46. schôdza

Pán poslanec Martvoň.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Blanár, plne súhlasím s vami. A môžem potvrdiť, že išlo o hľadanie konsenzu s ministerstvom zdravotníctva. Ja sám som to aj dnes doobeda uznal, že v podstate niektoré právne veci, ktoré som ja vytýkal tejto novele, boli odstránené a boli vyriešené z pohľadu práva.
Na druhej strane chcem poukázať na to, že to zrušenie tých poplatkov za prednostné ošetrenie je absolútne namieste. Tak ako si nikto nevie predstaviť, že by mal niekto platiť poplatok za prednostné prijatie na úrade, tak takisto si ja neviem predstaviť, prečo by mali ľudia platiť zvlášť, keď si platia povinné zdravotné poistenie, potom za prednostné ošetrenie.
A tie 20- a 50-korunové poplatky, čo boli v minulosti, no to bol tiež taký nonsens, ako keby si niekto zakotvil, že za každú návštevu kaderníka by mal niekto povinne zaplatiť 50 korún. No proste je to choré. A to bolo choré aj vtedy, len, žiaľbohu, takto fungovalo za pána Dzurindu zdravotníctvo, že keď už sa nevedelo, ako robiť biznis, tak sa zaviedli 20- a 50-korunové poplatky len za návštevu niekoho, čo sa nikde na svete nedialo.

Ďakujem.
Pani poslankyňa Šípošová.

Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem len vyjadriť to, že si myslím, že sa mi zdá vypustenie prednostného poskytovania zdravotnej starostlivosti, a teda vlastne aj pozmeňujúci návrh, ktorý s tým súvisí, veľmi čudné, nesprávne, nelogické. A neviem na koho je zameraný a komu má poslúžiť, pretože, ak pätnásti poslanci, ktorí tento pozmeňujúci návrh podpísali, chodia naozaj k lekárovi, tak ako k nemu chodia iní ľudia, tak by nemohli sedieť tu v tomto parlamente počas zasadania vtedy, keď tu majú byť alebo pracovať. To sa jednoducho nedá. A za to je to prednostné ošetrenie, aby ľudia, ktorí nemajú čas, si zaplatili za ten čas, ktorý týmto získajú. Nenachádzam logiku tohto návrhu. Ďakujem.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Blanár.

Ďakujem.
Najskôr, pani poslankyňa Šípošová, no ja vám to vysvetlím. Ak takýto inštitút prednostného vyšetrenia neexistuje v okolitých krajinách, v Európskej únii a ani v Nemecku, tak potom ako to tí ľudia, Nemci si dovolia ísť na nejaké vyšetrenie?
A vy vlastne obhajujete to, že prednostné vyšetrenie môže fungovať tak, že lekár zoberie peniaze za to, že niekto v čakárni bude dlhšie čakať a ten druhý pôjde ďalej. To ste presne obhajovali, vážená pani poslankyňa, musím to povedať na priamo.
Čo sa týka pána poslanca Novotného. Viete, spomínate zrušenie tých 20- a 50-korunáčok. Ja si myslím, že to bolo správne, že sme to urobili. A pristúpili k tomu aj v iných krajinách v okolí, tuším v Českej republike, lebo sa ukázalo, že to vôbec nepomohlo tomu celému systému. Ale vy ste zároveň tvrdili, že predtým boli stanovené zákonom presné ceny za tie poplatky a zrušením tých 20- a 50-korunáčok sa stalo eldorádo. A čo zrazu, keď sme zrušili tie 20- a 50-korunáčky, sa ešte v zákone stalo, že začalo eldorádo? No ja vám to eldorádo poviem, lebo nikdy v zákone neboli regulované tieto ceny za poplatky. Jediné, čo tam je, sú služby, pán poslanec, a dobre si to tam pozrite, kde je povedané, aká cena sa môže, a to tam všetko ostáva, vybrať za lôžko a tak ďalej a tak ďalej. Čiže nie je to tak, ako hovoríte. Snažíte sa to nejakým spôsobom zamotávať, aby ste obhajovali neobhájiteľné, pretože ste aj vy o tom presvedčený, že tento zákon je riešením, je účinnejší. A zakrývate to len tým, že snažíte sa predkladať niečo, čo inde funguje, ale keď ste to mohli vy schváliť a predložiť, ste to vôbec neurobili. A to je podľa môjho názoru z vašej strany neúprimné a nepoctivé. Ďakujem. (Potlesk.)

Kolegyne, kolegovia, vystúpenie pána Blanára v rozprave bolo vystúpením posledného riadne prihláseného rečníka do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pýtam sa, či chce k rozprave zaujať stanovisko pán minister. (Reakcia navrhovateľa.) Má slovo.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som zareagoval najprv na pána poslanca Novotného. Jeho otázka dvakrát zaznela, že kto riadi teda zdravotníctvo na Slovensku. Pán poslanec, podľa tvojich predstáv, ako si to teraz prezentoval, v podstate ak vláda alebo ministerstvo sa dohodne na nejakom zákone, rozhodnú sa, že pôjde to proste takýmto smerom a tak to sa schváli, tak si myslím, že tento parlament je potom zbytočný. To si asi teraz v tejto chvíli povedal. (Potlesk.) Ja si myslím, že štandardný proces alebo dĺžka procesu schvaľovania legislatívnych zámerov, či už novely alebo tvorby zákona, je štandardne taký polrok. A myslím si, že pri najlepšej vôli každá inštitúcia sa stretáva, v tomto prípade my sme sa intenzívne stretávali rok a pol s asociáciami lekárov, súkromných lekárov, s Jednotou dôchodcov, so skupinou ochrany práv pacientov. Tak ako si povedal niekoľkokrát, niekoľkokrát veľmi citlivú tému sme preberali z každej strany, aby naše rozhodnutie bolo čo najoptimálnejšie. Tak za rok a pol sme prišli k takému návrhu, aký sme prezentovali tu a teraz a, samozrejme, aj v prvom čítaní.
Tá myšlienka prednostné ošetrenie alebo vyšetrenie, či sa zruší alebo nezruší. Samozrejme, keď to niekto počuje, človek sa s tým zahráva. Ale v konečnej verzii sme ju predložili, tak ako sme ju predložili. Ale podľa mňa dôležitý je konečný efekt. To znamená, tak ako to tu už dneska zaznelo, to, čo robíme pre pacienta, ale všetci, všetci ako tu v parlamente, tak aj my na ministerstve. A ja si myslím, že je dôležitý záver a v tomto prípade to konečné znenie. A keď sa pýtaš, čo sme predkladali my a ako znie pozmeňujúci návrh, tak my v plnej miere tento pozmeňujúci podporujeme. Takže to je odpoveď. (Potlesk.)
Viackrát spomínané dvadsaťkorunáčky a päťdesiatkorunáčky. Áno, už v Čechách ich zrušili. Ale myslím si, že posledné vyjadrenie pána exministra Zajaca práve bolo, že už by sa k takým veciam nevracal a skôr je za systémové opatrenie, ktoré má nejaký rámec. A ja si myslím, že to, čo sme teraz urobili po desiatich rokoch, mimochodom, s poplatkami, sa tomu možno aj z jeho pohľadu trošku podobá. Takže má to nejaký charakter.
Viackrát si tu spomínal veľkú mieru kreativity lekárov. To si spomínal aj na zdravotníckom výbore. A viac-menej si naznačil nejaké tie možnosti, ako tie poplatky lekári nejako sofistikovane budú vyberať. No ak si poriadne prečítaš to znenie zákona, resp. tú novelu, ktorú my predkladáme, tak dneska tá možnosť tam veľká nie je, pretože keď to povieme veľmi jednoducho, tak nič iné, iba to, čo sa nachádza v nariadení vlády č. 777/2004 Z. z., môže lekár poslať na schválenie, samozrejme, s cenou, ktorú navrhuje, na VÚC-ku. A to mu bude VÚC-ka kontrolovať, či tú cenu dodržiava alebo nedodržiava. Následne bude dávať pokutu. A, samozrejme, týmto predloženým zákonom aj tá pokuta bude, tie peniaze ostanú pre VÚC-ku, nie pre štát, ako to bolo doteraz. To je ďalšia vec.
Spomínal si tu viackrát, že je to marketingový ťah. Ešte raz hovorím, tento zákon sa pripravoval rok a pol. Takže zhodou okolností časovo vyšiel teraz tak, ako vyšiel, aj čo sa týka udalostí, ktoré sa diali vlastne za posledné dni. A naznačil si, že absentuje moje vyjadrenie, čo sa týka nejakých skutočností, ktoré nastali minimálne posledný týždeň. Minister zdravotníctva riadi ministerstvo zdravotníctva, a teda ak je vyjadrenie hovorcu niekoľkokrát vo viacerých médiách, ktorým sa postaví k nejakej kauze nejako, tak je to aj vyjadrenie ministra.
Mimochodom, v pondelok večer, keď tá správa bola zverejnená, sme okamžite kontaktovali ministerstvo vnútra a vedeli sme, že v utorok ráno pán doktor bude na Národnej kriminálnej agentúre a bude vyšetrovaný. V podstate tlačovka tých troch opozičných poslancov bola až v utorok poobede, takže my sme reagovali okamžite. A, samozrejme, ja viem, že dôležité je z hľadiska opozície a politiky v médiách akože vystúpiť a dávať trestné oznámenia, aj keď my sme konali už dávno predtým. Takže to je k tomu toľko.
Čo sa týka pána poslanca Bastrnáka, on tu spomínal, aj viacerí tu spomínali cenový strop. Áno, naznačili to aj poslanci strany SMER, cenový strop, bolo by to možnože v tomto zákone, ktorý navrhujeme. A ak by sa to zrealizovalo, možnože by tento zákon bol úplne dokonalý. Ale nie je to také jednoduché, pretože ak si uvedomíme, že regulácia výkonov ako takých, ktorá je predmetom dohody alebo zmluvy medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a zdravotnou poisťovňou, v podstate nie je cenová regulácia a je jednoznačne daná a ani tu neregulujeme, tak je absolútne paradoxom, ak sa bavíme o výkonoch, ktoré sú v tej sedemstosedemdesiatsedmičke, aby sme ich my regulovali nejakým iným spôsobom, pretože naráža to aj na zákon o cenách. A v podstate tam by sme sa mohli dostať do nejakého rozporu, keď by sme vlastne určovali nejaké maximálne ceny, ktoré tu zazneli. A mohli by sme o tom hovoriť, ako si naznačil, aká je tá cena v Bratislave, vo Svidníku. Ja vždycky hovorím jedno. A dneska tá cena nie je limitovaná. A zase tie ceny nie sú extrémne veľké, pretože ja vsádzam na zdravý rozum tých lekárov, pretože určite si dajú takú cenu, kde tí ľudia jednoducho danú službu môžu zaplatiť. Mimochodom, v súčasnosti cena prednostného ošetrenia sa pohybuje na Slovensku od 5 do 15 eur. Takže ja si myslím, že sú tie služby, ktoré ostali v sedemstosedemdesiatsedmičke, za ktoré budú lekári vyberať peniaze. Na inej tlačovke som zachytil, že zdravotník môže žiadať toto, za vodičák je to 100 eur, No tak nech to žiada, potom pacient k nemu nepôjde, ale pôjde do susedných dverí. Takže tú možnosť bude mať. Takže ja si myslím, že bolo by to iba kontraproduktívne a riešilo by to iba problém tomu doktorovi, ktorý to vlastne má.
Dovoľte mi, aby som na záver zhodnotil, respektíve zhrnul tie veci, ktoré tu už všeobecne zazneli, a síce, čo je dôležité, zopakujem.
Naozaj po desiatich rokoch prvýkrát robíme poriadok v tých poplatkoch, rušíme jednoznačne poplatky, ktoré sa nazývali poplatky, tých 6 poplatkov, ktoré, samozrejme, súvisia jednoznačne zo zdravotnou starostlivosťou, lebo, ako tu bolo povedané, nie je možné ošetriť, vyšetriť pacienta, pokiaľ on tam nepríde, teda pokiaľ nie je prizvaný, pozvaný, nie je možné, aby dostal lieky a zdravotné pomôcky bez poukazov. A prednostné ošetrenie rušíme tak isto.
Takže ja si myslím, že je to dobrý zákon. Samozrejme, nič nie je na prvýkrát ideálne. A, ako som povedal na zdravotníckom výbore, čas ukáže, ako sa uplatní v praxi. Ja som optimista a, samozrejme, je priestor ho vylepšovať ďalej. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem, pán minister.
O záverečnú správu alebo stanovisko pán spravodajca nežiada, o slovo.
Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
No a teraz pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

informácia o zámere realizácie výstavby novej nemocnice v Bratislave (tlač 1392).

Slovo má opäť pán minister zdravotníctva Viliam Čislák a uvedie tento materiál vlády.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, rozvoj poskytovania zdravotnej starostlivosti v nemocničnej oblasti prekonal v posledných rokoch veľký vývojový skok. Spôsobilo to najmä postupné zavádzanie nových vysoko špecializovaných diagnostických a liečebných postupov, komplexná elektronizácia nemocníc a zlepšovanie procesného riadenia. Tieto skutočnosti ovplyvnili aj zmenu nazerania na samotnú organizáciu starostlivosti o pacienta, pričom tendenciou je efektívnejšie využívať finančne náročnú akútnu infraštruktúru a zaviesť bezpapierové procesné riadenie, lepšie spolupracovať s poskytovateľmi následnej zdravotnej starostlivosti, a tak výrazne zvýšiť produktivitu samotných nemocníc.
Nemocnice na Slovensku v tomto kontexte dosahujú pomerne nízku úroveň produktivity, čo je spôsobené najmä ich zastaranou infraštruktúrou, priemerný vek nemocnice je 44 rokov, a nevyhovujúcim logistickým usporiadaním. Z uvedeného je zrejmé, že investíciami do rekonštrukcie existujúcich budov sú už možnosti zvyšovania produktivity takmer vyčerpané, preto je potrebné priniesť koncept postupnej výstavby novej modernej nemocnice.
Po vypracovaní Štúdie uskutočniteľnosti sa vláda Slovenskej republiky priklonila k alternatíve verejno-súkromného partnerstva. V samotnej príprave procesu výstavby nových nemocníc je mimoriadne dôležité realizovať dostatočne robustný prípravný proces, keďže nesprávne konfigurovanie nemocnice nie je problém len v investičnej fáze, ale aj v následných vysokých neefektívnych prevádzkových nákladoch, ktoré táto investícia vyvolá a ktoré môžu niekoľkonásobne prevýšiť samotnú investíciu.
V júli 2013 vláda Slovenskej republiky zobrala na vedomie Informáciu o stave investícií v akútnej lôžkovej zdravotnej starostlivosti na Slovensku a zámer realizácie výstavby novej nemocnice v Bratislave a uložila Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky predložiť na rokovanie vlády Štúdiu uskutočniteľnosti investícií v akútnej lôžkovej zdravotnej starostlivosti na Slovensku v rámci zámeru realizácie výstavby novej nemocnice v Bratislave.
11. júna 2014 vláda Slovenskej republiky schválila Štúdiu uskutočniteľnosti investícií v akútnej lôžkovej zdravotnej starostlivosti na Slovensku v rámci zámeru realizácie výstavby novej nemocnice v Bratislave a Štúdiu uskutočniteľnosti investícií v akútnej lôžkovej zdravotnej starostlivosti na Slovensku v rámci zámeru realizácie výstavby novej nemocnice v Bratislave. Súhrnná správa, ako aj Štúdia uskutočniteľnosti – záverečná správa boli zverejnené na webovej stránke ministerstva zdravotníctva dňa 9. 1. 2015.
Počas augusta až do októbra roku 2014 sa uskutočnili stretnutia s možnými záujemcami o projekt novej nemocnice. Išlo o prekvalifikačné diskusie, ktorých cieľom bolo tento projekt priblížiť, zistiť záujem a zmonitorovať potenciálny trh. A zúčastnilo sa tam 26 firiem.
Termíny ďalších krokov sú indikatívne, pretože závisia od externých faktorov, ako počet žiadostí, účasť či správanie a reakcie účastníkov počas súťažného dialógu a podobne. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky stanovilo termíny jednotlivých fáz verejného obstarávania, respektíve samotného projektu úmyselne na ich spodnej hranici, aby vytvorilo časový tlak na všetky zúčastnené strany. V prípade, že sa počas realizácie projektu vyskytnú objektívne skutočnosti, ministerstvo zdravotníctva môže jednotlivé fázy projektu predĺžiť. Časový plán je uvedený v prílohe.
Dámy a páni, vzhľadom na to, že verejný obstarávateľ obstaráva koncesiu postupom súťažného dialógu, uvedené parametre predstavujú súčasný odhad a predpoklady verejného obstarávateľa, ktoré sa však na základe výsledkov dialógu môžu meniť a upraviť. Finálne parametre koncesie budú stanovené v súťažných podkladoch, ktoré budú výsledkom dialógu.
Ak dovolíte, dámy a páni, chcel by som spomenúť najčastejšie chybné interpretácie a na ne zareagovať.
Súťažný dialóg je najhoršia forma transparentného výberu partnera. Realita je taká, vzhľadom na samotný projekt považujeme tento model verejného obstarávania za optimálny. Práve pomocou súťažného dialógu budeme môcť so všetkými relevantnými stranami pripravovať súťažné podklady. A súťažný dialóg je jednou z možností výberu partnera, odmietame stanovisko, že ide o netransparentný postup.
Ďalšia chybná interpretácia. Vláda zámerne tajila materiál. Realita je taká, že Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky nikdy nehovorilo o nesprístupnení dát, štúdia bola utajená v čase pred začatím výberového konania. Zverejnením štúdie sme nechceli dať potenciálnym záujemcom do rúk informácie o stratégii ministerstva. Hneď ako sme oznámili verejné obstarávanie, celú štúdiu sme zverejnili.
Ďalšia chybná interpretácia. Hovorilo sa, že nová nemocnica bude stáť 250 mil. Teraz sa v štúdii hovorí o zisku 6,3 mld. Štát tak súkromníkovi dáva 6,3 mld. Zákon o verejnom obstarávaní jasne hovorí, že daná suma nemôže obsahovať len investície na výstavbu, ktoré ministerstvo predpokladá vo výške od 200 mil. do 250 mil. eur, ale musí predstavovať celý súhrn ročných výnosov súkromného partnera počas 30-ročnej prevádzky. Na základe predpokladaných výpočtov vyplývajúcich zo Štúdie uskutočniteľnosti je táto suma v oznámení o začatí verejného obstarávania stanovená na 6,3 mld. eur. Táto suma však nie je zisk, to sú spomínané výnosy, čiže suma bez zaplatených nákladov na platy zamestnancov, prevádzku nemocnice a tak ďalej.
Ide o súkromnú nemocnicu, samozrejme, ďalšia chybná interpretácia. Ministerstvo zdravotníctva odmieta nesprávnu teóriu o tom, že ide o súkromnú nemocnicu. Štát bude nemocnicu priamo vlastniť, čiže bude mať nad ňou 100-percentnú kontrolu. Prevádzkovateľ nemocnice bude pre štát 100-percentne transparentný, štát bude mať neobmedzený prístup ku všetkým informáciám. Chceli by sme navyše zástupcov štátu v dozorných orgánoch prevádzkovateľa. Ak sa ukáže počas a v rámci dialógu potrebné nad rámec tejto pozície, aby bol štát spoluvlastníkom v spoločnosti prevádzkovateľa, budeme sa o tom uvažovať alebo sa usilovať.
Ďalšie chybné tvrdenie. Hovorí sa, že nemocnica bude zmluvne zvýhodnená. Odmietam tvrdenie o tom, že nemocnica by mala byť akokoľvek zvýhodnená. Budú sa na ňu vzťahovať rovnaké legislatívne pravidlá ako na iné nemocnice koncovej siete. V žiadnom prípade viac financií nedostane a balík bude rozdeľovaný rovnako.
Ďalšia chybná interpretácia. Nová nemocnica si bude vyberať iba ziskových pacientov, čiže akútnych. Nemocnica nebude nijako finančne zvýhodňovaná, vo vyrovnanom hospodárení sa bude musieť udržať predovšetkým svojou efektivitou a produktivitou. A akútny pacient nikdy nebol pre nemocnicu ziskový.
Štúdia uskutočniteľnosti počíta s platbou za dostupnosť. Celková suma je počas 30 rokov vyčíslená na takmer 180 mil. eur. Či je to poriadku? Cieľom ministerstva zdravotníctva je dosiahnuť nulovú platbu za dostupnosť. Potreba platby za dostupnosť vychádza z toho, ako rizikový vidí súkromný partner
daný projekt, čím je väčšie riziko, tým je nižší záujem o projekt a vyšší požadovaný výnos a potreba kompenzácie platbou za dostupnosť. Naši poradcovia pristúpili k posúdeniu projektu z konzervatívneho hľadiska, preto je tá suma taká, aká je, čiže vysokej miery vnímaného rizika. Avšak na základe diskusií počas predsúťažného dialógu sme zistili, že vnímanie rizika tohto projektu viacerými potenciálnymi partnermi je nižšie a viacerí indikovali, že platba za dostupnosť zrejme nebude vôbec potrebná, a teda bude nulová. Aj preto je cieľom ministerstva zdravotníctva počas súťažného dialógu nastaviť projekt tak, aby sa prípadné platby za dostupnosť eliminovali na nulu. Príjmy z verejného zdravotného poistenia v takom prípade plne postačia na pokrytie nákladov aj splatenie investície. Ešte raz však opakujem, naším cieľom bolo a stále je dosiahnuť, aby platba za dostupnosť bola nula.
Ďalšia interpretácia. Čo ak ale vyjednávania nepôjdu podľa vášho plánu, ale budú kopírovať štúdiu uskutočniteľnosti? Poradca bol podľa nášho názoru mimoriadne konzervatívny vo svojich odhadoch. Sme presvedčení a na základe skutočností predsúťažných dialógov môžeme povedať, že v rámci súťažného dialógu môžeme dosiahnuť lepšie podmienky tak, aby bola platba za dostupnosť nulová, opakujem.
Hovoríte, že súkromník dokáže postaviť nemocnicu o 40% lacnejšie ako štát. Na základe čoho toto tvrdíme? Tvorcovia štúdie vychádzali z medzinárodných porovnávaní. Je to na strane 100 štúdie pod čiarou, je tam vysvetlenie aj referencie zdrojov, na základe čoho štúdia predpokladá, že takýto projekt by štát postavil drahšie ako súkromný partner.
Súkromník dokáže dosiahnuť až o 100 % vyšší prevádzkový zisk ako štát. Nuž pravda je taká, že naozaj je dôležité si uvedomiť jednu vec. Čísla, ktoré sa takto prezentujú, predstavujú prevádzkový zisk len po prvom roku prevádzkovania. V štúdiu poradcovia vychádzali z toho, že po prvom roku dokáže štát dosiahnuť tento zisk na úrovni 10 %, čo je vlastne zisk rovnajúci sa zisku našim najlepšie hospodáriacim nemocniciam. V prípade medzinárodných referencií dokáže partner tento zisk dosahovať na úrovni 20 %. Je dôležité však vnímať vývoj tohto zisku naprieč celým 30-ročným obdobím, kde by štát na konci tohto obdobia (na základe efektívnej prevádzky, produktivity a nových procesov) dokázal tento zisk zvýšiť až na 23 %, súkromný partner by na konci 30-ročnej prevádzky dosahoval prevádzkový zisk na úrovni 28 %, čo je rozdiel len 5 percentuálnych bodov.
Ministerstvo zdravotníctva sa pri príprave nestretávalo, ďalšie tvrdenie v rámci štúdie, s odborníkmi a ani so samotnými zdravotníkmi. Toto vôbec nie je pravdivá informácia, pretože transparentnosť, otvorenosť a férovosť sú nosnými piliermi daného projektu. Sme sa stretávali so zdravotníkmi, rovnako aj so zástupcami lekárskej fakulty. Stretnutia boli aj so zástupcami zamestnancov, rovnako aj počas súťažného dialógu príde ten čas, keď sa do diskusií opäť zapojí aj odborná verejnosť. Ako príklad môžem uviesť to, že k pracovnoprávnym vzťahom sa budú vyjadrovať aj zástupcovia zamestnancov. Štúdiu si ministerstvo zdravotníctvo nerobilo samo, každý fakt a argument sa dá overiť, stačí si prečítať Štúdiu uskutočniteľnosti.
Vážené panie poslankyne, vážení pani poslanci, dovoľte mi na záver uviesť a zhrnúť pár základných faktov.
Súčasná zastaraná infraštruktúra nemocníc na Slovensku nie je schopná adekvátne reagovať na požiadavky v oblasti zlepšenia produktivity a efektivity a implementácie nových diagnostických a liečebných postupov. Výška investícií dlhodobo nedosahuje úroveň potrebnú na pravidelnú obnovu nemocníc a v posledných rokoch má klesajúci trend a tento nedostatok spôsobil výrazný nárast viditeľného a skrytého investičného dlhu. Preto ministerstvo zdravotníctva považuje projekt výstavby nových nemocníc za kľúčovú podmienku zvyšovania kvality a efektívnosti a produktivity.
Ministerstvo zdravotníctva má prioritný záujem o investície do univerzitných fakultných nemocníc, nakoľko tieto nemocnice poskytujú koncovú zdravotnú starostlivosť a sú základňou pre vzdelávanie, vedu, výskum v biomedicínskej oblasti. Dlhodobo najkritickejšia situácia z hľadiska stavu infraštruktúry je Bratislava, ktorá je špecifická aj tým, že na území hlavného mesta nie je možné využívať štrukturálne fondy Európskej únie. Predchádzajúce rozhodnutia v oblasti investícií do ústavnej zdravotnej starostlivosti v Bratislave boli v minulosti viac determinované samotnou požiadavkou dostavby komplexu Rázsoch a boli pripravované bez rozsiahlej analýzy ekonomických dopadov a ich možností. Ďakujem pekne za pozornosť.