46. schôdza

Len vás poprosím, povedzte mi to, čo to v praxi je, na príklade.

Pri tomto referende ja by som bol rád, keby bolo platné, lebo podľa mňa by to neznamenalo absolútne nič, ale to je môj osobný názor.
Sú tieto vaše úvahy, o ktorých ste hovorili, že neviete, či tých 50 %, to je dobré alebo zlé. Tak ale potom dostaňme sa do roviny, že 5-percentné kvórum na vstup do parlamentu je tiež nezmyselné. Ako sme k nemu prišli? Prečo je to 5, nie 2, 3, 4, 10, 15 %. Keď si zoberieme základný článok ústavy, čl. 2 ods. 1,ktorý hovorí o tom, že tá štátna moc vykonávaná buď priamo, alebo zastupiteľsky je rovnocenná, pre tento prípad je to zjavne nerovnocenné v neprospech referenda. Čiže o tom je tá diskusia opäť. My sme sa o tom bavili na tej volebnej skupinke. Ale teraz tá otázka doplňujúca je, keď teda vy ako minister máte pomerne mál voľného času, či nebolo vám ľúto ísť na to referendum s tým, že nebolo platné a šesť miliónov išlo do luftu.

Ďakujem. Určite by sa dalo 6 mil. využiť rozumnejšie. Na druhej strane jednak som zo zákona podpredsedom komisie volebnej. Čiže je to jediný prípad, keď sú štátni úradníci zo zákona členmi volebnej komisie, či už je to minister vnútra alebo šéf Štatistického úradu. Ale, nie, ja si myslím, že som sa zúčastnil väčšiny referend, keď som bol na Slovensku. Ale to nie je dôležité. Tých 5 % je odvodených od tradície a hlavne od princípu, že musíte mať stabilitu vlády. Na to slúži kvórum 5 %, pretože keby nebolo žiadne kvórum a všetky strany by sa dostali do parlamentu, tak tým pádom keď zoberieme, že 22 strán tam kandiduje, tak vlastne aj tá strana, čo získa sto hlasov, by tam mala mať zástupcu. (Reakcia z pléna.) Prečo to nie je desať? No keby ich bolo desať, tak zase by sme mali 150 poslancov ako SMER, to vám poviem. To sú všetko problematické veci. To musí mať nejakú únosnú mieru. A zo zvyku v ostatných západných demokraciách tých 5 % bolo takých relevantných, že to sa najčastejšie používa, to vyjadruje, že je možnosť relevantne zložiť vládu, ktorá bude mať zastúpenie nie 20 strán, ale, dajme tomu, dvoch, troch, štyroch strán a že teoreticky je stabilná a vydrží nejakú časť, lebo akonáhle by ste tam mali proste všetkých alebo tie výborné nápady od nezávislých poslancov, no bolo by to skvelé, keby tu bolo 150 nezávislých poslancov. Ale kto by potom vládol? Bol by tak skvelý parlament, kde mohlo by sa kritizovať od rána do večera a bola by stopercentná kontrola všetkého. Ale pýtam sa, kto by potom vládol, čo je podstatné. Podstatné je to, že vy dokážete na pôde tohto parlamentu zo strany opozície skritizovať všetko, nieže to dokážete robiť, zásadne to robíte. A je to vaša úloha, ale všetko sa skritizuje, čo je v poriadku. Ale keď si to zoberieme, tak by sa nepremenil parlament na opozíciu a koalíciu, ale v podstate 150 opozičných poslancov by skritizovalo každý krok a ani neviem, ako by bola vláda kreovaná, kto by bol predseda vlády. Bol by ním niekto s najdlhšími vlasmi, najkrajší, najkrajšia, najštíhlejšia? Proste kto by ním bol? Zo všetkých stopäťdesiatich by to bol ten, čo má najviac hlasov? (Reakcia z pléna.) Výborne. Lósom to navrhuje riešiť pán poslanec Zajac, KDH. A kto by bol zaradený do toho lósu. Boli by to všetci stopäťdesiati? Čiže to sú tak extrémne úvahy. Dobre, ten by sa stal predsedom vlády a kto by vyberal ministrov? Podľa čoho by ministri sa stávali. A by ešte len vznikol ten lobing a spájanie na nejakých ekonomických záujmoch v parlamente, na základe nezávislých poslancov. To kupovanie poslancov za druhej Dzurindovej vlády bolo akože prechádzkou ružovým sadom oproti tomu, čo by sa dialo v parlamente tu. Takže všetko má svoje tradície, má to nejaký vývoj, má to nejaké zásady. Má to mať nejaký účel a aj tých 5 % má jasný účel, aby proste v tom druhom skrutíniu tá strana získala nejaké reálne body.
V tom referende, naozaj neviem to odôvodniť nejako, niekto predloží návrh že 10 % je fajn. Tak sa pýtam, prečo je to 10 %, lebo je to v Slovinsku, lebo je to v Litve alebo niekde inde, lebo je to väčšina, 50 plus 1. To je v zákone, čiže viac ako 50 % všetkých oprávnených voličov.
Švajčiarsko a Švajčiarska konfederácia, ak sa nemýlim vznikla v roku 1291, zhodou okolností presne tak ako Bratislava. A to je viac ako 700 rokov vývoja, keď sa vlastne tieto referendové tradície vlastne urobili. Aj dnes je tam obrovský problém a obrovský spor, kde posledné referendum, ktoré sa vyjadrovalo k migrantom, sa skončilo tuším že v prospech zákazu 0,3 %, čiže v pomere 50,3 ku 49,7 %. A je to už na súde. A vyzerá to tak, že sa tie výsledky proste spochybnia a nejakým spôsobom sa to rozpadne, čo je celkom slušná rana aj tomuto najtradičnejšiemu referendovému spôsobu. Ale keď hovoríme o referende, dávame ich za príklad.
Možno ešte nájdeme štyri krajiny z 200 krajín, kde to funguje spôsobom, že je to zaujímavé, možno práve dovtedy, pokiaľ neurobíme presný záväzok. No môže mi Ústavný súd povedať, koľko chce, že je to záväzné pre mňa, ja musím stlačiť gombík na konkrétnom zákone, ktorý má túto vec upraviť. Ak s tým vnútorne nesúhlasím, neexistuje sila, ktorá nahradí moju vôľu, aby som ten gombík stlačil. Čiže tam musí byť presný proces, ako referendum urobí zákon, ako to bude vyzerať a ako v podstate by mala byť neformulovaná tá otázka, ktorá sa má premietnuť do legislatívy, ak to nie je všeobecne spoločenská téma, či chceme mať prístup k moru alebo nechceme mať prístup k moru. Čiže z môjho pohľadu je to vec, ktorá potom musí nasledovať a mať automatický mechanizmus mimo tohto pléna, lebo akonáhle by to malo ísť do tohto pléna, už vlastne riedime priamu demokraciu. Čiže možno omnoho väčší problém ako samotné kvórum na platnosť referenda je proces, ktorý po tom referende nastane, pretože vy môžete dať v referende naozaj akúkoľvek otázku. Proste teraz neviem, ako sa volá ten populárny teraz momentálne vo všetkých bulvárnych časopisoch človek, ktorý má mať nejakú zodpovednú funkciu, byť hlavným kontrolórom kultúry na Slovensku alebo niečím podobným. Môže byť všeobecná téma, ktorá môže byť ľahko záväzná a ľahko sa uplatní v živote, ale v zákonnej podobe je to problematické. A referendum malo ambíciu pôvodne byť akousi formou zákonodarnej iniciatívy a jej pretavenia sa do nejakých pravidiel. A to ale sa nestalo.
Čiže naozaj, tak ako ste povedali, pán poslanec, vás by potešilo, keby referendum bolo platné, jasné, super, o jedno navyše z platných referend, ale máte pocit, že by ste sa aj tak nič nestalo. A to je presne tá vec. Čiže čo vlastne tých 2 mil. a dačo oprávnených voličov by malo povedať, aby sa niečo stalo? Napríklad povedali by, že sa im nepáči, aby boli možné adopcie u párov s rovnakým pohlavím. A si teraz predstavte, že toto urobili dnes, že to referendum je platné a túto vec tu máme. Dá sa povedať, že tento parlament by to rešpektoval, lebo je jasné, vieme, že by to rešpektoval, a že by takáto legislatíva teraz neprišla. A predstavme si rovnako situáciu, že strana ktorá má liberálne zmýšľanie extrémne, získa nadpolovičnú väčšinu v tejto sále o štyri roky a tento zákon presadí. To bude ten zákon protiústavný, keď je v rozpore s výsledkami platného referenda? To je téma, ktorú my nemáme vyriešenú. My darmo budeme volať po referendách, klásť od jednej otázky po 40 otázok, pokiaľ nemáme vyriešené, čo to referendum má spraviť, ako sa má skončiť. Potom sedia ústavní právnici v štúdiu ktorejkoľvek televízie a diskutujú, čo vlastne by nastalo potom a ako dlho by to platilo, lebo veď tá liberálna strana by mohla prísť aj o 15 – 20 rokov. Medzičasom sa môže dramaticky zmeniť situácia. Výsledky referenda platia na 20 rokov alebo navždy alebo môže vzniknúť...? (Reakcia z pléna.) Nie, nie, po troch rokoch ho môžete opakovať v tej istej veci. Ale čo bude po tom, keď už žiadne ďalšie referendum nebude úspešné. Sedí to, áno, tie tri roky. Čiže potom platí aj 20 rokov, keď už bude úplne zmenená situácia a nejaká strana, ktorá proste vlastne bude zložená, iba tak si povie, že, áno, toto chce presadiť. A kto jej v tom zabráni? A tento systém my nemáme urobený. Vlastne nevie z nás nikto, ako by sme vlastne predsunuli do konkrétnych zákonov jednotlivé ustanovenia referenda. Ale tu, čo vieme zodpovedne, je, že 10 % by bolo perfektných. Myslím si, že prvá otázka, ktorú v tomto treba vyriešiť, je to, referendum aké má mať výsledky, aké má mať následky a čo z nich chceme dosiahnuť, pričom potom musí byť všeobecný konsenzus na tú tému možno otázkou v referende: „Ste za zníženie kvóra na referendum?“ Aj to asi môže byť referendová otázka podľa mňa. Podľa mňa nedotýka sa ľudských práv. To by asi teoreticky mohlo byť. Ale najprv musíme vedieť a občania musia vedieť, čo vedia dosiahnuť svojím aktívnym prístupom k volebnému právu, a teda konkrétne k právu na referendum.
Odpoveď na otázku. Ďakujem pekne, skončil som. Stačí to? (Reakcia z pléna.)

Ďakujem. Ďakujem za otázku, pán poslanec. Pokiaľ ide o stanovenie hranice, po dosiahnutí ktorej by sa podnikateľ považoval za dlžníka so všetkými spojenými a s tým súvisiacimi sankciami, aktuálne ministerstvo hospodárstva nepripravuje žiaden návrh všeobecne záväzného právneho prepisu, ktorý by mal upravovať alebo zmeniť túto problematiku. Na ministerstve hospodárstva vnímame to ako, že v rámci podpory podnikateľského prostredia existuje tento priestor a v budúcnosti by mohlo dôjsť podobne ako v prípade daňových nedoplatkov napojených na vznik obchodných spoločností k úprave tejto oblasti. Samozrejme, vyžaduje si to vykonania a vyhodnotenie viacerých analýz ako napríklad analýzy dopadu na verejné financie.
Vašu otázku by som v tejto chvíli považoval za podnet na diskusiu, ktorú by som otvoril s rezortnými kolegami, a to s podpredsedom vlády a s ministrom financií a s ministrom práce a sociálnych vecí.
K tomuto by som len doplnil, pán poslanec, že naše ministerstvo pripravilo metodiku posudzovania vplyvov na podnikateľské prostredie. To znamená, do budúcnosti každý zákon musí prejsť určitými testami, ktoré sú spojené s vplyvom na podnikateľské prostredie. Takže verím, že aj toto opatrenie bude mať dopad na to, že by sme posudzovali aj iné zákony, ktoré nie sú v kompetencii nášho ministerstva.
Pokiaľ ide o vašu druhú otázku, ministerstvo hospodárstva nie je gestorom zákona o konkurze a reštrukturalizácii a taktiež nezastrešuje otázky zodpovednosti právnických osôb, takže by som si vás dovolil odkázať s vašou otázkou na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
Musím však podotknúť, že ministerstvo hospodárstva v tejto súvislosti intenzívne vníma podnety a postrehy, ktoré dostáva od rôznych subjektov ako napríklad od profesijných združení, od rôznych zväzov pôsobiacich v Slovenskej republike a podobne. Tieto postrehy, podnety a pripomienky budú postúpené ministerstvu spravodlivosti.
Skončil som, pán predseda.

Krátko si ju dovolím. Ja chcem poukázať na to Nemecko, kde i majitelia sú známi a kde keď človek zapríčiní takýto stav, o ktorom sa hovorilo, a na to prídu, tak nemôže tri roky podnikať v tej oblasti, v ktorej tieto chyby alebo až, by som povedal, zločiny urobil. Ja som sa chcel opýtať, či mieni vláda zákon o reštrukturalizácii, o konkurze, o verejnom obstarávaní, kde leží naša bieda, nejakým spôsobom novelizovať, lebo u ľudí to vyvoláva až takú rezignáciu, že vlastne nič sa nezmení, dokiaľ tieto zákony budú také, aké sú. Ale ste pred chvíľou hovorili, že to nie je vaša parketa, ale možno ste v tej vláde a vidíte, či sa taká atmosféra pripravuje, že by bolo treba zmeniť najmä zákon o verejnom obstarávaní bez nejakých sprostredkovateľov, napríklad.

Zopakujem to, čo som povedal, že ministerstvo spravodlivosti je gestorom tohto zákona. Samozrejme, aj iné ministerstvá vstupujú do tohto celého legislatívneho procesu a podnety, ktoré dostávame, samozrejme, konzultujeme. A dávame tieto podklady aj iným rezortom, tak ako som už spomenul.
Samozrejme, zákon o reštrukturalizácii sa prioritne týka podnikateľského prostredia, tak, samozrejme, aj naše ministerstvo to citlivo vníma, a preto, tak ako som už spomenul na úvod, tá metodika, ktorá by mala vstúpiť do platnosti v najbližšej dobe, bude posudzovať vplyvy aj iných rezortov, či už sú to ministerstvá práce, sociálnych vecí, financií alebo aj spravodlivosti, na podnikateľské prostredie. V tomto procese budú mať zväzy povinnosť vstupovať do tzv. povinných konzultácií, kde budú si s predkladateľmi zákona overovať svoje skúsenosti a budú ich snažiť sa uplatňovať do praxe a ministerstvo bude tieto ich pripomienky zohľadňovať. Takže verím, že aj tento proces vstúpi aj v rámci zákona o reštrukturalizácii do nejakej pôsobnosti.

Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, forma súťažného dialógu je štandardnou formou, akou sa v Európe obstarávajú projekty verejno-súkromného partnerstva.
Súťažný dialóg je odporúčaný pre PPP projekty aj zo strany Európskej únie ako postup, ktorý je dostatočne flexibilný, zachováva hospodársku súťaž medzi uchádzačmi a umožňuje verejnému obstarávateľovi prediskutovať všetky hľadiská projektu s každým záujemcom. Výsledkom takéhoto dialógu je potom projekt, ktorý zohľadní všetky potreby verejného obstarávateľa.
Súťažný dialóg je nevyhnutne realizovaný podľa pravidiel určených v platnom a účinnom zákone o verejnom obstarávaní a jeho parametre sú plne v súlade s hlavnými princípmi verejného obstarávania, ktorými sú hospodárnosť a transparentnosť, obstarávania prác a služieb verejným sektorom.
Rovnako formou súťažného dialógu postupujú európske krajiny, v ktorých je PPP forma plne etablovaná a v ktorých bolo zrealizovaných množstvo takýchto projektov, ako je napríklad Veľká Británia, Holandsko, Nemecko, Francúzsko.
Určenie najvhodnejšieho spôsobu realizácie verejného obstarávania bolo zároveň predmetom analýzy poradcu ministerstva dopravy pri vypracovávaní Štúdie uskutočniteľnosti projektu, ktorú sme v plnom znení zverejnili. V tejto štúdii sa dočítate, že na základe analýzy poradcu sa pre projekt D4 a R7 z postupov verejného obstarávania, ktorý zákon o verejnom obstarávaní umožňuje aplikovať na takýto projekt, ako najvhodnejší javí postup súťažného dialógu.
Vzhľadom na situáciu na trhu predpokladáme, že o účasť v súťaži bude veľký záujem. Ministerstvo dopravy tak pozve do súťažného dialógu štyroch najlepších podľa vopred jasne stanovených transparentných kritérií. Pritom vzhľadom na objem projektu a náklady v miliónoch eur, ktoré budú pre každého jedného účastníka aktuálne kvôli vypracovaniu finálnej detailnej ponuky, sa súťaže budú môcť zúčastniť len najväčšie svetové a najsilnejšie svetové konzorciá. Súťaž medzi štyrmi takýmito svetovými hráčmi považujeme za dostatočnú na to, aby výsledná cena za túto diaľnicu bola pre Slovensko čo najvýhodnejšia.
Samotný proces súťažného dialógu výrazne motivuje jednotlivých uchádzačov prichádzať s inovatívnymi technickými riešeniami a optimalizovať svoje náklady za účelom ponúknutia čo najnižšej konečnej ceny za projekt.
Jediným rozhodovacím kritériom bude ekonomicky najvýhodnejšia ponuka. Ďakujem za slovo, skončil som.

Pán minister, no ja, samozrejme, viem, čo znamená súťažný dialóg. A teraz vidím, že ste celkom nevystihli podstatu mojej otázky, ale, v poriadku, akceptujem to, čo ste povedali. Takže v tej súvislosti, teda myslím tým D4 a R7, mám ešte teda doplňujúcu otázku: Na základe čoho budú predkladať záujemcovia svoje návrhy a na základe akého stupňa projektovej dokumentácie a potom na základe ktorého stupňa projektovej dokumentácie ten víťazný uchádzač bude realizovať samotné dielo?

Ste netradične vlastne využili celkom fikaný spôsob, že v jednej otázke ste sa na to spýtali dvoma otázkami, čo ste položili. Ale keďže som na to pripravený, tak vám rád odpoviem.
Vzhľadom na to, že dňa 30. januára 2015 sa začalo verejné obstarávanie na koncesionára PPP projektu D4 a R7, podľa zákona o verejnom obstarávaní nemôžeme ako verejný obstarávateľ poskytovať žiadne informácie o verejnom obstarávaní nad rámec toho, čo je uverejnené v profile verejného obstarávateľa na webstránke Úradu pre verejné obstarávanie.
K prvej časti vašej otázky môžem uviesť len toľko, že podľa Štúdie uskutočniteľnosti projektu, ktorú sme, ako som už hovoril, zverejnili v úplnom znení, bude projekt z technického hľadiska dostatočne pripravený pre výber koncesionára v okamihu, keď budú právoplatné územné rozhodnutia na všetky úseku projektu. V tomto smere sme do bodky splnili sľub, ktorý sme dali verejnosti, a to, že budeme mať do konca roku 2014 zabezpečené všetky právoplatné rozhodnutia k všetkým úsekom D4 a R7, čo je teda jednou zo základných podmienok na začatie súťaže.
K druhej časti vašej otázky uvádzam, že PPP projekt D4 a R7 sa bude, samozrejme, realizovať tak ako všetky ostatné infraštruktúrne projekty, teda na základe dokumentácie pre realizáciu stavby, ktorú bude v našom prípade pripravovať vysúťažený koncesionár na základe dokumentácie pre stavebné povolenie potrebnej na získanie právoplatného stavebného povolenia. Skončil som.

Ďakujem pekne za otázku. Vážený pán poslanec, úverový produkt Moja pôda bol spustený preto, aby sme umožnili aktívnym poľnohospodárom financovať kúpu poľnohospodárskej pôdy za výhodných podmienok. To znamená nielen určité úrokové zvýhodnenie oproti komerčným úverom, ale aj umožnenie financovania kúpy parciel typov C a E, kúpy spoluvlastníckeho podielu, umožnenie zvýhodnených foriem ručenia a podobne. O úspešnosti tohto produktu hovorí fakt, že od júna 2013 doteraz sa schválili úvery v celkovom objeme 20,2 mil. eur, čo je o 200-tisíc už viac, ako tu bol pôvodne alokovaný finančný rámec. Tieto úverové zdroje umožnili financovať nákup 9 959 hektárov poľnohospodárskej pôdy. Malým poľnohospodárom, samostatne hospodáriacim roľníkom bolo celkovo schválených 3,2 mil. eur a podporili sme tým financovanie nákupu 1 524 hektárov poľnohospodárskej pôdy. Právnickým osobám boli schválené úvery na nákup poľnohospodárskej pôdy v objeme 17 mil. eur, čím sme podporili financovanie nákupu 8 071 hektárov poľnohospodárskej pôdy. Pokiaľ sa jedná o počet subjektov, ktorým boli úvery na nákup poľnohospodárskej pôdy schválené, ide celkovo o 117 subjektov, z ktorých je 32 samostatne hospodáriacich roľníkov a 85 právnických osôb.
Kým neexistoval úverový produkt Moja pôda, tak Slovenská záručná a rozvojová banka poskytla na financovanie nákupu poľnohospodárskej pôdy od roku 2005 do roku 2013 cca 3,3 mil. eur. Objem úverov schválených v rámci produktu Moja pôda predstavuje za rok a pol jeho existencie 6-násobok objemu úverov na nákup pôdy poskytovaných od roku 2005 do roku 2013. Čiže je to za viac ako osem rokov. Na základe týchto čísel, pán poslanec, si myslím, že tento projekt bol veľmi úspešný. Ďakujem, skončil som.