46. schôdza

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, zámerom predloženého návrhu zákona je riešenie aplikačných problémov, ktoré vyplynuli z doterajšej praxe.
Ide najmä o úpravu súvisiacu s oneskoreným podávaním prihlášky na verejné zdravotné poistenie dieťaťa po jeho narodení alebo ak prihláška nebola podaná vôbec a o úpravu súvisiacu s úhradou neodkladnej zdravotnej starostlivosti osobám, ktoré z dôvodu nepodania prihlášky na verejné zdravotné poistenie alebo nepreukázania poistného vzťahu majú právo len na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Z hľadiska požiadaviek praxe sa upravujú napríklad aj ustanovenia upravujúce výkaz nedoplatkov a vyhotovenia a doručenia preukazu poistenca.
Vzhľadom na požiadavky aplikačnej praxe návrh zákona obsahuje aj novelizáciu ustanovení súvisiacich so zavedením elektronizácie v zdravotníctve, ktoré sa nachádzajú v jednotlivých článkoch návrhu zákona.
Ide najmä o spresnenie definície Národného zdravotníckeho informačného systému, umožnenie prístupu zdravotných poisťovní do Národného zdravotníckeho informačného systému, spresnenie procesu overovania zhody informačných systémov poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a zdravotnej poisťovne a o úpravu súvisiacu s definovaním účelu sprístupňovania údajov v anonymizovanej podobe a v agregovanej podobe národných zdravotných a administratívnych registrov. Na zaistenie bezpečnostného pripojenia do Národného zdravotníckeho informačného systému sa precizuje spôsob a proces posudzovania zhody informačných systémov so štandardmi a lehoty tohto procesu. Ďalej sa predovšetkým precizuje rozsah údajov v elektronickej zdravotnej knižke osoby, ustanovuje sa proces aktualizácie zdravotných záznamov v elektronickej knižke osoby a určujú sa náležitosti elektronického zdravotného záznamu.
Jednoznačne sa ustanovuje rozsah údajov, spôsob ich sprístupnenia a okruh zdravotníckych pracovníkov, ktorým sú údaje sprístupnené, a proces a spôsob sprístupňovania elektronických zdravotných záznamov ošetrujúcim zdravotníckym pracovníkom, na ktoré nemajú automatický prístup. Na začatie plnej prevádzky elektronických služieb je nevyhnutné ustanoviť aj náležitosti jednoznačného identifikátora na žiadankách, odporúčaniach a lekárskych predpisoch alebo lekárskych poukazoch.
V návrhu zákona sa precizuje aj zoznam prioritných chorôb v nadväznosti na zmenu zoznamu chorôb podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb v zákone o zdravotnej starostlivosti a precizuje sa aj zoznam ambulancií špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti.
Predpokladá sa, že navrhované zmeny budú mať pozitívne sociálne vplyvy predovšetkým v súvislosti s prístupom osoby, resp. poistenca k informáciám o svojom zdravotnom stave a v súvislosti s nulovým doplatkom poistenca za lekársky predpis, ak lekár vypíše lekársky predpis s elektronickým identifikátorom.
Predpokladá sa negatívny vplyv na zdroje verejného poistenia z dôvodu zvýšenia príspevku zdravotnej poisťovne na správu a rozvoj Národného centra zdravotníckych informácií.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán minister. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
A dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pre zdravotníctvo, Jozefovi Valockému. Nech sa páči, pán poslanec.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, bol som určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1353). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu. Skončil som.

Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky od pána poslanca Jozefa Mihála a pána poslanca Hlinu.
Nech sa páči, pán poslanec Mihál, máte slovo. Za ním vystúpi pán poslanec Hlina.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, témou môjho vystúpenia k pripravovanej, resp. k predloženej vládnej novele zákona o zdravotnom poistení sú poznámky k zavedeniu odpočítateľnej položky v zdravotnom poistení, ktorá nám platí od 1. januára 2015. Budem o tom hovoriť preto, pretože viem, že ministerstvo zdravotníctva sleduje, čo sa deje vo verejnosti, akým spôsobom to za ten necelý mesiac a pol funguje a nefunguje to dobre. Čiže viem, že sa pripravujú do druhého čítania pozmeňujúce návrhy. Takže veľmi rád by som prispel svojimi poznatkami, ktoré mám, si trúfam povedať, nemalé, keďže som za posledné dva mesiace absolvoval množstvo školení a vyškolil som asi 4-tisíc ľudí aj z odpočítateľnej položky na zdravotné poistenie. A trúfam si povedať, že teda išlo to cezo mňa zodpovedne v súlade so zákonom, v súlade s tým, čo v zákone je napísané. A rád si dovolím povedať aj spätnú väzbu, ktorú mám od ľudí, ktorých sa to týka.
Tak odpočítateľná položka, ktorá bola zavedená od 1. januára. Jej cieľom je znížiť odvody nízkopríjmovým zamestnancom, to znamená znížiť mzdové náklady zamestnávateľom, ktorí takýchto zamestnancov zamestnávajú, a zároveň zvýšiť čistú mzdu týchto zamestnancov. S týmto cieľom sa teda presadila zmena zákona, podľa ktorej si zamestnanci v pracovnom pomere, v štátnozamestnaneckom pomere, v služobnom pomere a v štátnej službe môžu uplatniť odpočítateľnú položku, ktorej výška za rok je v ideálnom prípade 4 560 eur, s tým, že zákon stanovuje ďalšie pravidlá, pri ktorých sa odpočítateľná položka znižuje. Tým najzávažnejším pravidlom je vlastne pravidlo, podľa ktorého pri každom jednom eure príjmu poistenca nad 4 560 eur sa odpočítateľná položka znižuje o eurá, dve. To znamená, s narastajúcim príjmom nad výšku súčasne platnej ročnej minimálnej mzdy odpočítateľná položka pomerne rýchlym tempom klesá. Keď to premietnem do vyjadrenia mesačného príjmu, tak pri mesačnom príjme vo výške mesačnej štandardnej minimálnej mzdy 380 eur je odpočítateľná položka vo výške týchto 380 eur. To znamená, že zamestnanec, ktorý zarobí presne 380 eur, neplatí žiadne preddavky na zdravotné poistenie a neplatí ich ani jeho zamestnávateľ. So zvyšujúcim sa príjmom odpočítateľná položka klesá, napríklad pri 400-eurovom príjme je už len 340 eur. Čiže tam už nám vznikne vymeriavací základ vo výške 60 eur, z ktorého sa už platia preddavky, samozrejme, v omnoho v nižšej výške ako v minulom roku. Povedzme, pri 50-eurovom príjme je odpočítateľná položka už len vo výške 140 eur a pri 570-eurovom príjme je odpočítateľná položka čistá nula. A takisto pri každom vyššom príjme nad 570 eur je odpočítateľná položka čistá nula.
Ako prvý problém vidím to, že túto výhodu zaznamenali len zamestnanci v pracovnom pomere, v štátnozamestnaneckom pomere, v štátnej službe, v služobnom pomere. Čiže netýka sa ďalších skupín poistencov definovaných ako zamestnanci podľa zákona o zdravotnom poistení, kde chcem v prvom rade spomenúť dohodárov, ale ďalej napríklad i poslancov obecných zastupiteľstiev, členov štatutárnych orgánov, právnických osôb. Napríklad predseda spoločenstva vlastníkov bytov ak dostáva za funkciu nejakú symbolickú odmenu, platí z nej zdravotné odvody tak ako doteraz, nič sa na tom nezmenilo.
Čo vidím ako problém, ktorý vystúpil práve teraz do pozornosti v súvislosti s referendom, ktoré sa konalo v sobotu 7. februára. Členovia referendových komisií, predseda, zapisovateľ, ktorí poberajú za účasť v referendovej komisii určitú symbolickú odmenu, sú tiež v postavení zamestnanca podľa zákona o zdravotnom poistení. Úrad, mestský, obecný, v ktorého v pôsobnosti sú v okrskovej referendovej komisii, ich prihlasuje na ten jeden jediný deň konania referenda ako svojich zamestnancov do zdravotnej poisťovne a z tej symbolickej odmeny sa odvádza poistné na zdravotné poistenie. Ani takíto občania, ani takíto poistenci si nemôžu uplatniť odpočítateľnú položku, čo by možno nemuselo nikomu pri tých zhruba 40-eurových príjmoch až tak veľmi vadiť. Bude to však vadiť niekomu inému, a to zamestnávateľovi, ktorý ich zamestnáva v riadnom pracovnom pomere, čo o chvíľu zdôvodním.
Odpočítateľnú položku si nemôžu uplatniť ani ďalší poistenci, ktorí nie sú zamestnancami, v prvom rade hovorím o samostatne zárobkovo činných osobách (SZČO), či už sú to živnostníci, či už sú to rôzni sprostredkovatelia, umelci, autori, znalci, tlmočníci, samostatne hospodáriaci roľníci. Oni sa, skrátka, dostali do nejakej druhej kategórie občanov poistencov a na túto výhodu nemajú nárok. Svoj vymeriavací základ si takto znížiť nemôžu. A naviac sa im každoročne, naopak, odvody na zdravotné poistenie zvyšujú, či už je to kvôli permanentnému zvyšovaniu tzv. minimálneho vymeriavacieho základu, ktorý je v tomto roku už 412 eur, a tým pádom to minimálne povinné poistné je viac ako 57 eur, alebo je to kvôli neustálemu znižovaniu koeficientu, ktorým sa predeľuje základ dane z daňového priznania takejto osoby. V tomto roku je už na tej snáď definitívnej úrovni 1,486, čo znamená, že aj tým živnostníkom a ďalším SZČO, ktorí dosahujú relatívne vyššie príjmy, sa vymeriavací základ permanentne zvyšuje. Aj keby ten ich príjem ako taký bol niekoľko rokov po sebe konštantný stále platia vyššie a vyššie zdravotné odvody.
Čiže to hodnotím veľmi negatívne, u týchto skupín poistencov žiadne výhody plynúce zo zavedenia odpočítateľnej položky nie sú, práve, naopak, odvody sa im zvyšujú a v prípade, že má niekto súbeh zamestnania v pracovnom pomere a zároveň si chce vylepšiť svoju životnú situáciu tým, že popri zamestnaní nadrobno podniká, tak ten jeho príjem, ktorý dosiahne zo živnosti popri zamestnaní, mu vlastne spôsobuje pokles odpočítateľnej položky na úrovni ročného zúčtovania a aj teda, hoci je zamestnancom v pracovnom pomere a možno zarába minimálnu mzdu alebo mzdu niekde na úrovni 500 eur, odpočítateľnú položku spolu so svojím zamestnávateľom vlastne nevyužije, pretože ďalší bočný príjem zo živnosti pre neho bude znamenať fakticky zánik tohto nároku.
To, mimochodom, znamená, ten systém je nastavený z tohto pohľadu veľmi zle, pretože je demotivačný. Keď si zamestnávateľ uvedomí, ak má dvoch zamestnancov, obidvaja zarábajú, povedzme, 400 eur mesačne, jeden z nich má len tento príjem u zamestnávateľa, je to tých 400 eur mesačne, a druhý okrem tohto príjmu sa snaží zlepšiť finančnú situáciu seba, svojej rodiny tým, že popri zamestnaní ešte podniká a privyrobí si pár eur navyše, tak vlastne čo stane? Ten zamestnanec, ktorý zarába tých 400 eur mesačne a okrem toho sa o nič ďalšie nesnaží, má vymeriavací základ pri odpočítateľnej položke vo výške 340 eur, má ten vymeriavací základ 60 eur, to znamená z pohľadu zamestnávateľa zamestnávateľ platí 10 % zo 60 eur, 6 eur mesačne, symbolickú sumu odvodov na zdravotné poistenie, čo nepochybne toho zamestnávateľa teší. Ten druhý zamestnanec, ktorý však má popri tomto zamestnaní aj živnosť, si, po prvé, nemôže uplatniť odpočítateľnú položku pri výpočte preddavkov, musí čakať na ročné zúčtovanie, to je jedna vec, pričom druhá vec je, v ročnom zúčtovaní sa mu pri výpočte odpočítateľnej položky zohľadní aj vymeriavací základ, ktorý dosiahne z tej živnosti, ktorú má na vylepšenie svojich príjmov, a platí pravidlo, za každé jedno euro vymeriavacieho základu, ktorý dosiahne z tej živnosti, sa odpočítateľná položka zníži o eurá dve, čo vlastne znamená, že takýto zamestnávateľ, ktorý má takéhoto aktívneho zamestnanca, aktívneho v tom zmysle, že mu nestačí tých 400 eur, ale snaží sa zlepšiť si situáciu privyrobením na živnosť, tak takýto zamestnávateľ takéhoto zamestnanca možno prepustí zo zamestnania, pretože inak za neho bude platiť plné zdravotné odvody, hoci má rovnakých 400 eur mesačne ako ten prvý zamestnanec, ktorý žiadnu živnosť nemá.
Čiže ešte raz poviem to, čo som povedal, máme dvoch zamestnancov, pričom obidvaja zarábajú 400 eur mesačne, z nich jeden má len tento príjem a nič iné, za neho platí zamestnávateľ 6 eur mesačne na zdravotné odvody, druhý, ktorý si chce privyrobiť, tak popri tom zamestnaní má ešte nejakú živnosť, na ktorú bude mať základ ročný, povedzme, 2 000 – 2 500 eur, čo nie je nejaká premrštená suma, tak za neho bude platiť zamestnávateľ plné zdravotné odvody, to znamená pri príjme 400 eur mesačne 40 eur mesačne. To je 34 eur mesačne rozdiel, za rok je to okolo 400 eur. Je možné, že práve kvôli tomu bude mať ten zamestnanec, ktorý má tú živnosť, problémy, pretože bude stáť zamestnávateľa o 400 eur, to je ten jeden mesačný plat zamestnanca, mesačne viac.
O týchto skutočnostiach však, pán minister spolu s pánom premiérom, neradi hovoríte, ale je to tak, zavedenie odpočítateľnej položky je diskriminujúce pre tých ľudí, ktorí sú aktívni a ktorým tá minimálna mzda v zamestnaní jednoducho nestačí. A je logické, že im ani stačiť nemôže, zvlášť v prípade, keď ide o živiteľa rodiny a napríklad prípady, keď jeho manželka je doma na rodičovskom príspevku, majú dve-tri deti a je na tom živiteľovi rodiny, aby rodinu zabezpečil. Je jasné, že hoci má zamestnanie so 400- alebo 500-eurovým platom, že mu to nemôže stačiť. A preto všetka česť pred takýmito ľuďmi, živiteľmi rodín, že sa snažia, obetujú sa možno svojím spôsobom, pracujú 16 hodín denne, majú živnosť, alebo majú viac zamestnaní, majú dohody. Tak títo aktívnejší zamestnanci sú diskriminovaní tým, že na odpočítateľnú položku fakticky nárok mať nebudú. A ich zamestnávateľ na nich bude hľadieť krivým okom, lebo ten zamestnávateľ z toho nič nemá, že oni si niekde bokom privyrobia. Ale zamestnávateľ bude škodný na tom, že si pri takomto zamestnancovi, ktorý má bočné príjmy, nebude môcť znížiť zdravotné odvody. Toto môže viesť k strate zamestnania takéhoto aktívneho zamestnanca. To vám vytýkam, odpočítateľná položka je v tomto nastavená absolútne zle a demotivujúco.
Ak ste chceli dosiahnuť to, aby stále viac a viac ľudí zarábalo 380 alebo 400 eur, áno, týmto opatrením sa nepochybne vytiahne pár tisíc ľudí z úradov práce a ľahšie si nájde zamestnanie, to je nespochybniteľné, ale na druhej strane likvidujete tých, ktorí sú aktívnejší a ktorí majú okrem príjmu zo zamestnania na úrovni minimálnej mzdy ešte nejaké ďalšie príjmy, pretože tí pravdepodobne o zamestnanie prídu a budú nahradení možno takými, ktorí nie sú schopní si alebo ochotní si niečo zarobiť naviac.
To už ani nehovorím o tom, že pri nastavení odpočítateľnej položky len do výšky 570 eur tu hrozí trend znižovania platov zamestnancov, ktorí dnes zarábajú 600 – 650 eur, pretože nikto nie je padnutý na hlavu, aby platil zdravotné odvody, keď sa vie dohodnúť so zamestnávateľom na znížení mzdy, zvyšok dostane načierno, bokom, na to inšpektorát práce v živote nepríde, pokým to niekto, ako sa hovorí, nenabonzuje, a pri znížení platu, dajme tomu, na 400-eurovú úroveň ušetrí jedna aj druhá strana odvody na zdravotné poistenie, pričom zvyšok pôjde načierno a stane sa to, čo asi nikto nechcel.
A by som sa vrátil ešte k výpočtu preddavkov. Hovoril som príklad, keď zamestnanec, ktorý má popri zamestnaní živnosť, si uplatniť pri výpočte preddavkov odpočítateľnú položku, hoci zarábal v tom zamestnaní len 400 eur mesačne, nemôže, a to preto, pretože systém je nastavený tak, ak má niekto popri zamestnaní v pracovnom pomere ešte iného zamestnávateľa, ktorý ho má prihláseného do zdravotnej poisťovne, alebo je sám prihlásený do zdravotnej poisťovne ako SZČO, nemôže si u zamestnávateľa, kde má pracovný pomer, uplatniť odpočítateľnú položku pri výpočte preddavkov, musí si počkať na ročné zúčtovanie.
Toto opatrenie, rozumiem, bolo zavedené preto, aby sa predišlo nedoplatkom na úrovni ročného zúčtovania práve z dôvodu, aký som pred chvíľkou vysvetlil. Ak by si totižto zamestnanec, ktorý má popri zamestnaní aj živnosť, uplatňoval v prepočte preddavkov odpočítateľnú položku, tak je jasné, že v ročnom zúčtovaní, keď sa mu zohľadní aj ten príjem, alebo základ zo živnosti, v ročnom zúčtovaní ten príjem bude celkovo vyšší a došlo by tak k nedoplatkom. Možno by tak v niektorých prípadoch došlo k efektu, že sa vlastne celá tá kvázi úspora pri preddavkoch premietne do nedoplatku a všetko to, čo zamestnanec so zamestnávateľom ušetrili pri preddavkoch, by museli na úrovni ročného zúčtovania doplatiť. Z tohto pohľadu je takéto pravidlo pri výpočte preddavkov logické, aby k tomu nedošlo.
Lenže toto pravidlo so sebou prináša v praxi množstvo problémov, pretože možno nebude problematické pochopiť na strane zamestnanca a jeho zamestnávateľa, že zamestnanec si nemôže uplatňovať odpočítateľnú položku pri výpočte preddavkov, keď má celý rok založenú živnosť, to problém zrejme nebude. Skrátka, ten zamestnanec si odpočítateľnú položku neuplatní, počká si na výsledok ročného zúčtovania, ale problémom je inštitút, keď sa povedalo, nemôže si uplatniť odpočítateľnú položku ten, kto má aj iného zamestnávateľa, ktorý ho má prihláseného do zdravotnej poisťovne.
Problém vidím práve v tom, že to iné zamestnanie často bude, povedzme, nejaká dohoda, trvajúca len krátko, trvajúca len niekoľko dní v rámci nejakého mesiaca. A tu vlastne si ten zamestnanec musí dať pozor na to, ak si uplatňoval odpočítateľnú položku pri výpočte preddavkov a, povedzme, v januári, vo februári to takto fungovalo, v marci to bolo bez problémov, v apríli bude mať, povedzme, na dva dni nejakú dohodu, kde ho ten zamestnávateľ, kde mal dohodu, na dva dni prihlási do zdravotnej poisťovni, resp. dokonca ho tam prihlási iba na jeden jediný, posledný deň v mesiaci, tak ako sa to v praxi vyžaduje, tak v tomto mesiaci, v apríli si nemôže uplatniť odpočítateľnú položku u svojho zamestnávateľa a v máji, keď už tú dohodu mať nebude, si ju znova uplatňovať môže. To znamená, takí zamestnanci, ktorí niekoľkokrát do roka si privyrobia formou nejakej možno dva-tri dni trvajúcej dohody, kde im vznikne zdravotné poistenie, by mali permanentne nahlasovať svojmu zamestnávateľovi: „Mám iného zamestnávateľa, od apríla si neuplatňujem odpočítateľnú položku, nemám už iného zamestnávateľa, od mája si znova odpočítateľnú položku uplatňujem.“ Keď v júni bude mať ďalšiu dohodu, mal by prísť za svojím zamestnávateľom v pracovnom pomere a oznámiť mu: „Od 1. júna si neuplatňujem odpočítateľnú položku.“ Od 1. júla za ním zasa môže prísť a povedať mu: „Uplatňujem si odpočítateľnú položku.“ Potom v auguste môže mať ďalšiu dohodu, príde k nemu k 1. augustu a povie mu: „Neuplatňujem si ju.“ Môže byť v septembri to isté a tak dookola.
To v prípade takýchto zamestnancov, ktorí sa vždy nájdu, bude pre zamestnávateľa znamenať neustále sledovanie, dopĺňanie zmien do oznámenia zamestnanca na uplatnenie nároku na odpočítateľnú položku a neustály stres z toho, že ak si na toto zamestnanec nespomenie, ak teda bude mať inde nejakú dohodu a neoznámi to svojmu zamestnávateľovi, tak zamestnávateľ v nevedomosti zašle za ten mesiac apríl, hoci má ten zamestnanec inde dohodu, mesačný výkaz do zdravotnej poisťovne s tým, že bude uplatnená odpočítateľná položka a dôjde vlastne k porušeniu zákona zo strany zamestnanca.
Ale aké to bude mať dopady? Zdravotná poisťovňa, ktorá dostane informáciu od toho druhého zamestnávateľa, kde je dohoda, že tam je ten zamestnanec, táto zdravotná poisťovňa dostane mesačný výkaz preddavkov od toho hlavného zamestnávateľa, kde je pracovný pomer, a dôjde k vyhodnoteniu situácie v zdravotnej poisťovni v zmysle, odpočítateľná položka sa ten apríl uplatniť nemala. No a čo potom urobí zdravotná poisťovňa? V súlade so zákonom by mala vrátiť zamestnávateľovi späť ten mesačný výkaz a požiadať ho, aby zrušil za mesiac apríl uplatnenie odpočítateľnej položky. Neviem, či si viete predstaviť, koľko takýchto prípadov každý mesiac bude. Ja si to predstaviť viem. To budú minimálne rádovo tisíce, ak nie desaťtisíce prípadov na Slovensku.
A keď si poviete, že: „Je mi to jedno.“ Skúste, pán minister, pozorne sledovať, čo sa bude diať teraz za mesiac február, čiže niekedy okolo 10. – 15. marca, to vypuknem, čo sa tak stane. Všetci tí okrskári, ktorí sedeli v referendových komisiách, ktorí dostali tých 40 eur za účasť v okrskovej komisii, budú na deň 7. februára prihlásení do zdravotnej poisťovni ako zamestnanci z tohto titulu. A ak si títo okrskári za mesiac február uplatnia nárok na odpočítateľnú položku, a nepochybujem, že mnohí z nich, je asi 40-tisíc, sú z toho možno 20-tisíc zamestnanci, z toho možno 10-tisíc zamestnanci s nízkou mzdou, veľmi by som sa čudoval, keby si títo okrskári uvedomili, že za mesiac február si mali odhlásiť nárok na odpočítateľnú položku. Takže budú tisíce prípadov už vo februári z titulu konania sa referenda, keď budú mať zamestnávatelia týchto okrskárov obrovský problém, pretože im pravdepodobne za mesiac február zdravotná poisťovňa vráti mesačný výkaz preddavkov s tým, že je tam chyba, lebo ten a ten si uplatnil odpočítateľnú položku, ale podľa zákona si ju uplatniť nemal, keďže v mesiaci február mal aj iného zamestnávateľa, tým myslím ten obecný alebo mestský úrad, ktorý si ho prihlásil na ten jeden deň ako svojho zamestnanca.
Mimochodom, trošku odbočím, v tejto súvislosti by bolo možno vhodné, keby, pán minister, došlo k oslobodeniu povinnosti platiť zdravotné poistenie od príjmov členov týchto referendových a volebných komisií zo zdravotného poistenia, pretože si myslím, že naše zdravotníctvo určite nepadne na kolená, ak okrskári zo svojich 40-eurových odmien nebudú platiť zdravotné poistenie, a veľmi tým zjednodušíte život, veľmi tým zjednodušíte život v prvom rade účtovníčkam na týchto úradoch obecných, mestských, ktoré pri každých voľbách ich neustále musia takto prihlasovať, odhlasovať. To podľa mňa nestojí za to. Teraz práve v kombinácii so zavedením odpočítateľnej položky sa niekedy možno smiechu nezdržíme z tých humorných situácií, ktoré budú v tom februári, resp. začiatkom marca nastávať. A je to úplne zbytočné. Stačí pritom len povedať, toto sa ruší.
A ak by ministerstvo financií, ktoré starostlivo stráži každé euro, ktoré vypadne z rozpočtu, malo mať nejaké zásadné problémy s takouto zmenou, tak riešenie je jednoduché, nech sa zníži priamo samotná odmena toho okrskára o tých pár eur, ktoré sa dnes platia na zdravotné poistenie, a bude to potom úplne vybavené. Čiže štátny rozpočet nemusí prísť ani o jedno euro, ale veľmi sa tým zjednoduší celá tá administratíva, ktorá je na úradoch s týmto spojená.
Takže, ešte raz, chcem upozorniť na to, že z hľadiska byrokratického nastavenia je to nastavené veľmi zle, pretože pri výpočte preddavkov bude mať zamestnávateľ neustály stres z toho, či zamestnanec nemá náhodou v nejakom mesiaci popri zamestnaní v pracovnom pomere už otvorenú nejakú dohodu alebo či sa náhodou práve nekonajú nejaké ďalšie voľby.
Ďalej chcem upozorniť na to, že tento akýsi obranný mechanizmus pri mesačných preddavkoch, ktorý má brániť tomu, aby vznikali nedoplatky v ročnom zúčtovaní, v podstate z pohľadu tej filozofie, aby nevznikali nedoplatky v ročnom zúčtovaní, nestačí.
Chcem upozorniť zamestnávateľov, ktorí o tom nevedia, ak si váš zamestnanec bude uplatňovať odpočítateľnú položku pri výpočte preddavkov, lebo má príjem na úrovni 400 – 500 eur mesačne, ak tomuto zamestnancovi možno raz, možno dvakrát do roka dáte nejaké odmeny a vyskočí mu príjem v nejakom mesiaci nad 570 eur, čo sa stane. Stanú sa tak dve veci.
Po prvé, v tom mesiaci, keď zamestnanec zarobí nad 570 eur, automaticky odpočítateľná položka je nulová, pretože príjem vzrástol nad 570 eur. To je, myslím, každému, kto tomu aspoň trošku rozumie, jasné, ale nie každý chápe, že takýto mesiac s príjmom nad 570 eur bude znamenať u zamestnanca a zamestnávateľa nedoplatok v ročnom zúčtovaní. A napríklad pokiaľ ide o zamestnávateľa, hoci to nie je v zákone, ale viete si to ľahko vypočítať, platí za každé jedno euro príjmu zamestnanca nad 570 eur, ak si zamestnanec počas roka uplatňuje pri výpočte preddavkov odpočítateľnú položku, zamestnávateľovi vyskočí v ročnom zúčtovaní nedoplatok 20 centov. Za každé jedno euro príjmu nad 570 vyskočí zamestnávateľovi nedoplatok o 20 centov. Čiže ak napríklad zamestnanec bude mať v mesiaci december mesačný príjem 670 eur, čiže o 100 viac, ako je 570, nedoplatok zamestnávateľa bude tak 20 eur. Keby, povedzme, bolo päť takýchto mesiacov, kde príjem bude mať 670 eur alebo v jednom mesiaci bude mať 1 070, to je jedno, viete si to predstaviť, tak nedoplatok zamestnávateľa bude 100 eur. V prípade, že má zamestnávateľ viac takýchto zamestnancov, ktorí si uplatnia odpočítateľnú položku a budú mať takzvané kolísavé príjmy, to znamená príjmy pod 570, nad 570 eur, tak môžu byť u zamestnávateľa niekoľko 1 000-eurové nedoplatky v ročnom zúčtovaní. Čiže chcem varovať zamestnávateľov, aby sa radšej potichu dohodli v takýchto prípadoch so zamestnancami, aby si zamestnanec neuplatňoval odpočítateľnú položku počas roka, pretože inak hrozia takéto nedoplatky. Samozrejme, nedoplatky hrozia aj samotným zamestnancom.
Možno si niekto povie zo zamestnávateľov: „No tak u mňa to nehrozí, pretože ten môj zamestnanec má každý mesiac niekde okolo príjem 400 – 500 eur a ak aj má odmenu, tak ju má symbolickú, cez 570 eur sa tak nedostane, žiadny problém teda ani nebude, čo to tu ten Mihál rozpráva, odpočítateľnú položku si zamestnanec uplatňovať jednoducho bude a hotovo. Veď aj ja ako zamestnávateľ mám nižšie preddavky, ušetrím, tak môžem si kúpiť konečne to nové auto.“
Chcem varovať aj takýchto zamestnávateľov, aby boli opatrní pri uplatňovaní odpočítateľnej položky, pretože čo sa tu môže stať? Môže sa stať to, že tento ich zamestnanec, povedzme, na polovici roka prestúpi k inému zamestnávateľovi, nájde si niečo lepšie a u nového zamestnávateľa, povedzme, od júla, nebude zarábať 400 – 500 eur mesačne, ale bude zarábať, povedzme, 700 alebo 800 eur mesačne, čo je lepšia ponuka, ide tam. Ak sa toto stane, tak, samozrejme, u toho nového zamestnávateľa je baviť sa o odpočítateľnej položke zbytočné, pretože pri príjme, povedzme, 700 eur mesačne je každému jasné, že nárok na odpočítateľnú položku je zbytočné si uplatňovať, pretože odpočítateľná položka pri 700-eurovom príjme aj tak mu nevyjde. Čiže u toho nového zamestnávateľa sa zo 700-eurového príjmu budú platiť preddavky tradičným spôsobom. Sedemsto eur znamená 70 eur preddavok pre zamestnávateľa.
Ale čo sa potom stane v ročnom zúčtovaní, ktoré príde? V ročnom zúčtovaní sa stane to, že príjem od jedného zamestnávateľa sa spočíta s príjmom od druhého zamestnávateľa, spočíta sa to dokopy, dajme tomu, že výsledok toho bude, že celkový ročný príjem tohto zamestnanca bude 7-tisíc eur a pri takomto príjme v ročnom zúčtovaní nárok na odpočítateľnú položku jednoducho už nie je. Nie je. To znamená, ten nárok nebude mať ani ten nový zamestnávateľ, kde lepšie zarábal. Ale na základe výsledkov ročného zúčtovania ho nebude mať ani ten prvý zamestnávateľ, kde si pôvodne pri výpočte preddavkov pri 400- až 500-eurovom príjme odpočítateľnú položku uplatňoval.
Čo to bude znamenať? No bude to znamenať to, že ten prvý zamestnávateľ bude mať nedoplatok z ročného zúčtovania, a to presne vo výške pôvodne ušetrených preddavkov. Čiže to, čo ten prvý zamestnávateľ počas roka ušetril, a tešil sa z toho, ako to naša múdra vláda dobre vymyslela, tak tento zamestnávateľ niekedy v auguste, v septembri 2016 dostane pozdrav zo zdravotnej poisťovne, ktorého obsahom nebude želanie peknej dovolenky, ale toto: „Máte nedoplatok 200 eur za vášho zamestnanca.“ Trošku chápem pána premiéra, nedoplatky, respektíve ročné zúčtovanie bude až v lete 2016, to už bude dávno po voľbách, to už nebude musieť pán premiér na nejaké tabuľky o sociálnych balíčkoch robiť fajky, nedoplatky zamestnávatelia že platia a tak ďalej, tým sa už chváliť nemusí, ani nebude, on sa chváli tým, že preddavky sa znížili.
Ale chcem všetkých zamestnávateľov upozorniť, že nie je všetko zlato, čo sa blyští, tiež na druhé porekadlo, že každá minca má dve strany, a tretie, zdravotné poistenie, to je systém preddavkov, ale i ročného zúčtovania. Čiže ak sa nejakému zamestnávateľovi javí, ako to je super, pretože platí momentálne nižšie preddavky za zamestnanca, bol by som s tou radosťou opatrný, pretože treba počkať na výsledok ročného zúčtovania a v tom ročnom zúčtovaní to až také super byť nemusí. Ono najlepšie by bolo pri takto zavedenom systéme odpočítateľnej položky, aby sa vôbec nemohla uplatňovať počas roka pri výpočte mesačných preddavkov, aby to nespôsobovalo problémy jednak administratívne zamestnávateľom a jednak aj finančné v podobe nedoplatkov pri ročnom zúčtovaní, bolo by najlepšie, keby to celé zostalo až na úrovni ročného zúčtovania, tam nech sa preukáže, aká je celková výška príjmu poistenca zamestnanca zo všetkých jeho zárobkových činností, a tam v prípade nízkych príjmov nech je priznaná, vypočítaná odpočítateľná položka a nižšie poistné a preplatky, ktoré sa potom vrátia občanovi poistencovi a jeho zamestnávateľovi. Ale zase, rozumiem, to by bolo až v lete budúceho roka, keď už bude dávno po voľbách, vy potrebujete urobiť si fajočku na tabuľku so sociálnym balíčkom, ako ste znížili odvody zamestnancom.
Zdôrazňujem ešte raz. Aj pri tom, čo sa dnes niekomu možno javí, že tie odvody sú nižšie, varujem pred ročným zúčtovaním, kde v ročnom zúčtovaní v mnohých prípadoch takíto zamestnávatelia zaznamenajú, že majú nedoplatok na zdravotnom poistení. Tie dôvody sa snažím vysvetliť. Dúfam, že ma počúvate.
Poviem ešte jeden príklad absurdnosti nastavenia odpočítateľnej položky. U prvého zamestnávateľa prvých šesť mesiacov bude príjem 400 eur mesačne, bude sa uplatňovať odpočítateľná položka, čiže zamestnávateľ bude platiť preddavky 6 eur mesačne, výborne, bude mať z toho radosť, potom ale zamestnanec zmení zamestnanie, od 1. júla pôjde k zamestnávateľovi, kde bude zarábať 600 eur mesačne, čiže to bolo v tom prvom 400, v druhom potom 600, pričom u tohto druhého zamestnávateľa odpočítateľnú položku si nebude uplatňovať, pretože tam je príjem vyšší ako 570 eur, lebo nie je čo. V ročnom zúčtovaní ale keď to spočítame, to bude vlastne príjem 6-tisíc eur za rok, ak iné príjmy mať nebude. A pri príjme 6-tisíc za rok vyjde istá čiastka odpočítateľnej položky nie síce v tej plnej výške 4 560, ale v menej ako polovičnej, ale vyjde. A viete, čo sa tak stane v ročnom zúčtovaní? V ročnom zúčtovaní v prípade, že mal niekto dvoch zamestnávateľov a vyjde mu ešte na báze ročných príjmov nárok na odpočítateľnú položku, tak tá ročná odpočítateľná položka sa rozdelí medzi tých dvoch zamestnávateľov. Čiže ten prvý, kde bol nízky príjem 400 eur, bude mať v ročnom zúčtovaní istú čiastku odpočítateľnej položky, ten druhý zamestnávateľ, kde bol príjem 600 eur mesačne, tiež získa nárok na istú časť odpočítateľnej položky. A je to vymyslené tak geniálne, že poviem príklad, aby sa mi to ľahšie uvádzalo, nie je to presné. Ak tá odpočítateľná položka bude tisíc eur, tak z tých tisíc eur podľa výšky príjmu sa to rozdelí. Čiže ten slabší zamestnávateľ, kde zarábal 400 mesačne, bude mať odpočítateľnú položku 400 a ten zamestnávateľ, kde zarábal viac, bude mať 600. Čiže je to absurdný stav. Zamestnávateľ, kde bol nízky príjem, bude mať nedoplatok, pretože preddavky platil nižšie, ako mu vyjde poistné, a zamestnávateľ, kde mal 600 eur mesačne, kde sa odpočítateľná položka neuplatňovala, bude mať preplatok. Ten druhý zamestnávateľ bude naozaj príjemne prekvapený a absolútne nebude chápať, čo sa to deje, tá nová vláda, ktorá tu bude v auguste, tak dostane od neho zrejme ďakovný list na Úrad vlády: „Gratulujem, pán nový premiér, naozaj výborne ste to vymysleli, takýto pozitívny výsledok z ročného zúčtovania som skutočne nečakal.“
Zdôrazňujem to preto, lebo chcem zdôrazniť absurditu, ako je to nastavené v tom systéme, najmä pokiaľ ide o ročné zúčtovanie, ale aj pokiaľ ide o preddavky, jedno s druhým. Ťažko sa mi tu hodnotí, čo je horšie. Zlé je to celé. Zlé je to celé hlavne preto, pretože snažíte sa byť za pekných, máte na to teda nejaký rozpočet, peniaze 150 mil., 160 mil. ročne, ktoré ste zobrali iným, ktorí tieto nároky nemajú, alebo napríklad sporiteľom z II. piliera, ale ten rozpočet máte obmedzený a nedokážete to urobiť poriadne. Nedokážete to urobiť tak, ako by to bolo treba spraviť, ale niečo potrebujete ukázať verejnosti, že ste znížili zdravotné odvody. Možnože pár ľudí vám na to skočí a pár ľudí tomu bude tlieskať, ale verte mi, že tí, ktorí sú informovaní a ktorí vedia, o čo tu vlastne ide, tak si z vás tak môžu akurát robiť srandu, z toho celého vášho zníženia zdravotných odvodov.
Ak neurobíte rázne kroky, pán minister, a nedáte to do poriadku v tejto novele, aj keď je to hanba, po štyroch mesiacoch novelizovať novelizované, ale to už sa stáva, treba sa k tomu čestne priznať a urobiť nápravu, ak neurobíte nápravu, dobre, však aj by som sa čudoval, keby ste ju urobili, prečo by ste ju mali urobiť, keď robíte ďalšie a ďalšie kroky, ktoré sú z tohto pohľadu stále väčšou karikatúrou nejakého daňového odvodového systému ako niečím systematickým, ale predsa len chcem teda vás vyzvať, máte ešte šancu, je to ešte mesiac na to, aby sa veci ako-tak dali do poriadku.
Ešte využijem to, že som tu, aj keď je to mimo témy. Pán minister, pracovná zdravotná služba, ktorá sa presadila za vašej predchodkyne, jej neuveriteľnou šikanou a buzeráciou všetkých zamestnávateľov. Dobre, ja by som akceptoval, že pracovná zdravotná služba je u veľkých zamestnávateľov, ale to, že si musí pracovnú zdravotnú službu zabezpečiť aj eseročka, ktorá má jedného dohodára, ktorý pracuje možno tri hodiny mesačne niekde z domu, to je čistá absurdita. To, že pracovnú zdravotnú službu musí mať eseročka, kde samotný majiteľ má pracovnú zmluvu a nemá tam žiadneho iného zamestnanca, to je čistá absurdita. Takýchto zamestnávateľov sú na Slovensku desaťtisíce, kde nejde o žiadny nejaký zásadný počet zamestnancov, ale práve, naopak, je jeden, dvaja dohodári, sám majiteľ, ktorý má pracovnú zmluvu. Prečo, prosím pekne, aj oni musia mať zavedenú pracovnú zdravotnú službu. Ja chápem, že pracovná zdravotná služba je potrebná v kolosoch, ako je U. S. Steel, alebo chápem, že potrebujete tunelovať rozpočet Slovenskej pošty s 15-tisíc zamestnancami, chápem to, v úvodzovkách, aby to bolo jasné, ale nechápem, prečo kvôli tomuto musia trpieť aj takíto mikrozamestnávatelia. To je jednoducho prehnané a prosím vás o to, aby ste zjednali nápravu a pripravili novelu, podľa ktorej takíto malí zamestnávatelia nemusia mať pracovnú zdravotnú službu. Veľmi pekne ďakujem za porozumenie.