46. schôdza

Vážený pán poslanec, dámy poslankyne, páni poslanci, zaistenie energetickej bezpečnosti sa nielen významne dotýka ekonomickej stability a prosperity jednotlivých krajín, ale aj výrazne presahuje ich hranice. Je preto úlohou každej zodpovednej vlády vnímať dôležitosť diverzifikačných opatrení v sektore energetiky, nachádzať konkrétne riešenia a vytvoriť podmienky pre ich efektívnu implementáciu do praxe.
Prerušenie dodávok plynu a následná plynová kríza v roku 2009, ktorej dôsledky sa prejavili v krajinách Európskej únie, radikálne zmenili pohľad na bezpečnosť dodávok plynu, ale aj ropy. Ukázala sa potreba na európskej i národnej úrovni znížiť stupeň závislosti od jednotlivých dodávateľov a diverzifikovať zdroje. Práve v kontexte opatrení vyplývajúcich z plynovej krízy to jednoznačne platí aj pre bezpečnosť dodávok ropy. Slovensko je z 99 % odkázané na dovoz ropy.
Ropovod Adria je významným európskym energetickým projektom a zároveň jedinou plnohodnotnou možnosťou diverzifikácie dodávok ropy pre Slovenskú republiku. Rekonštrukciou ropovodu Adria sme sledovali dva základné ciele, posilniť energetickú bezpečnosť v strednej Európe, zabezpečiť alternatívne zásobovanie ropou z oblasti Jadranu. Je našou povinnosťou postupne diverzifikovať existujúce toky novými, prípadne rekonštruovať už existujúce. Zatiaľ ropa bez väčších výpadkov priteká z Ruska ropovodom Družba. Prepojenie na Adriu však bude slúžiť ako hlavná a plnohodnotná záložná trasa pre dodávky ropy z chorvátskeho pobrežia a v prípade výpadku alebo obmedzenia dodávok z ropovodu Družba.
Prípadný výpadok môže mať rôzne príčiny, od technických až po presmerovanie toku ropy na iné exportné trasy. Nielen odberatelia totiž hľadajú alternatívy dovozu, ale aj dodávatelia ropy sa celkom prirodzene vo svetle neistej ekonomickej a bezpečnej situácie obzerajú po rôznych možnostiach vývozu ropy tak, aby maximalizovali svoje výnosy.
V súčasnosti sa ropa do Slovenskej republiky dopravuje dvoma vetvami ropovodu Družba, pričom hlavnou je vetva dopravujúca ropu z Ruska cez Ukrajinu a druhou je vetva pôvodne ropovodu Družba I, ktorá v súčasnosti spája slovenskú prečerpávaciu stanicu (Tupá) s maďarskou rafinériou (Duna), kde sa napája na ropovod Adria privádzajúci ropu z chorvátskeho prístavu Omišalj. Dodnes ropovod Družba I slúži na núdzovú prepravu ropy z ropovodu Adria v situáciách, keď je množstvo ropy dodávané z Ruska znížené alebo prerušené. Prípadnú rizikovú skutočnosť sme sa v spolupráci so Slovnaftom aj s maďarskou stranou rozhodli riešiť modernizáciou slovensko-maďarského úseku ropovodu Adria. A hodnota investície tak predstavovala 70 mil. eur, pričom financovanie pochádza zo zdrojov Slovnaftu a Transpetrolu.
Projekt je dôkazom úspešnej spolupráce s Maďarskom, predstavuje možnosť zvýšenia objemu tranzitu ropy cez územie Slovenska, a tým aj príjmov do štátneho rozpočtu.
Po rekonštrukcii sa zvýšila aj kapacita ropovodu. Jeho technický stav pred rekonštrukciou umožňoval využiť Adriu na dovoz len približne 3 mil. ton ropy, čo je polovica spracovateľskej kapacity Slovnaftu. Uskutočnenou rekonštrukciou sa zvýšila prepravná kapacita na 6 mil. ton ropy ročne smerom na Slovensko. Maďarská časť ropovodu má po rekonštrukcii kapacitu zvýšenú z 10 mil. na 14 mil. ton ropy ročne.
S potešením môžem konštatovať, že podoba energetickej infraštruktúry a štandardy bezpečnosti v Slovenskej republike sa zrekonštruovaním ropovodu Adria výrazným spôsobom zlepšili. Pripravenosť zvládať núdzové situácie v energetike má v súčasnosti oveľa vyššie parametre v porovnaní s nedávnou minulosťou.
Dovolím si vyzdvihnúť viaceré pozitíva rekonštrukcie. Vzhľadom na súčasnú medzinárodnú politickú situáciu a dopady hospodárskej krízy ide o naplnenie tzv. severojužných alternatívnych prepojení. Musíme si totiž uvedomiť, že v prípade daného projektu nejde len o dovoz ropy na Slovensko, ale aj o vybudovanie reverzného toku. Rekonštrukciou sme takmer dvojnásobne zvýšili ročnú kapacitu prepravy ropovodu Adria v porovnaní s doterajším stavom. Zrekonštruovaný ropovod Adria sa tak stal plnohodnotnou bezpečnou alternatívnou dopravnou trasou surovej ropy do Slovenskej republiky k ropovodu Družba. Rekonštrukciou starej časti trasy sa zároveň odstránilo 50 rokov staré potrubie, a tým sa zvýšila aj bezpečnosť prepravy ropy. Skončil som.

Ďakujem pekne.
Vyčerpali sme čas určený na otázky predsedovi vlády.
Teraz poprosím jednotlivých pánov ministrov, aby odpovedali na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.
Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda.
Prvá otázka je položená na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pána Jána Richtera, položila ju pani poslankyňa Monika Gibalová a táto znie: „Vážený pán minister, alokované prostriedky na realizáciu národného projektu Podpora opatrovateľskej služby sú vyčerpané, pričom projekt má pokračovať do októbra 2015. Akým spôsobom zabezpečíte životnosť projektu, ktorý je zazmluvnený, ale aj jeho pokračovanie tak, aby sa opatrovatelia, ktorých je cca 1 600, neocitli na úrade práce?“
Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda Národnej rady. Vážená pani poslankyňa, ďakujem za otázku. Uvádzam, nemáte celkom presné informácie, finančné prostriedky alokované na projekt Podpora opatrovateľskej služby vo výške 28 mil. eur boli poskytnuté rôznym poskytovateľom sociálnych služieb na zabezpečenie opatrovania pre 3 258 osôb a na druhej strane vytvorili nové pracovné miesta pre opatrovateľky, opatrovateľov v počte 3 092. Z uvedenej sumy budú títo opatrovatelia financovaní až do ukončenia projektu, ktorým je október tohto roku. To je, do uvedeného obdobia majú zabezpečené aj financované pracovné miesta.
Poznamenávam, že ide o projekt, ktorý vychádza z minulého programovacieho obdobia, to znamená, vychádza z operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia. A dokonca roku musí byť zúčtovaný.
Chcel by som vás informovať, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny plánuje kontinuálne pokračovať v podpore financovania opatrovateľskej služby aj v programovom období 2014 – 2020 prostredníctvom prostriedkov Európskeho sociálneho fondu, a to na celom území Slovenskej republiky.
Myslím, že som jasne odpovedal na to, že tu jednoznačne je ten záujem, ja by som dokonca povedal, záujem aj rozšíriť aj počty tých opatrovateľov, lebo tá potreba sa javí byť ešte vyššia.
Ďakujem, pán predseda, skončil som.

Ďakujem.
Pani poslankyňa, pýtam sa, či máte doplňujúcu otázku? Nech sa páči, pani poslankyňa.

Ďakujem veľmi pekne, pán minister, za odpoveď. Ja som sa práve preto pýtala, že ste už niekoľkokrát opakovali, že plánujete v tom pokračovať. Ja sa opäť chcem opýtať, aký je stav rozpracovania tohto pokračovania, či to bude kontinuálne pokračovanie alebo s prestávkou pokračovanie. Ja sa pýtam aj ústami mnohých starostov obcí, ktorí majú už teraz obavu z októbra 2015, keď všetci vieme, že ten negatívny trend poskytovania opatrovateľskej služby sa prejavuje každoročne veľmi dramatickým poklesom počtu opatrovaných. Je to priemerne 800 občanov ročne, čomu zodpovedá asi 130 zamestnancov. Od roku 2010 je to 4-tisíc občanov a približne 900 zamestnancov. Čiže ten trend je veľmi nepriaznivý. A ešte ak to stihnem, moja doplňujúca otázka je: Hovorili ste o 3 092 opatrovateľoch, to znamená, že v tomto projekte má jeden opatrovaný približne jednu opatrovateľku? Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Nech sa páči, pán minister.

Zopakujem to, čo som povedal predtým. Mám záujem, aby tu bola jednoznačná kontinuita, teda u týchto aby nedošlo k prerušenie, ale tá kontinuita, aby mohli pokračovať prostredníctvom nového projektu z operačného programu Ľudské zdroje. Konzultácie k tomu v Bruseli boli uskutočnené, nevidím tu žiaden problém preto, na tomto projekte koniec koncov sa už robí. To znamená, že rátam, že by sa tu malo bez problémov prejsť a pokračovať v tom projekte.
Opakujem, môj záujem je rozšíriť ten počet tých miest pre opatrovateľov, čo záleží od toho, aké nájdem pochopenie v Bruseli. Ale ja by som bol rád, keby sme to zvýšili možno aj na 5-tisíc, lebo tá potreba jednoznačne je.
Skôr čoho sa obávam, je, čo nastane po čase, keď uplynie aj toto programovacie obdobie. Ale to je otázka, ktorá je niekde v budúcnosti.
Čo sa týka tých počtov a tých väzieb a tých vzťahov, áno, treba vidieť jednu vec, že sú opatrovatelia, ktorí majú jedného, prípadne dvoch klientov, a sú takí, ktorí majú len jedného klienta, to záleží od stupňa odkázanosti, od stavu a tak ďalej, to znamená, že tu sa nedá odpovedať jednoznačne, že tá matematika súhlasí s tým, že každý má jedného, ale sú takí, čo majú viacerých, a sú takí, ktorí majú len jedného. A sčasti ten rozdiel, ktorý tam je, okolo tých dvesto, to je asi ten rozdiel v počte ľudí, kde pokrýva jeden viacerých, asi jeden opatrovateľ alebo opatrovateľka viacerých klientov. Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Druhú otázku položil pán Miroslav Kadúc, položil ju ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky pánovi Tomášovi Borecovi a znie: „Pán minister, obrátil sa na mňa občan s otázkou, ako je možné, že nebankovky obchádzajú inštitút maximálnej odplaty pri spotrebiteľských úveroch tak, že poskytujú priamo alebo nepriamo dlžníkom ručenia za odplatu, ktorá sa do maximálnej odplaty nezapočítava. Máte takúto vedomosť a považujete to za správne?“
Nech sa páči, odpovedzte a oznámte mi ukončenie svojej odpovede. Ďakujem.

Ďakujem pekne za otázku, pán poslanec. Pán predseda, ďakujem za slovo. Čo sa týka vašej otázky, ministerstvo spravodlivosti aj prostredníctvom komisie, ktorá funguje pri ministerstve spravodlivosti, ktorá sa volá Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách, veľmi pozorne sleduje, akým spôsobom a ako sa uplatňujú zmeny zamerané na zvýšenie ochrany spotrebiteľov. Z aplikačnej praxe tak môžeme potvrdiť, že nová právna úprava je vysoko účinná, napriek tomu je pravda, že sa objavujú snahy niektorých veriteľov porušovať zákon a obchádzať inštitút najvyššej prípustnej odplaty uzavieraním viacerých vzájomne závislých zmlúv, v ktorých sa požadovaná odplata rozdeľuje za jednotlivé veriteľom poskytované služby.
Toľko poznatky komisie.
Podľa môjho názoru ide v týchto prípadoch jednoznačne o obchádzanie zákona a nekalú obchodnú praktiku.
V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že každá spotrebiteľská zmluva založená na obchádzaní zákona alebo porušovaní dobrých mravov je od začiatku absolútne neplatná, pričom dôvodom jej neplatnosti môže byť aj samotná úžera. Preto poškodeným občanom odporúčam, aby čo najskôr vyhľadali právnu pomoc a bránili si svoje práva. Som presvedčený o tom, že právo v takýchto prípadoch stojí na strane občanov, ktorí sa môžu na súde domáhať určenia neplatnosti takejto alebo takto uzavretej zmluvy. Samozrejme, myslím si, že platí pre nás všetkých táto vec, čo poviem, a síce, že žiadna legislatíva nemôže zabrániť tomu, aby sa neobjavili pokusy o jej obchádzanie. A to závisí na ľuďoch, nie na legislatíve. A, samozrejme, práve preto tu máme kompetentné orgány kontroly vnútorného trhu, respektíve bankového dohľadu.
Ubezpečujem vás, že aj samotné ministerstvo spravodlivosti bude v takýchto prípadoch posielať podnety či už Národnej banke Slovenska alebo v prechodnom období Slovenskej obchodnej inšpekcii.
Vážený pán poslanec, touto cestou by som vás tiež chcel poprosiť, aby ste túto informáciu tlmočili občanovi, ktorý sa na vás obrátil, a odkázali mu, že v prípade jeho záujmu sa môže kontaktovať na Komisiu pre posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách pri ministerstve spravodlivosti, kde dostane základné usmernenie, ale nie len to, lebo najmä môžeme jeho podnet aj kvalifikovane ďalej riešiť.
Toľko k vašej otázke.
Ďakujem pekne, pán predseda skončil som.