46. schôdza

Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, témou môjho vystúpenia k pripravovanej, resp. k predloženej vládnej novele zákona o zdravotnom poistení sú poznámky k zavedeniu odpočítateľnej položky v zdravotnom poistení, ktorá nám platí od 1. januára 2015. Budem o tom hovoriť preto, pretože viem, že ministerstvo zdravotníctva sleduje, čo sa deje vo verejnosti, akým spôsobom to za ten necelý mesiac a pol funguje a nefunguje to dobre. Čiže viem, že sa pripravujú do druhého čítania pozmeňujúce návrhy. Takže veľmi rád by som prispel svojimi poznatkami, ktoré mám, si trúfam povedať, nemalé, keďže som za posledné dva mesiace absolvoval množstvo školení a vyškolil som asi 4-tisíc ľudí aj z odpočítateľnej položky na zdravotné poistenie. A trúfam si povedať, že teda išlo to cezo mňa zodpovedne v súlade so zákonom, v súlade s tým, čo v zákone je napísané. A rád si dovolím povedať aj spätnú väzbu, ktorú mám od ľudí, ktorých sa to týka.
Tak odpočítateľná položka, ktorá bola zavedená od 1. januára. Jej cieľom je znížiť odvody nízkopríjmovým zamestnancom, to znamená znížiť mzdové náklady zamestnávateľom, ktorí takýchto zamestnancov zamestnávajú, a zároveň zvýšiť čistú mzdu týchto zamestnancov. S týmto cieľom sa teda presadila zmena zákona, podľa ktorej si zamestnanci v pracovnom pomere, v štátnozamestnaneckom pomere, v služobnom pomere a v štátnej službe môžu uplatniť odpočítateľnú položku, ktorej výška za rok je v ideálnom prípade 4 560 eur, s tým, že zákon stanovuje ďalšie pravidlá, pri ktorých sa odpočítateľná položka znižuje. Tým najzávažnejším pravidlom je vlastne pravidlo, podľa ktorého pri každom jednom eure príjmu poistenca nad 4 560 eur sa odpočítateľná položka znižuje o eurá, dve. To znamená, s narastajúcim príjmom nad výšku súčasne platnej ročnej minimálnej mzdy odpočítateľná položka pomerne rýchlym tempom klesá. Keď to premietnem do vyjadrenia mesačného príjmu, tak pri mesačnom príjme vo výške mesačnej štandardnej minimálnej mzdy 380 eur je odpočítateľná položka vo výške týchto 380 eur. To znamená, že zamestnanec, ktorý zarobí presne 380 eur, neplatí žiadne preddavky na zdravotné poistenie a neplatí ich ani jeho zamestnávateľ. So zvyšujúcim sa príjmom odpočítateľná položka klesá, napríklad pri 400-eurovom príjme je už len 340 eur. Čiže tam už nám vznikne vymeriavací základ vo výške 60 eur, z ktorého sa už platia preddavky, samozrejme, v omnoho v nižšej výške ako v minulom roku. Povedzme, pri 50-eurovom príjme je odpočítateľná položka už len vo výške 140 eur a pri 570-eurovom príjme je odpočítateľná položka čistá nula. A takisto pri každom vyššom príjme nad 570 eur je odpočítateľná položka čistá nula.
Ako prvý problém vidím to, že túto výhodu zaznamenali len zamestnanci v pracovnom pomere, v štátnozamestnaneckom pomere, v štátnej službe, v služobnom pomere. Čiže netýka sa ďalších skupín poistencov definovaných ako zamestnanci podľa zákona o zdravotnom poistení, kde chcem v prvom rade spomenúť dohodárov, ale ďalej napríklad i poslancov obecných zastupiteľstiev, členov štatutárnych orgánov, právnických osôb. Napríklad predseda spoločenstva vlastníkov bytov ak dostáva za funkciu nejakú symbolickú odmenu, platí z nej zdravotné odvody tak ako doteraz, nič sa na tom nezmenilo.
Čo vidím ako problém, ktorý vystúpil práve teraz do pozornosti v súvislosti s referendom, ktoré sa konalo v sobotu 7. februára. Členovia referendových komisií, predseda, zapisovateľ, ktorí poberajú za účasť v referendovej komisii určitú symbolickú odmenu, sú tiež v postavení zamestnanca podľa zákona o zdravotnom poistení. Úrad, mestský, obecný, v ktorého v pôsobnosti sú v okrskovej referendovej komisii, ich prihlasuje na ten jeden jediný deň konania referenda ako svojich zamestnancov do zdravotnej poisťovne a z tej symbolickej odmeny sa odvádza poistné na zdravotné poistenie. Ani takíto občania, ani takíto poistenci si nemôžu uplatniť odpočítateľnú položku, čo by možno nemuselo nikomu pri tých zhruba 40-eurových príjmoch až tak veľmi vadiť. Bude to však vadiť niekomu inému, a to zamestnávateľovi, ktorý ich zamestnáva v riadnom pracovnom pomere, čo o chvíľu zdôvodním.
Odpočítateľnú položku si nemôžu uplatniť ani ďalší poistenci, ktorí nie sú zamestnancami, v prvom rade hovorím o samostatne zárobkovo činných osobách (SZČO), či už sú to živnostníci, či už sú to rôzni sprostredkovatelia, umelci, autori, znalci, tlmočníci, samostatne hospodáriaci roľníci. Oni sa, skrátka, dostali do nejakej druhej kategórie občanov poistencov a na túto výhodu nemajú nárok. Svoj vymeriavací základ si takto znížiť nemôžu. A naviac sa im každoročne, naopak, odvody na zdravotné poistenie zvyšujú, či už je to kvôli permanentnému zvyšovaniu tzv. minimálneho vymeriavacieho základu, ktorý je v tomto roku už 412 eur, a tým pádom to minimálne povinné poistné je viac ako 57 eur, alebo je to kvôli neustálemu znižovaniu koeficientu, ktorým sa predeľuje základ dane z daňového priznania takejto osoby. V tomto roku je už na tej snáď definitívnej úrovni 1,486, čo znamená, že aj tým živnostníkom a ďalším SZČO, ktorí dosahujú relatívne vyššie príjmy, sa vymeriavací základ permanentne zvyšuje. Aj keby ten ich príjem ako taký bol niekoľko rokov po sebe konštantný stále platia vyššie a vyššie zdravotné odvody.
Čiže to hodnotím veľmi negatívne, u týchto skupín poistencov žiadne výhody plynúce zo zavedenia odpočítateľnej položky nie sú, práve, naopak, odvody sa im zvyšujú a v prípade, že má niekto súbeh zamestnania v pracovnom pomere a zároveň si chce vylepšiť svoju životnú situáciu tým, že popri zamestnaní nadrobno podniká, tak ten jeho príjem, ktorý dosiahne zo živnosti popri zamestnaní, mu vlastne spôsobuje pokles odpočítateľnej položky na úrovni ročného zúčtovania a aj teda, hoci je zamestnancom v pracovnom pomere a možno zarába minimálnu mzdu alebo mzdu niekde na úrovni 500 eur, odpočítateľnú položku spolu so svojím zamestnávateľom vlastne nevyužije, pretože ďalší bočný príjem zo živnosti pre neho bude znamenať fakticky zánik tohto nároku.
To, mimochodom, znamená, ten systém je nastavený z tohto pohľadu veľmi zle, pretože je demotivačný. Keď si zamestnávateľ uvedomí, ak má dvoch zamestnancov, obidvaja zarábajú, povedzme, 400 eur mesačne, jeden z nich má len tento príjem u zamestnávateľa, je to tých 400 eur mesačne, a druhý okrem tohto príjmu sa snaží zlepšiť finančnú situáciu seba, svojej rodiny tým, že popri zamestnaní ešte podniká a privyrobí si pár eur navyše, tak vlastne čo stane? Ten zamestnanec, ktorý zarába tých 400 eur mesačne a okrem toho sa o nič ďalšie nesnaží, má vymeriavací základ pri odpočítateľnej položke vo výške 340 eur, má ten vymeriavací základ 60 eur, to znamená z pohľadu zamestnávateľa zamestnávateľ platí 10 % zo 60 eur, 6 eur mesačne, symbolickú sumu odvodov na zdravotné poistenie, čo nepochybne toho zamestnávateľa teší. Ten druhý zamestnanec, ktorý však má popri tomto zamestnaní aj živnosť, si, po prvé, nemôže uplatniť odpočítateľnú položku pri výpočte preddavkov, musí čakať na ročné zúčtovanie, to je jedna vec, pričom druhá vec je, v ročnom zúčtovaní sa mu pri výpočte odpočítateľnej položky zohľadní aj vymeriavací základ, ktorý dosiahne z tej živnosti, ktorú má na vylepšenie svojich príjmov, a platí pravidlo, za každé jedno euro vymeriavacieho základu, ktorý dosiahne z tej živnosti, sa odpočítateľná položka zníži o eurá dve, čo vlastne znamená, že takýto zamestnávateľ, ktorý má takéhoto aktívneho zamestnanca, aktívneho v tom zmysle, že mu nestačí tých 400 eur, ale snaží sa zlepšiť si situáciu privyrobením na živnosť, tak takýto zamestnávateľ takéhoto zamestnanca možno prepustí zo zamestnania, pretože inak za neho bude platiť plné zdravotné odvody, hoci má rovnakých 400 eur mesačne ako ten prvý zamestnanec, ktorý žiadnu živnosť nemá.
Čiže ešte raz poviem to, čo som povedal, máme dvoch zamestnancov, pričom obidvaja zarábajú 400 eur mesačne, z nich jeden má len tento príjem a nič iné, za neho platí zamestnávateľ 6 eur mesačne na zdravotné odvody, druhý, ktorý si chce privyrobiť, tak popri tom zamestnaní má ešte nejakú živnosť, na ktorú bude mať základ ročný, povedzme, 2 000 – 2 500 eur, čo nie je nejaká premrštená suma, tak za neho bude platiť zamestnávateľ plné zdravotné odvody, to znamená pri príjme 400 eur mesačne 40 eur mesačne. To je 34 eur mesačne rozdiel, za rok je to okolo 400 eur. Je možné, že práve kvôli tomu bude mať ten zamestnanec, ktorý má tú živnosť, problémy, pretože bude stáť zamestnávateľa o 400 eur, to je ten jeden mesačný plat zamestnanca, mesačne viac.
O týchto skutočnostiach však, pán minister spolu s pánom premiérom, neradi hovoríte, ale je to tak, zavedenie odpočítateľnej položky je diskriminujúce pre tých ľudí, ktorí sú aktívni a ktorým tá minimálna mzda v zamestnaní jednoducho nestačí. A je logické, že im ani stačiť nemôže, zvlášť v prípade, keď ide o živiteľa rodiny a napríklad prípady, keď jeho manželka je doma na rodičovskom príspevku, majú dve-tri deti a je na tom živiteľovi rodiny, aby rodinu zabezpečil. Je jasné, že hoci má zamestnanie so 400- alebo 500-eurovým platom, že mu to nemôže stačiť. A preto všetka česť pred takýmito ľuďmi, živiteľmi rodín, že sa snažia, obetujú sa možno svojím spôsobom, pracujú 16 hodín denne, majú živnosť, alebo majú viac zamestnaní, majú dohody. Tak títo aktívnejší zamestnanci sú diskriminovaní tým, že na odpočítateľnú položku fakticky nárok mať nebudú. A ich zamestnávateľ na nich bude hľadieť krivým okom, lebo ten zamestnávateľ z toho nič nemá, že oni si niekde bokom privyrobia. Ale zamestnávateľ bude škodný na tom, že si pri takomto zamestnancovi, ktorý má bočné príjmy, nebude môcť znížiť zdravotné odvody. Toto môže viesť k strate zamestnania takéhoto aktívneho zamestnanca. To vám vytýkam, odpočítateľná položka je v tomto nastavená absolútne zle a demotivujúco.
Ak ste chceli dosiahnuť to, aby stále viac a viac ľudí zarábalo 380 alebo 400 eur, áno, týmto opatrením sa nepochybne vytiahne pár tisíc ľudí z úradov práce a ľahšie si nájde zamestnanie, to je nespochybniteľné, ale na druhej strane likvidujete tých, ktorí sú aktívnejší a ktorí majú okrem príjmu zo zamestnania na úrovni minimálnej mzdy ešte nejaké ďalšie príjmy, pretože tí pravdepodobne o zamestnanie prídu a budú nahradení možno takými, ktorí nie sú schopní si alebo ochotní si niečo zarobiť naviac.
To už ani nehovorím o tom, že pri nastavení odpočítateľnej položky len do výšky 570 eur tu hrozí trend znižovania platov zamestnancov, ktorí dnes zarábajú 600 – 650 eur, pretože nikto nie je padnutý na hlavu, aby platil zdravotné odvody, keď sa vie dohodnúť so zamestnávateľom na znížení mzdy, zvyšok dostane načierno, bokom, na to inšpektorát práce v živote nepríde, pokým to niekto, ako sa hovorí, nenabonzuje, a pri znížení platu, dajme tomu, na 400-eurovú úroveň ušetrí jedna aj druhá strana odvody na zdravotné poistenie, pričom zvyšok pôjde načierno a stane sa to, čo asi nikto nechcel.
A by som sa vrátil ešte k výpočtu preddavkov. Hovoril som príklad, keď zamestnanec, ktorý má popri zamestnaní živnosť, si uplatniť pri výpočte preddavkov odpočítateľnú položku, hoci zarábal v tom zamestnaní len 400 eur mesačne, nemôže, a to preto, pretože systém je nastavený tak, ak má niekto popri zamestnaní v pracovnom pomere ešte iného zamestnávateľa, ktorý ho má prihláseného do zdravotnej poisťovne, alebo je sám prihlásený do zdravotnej poisťovne ako SZČO, nemôže si u zamestnávateľa, kde má pracovný pomer, uplatniť odpočítateľnú položku pri výpočte preddavkov, musí si počkať na ročné zúčtovanie.
Toto opatrenie, rozumiem, bolo zavedené preto, aby sa predišlo nedoplatkom na úrovni ročného zúčtovania práve z dôvodu, aký som pred chvíľkou vysvetlil. Ak by si totižto zamestnanec, ktorý má popri zamestnaní aj živnosť, uplatňoval v prepočte preddavkov odpočítateľnú položku, tak je jasné, že v ročnom zúčtovaní, keď sa mu zohľadní aj ten príjem, alebo základ zo živnosti, v ročnom zúčtovaní ten príjem bude celkovo vyšší a došlo by tak k nedoplatkom. Možno by tak v niektorých prípadoch došlo k efektu, že sa vlastne celá tá kvázi úspora pri preddavkoch premietne do nedoplatku a všetko to, čo zamestnanec so zamestnávateľom ušetrili pri preddavkoch, by museli na úrovni ročného zúčtovania doplatiť. Z tohto pohľadu je takéto pravidlo pri výpočte preddavkov logické, aby k tomu nedošlo.
Lenže toto pravidlo so sebou prináša v praxi množstvo problémov, pretože možno nebude problematické pochopiť na strane zamestnanca a jeho zamestnávateľa, že zamestnanec si nemôže uplatňovať odpočítateľnú položku pri výpočte preddavkov, keď má celý rok založenú živnosť, to problém zrejme nebude. Skrátka, ten zamestnanec si odpočítateľnú položku neuplatní, počká si na výsledok ročného zúčtovania, ale problémom je inštitút, keď sa povedalo, nemôže si uplatniť odpočítateľnú položku ten, kto má aj iného zamestnávateľa, ktorý ho má prihláseného do zdravotnej poisťovne.
Problém vidím práve v tom, že to iné zamestnanie často bude, povedzme, nejaká dohoda, trvajúca len krátko, trvajúca len niekoľko dní v rámci nejakého mesiaca. A tu vlastne si ten zamestnanec musí dať pozor na to, ak si uplatňoval odpočítateľnú položku pri výpočte preddavkov a, povedzme, v januári, vo februári to takto fungovalo, v marci to bolo bez problémov, v apríli bude mať, povedzme, na dva dni nejakú dohodu, kde ho ten zamestnávateľ, kde mal dohodu, na dva dni prihlási do zdravotnej poisťovni, resp. dokonca ho tam prihlási iba na jeden jediný, posledný deň v mesiaci, tak ako sa to v praxi vyžaduje, tak v tomto mesiaci, v apríli si nemôže uplatniť odpočítateľnú položku u svojho zamestnávateľa a v máji, keď už tú dohodu mať nebude, si ju znova uplatňovať môže. To znamená, takí zamestnanci, ktorí niekoľkokrát do roka si privyrobia formou nejakej možno dva-tri dni trvajúcej dohody, kde im vznikne zdravotné poistenie, by mali permanentne nahlasovať svojmu zamestnávateľovi: „Mám iného zamestnávateľa, od apríla si neuplatňujem odpočítateľnú položku, nemám už iného zamestnávateľa, od mája si znova odpočítateľnú položku uplatňujem.“ Keď v júni bude mať ďalšiu dohodu, mal by prísť za svojím zamestnávateľom v pracovnom pomere a oznámiť mu: „Od 1. júna si neuplatňujem odpočítateľnú položku.“ Od 1. júla za ním zasa môže prísť a povedať mu: „Uplatňujem si odpočítateľnú položku.“ Potom v auguste môže mať ďalšiu dohodu, príde k nemu k 1. augustu a povie mu: „Neuplatňujem si ju.“ Môže byť v septembri to isté a tak dookola.
To v prípade takýchto zamestnancov, ktorí sa vždy nájdu, bude pre zamestnávateľa znamenať neustále sledovanie, dopĺňanie zmien do oznámenia zamestnanca na uplatnenie nároku na odpočítateľnú položku a neustály stres z toho, že ak si na toto zamestnanec nespomenie, ak teda bude mať inde nejakú dohodu a neoznámi to svojmu zamestnávateľovi, tak zamestnávateľ v nevedomosti zašle za ten mesiac apríl, hoci má ten zamestnanec inde dohodu, mesačný výkaz do zdravotnej poisťovne s tým, že bude uplatnená odpočítateľná položka a dôjde vlastne k porušeniu zákona zo strany zamestnanca.
Ale aké to bude mať dopady? Zdravotná poisťovňa, ktorá dostane informáciu od toho druhého zamestnávateľa, kde je dohoda, že tam je ten zamestnanec, táto zdravotná poisťovňa dostane mesačný výkaz preddavkov od toho hlavného zamestnávateľa, kde je pracovný pomer, a dôjde k vyhodnoteniu situácie v zdravotnej poisťovni v zmysle, odpočítateľná položka sa ten apríl uplatniť nemala. No a čo potom urobí zdravotná poisťovňa? V súlade so zákonom by mala vrátiť zamestnávateľovi späť ten mesačný výkaz a požiadať ho, aby zrušil za mesiac apríl uplatnenie odpočítateľnej položky. Neviem, či si viete predstaviť, koľko takýchto prípadov každý mesiac bude. Ja si to predstaviť viem. To budú minimálne rádovo tisíce, ak nie desaťtisíce prípadov na Slovensku.
A keď si poviete, že: „Je mi to jedno.“ Skúste, pán minister, pozorne sledovať, čo sa bude diať teraz za mesiac február, čiže niekedy okolo 10. – 15. marca, to vypuknem, čo sa tak stane. Všetci tí okrskári, ktorí sedeli v referendových komisiách, ktorí dostali tých 40 eur za účasť v okrskovej komisii, budú na deň 7. februára prihlásení do zdravotnej poisťovni ako zamestnanci z tohto titulu. A ak si títo okrskári za mesiac február uplatnia nárok na odpočítateľnú položku, a nepochybujem, že mnohí z nich, je asi 40-tisíc, sú z toho možno 20-tisíc zamestnanci, z toho možno 10-tisíc zamestnanci s nízkou mzdou, veľmi by som sa čudoval, keby si títo okrskári uvedomili, že za mesiac február si mali odhlásiť nárok na odpočítateľnú položku. Takže budú tisíce prípadov už vo februári z titulu konania sa referenda, keď budú mať zamestnávatelia týchto okrskárov obrovský problém, pretože im pravdepodobne za mesiac február zdravotná poisťovňa vráti mesačný výkaz preddavkov s tým, že je tam chyba, lebo ten a ten si uplatnil odpočítateľnú položku, ale podľa zákona si ju uplatniť nemal, keďže v mesiaci február mal aj iného zamestnávateľa, tým myslím ten obecný alebo mestský úrad, ktorý si ho prihlásil na ten jeden deň ako svojho zamestnanca.
Mimochodom, trošku odbočím, v tejto súvislosti by bolo možno vhodné, keby, pán minister, došlo k oslobodeniu povinnosti platiť zdravotné poistenie od príjmov členov týchto referendových a volebných komisií zo zdravotného poistenia, pretože si myslím, že naše zdravotníctvo určite nepadne na kolená, ak okrskári zo svojich 40-eurových odmien nebudú platiť zdravotné poistenie, a veľmi tým zjednodušíte život, veľmi tým zjednodušíte život v prvom rade účtovníčkam na týchto úradoch obecných, mestských, ktoré pri každých voľbách ich neustále musia takto prihlasovať, odhlasovať. To podľa mňa nestojí za to. Teraz práve v kombinácii so zavedením odpočítateľnej položky sa niekedy možno smiechu nezdržíme z tých humorných situácií, ktoré budú v tom februári, resp. začiatkom marca nastávať. A je to úplne zbytočné. Stačí pritom len povedať, toto sa ruší.
A ak by ministerstvo financií, ktoré starostlivo stráži každé euro, ktoré vypadne z rozpočtu, malo mať nejaké zásadné problémy s takouto zmenou, tak riešenie je jednoduché, nech sa zníži priamo samotná odmena toho okrskára o tých pár eur, ktoré sa dnes platia na zdravotné poistenie, a bude to potom úplne vybavené. Čiže štátny rozpočet nemusí prísť ani o jedno euro, ale veľmi sa tým zjednoduší celá tá administratíva, ktorá je na úradoch s týmto spojená.
Takže, ešte raz, chcem upozorniť na to, že z hľadiska byrokratického nastavenia je to nastavené veľmi zle, pretože pri výpočte preddavkov bude mať zamestnávateľ neustály stres z toho, či zamestnanec nemá náhodou v nejakom mesiaci popri zamestnaní v pracovnom pomere už otvorenú nejakú dohodu alebo či sa náhodou práve nekonajú nejaké ďalšie voľby.
Ďalej chcem upozorniť na to, že tento akýsi obranný mechanizmus pri mesačných preddavkoch, ktorý má brániť tomu, aby vznikali nedoplatky v ročnom zúčtovaní, v podstate z pohľadu tej filozofie, aby nevznikali nedoplatky v ročnom zúčtovaní, nestačí.
Chcem upozorniť zamestnávateľov, ktorí o tom nevedia, ak si váš zamestnanec bude uplatňovať odpočítateľnú položku pri výpočte preddavkov, lebo má príjem na úrovni 400 – 500 eur mesačne, ak tomuto zamestnancovi možno raz, možno dvakrát do roka dáte nejaké odmeny a vyskočí mu príjem v nejakom mesiaci nad 570 eur, čo sa stane. Stanú sa tak dve veci.
Po prvé, v tom mesiaci, keď zamestnanec zarobí nad 570 eur, automaticky odpočítateľná položka je nulová, pretože príjem vzrástol nad 570 eur. To je, myslím, každému, kto tomu aspoň trošku rozumie, jasné, ale nie každý chápe, že takýto mesiac s príjmom nad 570 eur bude znamenať u zamestnanca a zamestnávateľa nedoplatok v ročnom zúčtovaní. A napríklad pokiaľ ide o zamestnávateľa, hoci to nie je v zákone, ale viete si to ľahko vypočítať, platí za každé jedno euro príjmu zamestnanca nad 570 eur, ak si zamestnanec počas roka uplatňuje pri výpočte preddavkov odpočítateľnú položku, zamestnávateľovi vyskočí v ročnom zúčtovaní nedoplatok 20 centov. Za každé jedno euro príjmu nad 570 vyskočí zamestnávateľovi nedoplatok o 20 centov. Čiže ak napríklad zamestnanec bude mať v mesiaci december mesačný príjem 670 eur, čiže o 100 viac, ako je 570, nedoplatok zamestnávateľa bude tak 20 eur. Keby, povedzme, bolo päť takýchto mesiacov, kde príjem bude mať 670 eur alebo v jednom mesiaci bude mať 1 070, to je jedno, viete si to predstaviť, tak nedoplatok zamestnávateľa bude 100 eur. V prípade, že má zamestnávateľ viac takýchto zamestnancov, ktorí si uplatnia odpočítateľnú položku a budú mať takzvané kolísavé príjmy, to znamená príjmy pod 570, nad 570 eur, tak môžu byť u zamestnávateľa niekoľko 1 000-eurové nedoplatky v ročnom zúčtovaní. Čiže chcem varovať zamestnávateľov, aby sa radšej potichu dohodli v takýchto prípadoch so zamestnancami, aby si zamestnanec neuplatňoval odpočítateľnú položku počas roka, pretože inak hrozia takéto nedoplatky. Samozrejme, nedoplatky hrozia aj samotným zamestnancom.
Možno si niekto povie zo zamestnávateľov: „No tak u mňa to nehrozí, pretože ten môj zamestnanec má každý mesiac niekde okolo príjem 400 – 500 eur a ak aj má odmenu, tak ju má symbolickú, cez 570 eur sa tak nedostane, žiadny problém teda ani nebude, čo to tu ten Mihál rozpráva, odpočítateľnú položku si zamestnanec uplatňovať jednoducho bude a hotovo. Veď aj ja ako zamestnávateľ mám nižšie preddavky, ušetrím, tak môžem si kúpiť konečne to nové auto.“
Chcem varovať aj takýchto zamestnávateľov, aby boli opatrní pri uplatňovaní odpočítateľnej položky, pretože čo sa tu môže stať? Môže sa stať to, že tento ich zamestnanec, povedzme, na polovici roka prestúpi k inému zamestnávateľovi, nájde si niečo lepšie a u nového zamestnávateľa, povedzme, od júla, nebude zarábať 400 – 500 eur mesačne, ale bude zarábať, povedzme, 700 alebo 800 eur mesačne, čo je lepšia ponuka, ide tam. Ak sa toto stane, tak, samozrejme, u toho nového zamestnávateľa je baviť sa o odpočítateľnej položke zbytočné, pretože pri príjme, povedzme, 700 eur mesačne je každému jasné, že nárok na odpočítateľnú položku je zbytočné si uplatňovať, pretože odpočítateľná položka pri 700-eurovom príjme aj tak mu nevyjde. Čiže u toho nového zamestnávateľa sa zo 700-eurového príjmu budú platiť preddavky tradičným spôsobom. Sedemsto eur znamená 70 eur preddavok pre zamestnávateľa.
Ale čo sa potom stane v ročnom zúčtovaní, ktoré príde? V ročnom zúčtovaní sa stane to, že príjem od jedného zamestnávateľa sa spočíta s príjmom od druhého zamestnávateľa, spočíta sa to dokopy, dajme tomu, že výsledok toho bude, že celkový ročný príjem tohto zamestnanca bude 7-tisíc eur a pri takomto príjme v ročnom zúčtovaní nárok na odpočítateľnú položku jednoducho už nie je. Nie je. To znamená, ten nárok nebude mať ani ten nový zamestnávateľ, kde lepšie zarábal. Ale na základe výsledkov ročného zúčtovania ho nebude mať ani ten prvý zamestnávateľ, kde si pôvodne pri výpočte preddavkov pri 400- až 500-eurovom príjme odpočítateľnú položku uplatňoval.
Čo to bude znamenať? No bude to znamenať to, že ten prvý zamestnávateľ bude mať nedoplatok z ročného zúčtovania, a to presne vo výške pôvodne ušetrených preddavkov. Čiže to, čo ten prvý zamestnávateľ počas roka ušetril, a tešil sa z toho, ako to naša múdra vláda dobre vymyslela, tak tento zamestnávateľ niekedy v auguste, v septembri 2016 dostane pozdrav zo zdravotnej poisťovne, ktorého obsahom nebude želanie peknej dovolenky, ale toto: „Máte nedoplatok 200 eur za vášho zamestnanca.“ Trošku chápem pána premiéra, nedoplatky, respektíve ročné zúčtovanie bude až v lete 2016, to už bude dávno po voľbách, to už nebude musieť pán premiér na nejaké tabuľky o sociálnych balíčkoch robiť fajky, nedoplatky zamestnávatelia že platia a tak ďalej, tým sa už chváliť nemusí, ani nebude, on sa chváli tým, že preddavky sa znížili.
Ale chcem všetkých zamestnávateľov upozorniť, že nie je všetko zlato, čo sa blyští, tiež na druhé porekadlo, že každá minca má dve strany, a tretie, zdravotné poistenie, to je systém preddavkov, ale i ročného zúčtovania. Čiže ak sa nejakému zamestnávateľovi javí, ako to je super, pretože platí momentálne nižšie preddavky za zamestnanca, bol by som s tou radosťou opatrný, pretože treba počkať na výsledok ročného zúčtovania a v tom ročnom zúčtovaní to až také super byť nemusí. Ono najlepšie by bolo pri takto zavedenom systéme odpočítateľnej položky, aby sa vôbec nemohla uplatňovať počas roka pri výpočte mesačných preddavkov, aby to nespôsobovalo problémy jednak administratívne zamestnávateľom a jednak aj finančné v podobe nedoplatkov pri ročnom zúčtovaní, bolo by najlepšie, keby to celé zostalo až na úrovni ročného zúčtovania, tam nech sa preukáže, aká je celková výška príjmu poistenca zamestnanca zo všetkých jeho zárobkových činností, a tam v prípade nízkych príjmov nech je priznaná, vypočítaná odpočítateľná položka a nižšie poistné a preplatky, ktoré sa potom vrátia občanovi poistencovi a jeho zamestnávateľovi. Ale zase, rozumiem, to by bolo až v lete budúceho roka, keď už bude dávno po voľbách, vy potrebujete urobiť si fajočku na tabuľku so sociálnym balíčkom, ako ste znížili odvody zamestnancom.
Zdôrazňujem ešte raz. Aj pri tom, čo sa dnes niekomu možno javí, že tie odvody sú nižšie, varujem pred ročným zúčtovaním, kde v ročnom zúčtovaní v mnohých prípadoch takíto zamestnávatelia zaznamenajú, že majú nedoplatok na zdravotnom poistení. Tie dôvody sa snažím vysvetliť. Dúfam, že ma počúvate.
Poviem ešte jeden príklad absurdnosti nastavenia odpočítateľnej položky. U prvého zamestnávateľa prvých šesť mesiacov bude príjem 400 eur mesačne, bude sa uplatňovať odpočítateľná položka, čiže zamestnávateľ bude platiť preddavky 6 eur mesačne, výborne, bude mať z toho radosť, potom ale zamestnanec zmení zamestnanie, od 1. júla pôjde k zamestnávateľovi, kde bude zarábať 600 eur mesačne, čiže to bolo v tom prvom 400, v druhom potom 600, pričom u tohto druhého zamestnávateľa odpočítateľnú položku si nebude uplatňovať, pretože tam je príjem vyšší ako 570 eur, lebo nie je čo. V ročnom zúčtovaní ale keď to spočítame, to bude vlastne príjem 6-tisíc eur za rok, ak iné príjmy mať nebude. A pri príjme 6-tisíc za rok vyjde istá čiastka odpočítateľnej položky nie síce v tej plnej výške 4 560, ale v menej ako polovičnej, ale vyjde. A viete, čo sa tak stane v ročnom zúčtovaní? V ročnom zúčtovaní v prípade, že mal niekto dvoch zamestnávateľov a vyjde mu ešte na báze ročných príjmov nárok na odpočítateľnú položku, tak tá ročná odpočítateľná položka sa rozdelí medzi tých dvoch zamestnávateľov. Čiže ten prvý, kde bol nízky príjem 400 eur, bude mať v ročnom zúčtovaní istú čiastku odpočítateľnej položky, ten druhý zamestnávateľ, kde bol príjem 600 eur mesačne, tiež získa nárok na istú časť odpočítateľnej položky. A je to vymyslené tak geniálne, že poviem príklad, aby sa mi to ľahšie uvádzalo, nie je to presné. Ak tá odpočítateľná položka bude tisíc eur, tak z tých tisíc eur podľa výšky príjmu sa to rozdelí. Čiže ten slabší zamestnávateľ, kde zarábal 400 mesačne, bude mať odpočítateľnú položku 400 a ten zamestnávateľ, kde zarábal viac, bude mať 600. Čiže je to absurdný stav. Zamestnávateľ, kde bol nízky príjem, bude mať nedoplatok, pretože preddavky platil nižšie, ako mu vyjde poistné, a zamestnávateľ, kde mal 600 eur mesačne, kde sa odpočítateľná položka neuplatňovala, bude mať preplatok. Ten druhý zamestnávateľ bude naozaj príjemne prekvapený a absolútne nebude chápať, čo sa to deje, tá nová vláda, ktorá tu bude v auguste, tak dostane od neho zrejme ďakovný list na Úrad vlády: „Gratulujem, pán nový premiér, naozaj výborne ste to vymysleli, takýto pozitívny výsledok z ročného zúčtovania som skutočne nečakal.“
Zdôrazňujem to preto, lebo chcem zdôrazniť absurditu, ako je to nastavené v tom systéme, najmä pokiaľ ide o ročné zúčtovanie, ale aj pokiaľ ide o preddavky, jedno s druhým. Ťažko sa mi tu hodnotí, čo je horšie. Zlé je to celé. Zlé je to celé hlavne preto, pretože snažíte sa byť za pekných, máte na to teda nejaký rozpočet, peniaze 150 mil., 160 mil. ročne, ktoré ste zobrali iným, ktorí tieto nároky nemajú, alebo napríklad sporiteľom z II. piliera, ale ten rozpočet máte obmedzený a nedokážete to urobiť poriadne. Nedokážete to urobiť tak, ako by to bolo treba spraviť, ale niečo potrebujete ukázať verejnosti, že ste znížili zdravotné odvody. Možnože pár ľudí vám na to skočí a pár ľudí tomu bude tlieskať, ale verte mi, že tí, ktorí sú informovaní a ktorí vedia, o čo tu vlastne ide, tak si z vás tak môžu akurát robiť srandu, z toho celého vášho zníženia zdravotných odvodov.
Ak neurobíte rázne kroky, pán minister, a nedáte to do poriadku v tejto novele, aj keď je to hanba, po štyroch mesiacoch novelizovať novelizované, ale to už sa stáva, treba sa k tomu čestne priznať a urobiť nápravu, ak neurobíte nápravu, dobre, však aj by som sa čudoval, keby ste ju urobili, prečo by ste ju mali urobiť, keď robíte ďalšie a ďalšie kroky, ktoré sú z tohto pohľadu stále väčšou karikatúrou nejakého daňového odvodového systému ako niečím systematickým, ale predsa len chcem teda vás vyzvať, máte ešte šancu, je to ešte mesiac na to, aby sa veci ako-tak dali do poriadku.
Ešte využijem to, že som tu, aj keď je to mimo témy. Pán minister, pracovná zdravotná služba, ktorá sa presadila za vašej predchodkyne, jej neuveriteľnou šikanou a buzeráciou všetkých zamestnávateľov. Dobre, ja by som akceptoval, že pracovná zdravotná služba je u veľkých zamestnávateľov, ale to, že si musí pracovnú zdravotnú službu zabezpečiť aj eseročka, ktorá má jedného dohodára, ktorý pracuje možno tri hodiny mesačne niekde z domu, to je čistá absurdita. To, že pracovnú zdravotnú službu musí mať eseročka, kde samotný majiteľ má pracovnú zmluvu a nemá tam žiadneho iného zamestnanca, to je čistá absurdita. Takýchto zamestnávateľov sú na Slovensku desaťtisíce, kde nejde o žiadny nejaký zásadný počet zamestnancov, ale práve, naopak, je jeden, dvaja dohodári, sám majiteľ, ktorý má pracovnú zmluvu. Prečo, prosím pekne, aj oni musia mať zavedenú pracovnú zdravotnú službu. Ja chápem, že pracovná zdravotná služba je potrebná v kolosoch, ako je U. S. Steel, alebo chápem, že potrebujete tunelovať rozpočet Slovenskej pošty s 15-tisíc zamestnancami, chápem to, v úvodzovkách, aby to bolo jasné, ale nechápem, prečo kvôli tomuto musia trpieť aj takíto mikrozamestnávatelia. To je jednoducho prehnané a prosím vás o to, aby ste zjednali nápravu a pripravili novelu, podľa ktorej takíto malí zamestnávatelia nemusia mať pracovnú zdravotnú službu. Veľmi pekne ďakujem za porozumenie.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Martvoň. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec Martvoň.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Mihál, spomenuli ste viacero oblastí, začnem tou pracovnou zdravotnou službou, čo ste spomínali. No podľa mojich vedomostí pani ministerka za to nemohla, že sa to takto upravilo, nakoľko sám dobre viete, že Európska komisia nám dlhodobo vyčítala, že nemáme poriadne transponovanú európsku smernicu v tejto oblasti, a hrozila nám konaní. Čiže ak sa vám nepáči táto pracovná zdravotná služba, ako je nastavená, obráťte s na Európsku komisiu a, samozrejme, tam sa sťažujte, lebo odtiaľ to prišlo.
Čo sa týka vášho výroku, že predmetná zmena ohľadom tej odpočítateľnej položky vytiahne, citujem, iba pár tisíc ľudí z úradu práce, no ja si dovolím povedať, že každý región je vďačný za každú stovku novozamestnaných ľudí, ktorá v tom regióne sa zamestná. Dokonca ak by to bola nejaká tisícka, tak ľudia by boli nadšení aj tomu regiónu by to pomohlo. Čiže počuť to zo slov bývalého ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, že nejaká zmena vytiahne iba pár tisíc ľudí z úradu práce, si myslím, nie je dobré a je to aj nedôstojné.
Čo sa týka tej odpočítateľnej položky, ktorú ste tu spomínali, v prvom rade chcem upriamiť vašu pozornosť na to, že ako to bolo deklarované, tak tá odpočítateľná položka má pomôcť predovšetkým zamestnancom zarábajúcim menej ako 570 eur, tak to bolo aj deklarované, a, samozrejme, na druhej strane nejakým spôsobom aj zamestnávateľom. Ale priorita sú tu zamestnanci. Čiže pokiaľ bude mať zamestnávateľ platy vyššie ako 570 eur, tak tam žiaden problém nie je, čo uvíta každý občan, ktorý pracuje, lebo proste nieže máme iba európske ceny, chceme mať aj európske platy. Na druhej strane pokiaľ sa zamestnávateľ rozhodne ísť tou cestou, že bude mať nízke mzdy, tak, žiaľbohu, musí potom počítať s tým, že bude mať iné postavenie trošku ako ten, ktorý dáva dôstojné ohodnotenie svojim zamestnancom.

Ďakujem, pán kolega.
K tej pracovnej zdravotnej službe a k smernici. Je vecou Slovenskej republiky, akým spôsobom transformuje smernicu do našej legislatívy. A viete dobre, že tie možnosti sú široké. My sme sa rozhodli ísť cestou v podstate ako obvykle, byť pápežskejší ako pápež. To znamená, možnosti rôznych výnimiek, ktoré by nám smernica umožňovala, sme jednoducho veľkoryso prehliadli. Tvrdím, že je možné a v súlade so smernicou o ktorej sa bavíme, aby menší zamestnávatelia, povedzme, do 20 zamestnancov pracovnú zdravotnú službu vôbec nemali.
Druhá vec, k odpočítateľnej položke. Vy ste z Oravy, však, hej? No, pre vašu informáciu, bol som pred Vianocami v Dolnom Kubíne na seminári, bol som po Vianociach v Dolnom Kubíne na seminári, mal som tam dokopy asi dvesto mzdárok z celého toho regiónu. Na rozdiel od vás možno lepšie poznám situáciu v regióne Oravy ako vy sám, hoci ste odtiaľ rodák. Viete, čo mi tie mzdárky povedali, keď som im vysvetľoval ako to bude fungovať? Povedali mi presne to, čo som povedal behom svojho vystúpenia, nehovoril som to náhodou: „Tí naši chlapci, ktorých zamestnávame za 400 – 500 eur, by z tohto platu rodinu nevyživili.“ Viete dobre, ako je to na Orave. Tam žena je doma pri deťoch, sú mnohodetné rodiny, na chlapovi je, aby rodinu zabezpečil. Ktorý zdravý Oravčan je spokojný s platom 500 eur mesačne? Veď z takého platu neuživí sám seba, nieto štyri deti a manželku. Čiže je to úplne jasné a normálne. A tie mzdárky mi to jasne vysvetlili a smiali sa pritom: „Títo naši chlapi, ktorí síce zarobia u nás len 500 eur, lebo viac im naša firma dať nevie, majú ďalšie úväzky, chodia brigádničiť, majú živnosti, zarobia si možno 700, možno 800 eur mesačne týmito aktivitami, ale z 500-eurového platu jednoducho by vyžiť on a jeho rodina nevedeli. Choďte sa na to spýtať ľudí na Orave.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, pri tomto návrhu zákona sa chcem venovať dvom oblastiam. Z nich prvá je, ako to povedať, koľko sa im dá ešte naložiť. Vlastne to dokumentuje, ako žijeme, hej, alebo v prospech koho sa tu veci robia.
Ak doteraz platilo, že keď sa človek omeškal s platením zdravotných odvodov tri mesiace, až potom sa stal dlžníkom a až potom bola možnosť mu poskytovať iba neodkladnú zdravotnú starostlivosť, tak teraz doznávame v tom zmeny, podľa mňa drakonické, podľa mňa nič v zlom, až surové zmeny, že teraz sa stáva dlžníkom, ergo človekom poistencom, ktorému bude poskytnutá iba neodkladná zdravotná starostlivosť vtedy, keď má nedoplatok vyšší ako 100 eur. Minimálny odvod živnostníka je teraz na úrovni 57 eur, keby odvádzal niekto z toho minimálneho základu. Kameramani, čo sú v tých televíziách, čo nás tu snímajú, tak majú niekde na úrovni tisíc eur fakturácie. Vtedy už máte ten zdravotný odvod okolo 100 eur. To znamená zjednodušene, ja to budem sa snažiť zjednodušiť pre ľudí, po mesiaci napríklad sa vám stane, a dneska sa stane hocikomu hocičo, aj vám sa stane, pán minister, že zabudnete zaplatiť, možno ani nieže nechcete, ale zabudnete zaplatiť , hej. Ale sú tí chudáci často. Myslíte si, že niekto proste nechce zaplatiť zdravotný odvod? Tak je nejaká príčina asi na to nezaplatenie, hej. A často je objektívna tá príčina. Ja vám nechcem hovoriť, že nie vaši, ale však tuná smerácki tútori Široký a spol. neplatia. No, tak viete, tak potom sa vám stane ľahko, že nemáte z čoho zaplatiť ten zdravotný odvod. A teraz sa stane to, že po mesiaci sa ten človek stane už neplatičom, už človekom, ktorému je poskytnutá neodkladná zdravotná starostlivosť. Ja si myslím, že to je také surové, viete, lebo tá trojmesačná lehota mala určitú výpovednú lehotu, bola podľa mňa objektívnejším kritériom na posúdenie nejakého stavu ako teraz presadzovaná zmena 100 eur. Podľa mňa je to zlé. Ja som si prečítal niekde, že bola tendencia to opraviť, lebo tá formulácia doterajšia bola, že ak sa tam niekto omeškal tri mesiace v rámci kalendárneho roka, tak teoreticky sa mohlo stať, že niekto nezaplatil za november, december, a to boli dva mesiace v kalendárnom roku, a neplatil za január, február, marec, čiže až potom sa stal neplatičom. No zarežte ho, hej. Čiže ak človeku sa toto stalo, a to malo byť dôvodom, prečo to chcete meniť, tak potom ste to mali zmeniť tak, že to mali byť tri mesiace nasledujúce po sebe. Tu ale vy ste neprišli s návrhom „tri mesiace nasledujúce po sebe“, ale prišli ste s návrhom: „Zarežte ho.“ DÔVERA sama priznala, že oni to presadili. A ja má to podozrenie, že zas vám to niekto doniesol, zas to niekto položil na stôl s tým, aby ste to doniesli do parlamentu. Podľa mňa to je necitlivé, nemá to výpovednú hodnotu. Ja si dovolím tvrdiť, že tak surovo nastavený parameter nemá iná normálna krajina, že ho vyradíte. Vy zmäkčujete to tým, že ale keď má ten človek podpísanú dohodu o splátkach, tak mu je poskytnutá zdravotná starostlivosť. Nuž dovoľte uviesť, ja si myslím, že z pohľadu právneho tie účinky splátkového kalendára by boli tak či tak, aj keby ste ich neuviedli. Ale čo to znamená? Živnostník sa nezaplatením jedného zdravotného odvodu, pretože mu VÁHOSTAV nezaplatil, stane neplatičom, teda má ju poskytovanú iba akútnu, ale môže sa z toho vyvliecť, kým nazbiera tie peniaze, tak, že bude mať podpísaný splátkový kalendár. Ale, prosím vás, on musí niekde zavolať, niekde mu to musia povoliť. Čo keď DÔVERA povie, že to nepovolí. Ale, dobre, pripusťme, že to povolia. Potom musí tam ísť, musí to podpísať. To je súbor nejakých úkonov, ktoré ten živnostník musí zrealizovať len za to, že sa raz omeškal. Veď ja neviem prečo to takto žijeme, to nechápem, z tých ľudí? Rozumiete, silným ľuďom sa nič nestane. Poórovci, Široký neplatia nikomu, osudy, normálne rodiny rozvrátené nemajú tí ľudia. Tisícdvesto firiem to nebude mať zaplatené, ale garáže sa stavajú, každému vyjdete v ústrety, ako sa to dá, a toho biedneho živnostníka ešte skopete, už leží na zemi, už ledva lapá po dychu a ešte prídete a dorazíte ho, ešte mu normálne vrazíte jeden direkt. Ja normálne žasnem, načo je to dobré, že bez kúska hanby proste sa s tým dôjde na hulváta. Čiže, živnostníci, je to tak. Teraz sa to mení, parametre sa menia, omeškáte sa (sto eur), nechajú vás umrieť na chodbe. Normálne žasnem, že je to tak cynické, tak surové, celé zlé.
A druhý okruh, ktorému som sa chcel venovať, sú CT prístroje, vyšetrenia na CT prístroji. Riaditeľ nemocnice tu vedľa mňa povzdychol, ako keby som ho rezal. Pán spravodajca, život je boj, musíte vydržať. (Reakcia spravodajcu.) Koľko je toho potrebného, toľko je to. Prosím vás, ľudia tejto krajiny zaplatili za cétečká, ježišmária, ale spočítame to, verím, že ministerstvo bude ústretové, interpelujem vás v tom, koľko máme cétečiek, koľko vyšli tento štát, nie koľko vyšli vás, nie koľko vyšli SMER, viete, ale koľko vyšli ľudí tejto krajiny, lebo to ľudia tejto krajiny si zaplatili tie cétečká. Čiže máme x CT prístrojov na Slovensku v x nemocniciach. Sú čakacie doby na CT vyšetrenia jeden a pol roka plus dva mesiace, nie dni. Taký je aktuálny stav. Sú niektoré na tom lepšie, ináč to je taký paradox, že sú na tom lepšie nemocnice Penty, pretože tam už si urobili, chcem, aby sme sa k tomu dopracovali, na tom cétečku 1,5 zmeny, to znamená, že jazdia na ňom dlhšie, hej, preto dokázali skrátiť tie čakacie dobu.
Zmyslom môjho vystúpenia v tomto bode je to, že pokúsime sa pripraviť pozmeňujúci návrh do druhého čítania v rámci tohto zákona v tom zmysle, že diagnostické vyšetrenie na CT prístroji by malo byť realizované do dvoch týždňov. A teraz, áno, to je presne v tom, že budeme nad tým rozmýšľať, či bude zaväzujúci tento parameter pre nemocnicu alebo pre zdravotnú poisťovňu, lebo, povedzme si pravdu aj pre ľudí, CT prístroj sa nezahrieva. Viete, to nie je niečo, čo môže ísť iba štyri hodiny a potom musí osem hodín chladnúť. To môže ísť v kuse. To potrebuje mať len obslužný personál. Už keď to je, už keď je to kúpené, tak nech to jazdí. Sú informácie, ktoré hovoria, že vy dostanete časenku na CT vyšetrenie o druhej v noci, myslím, v jednej krajine Európskej únie, áno, je tendencia proste, keď to je, nech to jazdí, aby proste bol využitý ten stroj. Je to o personálnom zabezpečení toho stroja. To znamená, že nemocnica vytvorí nie jednu zmenu, pričom o druhej už budú končiť, ale budú dve zmeny na tom prístroji. A potom sa nám podarí aktuálne teraz čakacie doby dva mesiace plus skrátiť. A to bude ten parameter na dva týždne. Viete, potom nebude dochádzať zneužívaniu CT vyšetrení, lebo to nie je vyšetrenie, že idem si dať cétečko zo srandy, lebo však to je vyšetrenie, ktoré nevplýva až tak blahodarne, je to röntgenologické alebo aké vyšetrenie. Čiže keď už niekto ide na to cétečko, tak musí tam byť dôvod. A často my vieme o tom, absolútny nárast rakoviny a tohto typu ochorení je enormný a diagnostika na tento typ ochorení je jednoznačne aj v tomto prístroji. Teraz si predstavte to trápenie tých ľudí, keď je v tom podozrení, nevie o tom a teraz tri mesiace sa musí zobúdzať a zaspávať s tým, že kedy pôjde na to. A nevie to. Viete, to je aj na psychológiu. A netreba tu veľa. Viete, ja nechcem, aby sa Mesiac priblížil k Zemi. Proste zmyslom toho je, už to je, stálo to veľa, tak poďme to vyoptimalizovať, aby sme skrátili tú dobu, nie preto, že človeku sa to skráti, lebo aj to je tiež faktor, ktorý vplýva teraz aj na tú samotnú chorobu, hej, že je v tom psychickom rozložení, že čaká. Ale práve tento typ ochorení týchto karcinómov je silne progresívny alebo neviem, ako sa to povie odborne, áno, to znamená, že keď je stav A teraz, tak o tri mesiace z toho stavu A už môže byť niečo ďaleko iné, hej, to znamená, tá progresia je tam silná a tá skrátená doba má význam z medicínskeho hľadiska, to nie je ani pocitová vec alebo nejaký luxus alebo komfort pacienta, to je vec, ktorá je zdravotná starostlivosť, primárne, o čo by v tomto prípade malo ísť.
Takže, pán minister, avizujem, že pokúsim sa, ja neviem, nakoľko budú vaši ústretoví v tom, debatovať o tom, nakoľko vy budete v tom ústretový, nakoľko tu zas narazíme na nejakú loby, hej, lebo tu je všade loby, ja už tu žasnem, taká loby, hentaká loby, tam niekomu to vyhovuje, niekomu to nevyhovuje. To už ja neviem, komu to vyhovuje. Na konci toho musí byť výsledok. To znamená vyoptimalizovať to tak, že to vyšetrenie by malo byť v zmysluplnej dobe. Ten návrh je dva týždne, štrnásť dní. Asi odkryjeme možno aj to, čo možno niekto nechce, aby sa to odkrylo, ako funguje celý ten biznis, že u nás je fakturácia za to vyšetrenie niekde okolo sto eur, myslím, že sa fakturujú tie výkony, v Nemecku a Rakúsku, tam je to polovica. To je tiež zaujímavé, hej, sú tiež zaujímavé veci, ktoré nasvedčujú, že sme spravili biznis aj z tohto. My sme spravili biznis zo všetkého, ale toto by sme si kľudne mohli odpustiť.
Skončím. Ďakujem veľmi pekne. Avizujem, že tento pozmeňujúci návrh predložím a urobím všetko pre to, a verím, možno sa aj s niekým dohodneme, aby aj prešiel. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, len v krátkosti by som chcel zareagovať.
Pán poslanec Mihál nám tu hovoril o odpočítateľnej odvodovej položke. Alebo dvakrát zaznelo, že uvidíme, ako to bude, čas ukáže, ročné zúčtovanie a tak. No myslím si, že aj v rámci prípravy zákona sme boli súčinní a v rámci pozmeňujúcich návrhov, ktoré ste navrhovali, tak sme to vlastne uplatnili, ale ja si myslím, že naozaj treba počkať, čo čas ukáže, čo bude v teréne.
Čo sa týka pracovnej zdravotnej služby, my sme sa tomu venovali poctivo celý rok. Je pravda, že rok predtým sme predkladali zákon, ktorý bol možno prísnejší. Potom prebiehala rok intenzívna debata so zamestnávateľmi, so zamestnancami, ale aj s Európskou úniou, keď, ako už tu bolo spomenuté, tú smernicu bolo potrebné transponovať.
V tejto chvíli čo je ale dôležité, je, že tie podmienky sú natoľko zmäkčené v reálnej podobe, že konkrétne pre stupne I, II a zamestnancov, zamestnávateľov alebo eseročky, ktoré ste spomínali, tie všetky činnosti nemusí vôbec vykonávať tá mohutná, robustná pracovná zdravotná služba, ale je možné to zrealizovať dneska aj bezpečnostným technikom, aj verejným zdravotníkom, dokonca aj všeobecným lekárom. Takže je dôležité celé si to naštudovať a nenechať sa vydierať veľkými pracovnými zdravotnými službami.
Čo sa týka pána poslanca Hlinu a živnostníkov, samozrejme, riešime otázku (dlžník, neplatič a tak ďalej), ako ste povedali, dneska je prvé čítanie, takže o tom sa môžeme porozprávať, čo bude vhodné pre živnostníkov.
A čo sa týka CT prístrojov, spoločne aj u mňa sme rozprávali na tému CT prístroje. Samozrejme, všetky nové názory tých, ktorí zdokonaľujú a zlepšujú spôsob zdravotnej starostlivosti pre pacienta, uvítam.
Ale spomínal som aj Rakúsko, ktoré má CT prístroje, v Európe možno tretí alebo štvrtý celkovo na svete sú, pričom tá čakacia doba v Rakúsku je päť a viacej týždňov. Takže v tejto chvíli si netreba len myslieť, že dáme to veľké množstvo priestoru na to, že sa bude cétečkovať dvadsaťštyri hodín denne, ale nezabúdajme, že okrem cétečka vždycky je lekár ten človek vzdelaný a so skúsenosťami, ktorý musí o tom rozhodnúť, aká je akútnosť toho-ktorého prípadu a čo je odložiteľné, pretože nie je mysliteľné, nemôžeme si myslieť, že ak sú, ako hovoríte, onkologické ochorenia a ich nárast, že nejaký lekár by niečo odložil, tak v podstate je to jeho chyba, vždycky ak povie podozrenie na nejakú diagnózu alebo je nejaká diagnóza potvrdená, v žiadnom prípade to cétečko alebo to vyšetrenie nemôže nejakým spôsobom odkladať, pretože je tu dlhá čakacia doba, ale ten stav je akútny, čiže v žiadnom prípade to neohrozuje pacientov. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, účelom návrhu je precizovanie ustanovení v súvislosti s vyberaním úhrad zo strany poskytovateľov zdravotnej starostlivosti od poistencov.
V predmetnom návrhu sa určujú súčasti zdravotného výkonu, objednanie poistenca na vyšetrenie vrátane objednania na konkrétny čas okrem objednania na prednostné poskytovanie zdravotnej starostlivosti, vypísanie lekárskeho predpisu alebo lekárskeho poukazu, vypísanie návrhu na kúpeľnú liečbu, potvrdenie o návšteve lekára alebo iného zdravotníckeho pracovníka, vypísanie odporúčania na poskytnutie špecializovanej ambulantnej starostlivosti alebo na poskytnutie ústavnej starostlivosti.
Ustanovuje sa, za čo poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nesmie vyberať úhradu od poistenca a čím nesmie podmieniť poskytovanie zdravotnej starostlivosti.
Zmluvný poskytovateľ nesmie požadovať od poistenca úhradu za zdravotnú starostlivosť, ktorá sa plne uhrádza na základe verejného zdravotného poistenia podľa tohto zákona.
Poskytovateľ nesmie podmieňovať poskytnutie zdravotnej starostlivosti akoukoľvek úhradou nad určenú spoluúčasť poistenca podľa tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie ani akýmkoľvek iným plnením podľa osobitných predpisov.
Ustanovuje sa, za čo poskytovateľ zdravotnej starostlivosti môže vyberať úhradu od poistenca.
Úhradu za zdravotnú starostlivosť poskytnutú pri chorobe uvedenej v Zozname chorôb najviac vo výške rozsahu spoluúčasti poistenca podľa zákona č. 577/2004 Z. z. a predpisov vydaných na jeho vykonanie, predovšetkým nariadenia vlády č. 777/2004 Z. z. poskytovateľ môže od poistenca požadovať.
Upravuje sa úhrada za prednostné poskytnutie zdravotnej starostlivosti. Poskytovateľ môže požadovať úhradu za prednostné poskytnutie ambulantnej zdravotnej starostlivosti, len ak túto zdravotnú starostlivosť poskytne do desiatich pracovných dní od objednania.
Upravuje sa úhrada za nadštandardný pobyt v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti, keď poskytovateľ ústavnej zdravotnej starostlivosti môže požadovať od poistenca úhradu za nadštandardný pobyt len v prípade, ak poistenec o nadštandardný pobyt písomne požiada.
Rozširujú sa povinnosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a sankcie za ich porušenie, dodržiavať cenník všetkých zdravotných výkonov, umiestniť na prístupnom a viditeľnom mieste vo vstupných priestoroch alebo v priestoroch čakárne zoznam zdravotných výkonov a služieb, pri ktorých možno požadovať úhradu, schválený samosprávnym krajom.
Rozširuje sa kompetencia samosprávnych krajov schvaľovať zoznam zdravotných výkonov poskytovaných pri liečbe choroby uvedenej v Zozname chorôb a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, pri ktorých môže poskytovateľ požadovať úhradu. Na túto rozšírenú kompetenciu nadväzuje návrh, aby pokuty uložené samosprávnymi krajmi boli ich príjmom. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil ako spravodajca výboru k uvedenému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti (tlač 1288).
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil uvedený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre zdravotníctvo. Výbory prerokovali návrh zákona v stanovenej lehote.
Výbory súhlasili s návrhom zákona s pripomienkami a odporučili Národnej rade predložený návrh zákona schváliť.
Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený.
V časti IV spoločnej správy sú uvedené jednotlivé pripomienky.
Gestorský výbor rokoval dňa 27. januára 2015 a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s odporúčanými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Súčasne gestorský výbor odporučil hlasovať o bodoch 1 až 13 uvedených v IV. časti spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť ich.
Pani predsedajúca, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, milé dámy, vážení páni, vážený pán minister, ďakujem pekne pánovi poslancovi Uhliarikovi, že umožnil mi vystúpiť ako prvému, a dovoľte mi, aby som v prvom rade heslovite a potom aj trošku konkrétnejšie povedal, aký je náš názor na tento zákon.
V prvom rade musím povedať, že tento zákon je potrebný, lebo musíme vniesť poriadok do vyberania poplatkov u lekárov a na druhej strane musíme sa snažiť dlhodobo o to, aby tieto priame platby boli čo najnižšie, aby sme zabezpečili vyšší príjem v zdravotníctve z iných zdrojov. Preto strana MOST – HÍD je za zastavenie divokých a neregulovaných poplatkov v zdravotníctve. Vychádzam z toho na druhej strane, bohužiaľ, že návrh z dielne strany SMER je málo ambiciózny a pristupuje k terajšiemu problému zo zlého uhla pohľadu. O tom budem ešte rozprávať.
Podľa názoru strany MOST – HÍD je potrebný systémový prístup k riešeniu problémov, ruka v ruke s otázkou poplatkov totiž ide aj zvyšovanie efektivity využívania peňazí, zastavenie plytvania a korupcie, totiž ak tu nič iné neurobíme, len zastavíme vyberanie poplatkov, nebude to znamenať automaticky zdravotnícke služby zadarmo, nezmiznú poplatky za lieky a o čiernych platbách, úplatkoch ani nehovoriac.
Na druhej strane keď chceme byť úprimní, vieme, že zdravotnícke zariadenia si týmito poplatkami kompenzujú niekedy nedostatok prostriedkov, tak vláda musí povedať, ako ich nahradiť. Keď na jednej strane zoberie, na druhej strane musí aj dávať. Z istej miery sú teda tie poplatky aj potrebné, čo, samozrejme, hovorím v úvodzovkách.
Istým spôsobom je nutné obmedziť nadmerné využívanie zdravotnej starostlivosti, lebo vieme dobre, že to tiež nesie to, že neefektívne sú vynaložené tie peniaze, ktoré dávame do zdravotníctva. Aj v najsociálnejších štátoch platí, že pri každom poistení máte nejakú spoluúčasť, ktorá má odradiť istým spôsobom poistenca od nadmerného a zbytočného využívania poistenia. V každej krajine existuje nejaký pomer, v akom je zdravotníctvo financované z verejných zdrojov (zdravotné poisťovne, dane) a zo súkromných zdrojov (súkromné pripoistenie alebo priame platby). Čím je krajina vyspelejšia, tým väčší podiel výdavkov na zdravotníctvo je hradený z verejných zdrojov a pritom podiel priamych platieb klesá. Napríklad v Albánsku si tak pacienti musia platiť 60 % a v Nemecku je to menej ako 10 %. Naše zdravotníctvo má asi 25-percentný podiel priamych platieb, čo je viac, aký je priemer OECD.
U nás pomer priamych platieb v posledných rokoch dosť razantne rástol, čo, samozrejme, môžeme aj politicky kritizovať, ale na druhej strane úprimne musíme aj to povedať, že je to do istej miery prirodzené, lebo u nás prebiehala transformácia a len sme dobiehali susedov. Dnes sme ich ale predbehli a mali by sme sa postupne snažiť priame platby znižovať. Ale podčiarkujem, že to chce systémový prístup.
Strana MOST – HÍD iniciovala a ja osobne viackrát som inicioval u pani ministerky ešte Zvolenskej reguláciu týchto poplatkov. Viackrát sme o tom rozprávali. A musím pozitívne vyzdvihnúť, že pani ministerka sľúbila, že donesie takýto zákon do parlamentu a svoje slovo aj dodržala.
Žiaľ, návrh zákona, ktorý dnes prerokúvame, v žiadnom prípade nespĺňa naše požiadavky a neprinesie dlhodobé riešenie problémov, a preto podávam aj procedurálny návrh podľa rokovacieho poriadku, aby tento návrh bol vrátený ministerstvu na prepracovanie.
Samozrejme, budem ešte hovoriť aj o tom, aké by mohli byť riešenia, a tak, ešte raz, poďme na pozitíva. Je to pozitívum, že tento návrh je tu, je to pozitívum, že pani ministerka dodržala svoje slovo, je to v poriadku. Som hovoril, že myslíme si, že to je nesystémové a málo ambiciózne a možnože aj filozofia je zlá kvôli tomu, lebo možnože filozofiu vyberania poplatkov by sme mali zmeniť kvôli tomu, lebo keď všeobecne sú poplatky definované, hoci v určitých pasážach, samozrejme, aj konkrétne v tomto návrhu, ako môžu vyberať poplatky lekári alebo zdravotnícke zariadenia, na druhej strane vieme veľmi dobre, že tu nemáme strop. Môže sa stať, že nielen na Slovensku, ale aj v jednom kraji, v jednom okrese alebo v dvoch okresoch vedľa seba asi budú vyberať úplne, úplne iné poplatky za tie isté služby. Takže ja si myslím, že ten chaos bude naďalej pretrvávať v tomto. A to je zlé, lebo kvôli tomu je tento zákon potrebný, ako som hovoril na začiatku, aby bol jednotný prístup, to je jedna vec, na druhej strane, samozrejme, aby pacienti keď už musia platiť priame platby za niečo, aby to bolo v Bratislave také isté ako napríklad v Košiciach, aby to bolo u urológa také isté ako u obvodných lekárov alebo u pediatrov. Bolo by to podľa mňa oveľa lepšie riešenie, ako je to takto, ako je to teraz navrhnuté.
Veď môžem vám citovať, čo hovorí dôvodová správa k bodu 2: „Ide výlučne o schvaľovanie jednotlivých položiek zoznamu pozostávajúceho zo zdravotných výkonov a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Stanovenie ceny prislúchajúcej k jednotlivým položkám je plne v kompetencii poskytovateľov, samosprávny kraj ich neschvaľuje.“ To znamená, že jeden lekár môže pýtať neviem 5 eur za niečo, druhý za ten istý výkon môže pýtať 8, a preto si myslíme, že keby sme obrátili filozofiu, iste by to bola oveľa prácnejšia robota a ministerstvo by určovalo, že za tieto výkony sa dá vyberať maximálne toľko a toľko. To by bolo oveľa korektnejšie a hlavne bolo by to jednoduchšie aj kontrolovať a bolo by to spravodlivejšie. Takže preto sú tie otázky, konkrétne za čo koľko kto určí, čo za čo, aký je strop a tak ďalej a tak ďalej.
Na druhej strane, a teraz trošku odskočím od filozofie, čo považujem za chybu, je, že na jednej strane vládna strana zaviedla registračné pokladnice pre lekárov, čo môžem eventuálne vnímať pozitívne, veď bojujeme proti daňovým únikom, na druhej strane keď tento zákon takto bude platný v čl. I bode 1 ods. 4 písm. e), za potvrdenie o návšteve lekára alebo za potvrdenie o návšteve iného zdravotníckeho pracovníka nemôžu zúčtovať lekári poplatky, čo je, dajme tomu, spravodlivé, ale keď sa pozrieme na jednoduchého dedinského lekára, ktorých je najviac, prvého kontaktu, samozrejme, pediatra alebo obvodného lekára, tak po tomto zákone títo ľudia môžu vybrať poplatky už len pri vydávaní vodičského preukazu a zdravotného preukazu v potravinárstve. Dá sa povedať, že už skoro za nič si nemôžu vyberať poplatky. Koľko vodičských preukazov alebo takýchto zdravotníckych preukazov je to za rok, neviem je ich desať, dvadsať? A keď je to desať či dvadsať, na druhej strane musia mať registračné pokladnice. Tak buď jedno, alebo druhé, lebo takto to nie je ani logické, ani korektné.
Takže keď chceme hovoriť o tom, aké by tu mohli byť riešenia, ja si myslím, že mohlo by byť riešenie, keby ministerstvo určilo, koľko za čo môžu vyberať jednotliví lekári. To znamená, že obrátia tú filozofiu.
Na druhej strane môže byť aj iné riešenie. Ja viem dobre, že SMER to riešenie nikdy nebude podporovať. A to je to, že jednorazový poplatok, dá sa povedať, za vstup u lekára by mohol obnášať neviem 70 centov alebo 1 euro. To sú len nápady kvôli tomu, lebo vieme dobre, že keď pán minister Zajac zaviedol dvadsaťkorunáčky, tak SMER proti tomu veľmi bojoval, dosiahol to, že boli zrušené tieto poplatky, ale na druhej strane, keď si berieme do úvahy to, že za toto obdobie ako sa zvýšili priame platby u lekárov, tak ja si myslím, že teraz by každý občan alebo každý pacient bol rád, keby len jednorazový poplatok 70 centov by mal platiť u lekára. Myslím si, že by to bolo aj jednoduchšie. A, samozrejme, by to bolo úplne ľahko kontrolovateľné a tým pádom by tiež nemuseli mať registračné pokladnice títo lekári kvôli tomu, lebo je zoznam o tom, koľko pacientov bolo u lekára, toľkokrát musel zaplatiť z týchto príjmov dane. Aj toto by bolo jednoduchšie riešenie, pravdepodobne.
Ale keď SMER – SD hovorí, že je sociálna vláda, tak je ešte jedno riešenie. Napríklad nemusí zobrať zo systému 150 mil., ale má to tam nechať, hlavne keď pán minister Kažimír bol taký dobrý, že okamžite aj našiel ďalších 150 mil. Ale keby nezobral tých 150 mil. zo systému SMER, hoci, môžeme to povedať, podľa nás to je populistický krok, ale, samozrejme, môžete to tak povedať, že kvôli tomu ste to zobrali, lebo chceli ste pomôcť nízkopríjmovým skupinám, čo je korektné, dajme tomu, na prvý pohľad, na druhej strane dali by ste to do systému, dali by ste to napríklad práve tým odborníkom, tým špecialistom na body, že by ste zvýšili bodové hodnotenie, alebo prvému kontaktu, kde by ste zvýšili kapitáciu, tak možnože by sme všetky, všetky, všetky poplatky priame mohli zrušiť a tým pádom by ste takisto pomohli všetkým skupinám, ale nielen nízkopríjmovým skupinám, ale, samozrejme, aj dôchodcom a iným skupinám, ktoré to veľmi, veľmi potrebujú.
Takže musíme povedať úprimne, že nič nie je zadarmo a vždy musíme ukázať na toho, kto to musí zaplatiť.
Ešte vám musím povedať, že preto sme za to, aby sme vrátili tento zákon ministerstvu, lebo tento zákon je potrebný. Ja si myslím, že keby sme ešte trošku dlhšie komunikovali o týchto veciach aj s organizáciami, aj my poslanci, tak možnože by sme našli lepšie riešenie. Pravdepodobne tento môj návrh neprejde. Potom vyzývam pána ministra, vyzývam pánov poslancov zo strany SMER, aby sme aj tak komunikovali o tomto zákone, aj keď toto prejde v nejakej forme teraz v parlamente, aby sme ďalšie mesiace komunikovali o tomto zákone. A tiež vyzývam tak, že keď prispejeme k nejakej lepšej dohode, aby sme tento zákon znovu doniesli na jeseň do parlamentu, lebo ja si myslím, že vieme aj spoločný, aj lepší zákon vyrobiť, ktorý, ja si myslím, naši ľudia, občania Slovenskej republiky si zaslúžia, a preto apelujem na stranu SMER a volám tu po systémovom prístupe.
Musím ešte tak predbežne niečo povedať, lebo videl som v našich laviciach, že poslanci strany SMER, ja si myslím, v dobrom úmysle chceli, doniesli alebo donesú pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu. Ja si myslím, že ten úmysel je dobrý. Ale rýchlo som to prečítal, možnože moji kolegovia o tom budú ešte viac hovoriť, pravdepodobne, práve nevyrieši ten základný problém, aby bol väčší poriadok pri vyberaní tých poplatkov, aby bolo to spravodlivé a aby mohli menej vyberať chaoticky niektorí lekári. Takže aj kvôli tomu pravdepodobne ten návrh prejde.
A hovorím ešte raz, pravdepodobne dobrý úmysel sledujú tým páni poslanci, ale myslím si, že to nevyrieši ten základný problém a ten chaos bude ešte väčší a práve preto ešte raz vás vyzývam všetkých, aby sme o tom ďalej komunikovali, lebo inak túto čiernu dieru nezmenšíme a kozmetické úpravy nestačia, je čas na radikálny rez. Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, ja som trošku prekvapený, že prichádzate sem s návrhom, aby bol zavedený, alebo to beriete ako riešenie, jednorazový poplatok za vstup k lekárovi (tých 70 centov), a že ešte občania pacienti budú radi, že to môžu zaplatiť. No, pán poslanec, nemýlite si to trošku so vstupom na toaletu, kde sa vyberá 50 centov alebo 1 euro? Toto keď tu niekto povie, tak ja si myslím, že asi nerozumie celému tomu systému, alebo bojuje vyslovene za určitý typ lekárov, lebo ja si neviem predstaviť, že by som mal niekde zaplatiť za vstup k stolárovi, k notárovi alebo za jednorazový vstup na nejaký úrad. To potom budú všetci alebo každé slobodné povolanie si bude pýtať, aby mu bol zavedený poplatok za jednorazový vstup k tomu príslušnému slobodnému povolaniu alebo k určitej profesii.
Ďalej ste povedali, že nemajú tí dedinskí lekári z čoho vyberať alebo majú obmedzené poplatky. Tak potom asi neviete, že aj ten dedinský lekár berie mesačne kapitáciu na každého pacienta, ktorý je uňho zapísaný, ktorý je v jeho obvode. Ja nepoznám iné slobodné povolania, ktoré by brali mesačne nejakú kapitáciu, platbu od poisťovne za každého občana klienta, ktorého majú v obvode. To majú iba lekári alebo zdravotnícke povolania. To notár nemá, to advokát nemá. Čiže vy nám tu nehovorte, že dedinský lekár nemá z čoho žiť. Má kapitáciu. A tá kapitácia, myslím si, je primeraná.
Na druhej strane ste povedali, že lekári si niečo cez tie poplatky kompenzujú. No vidíme teraz v médiách, čo si tí lekári cez tie poplatky kompenzujú. Však aj dneska je vyjadrenie také, už pomaly na legalizáciu úplatkov lekárom. Však práve to je tá choroba toho systému ako takého.
No a ste povedali, že by mali byť niektoré stropy vyberania poplatkov maximálne určené. No už teraz ministerstvo zdravotníctva pri mnohých poplatkoch určuje maximálne stropy a dáva rozpätie a práve v tom rozpätí sa ten lekár potom musí hýbať a je na pacientovi, aby si vybral potom lekára, ktorý vyberá menšie alebo nižšie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)