46. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada, dámy poslankyne, páni poslanci, milí kolegovia z vlády, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomní sú podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky Peter Kažimír, zastupovať ho budem ja, podpredseda vlády a minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, nie sú naňho otázky, minister školstva, vedy, výskumu a športu Juraj Draxler, nie sú naňho otázky, a takisto minister kultúry Marek Maďarič, takisto nie sú naňho otázky. Skončil som, pán predseda.

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda.
Poprosím vás teraz, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od pani poslankyne Evy Hufkovej a táto znie: „Vážený pán predseda vlády, makroekonomika Slovenska za minulý rok zaznamenala nárast o 2,4 % HDP a v tomto roku je odhad rastu ekonomiky Slovenskej republiky na 2,9 %. Je to výborný výsledok. Ako hodnotíte toto zvýšenie?“
Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, úvodom by som najprv v základných rysoch zrekapituloval a odprezentoval niekoľko relevantných štatistických údajov za kľúčové ukazovatele makroekonomického vývoja Slovenska, ktoré boli dosiahnuté v uplynulom roku. Tieto údaje realisticky popisujú nielen súčasný stav, ale korektne a najmä objektívne charakterizujú výsledky vlády dosiahnuté v poslednom období.
Z predbežných čísel, ktoré boli aktuálne publikované, vyplýva, že si naša ekonomika za predchádzajúci rok pripíše 2,4-percentný hospodársky rast, čo znamená o 1 % viac ako v roku 2013.
Len pre úplnosť ešte poznamenám, že tento výborný hospodársky výsledok sme dosiahli za komplikovanej vonkajšej ekonomickej situácie, keď v súvislosti s partnerskými štátmi, ekonomikami eurozóny najčastejšie počuť výrazy ako slabý hospodársky rast, stagnácia ekonomiky či hospodárska recesia alebo nebodaj opakovaný hospodársky pokles.
Ak si s tým spolu predstavíme, že 1 % hrubého domáceho produktu je niekde na úrovni 20 mld. (Reakcia z pléna.), aktuálne 72 mld., 70 mld., to som si ja pamätal, tak to je vlastne bezmála 150 mld., čo je podľa mňa naozaj dramaticky dobrý výsledok.
Čo je však rozhodujúce a pre našu krajinu obzvlášť potešujúce, je skutočnosť, že po piatich rokoch hospodárskeho rastu tvoreného hlavne zahraničným dopytom bol vlani v úlohe ťahúňa ekonomiky najmä domáci dopyt. Prispeli k nemu investície, ako aj spotreba domácností. A to je nesporne dobrou vizitkou hospodárskej politiky vlády.
Pokračujúci pozitívny vývoj bol viditeľný aj na trhu práce, kde sme dosiahli rovnako dobré výsledky a bolo vytvorených takmer 30-tisíc nových pracovných miest. Evidovaná miera nezamestnanosti sa dostala za minulý rok pod 13-percentnú hranicu a z pohľadu rastu priemernej reálnej mzdy sme zaznamenali rekordnú úroveň 4,4 %.
Záver minulého roka priniesol dodatočne pozitívne prekvapenie vo vývoji ekonomiky Slovenska v podobe vzrastu maloobchodných tržieb, ktoré predznamenávajú trend vyššieho rastu spotrebiteľských výdavkov. No i napriek uvedenému faktu dosiahne miera úspor slovenských domácností za rok 2014 nové pokrízové maximum.
V súvislosti s aktuálnym vývojom treba ešte poznamenať, že práve zvýšenie spotreby domácností je kľúčové pre stabilný rast zamestnanosti v prostredí neistého zahraničného dopytu, keďže časť exportérov vo vlaňajšom roku zápasila s výpadkom objednávok z Ruskej federácie a niektorých obchodných partnerov z Ázie.
Najmenej významným rastovým impulzom slovenského hospodárstva bolo oživenie úverovej aktivity podnikateľských subjektov, pretože táto oblasť vytvára dôležitý základ pre zrýchlenie ich investičnej činnosti, respektíve rozšírenia ich podnikania a zväčšuje tak priestor pre zvýšenie budúceho exportu Slovenskej republiky.
S uvedenými aktivitami je rovnako úzko previazaná aj tvorba nových pracovných miest, čo je relevantným faktorom v zápase o zníženie miery nezamestnanosti a redukovanie chudoby na Slovensku.
Zo spomenutých makroekonomických čísiel je teda viac ako zrejmé, že hospodársko-politické opatrenia, ktoré vláda prijímala a realizovala v zmysle svojho programového vyhlásenia, prinášajú svoje plody v podobe doterajších priaznivých výsledkov vo vývoji ekonomiky a zároveň tiež vytvárajú dobrý východiskový rámec, ako i potrebné a vhodné predpoklady na ďalší pozitívny trend a ekonomický vývoj.
V kontexte s uvedenými údajmi možno konštatovať, že Slovensko je v súčasnosti v porovnaní s ostatnými členskými štátmi Európskej únie v dobrej hospodárskej kondícii.
Vážená pani poslankyňa, prognóza budúceho vývoja našej ekonomiky z dielne Inštitútu finančnej politiky odhaduje pokračujúci pozitívny trend aj v ďalších rokoch. Na jeho zvýraznenie by som stručne uviedol pár hlavných vývojových indikátorov.
Rast hrubého domáceho produktu Slovenska sa v roku 2015 predpokladá na úrovni 2,9 %. Impulzom pre jeho zvýšenie je opäť spotreba sektora domácností. K tomuto rastu nášho hospodárstva však významne prispeje na rozdiel od minulého roku aj export tovarov a služieb zo strany podnikov.
V nasledujúcich rokoch, 2016 a 2017, má dôjsť k zrýchleniu rastu ekonomiky na 3,6 % a v roku 2018 až na úroveň 3,7 %. To by z hľadiska ekonomickej výkonnosti vynieslo Slovensko medzi najlepších lídrov eurozóny a celej Európskej únie.
Som veľmi rád, že reálne príjmy budú rásť naďalej, a to vďaka nulovej alebo neskôr miernej, resp. slabej inflácii.
Existujúcu stagnáciu cenovej hladiny v tomto roku podporí zlacnenie plynu, elektriny, tepla a pokles cien pohonných hmôt.
Kondícia trhu práce sa má rovnako zlepšovať. Uvedený rast ekonomiky, opierajúci sa o domáci dopyt, sa pretaví do solídneho zvýšenia zamestnanosti. V roku 2015 nám pribudne ďalších približne 14-tisíc nových pracovných miest a odhadovaná priemerná nominálna mzda v hospodárstve by mala dosiahnuť výšku 882 eur.
Je potrebné ešte doplniť, že v tomto roku dostal trh práce zo strany verejných inštitúcií dôležitý impulz v dôsledku zavedenia odpočítateľnej odvodovej položky pre kategóriu nízkopríjmových pracujúcich v kombinácii s významným zvýšením minimálnej mzdy.
Kumulácia spomenutých opatrení bude mať za následok výrazné zvýšenie čistej mzdy nízkopríjmových občanov, čím sa podporí aj ich motivácia byť aktívnymi na trhu práce.
Na druhej strane úľava pre zamestnávateľov znamená, že sa neobmedzí dopyt po pracovných miestach, ale, naopak, pozitívne sa to môže dotknúť až takmer pol milióna súčasných zamestnancov. Zavedenie tohto opatrenia bolo zároveň kladne prijaté aj zástupcami zamestnávateľov.
Na základe pozitívneho výhľadu slovenskej ekonomiky si možno položiť aj ďalšiu otázku: Prečo sú odhadované parametre makroekonomického vývoja tak optimistické a ako to teda súvisí s činnosťou a postojom vlády? Sú za tým predovšetkým a najmä výsledky našej systematickej a kvalifikovanej práce v oblastiach ako konsolidácia verejných financií, boj proti daňovým únikom, znižovanie nezamestnanosti, podpora hospodárskeho rastu a zamestnanosti.
Okrem doterajšej úspešnej aktivity vlády v týchto oblastiach by som však rád zdôraznil aj ďalšiu skutočnosť. Prijatým prvým balíčkom sociálno-ekonomických opatrení vlády, ako i pripravovaným ich druhým balíčkom sledujeme jasné sociálne a hospodársko-politické ciele, ktoré smerujú k ďalšiemu zlepšeniu situácie v mnohých oblastiach spoločnosti a hospodárstva.
Tvrdíme, že je legitímnym cieľom vlády, aby naši ľudia bezprostredne pocítili pozitívne výsledky doterajšieho makroekonomického vývoja a dosiahnutého hrubého domáceho produktu, ktorý ako ten pomyselný veľký koláč by mal byť spravodlivo rozdelený medzi nás všetkých.
Vážená pani poslankyňa, dámy poslankyne, páni poslanci, na záver mi dovoľte uviesť ešte niekoľko viet.
A najprv chcem pripomenúť, že uvedený priaznivý vývoj slovenskej ekonomiky oceňujú vo svojich hodnoteniach aj renomované svetové ratingové agentúry a medzinárodné inštitúcie.
Slovensko si na finančných a kapitálových trhoch požičiava historicky najlacnejšie, čo významne prispieva k znižovaniu nákladov na obsluhu verejného dlhu. Celkovým prínosom a pozitívom je, že sa nám z hľadiska spoločensko-politického vývoja podarilo udržať stabilnú a pokojnú atmosféru, na základe ktorej máme v najbližšom období vytvorené solídne predpoklady a dobré vyhliadky na riešenie ďalších sociálnych a ekonomických problémov, ktoré pred nami ešte stoja.
Pre Slovensko je preto o to viac dôležité, aby prostredie stability a pokoja nastalo aj v prebiehajúcich geopolitických a geoekonomických vzťahoch medzi hlavnými medzinárodnými hráčmi vo vzťahu k situácii na Ukrajine. Pre veľmi otvorenú a exportne výrazne orientovanú slovenskú ekonomiku naplno platí, že ak sa radikálne nezmení vonkajšie ekonomické prostredie práve pod vplyvom dramatického spoločensko-ekonomického vývoja nášho suseda na východnej hranici, môžeme potom predpokladať, že prognózovaný pozitívny vývoj ekonomiky sa podarí naplniť a dosiahnuť.
Vážený pán predseda, skončil som.