46. schôdza

Ďakujem pekne.
Pán poslanec už nemá možnosť položiť vám ďalšiu doplňujúcu otázku.
Poprosím teraz pána ministra hospodárstva Slovenskej republiky pána Pavla Pavlisa, aby odpovedal na otázku pána poslanca Mikloška, ktorá znie: „Podnikateľ sa stáva dlžníkom s viacerými postihmi, ak nezaplatí odvod zdravotnej poisťovni trikrát. Je snaha to zmeniť na celkovú sumu na sto eur? Nezaplatenie faktúry za elektrinu, plyn, telefón, vodu je trestané okamžitými sankciami. Neplatenie miliónových faktúr je však národným športom. Zadlžené firmy sa reštrukturalizujú, zrušia a znova pod iným menom začínajú a pokračujú v nekalej činnosti, pričom ich majitelia sú nepostihnuteľní. Prečo si nezoberieme za vzor Nemecko, kde majú dobrý systém pre zabránenie takémuto právnemu stavu?“
Pán minister, nech sa páči.

Ďakujem. Ďakujem za otázku, pán poslanec. Pokiaľ ide o stanovenie hranice, po dosiahnutí ktorej by sa podnikateľ považoval za dlžníka so všetkými spojenými a s tým súvisiacimi sankciami, aktuálne ministerstvo hospodárstva nepripravuje žiaden návrh všeobecne záväzného právneho prepisu, ktorý by mal upravovať alebo zmeniť túto problematiku. Na ministerstve hospodárstva vnímame to ako, že v rámci podpory podnikateľského prostredia existuje tento priestor a v budúcnosti by mohlo dôjsť podobne ako v prípade daňových nedoplatkov napojených na vznik obchodných spoločností k úprave tejto oblasti. Samozrejme, vyžaduje si to vykonania a vyhodnotenie viacerých analýz ako napríklad analýzy dopadu na verejné financie.
Vašu otázku by som v tejto chvíli považoval za podnet na diskusiu, ktorú by som otvoril s rezortnými kolegami, a to s podpredsedom vlády a s ministrom financií a s ministrom práce a sociálnych vecí.
K tomuto by som len doplnil, pán poslanec, že naše ministerstvo pripravilo metodiku posudzovania vplyvov na podnikateľské prostredie. To znamená, do budúcnosti každý zákon musí prejsť určitými testami, ktoré sú spojené s vplyvom na podnikateľské prostredie. Takže verím, že aj toto opatrenie bude mať dopad na to, že by sme posudzovali aj iné zákony, ktoré nie sú v kompetencii nášho ministerstva.
Pokiaľ ide o vašu druhú otázku, ministerstvo hospodárstva nie je gestorom zákona o konkurze a reštrukturalizácii a taktiež nezastrešuje otázky zodpovednosti právnických osôb, takže by som si vás dovolil odkázať s vašou otázkou na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
Musím však podotknúť, že ministerstvo hospodárstva v tejto súvislosti intenzívne vníma podnety a postrehy, ktoré dostáva od rôznych subjektov ako napríklad od profesijných združení, od rôznych zväzov pôsobiacich v Slovenskej republike a podobne. Tieto postrehy, podnety a pripomienky budú postúpené ministerstvu spravodlivosti.
Skončil som, pán predseda.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec máte doplňujúcu otázku? Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

Krátko si ju dovolím. Ja chcem poukázať na to Nemecko, kde i majitelia sú známi a kde keď človek zapríčiní takýto stav, o ktorom sa hovorilo, a na to prídu, tak nemôže tri roky podnikať v tej oblasti, v ktorej tieto chyby alebo až, by som povedal, zločiny urobil. Ja som sa chcel opýtať, či mieni vláda zákon o reštrukturalizácii, o konkurze, o verejnom obstarávaní, kde leží naša bieda, nejakým spôsobom novelizovať, lebo u ľudí to vyvoláva až takú rezignáciu, že vlastne nič sa nezmení, dokiaľ tieto zákony budú také, aké sú. Ale ste pred chvíľou hovorili, že to nie je vaša parketa, ale možno ste v tej vláde a vidíte, či sa taká atmosféra pripravuje, že by bolo treba zmeniť najmä zákon o verejnom obstarávaní bez nejakých sprostredkovateľov, napríklad.

Zopakujem to, čo som povedal, že ministerstvo spravodlivosti je gestorom tohto zákona. Samozrejme, aj iné ministerstvá vstupujú do tohto celého legislatívneho procesu a podnety, ktoré dostávame, samozrejme, konzultujeme. A dávame tieto podklady aj iným rezortom, tak ako som už spomenul.
Samozrejme, zákon o reštrukturalizácii sa prioritne týka podnikateľského prostredia, tak, samozrejme, aj naše ministerstvo to citlivo vníma, a preto, tak ako som už spomenul na úvod, tá metodika, ktorá by mala vstúpiť do platnosti v najbližšej dobe, bude posudzovať vplyvy aj iných rezortov, či už sú to ministerstvá práce, sociálnych vecí, financií alebo aj spravodlivosti, na podnikateľské prostredie. V tomto procese budú mať zväzy povinnosť vstupovať do tzv. povinných konzultácií, kde budú si s predkladateľmi zákona overovať svoje skúsenosti a budú ich snažiť sa uplatňovať do praxe a ministerstvo bude tieto ich pripomienky zohľadňovať. Takže verím, že aj tento proces vstúpi aj v rámci zákona o reštrukturalizácii do nejakej pôsobnosti.

Ďakujem pekne.
Teraz poprosím pani podpredsedníčku Jurinovú, aby dovolila pánovi ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Jánovi Počiatkovi odpovedať na otázku pána poslanca Bobíka, ktorá znie: „Pán minister, pre výber zhotoviteľa na PPP projekt D4 a R7 ste zvolili metódu súťažného dialógu. V slovenských pomeroch táto metóda dáva veľký predpoklad pre výber vopred vybraného zhotoviteľa. Pán minister, brali ste túto okolnosť do úvahy pri rozhodovaní o výbere metódy verejného obstarávania?“
Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, forma súťažného dialógu je štandardnou formou, akou sa v Európe obstarávajú projekty verejno-súkromného partnerstva.
Súťažný dialóg je odporúčaný pre PPP projekty aj zo strany Európskej únie ako postup, ktorý je dostatočne flexibilný, zachováva hospodársku súťaž medzi uchádzačmi a umožňuje verejnému obstarávateľovi prediskutovať všetky hľadiská projektu s každým záujemcom. Výsledkom takéhoto dialógu je potom projekt, ktorý zohľadní všetky potreby verejného obstarávateľa.
Súťažný dialóg je nevyhnutne realizovaný podľa pravidiel určených v platnom a účinnom zákone o verejnom obstarávaní a jeho parametre sú plne v súlade s hlavnými princípmi verejného obstarávania, ktorými sú hospodárnosť a transparentnosť, obstarávania prác a služieb verejným sektorom.
Rovnako formou súťažného dialógu postupujú európske krajiny, v ktorých je PPP forma plne etablovaná a v ktorých bolo zrealizovaných množstvo takýchto projektov, ako je napríklad Veľká Británia, Holandsko, Nemecko, Francúzsko.
Určenie najvhodnejšieho spôsobu realizácie verejného obstarávania bolo zároveň predmetom analýzy poradcu ministerstva dopravy pri vypracovávaní Štúdie uskutočniteľnosti projektu, ktorú sme v plnom znení zverejnili. V tejto štúdii sa dočítate, že na základe analýzy poradcu sa pre projekt D4 a R7 z postupov verejného obstarávania, ktorý zákon o verejnom obstarávaní umožňuje aplikovať na takýto projekt, ako najvhodnejší javí postup súťažného dialógu.
Vzhľadom na situáciu na trhu predpokladáme, že o účasť v súťaži bude veľký záujem. Ministerstvo dopravy tak pozve do súťažného dialógu štyroch najlepších podľa vopred jasne stanovených transparentných kritérií. Pritom vzhľadom na objem projektu a náklady v miliónoch eur, ktoré budú pre každého jedného účastníka aktuálne kvôli vypracovaniu finálnej detailnej ponuky, sa súťaže budú môcť zúčastniť len najväčšie svetové a najsilnejšie svetové konzorciá. Súťaž medzi štyrmi takýmito svetovými hráčmi považujeme za dostatočnú na to, aby výsledná cena za túto diaľnicu bola pre Slovensko čo najvýhodnejšia.
Samotný proces súťažného dialógu výrazne motivuje jednotlivých uchádzačov prichádzať s inovatívnymi technickými riešeniami a optimalizovať svoje náklady za účelom ponúknutia čo najnižšej konečnej ceny za projekt.
Jediným rozhodovacím kritériom bude ekonomicky najvýhodnejšia ponuka. Ďakujem za slovo, skončil som.

Ďakujem.
Pán poslanec, máte doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

Pán minister, no ja, samozrejme, viem, čo znamená súťažný dialóg. A teraz vidím, že ste celkom nevystihli podstatu mojej otázky, ale, v poriadku, akceptujem to, čo ste povedali. Takže v tej súvislosti, teda myslím tým D4 a R7, mám ešte teda doplňujúcu otázku: Na základe čoho budú predkladať záujemcovia svoje návrhy a na základe akého stupňa projektovej dokumentácie a potom na základe ktorého stupňa projektovej dokumentácie ten víťazný uchádzač bude realizovať samotné dielo?

Ste netradične vlastne využili celkom fikaný spôsob, že v jednej otázke ste sa na to spýtali dvoma otázkami, čo ste položili. Ale keďže som na to pripravený, tak vám rád odpoviem.
Vzhľadom na to, že dňa 30. januára 2015 sa začalo verejné obstarávanie na koncesionára PPP projektu D4 a R7, podľa zákona o verejnom obstarávaní nemôžeme ako verejný obstarávateľ poskytovať žiadne informácie o verejnom obstarávaní nad rámec toho, čo je uverejnené v profile verejného obstarávateľa na webstránke Úradu pre verejné obstarávanie.
K prvej časti vašej otázky môžem uviesť len toľko, že podľa Štúdie uskutočniteľnosti projektu, ktorú sme, ako som už hovoril, zverejnili v úplnom znení, bude projekt z technického hľadiska dostatočne pripravený pre výber koncesionára v okamihu, keď budú právoplatné územné rozhodnutia na všetky úseku projektu. V tomto smere sme do bodky splnili sľub, ktorý sme dali verejnosti, a to, že budeme mať do konca roku 2014 zabezpečené všetky právoplatné rozhodnutia k všetkým úsekom D4 a R7, čo je teda jednou zo základných podmienok na začatie súťaže.
K druhej časti vašej otázky uvádzam, že PPP projekt D4 a R7 sa bude, samozrejme, realizovať tak ako všetky ostatné infraštruktúrne projekty, teda na základe dokumentácie pre realizáciu stavby, ktorú bude v našom prípade pripravovať vysúťažený koncesionár na základe dokumentácie pre stavebné povolenie potrebnej na získanie právoplatného stavebného povolenia. Skončil som.