46. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada, dámy poslankyne, páni poslanci, milí kolegovia z vlády, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomní sú podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky Peter Kažimír, zastupovať ho budem ja, podpredseda vlády a minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, nie sú naňho otázky, minister školstva, vedy, výskumu a športu Juraj Draxler, nie sú naňho otázky, a takisto minister kultúry Marek Maďarič, takisto nie sú naňho otázky. Skončil som, pán predseda.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, úvodom by som najprv v základných rysoch zrekapituloval a odprezentoval niekoľko relevantných štatistických údajov za kľúčové ukazovatele makroekonomického vývoja Slovenska, ktoré boli dosiahnuté v uplynulom roku. Tieto údaje realisticky popisujú nielen súčasný stav, ale korektne a najmä objektívne charakterizujú výsledky vlády dosiahnuté v poslednom období.
Z predbežných čísel, ktoré boli aktuálne publikované, vyplýva, že si naša ekonomika za predchádzajúci rok pripíše 2,4-percentný hospodársky rast, čo znamená o 1 % viac ako v roku 2013.
Len pre úplnosť ešte poznamenám, že tento výborný hospodársky výsledok sme dosiahli za komplikovanej vonkajšej ekonomickej situácie, keď v súvislosti s partnerskými štátmi, ekonomikami eurozóny najčastejšie počuť výrazy ako slabý hospodársky rast, stagnácia ekonomiky či hospodárska recesia alebo nebodaj opakovaný hospodársky pokles.
Ak si s tým spolu predstavíme, že 1 % hrubého domáceho produktu je niekde na úrovni 20 mld. (Reakcia z pléna.), aktuálne 72 mld., 70 mld., to som si ja pamätal, tak to je vlastne bezmála 150 mld., čo je podľa mňa naozaj dramaticky dobrý výsledok.
Čo je však rozhodujúce a pre našu krajinu obzvlášť potešujúce, je skutočnosť, že po piatich rokoch hospodárskeho rastu tvoreného hlavne zahraničným dopytom bol vlani v úlohe ťahúňa ekonomiky najmä domáci dopyt. Prispeli k nemu investície, ako aj spotreba domácností. A to je nesporne dobrou vizitkou hospodárskej politiky vlády.
Pokračujúci pozitívny vývoj bol viditeľný aj na trhu práce, kde sme dosiahli rovnako dobré výsledky a bolo vytvorených takmer 30-tisíc nových pracovných miest. Evidovaná miera nezamestnanosti sa dostala za minulý rok pod 13-percentnú hranicu a z pohľadu rastu priemernej reálnej mzdy sme zaznamenali rekordnú úroveň 4,4 %.
Záver minulého roka priniesol dodatočne pozitívne prekvapenie vo vývoji ekonomiky Slovenska v podobe vzrastu maloobchodných tržieb, ktoré predznamenávajú trend vyššieho rastu spotrebiteľských výdavkov. No i napriek uvedenému faktu dosiahne miera úspor slovenských domácností za rok 2014 nové pokrízové maximum.
V súvislosti s aktuálnym vývojom treba ešte poznamenať, že práve zvýšenie spotreby domácností je kľúčové pre stabilný rast zamestnanosti v prostredí neistého zahraničného dopytu, keďže časť exportérov vo vlaňajšom roku zápasila s výpadkom objednávok z Ruskej federácie a niektorých obchodných partnerov z Ázie.
Najmenej významným rastovým impulzom slovenského hospodárstva bolo oživenie úverovej aktivity podnikateľských subjektov, pretože táto oblasť vytvára dôležitý základ pre zrýchlenie ich investičnej činnosti, respektíve rozšírenia ich podnikania a zväčšuje tak priestor pre zvýšenie budúceho exportu Slovenskej republiky.
S uvedenými aktivitami je rovnako úzko previazaná aj tvorba nových pracovných miest, čo je relevantným faktorom v zápase o zníženie miery nezamestnanosti a redukovanie chudoby na Slovensku.
Zo spomenutých makroekonomických čísiel je teda viac ako zrejmé, že hospodársko-politické opatrenia, ktoré vláda prijímala a realizovala v zmysle svojho programového vyhlásenia, prinášajú svoje plody v podobe doterajších priaznivých výsledkov vo vývoji ekonomiky a zároveň tiež vytvárajú dobrý východiskový rámec, ako i potrebné a vhodné predpoklady na ďalší pozitívny trend a ekonomický vývoj.
V kontexte s uvedenými údajmi možno konštatovať, že Slovensko je v súčasnosti v porovnaní s ostatnými členskými štátmi Európskej únie v dobrej hospodárskej kondícii.
Vážená pani poslankyňa, prognóza budúceho vývoja našej ekonomiky z dielne Inštitútu finančnej politiky odhaduje pokračujúci pozitívny trend aj v ďalších rokoch. Na jeho zvýraznenie by som stručne uviedol pár hlavných vývojových indikátorov.
Rast hrubého domáceho produktu Slovenska sa v roku 2015 predpokladá na úrovni 2,9 %. Impulzom pre jeho zvýšenie je opäť spotreba sektora domácností. K tomuto rastu nášho hospodárstva však významne prispeje na rozdiel od minulého roku aj export tovarov a služieb zo strany podnikov.
V nasledujúcich rokoch, 2016 a 2017, má dôjsť k zrýchleniu rastu ekonomiky na 3,6 % a v roku 2018 až na úroveň 3,7 %. To by z hľadiska ekonomickej výkonnosti vynieslo Slovensko medzi najlepších lídrov eurozóny a celej Európskej únie.
Som veľmi rád, že reálne príjmy budú rásť naďalej, a to vďaka nulovej alebo neskôr miernej, resp. slabej inflácii.
Existujúcu stagnáciu cenovej hladiny v tomto roku podporí zlacnenie plynu, elektriny, tepla a pokles cien pohonných hmôt.
Kondícia trhu práce sa má rovnako zlepšovať. Uvedený rast ekonomiky, opierajúci sa o domáci dopyt, sa pretaví do solídneho zvýšenia zamestnanosti. V roku 2015 nám pribudne ďalších približne 14-tisíc nových pracovných miest a odhadovaná priemerná nominálna mzda v hospodárstve by mala dosiahnuť výšku 882 eur.
Je potrebné ešte doplniť, že v tomto roku dostal trh práce zo strany verejných inštitúcií dôležitý impulz v dôsledku zavedenia odpočítateľnej odvodovej položky pre kategóriu nízkopríjmových pracujúcich v kombinácii s významným zvýšením minimálnej mzdy.
Kumulácia spomenutých opatrení bude mať za následok výrazné zvýšenie čistej mzdy nízkopríjmových občanov, čím sa podporí aj ich motivácia byť aktívnymi na trhu práce.
Na druhej strane úľava pre zamestnávateľov znamená, že sa neobmedzí dopyt po pracovných miestach, ale, naopak, pozitívne sa to môže dotknúť až takmer pol milióna súčasných zamestnancov. Zavedenie tohto opatrenia bolo zároveň kladne prijaté aj zástupcami zamestnávateľov.
Na základe pozitívneho výhľadu slovenskej ekonomiky si možno položiť aj ďalšiu otázku: Prečo sú odhadované parametre makroekonomického vývoja tak optimistické a ako to teda súvisí s činnosťou a postojom vlády? Sú za tým predovšetkým a najmä výsledky našej systematickej a kvalifikovanej práce v oblastiach ako konsolidácia verejných financií, boj proti daňovým únikom, znižovanie nezamestnanosti, podpora hospodárskeho rastu a zamestnanosti.
Okrem doterajšej úspešnej aktivity vlády v týchto oblastiach by som však rád zdôraznil aj ďalšiu skutočnosť. Prijatým prvým balíčkom sociálno-ekonomických opatrení vlády, ako i pripravovaným ich druhým balíčkom sledujeme jasné sociálne a hospodársko-politické ciele, ktoré smerujú k ďalšiemu zlepšeniu situácie v mnohých oblastiach spoločnosti a hospodárstva.
Tvrdíme, že je legitímnym cieľom vlády, aby naši ľudia bezprostredne pocítili pozitívne výsledky doterajšieho makroekonomického vývoja a dosiahnutého hrubého domáceho produktu, ktorý ako ten pomyselný veľký koláč by mal byť spravodlivo rozdelený medzi nás všetkých.
Vážená pani poslankyňa, dámy poslankyne, páni poslanci, na záver mi dovoľte uviesť ešte niekoľko viet.
A najprv chcem pripomenúť, že uvedený priaznivý vývoj slovenskej ekonomiky oceňujú vo svojich hodnoteniach aj renomované svetové ratingové agentúry a medzinárodné inštitúcie.
Slovensko si na finančných a kapitálových trhoch požičiava historicky najlacnejšie, čo významne prispieva k znižovaniu nákladov na obsluhu verejného dlhu. Celkovým prínosom a pozitívom je, že sa nám z hľadiska spoločensko-politického vývoja podarilo udržať stabilnú a pokojnú atmosféru, na základe ktorej máme v najbližšom období vytvorené solídne predpoklady a dobré vyhliadky na riešenie ďalších sociálnych a ekonomických problémov, ktoré pred nami ešte stoja.
Pre Slovensko je preto o to viac dôležité, aby prostredie stability a pokoja nastalo aj v prebiehajúcich geopolitických a geoekonomických vzťahoch medzi hlavnými medzinárodnými hráčmi vo vzťahu k situácii na Ukrajine. Pre veľmi otvorenú a exportne výrazne orientovanú slovenskú ekonomiku naplno platí, že ak sa radikálne nezmení vonkajšie ekonomické prostredie práve pod vplyvom dramatického spoločensko-ekonomického vývoja nášho suseda na východnej hranici, môžeme potom predpokladať, že prognózovaný pozitívny vývoj ekonomiky sa podarí naplniť a dosiahnuť.
Vážený pán predseda, skončil som.

Vážený pán poslanec, dámy poslankyne, páni poslanci, zaistenie energetickej bezpečnosti sa nielen významne dotýka ekonomickej stability a prosperity jednotlivých krajín, ale aj výrazne presahuje ich hranice. Je preto úlohou každej zodpovednej vlády vnímať dôležitosť diverzifikačných opatrení v sektore energetiky, nachádzať konkrétne riešenia a vytvoriť podmienky pre ich efektívnu implementáciu do praxe.
Prerušenie dodávok plynu a následná plynová kríza v roku 2009, ktorej dôsledky sa prejavili v krajinách Európskej únie, radikálne zmenili pohľad na bezpečnosť dodávok plynu, ale aj ropy. Ukázala sa potreba na európskej i národnej úrovni znížiť stupeň závislosti od jednotlivých dodávateľov a diverzifikovať zdroje. Práve v kontexte opatrení vyplývajúcich z plynovej krízy to jednoznačne platí aj pre bezpečnosť dodávok ropy. Slovensko je z 99 % odkázané na dovoz ropy.
Ropovod Adria je významným európskym energetickým projektom a zároveň jedinou plnohodnotnou možnosťou diverzifikácie dodávok ropy pre Slovenskú republiku. Rekonštrukciou ropovodu Adria sme sledovali dva základné ciele, posilniť energetickú bezpečnosť v strednej Európe, zabezpečiť alternatívne zásobovanie ropou z oblasti Jadranu. Je našou povinnosťou postupne diverzifikovať existujúce toky novými, prípadne rekonštruovať už existujúce. Zatiaľ ropa bez väčších výpadkov priteká z Ruska ropovodom Družba. Prepojenie na Adriu však bude slúžiť ako hlavná a plnohodnotná záložná trasa pre dodávky ropy z chorvátskeho pobrežia a v prípade výpadku alebo obmedzenia dodávok z ropovodu Družba.
Prípadný výpadok môže mať rôzne príčiny, od technických až po presmerovanie toku ropy na iné exportné trasy. Nielen odberatelia totiž hľadajú alternatívy dovozu, ale aj dodávatelia ropy sa celkom prirodzene vo svetle neistej ekonomickej a bezpečnej situácie obzerajú po rôznych možnostiach vývozu ropy tak, aby maximalizovali svoje výnosy.
V súčasnosti sa ropa do Slovenskej republiky dopravuje dvoma vetvami ropovodu Družba, pričom hlavnou je vetva dopravujúca ropu z Ruska cez Ukrajinu a druhou je vetva pôvodne ropovodu Družba I, ktorá v súčasnosti spája slovenskú prečerpávaciu stanicu (Tupá) s maďarskou rafinériou (Duna), kde sa napája na ropovod Adria privádzajúci ropu z chorvátskeho prístavu Omišalj. Dodnes ropovod Družba I slúži na núdzovú prepravu ropy z ropovodu Adria v situáciách, keď je množstvo ropy dodávané z Ruska znížené alebo prerušené. Prípadnú rizikovú skutočnosť sme sa v spolupráci so Slovnaftom aj s maďarskou stranou rozhodli riešiť modernizáciou slovensko-maďarského úseku ropovodu Adria. A hodnota investície tak predstavovala 70 mil. eur, pričom financovanie pochádza zo zdrojov Slovnaftu a Transpetrolu.
Projekt je dôkazom úspešnej spolupráce s Maďarskom, predstavuje možnosť zvýšenia objemu tranzitu ropy cez územie Slovenska, a tým aj príjmov do štátneho rozpočtu.
Po rekonštrukcii sa zvýšila aj kapacita ropovodu. Jeho technický stav pred rekonštrukciou umožňoval využiť Adriu na dovoz len približne 3 mil. ton ropy, čo je polovica spracovateľskej kapacity Slovnaftu. Uskutočnenou rekonštrukciou sa zvýšila prepravná kapacita na 6 mil. ton ropy ročne smerom na Slovensko. Maďarská časť ropovodu má po rekonštrukcii kapacitu zvýšenú z 10 mil. na 14 mil. ton ropy ročne.
S potešením môžem konštatovať, že podoba energetickej infraštruktúry a štandardy bezpečnosti v Slovenskej republike sa zrekonštruovaním ropovodu Adria výrazným spôsobom zlepšili. Pripravenosť zvládať núdzové situácie v energetike má v súčasnosti oveľa vyššie parametre v porovnaní s nedávnou minulosťou.
Dovolím si vyzdvihnúť viaceré pozitíva rekonštrukcie. Vzhľadom na súčasnú medzinárodnú politickú situáciu a dopady hospodárskej krízy ide o naplnenie tzv. severojužných alternatívnych prepojení. Musíme si totiž uvedomiť, že v prípade daného projektu nejde len o dovoz ropy na Slovensko, ale aj o vybudovanie reverzného toku. Rekonštrukciou sme takmer dvojnásobne zvýšili ročnú kapacitu prepravy ropovodu Adria v porovnaní s doterajším stavom. Zrekonštruovaný ropovod Adria sa tak stal plnohodnotnou bezpečnou alternatívnou dopravnou trasou surovej ropy do Slovenskej republiky k ropovodu Družba. Rekonštrukciou starej časti trasy sa zároveň odstránilo 50 rokov staré potrubie, a tým sa zvýšila aj bezpečnosť prepravy ropy. Skončil som.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda Národnej rady. Vážená pani poslankyňa, ďakujem za otázku. Uvádzam, nemáte celkom presné informácie, finančné prostriedky alokované na projekt Podpora opatrovateľskej služby vo výške 28 mil. eur boli poskytnuté rôznym poskytovateľom sociálnych služieb na zabezpečenie opatrovania pre 3 258 osôb a na druhej strane vytvorili nové pracovné miesta pre opatrovateľky, opatrovateľov v počte 3 092. Z uvedenej sumy budú títo opatrovatelia financovaní až do ukončenia projektu, ktorým je október tohto roku. To je, do uvedeného obdobia majú zabezpečené aj financované pracovné miesta.
Poznamenávam, že ide o projekt, ktorý vychádza z minulého programovacieho obdobia, to znamená, vychádza z operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia. A dokonca roku musí byť zúčtovaný.
Chcel by som vás informovať, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny plánuje kontinuálne pokračovať v podpore financovania opatrovateľskej služby aj v programovom období 2014 – 2020 prostredníctvom prostriedkov Európskeho sociálneho fondu, a to na celom území Slovenskej republiky.
Myslím, že som jasne odpovedal na to, že tu jednoznačne je ten záujem, ja by som dokonca povedal, záujem aj rozšíriť aj počty tých opatrovateľov, lebo tá potreba sa javí byť ešte vyššia.
Ďakujem, pán predseda, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne, pán minister, za odpoveď. Ja som sa práve preto pýtala, že ste už niekoľkokrát opakovali, že plánujete v tom pokračovať. Ja sa opäť chcem opýtať, aký je stav rozpracovania tohto pokračovania, či to bude kontinuálne pokračovanie alebo s prestávkou pokračovanie. Ja sa pýtam aj ústami mnohých starostov obcí, ktorí majú už teraz obavu z októbra 2015, keď všetci vieme, že ten negatívny trend poskytovania opatrovateľskej služby sa prejavuje každoročne veľmi dramatickým poklesom počtu opatrovaných. Je to priemerne 800 občanov ročne, čomu zodpovedá asi 130 zamestnancov. Od roku 2010 je to 4-tisíc občanov a približne 900 zamestnancov. Čiže ten trend je veľmi nepriaznivý. A ešte ak to stihnem, moja doplňujúca otázka je: Hovorili ste o 3 092 opatrovateľoch, to znamená, že v tomto projekte má jeden opatrovaný približne jednu opatrovateľku? Ďakujem pekne.

Zopakujem to, čo som povedal predtým. Mám záujem, aby tu bola jednoznačná kontinuita, teda u týchto aby nedošlo k prerušenie, ale tá kontinuita, aby mohli pokračovať prostredníctvom nového projektu z operačného programu Ľudské zdroje. Konzultácie k tomu v Bruseli boli uskutočnené, nevidím tu žiaden problém preto, na tomto projekte koniec koncov sa už robí. To znamená, že rátam, že by sa tu malo bez problémov prejsť a pokračovať v tom projekte.
Opakujem, môj záujem je rozšíriť ten počet tých miest pre opatrovateľov, čo záleží od toho, aké nájdem pochopenie v Bruseli. Ale ja by som bol rád, keby sme to zvýšili možno aj na 5-tisíc, lebo tá potreba jednoznačne je.
Skôr čoho sa obávam, je, čo nastane po čase, keď uplynie aj toto programovacie obdobie. Ale to je otázka, ktorá je niekde v budúcnosti.
Čo sa týka tých počtov a tých väzieb a tých vzťahov, áno, treba vidieť jednu vec, že sú opatrovatelia, ktorí majú jedného, prípadne dvoch klientov, a sú takí, ktorí majú len jedného klienta, to záleží od stupňa odkázanosti, od stavu a tak ďalej, to znamená, že tu sa nedá odpovedať jednoznačne, že tá matematika súhlasí s tým, že každý má jedného, ale sú takí, čo majú viacerých, a sú takí, ktorí majú len jedného. A sčasti ten rozdiel, ktorý tam je, okolo tých dvesto, to je asi ten rozdiel v počte ľudí, kde pokrýva jeden viacerých, asi jeden opatrovateľ alebo opatrovateľka viacerých klientov. Ďakujem.

Ďakujem pekne za otázku, pán poslanec. Pán predseda, ďakujem za slovo. Čo sa týka vašej otázky, ministerstvo spravodlivosti aj prostredníctvom komisie, ktorá funguje pri ministerstve spravodlivosti, ktorá sa volá Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách, veľmi pozorne sleduje, akým spôsobom a ako sa uplatňujú zmeny zamerané na zvýšenie ochrany spotrebiteľov. Z aplikačnej praxe tak môžeme potvrdiť, že nová právna úprava je vysoko účinná, napriek tomu je pravda, že sa objavujú snahy niektorých veriteľov porušovať zákon a obchádzať inštitút najvyššej prípustnej odplaty uzavieraním viacerých vzájomne závislých zmlúv, v ktorých sa požadovaná odplata rozdeľuje za jednotlivé veriteľom poskytované služby.
Toľko poznatky komisie.
Podľa môjho názoru ide v týchto prípadoch jednoznačne o obchádzanie zákona a nekalú obchodnú praktiku.
V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že každá spotrebiteľská zmluva založená na obchádzaní zákona alebo porušovaní dobrých mravov je od začiatku absolútne neplatná, pričom dôvodom jej neplatnosti môže byť aj samotná úžera. Preto poškodeným občanom odporúčam, aby čo najskôr vyhľadali právnu pomoc a bránili si svoje práva. Som presvedčený o tom, že právo v takýchto prípadoch stojí na strane občanov, ktorí sa môžu na súde domáhať určenia neplatnosti takejto alebo takto uzavretej zmluvy. Samozrejme, myslím si, že platí pre nás všetkých táto vec, čo poviem, a síce, že žiadna legislatíva nemôže zabrániť tomu, aby sa neobjavili pokusy o jej obchádzanie. A to závisí na ľuďoch, nie na legislatíve. A, samozrejme, práve preto tu máme kompetentné orgány kontroly vnútorného trhu, respektíve bankového dohľadu.
Ubezpečujem vás, že aj samotné ministerstvo spravodlivosti bude v takýchto prípadoch posielať podnety či už Národnej banke Slovenska alebo v prechodnom období Slovenskej obchodnej inšpekcii.
Vážený pán poslanec, touto cestou by som vás tiež chcel poprosiť, aby ste túto informáciu tlmočili občanovi, ktorý sa na vás obrátil, a odkázali mu, že v prípade jeho záujmu sa môže kontaktovať na Komisiu pre posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách pri ministerstve spravodlivosti, kde dostane základné usmernenie, ale nie len to, lebo najmä môžeme jeho podnet aj kvalifikovane ďalej riešiť.
Toľko k vašej otázke.
Ďakujem pekne, pán predseda skončil som.

Skôr ako otázku mám takú nejakú poznámku. Ja som rád za túto odpoveď. Bola konštruktívna a výpovedná. Len možno fakticky myslím si, že my dvaja sa zhodneme na tom, že takýto úkon je obchádzanie zákona. Ale ten občan nemôže čakať, až príde k rozhodnutiu súdu prvého či druhého stupňa. Preto som chcel dať do pozornosti, že takéto praktiky sa dejú, tie nebankovky sú skutočne vynaliezavé a s tým treba niečo robiť. Ak teda komisia, ktorá je na to zriadená, vie zaujať nejaké stanovisko, ktoré bude mať charakter odporúčací pre zmenu legislatívy, naozaj čo sa týka spotrebiteľského režimu, vtedy by som si vedel predstaviť, že táto otázka dopadne na úrodnú pôdu a takéto veci sa už nebudú opakovať. Čiže dávam len možno do pozornosti toľko. Ďakujem ešte raz.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dámy poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Kadúc, myslím, že sa pýtate na to najmä preto, že sa po neúspešnom referende rozprúdila diskusia a padajú rôzne návrhy ohľadne uplatnenia a úpravy samotného kvóra pre platnosť referenda. Ale odpoveď na to sa skrýva už vo vašej otázke, a to predovšetkým v spôsobe, v ktorom definujete, že je to od občanov Slovenskej republiky ako zdroja moci. Môžeme teda vyvodzovať logický záver, že tou mocou sú poverení všetci občania Slovenskej republiky a bolo by teda prirodzené, aby väčšina občanov Slovenskej republiky o svojom osude ďalej rozhodovala, a nie aby určitá menšina rozhodovala o väčšine, čo nie je úplne tradičné a v žiadnom demokratickom spôsobe života. Môžete zaviesť pravidlá, aké sú v niektorých štátoch, kde sú povinné volebné akty, alebo môžeme znížiť to kvórum na 10 %, keď sa vám môže ale v extrémnom prípade stať, že 5 % obyvateľov rozhodne o zvyšných 95 % obyvateľov. To kvórum nie je samoúčelné, je predovšetkým dané preto, aby bola tá vzorka adekvátna, pričom nikto z nás neurčí, či je dosť 40, či je dosť 30, či je dosť 20, či je dosť 10 a keď 10, prečo nie 12, prečo nie 8, prečo nie 5 %, ako to majú kvórum strany do parlamentu. Jednoducho na žiadne z čísel, ktoré teraz padajú vo verejnom priestore, neexistuje žiadny odmeraný dôvod, ktorý povie, áno, toto číslo je správne, toto číslo už vyjadruje počet ľudí, ktorí majú právo zmeniť život a štandardy pre všetkých ostatných obyvateľov. To 50-percentné je logické, pretože mala by rozhodnúť väčšina zúčastnená na referende, hoci teoreticky keby sme chceli ísť do čistého pravidla, mala by tam byť 100-percentná účasť a väčšina rozhodnúť o tej druhej polovičke. Čiže ťažko sa k tomu vyjadriť, čo je správne. Napriek tomu, keďže bolo úspešné iba jedno referendum a aj to veľmi tesne, je otázka, či referendum má v tejto podobe taký význam. Potom sa treba zamyslieť nad tým, či sa nebudú hľadať iné alternatívy, nejaké posilnenia nejakej iniciatívy z pohľadu občanov a ich podpisov a tej vážnosti, o ktorej sme sa bavili, aby to prejednávali výbory Národnej rady napríklad alebo podobne. Ale referendum ako také často použité je aj na politické ciele a aj bude v budúcnosti určite na politické ciele. Nebavme sa tu o nákladoch, demokracia niečo stojí. Ale v každom prípade zmena toho kvóra by znamenala, že naozaj menšina môže ľubovoľne rozhodnúť a môže prijať aj záväzné stanovisko referenda, ktorým bude aj parlament viazaný.
To, čo skôr by som možno urobil, pretože tie výklady sú rôzne a záväznosť referenda je tiež otázna, pretože v niektorých prípadoch sama neschvaľuje paragrafované znenie zákona. A vy ako poslanec máte v zmysle tej istej ústavy, v ktorej je napísané referendum, tiež hlasovať na základe svojho svedomia a vedomia a nemôže vám nikto určovať príkazy. A tu je ten konflikt. Sú to dva rovnocenné články ústavy, ktoré hovoria, že referendum je potrebné rešpektovať a na druhej strane vy máte slobodne hlasovať a nikto vás nemôže donútiť hlasovať za výsledky referenda, s ktorými vnútorne nesúhlasíte, v podobe nového zákona. Čiže ja si myslím, že už veľa ústavných právnikov túto tému riešilo. A možnože skôr sa zamyslíme nad tým, ako vyprecizovať jednotlivé ustanovenia o referende až do úplného detailu, ako by ten proces mal byť v prípade úspešného referenda, pričom môžeme namodelovať veľa situácií. Aj to môže byť veľkou motiváciou, že, áno, teraz budú presne vedieť obyvatelia, že: „Keď toto spravím, tak bude takýto garantovaný následok za mojím konaním.“ Dnes to naozaj mnohí nevedia, mnohých to môže odrádzať, že ich hlas vec nemôže zmeniť.
Môže byť argument, že 21 % v referende je niekoľko stotisíc hlasov, teraz neviem si presne to číslo vybaviť, 950-tisíc hlasov to bolo, čo ale nie je málo, na tom sa dohodneme. To nie je úplne málo hlasov. Je to pomerne veľká skupina obyvateľov. A keď také číslo získa politická strana, tak zoberte si, že my sme mali 44 %, mali sme niečo málo cez milión hlasov, čiže to je v parlamentných voľbách veľké, mohutné číslo. A je teda otázka, ako sa k nemu postaviť. Aj preto strana SMER vyjadrila jednoznačný názor. Aj ja som takisto bol na referende, som sa ho zúčastnil práve preto, že si myslím, že je potrebné to, čo sa vybojovalo v novembri.
A často tu všetci novembrom mávajú za týmto pultom, ale sami potom bez problémov povedia, že: „Nechoďte k referendu.“ A to je podľa mňa problém. Mám ísť do referenda povedať, že nesúhlasím alebo súhlasím alebo vyjadriť svoj názor. Ale proste ignorovanie referenda sa nám môže katastrofálne vrátiť v budúcnosti, keď bude referendum o životne dôležitých otázkach Slovenska, niežeby toto nebola životná otázka, ale dohodnime sa, že je ľahšia ako veci v prípade nejakých vojen, zapájania sa do nejakých celkov, opúšťania nejakých celkov a všetky veci, ktoré môžu byť naozaj rozhodujúce pre ďalší život Slovenskej republiky.
A my, ktorí aspoň trošku si pamätáme, keď Slovenská republika vznikala, vieme, to bolo prognóz o tom, do koľko mesiacov skrachujeme, to Slovensko ako nebude schopné prežiť, ako nebude vedieť uživiť ľudí, nebude na dôchodky, tak ako v niektorých krajinách po rozdelení Sovietskeho zväzu proste meškali, neboli vôbec peniaze, ktoré by vyplácali takéto sociálne dávky. To všetko Slovensko s úspechom prežilo a dneska bez ohľadu na kritiku väčšiu alebo menšiu si sami vieme povedať, že sme naozaj dobrou krajinou. Keď som si aj dneska porovnával hrubé domáce produkty medzi veľmi bohatými štátmi podobnej veľkosti, akú máme my, to sú nie zásadné čísla, ktoré by boli nedobehnuteľné, ale hlavne vieme, že sme zásadným spôsobom za posledných dvadsať rokov narástli, že kde bol hrubý domáci produkt pre dvadsiatimi rokmi, kde je dnes. Žiadna zmena, žiadna vláda neurobí lusknutím prsta z problematického bahna nádherné turistické jazero. Vždy to trvá, je nejaký vývoj.
A preto vlastne sa skôr systémovo zamyslime nad riešením otázky referenda, a to nad tým, ako to zatraktívniť, byť zodpovednými politikmi v tom smere, že nemali by sme odrádzať od účasti od referenda, lebo sami poškodzujeme budúcnosť Slovenska, ako by sme mali výsledky referenda viacej precizovať, aby bolo jasné občanovi, že keď príde a povie tak, stane sa presne táto postupnosť krokov. A de facto neviem si úplne predstaviť tú konštrukciu, priznám sa. Ale keď referendum rozhodne, aké rozhodnutia potom bude prijímať plénum tejto Národnej rady, v súvislosti s touto témou, ktorá bola tam schválená, ako to bude prebiehať? Ja si to ani dnes neviem predstaviť.
Napríklad vymyslím si, že v referende by bolo predĺženie prázdnin, vymyslím si, na tri mesiace (Reakcia z pléna.). Je to nezmysel, na štyri nech to je, dobre, pán poslanec hovorí, že štyri sú lepšie pre naše deti. Sme niektorí, ktorí si myslíme, že mali by sa viacej učiť, lebo to vzdelanie je vždy to najpodstatnejšie, najväčšia investícia. A napriek tomu, že referendum povie, že je to jasné, ako to potom bude vyzerať, lebo sa to musí premietnuť do nejakého návrhu zákona, ktorý musí prejsť nejakým legislatívnym procesom? A ja som si nie úplne istý, ako by sme toto zvládli, hlavne vtedy, keby bola, dajme tomu, väčšina tej sály proti tomu.
Čiže našou hlavnou úlohou nie je sa jednoducho a populisticky baviť o kvóre, pretože neexistuje číslo, ktoré je dobré, lebo ani tá päťdesiatka nie je dobrá, lebo tiež to nie je de facto väčšina z celého národa, lebo to je len 50-percentná účasť a z nej môže rozhodnúť 51 %, čiže de facto štvrtina by pozitívne rozhodla o zvyšku Slovenska, 100 %, to by tu bolo ideálne. A to, samozrejme, nie je šanca vôbec dosiahnuť. Čiže skôr by som išiel tou cestou, lebo tu nevieme, prečo by malo byť 40, zopakujem to, nevieme, prečo by malo byť 20, 10 a podobne. Ale teda mali by sme vedieť, čo bude nasledovať, a občan by mal vedieť, čo bude nasledovať, keď v tom referende bude so svojím názorom úspešný, čo je potom Národná rada povinná spraviť, čo je povinná spraviť vláda Slovenskej republiky a ako to na Slovensku bude vyzerať.
Asi toľko, pán poslanec.

Správne ste si mysleli, ako teda zvyknete si myslieť, čo som myslel tou otázkou. A mám teraz pocit, ako keby som bol z vládnej strany, lebo ste sa na tej otázke celkom pekne vybláznili. A nezhodneme sa minimálne v jednej veci, že parlament nie je povinný rešpektovať výsledky referenda, skôr tá referendová otázka podľa rozhodnutí Ústavného súdu sa stane všeobecne záväzným pravidlom, už má tie účinky, ale to je v zásade otázka, ktorá sem nepatrí.