za január objem dodávok plynu z Maďarska na Ukrajinu sa rovnal objemu, ktorý Slovensko dodá za jeden a pol dňa. A Poľsko nedodalo v januári žiaden plyn Ukrajine. A my tu roníme slzy nad Slovenskom, aké je nespoľahlivé, ako zrádza Vyšehradskú štvorku a solidaritu s Ukrajinou. Ešte raz, nepretekajme sa v silných slovách, pretekajme sa v konkrétnych skutkoch. Ak sa o to pokúsime, tak zrazu zistíme, že veci sa majú inak, než ako si ich sami pre seba vykresľujeme.
K poznámke pána poslanca Šebeja, chcem povedať, že nie ste paranoidný, ale mýlite sa, ministri zahraničných vecí Vyšehradskej štvorky sa stretávajú pravidelne. Naposledy sme boli, ako som povedal, v decembri na Ukrajine. V marci sa stretneme hneď dvakrát, a z toho raz vo formáte V4 plus NB8, to znamená aj s našimi troma kolegami z baltických štátov, o ktorých pán poslanec Šebej, ktorého si veľmi vážim, povedal, že nemajú takýto záujem o kontakty s nami. Majú takýto záujem. Čiže chcem upokojiť všetkých analytikov aj kvázi analytikov, nejde o prvú otázku, na ktorú nepozeráme celkom identicky, ani o poslednú, ale nie je z toho žiadna tragédia. Pôvab Vyšehradu je v našej tesnej komunikácii, v našom vzájomnom informovaní sa a v prípade dohody v intenzívnej vzájomnej podpore.
K téme Slavkovskej deklarácie. Chcem veľmi zodpovedne povedať, že spoluprácu Slovenskej republiky, Českej republiky a Rakúska vnímame ako komplementárnu k Vyšehradskej štvorke. Predseda vlády Robert Fico vo svojej druhej vete vo vystúpení v Slavkove zdôraznil, že našou prioritou je spolupráca vo formáte V4 a že slavkovský formát pre nás nie je alternatívou k Vyšehradskej štvorke. To, že máme záujem rozvíjať prioritne vzťahy vo formáte V4 ale neznamená, že sa nesmieme stretávať v iných zoskupeniach. Koniec koncov Poľsko sa stretáva vo formáte Weimarskej trojky, dokonca aj existoval donedávna formát Nemecko, Poľsko, Rusko. Nikto nepanikáril a nemal pocit, že sa roztrhla Vyšehradská štvorka. Veď každý žijeme v nejakom priestore, máme nejakých susedov. Videli ste šesť bodov, o ktorých títo premiéri hovorili. Sú to absolútne konkrétne, vecné témy a je to v záujme každej z týchto troch krajín.
Potom je to téma slovenského predsedníctva v Európskej únii. Chcem naozaj odmietnuť spochybňovanie intenzity alebo času, ktorý venujeme príprave nášho predsedníctva. Je to aj istým spôsobom neúcta k desiatkam mojich kolegov, ktorí tomu už dva a pol roka venujú všetok svoj čas. Náš proces máme plne pod kontrolou, je detailne naplánovaný, realizujeme ho podľa takého časového harmonogramu, ktorý je potrebný, a rovnako sa to týka aj logistiky a obsahu. Aktívne s vami komunikujeme, ako dobre viete, so všetkými politickými stranami, ktoré sú v parlamente. Čiže každý má tie informácie, ktoré potrebuje mať. Každý materiál, ktorý dávame do vlády, konzultujeme predtým s politickými stranami, lebo pre mňa je zásadná vec, aby naše predsedníctvo bolo vnímané ako spoločné vlastníctvo celej Slovenskej republiky a všetkých politických strán.
Rovnako tak nemyslím, že by sme mali spochybňovať Národný konvent o Európskej únii, je to jediná platforma na debatu o európskych témach, ktorú dnes máme, a je to nástroj, ktorý aktívne využívame, a budeme tak robiť aj do budúcna.
Viacerí poslanci sa pýtali na aktualizáciu bezpečnostnej stratégie. Dovoľte, aby som povedal, že ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí si uvedomuje potrebu aktualizácie bezpečnostnej a nielen bezpečnostnej, ale aj obrannej stratégie, pretože tá by mala nasledovať po aktualizácii bezpečnostnej stratégie. My pripravujeme v spolupráci s expertmi z ministerstva obrany v tejto fáze k tomu podklady. Začali sme proces internej konzultácie, to znamená, robíme si akýsi audit súčasnej platnej bezpečnostnej stratégie z roku 2005, ktorého zmyslom je vyhodnotiť mieru aktuálnosti alebo neaktuálnosti, čo je potrebné meniť, doplniť a podobne. Samotný proces prípravy bude pochopiteľne celospoločenskou diskusiou, rátame aj so zapojením vás, poslancov Národnej rady, aj odbornej, mimovládnej komunity. Ale chcem zdôrazniť, že pokiaľ ide o načasovanie tohto procesu, my sme presvedčení, že by mal byť, že táto príprava by mala byť skoordinovaná a zharmonizovaná s procesom prípravy bezpečnostnej stratégie Európskej únie. Tá sa začína pripravovať v lete tohto roka, bude tejto téme venovaná aj samostatná Európska rada. Nie preto, aby sme odpisovali a aby sme kopírovali európsky jazyk, ale preto, aby sme pochopiteľne hovorili rovnakým jazykom.
Som presvedčený, že veci takéhoto strategického charakteru treba robiť v koordinácii s našimi partnermi a spojencami. Chcem vás zároveň informovať, že na mojom ministerstve začíname pracovať aj na príprave novej strednodobej stratégie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na roky 2016 až 2025, po tom, čo dokončíme momentálne prebiehajúce vyhodnotenie strednodobej stratégie zahraničnej politiky na roky 2005 až 2015. Pani poslankyňa si to bude pamätať, že sme v roku 2005 takúto stratégiu prijali.
Na tému imigrácie a údajnej absencie témy imigrácie v zameraní, len chcem povedať, že imigrácia sa spomína v kontexte, v texte zamerania, v kontexte globálnych výziev. Myslím, že nikto nespochybňuje, že imigrácia je globálny problém, a tieto témy si vyžadujú participatívne riešenie. Je zároveň jasné, že téma imigrácie nie je téma, ktorú by Slovensko mohlo riešiť a vyriešiť samotné, je to vážny globálny problém, s ktorým Slovenskom zatiaľ, a chcem zdôrazniť, že zatiaľ, nie je extrémne konfrontované, ale to neznamená, že sa tejto téme nevenujeme a nebudeme sa jej venovať ešte viac.
Téza, že multikulturalizmus zlyhal, s ktorou viacerí vystupujúci majú problém. Len pripomeniem, že tú tézu vyslovila Angela Merkelová, a ja som len doplnil, že spôsob, akým bola táto koncepcia uskutočnená v praxi, bola naivná, lebo jej výsledkom boli milióny ľudí, ktorí sa neintegrovali do väčšinovej spoločnosti a cítia sa vylúčení.
Grécko, bolo tu takisto, samozrejme, téma Grécka spomenutá. To, že chýba v dokumente, je logické, pretože zameranie bolo schválené vo vláde v decembri a Syriza prišla k moci koncom januára, 25. januára vo voľbách. Ale súhlasím s tým, že vo výzvach, ktoré nástup novej gréckej vlády treba diskutovať, pričom treba diskutovať vecne a odborne. A chcem povedať aj to, že predchádzajúca vláda Grécka prijala tvrdé, ale potrebné opatrenia, a stala sa príjemcom solidárnej pomoci v hodnote približne 240 mld. eur a, samozrejme, novými voľbami staré záväzky nezanikajú. Očakávame, že Grécko sa bude správať zodpovedne voči svojim veriteľom, ktorí krajine pomohli v čase najväčšej núdze. To je pozícia vlády Slovenskej republiky.
Pokiaľ ide o ekonomickú diplomaciu, pán poslanec Dzurinda sa pýtal, či sme urobili dobre, že sme integrovali ekonomických diplomatov. Boli integrovaní počas vlády Ivety Radičovej, ale chcem povedať, že ja s týmto krokom súhlasím, pretože jeho hlavným prínosom je, že, dokonca som to odporúčal pánovi Dzurindovi, keď sme si odovzdávali funkciu, pretože sa odstránila dvojkoľajnosť v riadení. Fakty sú k dispozícii. Ja vám poviem len niekoľko. Stabilizovala sa sieť ekonomických diplomatov, máme ich dnes 47 na našich zastupiteľských úradoch. Prijali sme zásadný koncepčný materiál, ktorý identifikoval konkrétne príležitosti pre slovenské firmy v každej z jednotlivých krajín, kde máme diplomatov, konkrétne úlohy a v máji tohto roku budem predkladať do vlády materiál, kde budeme hodnotiť, ako tieto úlohy plnia. Chcem dať do vašej pozornosti, že na mojom ministerstve vzniklo Podnikateľské centrum pre priamu komunikáciu s podnikateľskou sférou, spravuje portál ekonomickej diplomacie na webe, ktorý sa volá Podnikajme v zahraničí, je denne aktualizovaný, vydáva elektronický týždenník, ktorý sa distribuuje 1950-im adresátom. A už pokiaľ by ste chceli vedieť úplne detailne, tak len v minulom roku naše zastupiteľské úrady vybavili 2620 dopytov našich podnikateľských subjektov, 971 ponúk vybavili, sprostredkovali informácie o 182-ch verejných obstarávaniach v krajinách akreditácie. Realizovali 367 prezentačných podujatí, zabezpečili 157 podnikateľských misií a iniciovali 135 nových projektov. Ale nezabúdajme, že ekonomickí diplomati sú tu na to, aby nášmu biznisu pomáhali a nie aby ho nahradzovali.
A ešte dodám, že cestovný ruch nie je súčasťou ekonomickej diplomacie, lebo ten je v kompetencii ministerstva dopravy, ako aj Slovenská agentúra cestovného ruchu.
Zaznelo, že prečo hovoríme málo o Srbsku. To je tá večná otázka, že či je zameranie dlhé alebo krátke, ktorá krajina tam je, ktorá tam nie je. Tomu sa asi nevyhneme, dokedy sa tento materiál bude predkladať. V každom prípade jednoduchá odpoveď je, že sa sústreďujeme hlavne na pálčivé problémy a výzvy. Srbsko, našťastie, chvalabohu, už takýmto problémom nie je, takže mu nie je nutné venovať osobitne široký priestor.
Trošku tu bolo kopnuté do brandingu, že to trvá veľmi dlho. Ja som tejto, je to jedna z mojich srdcových tém, a venoval som sa jej v mojom úvodnom slove. Ešte raz chcem pripomenúť. Pracujeme na tom viac než tri roky, dostávame sa do kľúčovej implementačnej fázy. To znamená, mali sme odbornú debatu, mali sme verejnú debatu prostredníctvom špeciálne vytvorenej web stránky do konca roka, a teraz sme vyhodnotili tie názory, ktoré nám ľudia poslali, a pripravujeme verejné obstarávanie na vlastne, volá sa to Komplexné a kreatívne spracovanie značky Slovensko. To znamená vizuál brandingu, ktorý bude do konca tohto roka hotový. A ja viem, že potom ho budú všetci spochybňovať a budú hovoriť, že to je celé nanič, ale ešte nikdy sme toľko času a toľko pozornosti a toľko sústredenej koordinovanej aktivity téme brandingu nevenovali ako teraz. A tak ako som sa k tomu prihlásil na začiatku mandátu, tak vám sľubujem, že dotiahnem túto tému do konca.
Téma nominovanie sudcov do Európskeho súdu pre ľudské práva Slovensku nepomohlo. Zahraničnú politiku nevykonáva iba ministerstvo zahraničných vecí, tých aktérov je veľa, aj vy ste jedným z nich. A v danom prípade treba rešpektovať, že nominácia našich kandidátov na sudcu je v plnej kompetencii Súdnej rady.
Pokiaľ ide o Turecko, tak ja chcem povedať to, že Slovensko naozaj dôsledne zastáva pozíciu, že pokiaľ krajina deklaruje svoj záujem o vstup do Európskej únie, prejavuje oddanosť demokratickým hodnotám a plní stanovené podmienky, tak by jej vstup mal byť umožnený, a to sa týka aj Turecka. Náš postoj voči členstvu Turecka v Európskej únii je konzistentný a je v súlade s našou aktívnou podporou politiky rozširovania Európskej únie, lebo tým rozširujeme aj pásmo stability, bezpečnosti a vlády práva. Ale pochopiteľne, ešte raz, je na Ankare, aby splnila podmienky, lebo ako som veľakrát povedal, členstvo v Európskej únii nie je humanitárna pomoc.
Slovensko a Severoatlantická aliancia, aby som stručne nejakým spôsobom zhrnul to, čo hovoril pán poslanec Viskupič. Sme spoľahlivý spojenec. Vláda Slovenskej republiky nepovažuje Slovensko za most medzi Východom a Západom, ale považuje Slovensko za krajinu, ktorá je pevne zakotvená v európskych a euroatlantických štruktúrach. Naše záväzky zo summitu aliancie celá vláda berie vážne a v súčasnosti ich rozpracúvame do konkrétnej podoby, vrátane Readiness Action Plan. Vy ste, pán poslanec, veľmi dobre informovaný o tom, čo je dobré, ja verím, že budete aj podporovať tieto kroky. A viac na tomto fóre asi povedať nemôžem.
Päťstotisíc amerických dolárov na Afganistan, pán poslanec Mikloško, to je náš záväzok zo summitu v Chicagu, zaviazali sme sa, že to budeme robiť tri roky po sebe. Prostriedky vyčlenilo koncom roka, minulého roka ministerstvo financií a my sme zabezpečili úhradu.
Pokiaľ ide o TTIP, takisto téma. Ešte raz chcem povedať, že my ako rezort, my ako vláda podporujeme ukončenie rokovaní o tejto dohode do konca mandátu prezidenta Obamu. Logicky, pretože mandát Európskej komisie je ešte o tri roky dlhší, ale máme administratívu, ktorá je tejto téme naklonená. Ako som povedal, vychádzame z toho, že táto dohoda je výhodná pre Slovenskú republiku, a rovnako tak zdôrazňujem stále, že treba diskutovať odborne o tom, aké sú jej konkrétne dopady, lebo čím menej máme odborné diskusie, tým viac je tu všelijakých názorov neodborných, ja by som tak povedal. Gestorom vo vláde je ministerstvo hospodárstva, my sa snažíme našim kolegom pomáhať, vrátane toho, aby sme takúto debatu usmerňovali.
Dohovor o zákaze kazetovej munície. Naša vláda v januári minulého roku schválila akčný plán prístupu Slovenskej republiky k dohovoru o kazetovej munícii. Podľa tohto najneskôr do 15. marca tohto roku bude predložený na rokovanie vlády už návrh na pristúpenie k tomuto dohovoru s predpokladom uloženia ratifikačných listín do 30. 6. 2015 u depozitára, čím by pre Slovensko nadobudol tento dohovor platnosť 1. januára 2016. Ale už od 18. septembra 2013 v celých Ozbrojených silách Slovenskej republiky je v platnosti zákaz manipulácie a používania kazetovej munície s výnimkou jej likvidácie.
Rok Ľudovíta Štúra a Nemecko. Pani poslankyňa, 22. septembra 2015 na pôde nášho veľvyslanectva v Berlíne sa otvorí vernisáž výstavy "Osobnosť Ľudovíta Štúra v slovenskom výtvarnom umení" v spolupráci s Múzeom Ľudovíta Štúra, Slovenského národného múzea v Modre. Táto výstavy potrvá do 25. novembra. A 27. a 28. októbra Humboldtova univerzita v Berlína uskutoční vedecký seminár na tému "Národného emancipačného pohybu v Nemecku a jeho odraze na Slovensku od Kollára po Štúra" s desiatkami prominentných vedcov zo Slovenska, Nemecka a ďalších krajín.
No a na záver, o dôveryhodnosti. Ja vravím, zaznelo tu všeličo, aj to, že posilnenie východného krídla NATO podporujeme slovne, že sme nedôveryhodní, že Slovensko nie je súčasťou demokratického sveta. Dovoľte, aby som na rovinu povedal, že to považujem za taký ten tradičný parlamentný folklór a že tieto vyjadrenia nie sú seriózne a neberiem ich vážne. Naše kroky jasne hovoria o úplnom opaku a kto ich nevidí, tak len preto, že ich nechce vidieť. Ešte raz chcem povedať, že to, že v takých zásadných témach, ako je konflikt na Ukrajine, tu absentuje široký konsenzus, je prirodzené, nie je to žiadna tragédia, v žiadnom prípade to neznamená, v úvodzovkách povedané, stratu medzinárodnej kredibility a spoľahlivosti Slovenska.
Môžem všetkých poslancov Národnej rady ubezpečiť, že kredibilita Slovenska je a zostane zachovaná. O tom, že Slovensko je spoľahlivý partner, svedčia reakcie našich zahraničných partnerov. A teraz hovorím o vážnych partneroch, o politikoch, a nie o nejakých kvázi analytikoch alebo zakomplexovaných žurnalistoch. Svedčí o tom množstvo návštev, ktoré na Slovensko prichádzajú, svedčí o tom frekvencia a úroveň prijatia našich predstaviteľov v zahraničí, ale svedčí o tom aj úroková miera, s akou predávame naše vládne dlhopisy, či hodnotenie, ktoré máme zo strany renomovaných ratingových agentúr. A tak by som mohol pokračovať. Jednoducho, a na to som hrdý, Slovenská republika je vážený a uznávaný partner a na tom nič nezmenia ani vyhlásenia niektorých poslancov opozície v tomto parlamente.
Ďakujem za pozornosť, skončil som. (Potlesk.)