46. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie spoločného spravodajcu
6.2.2015 o 13:41 hod.
Mgr.
Alojz Přidal
Videokanál poslanca
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov (tlač 1362). Rovnako ma určil za spravodajcu k novele toho istého zákona predkladateľa pána poslanca Martina Chrena a predkladateľov pani Janky Kiššovej a Ľubomíra Galka. Tá tlač v prípade poslanca Chrena je tlač 1364 a pani poslankyne Kiššovej a pána Ľubomíra Galka je tlač 1385.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetných návrhoch zákona a chcem konštatovať, že všetky tri návrhy spĺňajú náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Súčasťou predložených návrhov je aj stanovisko ministerstva financií a zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všetci traja predkladatelia, resp. štyria páni poslanci tu odôvodnili, aký je ich cieľ. Ja sa s týmto cieľom tiež stotožňujem. To technické riešenie je rôzne, mne sa teda najviac, aj keď nechcem to hodnotiť, páči riešenie pána poslanca Chrena, ale veľmi dobre je spracované aj riešenie pána Miroslava Beblavého a Janky Kiššovej a Ľubomíra Galka. Asi by sa oni mali dohodnúť potom, ako ďalej postupovať, no veď uvidíme, či vôbec niektorý z týchto návrhov prejde do druhého čítania, ja by som bol rád.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že predmetné návrhy zákonov prerokuje v druhom čítaní.
A v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrhy zákonov prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a odporúčam, aby výbory, ktoré som uviedol, predmetné návrhy zákonov prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore aby boli tieto zákony prerokované do 32 dní od ich prerokovania v Národnej rade v pléne v prvom čítaní.
Prosím, pán podpredseda Národnej rady, otvorte spoločnú rozpravu k týmto trom uvedeným predmetným návrhom zákona.
Ďakujem, skončil som.
Neautorizovaný
Vystúpenia
13:41
Vystúpenie spoločného spravodajcu 13:41
Alojz PřidalV súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetných návrhoch zákona a chcem konštatovať, že všetky tri návrhy spĺňajú náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Súčasťou predložených návrhov je aj stanovisko ministerstva financií a zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všetci traja predkladatelia, resp. štyria páni poslanci tu odôvodnili, aký je ich cieľ. Ja sa s týmto cieľom tiež stotožňujem. To technické riešenie je rôzne, mne sa teda najviac, aj keď nechcem to hodnotiť, páči riešenie pána poslanca Chrena, ale veľmi dobre je spracované aj riešenie pána Miroslava Beblavého a Janky Kiššovej a Ľubomíra Galka. Asi by sa oni mali dohodnúť potom, ako ďalej postupovať, no veď uvidíme, či vôbec niektorý z týchto návrhov prejde do druhého čítania, ja by som bol rád.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že predmetné návrhy zákonov prerokuje v druhom čítaní.
A v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrhy zákonov prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a odporúčam, aby výbory, ktoré som uviedol, predmetné návrhy zákonov prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore aby boli tieto zákony prerokované do 32 dní od ich prerokovania v Národnej rade v pléne v prvom čítaní.
Prosím, pán podpredseda Národnej rady, otvorte spoločnú rozpravu k týmto trom uvedeným predmetným návrhom zákona.
Ďakujem, skončil som.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
6.2.2015 o 13:41 hod.
Mgr.
Alojz Přidal
Videokanál poslanca
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov (tlač 1362). Rovnako ma určil za spravodajcu k novele toho istého zákona predkladateľa pána poslanca Martina Chrena a predkladateľov pani Janky Kiššovej a Ľubomíra Galka. Tá tlač v prípade poslanca Chrena je tlač 1364 a pani poslankyne Kiššovej a pána Ľubomíra Galka je tlač 1385.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetných návrhoch zákona a chcem konštatovať, že všetky tri návrhy spĺňajú náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Súčasťou predložených návrhov je aj stanovisko ministerstva financií a zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všetci traja predkladatelia, resp. štyria páni poslanci tu odôvodnili, aký je ich cieľ. Ja sa s týmto cieľom tiež stotožňujem. To technické riešenie je rôzne, mne sa teda najviac, aj keď nechcem to hodnotiť, páči riešenie pána poslanca Chrena, ale veľmi dobre je spracované aj riešenie pána Miroslava Beblavého a Janky Kiššovej a Ľubomíra Galka. Asi by sa oni mali dohodnúť potom, ako ďalej postupovať, no veď uvidíme, či vôbec niektorý z týchto návrhov prejde do druhého čítania, ja by som bol rád.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že predmetné návrhy zákonov prerokuje v druhom čítaní.
A v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrhy zákonov prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a odporúčam, aby výbory, ktoré som uviedol, predmetné návrhy zákonov prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore aby boli tieto zákony prerokované do 32 dní od ich prerokovania v Národnej rade v pléne v prvom čítaní.
Prosím, pán podpredseda Národnej rady, otvorte spoločnú rozpravu k týmto trom uvedeným predmetným návrhom zákona.
Ďakujem, skončil som.
Neautorizovaný
13:45
Vystúpenie v rozprave 13:45
Árpád ÉrsekAle skutočne je absurdné, že v trhovej ekonomike a tak v dôležitom segmente hospodárstva, akým je doprava, ktorá má zabezpečiť výkony vo verejnom záujme, platí princíp...
Ale skutočne je absurdné, že v trhovej ekonomike a tak v dôležitom segmente hospodárstva, akým je doprava, ktorá má zabezpečiť výkony vo verejnom záujme, platí princíp voľnej úvahy o udelení, resp. neudelení licencie len z dôvodu úradníckeho rozhodnutia. Samozrejme, toto slovo, hneď v ďalšej vete má napísané, čo znamená voľná úvaha, dať či nedať. Samozrejme, vedie to ku korupcii a netreba to zakrývať, že pritom, keď niekto má o tom rozhodovať ešte nad rámec zákona, tak určite sa dostáva do možnosti nejakého korupčného ovplyvnenia. Kto rozhoduje, nemôže ani dokonale poznať konkrétnu situáciu o ktorej oblasti a ani nemôže byť v koži tých, ktorí dennodenne sú odkázaní na verejnú dopravu.
Príkladom Svidníka, ktorý tu už odznieval, že ten žltý prepravca nedostal licenciu. Myslím si, že ak spĺňal predpísané zákony, ktoré s týmto súvisia, netreba tam hľadať nič. Treba povinne, tento zákon musí byť, aby dostal tú licenciu a, samozrejme, mohol prevádzkovať hociktorú diaľkovú linku, ktorú nejakým spôsobom si myslí, že bez štátnej dotácie vie prevádzkovať.
Takisto tento český dopravca plánoval nové autobusové spojenia do Kysaku. Prečo to nejakým spôsobom vyzdvihujem? Jednoznačne on povedal, čo som sa v médiách dočítal, že chce privážať na svoje vlakové spojenia ľudí, ktorí bývajú v tom regióne. Prosím vás, toto je dôležitý moment, ktorý si treba uvedomiť v tom, že ako budeme vedieť niekedy, ak každá vláda pracuje na tom, zosúladiť grafikon. Jedine vtedy vieme zosúladiť grafikon, ak autobusová a vlaková doprava si budú nejakým spôsobom pod seba pracovať alebo budú nosiť na svoje ďalšie spojenia účastníkov, pretože nebude jednoducho, ja si myslím, že za pár rokov príde k tomu, že musí byť zavedená integrovaná doprava. To znamená, nemôže byť jednoznačne povedané, že budú chodiť z Košíc aj vlaky, aj autobusy a neviem čo ešte smerom na dlhé trate do 300-400 km, keď je tam taká možnosť výberu, nech sa páči, toto všade vo svete alebo v Európe sa to používa a volá sa to integrovaná doprava.
No, samozrejme, trhová konkurencia, čo spraví? Nevieme, práve tu s kolegom sme o tom rozprávali, nevieme, dokedy vydržia tieto dumpingové ceny, s tým treba tiež ako rátať. Teraz začali súkromní podnikatelia voziť ľudí či v autobusoch, či vo vlakoch, sú to také ceny a nech ostanú na takejto úrovni, lebo to pomôže našim občanom, že tá zrelá konkurencia nám určí dobré ceny pre občanov, pre cestujúcich.
Samozrejme, treba aj na druhú stranu vidieť, že napríklad čítal som v médiách, že napríklad 40 rokov prevádzkovaná trasa Komárno - Žilina sa zastavila, pretože išli vlakové ceny na takú úroveň, že jednoducho tie SAD-ky takúto trasu nevedia nejakým spôsobom už vydotovať z dôvodu. Ale na druhej strane si treba brať ďalší úzus z toho, že napríklad z Komárna do Žiliny sa nedá inak dostať, potom sa musí nejakým spôsobom dostať na druhú stranu republiky a odtiaľ nájsť iné spojenie, čo tiež nie je dobré. Myslím si, že toto by tiež mala tá takpovediac integrovaná doprava riešiť.
Tá bezplatná vlaková doprava, nie je to teraz pôda na to, aby sme o tom rozprávali, ale, samozrejme, to pocítia SAD-ky. SAD-ky to cítia, vieme, v Trnavskej župe aká je situácia, ubúda, samozrejme, veľké množstvo cestujúcich na autobusových linkách a tým pádom príjmy SAD sú nízke a tým pádom musí zrušiť spojenia. Iné východisko nevidíme. Čo nie je vždycky dobré, aby niekde na lazy alebo do menších osád išiel ráno autobus a večer autobus, pretože nebudú na to finančné prostriedky, aby to bolo únosné.
Jednoducho z tohto dôvodu, aby tá financovaná doprava, či už je, alebo nie je, alebo motivuje prepravcov, musí nejakým spôsobom smerovať k tomu, že musíme nájsť tú rovnováhu medzi tou autobusovou a vlakovou dopravou a tá rovnováha môže byť, samozrejme, zaručená len konkurenciou a cenami.
Ale nezabúdajme na to, že ústava hovorí o, je tam článok o tom, že každému občanovi našej republiky my musíme vedieť zabezpečiť, aby sa dostal z bodu B, alebo z bodu A do bodu B, čiže nie je to jedno, či pôjde do Bratislavy cez Štúrovo, alebo pôjde nejakým spôsobom priamo.
Takže je na nás, aby sme aj s týmto návrhom týchto troch predkladateľov podporili túto možnosť, aby sme nezasahovali a aby sme nedali možnosť zasahovať tým ľuďom, ktorí o tom budú rozhodovať, aby zákon povedal, že jednoducho, keď splní zákonom predpísané kritériá, tú licenciu musí dostať nezávisle na tom, či je to žltý prepravca, alebo červený prepravca.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave
6.2.2015 o 13:45 hod.
PaedDr.
Árpád Érsek
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Kolegyne, kolegovia, kolegyňa a kolegovia, v krátkosti, áno, súhlasím s tým, čo tu moji predrečníci povedali, podporíme túto zmenu zákona. A dovoľte mi ešte, aby som trošku aj z inej strany, čo je výhodou tohto riešenia alebo čo je možno nevýhodou.
Ale skutočne je absurdné, že v trhovej ekonomike a tak v dôležitom segmente hospodárstva, akým je doprava, ktorá má zabezpečiť výkony vo verejnom záujme, platí princíp voľnej úvahy o udelení, resp. neudelení licencie len z dôvodu úradníckeho rozhodnutia. Samozrejme, toto slovo, hneď v ďalšej vete má napísané, čo znamená voľná úvaha, dať či nedať. Samozrejme, vedie to ku korupcii a netreba to zakrývať, že pritom, keď niekto má o tom rozhodovať ešte nad rámec zákona, tak určite sa dostáva do možnosti nejakého korupčného ovplyvnenia. Kto rozhoduje, nemôže ani dokonale poznať konkrétnu situáciu o ktorej oblasti a ani nemôže byť v koži tých, ktorí dennodenne sú odkázaní na verejnú dopravu.
Príkladom Svidníka, ktorý tu už odznieval, že ten žltý prepravca nedostal licenciu. Myslím si, že ak spĺňal predpísané zákony, ktoré s týmto súvisia, netreba tam hľadať nič. Treba povinne, tento zákon musí byť, aby dostal tú licenciu a, samozrejme, mohol prevádzkovať hociktorú diaľkovú linku, ktorú nejakým spôsobom si myslí, že bez štátnej dotácie vie prevádzkovať.
Takisto tento český dopravca plánoval nové autobusové spojenia do Kysaku. Prečo to nejakým spôsobom vyzdvihujem? Jednoznačne on povedal, čo som sa v médiách dočítal, že chce privážať na svoje vlakové spojenia ľudí, ktorí bývajú v tom regióne. Prosím vás, toto je dôležitý moment, ktorý si treba uvedomiť v tom, že ako budeme vedieť niekedy, ak každá vláda pracuje na tom, zosúladiť grafikon. Jedine vtedy vieme zosúladiť grafikon, ak autobusová a vlaková doprava si budú nejakým spôsobom pod seba pracovať alebo budú nosiť na svoje ďalšie spojenia účastníkov, pretože nebude jednoducho, ja si myslím, že za pár rokov príde k tomu, že musí byť zavedená integrovaná doprava. To znamená, nemôže byť jednoznačne povedané, že budú chodiť z Košíc aj vlaky, aj autobusy a neviem čo ešte smerom na dlhé trate do 300-400 km, keď je tam taká možnosť výberu, nech sa páči, toto všade vo svete alebo v Európe sa to používa a volá sa to integrovaná doprava.
No, samozrejme, trhová konkurencia, čo spraví? Nevieme, práve tu s kolegom sme o tom rozprávali, nevieme, dokedy vydržia tieto dumpingové ceny, s tým treba tiež ako rátať. Teraz začali súkromní podnikatelia voziť ľudí či v autobusoch, či vo vlakoch, sú to také ceny a nech ostanú na takejto úrovni, lebo to pomôže našim občanom, že tá zrelá konkurencia nám určí dobré ceny pre občanov, pre cestujúcich.
Samozrejme, treba aj na druhú stranu vidieť, že napríklad čítal som v médiách, že napríklad 40 rokov prevádzkovaná trasa Komárno - Žilina sa zastavila, pretože išli vlakové ceny na takú úroveň, že jednoducho tie SAD-ky takúto trasu nevedia nejakým spôsobom už vydotovať z dôvodu. Ale na druhej strane si treba brať ďalší úzus z toho, že napríklad z Komárna do Žiliny sa nedá inak dostať, potom sa musí nejakým spôsobom dostať na druhú stranu republiky a odtiaľ nájsť iné spojenie, čo tiež nie je dobré. Myslím si, že toto by tiež mala tá takpovediac integrovaná doprava riešiť.
Tá bezplatná vlaková doprava, nie je to teraz pôda na to, aby sme o tom rozprávali, ale, samozrejme, to pocítia SAD-ky. SAD-ky to cítia, vieme, v Trnavskej župe aká je situácia, ubúda, samozrejme, veľké množstvo cestujúcich na autobusových linkách a tým pádom príjmy SAD sú nízke a tým pádom musí zrušiť spojenia. Iné východisko nevidíme. Čo nie je vždycky dobré, aby niekde na lazy alebo do menších osád išiel ráno autobus a večer autobus, pretože nebudú na to finančné prostriedky, aby to bolo únosné.
Jednoducho z tohto dôvodu, aby tá financovaná doprava, či už je, alebo nie je, alebo motivuje prepravcov, musí nejakým spôsobom smerovať k tomu, že musíme nájsť tú rovnováhu medzi tou autobusovou a vlakovou dopravou a tá rovnováha môže byť, samozrejme, zaručená len konkurenciou a cenami.
Ale nezabúdajme na to, že ústava hovorí o, je tam článok o tom, že každému občanovi našej republiky my musíme vedieť zabezpečiť, aby sa dostal z bodu B, alebo z bodu A do bodu B, čiže nie je to jedno, či pôjde do Bratislavy cez Štúrovo, alebo pôjde nejakým spôsobom priamo.
Takže je na nás, aby sme aj s týmto návrhom týchto troch predkladateľov podporili túto možnosť, aby sme nezasahovali a aby sme nedali možnosť zasahovať tým ľuďom, ktorí o tom budú rozhodovať, aby zákon povedal, že jednoducho, keď splní zákonom predpísané kritériá, tú licenciu musí dostať nezávisle na tom, či je to žltý prepravca, alebo červený prepravca.
Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
13:51
Vystúpenie s faktickou poznámkou 13:51
Martin ChrenZároveň len krátka reakcia, lebo som si spomenul na jeden taký, ono je to skoro až bonmot, keď ste hovorili, že nemali by úplne bezdôvodne župani rozhodovať o tom, či pridelia, alebo nepridelia linku. No, oni sa to aj snažili zdôvodniť, keď som videl to vystúpenie nitrianskeho župana, ktorý vysvetľoval, že do Nitry sa už na cesty nevojde jeden autobus navyše, pretože už by boli preplnené. Pritom každý z nás tu niekedy autobusom cestoval do Nitry a pozná tu Cintorínsku ulicu, ktorou sa tam ide na tú autobusovú stanicu, tak vie, že to je úplná hlúposť. Tam bolo naozaj vidieť, že snažia sa to síce odôvodniť, ale že žiadne argumenty nemajú, a preto tento dnes platný, úplne arbitrárny zákon treba zmeniť.
Ďakujem veľmi pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
6.2.2015 o 13:51 hod.
Ing.
Martin Chren
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem veľmi pekne, pán kolega, za podporu. Ja by som teda len možno chcel zdôrazniť, že tieto návrhy riešia a vysporadúvajú sa aj s otázkou tých dotovaných spojov, konkrétne ten môj, ktorý hovorí, že automatický nárok na licenciu má len ten spoj mať, ktorého prepravca sa zaviaže, že nebude žiadať žiadnu dotáciu na jeho prevádzkovanie. Čímž pádom napríklad v prípade toho Svidníka, Stropkova, Bardejova by zároveň samosprávy ušetrili peniaze na to, na súčasne dotované spoje, ktoré by mohli presunúť niekde inde.
Zároveň len krátka reakcia, lebo som si spomenul na jeden taký, ono je to skoro až bonmot, keď ste hovorili, že nemali by úplne bezdôvodne župani rozhodovať o tom, či pridelia, alebo nepridelia linku. No, oni sa to aj snažili zdôvodniť, keď som videl to vystúpenie nitrianskeho župana, ktorý vysvetľoval, že do Nitry sa už na cesty nevojde jeden autobus navyše, pretože už by boli preplnené. Pritom každý z nás tu niekedy autobusom cestoval do Nitry a pozná tu Cintorínsku ulicu, ktorou sa tam ide na tú autobusovú stanicu, tak vie, že to je úplná hlúposť. Tam bolo naozaj vidieť, že snažia sa to síce odôvodniť, ale že žiadne argumenty nemajú, a preto tento dnes platný, úplne arbitrárny zákon treba zmeniť.
Ďakujem veľmi pekne.
Neautorizovaný
13:53
Vystúpenie s faktickou poznámkou 13:53
Jozef ViskupičPreto by som chcel vyjadriť podporu všetkým navrhovaným zákonom, aj keď sa mi najviac páči ten SaS-kársky. A myslím si, že bude dôležité, ako sa k tomuto postaví... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
6.2.2015 o 13:53 hod.
Mgr.
Jozef Viskupič
Videokanál poslanca
Oceňujem, že si sa zapojil do rozpravy, pretože môžem skonštatovať, že obrovské bilbordy, ktoré sa nám objavili v Bratislavskom a Nitrianskom kraji pri cestách, si všimla celá opozícia a prišli až tri návrhy zákonov. Celá opozícia, teda aj vrátane KDH, ktoré tento zákon spravodajcuje, sa nejakým spôsobom postavila k legislatívnej iniciatíve štyroch kolegov. Čo ma mrzí, že žiadny vládny poslanec, a preto sa tešíme Dušanovi Bublavému, ktorý aspoň faktickou poznámkou čosi povie. Pretože mňa by zaujímalo, jednak komentár k tomu, čo na tých bilbordoch bolo, pretože tam boli kompetentní ľudia obvinení z korupčného a lobistom podliehajúceho správania, a bol by som rád, keby niekto vysvetlil, kde je chyba, keď nejaký súkromný prepravca bez nároku na dotáciu, čo aj jeden z predkladateľov predpokladá, chce ľuďom umožniť cestovať za 2 eura, resp. ako toto sa dá vysvetliť naozaj ľuďom, ktorí obracajú každé euro v ruke, že im neumožní nejaký zodpovedný a volený zástupca cestovať tak, ako si, či už to budú dôvody komerčné, či už bude zvážať k autobusom, alebo to bude robiť z rôznych dôvodov, si vytvorí taký biznis model, že koniec koncov to bude pre ľudí lacnejšie.
Preto by som chcel vyjadriť podporu všetkým navrhovaným zákonom, aj keď sa mi najviac páči ten SaS-kársky. A myslím si, že bude dôležité, ako sa k tomuto postaví... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Neautorizovaný
13:55
Vystúpenie s faktickou poznámkou 13:55
Dušan BublavýA chcel som zareagovať aj na jedného z predkladateľov zákona a veľmi ma mrzí,...
A chcel som zareagovať aj na jedného z predkladateľov zákona a veľmi ma mrzí, že tu nevydržal a odišiel pán kolega Beblavý, lebo v rozprave dva dni naspäť tiež reagoval, keď ja nebol som prítomný, a ja som nechcel byť taký ako on, ale ja si myslím, že predkladateľ zákona, keď ho predkladá, má tu byť, má tu ostať a to je neospravedlniteľné.
Tak by som chcel takto na diaľku pánovi Beblavému povedať, že medzi priezviskami Beblavý a Bublavý je malý, malý rozdiel a on to okomentoval, že mu to kazí reputáciu. Ja by som chcel pripomenúť, že určite mu reputáciu nezdvihne aj to, že on predkladá zákon a nie je tu prítomný. To je naozaj, by som povedal, také dehonestovanie Národnej rady. A určite by mu reputáciu zdvihlo vtedy, keby zodpovedne sa vzdal mandátu a venoval sa svojej politickej strane, ktorá je nová, a mal by určite vyšší rating u svojich voličov a určite tá reputácia by bola u neho oveľa vyššia.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
6.2.2015 o 13:55 hod.
Mgr.
Dušan Bublavý
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Ja si myslím, že všetci predkladatelia majú jednu veľkú pravdu, že zvýšenie konkurencie medzi jednotlivými dopravcami, to dávajú aj v dôvodovej správe, že má priamy pozitívny vplyv pre hospodárenie obyvateľstva. To je neodškriepiteľné. Ideálne je, keď samosprávy nemusia túto autobusovú dopravu nijako finančné vykrývať. A je to jedna z právd.
A chcel som zareagovať aj na jedného z predkladateľov zákona a veľmi ma mrzí, že tu nevydržal a odišiel pán kolega Beblavý, lebo v rozprave dva dni naspäť tiež reagoval, keď ja nebol som prítomný, a ja som nechcel byť taký ako on, ale ja si myslím, že predkladateľ zákona, keď ho predkladá, má tu byť, má tu ostať a to je neospravedlniteľné.
Tak by som chcel takto na diaľku pánovi Beblavému povedať, že medzi priezviskami Beblavý a Bublavý je malý, malý rozdiel a on to okomentoval, že mu to kazí reputáciu. Ja by som chcel pripomenúť, že určite mu reputáciu nezdvihne aj to, že on predkladá zákon a nie je tu prítomný. To je naozaj, by som povedal, také dehonestovanie Národnej rady. A určite by mu reputáciu zdvihlo vtedy, keby zodpovedne sa vzdal mandátu a venoval sa svojej politickej strane, ktorá je nová, a mal by určite vyšší rating u svojich voličov a určite tá reputácia by bola u neho oveľa vyššia.
Neautorizovaný
13:57
Vystúpenie s faktickou poznámkou 13:57
Árpád ÉrsekĎakujem všetkým, ktorí povedali, čo si myslia. No je to celé o tom, že jednoducho, čo pán Viskupič povedal s tými bilbordami, myslím si, že to sme už na hrane toho celého upozorňovania, preto je tento zákon tu, pokiaľ niekto dodrží zákonom predpísané ustanovenie, tú licenciu musí dostať. A potom to ich vykryštalizuje,...
Ďakujem všetkým, ktorí povedali, čo si myslia. No je to celé o tom, že jednoducho, čo pán Viskupič povedal s tými bilbordami, myslím si, že to sme už na hrane toho celého upozorňovania, preto je tento zákon tu, pokiaľ niekto dodrží zákonom predpísané ustanovenie, tú licenciu musí dostať. A potom to ich vykryštalizuje, to, čo povedal pán kolega Chren, že sa nezmestia autobusy na cesty, fakticky je to smiešne a možno v Roháči, ktorí sa na to pamätáte, by to bol dobrý vtip na prvú stranu. Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
6.2.2015 o 13:57 hod.
PaedDr.
Árpád Érsek
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Myslím si, že moje meno nepopletieš (povedané so smiechom), Beblavý a Bublavý, takže je to jednoznačné.
Ďakujem všetkým, ktorí povedali, čo si myslia. No je to celé o tom, že jednoducho, čo pán Viskupič povedal s tými bilbordami, myslím si, že to sme už na hrane toho celého upozorňovania, preto je tento zákon tu, pokiaľ niekto dodrží zákonom predpísané ustanovenie, tú licenciu musí dostať. A potom to ich vykryštalizuje, to, čo povedal pán kolega Chren, že sa nezmestia autobusy na cesty, fakticky je to smiešne a možno v Roháči, ktorí sa na to pamätáte, by to bol dobrý vtip na prvú stranu. Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
13:58
Vystúpenie spoločného spravodajcu 13:58
Alojz PřidalTakže by som chcel povedať aj za KDH, my vecne tento návrh podporujeme, líši sa to len technickým riešením.
Takže toľko, pán podpredseda Národnej rady, ja som skončil.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
6.2.2015 o 13:58 hod.
Mgr.
Alojz Přidal
Videokanál poslanca
Mne sa veľmi páčila rozprava (zasmiatie sa v sále), aj to, ako sa opozícia dohodla. Som rád, že aj pán poslanec Bublavý ako v podstate vyjadril podporu k týmto návrhom. Pán poslanec Viskupič hovoril, že jemu sa najviac páči návrh pani Kiššovej a Galka. Mne sa veľmi páčil návrh poslanca Chrena, ale dobrý je aj návrh pána Beblavého. Rozhodujúce je, ktorý návrh sa bude páčiť pánom poslancom zo SMER-u, a verím, že si vyberú aspoň jeden, postúpia do druhého čítania, pretože naozaj ide o ľudí. A predkladatelia sa potom dohodnú na nejakom spoločnom riešení.
Takže by som chcel povedať aj za KDH, my vecne tento návrh podporujeme, líši sa to len technickým riešením.
Takže toľko, pán podpredseda Národnej rady, ja som skončil.
Neautorizovaný
9:03
Pre lepšiu orientáciu sme zameranie prvýkrát...
Pre lepšiu orientáciu sme zameranie prvýkrát doplnili o tabuľku s prehľadom kľúčových plánovaných aktivít. Zároveň sme úvodnú časť dokumentu koncipovali širšie s dôrazom na päť hlavných priorít, ktoré ďalej podrobnejšie popisujú jednotlivé kapitoly zamerania. Ide o tieto priority: Po prvé, posilňovanie bezpečnosti Slovenskej republiky a širšieho euroatlantického priestoru a angažovanie sa v globálnych otázkach. Po druhé, európska politika. Po tretie, aktívne pôsobenie v politike rozširovania stability a prosperity vo svete. Po štvrté, podpora ekonomických záujmov Slovenskej republiky aktivitami v oblasti ekonomickej diplomacie. A nakoniec po piate, zaistenie služieb občanom prostredníctvom konzulárnej pomoci a nástrojov kultúrnej a verejnej diplomacie.
Čím teda žijeme a budeme zahraničnopoliticky žiť v roku 2015? Dovoľte mi, aby som upriamil vašu pozornosť na niekoľko priorít.
Tou prvou sú nové, alebo lepšie povedané, staronové bezpečnostné výzvy. Oproti predchádzajúcim rokom prináša zameranie zvýšený akcent na bezpečnosť, ktorá ako priorita funguje na prvom mieste. Zameranie na ňu dáva dôraz vo všetkých jej vektoroch, od hard security cez energetickú až po cyber security. Zameranie reflektuje zmenené bezpečnostné prostredie vyvolané v roku 2014 hlavne krízami na Ukrajine a Blízkom východe, ktoré podstatne ovplyvnili vnímanie našich zahraničnopolitických priorít. Ukrajinská kríza priniesla po rokoch bezpečnostné riziká v bezprostrednej blízkosti Severoatlantickej aliancie, ale aj Slovenskej republiky. Svojou agendou a prijatím konkrétnych opatrení na túto situáciu reagoval minuloročný summit aliancie vo Walese, ktorý potvrdil jednotu a solidaritu spojencov pri zaistení kolektívnej obrany. V tomto roku sa zapojíme do realizácie rozhodnutí summitu o opatreniach na posilnenie východného krídla NATO.
V roku 2015 bude Slovenská republika venovať zvýšenú pozornosť aj boju proti terorizmu. Nedávne útoky na redakciu satirického týždenníka Charlie Hebdo nám päť pripomenuli, že táto hrozba nie je od nás vzdialená. Lepšia pripravenosť na ňu je výzvou nielen pre európsky kontinent, ale i v globálnom meradle. V rámci našich možností prispejeme do aktivít medzinárodnej koalície proti Islamskému štátu.
Vzhľadom na globálny nárast kybernetických útokov v ostatnom období zintenzívňujeme tiež spoluprácu v oblasti kybernetickej bezpečnosti na národnej aj medzinárodnej úrovni. Naším cieľom musí byť zaistenie efektívnej ochrany kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky i zvýšenie povedomia o tejto problematike vo všeobecnosti. Aj po ukončení misie ISAF sa v Afganistane podieľame na výcvikovej misii Resolute Support, od 1. januára pôsobí v rámci tejto nebojovej operácie 66 slovenských vojakov. Pomáhame aj finančne a na rok 2015 sme už prispeli sumou 500-tisíc amerických dolárov do fondu Severoatlantickej aliancie na rozvoj afganských bezpečnostných síl.
Ozbrojené sily Slovenskej republiky sa v roku 2015 zapoja tiež do operácie Európskej únie v Bosne Hercegovine a do misií Organizácie Spojených národov na Cypre a na Blízkom východe. Sme takisto pripravení pokračovať v angažovaní sa v misii EUMM, to znamená v pozorovateľskej misii Európskej únie v Gruzínsku.
Môj druhý bod: Ukrajina a Rusko, východná politika, energetická bezpečnosť. Ukrajina ako náš sused zostane aj v tomto roku v najužšom centre pozornosti slovenskej diplomacie. Podporujeme hľadanie mierového riešenia krízy na východe Ukrajiny na základe Minského protokolu. Doterajší priebeh konfliktu ukázal, že silové riešenie nie je reálnym východiskom. Úspech Ukrajiny spočíva v potláčaní korupcie, v dialógu s regiónmi, zbavení sa vplyvu oligarchov a v osvojení si filozofie reforiem. Priestor na úspešný priebeh reformných procesov je zrejme časovo ohraničený a je potrebné vytvárať tlak na prijímanie konkrétnych systémových opatrení. V rámci dohody Vyšehradskej štvorky budú naše aktivity zamerané najmä na energetickú bezpečnosť a na reformu bezpečnostného sektora.
S Ukrajinou budeme samozrejme ďalej rozvíjať tiež intenzívnu bilaterálnu spoluprácu. Len minulý piatok sa uskutočnila oficiálna návšteva predsedu vlády Slovenskej republiky v Kyjeve, v rámci ktorej sa stretol s najvyššími predstaviteľmi štátu. V mene vlády Slovenskej republiky som podpísal dohodu o železničnej doprave a protokol o hraničných priechodoch. Potvrdené bolo už avizované spoločné stretnutie vlád a tiež spustenie od 1. marca v plnej prevádzke vyššej kapacity plynovodu Užhorod – Vojany, ktorého objem prepraveného plynu sa zvýši z 11,5 mld. kubických metrov ročne na viac ako 14,5 mld. kubických metrov ročne. Premiér Robert Fico v Kyjeve odovzdal námestníkovi ministra obrany a predsedovi Ukrajinského Červeného kríža dva symbolické šeky k humanitárnej pomoci v hodnote 470-tisíc eur, t. j. zdravotnícky materiál a ošatenie pre potreby rezortu obrany, a 230-tisíc eur, to je ošatenie a lieky. Predseda vlády taktiež oznámil zvýšenie počtu ukrajinských štipendistov na slovenských vysokých školách z dnešného počtu 30 na celkový počet 100 ročne.
Našu rozvojovú pomoc Ukrajine realizujeme v dvoch líniách. Po prvé, formou už spomenutej humanitárnej pomoci a po druhé, formou odovzdávania našich skúsenosti. Už v prvých týždňoch roka 2015 dosahuje naša humanitárna pomoc hodnotu 1,4 mil. eur, čo je takmer dvakrát viac ako za celý minulý rok, kedy sme odovzdali Ukrajine humanitárnu pomoc v objeme 870-tisíc eur. Z toho 700-tisíc eur tvorí zásielka materiálnej humanitárnej pomoci a 700-tisíc eur je alokovaných v rozpočte ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí na rozvojové projekty.
V priebehu roka budeme využívať aj ďalšie osvedčené nástroje odovzdávania skúsenosti prostredníctvom programu CETIR, mikrograntov či vládnych štipendií. Len tento piatok schválil na svojom rokovaní Koordinačný výbor pre pôsobenie Slovenskej republiky v OECD 15-tisíc eur na podporu projektu OECD zameraného na boj proti korupcii na Ukrajine. Slovenská republika podporí tento projekt celkovo sumou 25-tisíc eur. A takisto sme prispeli 30-mi tisícmi eur do fondu na rehabilitáciu príslušníkov bezpečnostných zložiek a 20-mi tisícmi eur na výcvik špecialistov na odmínovanie. A ešte prispejeme do zvereneckých fondov NATO na podporu Ukrajiny.
Pokiaľ ide o Rusko, situácia na Ukrajine má dopad aj na naše bilaterálne vzťahy s Ruskou federáciou, ktoré musíme vzhľadom na reštriktívne opatrenia balansovať. Sankcie zostanú jednou z kľúčových tém v Európskej únii, ale aj v rámci transatlantického dialógu. Naša pozícia bude aj naďalej vychádzať z toho, že reštriktívne opatrenia nie sú cieľom, ale nástrojom politiky Európskej únie. Náš ďalší postup v otázke sankcií bude závisieť od pozitívnych zmien na Ukrajine ako dôsledku prehodnotenia postupu Ruskej federácie.
V oblasti energetickej bezpečnosti budeme pokračovať v úsilí o zaistenie stability dodávok energetických surovín a diverzifikáciou zdrojov a trás. Slovenská republika podporuje projekty tzv. Južného koridoru. V súvislosti s oficiálnymi vyhláseniami Gazpromu o zámere ukončiť prepravu plynu koridorom cez Ukrajinu do roku 2019, hľadáme možnosti zabezpečenia stability dodávok a tiež udržania si statusu významnej tranzitnej krajiny. Jednou z možností je pokračovanie dodávok plynu reverzom na Ukrajinu. Inou alternatívou je projekt Eastring, ktorý predpokladá výstavbu plynovodu z Veľkých Kapušian na územie Rumunska a Bulharska s cieľom poskytnúť nové zdroje i trasy pre dodávky plynu do juhovýchodnej Európy. Uvedeným spôsobom by došlo k zosieťovaniu východných a západných aj južných trás plynu.
Pokiaľ ide o východné partnerstvo – vďaka (reakcia na poskytnutý pohár čaju) – rezort diplomacie aj naďalej sústredí svoju pozornosť na krajiny Východného partnerstva a západného Balkánu. Je zrejmé, že politiku Východného partnerstva musíme strategicky prehodnotiť na úrovni Európskej únie a prispôsobiť novej realite na májovom summite v Rige. Z pohľadu Slovenskej republiky je dôležité, aby summit podporil nielen aplikáciu asociačných dohôd vo vzťahu k lídrom programu, ktorými sú Ukrajina, Moldavsko a Gruzínsko, ale aj pokrok v oblasti vízovej liberalizácie, a samozrejme, aby sme aspoň naznačili, čo nasleduje po fáze asociačných dohôd.
Mojím tretím bodom je predsedníctvo Slovenskej republiky vo Vyšehradskej štvorke. V našom bezprostrednom susedstve sa sústredíme na pokračovanie predsedníctva vo V4, ktoré, ako viete, bude trvať do 30. júna. Hlavný dôraz budeme klásť na energetickú bezpečnosť, rozvoj dopravnej infraštruktúry, inovačnú politiku, rozvojovú spoluprácu a vytvorenie bojovej skupiny V4, ktorá bude v pohotovosti v I. polroku budúceho roka. Z kalendára pripravovaných podujatí Vyšehradskej štvorky a tiež formátu V4+ spomeniem tie najvýznamnejšie.: stretnutie ministrov zahraničných vecí Vyšehradskej štvorky, Baltickej trojky a Nordickej päťky v marci vo Vysokých Tatrách, stretnutie ministrov zahraničných vecí Vyšehradskej štvorky a Nemecka v Bratislave takisto v marci, stretnutie ministrov zahraničných vecí Vyšehradskej štvorky a ministrov zahraničných vecí krajín Východného partnerstva v Bratislave v máji, stretnutie predsedov parlamentov V4 v Bratislave v marci a summit predsedov vlád V4 za účasti prezidenta Francúzska a premiérky Nemecka na záver slovenského predsedníctva v Bratislave.
Na podporu spoločných projektov a zviditeľnenie značky V4 budeme využívať aj naďalej Medzinárodný vyšehradský fond a jeho nových externých donorov. V tomto roku očakávame tiež zavŕšenie snáh o vytvorenie Vyšehradského patentového inštitútu, ktorý pozitívne prispeje k zintenzívneniu patentovej aktivity v regióne, konkurencieschopnosti, podpore inovácie a kreativity, startupov, ako aj celkového hospodárskeho rastu.
Pokiaľ ide o európsku agendu, ktorá predstavuje ďalší bod v mojom expozé, v tomto roku sa naplno rozbehne práca novej Európskej komisie a Európskeho parlamentu. A kľúčová bude aktívna spolupráca v prioritných otázkach, akými sú hospodársky rast, zamestnanosť, energetická a klimatická politika a digitálna agenda. Osobitnú pozornosť budeme venovať energetickej politike a projektu energetickej únie, ktorú koordinuje takpovediac náš komisár Maroš Šefčovič. Realizácia únie je pre nás strategická nevyhnutnosť. Budeme využívať všetky komunikačné kanály, aby sme boli v jadre tvorby tohto projektu.
Na najbližšom zasadnutí Európskej rady už koncom tohto týždňa by mala prebehnúť diskusia k hospodárskej a menovej únii. Očakáva sa politická dohoda k ďalšej integrácii nad rámec bankovej únie, ktorej mechanizmy sa už implementujú. Táto agenda zostáva pre Slovenskú republiku prioritou. V rámci Paktu stability a rastu sa budeme usilovať o flexibilitu pri financovaní štrukturálnych reforiem a investícií do rastu a do zamestnanosti.
Jednou z top tém v roku 2015, ktorú musí a bude mať aj slovenská diplomacia adekvátne na zreteli, je tzv. Junckerov balík a jeho nosný pilier Európsky fond pre strategické investície. Naším cieľom je maximálne využitie tohto nástroja spolu s nástrojmi politiky súdržnosti. Fond bude partnerstvom s Európskou investičnou bankou. Európske záruky predstavujú 16 mld. eur a budú podporené rozpočtom Európskej únie. Európska investičná banka prispeje 5 mld. eur, čiže pri multiplikačnom efekte by malo byť možné zmobilizovať až 315 mld. eur. Do fondov budú môcť prispievať členské štáty. Slovenská republika zaslala zásobník stodvadsiatich piatich projektov v objeme 29 mld. eur. Približne polovica tejto sumy sú projekty v oblasti dopravy. Ďalšími dominantnými oblasťami sú energetika, vzdelanostná a digitálna ekonomika.
Európska agenda má pre nás aj silný domáci kontext. Konkrétne mám na mysli prípravu nášho predsedníctva a tiež Národný konvent o Európskej únii. Som rád, že som mal nedávno možnosť absolvovať diskusiu k slovenskému predsedníctvu v Európskej únii s lídrami politických strán. Naším cieľom je konštruktívna politická debata a zapojenie celého politického spektra do prípravy predsedníctva.
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí bude tento rok pokračovať v intenzívnej príprave ľudských zdrojov, logistiky a financovania podujatí predsedníctva. Nedávno sme vyhlásili výzvu na predkladanie návrhov loga slovenského predsedníctva. Logo by malo byť ľahko zapamätateľné, príťažlivé, malo by osloviť našu verejnosť a byť pozitívne vnímané v celej Európskej únii. Súťaž je otvorená odbornej i laickej verejnosti.
Rok 2015 sa bude niesť aj v znamení tvorby obsahových priorít slovenského predsedníctva. Program a priority tvoríme na dvoch úrovniach: národnej a európskej. Na európskej úrovni sa pohybujeme v rámci, danom európskymi inštitúciami, konkrétne Európskou komisiou, Európskym parlamentom a strategickou agendou Európskej rady. A opierame sa o spoluprácu v triu s Holandskom a Maltou. Na národnej úrovni prebieha diskusia v rôznych formátoch na medzirezortnej úrovni, tak expertná, ako aj politická, a tiež v rámci verejného fóra, ktorými je Národný konvent o Európskej únii. Projekt konventu teda pokračuje aj v roku 2015 a okrem agendy slovenského predsedníctva sa venuje aj výzvam ďalšej európskej integrácie.
Mojím ďalším bodom je rok 2015 ako európsky rok rozvoja. Budeme organizovať viacero podujatí pre verejnosť k téme rozvojovej spolupráce. To prvé už máme za sebou. Pred niekoľkými dňami som odovzdal cenu Dobrovoľník roka 2014 v kategórii oficiálnej rozvojovej pomoci a vymenoval troch takpovediac veľvyslancov pre rozvojovú pomoc pre Európsky rozvojový rok. V oblasti oficiálnej rozvojovej pomoci bude Slovensko pokračovať v realizácii projektov primárne v našich programových krajinách, ktorými sú Afganistan, Keňa a Moldavsko. Výška našej oficiálnej rozvojovej pomoci by mala tento rok dosiahnuť objem viac ako 77 mil. eur, z toho bilaterálna pomoc na tri programové krajiny a Južný Sudán tvorí cca 20 % a tých zvyšných 80 % je multilaterálna pomoc. Súčasný podiel oficiálnej rozvojovej pomoci na HDP je zhruba 0,1 percenta. Keďže tlak na zníženie rozpočtového deficitu nám naumožňuje výrazne zvyšovať objem rozvojovej pomoci, snažíme sa, aby bola pomoc využitá efektívne a transparentne. Budeme pracovať intenzívnejšie aj s verejnou mienkou, pretože chceme, aby bola Slovenská republika i naďalej vnímaná ako rešpektovaný a skúsený donor.
Slovensko sa bude takisto v roku 2015 aktívne podieľať na stanovení nového globálneho rámca a cieľov Organizácie Spojených národov pre trvalo udržateľný rozvoj. Koncom roka 2015 bude klimatický summit v Paríži, kde podporíme prijatie globálnej všeobecne záväznej dohody zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy.
Mojím ďalším bodom je západný Balkán, ktorý, ako všetci dobre vieme, je našou dlhodobou pozornosťou a prioritou. Na západnom Balkáne budeme podporovať zachovanie dynamiky negociačného procesu v politike rozširovania Európskej únie a takisto politiku otvorených dverí Severoatlantickej aliancie, pretože sú aj v našom záujme. Budeme sa zasadzovať o to, aby Čierna Hora ako líder eurointegračného procesu v regióne dostala pozvánku do NATO už v tomto roku.
Ďalšou prioritou je ekonomická diplomacia. Kľúčovou výzvou pri podpore našich ekonomických záujmov je transformácia slovenskej ekonomiky na znalostnú ekonomiku založenú na inováciách, vede a výskume. Investičné a obchodné vzťahy budeme rozvíjať najmä v Európskej únii a v našom bezprostrednom susedstve. Budeme ale posilňovať i spoluprácu s tradičnými trhmi, ako sú Japonsko či Južná Kórea, a s dynamicky rastúcimi ekonomikami, ako sú India alebo Čína. V rámci aktivít európskej diploma..., pardon, v rámci aktivít ekonomickej diplomacie budeme podporovať ukončenie rokovaní o dohode TTIP medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými. Má potenciál rozšíriť priestor voľného obchodu a byť výrazným ekonomickým impulzom pre obe strany Atlantiku. Vychádzame z toho, že bude výhodná aj pre Slovenskú republiku. Jej konkrétne dopady treba ale ešte v nadchádzajúcich mesiacoch podrobne preskúmať a radi by sme videli aj širšiu a odbornú verejnú diskusiu k tejto závažnej téme.
Ďalšou našou tradičnou prioritou sú konzulárne služby občanom a zahraničná politika ako moderná diplomacia. Naozaj je veľmi dôležité, aby naša zahraničná služba fungovala ako moderná diplomacia, a služby občanom sa chystáme ďalej skvalitňovať prostredníctvom konzulárnej pomoci, kultúrnej a verejnej diplomacie. Chystáme ďalšiu elektronizáciu konzulárnych služieb s cieľom zjednodušiť procedúry a uľahčiť našim občanom v zahraničí komunikáciu. Ešte intenzívnejšie budeme využívať výjazdové konzulárne dni, na ktoré máme výbornú spätnú väzbu. Budeme sa usilovať tiež o ďalšiu redukciu vízovej povinnosti pre občanov Slovenskej republiky. V máji pripravujeme siedme celosvetové stretnutie honorárnych konzulov Slovenskej republiky. Budeme prijímať systémové opatrenia na skvalitnenie činnosti úradov vedených honorárnymi konzulmi. V rámci agendy Slovákov žijúcich v zahraničí budeme venovať osobitnú pozornosť novej generácii zahraničných Slovákov. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí pripravuje novú koncepciu do roku 2020. Ako po minulé roky rezort diplomacie bude pokračovať v aktívnom dialógu a spolupráci s mimovládnym sektorom, a to aj prostredníctvom takých úspešných podujatí, ako sú konferencie GLOBSEC a Tatra Summit.
Ďalšou témou je branding. Tvorbu značky Slovenskej republiky posunieme v roku 2015 do kľúčovej implementačnej fázy. V snahe dosiahnuť optimálne výsledky kladieme maximálny dôraz na expertný a inkluzívny charakter procesu a medzirezortnú spoluprácu. Po diskusii s odbornou a širšou verejnosťou sme vytvorili návrhy komunikačných posolstiev a pripravujeme verejné obstarávanie pre komplexné a kreatívne spracovanie značky Slovensko. Súčasťou zadania bude aj požiadavka na vytvorenie zjednocujúceho návrhu vizuálnej identity štátnej správy.
Tento rok je opäť rokom významných výročí a my budeme pokračovať v zviditeľňovaní slovenskej kultúry a umenia vo svete prostredníctvom siete našich zastupiteľských úradov v zahraničí. Chceme využiť aj 200. výročie narodenia Ľudovíta Štúra, 135. výročie narodenia Milana Rastislava Štefánika či 80. výročie narodenia Albína Brunovského.
Na záver by som chcel poďakovať za korektnú a prospešnú spoluprácu s poslancami a výbormi Národnej rady Slovenskej republiky v oblasti zahraničnej politiky v predchádzajúcom roku. S vašou aktívnou podporou počítame aj pri realizácii aktuálneho zamerania.
Ďakujem za pozornosť. Skončil som.
Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda. Dobré ráno, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Zameranie zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky na rok 2015 schválila vláda Slovenskej republiky 17. decembra 2014. Stavia na dlhodobej programovej kontinuite našej zahraničnej politiky a vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2012 – 2016.
Pre lepšiu orientáciu sme zameranie prvýkrát doplnili o tabuľku s prehľadom kľúčových plánovaných aktivít. Zároveň sme úvodnú časť dokumentu koncipovali širšie s dôrazom na päť hlavných priorít, ktoré ďalej podrobnejšie popisujú jednotlivé kapitoly zamerania. Ide o tieto priority: Po prvé, posilňovanie bezpečnosti Slovenskej republiky a širšieho euroatlantického priestoru a angažovanie sa v globálnych otázkach. Po druhé, európska politika. Po tretie, aktívne pôsobenie v politike rozširovania stability a prosperity vo svete. Po štvrté, podpora ekonomických záujmov Slovenskej republiky aktivitami v oblasti ekonomickej diplomacie. A nakoniec po piate, zaistenie služieb občanom prostredníctvom konzulárnej pomoci a nástrojov kultúrnej a verejnej diplomacie.
Čím teda žijeme a budeme zahraničnopoliticky žiť v roku 2015? Dovoľte mi, aby som upriamil vašu pozornosť na niekoľko priorít.
Tou prvou sú nové, alebo lepšie povedané, staronové bezpečnostné výzvy. Oproti predchádzajúcim rokom prináša zameranie zvýšený akcent na bezpečnosť, ktorá ako priorita funguje na prvom mieste. Zameranie na ňu dáva dôraz vo všetkých jej vektoroch, od hard security cez energetickú až po cyber security. Zameranie reflektuje zmenené bezpečnostné prostredie vyvolané v roku 2014 hlavne krízami na Ukrajine a Blízkom východe, ktoré podstatne ovplyvnili vnímanie našich zahraničnopolitických priorít. Ukrajinská kríza priniesla po rokoch bezpečnostné riziká v bezprostrednej blízkosti Severoatlantickej aliancie, ale aj Slovenskej republiky. Svojou agendou a prijatím konkrétnych opatrení na túto situáciu reagoval minuloročný summit aliancie vo Walese, ktorý potvrdil jednotu a solidaritu spojencov pri zaistení kolektívnej obrany. V tomto roku sa zapojíme do realizácie rozhodnutí summitu o opatreniach na posilnenie východného krídla NATO.
V roku 2015 bude Slovenská republika venovať zvýšenú pozornosť aj boju proti terorizmu. Nedávne útoky na redakciu satirického týždenníka Charlie Hebdo nám päť pripomenuli, že táto hrozba nie je od nás vzdialená. Lepšia pripravenosť na ňu je výzvou nielen pre európsky kontinent, ale i v globálnom meradle. V rámci našich možností prispejeme do aktivít medzinárodnej koalície proti Islamskému štátu.
Vzhľadom na globálny nárast kybernetických útokov v ostatnom období zintenzívňujeme tiež spoluprácu v oblasti kybernetickej bezpečnosti na národnej aj medzinárodnej úrovni. Naším cieľom musí byť zaistenie efektívnej ochrany kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky i zvýšenie povedomia o tejto problematike vo všeobecnosti. Aj po ukončení misie ISAF sa v Afganistane podieľame na výcvikovej misii Resolute Support, od 1. januára pôsobí v rámci tejto nebojovej operácie 66 slovenských vojakov. Pomáhame aj finančne a na rok 2015 sme už prispeli sumou 500-tisíc amerických dolárov do fondu Severoatlantickej aliancie na rozvoj afganských bezpečnostných síl.
Ozbrojené sily Slovenskej republiky sa v roku 2015 zapoja tiež do operácie Európskej únie v Bosne Hercegovine a do misií Organizácie Spojených národov na Cypre a na Blízkom východe. Sme takisto pripravení pokračovať v angažovaní sa v misii EUMM, to znamená v pozorovateľskej misii Európskej únie v Gruzínsku.
Môj druhý bod: Ukrajina a Rusko, východná politika, energetická bezpečnosť. Ukrajina ako náš sused zostane aj v tomto roku v najužšom centre pozornosti slovenskej diplomacie. Podporujeme hľadanie mierového riešenia krízy na východe Ukrajiny na základe Minského protokolu. Doterajší priebeh konfliktu ukázal, že silové riešenie nie je reálnym východiskom. Úspech Ukrajiny spočíva v potláčaní korupcie, v dialógu s regiónmi, zbavení sa vplyvu oligarchov a v osvojení si filozofie reforiem. Priestor na úspešný priebeh reformných procesov je zrejme časovo ohraničený a je potrebné vytvárať tlak na prijímanie konkrétnych systémových opatrení. V rámci dohody Vyšehradskej štvorky budú naše aktivity zamerané najmä na energetickú bezpečnosť a na reformu bezpečnostného sektora.
S Ukrajinou budeme samozrejme ďalej rozvíjať tiež intenzívnu bilaterálnu spoluprácu. Len minulý piatok sa uskutočnila oficiálna návšteva predsedu vlády Slovenskej republiky v Kyjeve, v rámci ktorej sa stretol s najvyššími predstaviteľmi štátu. V mene vlády Slovenskej republiky som podpísal dohodu o železničnej doprave a protokol o hraničných priechodoch. Potvrdené bolo už avizované spoločné stretnutie vlád a tiež spustenie od 1. marca v plnej prevádzke vyššej kapacity plynovodu Užhorod – Vojany, ktorého objem prepraveného plynu sa zvýši z 11,5 mld. kubických metrov ročne na viac ako 14,5 mld. kubických metrov ročne. Premiér Robert Fico v Kyjeve odovzdal námestníkovi ministra obrany a predsedovi Ukrajinského Červeného kríža dva symbolické šeky k humanitárnej pomoci v hodnote 470-tisíc eur, t. j. zdravotnícky materiál a ošatenie pre potreby rezortu obrany, a 230-tisíc eur, to je ošatenie a lieky. Predseda vlády taktiež oznámil zvýšenie počtu ukrajinských štipendistov na slovenských vysokých školách z dnešného počtu 30 na celkový počet 100 ročne.
Našu rozvojovú pomoc Ukrajine realizujeme v dvoch líniách. Po prvé, formou už spomenutej humanitárnej pomoci a po druhé, formou odovzdávania našich skúsenosti. Už v prvých týždňoch roka 2015 dosahuje naša humanitárna pomoc hodnotu 1,4 mil. eur, čo je takmer dvakrát viac ako za celý minulý rok, kedy sme odovzdali Ukrajine humanitárnu pomoc v objeme 870-tisíc eur. Z toho 700-tisíc eur tvorí zásielka materiálnej humanitárnej pomoci a 700-tisíc eur je alokovaných v rozpočte ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí na rozvojové projekty.
V priebehu roka budeme využívať aj ďalšie osvedčené nástroje odovzdávania skúsenosti prostredníctvom programu CETIR, mikrograntov či vládnych štipendií. Len tento piatok schválil na svojom rokovaní Koordinačný výbor pre pôsobenie Slovenskej republiky v OECD 15-tisíc eur na podporu projektu OECD zameraného na boj proti korupcii na Ukrajine. Slovenská republika podporí tento projekt celkovo sumou 25-tisíc eur. A takisto sme prispeli 30-mi tisícmi eur do fondu na rehabilitáciu príslušníkov bezpečnostných zložiek a 20-mi tisícmi eur na výcvik špecialistov na odmínovanie. A ešte prispejeme do zvereneckých fondov NATO na podporu Ukrajiny.
Pokiaľ ide o Rusko, situácia na Ukrajine má dopad aj na naše bilaterálne vzťahy s Ruskou federáciou, ktoré musíme vzhľadom na reštriktívne opatrenia balansovať. Sankcie zostanú jednou z kľúčových tém v Európskej únii, ale aj v rámci transatlantického dialógu. Naša pozícia bude aj naďalej vychádzať z toho, že reštriktívne opatrenia nie sú cieľom, ale nástrojom politiky Európskej únie. Náš ďalší postup v otázke sankcií bude závisieť od pozitívnych zmien na Ukrajine ako dôsledku prehodnotenia postupu Ruskej federácie.
V oblasti energetickej bezpečnosti budeme pokračovať v úsilí o zaistenie stability dodávok energetických surovín a diverzifikáciou zdrojov a trás. Slovenská republika podporuje projekty tzv. Južného koridoru. V súvislosti s oficiálnymi vyhláseniami Gazpromu o zámere ukončiť prepravu plynu koridorom cez Ukrajinu do roku 2019, hľadáme možnosti zabezpečenia stability dodávok a tiež udržania si statusu významnej tranzitnej krajiny. Jednou z možností je pokračovanie dodávok plynu reverzom na Ukrajinu. Inou alternatívou je projekt Eastring, ktorý predpokladá výstavbu plynovodu z Veľkých Kapušian na územie Rumunska a Bulharska s cieľom poskytnúť nové zdroje i trasy pre dodávky plynu do juhovýchodnej Európy. Uvedeným spôsobom by došlo k zosieťovaniu východných a západných aj južných trás plynu.
Pokiaľ ide o východné partnerstvo – vďaka (reakcia na poskytnutý pohár čaju) – rezort diplomacie aj naďalej sústredí svoju pozornosť na krajiny Východného partnerstva a západného Balkánu. Je zrejmé, že politiku Východného partnerstva musíme strategicky prehodnotiť na úrovni Európskej únie a prispôsobiť novej realite na májovom summite v Rige. Z pohľadu Slovenskej republiky je dôležité, aby summit podporil nielen aplikáciu asociačných dohôd vo vzťahu k lídrom programu, ktorými sú Ukrajina, Moldavsko a Gruzínsko, ale aj pokrok v oblasti vízovej liberalizácie, a samozrejme, aby sme aspoň naznačili, čo nasleduje po fáze asociačných dohôd.
Mojím tretím bodom je predsedníctvo Slovenskej republiky vo Vyšehradskej štvorke. V našom bezprostrednom susedstve sa sústredíme na pokračovanie predsedníctva vo V4, ktoré, ako viete, bude trvať do 30. júna. Hlavný dôraz budeme klásť na energetickú bezpečnosť, rozvoj dopravnej infraštruktúry, inovačnú politiku, rozvojovú spoluprácu a vytvorenie bojovej skupiny V4, ktorá bude v pohotovosti v I. polroku budúceho roka. Z kalendára pripravovaných podujatí Vyšehradskej štvorky a tiež formátu V4+ spomeniem tie najvýznamnejšie.: stretnutie ministrov zahraničných vecí Vyšehradskej štvorky, Baltickej trojky a Nordickej päťky v marci vo Vysokých Tatrách, stretnutie ministrov zahraničných vecí Vyšehradskej štvorky a Nemecka v Bratislave takisto v marci, stretnutie ministrov zahraničných vecí Vyšehradskej štvorky a ministrov zahraničných vecí krajín Východného partnerstva v Bratislave v máji, stretnutie predsedov parlamentov V4 v Bratislave v marci a summit predsedov vlád V4 za účasti prezidenta Francúzska a premiérky Nemecka na záver slovenského predsedníctva v Bratislave.
Na podporu spoločných projektov a zviditeľnenie značky V4 budeme využívať aj naďalej Medzinárodný vyšehradský fond a jeho nových externých donorov. V tomto roku očakávame tiež zavŕšenie snáh o vytvorenie Vyšehradského patentového inštitútu, ktorý pozitívne prispeje k zintenzívneniu patentovej aktivity v regióne, konkurencieschopnosti, podpore inovácie a kreativity, startupov, ako aj celkového hospodárskeho rastu.
Pokiaľ ide o európsku agendu, ktorá predstavuje ďalší bod v mojom expozé, v tomto roku sa naplno rozbehne práca novej Európskej komisie a Európskeho parlamentu. A kľúčová bude aktívna spolupráca v prioritných otázkach, akými sú hospodársky rast, zamestnanosť, energetická a klimatická politika a digitálna agenda. Osobitnú pozornosť budeme venovať energetickej politike a projektu energetickej únie, ktorú koordinuje takpovediac náš komisár Maroš Šefčovič. Realizácia únie je pre nás strategická nevyhnutnosť. Budeme využívať všetky komunikačné kanály, aby sme boli v jadre tvorby tohto projektu.
Na najbližšom zasadnutí Európskej rady už koncom tohto týždňa by mala prebehnúť diskusia k hospodárskej a menovej únii. Očakáva sa politická dohoda k ďalšej integrácii nad rámec bankovej únie, ktorej mechanizmy sa už implementujú. Táto agenda zostáva pre Slovenskú republiku prioritou. V rámci Paktu stability a rastu sa budeme usilovať o flexibilitu pri financovaní štrukturálnych reforiem a investícií do rastu a do zamestnanosti.
Jednou z top tém v roku 2015, ktorú musí a bude mať aj slovenská diplomacia adekvátne na zreteli, je tzv. Junckerov balík a jeho nosný pilier Európsky fond pre strategické investície. Naším cieľom je maximálne využitie tohto nástroja spolu s nástrojmi politiky súdržnosti. Fond bude partnerstvom s Európskou investičnou bankou. Európske záruky predstavujú 16 mld. eur a budú podporené rozpočtom Európskej únie. Európska investičná banka prispeje 5 mld. eur, čiže pri multiplikačnom efekte by malo byť možné zmobilizovať až 315 mld. eur. Do fondov budú môcť prispievať členské štáty. Slovenská republika zaslala zásobník stodvadsiatich piatich projektov v objeme 29 mld. eur. Približne polovica tejto sumy sú projekty v oblasti dopravy. Ďalšími dominantnými oblasťami sú energetika, vzdelanostná a digitálna ekonomika.
Európska agenda má pre nás aj silný domáci kontext. Konkrétne mám na mysli prípravu nášho predsedníctva a tiež Národný konvent o Európskej únii. Som rád, že som mal nedávno možnosť absolvovať diskusiu k slovenskému predsedníctvu v Európskej únii s lídrami politických strán. Naším cieľom je konštruktívna politická debata a zapojenie celého politického spektra do prípravy predsedníctva.
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí bude tento rok pokračovať v intenzívnej príprave ľudských zdrojov, logistiky a financovania podujatí predsedníctva. Nedávno sme vyhlásili výzvu na predkladanie návrhov loga slovenského predsedníctva. Logo by malo byť ľahko zapamätateľné, príťažlivé, malo by osloviť našu verejnosť a byť pozitívne vnímané v celej Európskej únii. Súťaž je otvorená odbornej i laickej verejnosti.
Rok 2015 sa bude niesť aj v znamení tvorby obsahových priorít slovenského predsedníctva. Program a priority tvoríme na dvoch úrovniach: národnej a európskej. Na európskej úrovni sa pohybujeme v rámci, danom európskymi inštitúciami, konkrétne Európskou komisiou, Európskym parlamentom a strategickou agendou Európskej rady. A opierame sa o spoluprácu v triu s Holandskom a Maltou. Na národnej úrovni prebieha diskusia v rôznych formátoch na medzirezortnej úrovni, tak expertná, ako aj politická, a tiež v rámci verejného fóra, ktorými je Národný konvent o Európskej únii. Projekt konventu teda pokračuje aj v roku 2015 a okrem agendy slovenského predsedníctva sa venuje aj výzvam ďalšej európskej integrácie.
Mojím ďalším bodom je rok 2015 ako európsky rok rozvoja. Budeme organizovať viacero podujatí pre verejnosť k téme rozvojovej spolupráce. To prvé už máme za sebou. Pred niekoľkými dňami som odovzdal cenu Dobrovoľník roka 2014 v kategórii oficiálnej rozvojovej pomoci a vymenoval troch takpovediac veľvyslancov pre rozvojovú pomoc pre Európsky rozvojový rok. V oblasti oficiálnej rozvojovej pomoci bude Slovensko pokračovať v realizácii projektov primárne v našich programových krajinách, ktorými sú Afganistan, Keňa a Moldavsko. Výška našej oficiálnej rozvojovej pomoci by mala tento rok dosiahnuť objem viac ako 77 mil. eur, z toho bilaterálna pomoc na tri programové krajiny a Južný Sudán tvorí cca 20 % a tých zvyšných 80 % je multilaterálna pomoc. Súčasný podiel oficiálnej rozvojovej pomoci na HDP je zhruba 0,1 percenta. Keďže tlak na zníženie rozpočtového deficitu nám naumožňuje výrazne zvyšovať objem rozvojovej pomoci, snažíme sa, aby bola pomoc využitá efektívne a transparentne. Budeme pracovať intenzívnejšie aj s verejnou mienkou, pretože chceme, aby bola Slovenská republika i naďalej vnímaná ako rešpektovaný a skúsený donor.
Slovensko sa bude takisto v roku 2015 aktívne podieľať na stanovení nového globálneho rámca a cieľov Organizácie Spojených národov pre trvalo udržateľný rozvoj. Koncom roka 2015 bude klimatický summit v Paríži, kde podporíme prijatie globálnej všeobecne záväznej dohody zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy.
Mojím ďalším bodom je západný Balkán, ktorý, ako všetci dobre vieme, je našou dlhodobou pozornosťou a prioritou. Na západnom Balkáne budeme podporovať zachovanie dynamiky negociačného procesu v politike rozširovania Európskej únie a takisto politiku otvorených dverí Severoatlantickej aliancie, pretože sú aj v našom záujme. Budeme sa zasadzovať o to, aby Čierna Hora ako líder eurointegračného procesu v regióne dostala pozvánku do NATO už v tomto roku.
Ďalšou prioritou je ekonomická diplomacia. Kľúčovou výzvou pri podpore našich ekonomických záujmov je transformácia slovenskej ekonomiky na znalostnú ekonomiku založenú na inováciách, vede a výskume. Investičné a obchodné vzťahy budeme rozvíjať najmä v Európskej únii a v našom bezprostrednom susedstve. Budeme ale posilňovať i spoluprácu s tradičnými trhmi, ako sú Japonsko či Južná Kórea, a s dynamicky rastúcimi ekonomikami, ako sú India alebo Čína. V rámci aktivít európskej diploma..., pardon, v rámci aktivít ekonomickej diplomacie budeme podporovať ukončenie rokovaní o dohode TTIP medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými. Má potenciál rozšíriť priestor voľného obchodu a byť výrazným ekonomickým impulzom pre obe strany Atlantiku. Vychádzame z toho, že bude výhodná aj pre Slovenskú republiku. Jej konkrétne dopady treba ale ešte v nadchádzajúcich mesiacoch podrobne preskúmať a radi by sme videli aj širšiu a odbornú verejnú diskusiu k tejto závažnej téme.
Ďalšou našou tradičnou prioritou sú konzulárne služby občanom a zahraničná politika ako moderná diplomacia. Naozaj je veľmi dôležité, aby naša zahraničná služba fungovala ako moderná diplomacia, a služby občanom sa chystáme ďalej skvalitňovať prostredníctvom konzulárnej pomoci, kultúrnej a verejnej diplomacie. Chystáme ďalšiu elektronizáciu konzulárnych služieb s cieľom zjednodušiť procedúry a uľahčiť našim občanom v zahraničí komunikáciu. Ešte intenzívnejšie budeme využívať výjazdové konzulárne dni, na ktoré máme výbornú spätnú väzbu. Budeme sa usilovať tiež o ďalšiu redukciu vízovej povinnosti pre občanov Slovenskej republiky. V máji pripravujeme siedme celosvetové stretnutie honorárnych konzulov Slovenskej republiky. Budeme prijímať systémové opatrenia na skvalitnenie činnosti úradov vedených honorárnymi konzulmi. V rámci agendy Slovákov žijúcich v zahraničí budeme venovať osobitnú pozornosť novej generácii zahraničných Slovákov. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí pripravuje novú koncepciu do roku 2020. Ako po minulé roky rezort diplomacie bude pokračovať v aktívnom dialógu a spolupráci s mimovládnym sektorom, a to aj prostredníctvom takých úspešných podujatí, ako sú konferencie GLOBSEC a Tatra Summit.
Ďalšou témou je branding. Tvorbu značky Slovenskej republiky posunieme v roku 2015 do kľúčovej implementačnej fázy. V snahe dosiahnuť optimálne výsledky kladieme maximálny dôraz na expertný a inkluzívny charakter procesu a medzirezortnú spoluprácu. Po diskusii s odbornou a širšou verejnosťou sme vytvorili návrhy komunikačných posolstiev a pripravujeme verejné obstarávanie pre komplexné a kreatívne spracovanie značky Slovensko. Súčasťou zadania bude aj požiadavka na vytvorenie zjednocujúceho návrhu vizuálnej identity štátnej správy.
Tento rok je opäť rokom významných výročí a my budeme pokračovať v zviditeľňovaní slovenskej kultúry a umenia vo svete prostredníctvom siete našich zastupiteľských úradov v zahraničí. Chceme využiť aj 200. výročie narodenia Ľudovíta Štúra, 135. výročie narodenia Milana Rastislava Štefánika či 80. výročie narodenia Albína Brunovského.
Na záver by som chcel poďakovať za korektnú a prospešnú spoluprácu s poslancami a výbormi Národnej rady Slovenskej republiky v oblasti zahraničnej politiky v predchádzajúcom roku. S vašou aktívnou podporou počítame aj pri realizácii aktuálneho zamerania.
Ďakujem za pozornosť. Skončil som.
Autorizovaný
9:24
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade zobrať predmetný materiál na vedomie. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní Zamerania zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky na rok 2015, tlač 1338a, bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 130 z 27. januára 2015. Týmto uznesením ma výbor poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.
Toľko, prosím, pán predseda, spoločná správa, prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní Zamerania zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky na rok 2015. Návrh pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1348 z 30. decembra 2014 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor pre európske záležitosti uznesením z 27. januára 2015 č. 151 a zahraničný výbor uznesením z 27. januára 2015 č. 129 odporúčajú Národnej rade zobrať predmetný materiál na vedomie.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade zobrať predmetný materiál na vedomie. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní Zamerania zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky na rok 2015, tlač 1338a, bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 130 z 27. januára 2015. Týmto uznesením ma výbor poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.
Toľko, prosím, pán predseda, spoločná správa, prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu.
Autorizovaný
9:26
A to...
A to pripomínam preto, lebo práve premiér Fico s obľubou hovorí o nejednotnej opozícii, pritom minimálne v otázkach rusko-ukrajinského konfliktu vidieť rozdielne stanoviská či poslancov SMER-u, alebo aj predstaviteľov vlády. Strana MOST – HÍD súhlasí s konštatovaním, že, citujem: "Ukrajinská kríza zároveň nepriaznivo poznamenala široký dlhodobo existujúci vnútropolitický konsenzus v otázkach zahraničnej politiky Slovenskej republiky.". Koniec citátu. Áno, to je A, ale povedzme aj to B, že základom tohto konsenzu bolo už od vstupu, to znamená od roku 2004 do Európskej únie a do NATO práve to, že Slovensko podporuje integráciu tak Ukrajiny, ako aj západného Balkánu do Európskej únie a do NATO. Každá relevantná politická strana, až na extrémistov, dokonca aj odborná komunita to vždy podporovala. No ale prečo potom premiér hovorí, že vstup Ukrajiny do NATO je bezpečnostným rizikom pre Slovenskú republiku? A neželáme si to? Povedzme na rovinu, že ten konsenzus demontováva práve premiér Slovenskej republiky.
Ďalej v tomto dokumente sa tvrdí, citujem, že: "Bola porušená suverenita a teritoriálna integrita susednej krajiny, celková geopolitická rovnováha európskeho kontinentu, princípy medzinárodného práva i kontrola medzinárodne uznaných subjektov, ich vlastných štátnych teritórií.". Koniec citátu. No súhlasíme, samozrejme, že to je pravda, no ale také vágne konštatovanie, že "bola porušená". Samo sa to neporušilo. To znamená, povedzme otvorene, že tým, kto porušil integritu a suverenitu cudzieho štátu, bolo práve Rusko.
Jasne opisujete zmeny v bezpečnostnom prostredí, nové výzvy, hrozby a deklarujete, citujem, že: "Nová situácia si na rozdiel od predchádzajúcich rokov vyžaduje osobitné zdôraznenie bezpečnostnej dimenzie slovenskej zahraničnej politiky vo všetkých jej vektoroch.". Áno, s tým sa dá súhlasiť, ale ak aj vy uznávate, že bezpečnostná dimenzia sa stala kľúčovou súčasťou zahraničnej politiky, a zároveň opisujete detailne, ako sa svet okolo nás veľmi zmenil, tak prečo nie sú plány na aktualizáciu bezpečnostnej stratégie Slovenskej republiky? To je úloha práve v gescii ministerstva zahraničných vecí. Súčasná stratégia je z roku 2005 a je absolútne neaktuálna. Práve preto sa pýtam, či ministerstvo zahraničných vecí má v pláne aktualizovať tento kľúčový dokument. Totiž pred niekoľkými dňami práve svoju bezpečnostnú stratégiu aktualizovalo Česko a v jeseni roku 2014 Poľsko.
Pán podpredseda vlády, aj MOST – HÍD podporuje dialóg s Ruskom. Ale na rozdiel od vášho konštatovania si uvedomujeme, že ako člen NATO aj Európskej únie musíme podporiť aj podmienky tohto dialógu, teda aby Rusko prestalo podporovať separatistov, aby stiahlo svoje jednotky z Ukrajiny. Koniec koncov ich prítomnosť ste aj vy uznali, pán minister. A, samozrejme, aby Rusko uznalo územnú celistvosť Ukrajiny, a že nikdy neuznáme anexiu Krymu. Toto musí byť zásadné stanovisko v Slovenskej republike.
Materiál správne konštatuje, citujem, že: "Pre bezpečnosť Slovenskej republiky bude mať naďalej rozhodujúci význam členstvo v Severoatlantickej aliancii. Slovenská republika bude plne podporovať implementáciu rozhodnutí prijatých na summite vo Walesi. Osobitnú pozornosť bude venovať implementácii rozhodnutí zameraných na posilnenie bezpečnosti spojencov vo východnom krídle aliancie.". Koniec citátu. Opäť je tu ten problém, že niečo hovoríme, a opačne konáme. Podporujeme slovne posilnenie prítomnosti spojencov vo východnom krídle aliancie, ale premiér to opakovane vylučuje. Čo je pravdou? To, čo hovorí premiér, alebo to, čo komunikuje ministerstvo zahraničných vecí? Tento rozpor charakterizoval našu zahraničnú politiku počas celého roku 2014, a preto sme nedôveryhodní v očiach spojencov. Navyše na stretnutí ministrov obrany NATO v Bruseli minulý týždeň aj Slovensko požiadalo o vytvorenie koordinačného a plánovacieho centra NATO, čo ale znamená ďalšiu štruktúru NATO na našom území. V tomto prípade premiér Fico aspoň mlčí a nespochybňuje toto rozhodnutie jeho ministra.
A nakoniec ešte jedna veta z materiálu, s ktorou tiež môžeme nesúhlasiť, citujem: "Spolupráca Vyšehradskej skupiny zostáva jedným zo základných východísk zahraničnej politiky Slovenskej republiky.". No, opäť, realita je iná, ako hovorí dokument. Práve sa rozbila jednota Vyšehradskej štvorky v súvislosti s Ukrajinou. Navyše nám hrozí, že Poľsko, náš najdôležitejší regionálny spojenec, sa obráti na Pobaltie alebo na Rumunsko v strategicky najdôležitejších otázkach.
Vážená Národná rada, za najväčší problém tohto dokumentu, ako aj celej zahraničnej politiky Slovenskej republiky poslanci strany MOST – HÍD považujú tri veci. Prvý problém je nesúlad medzi oficiálnymi stanoviskami ministerstva zahraničných vecí a politickými deklaráciami predovšetkým premiéra Roberta Fica, ktorý sa stal hlavnou tvárou zahraničnej politiky Slovenskej republiky v očiach spojencov. Toto totiž vytvára rozporuplný obraz o našich stanoviskách a robí z nás nedôveryhodných partnerov.
Druhým problémom je rozvíjanie doterajšieho vzácneho zahranično-politického konsenzu, ktorý existoval medzi relevantnými parlamentnými stranami. Mám samozrejme na mysli podporu integračných ambícií Ukrajiny a samozrejme aj západného Balkánu. Tak ako pred vyše desiatimi rokmi sme mali voľnosť v rozhodovaní, kam chceme patriť, či chceme do NATO alebo do Európskej únie, tú istú voľnosť musí mať aj Ukrajina. Je nemorálne im to právo odoprieť s argumentom, že Rusko s tým nesúhlasí. Ani s naším členstvom Rusko nesúhlasilo, a predsa sme tam išli.
A tretím problémom je naivná snaha o dialóg s Ruskom bez podmienok, alebo, keď chcete, takmer bez podmienok. Sme presvedčení, že Rusko najprv musí rešpektovať územnú celistvosť svojich susedov, a potom je možné viesť zmysluplný dialóg aj s Ruskom.
Pán podpredseda vlády, verím, že toto stanovisko poslancov strany MOST – HÍD vnímate ako snahu upozorniť na niektoré neduhy našej zahraničnej politiky s cieľom prispieť k dôveryhodnosti našej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Toto bolo úmyslom môjho vystúpenia a nič iné.
Ďakujem, že ste ma vypočuli. (Potlesk.)
Dobrý deň. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený podpredseda vlády, vážená Národná rada, rokujeme o materiáli, ktorý musí byť základným dokumentom Slovenska v zahranično-politickej oblasti. A na úvod je potrebné povedať, že prerokovaný materiál považujeme za slušné východisko našej zahranično-bezpečnostnej politiky, samozrejme, len za podmienok jednotného postoja tak celej vlády, ako aj celej vládnej strany.
A to pripomínam preto, lebo práve premiér Fico s obľubou hovorí o nejednotnej opozícii, pritom minimálne v otázkach rusko-ukrajinského konfliktu vidieť rozdielne stanoviská či poslancov SMER-u, alebo aj predstaviteľov vlády. Strana MOST – HÍD súhlasí s konštatovaním, že, citujem: "Ukrajinská kríza zároveň nepriaznivo poznamenala široký dlhodobo existujúci vnútropolitický konsenzus v otázkach zahraničnej politiky Slovenskej republiky.". Koniec citátu. Áno, to je A, ale povedzme aj to B, že základom tohto konsenzu bolo už od vstupu, to znamená od roku 2004 do Európskej únie a do NATO práve to, že Slovensko podporuje integráciu tak Ukrajiny, ako aj západného Balkánu do Európskej únie a do NATO. Každá relevantná politická strana, až na extrémistov, dokonca aj odborná komunita to vždy podporovala. No ale prečo potom premiér hovorí, že vstup Ukrajiny do NATO je bezpečnostným rizikom pre Slovenskú republiku? A neželáme si to? Povedzme na rovinu, že ten konsenzus demontováva práve premiér Slovenskej republiky.
Ďalej v tomto dokumente sa tvrdí, citujem, že: "Bola porušená suverenita a teritoriálna integrita susednej krajiny, celková geopolitická rovnováha európskeho kontinentu, princípy medzinárodného práva i kontrola medzinárodne uznaných subjektov, ich vlastných štátnych teritórií.". Koniec citátu. No súhlasíme, samozrejme, že to je pravda, no ale také vágne konštatovanie, že "bola porušená". Samo sa to neporušilo. To znamená, povedzme otvorene, že tým, kto porušil integritu a suverenitu cudzieho štátu, bolo práve Rusko.
Jasne opisujete zmeny v bezpečnostnom prostredí, nové výzvy, hrozby a deklarujete, citujem, že: "Nová situácia si na rozdiel od predchádzajúcich rokov vyžaduje osobitné zdôraznenie bezpečnostnej dimenzie slovenskej zahraničnej politiky vo všetkých jej vektoroch.". Áno, s tým sa dá súhlasiť, ale ak aj vy uznávate, že bezpečnostná dimenzia sa stala kľúčovou súčasťou zahraničnej politiky, a zároveň opisujete detailne, ako sa svet okolo nás veľmi zmenil, tak prečo nie sú plány na aktualizáciu bezpečnostnej stratégie Slovenskej republiky? To je úloha práve v gescii ministerstva zahraničných vecí. Súčasná stratégia je z roku 2005 a je absolútne neaktuálna. Práve preto sa pýtam, či ministerstvo zahraničných vecí má v pláne aktualizovať tento kľúčový dokument. Totiž pred niekoľkými dňami práve svoju bezpečnostnú stratégiu aktualizovalo Česko a v jeseni roku 2014 Poľsko.
Pán podpredseda vlády, aj MOST – HÍD podporuje dialóg s Ruskom. Ale na rozdiel od vášho konštatovania si uvedomujeme, že ako člen NATO aj Európskej únie musíme podporiť aj podmienky tohto dialógu, teda aby Rusko prestalo podporovať separatistov, aby stiahlo svoje jednotky z Ukrajiny. Koniec koncov ich prítomnosť ste aj vy uznali, pán minister. A, samozrejme, aby Rusko uznalo územnú celistvosť Ukrajiny, a že nikdy neuznáme anexiu Krymu. Toto musí byť zásadné stanovisko v Slovenskej republike.
Materiál správne konštatuje, citujem, že: "Pre bezpečnosť Slovenskej republiky bude mať naďalej rozhodujúci význam členstvo v Severoatlantickej aliancii. Slovenská republika bude plne podporovať implementáciu rozhodnutí prijatých na summite vo Walesi. Osobitnú pozornosť bude venovať implementácii rozhodnutí zameraných na posilnenie bezpečnosti spojencov vo východnom krídle aliancie.". Koniec citátu. Opäť je tu ten problém, že niečo hovoríme, a opačne konáme. Podporujeme slovne posilnenie prítomnosti spojencov vo východnom krídle aliancie, ale premiér to opakovane vylučuje. Čo je pravdou? To, čo hovorí premiér, alebo to, čo komunikuje ministerstvo zahraničných vecí? Tento rozpor charakterizoval našu zahraničnú politiku počas celého roku 2014, a preto sme nedôveryhodní v očiach spojencov. Navyše na stretnutí ministrov obrany NATO v Bruseli minulý týždeň aj Slovensko požiadalo o vytvorenie koordinačného a plánovacieho centra NATO, čo ale znamená ďalšiu štruktúru NATO na našom území. V tomto prípade premiér Fico aspoň mlčí a nespochybňuje toto rozhodnutie jeho ministra.
A nakoniec ešte jedna veta z materiálu, s ktorou tiež môžeme nesúhlasiť, citujem: "Spolupráca Vyšehradskej skupiny zostáva jedným zo základných východísk zahraničnej politiky Slovenskej republiky.". No, opäť, realita je iná, ako hovorí dokument. Práve sa rozbila jednota Vyšehradskej štvorky v súvislosti s Ukrajinou. Navyše nám hrozí, že Poľsko, náš najdôležitejší regionálny spojenec, sa obráti na Pobaltie alebo na Rumunsko v strategicky najdôležitejších otázkach.
Vážená Národná rada, za najväčší problém tohto dokumentu, ako aj celej zahraničnej politiky Slovenskej republiky poslanci strany MOST – HÍD považujú tri veci. Prvý problém je nesúlad medzi oficiálnymi stanoviskami ministerstva zahraničných vecí a politickými deklaráciami predovšetkým premiéra Roberta Fica, ktorý sa stal hlavnou tvárou zahraničnej politiky Slovenskej republiky v očiach spojencov. Toto totiž vytvára rozporuplný obraz o našich stanoviskách a robí z nás nedôveryhodných partnerov.
Druhým problémom je rozvíjanie doterajšieho vzácneho zahranično-politického konsenzu, ktorý existoval medzi relevantnými parlamentnými stranami. Mám samozrejme na mysli podporu integračných ambícií Ukrajiny a samozrejme aj západného Balkánu. Tak ako pred vyše desiatimi rokmi sme mali voľnosť v rozhodovaní, kam chceme patriť, či chceme do NATO alebo do Európskej únie, tú istú voľnosť musí mať aj Ukrajina. Je nemorálne im to právo odoprieť s argumentom, že Rusko s tým nesúhlasí. Ani s naším členstvom Rusko nesúhlasilo, a predsa sme tam išli.
A tretím problémom je naivná snaha o dialóg s Ruskom bez podmienok, alebo, keď chcete, takmer bez podmienok. Sme presvedčení, že Rusko najprv musí rešpektovať územnú celistvosť svojich susedov, a potom je možné viesť zmysluplný dialóg aj s Ruskom.
Pán podpredseda vlády, verím, že toto stanovisko poslancov strany MOST – HÍD vnímate ako snahu upozorniť na niektoré neduhy našej zahraničnej politiky s cieľom prispieť k dôveryhodnosti našej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Toto bolo úmyslom môjho vystúpenia a nič iné.
Ďakujem, že ste ma vypočuli. (Potlesk.)
Autorizovaný