46. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie spoločného spravodajcu
11.2.2015 o 9:18 hod.
Mgr.
Edita Pfundtner
Videokanál poslanca
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k obom uvedeným návrhom.
Oba návrhy spĺňajú po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona, tlač 1365, prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval uvedený návrh do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní, aby návrh zákona, tlač 1366, prerokoval rovnako ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu ústavného zákona, ako aj navrhnutého zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že oba návrhy, t. j. návrh ústavného zákona, ako aj návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň oba návrhy prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhov vo výbore v zmysle uvedených rozhodnutí predsedu Národnej rady.
Vážená pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Autorizovaný
Vystúpenia
9:03
V prvom rade musím povedať, že si uvedomujem, že nejdem predkladať ľahkú vec, resp. jednoduchú vec, čo sa týka politických záujmov, ale predsa by som rád využil svoje právo a túto iniciatívu...
V prvom rade musím povedať, že si uvedomujem, že nejdem predkladať ľahkú vec, resp. jednoduchú vec, čo sa týka politických záujmov, ale predsa by som rád využil svoje právo a túto iniciatívu predložil. S ohľadom na sústavu najvyšších štátnych orgánov, spôsob ich kreovania, ako aj vzťahy medzi nimi Slovenská republika sa doktriálne, politicky aj historicky radí k parlamentným demokraciám alebo forma k vládam, kde dominantnú úlohu má parlament, a to i napriek tomu, že sa môže zdať, že to tak nie je, keďže väčšinu schválenej legislatívy predkladá práve vláda.
Ešte predtým mi dovoľte v krátkosti niečo z kuloárnych debát o tomto návrhu, kedy musím priznať, že tento návrh sa nestretol s veľkým pochopením mojich kolegov – tak z vládnej strany, ani z opozície. A ja si nerobím ideály o tom, že ten návrh zákona prejde. Ale myslím, alebo som presvedčený, že je namieste otvoriť diskusiu o tom, v akej forme vlády alebo aká forma vlády je v Slovenskej republike a aké postavenie má pán prezident.
Dovoľte mi na úvod trošku takého teoretického kontextu z teórie štátu. Aby sme možno mali prehľad o tom, aká je aktuálna teória, možno aj tá minulá o tom, aká je tá správna forma vlády alebo aké sú formy vlády. Faktom je, že teoretické delenie na parlamentnú alebo prezidentskú formu vlády je dnes nezriedka náročné, pretože podľa môjho názoru už je dávno prekonané, a to najmä z dôvodu politických záujmov, politickej vôle, ktorá nezriedka, ak nie vždy, odzrkadľuje práve demokratické princípy, a to je vôľa ľudu a zodpovednosť ľudu. A teraz nehovorím o posledných rokoch, hovorím o kontexte desať, dvadsať, tridsať, možno sto rokov.
Zjednodušene povedané, silnejšie postavenie parlamentu v tých ideálnych podmienkach a pri teoretických teda východiskách, parlamentná forma vlády sa prejavuje hlavne v tom, že zloženie vlády je priamo odvislé od toho, ako dopadnú voľby do zastupiteľského zboru. Teda aká bude vláda, je podmienené výsledkami volieb. Na druhej strane pri prezidentskej forme vlády tento systém charakterizujú dve veci, a to je hlavne, že prezident je na čele výkonnej moci a zároveň, čo je v teórii pomerne základné, je volený priamo občanmi.
Faktické ústavné systémy sú však kombináciou oboch týchto prvkov alebo oboch prvkov typických pre rôzne formy vlád. Inými slovami povedané, ústavný systém každého štátu nesie autentickú pečať historických, sociálnych, geopolitických okolností, ktoré ho formujú a ktorých je výsledkom. Teda nedá sa len povedať, že toto je teória a takáto bude prax. Teda nie je iba, len parlamentná forma vlády a prezidentská forma vlády. Tak ako nie je všetko čierne ani biele, aj v ústavnej praxi existuje mnoho odtieňov vládnych foriem.
A Slovenská republika má z pohľadu historického vývoja, forma vlády má osobitú pečať, na ktorú si myslím, že môžeme byť právom hrdí. A treba povedať, že naše spoločenstvo nemalo to šťastie, že by ho pred stáročiami generácia otcov zakladateľov, ako to bolo v Spojených štátoch amerických, konštituovala do formy, ktorú by následne a pomerne jednoducho zhutňovala ústavná prax omnoho viac ako ústavodarné generácie, ako to vidíme v parlamente našom. Našu pomerne krátku ústavnú tradíciu definuje ústavodarca, teda tento parlament, hlavne tento parlament. Teda parlament a výsledky jeho legislatívnej tvorby v podobe tak dobrej, ako aj zlej a celkom často vyvažovanej ochrancom ústavnosti, teda Ústavným súdom.
Hoci dnes platný základný zákon štátu nie je starcom, má pomerne živú históriu aj napriek tomu, že má iba 20 rokov. Zmeny, ktoré boli urobené do základného zákona štátu, boli zásadné a bolo ich vzhľadom na krátkosť času, ako existuje ústava, bolo ich pomerne veľa. Ústavodarný orgán v čase prijímania zvolil formu vlády s dominantným postavením parlamentu, ako som povedal, pričom v konkrétnej podobe zakotvil aj postavenie prezidenta a jeho právomoci. Od tej doby však nastalo niekoľko zmien.
Práve udalosti v posledných rokoch ukazujú, že ústavný systém Slovenska nie je súborom nemenných noriem vytesaných do kameňa, ale živým organizmom, ktorý sa neustále vyvíja a adaptuje na širšie celospoločenské podmienky. V politických pnutiach sa funkcia prezidenta vykryštalizovala do priamej voľby. A toto rozhodnutie dnes nielenže dramaticky posilňuje samotnú funkciu prezidenta, ale aj akýkoľvek jeho počin. Akýkoľvek počin prezidenta má ďaleko silnejšiu legitimitu ako pred tým, kedy nebol volený priamo, ale týmto parlamentom. A zároveň sa vytvára obrovská priepasť medzi kvalitou jeho prv nastavených právomocí a silou priameho mandátu.
Isto možno na tomto mieste komparovať ústavné systémy Anglicka, Nemecka, Francúzska, Spojených štátov a odôvodňovať ich vhodnosť, či už inštitúcií, prípadne vzťahov medzi orgánmi, ale nemyslím si, že je to namieste vzhľadom na náš právny systém. Dnes je podľa mňa omnoho dôležitejšia reflexia tak na domácu ústavnú prax a momentálny ústavný stav, ako aj pochopenie doby a aktuálnych poryvov v ústavnoprávnej rovine. Nie je to len sila osobnosti toho-ktorého prezidenta či sila mandátu, ktorou je vybavený, ale aj línia razená momentálne ústavodarcom, ale aj tým, ktorý chráni ústavu, a to je Ústavný súd.
Prezident Slovenskej republiky, dámy a páni, dnes nie je iba reprezentatívna funkcia. A toto nehovorím ja, toto hovorí Ústavný súd. Najmä v kauze Čentéš dal Ústavný súd celkom jasne najavo, že prezident nie je iba osoba, ktorá stojí na čele, ale má právo a dokonca povinnosť aktívne konať. V niektorých parlamentných republikách je pretavenie týchto princípov dané aj do toho, že prezident má zákonodarnú iniciatívu. Nie je to nič nezriedkavé. Nebudeme ničím výnimoční. Existujú parlamentné republiky, kde to existuje. A ja sa pýtam: Prečo nie u nás? V čom je ten zásadný problém? Prečo nepripojiť k výborom, poslancom a vláde, ktorí majú zákonodarnú iniciatívu, aj prezidenta Slovenskej republiky?
Teoretické východiská som sa pokúšal aspoň v krátkosti pomenovať, ale teraz možno čistý pragmatizmus, ktorý, myslím si, že nie tento parlament, ale naše spoločenstvo potrebuje počuť. Možnosť predkladať zákony hlavou štátu má svoje opodstatnenie najmä v prípadoch, ak je vo funkcii prezidenta nepolitický a nadstranícky prezident, pretože ten je prirodzene izolovaný od politických bojov o priazeň voliča. Nepodlieha politickým tlakom a dokáže omnoho citlivejšie zohľadniť verejný záujem, ktorého potreba je omnoho viac zvýraznená v čase krízy. A či chceme alebo nechceme, my sa v tej kríze stále nachádzame.
Zároveň čo je treba určite povedať, je, že predloženým návrhom zákona sa žiadnym spôsobom neobmedzuje moc parlamentu alebo vlády. Parlament má stále ponechanú možnosť predložený návrh zákona prerokovať a neschváliť. V tomto ohľade sa absolútne nič nemení. Súčasná skrytá zákonodarná iniciatíva, ktorou prezident disponuje v podobe práva prezidentského suspenzívneho veta, nemôže dostatočným a efektívnym spôsobom reagovať na nedostatky a chyby v zákonoch schválených v legislatívnom procese. Príkladom môže byť, a to si určite spomeniete, vrátenie novely Obchodného zákonníka, kde prezident dal potenciálne konštruktívne návrhy, avšak nemohol ich pretaviť do konkrétnych návrhov, iba ich pomenoval, že je na tom zákone ešte čo robiť, a ako taký, keďže nemá zákonodarnú iniciatívu, ten návrh zákona vracia späť bez akýchkoľvek zmien v zásade.
V zhrnutí povedané platí, že prezident Slovenskej republiky dnes disponuje takými tromi základnými právomocami, respektíve kompetenciami, a to je, že je oprávnený podať návrh zákona s pripomienkami, podpisuje zákony, prípadne podáva návrh na posúdenie návrhov zákonov, či sú v súlade s ústavou. Nie zákonodarná iniciatíva. Dnes to nie je možné, ale ja som presvedčený, že je potrebné sa zamyslieť nad tým, že prezident, jeho faktická a právna moc je ďaleko silnejšia, ako bola nastavená, keď sa kreovala ústava. Jedna z ciest, ktorá vedie k odôvodnenému posilneniu právomocí prezidenta, je priznanie zákonodarnej iniciatívy. O tom je tento návrh, pretože týmto spôsobom sa vytvorí priestor pre efektívnejšiu ingerenciu do výkonu zákonodarnej moci parlamentu najmä v prípadoch, kedy zastupiteľský zbor zlyhal vo svojich elementárnych úlohách, teda v situáciách, kedy svojou činnosťou ignoruje reálne potreby ľudí. Priznaním zákonodarnej iniciatívy bude okrem iného vytvorená poistka pre prípady, kedy politické subjekty odmietajú, respektíve odkladajú riešenie dôležitých problémov občanov alebo celého spoločenstva, a to z dôvodu, že sú pre ne politicky riskantné, neprijateľné či jednoducho nepovšimnuté.
Tu je namieste otázka: Myslíte si niekto, že to, čo sa nachádza v sociálnych balíčkoch, nebolo potrebné pred tromi rokmi? Nebolo potrebné pred tromi rokmi riešiť minimálny dôchodok, zvýšenie hranice odmien, teda zvýšenie hranice odmien študentov, za ktoré sa neplatia odvody, či rozšírenie kapacít škôlok? Alebo možnosti zavedenia práva na odpočet DPH až potom, ako bude uhradená faktúra? Toto všetko je na stole viac ako tri roky. Ale táto vláda mala mandát to zmeniť už pred tromi rokmi.
Ako som povedal, prijatím môjho návrhu sa nezoberie parlamentu žiadne právo, ktoré má. Parlament bude môcť aj naďalej návrh zákona neschváliť.
A na úplný záver, veľmi zjednodušene povedané. Prezident dnes je oprávnený v negatívnej rovine hasiť, čo parlament domrvil, a v tej pozitívnej rovine sa mu nepriznáva právo podieľať sa na kreácii a zlepšovaní právneho poriadku. Táto disproporcia je na ujmu nielen občanom a aj nám poslancom, ale aj na ujmu kvalite ústavného a podústavného právneho stavu. A teda bije sa s predchádzajúcimi počinmi tohto parlamentu, ako aj orgánu, ktorý chráni ústavu, ktorý vyložil, že prezident nie je len reprezentatívna funkcia. Predložené je teda v súlade s faktickým aj právnym stavom vyjadreným v rozhodnutiach Ústavného súdu, aby mal prezident silnejšie právomoci.
Ďakujem pekne za vypočutie.
Uvádzajúci uvádza bod
11.2.2015 o 9:03 hod.
JUDr. Ing.
Miroslav Kadúc
Videokanál poslanca
V prvom rade pekné ráno všetkým. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predniesť môj návrh zákona, ktorý vychádza z aktuálneho právneho stavu potvrdeného aj judikatúrou aj z faktickej sily prezidenta.
V prvom rade musím povedať, že si uvedomujem, že nejdem predkladať ľahkú vec, resp. jednoduchú vec, čo sa týka politických záujmov, ale predsa by som rád využil svoje právo a túto iniciatívu predložil. S ohľadom na sústavu najvyšších štátnych orgánov, spôsob ich kreovania, ako aj vzťahy medzi nimi Slovenská republika sa doktriálne, politicky aj historicky radí k parlamentným demokraciám alebo forma k vládam, kde dominantnú úlohu má parlament, a to i napriek tomu, že sa môže zdať, že to tak nie je, keďže väčšinu schválenej legislatívy predkladá práve vláda.
Ešte predtým mi dovoľte v krátkosti niečo z kuloárnych debát o tomto návrhu, kedy musím priznať, že tento návrh sa nestretol s veľkým pochopením mojich kolegov – tak z vládnej strany, ani z opozície. A ja si nerobím ideály o tom, že ten návrh zákona prejde. Ale myslím, alebo som presvedčený, že je namieste otvoriť diskusiu o tom, v akej forme vlády alebo aká forma vlády je v Slovenskej republike a aké postavenie má pán prezident.
Dovoľte mi na úvod trošku takého teoretického kontextu z teórie štátu. Aby sme možno mali prehľad o tom, aká je aktuálna teória, možno aj tá minulá o tom, aká je tá správna forma vlády alebo aké sú formy vlády. Faktom je, že teoretické delenie na parlamentnú alebo prezidentskú formu vlády je dnes nezriedka náročné, pretože podľa môjho názoru už je dávno prekonané, a to najmä z dôvodu politických záujmov, politickej vôle, ktorá nezriedka, ak nie vždy, odzrkadľuje práve demokratické princípy, a to je vôľa ľudu a zodpovednosť ľudu. A teraz nehovorím o posledných rokoch, hovorím o kontexte desať, dvadsať, tridsať, možno sto rokov.
Zjednodušene povedané, silnejšie postavenie parlamentu v tých ideálnych podmienkach a pri teoretických teda východiskách, parlamentná forma vlády sa prejavuje hlavne v tom, že zloženie vlády je priamo odvislé od toho, ako dopadnú voľby do zastupiteľského zboru. Teda aká bude vláda, je podmienené výsledkami volieb. Na druhej strane pri prezidentskej forme vlády tento systém charakterizujú dve veci, a to je hlavne, že prezident je na čele výkonnej moci a zároveň, čo je v teórii pomerne základné, je volený priamo občanmi.
Faktické ústavné systémy sú však kombináciou oboch týchto prvkov alebo oboch prvkov typických pre rôzne formy vlád. Inými slovami povedané, ústavný systém každého štátu nesie autentickú pečať historických, sociálnych, geopolitických okolností, ktoré ho formujú a ktorých je výsledkom. Teda nedá sa len povedať, že toto je teória a takáto bude prax. Teda nie je iba, len parlamentná forma vlády a prezidentská forma vlády. Tak ako nie je všetko čierne ani biele, aj v ústavnej praxi existuje mnoho odtieňov vládnych foriem.
A Slovenská republika má z pohľadu historického vývoja, forma vlády má osobitú pečať, na ktorú si myslím, že môžeme byť právom hrdí. A treba povedať, že naše spoločenstvo nemalo to šťastie, že by ho pred stáročiami generácia otcov zakladateľov, ako to bolo v Spojených štátoch amerických, konštituovala do formy, ktorú by následne a pomerne jednoducho zhutňovala ústavná prax omnoho viac ako ústavodarné generácie, ako to vidíme v parlamente našom. Našu pomerne krátku ústavnú tradíciu definuje ústavodarca, teda tento parlament, hlavne tento parlament. Teda parlament a výsledky jeho legislatívnej tvorby v podobe tak dobrej, ako aj zlej a celkom často vyvažovanej ochrancom ústavnosti, teda Ústavným súdom.
Hoci dnes platný základný zákon štátu nie je starcom, má pomerne živú históriu aj napriek tomu, že má iba 20 rokov. Zmeny, ktoré boli urobené do základného zákona štátu, boli zásadné a bolo ich vzhľadom na krátkosť času, ako existuje ústava, bolo ich pomerne veľa. Ústavodarný orgán v čase prijímania zvolil formu vlády s dominantným postavením parlamentu, ako som povedal, pričom v konkrétnej podobe zakotvil aj postavenie prezidenta a jeho právomoci. Od tej doby však nastalo niekoľko zmien.
Práve udalosti v posledných rokoch ukazujú, že ústavný systém Slovenska nie je súborom nemenných noriem vytesaných do kameňa, ale živým organizmom, ktorý sa neustále vyvíja a adaptuje na širšie celospoločenské podmienky. V politických pnutiach sa funkcia prezidenta vykryštalizovala do priamej voľby. A toto rozhodnutie dnes nielenže dramaticky posilňuje samotnú funkciu prezidenta, ale aj akýkoľvek jeho počin. Akýkoľvek počin prezidenta má ďaleko silnejšiu legitimitu ako pred tým, kedy nebol volený priamo, ale týmto parlamentom. A zároveň sa vytvára obrovská priepasť medzi kvalitou jeho prv nastavených právomocí a silou priameho mandátu.
Isto možno na tomto mieste komparovať ústavné systémy Anglicka, Nemecka, Francúzska, Spojených štátov a odôvodňovať ich vhodnosť, či už inštitúcií, prípadne vzťahov medzi orgánmi, ale nemyslím si, že je to namieste vzhľadom na náš právny systém. Dnes je podľa mňa omnoho dôležitejšia reflexia tak na domácu ústavnú prax a momentálny ústavný stav, ako aj pochopenie doby a aktuálnych poryvov v ústavnoprávnej rovine. Nie je to len sila osobnosti toho-ktorého prezidenta či sila mandátu, ktorou je vybavený, ale aj línia razená momentálne ústavodarcom, ale aj tým, ktorý chráni ústavu, a to je Ústavný súd.
Prezident Slovenskej republiky, dámy a páni, dnes nie je iba reprezentatívna funkcia. A toto nehovorím ja, toto hovorí Ústavný súd. Najmä v kauze Čentéš dal Ústavný súd celkom jasne najavo, že prezident nie je iba osoba, ktorá stojí na čele, ale má právo a dokonca povinnosť aktívne konať. V niektorých parlamentných republikách je pretavenie týchto princípov dané aj do toho, že prezident má zákonodarnú iniciatívu. Nie je to nič nezriedkavé. Nebudeme ničím výnimoční. Existujú parlamentné republiky, kde to existuje. A ja sa pýtam: Prečo nie u nás? V čom je ten zásadný problém? Prečo nepripojiť k výborom, poslancom a vláde, ktorí majú zákonodarnú iniciatívu, aj prezidenta Slovenskej republiky?
Teoretické východiská som sa pokúšal aspoň v krátkosti pomenovať, ale teraz možno čistý pragmatizmus, ktorý, myslím si, že nie tento parlament, ale naše spoločenstvo potrebuje počuť. Možnosť predkladať zákony hlavou štátu má svoje opodstatnenie najmä v prípadoch, ak je vo funkcii prezidenta nepolitický a nadstranícky prezident, pretože ten je prirodzene izolovaný od politických bojov o priazeň voliča. Nepodlieha politickým tlakom a dokáže omnoho citlivejšie zohľadniť verejný záujem, ktorého potreba je omnoho viac zvýraznená v čase krízy. A či chceme alebo nechceme, my sa v tej kríze stále nachádzame.
Zároveň čo je treba určite povedať, je, že predloženým návrhom zákona sa žiadnym spôsobom neobmedzuje moc parlamentu alebo vlády. Parlament má stále ponechanú možnosť predložený návrh zákona prerokovať a neschváliť. V tomto ohľade sa absolútne nič nemení. Súčasná skrytá zákonodarná iniciatíva, ktorou prezident disponuje v podobe práva prezidentského suspenzívneho veta, nemôže dostatočným a efektívnym spôsobom reagovať na nedostatky a chyby v zákonoch schválených v legislatívnom procese. Príkladom môže byť, a to si určite spomeniete, vrátenie novely Obchodného zákonníka, kde prezident dal potenciálne konštruktívne návrhy, avšak nemohol ich pretaviť do konkrétnych návrhov, iba ich pomenoval, že je na tom zákone ešte čo robiť, a ako taký, keďže nemá zákonodarnú iniciatívu, ten návrh zákona vracia späť bez akýchkoľvek zmien v zásade.
V zhrnutí povedané platí, že prezident Slovenskej republiky dnes disponuje takými tromi základnými právomocami, respektíve kompetenciami, a to je, že je oprávnený podať návrh zákona s pripomienkami, podpisuje zákony, prípadne podáva návrh na posúdenie návrhov zákonov, či sú v súlade s ústavou. Nie zákonodarná iniciatíva. Dnes to nie je možné, ale ja som presvedčený, že je potrebné sa zamyslieť nad tým, že prezident, jeho faktická a právna moc je ďaleko silnejšia, ako bola nastavená, keď sa kreovala ústava. Jedna z ciest, ktorá vedie k odôvodnenému posilneniu právomocí prezidenta, je priznanie zákonodarnej iniciatívy. O tom je tento návrh, pretože týmto spôsobom sa vytvorí priestor pre efektívnejšiu ingerenciu do výkonu zákonodarnej moci parlamentu najmä v prípadoch, kedy zastupiteľský zbor zlyhal vo svojich elementárnych úlohách, teda v situáciách, kedy svojou činnosťou ignoruje reálne potreby ľudí. Priznaním zákonodarnej iniciatívy bude okrem iného vytvorená poistka pre prípady, kedy politické subjekty odmietajú, respektíve odkladajú riešenie dôležitých problémov občanov alebo celého spoločenstva, a to z dôvodu, že sú pre ne politicky riskantné, neprijateľné či jednoducho nepovšimnuté.
Tu je namieste otázka: Myslíte si niekto, že to, čo sa nachádza v sociálnych balíčkoch, nebolo potrebné pred tromi rokmi? Nebolo potrebné pred tromi rokmi riešiť minimálny dôchodok, zvýšenie hranice odmien, teda zvýšenie hranice odmien študentov, za ktoré sa neplatia odvody, či rozšírenie kapacít škôlok? Alebo možnosti zavedenia práva na odpočet DPH až potom, ako bude uhradená faktúra? Toto všetko je na stole viac ako tri roky. Ale táto vláda mala mandát to zmeniť už pred tromi rokmi.
Ako som povedal, prijatím môjho návrhu sa nezoberie parlamentu žiadne právo, ktoré má. Parlament bude môcť aj naďalej návrh zákona neschváliť.
A na úplný záver, veľmi zjednodušene povedané. Prezident dnes je oprávnený v negatívnej rovine hasiť, čo parlament domrvil, a v tej pozitívnej rovine sa mu nepriznáva právo podieľať sa na kreácii a zlepšovaní právneho poriadku. Táto disproporcia je na ujmu nielen občanom a aj nám poslancom, ale aj na ujmu kvalite ústavného a podústavného právneho stavu. A teda bije sa s predchádzajúcimi počinmi tohto parlamentu, ako aj orgánu, ktorý chráni ústavu, ktorý vyložil, že prezident nie je len reprezentatívna funkcia. Predložené je teda v súlade s faktickým aj právnym stavom vyjadreným v rozhodnutiach Ústavného súdu, aby mal prezident silnejšie právomoci.
Ďakujem pekne za vypočutie.
Autorizovaný
9:18
Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:18
Edita PfundtnerOba návrhy spĺňajú po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh...
Oba návrhy spĺňajú po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona, tlač 1365, prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval uvedený návrh do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní, aby návrh zákona, tlač 1366, prerokoval rovnako ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu ústavného zákona, ako aj navrhnutého zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že oba návrhy, t. j. návrh ústavného zákona, ako aj návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň oba návrhy prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhov vo výbore v zmysle uvedených rozhodnutí predsedu Národnej rady.
Vážená pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
11.2.2015 o 9:18 hod.
Mgr.
Edita Pfundtner
Videokanál poslanca
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k obom uvedeným návrhom.
Oba návrhy spĺňajú po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona, tlač 1365, prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval uvedený návrh do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní, aby návrh zákona, tlač 1366, prerokoval rovnako ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu ústavného zákona, ako aj navrhnutého zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že oba návrhy, t. j. návrh ústavného zákona, ako aj návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň oba návrhy prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhov vo výbore v zmysle uvedených rozhodnutí predsedu Národnej rady.
Vážená pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Autorizovaný
9:20
Prezident v zásade tých krajín, ja neviem, koľko je, tých krajín je dosť, a teda a niektorí ani nemajú prezidenta, niektorí majú panovníkov, ale tí, čo majú, tak v zásade prezidenti, okrem iných právomocí, môžu teda buď iniciovať, navrhovať zákony, môžu vracať zákony alebo nemôžu nič z pohľadu zákonov. Plus ešte také krajiny, kde môžu vládnuť dekrétmi so silou zákonu.
Ak pán kolega uviedol, že sú krajiny, kde prezident môže predkladať, iniciovať a navrhovať zákony, tak mi ich dovoľte uviesť. Dobre? Čiže uvediem krajiny, kde prezident môže navrhovať zákony. Uvádzam, nebudem ich komentovať, len ich uvediem: Burkina Faso, Alžírsko, Jemen, Pobrežie Slonoviny, Gabon, Južná Kórea, Uzbekistan, Čad, Gruzínsko, Panama, Bielorusko, Togo, Uganda, Brazília, Venezuela, Madagaskar, Kazachstan, Zambia, Senegal, Tunisko, Dominikánska republika. Sú. Ja som vám ich vymenoval. Nekomentujem, dobre?
Potom sú krajiny, kde môže prezident vládnuť dekrétmi. Vymenujem: Kongo, Sudán, Indonézia, Guinea, Haiti, Libanon, Rusko, Mexiko, Kolumbia, Peru, Čile, Bolívia, Zimbabwe, Turkmenistan, Rovníková Guinea, Sýria, Líbya.
Krajiny, kde sme aj my, to znamená, kde prezident môže vracať zákony, je ich tu niekoľko. Nebudem ich menovať. Lebo ma pokúša to trošku komentovať, dobre, tento listing. Ale nechcem, chcem sa tomu vyhnúť z úcty k tým krajinám, dobre? Potom sú, samozrejme, krajiny, kde prezident vôbec toto nerobí, že navrhuje, respektíve vetuje zákony.
Ja rozmýšľam, že teda v čom bola tá pohnútka? Lebo, áno, je teraz taká atmosféra, že teda nech mi je prepáčené, že pán prezident je fasa chlapík a prečo by nemohol navrhovať zákony, hej? Tak vlastne pán kolega sa zamyslel; a už by som bol osobný; a prišiel s týmto návrhom, ktorý minimálne otvorí tú tému. Len, prosím vás, sa zdržte aspoň jednej veci. Prosím vás, zdržte sa aspoň jednej veci, že to budete komentovať, že zlý parlament, zlý SMER, kresťan, v úvodzovkách, Hlina bol proti tomuto geniálnemu návrhu, bol proti tomu, aby fasa chlapík pán Kiska mohol predkladať zákony a tým zachrániť republiku. Prosím vás, aspoň toho by ste sa mohli zdržať. Ja nebudem, samozrejme, otvorene deklarujem, že nebudem s týmto súhlasiť, nebudem s týmto súhlasiť. Už všeličo tu bolo, len viete, že to je to, čo vy robíte. Teraz je veľká téma referendum. Som rád, že naši právnici vedeli tú zmenu, ktorú ja chcem dostať, že by sa mala odzrkadliť v zmene, dali do zákona, nie do ústavného.
Vy tu ústavné zákony nosíte jak rožky z Tesca. Rozumiete? Veď to je, normálne, vy tu, za chvíľku dojde kolega, nebudem menovať, ktorý od vás, a povie, že – ja neviem – prezident na sedemročné obdobie. A prečo nie? Lebo však Kiska je fasa chlapík. Viete, a teraz keď niekto nezahlasuje, tak je zase ten zlý človek, ktorý nechápe, že Kiska je fasa chlapík. A budete vykrikovať, jak ste proti demokracii a neviem čo. Trošku úcty by to chcelo, k tomu pristupovať ako citlivo, keď už sa niekto rozhodol podať ústavný zákon. Aspoň štyria ste tam mohli byť napísaní. Lebo sám ste povedali, že z kuloárnych rečí ste nenašli... Načo? Čo je zmyslom predloženia ústavného zákonu? Ja neviem, koľko máte podpôr? Ja som ináč, to by som bol zvedavý, že kto podporil tento návrh. To by ma fakt zaujímalo, že kto sa stotožňuje s týmto návrhom.
To je presne tak nekorektné, že poviete, že, áno, sú krajiny, kde to existuje, ja som vám ich vymenoval, tie krajiny, každý nech si spraví názor, nebudem ich menovať ešte raz. Ale ešte aj prípadne by stálo za to, a to už som nezisťoval, že ako je procedurálne upravené to, že môže predložiť ten zákon, lebo podľa mňa aj to má možno nejaké nuansy. To je presne, ako vy poviete, že nulové kvórum v takých moderných krajinách, ako je Španielsko, Fínsko, Švédsko, Švajčiarsko, prečo by ergo nemohlo byť aj u nás. A ľudia, áno, prečo by nemohlo byť u nás, keď je aj v Španielsku. Ale už ste nepovedali, že v Španielsku vyhlasuje referendum kráľ na základe súhlasu premiéra, ktorý potrebuje predchádzajúci súhlas väčšinový parlamentu, to ste už nepovedali. Tam kráľ sa nepodpíše pod stupídnu otázku typu, koľko majú stáť limuzíny, prosím vás. Tuná vyhlásenie referenda v týchto krajinách, ktoré ste vy spomínali, oproti nášmu, to my sme tu, ako ísť nakúpiť do Tesca. Tam si aj Švédsko, aj Fínsko, vyhlasuje parlament. Proste to má procedúru. U nás ide o to, či ste ochotní investovať na zber podpisov, to je celé. Je to mimoriadne nekorektné.
Čiže uviedli ste, áno, existujú, ľudia, naozaj výnimočne môžem povedať, že dá sa nájsť aj zrnko pravdy, že existujú krajiny, kde prezident môže predkladať zákony. Vymenoval som vám ich. Prezident predloží, teda tam som to pozeral, že aj kancelár teda, keby prezident nemohol, tak pošle kancelára.
Teraz, prosím vás, ešte mňa tak zaujíma, že môže byť aj spolupredkladateľ, že to bude, lebo prezident by mal byť prezidentom všetkých občanov, dobre? A teraz dajme tomu, prezident sem pošle nejaký zákon, ja neviem aký, a dostane tak, ako zvyknú vaše návrhy, dostane 15 hlasov poslancov. To bude čo z pohľadu vnímania prezidenta ako ústavného činiteľa, ako toho nadstraníckeho? A čo teraz tí pätnásti povedia, že tí ostatní proste nemajú radi nášho prezidenta, ktorý je fasa chlapík? Alebo môže prezident si zobrať spolupredkladateľa pána Poliačika alebo, ja neviem, pána Daniša si zase na druhý zákon zoberie? A teda bude prezidentom všetkých občanov a bude spolupredkladať s niekým?
Nechajte veci, ktoré ako-tak fungujú, nechajte tak, to neni že ani kameň na kameni. Viete, že to je proste ani kameň na kameni, všetko tu a vy to všetko vyriešite, všetko, čo sa tu naváľalo, sme čakali iba na vás, kedy vy dôjdete a nájdete tie správne riešenia. Prezident, a teraz už som protivný mierne, aj pán Lebocký, koniec koncov ten tu je, hej, aj prezidenti ŠK Inter trebárs, tiež možno, ja neviem, viete, že, to som si mohol odpustiť, ale ten návrh je, samozrejme, zlý. Nerešpektuje, nereflektuje proste, je to len účelová strela, ktorá proste možno niekde sa zachytí. A skončím s tým, čo som už aj v reči povedal, prosím vás, nekomentujte hlasovanie dnešné spôsobom, že títo zlí poslanci nechcú dovoliť fasa chlapíkovi, aby predkladal fasa návrhy do parlamentu.
Ďakujem.
Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, aj tak, aj tak sa dá. Vždycky je aj reakcia na nejakú akciu, čiže možno by som bol o niečo zmierlivejší, keby kolega bol o trošku menej patetický a keby nedával tie apely, jak zachráni a zachránia svet. Prosím vás, dovoľte mi k tomuto nešťastnému návrhu uviesť niektoré skutočnosti. Neviem, kedy sa pán kolega zamyslel a povedal, že ide meniť svet. Však od toho má právo a je za to aj platený. Otázka stojí, či toto je cesta. Vypočul som si, kde čo kto predkladá. Ja, dovoľte mi uviesť niektoré skutočnosti naozaj.
Prezident v zásade tých krajín, ja neviem, koľko je, tých krajín je dosť, a teda a niektorí ani nemajú prezidenta, niektorí majú panovníkov, ale tí, čo majú, tak v zásade prezidenti, okrem iných právomocí, môžu teda buď iniciovať, navrhovať zákony, môžu vracať zákony alebo nemôžu nič z pohľadu zákonov. Plus ešte také krajiny, kde môžu vládnuť dekrétmi so silou zákonu.
Ak pán kolega uviedol, že sú krajiny, kde prezident môže predkladať, iniciovať a navrhovať zákony, tak mi ich dovoľte uviesť. Dobre? Čiže uvediem krajiny, kde prezident môže navrhovať zákony. Uvádzam, nebudem ich komentovať, len ich uvediem: Burkina Faso, Alžírsko, Jemen, Pobrežie Slonoviny, Gabon, Južná Kórea, Uzbekistan, Čad, Gruzínsko, Panama, Bielorusko, Togo, Uganda, Brazília, Venezuela, Madagaskar, Kazachstan, Zambia, Senegal, Tunisko, Dominikánska republika. Sú. Ja som vám ich vymenoval. Nekomentujem, dobre?
Potom sú krajiny, kde môže prezident vládnuť dekrétmi. Vymenujem: Kongo, Sudán, Indonézia, Guinea, Haiti, Libanon, Rusko, Mexiko, Kolumbia, Peru, Čile, Bolívia, Zimbabwe, Turkmenistan, Rovníková Guinea, Sýria, Líbya.
Krajiny, kde sme aj my, to znamená, kde prezident môže vracať zákony, je ich tu niekoľko. Nebudem ich menovať. Lebo ma pokúša to trošku komentovať, dobre, tento listing. Ale nechcem, chcem sa tomu vyhnúť z úcty k tým krajinám, dobre? Potom sú, samozrejme, krajiny, kde prezident vôbec toto nerobí, že navrhuje, respektíve vetuje zákony.
Ja rozmýšľam, že teda v čom bola tá pohnútka? Lebo, áno, je teraz taká atmosféra, že teda nech mi je prepáčené, že pán prezident je fasa chlapík a prečo by nemohol navrhovať zákony, hej? Tak vlastne pán kolega sa zamyslel; a už by som bol osobný; a prišiel s týmto návrhom, ktorý minimálne otvorí tú tému. Len, prosím vás, sa zdržte aspoň jednej veci. Prosím vás, zdržte sa aspoň jednej veci, že to budete komentovať, že zlý parlament, zlý SMER, kresťan, v úvodzovkách, Hlina bol proti tomuto geniálnemu návrhu, bol proti tomu, aby fasa chlapík pán Kiska mohol predkladať zákony a tým zachrániť republiku. Prosím vás, aspoň toho by ste sa mohli zdržať. Ja nebudem, samozrejme, otvorene deklarujem, že nebudem s týmto súhlasiť, nebudem s týmto súhlasiť. Už všeličo tu bolo, len viete, že to je to, čo vy robíte. Teraz je veľká téma referendum. Som rád, že naši právnici vedeli tú zmenu, ktorú ja chcem dostať, že by sa mala odzrkadliť v zmene, dali do zákona, nie do ústavného.
Vy tu ústavné zákony nosíte jak rožky z Tesca. Rozumiete? Veď to je, normálne, vy tu, za chvíľku dojde kolega, nebudem menovať, ktorý od vás, a povie, že – ja neviem – prezident na sedemročné obdobie. A prečo nie? Lebo však Kiska je fasa chlapík. Viete, a teraz keď niekto nezahlasuje, tak je zase ten zlý človek, ktorý nechápe, že Kiska je fasa chlapík. A budete vykrikovať, jak ste proti demokracii a neviem čo. Trošku úcty by to chcelo, k tomu pristupovať ako citlivo, keď už sa niekto rozhodol podať ústavný zákon. Aspoň štyria ste tam mohli byť napísaní. Lebo sám ste povedali, že z kuloárnych rečí ste nenašli... Načo? Čo je zmyslom predloženia ústavného zákonu? Ja neviem, koľko máte podpôr? Ja som ináč, to by som bol zvedavý, že kto podporil tento návrh. To by ma fakt zaujímalo, že kto sa stotožňuje s týmto návrhom.
To je presne tak nekorektné, že poviete, že, áno, sú krajiny, kde to existuje, ja som vám ich vymenoval, tie krajiny, každý nech si spraví názor, nebudem ich menovať ešte raz. Ale ešte aj prípadne by stálo za to, a to už som nezisťoval, že ako je procedurálne upravené to, že môže predložiť ten zákon, lebo podľa mňa aj to má možno nejaké nuansy. To je presne, ako vy poviete, že nulové kvórum v takých moderných krajinách, ako je Španielsko, Fínsko, Švédsko, Švajčiarsko, prečo by ergo nemohlo byť aj u nás. A ľudia, áno, prečo by nemohlo byť u nás, keď je aj v Španielsku. Ale už ste nepovedali, že v Španielsku vyhlasuje referendum kráľ na základe súhlasu premiéra, ktorý potrebuje predchádzajúci súhlas väčšinový parlamentu, to ste už nepovedali. Tam kráľ sa nepodpíše pod stupídnu otázku typu, koľko majú stáť limuzíny, prosím vás. Tuná vyhlásenie referenda v týchto krajinách, ktoré ste vy spomínali, oproti nášmu, to my sme tu, ako ísť nakúpiť do Tesca. Tam si aj Švédsko, aj Fínsko, vyhlasuje parlament. Proste to má procedúru. U nás ide o to, či ste ochotní investovať na zber podpisov, to je celé. Je to mimoriadne nekorektné.
Čiže uviedli ste, áno, existujú, ľudia, naozaj výnimočne môžem povedať, že dá sa nájsť aj zrnko pravdy, že existujú krajiny, kde prezident môže predkladať zákony. Vymenoval som vám ich. Prezident predloží, teda tam som to pozeral, že aj kancelár teda, keby prezident nemohol, tak pošle kancelára.
Teraz, prosím vás, ešte mňa tak zaujíma, že môže byť aj spolupredkladateľ, že to bude, lebo prezident by mal byť prezidentom všetkých občanov, dobre? A teraz dajme tomu, prezident sem pošle nejaký zákon, ja neviem aký, a dostane tak, ako zvyknú vaše návrhy, dostane 15 hlasov poslancov. To bude čo z pohľadu vnímania prezidenta ako ústavného činiteľa, ako toho nadstraníckeho? A čo teraz tí pätnásti povedia, že tí ostatní proste nemajú radi nášho prezidenta, ktorý je fasa chlapík? Alebo môže prezident si zobrať spolupredkladateľa pána Poliačika alebo, ja neviem, pána Daniša si zase na druhý zákon zoberie? A teda bude prezidentom všetkých občanov a bude spolupredkladať s niekým?
Nechajte veci, ktoré ako-tak fungujú, nechajte tak, to neni že ani kameň na kameni. Viete, že to je proste ani kameň na kameni, všetko tu a vy to všetko vyriešite, všetko, čo sa tu naváľalo, sme čakali iba na vás, kedy vy dôjdete a nájdete tie správne riešenia. Prezident, a teraz už som protivný mierne, aj pán Lebocký, koniec koncov ten tu je, hej, aj prezidenti ŠK Inter trebárs, tiež možno, ja neviem, viete, že, to som si mohol odpustiť, ale ten návrh je, samozrejme, zlý. Nerešpektuje, nereflektuje proste, je to len účelová strela, ktorá proste možno niekde sa zachytí. A skončím s tým, čo som už aj v reči povedal, prosím vás, nekomentujte hlasovanie dnešné spôsobom, že títo zlí poslanci nechcú dovoliť fasa chlapíkovi, aby predkladal fasa návrhy do parlamentu.
Ďakujem.
Autorizovaný
9:29
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:29
Zsolt SimonĎakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
11.2.2015 o 9:29 hod.
Ing.
Zsolt Simon
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán kolega Hlina, za vaše vystúpenie aj za taxatívny odpočet krajín, kde by sa Slovenská republika zaradila prijatím tohto návrhu. Myslím si, že aj toto vaše vystúpenie dostatočne poukázalo na to, prečo nie je možné sa pozerať na Ústavu Slovenskej republiky ako na trhací kalendár. A podľa toho by sme sa mali správať v tejto krajine. Veľakrát, keď sa ústava menila účelovo, tak stále v dlhodobom horizonte sa preukázalo, že tá zmena bola chybná a zlá a nepremyslená. A nie je možné si predstavovať, že dnes máme prezidenta, ktorého si naozaj väčšina tejto krajiny želala a že by to bolo dobré, keby to tak zostalo na dlhšie obdobie, ale po ňom sa môže vrátiť prezident typu Gašparovič a toho by sme si asi väčšinou tu nechceli. Takže práve z týchto dôvodov ani ja tento návrh nepodporím.
Ďakujem.
Autorizovaný
9:31
Nerozumiem, z čoho máte strach, že na vás budem osobne útočiť. Pretože jediný, kto tu útočí na svojich opozičných kolegov, pán Hlina, ste vy. Povedzte mi, kedy ja som na vás zaútočil, kedy ja...
Nerozumiem, z čoho máte strach, že na vás budem osobne útočiť. Pretože jediný, kto tu útočí na svojich opozičných kolegov, pán Hlina, ste vy. Povedzte mi, kedy ja som na vás zaútočil, kedy ja som vás vymenoval. Kedy som ja povedal, že vy ste mne niečo nepodporili. Povedzte mi kedy. Ja som tu neni ten, čo bude rozbíjať opozíciu, nie ja, pán Hlina, to vy ste zásadne proti všetkým vždycky. Nesmejte sa, tak to proste je, to je však, na to je videoarchív. A fakt ma zaujíma váš pohľad, v akej forme vlády dnes žijeme. Povedzte mi, teoretik ste, máte sčítané, aspoň tak tvrdíte, v akej forme vlády dnes žijeme, povedzte mi to. Na to už proste nemáte. Toto neviete povedať, však ja dúfam, že poviete.
Mne vy hovoriť, že trošku úcty, že predkladám niečo, čo nemá podporu. Pán Hlina, vy ste dali koľko návrhov s tým, že ste nemali podporu vládnej strany? Alebo inak, koľko návrhov vám prešlo? Povedzte mi koľko. Ale vy ste nemali podporu, prečo ste ich dávali? Prečo? Je to analogická situácia. Povedzte mi, prečo robíte to isté, mne to vyčítate a sám to opakovane robíte.
Čo sa týka tých vymenovaných krajín. Vy ste nepredložili žiadny argument, aspoň ja som ho nezachytil, kľudne mi ho zopakujte, ja to asi nerozumiem tomu, čo vy hovoríte a prečo je tento návrh zlý. Zároveň ste povedali, že mám úctu k tým krajinám, ktoré ste vymenovali, ale použili ste ich ako negatívny príklad v tomto, že tento návrh je zlý. Tak mám úctu alebo nemám úctu? Vy ich dávate ako negatívny príklad a potom poviete, mám k nim úctu. Však to je úplne zvrátené, to je schizofrenické. A tie krajiny, povedali ste Burkina Faso, Jemen, Uzbekistan, neviem, ako to tam je, pretože ma to nezaujíma, a dekréty menovať ani nebudem, o to tu nejde, nejde tu o dekréty.
Ale existujú krajiny nám susedné – Poľsko, Maďarsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva –, krajiny, ktoré možno považovať v istých rozmeroch za moderné, za progresívnejšie, ako sme my, a čuduj sa svetu, Benátska komisia o týchto krajinách hovorí ako parlamentných formách vlády, parlamentných republikách a ony, jak je to len možné, že tie krajiny majú zákonnú iniciatívu prezidenta. Ja tomu nerozumiem, oni sú tam asi všetci padnutí na hlavu, že je to tak? To ste nepovedali, toto je od vás korektné, vymenovať Burkina Faso, Jemen, Uzbekistan a neviem kade čo.
Naozaj v dobrom, ja som rád, že je tu táto diskusia a nemám problém, namietajte mi, v čom je to teoreticky alebo pragmaticky zlé. Ja s tým nemám problém a však my máme normálne diskusie. Nerozumiem, prečo vy vždy prídete a útočíte nielen na mňa, na každého. Kľudne hovorím, dajte mi argumenty, prečo nie, možno ich dá kolegyňa Žitňanská, poďme o tom diskutovať, na to je parlament.
Uvádzajúci uvádza bod
11.2.2015 o 9:31 hod.
JUDr. Ing.
Miroslav Kadúc
Videokanál poslanca
Ďakujem. Chcel by som naozaj takto, aby bola možnosť reagovať. Skúsim, skúsim postupne. No kde začať. Ja som tu nehovoril o dekrétoch, inak neviem, čo to sem pletiete, pán kolega, dekréty, ale okej, ja sa k tomu dostanem ešte na záver.
Nerozumiem, z čoho máte strach, že na vás budem osobne útočiť. Pretože jediný, kto tu útočí na svojich opozičných kolegov, pán Hlina, ste vy. Povedzte mi, kedy ja som na vás zaútočil, kedy ja som vás vymenoval. Kedy som ja povedal, že vy ste mne niečo nepodporili. Povedzte mi kedy. Ja som tu neni ten, čo bude rozbíjať opozíciu, nie ja, pán Hlina, to vy ste zásadne proti všetkým vždycky. Nesmejte sa, tak to proste je, to je však, na to je videoarchív. A fakt ma zaujíma váš pohľad, v akej forme vlády dnes žijeme. Povedzte mi, teoretik ste, máte sčítané, aspoň tak tvrdíte, v akej forme vlády dnes žijeme, povedzte mi to. Na to už proste nemáte. Toto neviete povedať, však ja dúfam, že poviete.
Mne vy hovoriť, že trošku úcty, že predkladám niečo, čo nemá podporu. Pán Hlina, vy ste dali koľko návrhov s tým, že ste nemali podporu vládnej strany? Alebo inak, koľko návrhov vám prešlo? Povedzte mi koľko. Ale vy ste nemali podporu, prečo ste ich dávali? Prečo? Je to analogická situácia. Povedzte mi, prečo robíte to isté, mne to vyčítate a sám to opakovane robíte.
Čo sa týka tých vymenovaných krajín. Vy ste nepredložili žiadny argument, aspoň ja som ho nezachytil, kľudne mi ho zopakujte, ja to asi nerozumiem tomu, čo vy hovoríte a prečo je tento návrh zlý. Zároveň ste povedali, že mám úctu k tým krajinám, ktoré ste vymenovali, ale použili ste ich ako negatívny príklad v tomto, že tento návrh je zlý. Tak mám úctu alebo nemám úctu? Vy ich dávate ako negatívny príklad a potom poviete, mám k nim úctu. Však to je úplne zvrátené, to je schizofrenické. A tie krajiny, povedali ste Burkina Faso, Jemen, Uzbekistan, neviem, ako to tam je, pretože ma to nezaujíma, a dekréty menovať ani nebudem, o to tu nejde, nejde tu o dekréty.
Ale existujú krajiny nám susedné – Poľsko, Maďarsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva –, krajiny, ktoré možno považovať v istých rozmeroch za moderné, za progresívnejšie, ako sme my, a čuduj sa svetu, Benátska komisia o týchto krajinách hovorí ako parlamentných formách vlády, parlamentných republikách a ony, jak je to len možné, že tie krajiny majú zákonnú iniciatívu prezidenta. Ja tomu nerozumiem, oni sú tam asi všetci padnutí na hlavu, že je to tak? To ste nepovedali, toto je od vás korektné, vymenovať Burkina Faso, Jemen, Uzbekistan a neviem kade čo.
Naozaj v dobrom, ja som rád, že je tu táto diskusia a nemám problém, namietajte mi, v čom je to teoreticky alebo pragmaticky zlé. Ja s tým nemám problém a však my máme normálne diskusie. Nerozumiem, prečo vy vždy prídete a útočíte nielen na mňa, na každého. Kľudne hovorím, dajte mi argumenty, prečo nie, možno ich dá kolegyňa Žitňanská, poďme o tom diskutovať, na to je parlament.
Autorizovaný
9:34
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:34
Daniel LipšicJa návrh nepodporím, pretože ja si nemyslím, že by mal v parlamentnej vládnej forme...
Ja návrh nepodporím, pretože ja si nemyslím, že by mal v parlamentnej vládnej forme mať zákonodarnú iniciatívu prezident, tak ako je nastavený v našom ústavnom systéme, je skôr takou vyvažovacou mocou, takou neutrálnou mocou, nemal by priamo vstupovať do legislatívneho procesu na jeho začiatku. Je to pozostatok podľa mojej mienky ešte z prvej republiky, ale nie celkom šťastný, tak isto mal prezident právo aj za prvej republiky predsedať vláde, to sme vypustili už z ústavy tiež, lebo proste do pozície, v ktorej prezident v našom ústavnom systéme je, to podľa mňa nepatrí. Ale myslím si, že je absolútne legitímne o tom diskutovať.
Ja si tiež nemyslím, že sa dá porovnávať situácia zákonodarnej iniciatívy s dekrétmi. Slovensko je parlamentná vládna forma podľa mňa stále, nemyslím si, že existujú nejaké krištáľovo čisté formy, ale my sa k tej parlamentnej vládnej forme, samozrejme, že blížime najviac. Takže ja ten návrh ústavného zákona nepodporím, aj keď sa priznám, že nie som si celkom, nerozumiem celkom tej vášnivej diskusii, lebo, opakujem, jednak to bola tradícia Československa v minulosti, ktoré bolo demokratickou krajinou určite. Podľa mňa nie úplne premyslená, domyslená najmä v systéme, kde prezident disponuje právom suspenzívneho veta, to znamená, že aby mal oprávnenie aj na začiatku a na konci legislatívneho procesu, považujem za nie celkom šťastné, a preto návrh nepodporím.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
11.2.2015 o 9:34 hod.
JUDr. LL.M.
Daniel Lipšic
Videokanál poslanca
Ďakujem, ja si myslím, že každý poslanec má právo podať návrh zákona alebo ústavného zákona. Má zákonodarnú iniciatívu, všetky naše návrhy z opozície väčšinou neprejdú a či už je veľký rozdiel, či majú 20 alebo 30 hlasov, neviem. Tá debata o trhacom kalendári je floskula, ktorú tu zavádzali SDĽ-kári ešte v minulosti, tým by som sa až tak veľmi neoháňal.
Ja návrh nepodporím, pretože ja si nemyslím, že by mal v parlamentnej vládnej forme mať zákonodarnú iniciatívu prezident, tak ako je nastavený v našom ústavnom systéme, je skôr takou vyvažovacou mocou, takou neutrálnou mocou, nemal by priamo vstupovať do legislatívneho procesu na jeho začiatku. Je to pozostatok podľa mojej mienky ešte z prvej republiky, ale nie celkom šťastný, tak isto mal prezident právo aj za prvej republiky predsedať vláde, to sme vypustili už z ústavy tiež, lebo proste do pozície, v ktorej prezident v našom ústavnom systéme je, to podľa mňa nepatrí. Ale myslím si, že je absolútne legitímne o tom diskutovať.
Ja si tiež nemyslím, že sa dá porovnávať situácia zákonodarnej iniciatívy s dekrétmi. Slovensko je parlamentná vládna forma podľa mňa stále, nemyslím si, že existujú nejaké krištáľovo čisté formy, ale my sa k tej parlamentnej vládnej forme, samozrejme, že blížime najviac. Takže ja ten návrh ústavného zákona nepodporím, aj keď sa priznám, že nie som si celkom, nerozumiem celkom tej vášnivej diskusii, lebo, opakujem, jednak to bola tradícia Československa v minulosti, ktoré bolo demokratickou krajinou určite. Podľa mňa nie úplne premyslená, domyslená najmä v systéme, kde prezident disponuje právom suspenzívneho veta, to znamená, že aby mal oprávnenie aj na začiatku a na konci legislatívneho procesu, považujem za nie celkom šťastné, a preto návrh nepodporím.
Autorizovaný
9:37
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:37
Alojz HlinaA čo sa týka toho listingu, zaujíma ma to, to, čo ste vy vraveli, si pozriem, lebo ja mám tie krajiny, ktoré ste vy menovali – Maďarsko, Litva, Lotyšsko,...
A čo sa týka toho listingu, zaujíma ma to, to, čo ste vy vraveli, si pozriem, lebo ja mám tie krajiny, ktoré ste vy menovali – Maďarsko, Litva, Lotyšsko, myslím, ste vraveli, v krajinách iba, ktoré môže vracať zákon, nefigurujú mi v krajinách, kde môže navrhovať zákon. Ale ja pripúšťam, že si to doštudujem, hej, a verím, že ste korektný, že to máte aspoň vy doštudované, lebo toto som si ja nevycucal, tento listing, hej, ale kľudne potom preradím, ak je to tak, hej, ale hovorím, mne figurujú v inom.
A to, že som spomínal tie dekréty, ja som hovoril znova, aby sme nevytrhávali o tom, že čo prezident môže. Prezident môže vládnuť aj dekrétmi, sú také krajiny, kde vládne dekrétmi, pokiaľ nemajú panovníka. Ja som len hovoril, že tu nejaké možnosti, aké sú, dekréty, potom má, môže navrhovať zákony, môže vracať zákony alebo nič. To sú v zásade zjednodušene, ja možno tak právnicky neviem rozprávať, ale zjednodušene štyri tie možnosti, ktoré by ten prezident mohol mať, čiže tá najsilnejšia je tá, dekréty, hej, potom sú návrhy zákonov a potom vracanie zákona a potom nič z pohľadu vracania alebo navrhovania zákonov, to som celé hovoril. Čiže tiež pre určitú korektnosť by bolo dobré povedať, že ja som tu účelovo nehovoril, že váš návrh je o dekrétoch, to som nepovedal. Ach, už nech je to za nami.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
11.2.2015 o 9:37 hod.
Alojz Hlina
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, ku kolegovi len poviem jednu vec. Ja som ústavný návrh zákona nepredložil ani jeden a ani nepredložím. V prípade, že nebudem mať šancu na to, aby prešiel, z úcty. A ja som nepoužil, že ústava je trhací kalendár v reči, vôbec som to nepovedal a ja to nepoužívam.
A čo sa týka toho listingu, zaujíma ma to, to, čo ste vy vraveli, si pozriem, lebo ja mám tie krajiny, ktoré ste vy menovali – Maďarsko, Litva, Lotyšsko, myslím, ste vraveli, v krajinách iba, ktoré môže vracať zákon, nefigurujú mi v krajinách, kde môže navrhovať zákon. Ale ja pripúšťam, že si to doštudujem, hej, a verím, že ste korektný, že to máte aspoň vy doštudované, lebo toto som si ja nevycucal, tento listing, hej, ale kľudne potom preradím, ak je to tak, hej, ale hovorím, mne figurujú v inom.
A to, že som spomínal tie dekréty, ja som hovoril znova, aby sme nevytrhávali o tom, že čo prezident môže. Prezident môže vládnuť aj dekrétmi, sú také krajiny, kde vládne dekrétmi, pokiaľ nemajú panovníka. Ja som len hovoril, že tu nejaké možnosti, aké sú, dekréty, potom má, môže navrhovať zákony, môže vracať zákony alebo nič. To sú v zásade zjednodušene, ja možno tak právnicky neviem rozprávať, ale zjednodušene štyri tie možnosti, ktoré by ten prezident mohol mať, čiže tá najsilnejšia je tá, dekréty, hej, potom sú návrhy zákonov a potom vracanie zákona a potom nič z pohľadu vracania alebo navrhovania zákonov, to som celé hovoril. Čiže tiež pre určitú korektnosť by bolo dobré povedať, že ja som tu účelovo nehovoril, že váš návrh je o dekrétoch, to som nepovedal. Ach, už nech je to za nami.
Autorizovaný
9:38
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:38
Ján MičovskýĎakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
11.2.2015 o 9:38 hod.
Ing. CSc.
Ján Mičovský
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo, dovoľte mi, aby som povedal to takým hlasom, ako to možno pociťuje občan. Občan obyčajne vie, že máme tri také základné roviny ústavných činiteľov, ústavných základní. Tá najnižšia je vláda, potom je parlament a na vrchole je prezident republiky. Zdá sa mi úplne logické, že ak toto uznávame, túto pyramídu, a vieme, že tá základňa, aj ten prvý stupeň má zákonodarnú iniciatívu, má takúto možnosť, zdá sa mi, že odoprieť to tomu vrcholku pyramídy je pre oko občana nie celkom zrozumiteľné, vyjadrujem sa tak v podstate v mene občana, nie v mene nejakého ústavnoprávneho sporu odborníkov. A myslím si, že ak by sme pánovi prezidentovi tomuto a všetkým budúcim takúto možnosť dali, že prezident Slovenskej republiky by nebol ten, ktorý by pravidelne chodil do tejto miestnosti zaťažovať nás zákonmi, ale nepochybne možno očakávať, že vzniknú v budúcnosti, tak ako vznikali v minulosti, patové situácie, keď by sa veľmi hodilo, aby prezident republiky mohol do takejto situácie, ktorá zaváňa patovosťou, vstúpiť zo svojej ústavnej roviny a dať návrh, ktorý by mohol byť odblokovaním ústavného konfliktu alebo nejakej krízy. Takže mne sa ten návrh páči. Je hodný diskusie a ja ho podporím.
Ďakujem.
Autorizovaný
9:40
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:40
Miroslav KadúcPán poslanec Hlina, ten listing, ja nemám problém, ak sa ukáže, že ten listing, ktorým disponujem ja, je zlý, úplne verejne a v pohode priznať, že som sa mýlil. Ale ja vám hovorím, toto je aktuálny stav, včera sme to ešte preverovali, je to stav podľa výsledku z Benátskej komisie 2008, ak ma pamäť neklame, a včera sme preberali, že či to sedí, a malo by to sedieť. A hovorím, sú to krajiny, ktoré sú označované za parlamentnú republiku, takže minimálne ak nie teraz, ja si myslím, že aj teraz, v dvetisícôsmom tieto parlamentné republiky mali, prezident mal zákonodarnú iniciatívu. A čo chcem osobite poďakovať, je ten zmierlivý a rozumný tón, lebo toto sem podľa mňa patrí a takto by sme mali aspoň v mojich očiach teda diskutovať.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
11.2.2015 o 9:40 hod.
JUDr. Ing.
Miroslav Kadúc
Videokanál poslanca
Jasné, pán Lipšic, tá tradícia, je to dobrý príklad, že to bolo za bývalého Československa, ale povedzme si, že aj tam mohlo byť voľačo dobré, takže povedzme, že ten dobrý stav alebo to dobré právo som možnože odtiaľ zobral, ale ten kontext bol úplne iný. Dnes je ten kontext, a to sa, myslím, zhodneme, taký, že prezident je volený priamo a tá legitimita jeho funkcie je asi najsilnejšia v tomto štáte, aká môže byť, a v zásade podľa právneho stavu nemá v rukách nič. Ale potom sa do toho obul Ústavný súd, ktorý pri kauze Čentéš možno kontroverzne, ale predsa rozšíril tú silu tej jeho, alebo právomoc aj na čokoľvek iné a za hranicu jeho reprezentatívnosti. Ja si myslím, že z toho to bolo celkom zrejmé. Preto je podľa mňa legitímne sa o tom baviť, a preto je tu tento návrh.
Pán poslanec Hlina, ten listing, ja nemám problém, ak sa ukáže, že ten listing, ktorým disponujem ja, je zlý, úplne verejne a v pohode priznať, že som sa mýlil. Ale ja vám hovorím, toto je aktuálny stav, včera sme to ešte preverovali, je to stav podľa výsledku z Benátskej komisie 2008, ak ma pamäť neklame, a včera sme preberali, že či to sedí, a malo by to sedieť. A hovorím, sú to krajiny, ktoré sú označované za parlamentnú republiku, takže minimálne ak nie teraz, ja si myslím, že aj teraz, v dvetisícôsmom tieto parlamentné republiky mali, prezident mal zákonodarnú iniciatívu. A čo chcem osobite poďakovať, je ten zmierlivý a rozumný tón, lebo toto sem podľa mňa patrí a takto by sme mali aspoň v mojich očiach teda diskutovať.
Autorizovaný
9:43
Čiže môj návrh zákona sa chce a bude zaoberať situáciou ľudí, ktorí podľa mňa zostali v nie celkom závideniahodnej situácii po platnosti a účinnosti zákona o tepelnej energetike od mája z roku 2004, kedy ich individuálna snaha na zefektívnenie a ušetrenie finančných prostriedkov a vynaloženie finančných prostriedkov pri vykurovaní dostala obrovskú byrokratickú prekážku, dokonca z právnych nálezov až likvidačnú, alebo byrokratický proces, ktorý neumožňuje v správnom konaní alebo stavebnom konaní zriadiť si lacnejší, efektívnejší zdroj vykurovania, ako v súčasnosti majú. Čiže hlavnými cieľmi zákona sú: odstrániť nedostatky súčasnej právnej úpravy zákona č. 657/2004 o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov a posilniť ochranu práv vlastníkov nehnuteľností a dosiahnuť rovnocennú ochranu súkromného vlastníctva a verejného záujmu. A po druhé, umožniť, aby si oprávnené osoby vrátane spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome mohli zvoliť výhodné dodávky tepla. Vypustením ustanovenia zo zákona o tepelnej energetike, podľa ktorého má pri výstavbe tepelných zariadení na vymedzenom území dodávateľ tepla v konaní podľa stavebného zákona postavenie takzvaného dotknutého orgánu, a toto stanovisko, nech sa tá diskusia uberie už akýmkoľvek smerom, je v stavebnom konaní záväzné ako účastníka konania.
V tomto smere chcem povedať, že od posledného prerokovávania tohoto bodu prišla možno ďalšia iniciatíva, s týmto sme spojili sily a dokonca v tejto veci bola interpelovaná, v úvodzovkách, alebo položená otázka Európskej komisii, keďže táto zmena v našom právnom systéme v tejto norme prišla ako keby pod gesciou Európskej únie. A chcem povedať, tak ako bolo prezentované aj v médiách, aj pri príprave tohoto návrhu v spolupráci so stranou SaS sme dostali odpoveď od Európskej komisie, že nie je pravdou to, čo dôvodil v dôvodovej správe predkladateľ, že je v úmysle a v zámere Európskeho spoločenstva, aby bez akýchkoľvek podmienok boli obyvatelia akéhokoľvek členského štátu nútení zostávať v systéme centrálneho vykurovania bez možnosti odpojenia sa, keďže centrálny zdroj tepla je v stavebnom konaní tým subjektom, ktorý môže podať negatívne stanovisko, a keďže je záväzné, tak stavebný úrad toto stanovisko musí akceptovať. Európska komisia sa vyjadrila jednoznačne. Ak existuje efektívnejší – a teraz citujem – a lacnejší zdroj vykurovania, nemá členský štát právo v zákonodarstve upraviť to, že neexistuje možnosť sa od centrálneho zdroja odpojiť.
Toľko legislatíva, toľko dôvody, čo je a čo nie je transpozícia. Transpozícia bola urobená nad rámec vôle Európskeho spoločenstva a tým pádom je úplne jasné, že niekto urobil v zákonnej norme nadprácu, čo vyvolalo odpor obyvateľstva, dokonca prejavený v petícii, kde je do súčasného momentu nazbieraných viac ako desaťtisíc podpisov, aby ľudia, ktorí nájdu efektívnejší zdroj tepla, a to môže mať dve cesty: Môže to byť o tom, aby centrálne zdroje tepla často aj pod gesciou štátu zefektívnili svoje výrobné kapacity a aby cena za vykurovanie bola lacnejšia, ako keď si budú ľudia vykurovať svoje bytové jednotky sami. Nemá totižto logiku; ak si niekto spomenie na Anglicko, kedy centrálne zdroje tepla vznikali. Ony mali dva dôvody. Prvý bol environmentálny, bol to taký ten Londýn konca 19. storočia, kedy ovzdušie bolo už takým spôsobom znečistené, že začali vznikať na tej magistrátnej alebo miestnej úrovni snahy, ako dostať komíny z bytových jednotiek mimo priestoru, kde ľudia bývajú, a to bol ten a doteraz tam trvá ten environmentálny moment. A druhý bol, samozrejme, ekonomický, keď sa viac bytových jednotiek spojí a budú vykurované z jedného od ľudských obydlí vzdialeného vykurovacieho bodu, tak to musí byť predsa lacnejšie.
Toto na Slovensku prestalo platiť a máme prepočty, analýzy, tabuľky, že ak sa rozhodne jeden bytový dom, že bude vykurovaný drahším nosičom a splní náročné environmentálne kritériá, napríklad na plyn, tak čuduj sa svete, na Slovensku sme to dopracovali tak, že je to až o tristo eur lacnejšie na bytovú jednotku v rámci vykurovacej sezóny, čo je podľa mňa absolútne neakceptovateľné a Európska komisia má v tom jasno, keďže hovorí nielen o efektívnejšom vykurovaní, ale dokonca expressis verbis lacnejšom. Vtedy členský štát musí legislatívu upraviť tak, aby sme im to umožnili.
Toto je gro prvej časti návrhu zákona. Ak by vznikli pochybnosti, keďže tá príprava od ostatného predloženia návrhu zákona bola aj z právneho hľadiska lepšia a minule, myslím, že to bol pán spravodajca, mal v zásade problém s tým, že, a dokonca ministerstvo v rámci mediálneho priestoru sa vyjadrilo, že predsa to nie je tak, že je to záväzné stanovisko a že na konci rozhoduje aj tak stavebný úrad. Tak tá pravda je taká, že záväzné stanovisko dodávateľa rozhodnutie stavebného úradu predurčuje, keďže podľa § 140b) ods. 1 druhej vety stavebného zákona "obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci". Proste ak centrálny dodávateľ tepla, ktorý sa zmenou zákona stal v predmetnom stavebnom konaní tým orgánom, ktorý môže vydať takéto záväzné stanovisko, tak stavebný úrad nemôže rozhodnúť v jeho rozpore. Bodka. Nemôže, nerozhoduje, už mám vylistovaných možno, ak to, ak som to dobre zrátal 42 prípadov, kedy takto nerozhodol.
A efektívnejšie zdroje tepla dokonca, ktoré presahujú environmentálne štandardy miestnych centrálnych vykurovateľov, sú lacnejší, sú ekologickejší, sú postavení na modernejších technológiách, tak centrálni dodávatelia tepla, ktorým týmto odchádza biznis a kšeft, jednoznačne budú v tomto správnom konaní posielať záporné stanoviská z rôznych dôvodov. A, bohužiaľ, je to tak, že v stavebnom konaní stavebný úrad ani nemôže rozhodnúť inak, ak ten, komu sa kazí biznis, povie, že nie, nedám súhlas na odpojenie bytovej jednotky, stavebný úrad nie že môže rozhodnúť. Už máme dostatočný osem-, deväťmesačný odstup od účinnosti tohoto zákona a vieme, že takéto stanoviská proste dávajú a tým pádom bránia ľuďom organizovať svoje vykurovanie efektívnejšie, ekologickejšie a lacnejšie.
Druhá časť návrhu zákona, ktorý je rozšírený, sa týka možno zložitejšieho problému z pohľadu jednotlivých bytových jednotiek, ale dotýka sa bytových domov. A ide o to, že v bytových domoch sa často zriaďujú inými subjektami, ako sú priamo bytové jednotky, vecné bremená a do katastra nehnuteľností sa zapisujú bremená iných subjektov, ako priamo bývajú alebo využívajú bytové jednotky. Čiže ide o to, že v bytovom dome sa nachádza priestor, ktorý ak by sme išli podľa ochrany súkromného vlastníctva, by mal niekto, ak ho využíva, či už kotolňa, alebo nejaký iný subjekt ako priamo vlastníci bytových jednotiek, mal by platiť nájom. Náš právny systém alebo teda zákon ráta iba s tým, že sa poskytne ako keby jednorazová náhrada a neexistuje tento prepoj, že niekto užíva cudzí z tohoto pohľadu majetok za bezodplatu, alebo teda nanajvýš sa stalo to, že prichádza ako keby k mechanizmu jednorazového vyplatenia a bodka a tento subjekt získa nebytovú časť bytových domov ako keby na používanie na veky.
S tým súvisí aj procesuálny problém, čo je druhý okruh tejto časti, že držiteľ povolenia uplatňujúci si vecné bremeno podľa § 10 ods. 10 zákona o energetike je písomne povinný oznámiť vlastníkovi nehnuteľnosti výpis, vykonanie zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností, čiže aby mohol využívať, zákonodarca však na vykonanie tejto povinnosti neustanovil žiadnu lehotu. V návrhu zákona sa teda tento návrh odstraňuje, to znamená, že keď už sa má dostať iba k tomu kvázi malému odškodneniu, tak je tomu účinne bránené, pretože neexistuje zo zákona žiadna lehota, v ktorej tento subjekt musí tento zápis do katastra nehnuteľností urobiť. A my zavádzame lehotu 20 dní alebo snažíme sa zaviesť lehotu 20 dní, aby toto vecné bremeno bolo zriadené a aby teda tí ľudia, ktorí reálne ten majetok vlastnia, sa dostali k peniazom, ak niekto používa ich majetok.
Čiže navrhujeme, aby vlastníkovi nehnuteľnosti patril nárok na primeranú jednorazovú náhradu za zriadenie akéhokoľvek vecného bremena vždy od dňa jeho uplatnenia, a aby tá doba, kedy ten, kto tento majetok chce používať, netrvala večne, čo sú teraz mnohé príklady, ale aby to bolo povinnosťou do 20 dní urobiť na zápis do katastra nehnuteľností. Ak by bola potreba, tú druhú časť môžem dovysvetliť.
Takže návrh obsahuje dve časti. Jedna sa týka odpájania od centrálnych zdrojov a umožnenie procesu. Druhá sa týka toho, ak niekto využíva cudzí majetok alebo majetok, ktorý je v nebytových priestoroch vlastníkov nehnuteľností, aby, keď už zákonodarca mal snahu, aby za to dostali peniaze, tak to treba urobiť poriadne a treba určiť lehotu, ktorá podľa mňa zabezpečí to, že ľudia prídu k oprávnenému nároku, že niekto využíva ich majetok.
Týmto vás prosím o podporu tohto návrhu zákona a dúfam, že možnosť opraviť podľa mňa nedobre transponovanú smernicu a vyhovieť ľuďom, ktorí by mohli prísť k svojim vlastným peniazom, je predmetom tejto podľa mňa nie politickej novely zákona, z môjho pohľadu, a nebudem sa báť, novela, ktorá v máji nadobudla účinnosť, bola podľa mňa pod lobistickým tlakom. Ak máme záujem, aby sme tento lobistický tlak z tohto návrhu zákona dostali preč, tak vás prosím o podporu. A dúfam, že chceme vystaviť to, že sme tu na to, aby sme obhájili verejný záujem, že argument 10-tisíc ľudí je dostatočný, 42 bytových spoločenstiev rovnako na to, aby sme túto úpravu zákona prijali.
Ďakujem za pozornosť.
Uvádzajúci uvádza bod
11.2.2015 o 9:43 hod.
Mgr.
Jozef Viskupič
Videokanál poslanca
Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovolím si predložiť návrh zákona, kým ešte môžem, ktorý sa v podstatnej miere venuje dvom veciam. Na základe vlastného uváženia pod možným tlakom verejnosti petičnou akciou zainteresovanými subjektami som si dovolil vypracovať návrh zákona, ktorý hovorí o odstránení nedostatkov jednej súčasnej právnej úpravy. Pred časom sme sa o časti tohto návrhu zákona tu bavili, rozšíril som ju o ďalšiu a medzičasom som bol oslovený možnými všetkými tromi zainteresovanými subjektami, čiže vlastníkmi bytových jednotiek a správcami spoločenstiev, zástupcami, ktorí zastupujú takzvané centrálne zdroje tepla, ale aj, v úvodzovkách, ľudovo nazvanými takzvanými kotlikármi, čiže ľuďmi, ktorí pomáhajú alebo priamo montujú individuálne vykurovanie do bytových jednotiek.
Čiže môj návrh zákona sa chce a bude zaoberať situáciou ľudí, ktorí podľa mňa zostali v nie celkom závideniahodnej situácii po platnosti a účinnosti zákona o tepelnej energetike od mája z roku 2004, kedy ich individuálna snaha na zefektívnenie a ušetrenie finančných prostriedkov a vynaloženie finančných prostriedkov pri vykurovaní dostala obrovskú byrokratickú prekážku, dokonca z právnych nálezov až likvidačnú, alebo byrokratický proces, ktorý neumožňuje v správnom konaní alebo stavebnom konaní zriadiť si lacnejší, efektívnejší zdroj vykurovania, ako v súčasnosti majú. Čiže hlavnými cieľmi zákona sú: odstrániť nedostatky súčasnej právnej úpravy zákona č. 657/2004 o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov a posilniť ochranu práv vlastníkov nehnuteľností a dosiahnuť rovnocennú ochranu súkromného vlastníctva a verejného záujmu. A po druhé, umožniť, aby si oprávnené osoby vrátane spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome mohli zvoliť výhodné dodávky tepla. Vypustením ustanovenia zo zákona o tepelnej energetike, podľa ktorého má pri výstavbe tepelných zariadení na vymedzenom území dodávateľ tepla v konaní podľa stavebného zákona postavenie takzvaného dotknutého orgánu, a toto stanovisko, nech sa tá diskusia uberie už akýmkoľvek smerom, je v stavebnom konaní záväzné ako účastníka konania.
V tomto smere chcem povedať, že od posledného prerokovávania tohoto bodu prišla možno ďalšia iniciatíva, s týmto sme spojili sily a dokonca v tejto veci bola interpelovaná, v úvodzovkách, alebo položená otázka Európskej komisii, keďže táto zmena v našom právnom systéme v tejto norme prišla ako keby pod gesciou Európskej únie. A chcem povedať, tak ako bolo prezentované aj v médiách, aj pri príprave tohoto návrhu v spolupráci so stranou SaS sme dostali odpoveď od Európskej komisie, že nie je pravdou to, čo dôvodil v dôvodovej správe predkladateľ, že je v úmysle a v zámere Európskeho spoločenstva, aby bez akýchkoľvek podmienok boli obyvatelia akéhokoľvek členského štátu nútení zostávať v systéme centrálneho vykurovania bez možnosti odpojenia sa, keďže centrálny zdroj tepla je v stavebnom konaní tým subjektom, ktorý môže podať negatívne stanovisko, a keďže je záväzné, tak stavebný úrad toto stanovisko musí akceptovať. Európska komisia sa vyjadrila jednoznačne. Ak existuje efektívnejší – a teraz citujem – a lacnejší zdroj vykurovania, nemá členský štát právo v zákonodarstve upraviť to, že neexistuje možnosť sa od centrálneho zdroja odpojiť.
Toľko legislatíva, toľko dôvody, čo je a čo nie je transpozícia. Transpozícia bola urobená nad rámec vôle Európskeho spoločenstva a tým pádom je úplne jasné, že niekto urobil v zákonnej norme nadprácu, čo vyvolalo odpor obyvateľstva, dokonca prejavený v petícii, kde je do súčasného momentu nazbieraných viac ako desaťtisíc podpisov, aby ľudia, ktorí nájdu efektívnejší zdroj tepla, a to môže mať dve cesty: Môže to byť o tom, aby centrálne zdroje tepla často aj pod gesciou štátu zefektívnili svoje výrobné kapacity a aby cena za vykurovanie bola lacnejšia, ako keď si budú ľudia vykurovať svoje bytové jednotky sami. Nemá totižto logiku; ak si niekto spomenie na Anglicko, kedy centrálne zdroje tepla vznikali. Ony mali dva dôvody. Prvý bol environmentálny, bol to taký ten Londýn konca 19. storočia, kedy ovzdušie bolo už takým spôsobom znečistené, že začali vznikať na tej magistrátnej alebo miestnej úrovni snahy, ako dostať komíny z bytových jednotiek mimo priestoru, kde ľudia bývajú, a to bol ten a doteraz tam trvá ten environmentálny moment. A druhý bol, samozrejme, ekonomický, keď sa viac bytových jednotiek spojí a budú vykurované z jedného od ľudských obydlí vzdialeného vykurovacieho bodu, tak to musí byť predsa lacnejšie.
Toto na Slovensku prestalo platiť a máme prepočty, analýzy, tabuľky, že ak sa rozhodne jeden bytový dom, že bude vykurovaný drahším nosičom a splní náročné environmentálne kritériá, napríklad na plyn, tak čuduj sa svete, na Slovensku sme to dopracovali tak, že je to až o tristo eur lacnejšie na bytovú jednotku v rámci vykurovacej sezóny, čo je podľa mňa absolútne neakceptovateľné a Európska komisia má v tom jasno, keďže hovorí nielen o efektívnejšom vykurovaní, ale dokonca expressis verbis lacnejšom. Vtedy členský štát musí legislatívu upraviť tak, aby sme im to umožnili.
Toto je gro prvej časti návrhu zákona. Ak by vznikli pochybnosti, keďže tá príprava od ostatného predloženia návrhu zákona bola aj z právneho hľadiska lepšia a minule, myslím, že to bol pán spravodajca, mal v zásade problém s tým, že, a dokonca ministerstvo v rámci mediálneho priestoru sa vyjadrilo, že predsa to nie je tak, že je to záväzné stanovisko a že na konci rozhoduje aj tak stavebný úrad. Tak tá pravda je taká, že záväzné stanovisko dodávateľa rozhodnutie stavebného úradu predurčuje, keďže podľa § 140b) ods. 1 druhej vety stavebného zákona "obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci". Proste ak centrálny dodávateľ tepla, ktorý sa zmenou zákona stal v predmetnom stavebnom konaní tým orgánom, ktorý môže vydať takéto záväzné stanovisko, tak stavebný úrad nemôže rozhodnúť v jeho rozpore. Bodka. Nemôže, nerozhoduje, už mám vylistovaných možno, ak to, ak som to dobre zrátal 42 prípadov, kedy takto nerozhodol.
A efektívnejšie zdroje tepla dokonca, ktoré presahujú environmentálne štandardy miestnych centrálnych vykurovateľov, sú lacnejší, sú ekologickejší, sú postavení na modernejších technológiách, tak centrálni dodávatelia tepla, ktorým týmto odchádza biznis a kšeft, jednoznačne budú v tomto správnom konaní posielať záporné stanoviská z rôznych dôvodov. A, bohužiaľ, je to tak, že v stavebnom konaní stavebný úrad ani nemôže rozhodnúť inak, ak ten, komu sa kazí biznis, povie, že nie, nedám súhlas na odpojenie bytovej jednotky, stavebný úrad nie že môže rozhodnúť. Už máme dostatočný osem-, deväťmesačný odstup od účinnosti tohoto zákona a vieme, že takéto stanoviská proste dávajú a tým pádom bránia ľuďom organizovať svoje vykurovanie efektívnejšie, ekologickejšie a lacnejšie.
Druhá časť návrhu zákona, ktorý je rozšírený, sa týka možno zložitejšieho problému z pohľadu jednotlivých bytových jednotiek, ale dotýka sa bytových domov. A ide o to, že v bytových domoch sa často zriaďujú inými subjektami, ako sú priamo bytové jednotky, vecné bremená a do katastra nehnuteľností sa zapisujú bremená iných subjektov, ako priamo bývajú alebo využívajú bytové jednotky. Čiže ide o to, že v bytovom dome sa nachádza priestor, ktorý ak by sme išli podľa ochrany súkromného vlastníctva, by mal niekto, ak ho využíva, či už kotolňa, alebo nejaký iný subjekt ako priamo vlastníci bytových jednotiek, mal by platiť nájom. Náš právny systém alebo teda zákon ráta iba s tým, že sa poskytne ako keby jednorazová náhrada a neexistuje tento prepoj, že niekto užíva cudzí z tohoto pohľadu majetok za bezodplatu, alebo teda nanajvýš sa stalo to, že prichádza ako keby k mechanizmu jednorazového vyplatenia a bodka a tento subjekt získa nebytovú časť bytových domov ako keby na používanie na veky.
S tým súvisí aj procesuálny problém, čo je druhý okruh tejto časti, že držiteľ povolenia uplatňujúci si vecné bremeno podľa § 10 ods. 10 zákona o energetike je písomne povinný oznámiť vlastníkovi nehnuteľnosti výpis, vykonanie zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností, čiže aby mohol využívať, zákonodarca však na vykonanie tejto povinnosti neustanovil žiadnu lehotu. V návrhu zákona sa teda tento návrh odstraňuje, to znamená, že keď už sa má dostať iba k tomu kvázi malému odškodneniu, tak je tomu účinne bránené, pretože neexistuje zo zákona žiadna lehota, v ktorej tento subjekt musí tento zápis do katastra nehnuteľností urobiť. A my zavádzame lehotu 20 dní alebo snažíme sa zaviesť lehotu 20 dní, aby toto vecné bremeno bolo zriadené a aby teda tí ľudia, ktorí reálne ten majetok vlastnia, sa dostali k peniazom, ak niekto používa ich majetok.
Čiže navrhujeme, aby vlastníkovi nehnuteľnosti patril nárok na primeranú jednorazovú náhradu za zriadenie akéhokoľvek vecného bremena vždy od dňa jeho uplatnenia, a aby tá doba, kedy ten, kto tento majetok chce používať, netrvala večne, čo sú teraz mnohé príklady, ale aby to bolo povinnosťou do 20 dní urobiť na zápis do katastra nehnuteľností. Ak by bola potreba, tú druhú časť môžem dovysvetliť.
Takže návrh obsahuje dve časti. Jedna sa týka odpájania od centrálnych zdrojov a umožnenie procesu. Druhá sa týka toho, ak niekto využíva cudzí majetok alebo majetok, ktorý je v nebytových priestoroch vlastníkov nehnuteľností, aby, keď už zákonodarca mal snahu, aby za to dostali peniaze, tak to treba urobiť poriadne a treba určiť lehotu, ktorá podľa mňa zabezpečí to, že ľudia prídu k oprávnenému nároku, že niekto využíva ich majetok.
Týmto vás prosím o podporu tohto návrhu zákona a dúfam, že možnosť opraviť podľa mňa nedobre transponovanú smernicu a vyhovieť ľuďom, ktorí by mohli prísť k svojim vlastným peniazom, je predmetom tejto podľa mňa nie politickej novely zákona, z môjho pohľadu, a nebudem sa báť, novela, ktorá v máji nadobudla účinnosť, bola podľa mňa pod lobistickým tlakom. Ak máme záujem, aby sme tento lobistický tlak z tohto návrhu zákona dostali preč, tak vás prosím o podporu. A dúfam, že chceme vystaviť to, že sme tu na to, aby sme obhájili verejný záujem, že argument 10-tisíc ľudí je dostatočný, 42 bytových spoločenstiev rovnako na to, aby sme túto úpravu zákona prijali.
Ďakujem za pozornosť.
Autorizovaný