46. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
27.1.2015 o 18:56 hod.
doc. PhDr. DrSc.
Dušan Čaplovič
Videokanál poslanca
Veď treba pre..., ja chcem reagovať, samozrejme, na pána poslanca Hlinu, mi to prislúcha v zmysle rokovacieho poriadku, treba na dovysvetlenie povedať, že najväčšia chyba sa stala, mne už o nej hovoril aj pán poslanec Mikloško, môj predrečník, ale najmä v rokoch 1998 až 2002 za prvej Dzurindovej vlády. Nejdem viniť Mikuláša Dzurindu a túto vládu, ale vtedy sa stalo to, že VHJ-čka už nefungovali, čo bolo celkom prirodzené, na ministerstve hospodárstva a ekonomické rezorty sa rozhodli a pán vtedajší minister Ftáčnik to zobral, že všetky odborné školy prešli pod rezort školstva. A musím povedať, že prešli takým spôsobom, že z veľkej časti bez veľkých financií. To bola veľká chyba, lebo potom sa dostali do toho balíku bez tých financií, ktoré by sa mali predisponovať z jednotlivých ekonomických rezortov na rezort školstva, aby mohol rezort školstva v budúcnosti zabezpečovať v tejto oblasti kvalitnú prácu; a potom, samozrejme, sme sa dostali aj do súčasnosti, taká, aká je. Taká, aká je realita.
Pánovi poslancovi Hlinovi chcem, samozrejme, pripomenúť, že RÚZ-ka, Republiková únia zamestnávateľov, a Asociácia zamestnávateľských zväzov, tieto dve zamestnávateľské organizácie súhlasia s návrhom zákona. Tam je jediný problém zo strany Klubu 500, kde boli zásadné pripomienky, ku ktorým sme sa dohodli tak, že v rámci druhého čítania sa stretneme aj so zástupcami Klubu 500, tak ako odporúčal predseda vlády, stretneme sa aj s ministerstvom školstva a nájdeme nejaký modus vivendi z toho. Aby sa uspokojila aj táto strana, pretože naozaj najmä pán Soták má kvalitné výsledky v tejto oblasti a treba si z nich brať príklad v rámci odborného duálneho vzdelávania.
Ďakujem veľmi pekne.
Neautorizovaný
Vystúpenia
18:56
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:56
Dušan ČaplovičPánovi poslancovi Hlinovi chcem, samozrejme, pripomenúť, že RÚZ-ka, Republiková únia zamestnávateľov, a Asociácia zamestnávateľských zväzov, tieto dve zamestnávateľské organizácie súhlasia s návrhom zákona. Tam je jediný problém zo strany Klubu 500, kde boli zásadné pripomienky, ku ktorým sme sa dohodli tak, že v rámci druhého čítania sa stretneme aj so zástupcami Klubu 500, tak ako odporúčal predseda vlády, stretneme sa aj s ministerstvom školstva a nájdeme nejaký modus vivendi z toho. Aby sa uspokojila aj táto strana, pretože naozaj najmä pán Soták má kvalitné výsledky v tejto oblasti a treba si z nich brať príklad v rámci odborného duálneho vzdelávania.
Ďakujem veľmi pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
27.1.2015 o 18:56 hod.
doc. PhDr. DrSc.
Dušan Čaplovič
Videokanál poslanca
Veď treba pre..., ja chcem reagovať, samozrejme, na pána poslanca Hlinu, mi to prislúcha v zmysle rokovacieho poriadku, treba na dovysvetlenie povedať, že najväčšia chyba sa stala, mne už o nej hovoril aj pán poslanec Mikloško, môj predrečník, ale najmä v rokoch 1998 až 2002 za prvej Dzurindovej vlády. Nejdem viniť Mikuláša Dzurindu a túto vládu, ale vtedy sa stalo to, že VHJ-čka už nefungovali, čo bolo celkom prirodzené, na ministerstve hospodárstva a ekonomické rezorty sa rozhodli a pán vtedajší minister Ftáčnik to zobral, že všetky odborné školy prešli pod rezort školstva. A musím povedať, že prešli takým spôsobom, že z veľkej časti bez veľkých financií. To bola veľká chyba, lebo potom sa dostali do toho balíku bez tých financií, ktoré by sa mali predisponovať z jednotlivých ekonomických rezortov na rezort školstva, aby mohol rezort školstva v budúcnosti zabezpečovať v tejto oblasti kvalitnú prácu; a potom, samozrejme, sme sa dostali aj do súčasnosti, taká, aká je. Taká, aká je realita.
Pánovi poslancovi Hlinovi chcem, samozrejme, pripomenúť, že RÚZ-ka, Republiková únia zamestnávateľov, a Asociácia zamestnávateľských zväzov, tieto dve zamestnávateľské organizácie súhlasia s návrhom zákona. Tam je jediný problém zo strany Klubu 500, kde boli zásadné pripomienky, ku ktorým sme sa dohodli tak, že v rámci druhého čítania sa stretneme aj so zástupcami Klubu 500, tak ako odporúčal predseda vlády, stretneme sa aj s ministerstvom školstva a nájdeme nejaký modus vivendi z toho. Aby sa uspokojila aj táto strana, pretože naozaj najmä pán Soták má kvalitné výsledky v tejto oblasti a treba si z nich brať príklad v rámci odborného duálneho vzdelávania.
Ďakujem veľmi pekne.
Neautorizovaný
18:58
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:58
Zoltán DanišNielen podnikatelia, ale ja si myslím, že veľa ľudí je dneska vzdelaných, ale málo kvalifikovaných. A to je vážny problém. Všetci sme svedkami toho, že trh aj dneska hľadá technikov, remeselníkov, do výroby, majstrov. A som o tom presvedčený, že remeslo nielen dnes, ale aj v budúcnosti...
Nielen podnikatelia, ale ja si myslím, že veľa ľudí je dneska vzdelaných, ale málo kvalifikovaných. A to je vážny problém. Všetci sme svedkami toho, že trh aj dneska hľadá technikov, remeselníkov, do výroby, majstrov. A som o tom presvedčený, že remeslo nielen dnes, ale aj v budúcnosti bude mať to povestné zlaté dno. U nás je totiž na Slovensku ozaj tradícia, to tu niekto povedal, my sme mali vždy dobrých remeselníkov. Ja ako stavbár som hrdý, ja si pamätám, že naši starí otcovia vraj vystavali Pešť a do Viedne chodila múračka a tak ďalej. Čiže je toto aj otázka zamestnanosti, my sa musíme skutočne všetci snažiť a urobiť trošku iný obraz, dostať to do tej spoločnosti, že nemôže byť každý, ja nechcem hovoriť, aby nemohol byť, nemal by ísť každý na gymnázium, potom, samozrejme, z gymnázia ide na vysokú školu. Však je 36 vysokých škôl, bez problémov prijmú. Len čo potom? A sme svedkami, že veľa absolventov, hlavne z humanitných smerov idú priamo na úrady práce. Ja si myslím, že je položený dobrý základ, veľmi oceňujem tento zákon a treba možno ešte aj precizovať niektoré veci, to je diskusia na druhé kolo.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
27.1.2015 o 18:58 hod.
Ing.
Zoltán Daniš
Videokanál poslanca
Ďakujem, pani podpredsedníčka. Pán kolega Hlina, i keď ste to povedal tak svojsky populárne, musím povedať, že súhlasím s vaším videním tohto problému.
Nielen podnikatelia, ale ja si myslím, že veľa ľudí je dneska vzdelaných, ale málo kvalifikovaných. A to je vážny problém. Všetci sme svedkami toho, že trh aj dneska hľadá technikov, remeselníkov, do výroby, majstrov. A som o tom presvedčený, že remeslo nielen dnes, ale aj v budúcnosti bude mať to povestné zlaté dno. U nás je totiž na Slovensku ozaj tradícia, to tu niekto povedal, my sme mali vždy dobrých remeselníkov. Ja ako stavbár som hrdý, ja si pamätám, že naši starí otcovia vraj vystavali Pešť a do Viedne chodila múračka a tak ďalej. Čiže je toto aj otázka zamestnanosti, my sa musíme skutočne všetci snažiť a urobiť trošku iný obraz, dostať to do tej spoločnosti, že nemôže byť každý, ja nechcem hovoriť, aby nemohol byť, nemal by ísť každý na gymnázium, potom, samozrejme, z gymnázia ide na vysokú školu. Však je 36 vysokých škôl, bez problémov prijmú. Len čo potom? A sme svedkami, že veľa absolventov, hlavne z humanitných smerov idú priamo na úrady práce. Ja si myslím, že je položený dobrý základ, veľmi oceňujem tento zákon a treba možno ešte aj precizovať niektoré veci, to je diskusia na druhé kolo.
Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
9:02
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 9:02
Alojz PřidalVystúpenie s procedurálnym návrhom
28.1.2015 o 9:02 hod.
Mgr.
Alojz Přidal
Videokanál poslanca
Pani podpredsedníčka Národnej rady, dovoľte mi navrhnúť, dnes aby sme o piatej prerušili rokovania, alebo skončili rokovanie z toho dôvodu, že viacerí poslanci majú pozvanie na podujatie oceňovaných, teda Spravodlivých medzi národmi, pravidelne sa tam zúčastňujeme. A myslím si, že by sme to mohli všeobecným konsenzom schváliť, 17.30 hod. už je, treba tam zaujať účasť. Bude tam pán prezident, pán premiér, predpokladám. Takže...
Autorizovaný
9:03
Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:03
Ján PodmanickýVýbor pre sociálne vec ako gestorský výbor pri rokovaní o uvedenom zákone, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné rokovanie Národnou radou, podáva Národnej rade Slovenskej...
Výbor pre sociálne vec ako gestorský výbor pri rokovaní o uvedenom zákone, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné rokovanie Národnou radou, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov:
Predseda Národnej rady rozhodnutím z 19. decembra 2014 č. 1340 pridelil predmetný vrátený zákon na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre sociálne veci. Vrátený zákon odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť v znení pripomienok prezidenta ústavnoprávny výbor, výbor pre sociálne veci. Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí uviedol dôvody na vrátenie zákona a navrhol, aby Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok.
Ak Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokovaní zákon schváli, navrhuje schváliť zmeny, ktoré sú uvedené v tejto spoločnej správe. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o pripomienkach vyplývajúcich z rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky pod bodmi 1 až 12 spoločne a tieto schváliť. Zároveň odporúča Zákonník práce, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie, v znení pripomienok prezidenta Slovenskej republiky schváliť.
Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov na prerokovanie vráteného zákona v druhom čítaní a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a informovanie Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru.
Spoločná správa výborov o výsledkoch prerokovania vráteného zákona bola schválená uznesením výboru pre sociálne veci č. 154 z 27. januára 2015.
Ďakujem, pani podpredsedníčka, otvorte rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
28.1.2015 o 9:03 hod.
JUDr. PhDr. PhD.
Ján Podmanický
Videokanál poslanca
Ďakujem. Dovoľte mi teda, aby som vás informoval o výsledku prerokovania zákona z 2. decembra 2014, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou (tlač 1341a).
Výbor pre sociálne vec ako gestorský výbor pri rokovaní o uvedenom zákone, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné rokovanie Národnou radou, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov:
Predseda Národnej rady rozhodnutím z 19. decembra 2014 č. 1340 pridelil predmetný vrátený zákon na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre sociálne veci. Vrátený zákon odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť v znení pripomienok prezidenta ústavnoprávny výbor, výbor pre sociálne veci. Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí uviedol dôvody na vrátenie zákona a navrhol, aby Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok.
Ak Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokovaní zákon schváli, navrhuje schváliť zmeny, ktoré sú uvedené v tejto spoločnej správe. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o pripomienkach vyplývajúcich z rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky pod bodmi 1 až 12 spoločne a tieto schváliť. Zároveň odporúča Zákonník práce, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie, v znení pripomienok prezidenta Slovenskej republiky schváliť.
Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov na prerokovanie vráteného zákona v druhom čítaní a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a informovanie Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru.
Spoločná správa výborov o výsledkoch prerokovania vráteného zákona bola schválená uznesením výboru pre sociálne veci č. 154 z 27. januára 2015.
Ďakujem, pani podpredsedníčka, otvorte rozpravu.
Autorizovaný
9:06
A ja, teraz dovoľte, aby som vysvetlil postoj klubu poslancov za Kresťanskodemokratické hnutie, lebo my máme postoj tak medzi, medzi SMER-om a medzi prezidentom.
Dovoľte teda, aby som povedal, že KDH nebude hlasovať za návrh prezidenta, aby sme túto novelu Zákonníka práce odmietli ako celok, čiže nebudeme hlasovať v tom prvom hlasovaní, kde prezident chce odmietnuť novelu Zákonníka práce. Pretože táto novela Zákonníka práce je určitou pomocou tým agentúrnym zamestnancom, ktorí dnes sú mnoho razy a často znevýhodnení oproti kmeňovým zamestnancom, sú mnohokrát zneužívaní, diskriminovaní, čo treba odstrániť.
My si uvedomujeme, že spôsob, akým to robí SMER, je nie šťastný, alebo nie najšťastnejší, pretože povedie k väčšej byrokracii, väčšej administrácii a určite to nezlepší na Slovensku podmienky na zamestnávanie. Čiže tak ako to SMER urobil, nie je to najšťastnejšie, dá sa to urobiť aj inak, ale inak to urobiť, je pravdepodobne nad sily strany SMER. Proste SMER to lepšie urobiť nevie. Je to možno výraz jeho videnia sveta, ale na druhej strane musíme niečo s tými formami a spôsobom agentúrneho zamestnávania na Slovensku robiť.
V tomto prípade z nášho pohľadu prevažujú pri tejto novely plusy nad mínusmi. Proste tí ľudia, zamestnávaní cez agentúry, naozaj urgentne potrebujú našu pomoc. Ale neľavicové, iné riešenie by bolo zmeniť Zákonník práce. My totiž teraz robíme to, že naprávame to, čo SMER pokazil Zákonníkom práce. A to nie je jediný prípad, budeme sa o tom baviť neskôr, možno, že aj zajtra pri dôchodkovom systéme, pri druhom pilieri, že SMER najprv problém spôsobí a potom prichádza s návrhom, ako sa to dá vyriešiť. Samozrejme, že je to, kým sú pri moci a kým majú toľko hlasov, sa to vlastne inak ani nedá, lebo teraz SMER len reguluje, reguluje, a keď reguluje, tak potom zase musí, keď sa objaví problém, tak zase musí len regulovať. Je to také podobné, ako v tej reklame o tej pálenke, čo sa destiluje, ale zhodou okolností, teda nepoužil som teraz dobrý príklad, lebo keď sa pálenka viackrát destiluje, destiluje, destiluje, destiluje, tak je lepšia, ale v prípade SMER-u tento prístup, že regulovať, regulovať a regulovať, je tak komplikovaný, že zrazu v tom všetci prestanú mať prehľad a, samozrejme, nijako to nepomôže zamestnávaniu na Slovensku.
Čiže z týchto dôvodov,KDH nehlasovalo za návrh. Aj keď sme na predchádzajúcej schôdzi o ňom rokovali, sme sa zdržali hlasovania a urobíme tak aj teraz. Pán prezident svojím postojom, že vrátil ten návrh na opätovné prerokovanie, keby sme neschválili novelu Zákonníka práce, čiže zostal by status quo v oblasti agentúrneho zamestnávania, a to si my v KDH neželáme.
Preto poslanci klubu KDH nepodporia návrh pána prezidenta, zdržíme sa hlasovania preto, lebo poslanci SMER-u majú dosť hlasov, aby si túto novelu Zákonníka práce schválili sami. Čiže po slovensky povedané: čo ste si navarili, to si aj zjedzte.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk).
Ďakujem pekne. Dámy a páni, spoločný spravodajca svoju správu zakončil tým, že gestorský výbor odporúča schváliť novelu Zákonníka práce v znení pripomienok pána prezidenta. Ja len upresním, že pán prezident v podstate nemá žiadne pripomienky, on navrhuje, naopak, aby sme novelu Zákonníka práce odmietli a neschválili. To, čo je tam v jeho pripomienkach, to je len zmena účinnosti zákona, lebo keď ten zákon opäť SMER schváli, tak sa musia zmeniť proste lehoty účinnosti. Takže to len dávam na pravú mieru, tú spoločnú správu, že zásadný rozdiel je v postoji prezidenta k návrhu ako celku a gestorského výboru alebo SMER-u.
A ja, teraz dovoľte, aby som vysvetlil postoj klubu poslancov za Kresťanskodemokratické hnutie, lebo my máme postoj tak medzi, medzi SMER-om a medzi prezidentom.
Dovoľte teda, aby som povedal, že KDH nebude hlasovať za návrh prezidenta, aby sme túto novelu Zákonníka práce odmietli ako celok, čiže nebudeme hlasovať v tom prvom hlasovaní, kde prezident chce odmietnuť novelu Zákonníka práce. Pretože táto novela Zákonníka práce je určitou pomocou tým agentúrnym zamestnancom, ktorí dnes sú mnoho razy a často znevýhodnení oproti kmeňovým zamestnancom, sú mnohokrát zneužívaní, diskriminovaní, čo treba odstrániť.
My si uvedomujeme, že spôsob, akým to robí SMER, je nie šťastný, alebo nie najšťastnejší, pretože povedie k väčšej byrokracii, väčšej administrácii a určite to nezlepší na Slovensku podmienky na zamestnávanie. Čiže tak ako to SMER urobil, nie je to najšťastnejšie, dá sa to urobiť aj inak, ale inak to urobiť, je pravdepodobne nad sily strany SMER. Proste SMER to lepšie urobiť nevie. Je to možno výraz jeho videnia sveta, ale na druhej strane musíme niečo s tými formami a spôsobom agentúrneho zamestnávania na Slovensku robiť.
V tomto prípade z nášho pohľadu prevažujú pri tejto novely plusy nad mínusmi. Proste tí ľudia, zamestnávaní cez agentúry, naozaj urgentne potrebujú našu pomoc. Ale neľavicové, iné riešenie by bolo zmeniť Zákonník práce. My totiž teraz robíme to, že naprávame to, čo SMER pokazil Zákonníkom práce. A to nie je jediný prípad, budeme sa o tom baviť neskôr, možno, že aj zajtra pri dôchodkovom systéme, pri druhom pilieri, že SMER najprv problém spôsobí a potom prichádza s návrhom, ako sa to dá vyriešiť. Samozrejme, že je to, kým sú pri moci a kým majú toľko hlasov, sa to vlastne inak ani nedá, lebo teraz SMER len reguluje, reguluje, a keď reguluje, tak potom zase musí, keď sa objaví problém, tak zase musí len regulovať. Je to také podobné, ako v tej reklame o tej pálenke, čo sa destiluje, ale zhodou okolností, teda nepoužil som teraz dobrý príklad, lebo keď sa pálenka viackrát destiluje, destiluje, destiluje, destiluje, tak je lepšia, ale v prípade SMER-u tento prístup, že regulovať, regulovať a regulovať, je tak komplikovaný, že zrazu v tom všetci prestanú mať prehľad a, samozrejme, nijako to nepomôže zamestnávaniu na Slovensku.
Čiže z týchto dôvodov,KDH nehlasovalo za návrh. Aj keď sme na predchádzajúcej schôdzi o ňom rokovali, sme sa zdržali hlasovania a urobíme tak aj teraz. Pán prezident svojím postojom, že vrátil ten návrh na opätovné prerokovanie, keby sme neschválili novelu Zákonníka práce, čiže zostal by status quo v oblasti agentúrneho zamestnávania, a to si my v KDH neželáme.
Preto poslanci klubu KDH nepodporia návrh pána prezidenta, zdržíme sa hlasovania preto, lebo poslanci SMER-u majú dosť hlasov, aby si túto novelu Zákonníka práce schválili sami. Čiže po slovensky povedané: čo ste si navarili, to si aj zjedzte.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk).
Autorizovaný
9:11
To znamená, kľúčom je vždy pozerať na to, či akékoľvek opatrenie nezasiahne negatívne do tvorby pracovných miest, či ich podporí, alebo či ich obmedzí.
A tu treba jednoznačne povedať, že novela, ktorú predložil SMER, negatívne zasiahne do trhu práce. Obmedzí možnosti vytvárania pracovných miest u mnohých zamestnávateľov a predovšetkým u veľkých zamestnávateľov, na ktorých dnes skutočne naša ekonomika veľmi výrazne je opretá, alebo veľmi výrazne. Keď sa im darí, pomáha to rásť aj hospodárstvu, aj ekonomike, aj v mnohých regiónoch a na celom Slovensku držať pracovné miesta. Tí veľkí zamestnávatelia sú napríklad automobilový priemysel, veľké strojárske firmy, U. S. Steel Košice napríklad a mnohí, mnohí ďalší.
Tým nechcem povedať, že v agentúrnom zamestnávaní a v pravidlách pre agentúrne zamestnávanie nie je možné urobiť zmeny, že tam nie je čo vylepšiť, že tam nedošlo k tomu alebo nedochádza k tomu, že niektoré agentúry nehrajú fér. To je všetko pravda. Ale tak ako sa to pokúsil alebo navrhuje vyriešiť SMER, čoho reakciou je prezidentom vrátený návrh zákona, to je, že rieši tento problém sekerou. A tento problém treba riešiť normálne chirurgickými nástrojmi, vyrezať choré miesta, zašiť, napraviť a systém môže fungovať ďalej. SMER typicky svojmu spôsobu zobral sekeru a ide rozrúbať všetko na triesky.
Je to, tak ako tu už zaznelo, je to reakcia na to, že vládna strana SMER ani nemá iné riešenia akýchkoľvek problémov, len viac a viac uťahovať obruč, ktorou zviera ruky zamestnávateľom a vôbec ľuďom, ktorí sú aktívni. Spravila to v Zákonníku práce, kde nesmierne skomplikovala život tým, ktorí chcú zamestnávať ľudí na riadny pracovný pomer. Prirodzenou potom tendenciou ľudí, ktorí musia prežiť, ktorí musia každý deň vytvoriť dostatok zdrojov, aby mohli zaplatiť svoje náklady, mzdy svojich zamestnancov, je hľadať úspory. Jednou z ciest, ako sa tieto úspory dali nájsť a zároveň čeliť rizikám trhu, kde dnes nikto nevie, či bude mať zákazky aj o pol roka, alebo nebude mať, bolo práve agentúrne zamestnávanie. Ten systém nie je výmyslom Slovenska, ten systém funguje v celej Európe, je upravený smernicou. Je upravený smernicou Európskej únie, ktorá podporuje túto formu ako nástroj, ktorý pomôže flexibilite pracovného trhu. A to, že je na to smernica, zároveň hovorí, že dáva tomu isté pravidlá.
Prvé, čo chcem teda povedať, je, že návrh, ktorý SMER schválil a ktorý prezident vrátil, je v rozpore s touto smernicou, je v rozpore s európskym právom. Konkrétne s Dohovorom č. 181 Medzinárodnej organizácie práce, s čl. 8 napríklad, ktorý hovorí, že legislatíva nemôže zaviesť plošné reštrikcie voči agentúram dočasného zamestnávania, môže selektívne riešiť niektoré problémy, ktoré sa vyskytnú, ale nemôže zaviesť plošné reštrikcie. Toto, čo sa udialo teraz, je plošná reštrikcia. Na toto upozorňoval napríklad aj prezidenta, aj výbory Národnej rady a som 100-percentne istý, že aj stranu SMER, celý Zväz automobilového priemyslu. Asi nikto nepochybuje, že automobilky sú veľmi dôležité pre slovenské hospodárstvo. Že asi nechceme, aby sa im prestalo dariť. Ani nechceme, aby sa im zvýšili náklady a skomplikovali sa situácie. A zároveň neverím, že niekto zaraďuje automobilový priemysel, hutnícky priemysel medzi neseriózne firmy, ktoré zneužívajú agentúrnu prácu. Pretože znova zopakujem, ja nehovorím, že nedochádza k zneužívaniu agentúrnej práce u niektorých neserióznych zamestnávateľov, ale nie u serióznych zamestnávateľov. A preto je chybou, keď zákonom postihujeme tú prevažnú väčšinu serióznych zamestnávateľov kvôli tomu, aby sme napravili alebo zmenili to, čo sa deje u menšiny alebo u vybraných neserióznych zamestnávateľov, ktorí vždy boli a vždy budú na slobodnom trhu.
Čo hrozí, keď tento zákon bude prijatý? Na možné hrozby upozornila napríklad svojím listom, upozornili aj zástupcovia U. S. Steel, ktorí takisto zamestnávajú obrovské tisíce ľudí. A zmena tohto zákona bude mať dopady na viaceré sektory. Jeden zo sektorov, na ktorý negatívne dopadne, je IT sektor, sektor služieb, ktorý sa tu rozvíja. V ňom sa na Slovensku už dnes zamestnáva 20-tisíc ľudí zhruba. Hlavne keď sa jedná o vytvorenie projektových tímov, ktoré v IT sektore sú bežné pre vytváranie nových a nových produktov, nových a nových služieb, nových a nových softvérov. Jedná sa o prácu na tri, štyri roky. Potom sa nevie, či tento projekt sa bude rozvíjať ďalej, či ho nebude treba reštrukturalizovať, zmeniť. A práve na túto, na takéto, tímovú a projekčnú činnosť projektových tímov sa využíva inštitút agentúr dočasného zamestnávania, kde cez tieto agentúry flexibilne sa hľadajú, najímajú a presúvajú ľudia. Mnohokrát od dcérskych spoločností, ktoré sú 100-percentne vlastnené matkami a majú väzby, jednoducho tí zamestnanci navzájom so zamestnávateľom sa poznajú, on pozná ich, oni poznajú jeho, a len z hľadiska flexibility sa využíva forma agentúr dočasného zamestnávania. Keď sa toto zamedzí a vlastne bude možné prijať zamestnanca len na dobu 24 mesiacov, je to to isté, ako prijatie na dobu určitú. V tomto prípade v prvom rade firma nebude môcť a nebude mať záujem investovať do vzdelávania takéhoto zamestnanca. Pretože ho bude brať ako zamestnanca na krátky čas, ktorý uplynutím tejto doby odchádza a prestáva byť jej zamestnancom, preto nebude do neho investovať. A to má veľký dopad napríklad na absolventov, ktorí nastupujú, na mladých ľudí, ktorí začínajú svoj kariérny rast, a predovšetkým na nich sa orientuje vzdelávanie a sú predurčení na kariérny rast v jednotlivých firmách.
Jedným z takých veľmi konkrétnych negatívnych dopadov priamo v spoločnosti U. S. Steel bude to, že podľa tejto novely nie je možné cez agentúrne zamestnávanie najať ľudí do štvrtej rizikovej skupiny. Presne v tejto štvrtej rizikovej skupine, ktorá je, zväčša sa tam využívajú pracovníci s nízkou kvalifikáciou alebo so žiadnou kvalifikáciou, bez vzdelania, ktorí by na riadnom pracovnom trhu pravdepodobne nezískali zamestnanie a zostali by mimo tohto zamestnania, tak práve v tejto spoločnosti sa cez formu agentúrneho zamestnávania realizuje a beží už dlhé roky integračný projekt. Projekt, ktorým U. S. Steel integruje ľudí zo segregovaných rómskych komunít a vytvára im pracovné miesta práve na takéto činnosti, pretože inde by sa nezamestnali, nemajú vzdelanie, nemajú kvalifikáciu, nemajú pracovné návyky. A dnes je cez tento projekt zamestnaných sedemdesiat ľudí. Konkrétne sedemdesiat ľudí z rómskej komunity, ktorí by inak prácu nemali. Boli by nezamestnaní. Tento projekt bol vysoko a je vysoko oceňovaný aj medzinárodne, aj na Slovensku. Ako príklad, akým spôsobom môže firma integrovať a vťahovať na pracovný trh ľudí zo sociálne vylúčených komunít. Prijatím tohto zákona tento program zanikne. Pretože tento zákon, tak ako bol prijatý, zakazuje, zakazuje, aby cez agentúry dočasného zamestnávania na tento druh práce boli najímaní pracovníci. Veľmi krátkozraké, veľmi nemúdre.
V priemysle spravidla na tieto práce, teda na tento typ prác alebo sú cez agentúry dočasného zamestnávania zamestnávaní ľudia, ktorí, na práce, ktoré sú málo kvalifikované. A je to úplne prirodzené. Je tu množstvo, mohli by sme pristúpiť k množstvu návrhov, ktoré by docielili to, čo pôvodne zákonodarca deklaroval, že chce vyriešiť, a nemuseli by sme robiť plošné reštrikcie. Ale to, žiaľ, teraz už nie je možné. My sa tu môžeme baviť len o prijatí námietky prezidenta a odmietneme tento návrh zákona, čím by sa otvorila možnosť, aby sa napravili prípadné nedostatky, ktoré priniesla prax, ale aby sa s vaničkou nevylialo aj dieťa. To, čo sa deje dnes, je to, že s vaničkou sa ide vyliať dieťa a bude to mať za následok zrušenie a zánik mnohých pracovných miest, skomplikovanie pozície zamestnávateľov a skomplikovanie vytvárania pracovných síl, áno, pracovných miest.
A ešte jedna veľmi dôležitá vec. Zhoršujeme si našu konkurenčnú schopnosť voči iným krajinám. My stále konkurujeme, či sa nám to už páči alebo nie, s krajinami, minimálne ktoré sú okolo nás, Česko, Poľsko, Maďarsko. Ani v jednej z týchto krajín takéto obmedzenia nie sú. Zvlášť v IT sektore, keď čelíme aj geopolitickým zmenám a hrozbám, ktoré prichádzajú z východu, z Ukrajiny, je jednoducho čoraz ťažšie získať pre našu geografickú blízkosť s týmto, s týmto miestom konfliktu investorov, zamestnávateľov, aby keď pôsobia v globálnom prostredí po celom svete, zriaďovali svoje prevádzky v IT sektore na Slovensku. My tým, že znemožníme a skomplikujeme tvorbu takýchto pracovných miest na Slovensku a iné krajiny takto nepostupujú, samozrejme sa jednoducho odstrihneme od možnosti, aby sem prichádzali ďalší investori, aby vytvárali pracovné miesta. My by sme mali postupovať presne opačne. My by sme mali zlepšovať podmienky pre zamestnávateľov. Robíme opak. Prepadli sme sa v rebríčku konkurencieschopnosti a aj v rebríčku, ktorý hodnotí, hodnotí našu konkurencieschopnosť práve pri tvorbe pracovných miest, to mám niekde aj poznačené, o koľko priečok, ale v tejto rýchlosti to asi nenalistujem, ale možno sa potom k tomu vrátim vo faktickej poznámke, jednoducho prepadáme sa. A to je veľmi zlý signál.
Takže SDKÚ – DS jednoznačne podporuje pozíciu prezidenta a jeho námietky a bude hlasovať za jeho postoj, za to, aby sme neprijali tento návrh a aby sa tak umožnilo tomuto návrhu, aby bol prepracovaný a vyriešený tak, že vyrieši problémy, ktoré tu reálne existujú, ale nepokazí to dobré, čo funguje a čo ešte posledné zbytky flexibilnosti na pracovnom trhu zabezpečuje.
Ďakujem za pozornosť.
Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vždy, keď sa zasahuje do pracovného trhu, či už Zákonníkom práce alebo inými normami, ktoré sa ho dotýkajú, tak vždy stojíme pred situáciou, ako to ovplyvní trh práce. A možno si to stále ešte mnohí neuvedomujú, pretože boli, prežili celý život v systéme, kedy trh práce bol neznámy pojem, proste jednoducho každý nastúpil do roboty a pracovať musel, ale dnes je to trh. A ten trh sa vytvára tak, že niekto tvorí pracovné miesta, tvoria ich zamestnávatelia, a keď je ich dostatok, tak sú ľudia spokojní. Majú dostatok práce, vzniká konkurencia, čo zvyšuje mzdy, a zamestnávatelia majú dôvod na spokojnosť. Keď je práce nedostatok, znamená to, že zamestnávatelia nevytvárajú pracovné miesta. A zamestnávatelia nie sú štát z veľkej väčšiny. Aj keď štátna správa tiež vytvára miesta, ale o tie sa opierať nemôžme, tie sú financované z daní občanov. To, čo je kostrou ekonomiky, je súkromný sektor, na ktorom všetko stojí a padá. Aj tie dane, z ktorých sa financujú potom platy v štátnom sektore.
To znamená, kľúčom je vždy pozerať na to, či akékoľvek opatrenie nezasiahne negatívne do tvorby pracovných miest, či ich podporí, alebo či ich obmedzí.
A tu treba jednoznačne povedať, že novela, ktorú predložil SMER, negatívne zasiahne do trhu práce. Obmedzí možnosti vytvárania pracovných miest u mnohých zamestnávateľov a predovšetkým u veľkých zamestnávateľov, na ktorých dnes skutočne naša ekonomika veľmi výrazne je opretá, alebo veľmi výrazne. Keď sa im darí, pomáha to rásť aj hospodárstvu, aj ekonomike, aj v mnohých regiónoch a na celom Slovensku držať pracovné miesta. Tí veľkí zamestnávatelia sú napríklad automobilový priemysel, veľké strojárske firmy, U. S. Steel Košice napríklad a mnohí, mnohí ďalší.
Tým nechcem povedať, že v agentúrnom zamestnávaní a v pravidlách pre agentúrne zamestnávanie nie je možné urobiť zmeny, že tam nie je čo vylepšiť, že tam nedošlo k tomu alebo nedochádza k tomu, že niektoré agentúry nehrajú fér. To je všetko pravda. Ale tak ako sa to pokúsil alebo navrhuje vyriešiť SMER, čoho reakciou je prezidentom vrátený návrh zákona, to je, že rieši tento problém sekerou. A tento problém treba riešiť normálne chirurgickými nástrojmi, vyrezať choré miesta, zašiť, napraviť a systém môže fungovať ďalej. SMER typicky svojmu spôsobu zobral sekeru a ide rozrúbať všetko na triesky.
Je to, tak ako tu už zaznelo, je to reakcia na to, že vládna strana SMER ani nemá iné riešenia akýchkoľvek problémov, len viac a viac uťahovať obruč, ktorou zviera ruky zamestnávateľom a vôbec ľuďom, ktorí sú aktívni. Spravila to v Zákonníku práce, kde nesmierne skomplikovala život tým, ktorí chcú zamestnávať ľudí na riadny pracovný pomer. Prirodzenou potom tendenciou ľudí, ktorí musia prežiť, ktorí musia každý deň vytvoriť dostatok zdrojov, aby mohli zaplatiť svoje náklady, mzdy svojich zamestnancov, je hľadať úspory. Jednou z ciest, ako sa tieto úspory dali nájsť a zároveň čeliť rizikám trhu, kde dnes nikto nevie, či bude mať zákazky aj o pol roka, alebo nebude mať, bolo práve agentúrne zamestnávanie. Ten systém nie je výmyslom Slovenska, ten systém funguje v celej Európe, je upravený smernicou. Je upravený smernicou Európskej únie, ktorá podporuje túto formu ako nástroj, ktorý pomôže flexibilite pracovného trhu. A to, že je na to smernica, zároveň hovorí, že dáva tomu isté pravidlá.
Prvé, čo chcem teda povedať, je, že návrh, ktorý SMER schválil a ktorý prezident vrátil, je v rozpore s touto smernicou, je v rozpore s európskym právom. Konkrétne s Dohovorom č. 181 Medzinárodnej organizácie práce, s čl. 8 napríklad, ktorý hovorí, že legislatíva nemôže zaviesť plošné reštrikcie voči agentúram dočasného zamestnávania, môže selektívne riešiť niektoré problémy, ktoré sa vyskytnú, ale nemôže zaviesť plošné reštrikcie. Toto, čo sa udialo teraz, je plošná reštrikcia. Na toto upozorňoval napríklad aj prezidenta, aj výbory Národnej rady a som 100-percentne istý, že aj stranu SMER, celý Zväz automobilového priemyslu. Asi nikto nepochybuje, že automobilky sú veľmi dôležité pre slovenské hospodárstvo. Že asi nechceme, aby sa im prestalo dariť. Ani nechceme, aby sa im zvýšili náklady a skomplikovali sa situácie. A zároveň neverím, že niekto zaraďuje automobilový priemysel, hutnícky priemysel medzi neseriózne firmy, ktoré zneužívajú agentúrnu prácu. Pretože znova zopakujem, ja nehovorím, že nedochádza k zneužívaniu agentúrnej práce u niektorých neserióznych zamestnávateľov, ale nie u serióznych zamestnávateľov. A preto je chybou, keď zákonom postihujeme tú prevažnú väčšinu serióznych zamestnávateľov kvôli tomu, aby sme napravili alebo zmenili to, čo sa deje u menšiny alebo u vybraných neserióznych zamestnávateľov, ktorí vždy boli a vždy budú na slobodnom trhu.
Čo hrozí, keď tento zákon bude prijatý? Na možné hrozby upozornila napríklad svojím listom, upozornili aj zástupcovia U. S. Steel, ktorí takisto zamestnávajú obrovské tisíce ľudí. A zmena tohto zákona bude mať dopady na viaceré sektory. Jeden zo sektorov, na ktorý negatívne dopadne, je IT sektor, sektor služieb, ktorý sa tu rozvíja. V ňom sa na Slovensku už dnes zamestnáva 20-tisíc ľudí zhruba. Hlavne keď sa jedná o vytvorenie projektových tímov, ktoré v IT sektore sú bežné pre vytváranie nových a nových produktov, nových a nových služieb, nových a nových softvérov. Jedná sa o prácu na tri, štyri roky. Potom sa nevie, či tento projekt sa bude rozvíjať ďalej, či ho nebude treba reštrukturalizovať, zmeniť. A práve na túto, na takéto, tímovú a projekčnú činnosť projektových tímov sa využíva inštitút agentúr dočasného zamestnávania, kde cez tieto agentúry flexibilne sa hľadajú, najímajú a presúvajú ľudia. Mnohokrát od dcérskych spoločností, ktoré sú 100-percentne vlastnené matkami a majú väzby, jednoducho tí zamestnanci navzájom so zamestnávateľom sa poznajú, on pozná ich, oni poznajú jeho, a len z hľadiska flexibility sa využíva forma agentúr dočasného zamestnávania. Keď sa toto zamedzí a vlastne bude možné prijať zamestnanca len na dobu 24 mesiacov, je to to isté, ako prijatie na dobu určitú. V tomto prípade v prvom rade firma nebude môcť a nebude mať záujem investovať do vzdelávania takéhoto zamestnanca. Pretože ho bude brať ako zamestnanca na krátky čas, ktorý uplynutím tejto doby odchádza a prestáva byť jej zamestnancom, preto nebude do neho investovať. A to má veľký dopad napríklad na absolventov, ktorí nastupujú, na mladých ľudí, ktorí začínajú svoj kariérny rast, a predovšetkým na nich sa orientuje vzdelávanie a sú predurčení na kariérny rast v jednotlivých firmách.
Jedným z takých veľmi konkrétnych negatívnych dopadov priamo v spoločnosti U. S. Steel bude to, že podľa tejto novely nie je možné cez agentúrne zamestnávanie najať ľudí do štvrtej rizikovej skupiny. Presne v tejto štvrtej rizikovej skupine, ktorá je, zväčša sa tam využívajú pracovníci s nízkou kvalifikáciou alebo so žiadnou kvalifikáciou, bez vzdelania, ktorí by na riadnom pracovnom trhu pravdepodobne nezískali zamestnanie a zostali by mimo tohto zamestnania, tak práve v tejto spoločnosti sa cez formu agentúrneho zamestnávania realizuje a beží už dlhé roky integračný projekt. Projekt, ktorým U. S. Steel integruje ľudí zo segregovaných rómskych komunít a vytvára im pracovné miesta práve na takéto činnosti, pretože inde by sa nezamestnali, nemajú vzdelanie, nemajú kvalifikáciu, nemajú pracovné návyky. A dnes je cez tento projekt zamestnaných sedemdesiat ľudí. Konkrétne sedemdesiat ľudí z rómskej komunity, ktorí by inak prácu nemali. Boli by nezamestnaní. Tento projekt bol vysoko a je vysoko oceňovaný aj medzinárodne, aj na Slovensku. Ako príklad, akým spôsobom môže firma integrovať a vťahovať na pracovný trh ľudí zo sociálne vylúčených komunít. Prijatím tohto zákona tento program zanikne. Pretože tento zákon, tak ako bol prijatý, zakazuje, zakazuje, aby cez agentúry dočasného zamestnávania na tento druh práce boli najímaní pracovníci. Veľmi krátkozraké, veľmi nemúdre.
V priemysle spravidla na tieto práce, teda na tento typ prác alebo sú cez agentúry dočasného zamestnávania zamestnávaní ľudia, ktorí, na práce, ktoré sú málo kvalifikované. A je to úplne prirodzené. Je tu množstvo, mohli by sme pristúpiť k množstvu návrhov, ktoré by docielili to, čo pôvodne zákonodarca deklaroval, že chce vyriešiť, a nemuseli by sme robiť plošné reštrikcie. Ale to, žiaľ, teraz už nie je možné. My sa tu môžeme baviť len o prijatí námietky prezidenta a odmietneme tento návrh zákona, čím by sa otvorila možnosť, aby sa napravili prípadné nedostatky, ktoré priniesla prax, ale aby sa s vaničkou nevylialo aj dieťa. To, čo sa deje dnes, je to, že s vaničkou sa ide vyliať dieťa a bude to mať za následok zrušenie a zánik mnohých pracovných miest, skomplikovanie pozície zamestnávateľov a skomplikovanie vytvárania pracovných síl, áno, pracovných miest.
A ešte jedna veľmi dôležitá vec. Zhoršujeme si našu konkurenčnú schopnosť voči iným krajinám. My stále konkurujeme, či sa nám to už páči alebo nie, s krajinami, minimálne ktoré sú okolo nás, Česko, Poľsko, Maďarsko. Ani v jednej z týchto krajín takéto obmedzenia nie sú. Zvlášť v IT sektore, keď čelíme aj geopolitickým zmenám a hrozbám, ktoré prichádzajú z východu, z Ukrajiny, je jednoducho čoraz ťažšie získať pre našu geografickú blízkosť s týmto, s týmto miestom konfliktu investorov, zamestnávateľov, aby keď pôsobia v globálnom prostredí po celom svete, zriaďovali svoje prevádzky v IT sektore na Slovensku. My tým, že znemožníme a skomplikujeme tvorbu takýchto pracovných miest na Slovensku a iné krajiny takto nepostupujú, samozrejme sa jednoducho odstrihneme od možnosti, aby sem prichádzali ďalší investori, aby vytvárali pracovné miesta. My by sme mali postupovať presne opačne. My by sme mali zlepšovať podmienky pre zamestnávateľov. Robíme opak. Prepadli sme sa v rebríčku konkurencieschopnosti a aj v rebríčku, ktorý hodnotí, hodnotí našu konkurencieschopnosť práve pri tvorbe pracovných miest, to mám niekde aj poznačené, o koľko priečok, ale v tejto rýchlosti to asi nenalistujem, ale možno sa potom k tomu vrátim vo faktickej poznámke, jednoducho prepadáme sa. A to je veľmi zlý signál.
Takže SDKÚ – DS jednoznačne podporuje pozíciu prezidenta a jeho námietky a bude hlasovať za jeho postoj, za to, aby sme neprijali tento návrh a aby sa tak umožnilo tomuto návrhu, aby bol prepracovaný a vyriešený tak, že vyrieši problémy, ktoré tu reálne existujú, ale nepokazí to dobré, čo funguje a čo ešte posledné zbytky flexibilnosti na pracovnom trhu zabezpečuje.
Ďakujem za pozornosť.
Autorizovaný
9:27
Za seba musím povedať, že v plnej miere súhlasím so stanoviskom...
Za seba musím povedať, že v plnej miere súhlasím so stanoviskom pána prezidenta Kisku, ako aj s jeho námietkami. A súhlasím vo veľkej miere aj s tým, čo povedali moji predrečníci. Na jednej strane rozumiem snahe riešiť aplikačnú prax, kedy agentúry dočasného zamestnávania nie vždy postupujú v súlade so zákonom a možno hlavne s etikou. No zrušiť agentúry dočasného zamestnávania, respektíve vytvoriť im doslova likvidačné podmienky, rovnako nie je riešením. Nie je riešením príčiny, je akýmsi neúčinným a nešikovným hasením úplne iného problému, a tým je neflexibilný Zákonník práce. Ak by sme tu mali flexibilný Zákonník práce, nebol by takýto obrovský priestor na to, aby agentúry zneužívali svoje postavenie. Nie je riešením ani preto, lebo v konečnom dôsledku na to doplatia tí, ktorých chcel pán minister pred agentúrami chrániť, a to sú zamestnanci. A to, že na to doplatia práve oni, im pán minister zabudol alebo možno nechcel povedať. A tu je kameň úrazu.
Pán prezident totiž nenamieta len to, že navrhované zmeny znepružnia istý druh zamestnávania, nenamieta len to, že ho administratívne a tým pádom aj finančne zaťažia, nenamieta len to, že novela Zákonníka práce de facto zlikviduje agentúrne zamestnávanie a tým opäť len zneatraktívni dnes už aj tak málo atraktívne slovenské podnikateľské prostredie a zníži zamestnanosť, namieta ale hlavne to, že návrh zákona neobsahuje dostatočne a poctivo zo strany navrhovateľa pomenované dopady a vplyvy týchto úprav na zamestnanosť. Nepomenováva ani dopady na konkurencieschopnosť našich zamestnávateľov na zahraničných trhoch, ani vplyv na príťažlivosť nášho legislatívneho prostredia pre potencionálnych investorov. Tieto možné dopady boli síce viacnásobne pomenovávané počas prvého aj druhého čítania tejto novely, boli však pomenovávané len opozíciou, zamestnávateľmi, boli pomenovávané zástupcami zamestnávateľov. Neboli však dostatočne súčasťou návrhu predkladateľa. A toto pán prezident namieta. Jednoducho treba jasne, pravdivo a poctivo povedať, aké dopady táto novela bude mať.
Dámy a páni, ja sa nebudem detailne venovať vo svojom vystúpení jednotlivým opatreniam, pretože sme im venovali veľmi veľa času a pozornosti v prvom a druhom čítaní. Nemyslím si ani, že úplne všetky tie opatrenia, ktoré novela obsahuje, sú len škodlivé. Som ale presvedčená, že v celosti, že táto sada opatrení paralyzuje a de facto zlikviduje jeden kompletný segment, kompletnú agendu, respektíve jednu kompletnú formu zamestnávania. Jednoducho zlikviduje to agentúrne zamestnávanie. Napriek tomu, že deklarovaným cieľom to nie je, napriek tomu, že deklarovaným cieľom je zamedziť zneužívaniu tejto formy zamestnávania, a napriek tomu, že deklarovaným cieľom je zabrániť nekalým praktikám, tak ja som presvedčená, že efekt bude úplne iný. Som presvedčená, že takéto sprísnenie podmienok, takéto limity a obmedzenia neúnosne znepružňujú zamestnávanie. A to vonkoncom v súčasnosti pri 13-percentnej nezamestnanosti nie je želané. Dnes, kedy firmy... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec Daniš, poprosím vás, naozaj je tu ruch.
Nech sa páči, pani poslankyňa, pokračujte.
Kiššová, Jana, poslankyňa NR SR
Ďakujem, ďakujem pekne. Dnes, kedy firmy nedokážu dlhodobo plánovať, nedokážu dlhodobo garantovať zákazky, majú sezónne, alebo iné nepravidelné výkyvy v práci, respektíve v potrebách pracovnej sily, potrebujú v možnostiach zamestnávania flexibilitu. A práve pre tieto prípady slúži možnosť agentúrneho zamestnávania. Každý nový zákaz, príkaz, limit, neprimeraná povinnosť, nemožnosť im flexibilitu len zníži, zvýši im administratívu, zvýši im, samozrejme, aj finančnú záťaž a mnohí sa kombináciou týchto faktorov a týchto dopadov dostanú k hranici, pri ktorej to jednoducho nebudú ochotní, a mnohí ani schopní, ďalej robiť. A toto zlikviduje mnohé agentúry a tým pádom aj mnohé pracovné miesta, čo predpokladám a chcem veriť, nikto z nás nechce.
Myslím si, že pri tak dôležitej právnej norme, ako je Zákonník práce, mohol pán minister trochu viac počúvať. A tým nemyslím počúvať len odborárskych bossov, mohol viac počúvať zamestnávateľov, mohol viac počúvať zástupcov zamestnávateľov, mohol viac počúvať investorov, teda všetkých tých, ktorí pracovné miesta reálne vytvárajú a ktorí ho už pred niekoľkými mesiacmi n-násobne vyzývali, ako napríklad Republiková únia zamestnávateľov alebo Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení, ktorí ho vyzývali, aby takto predloženú novelu stiahol. A ak už sa pán minister rozhodol týchto všetkých nepočúvať a ak sa rozhodol nepočúvať ani opozíciu, rozhodol sa nepočúvať argumenty, mohli by teraz v tejto chvíli počúvať poslanci vládnej strany SMER, ktorí túto situáciu ešte dnes môžu zvrátiť.
Dámy a páni, ja sa chcem prihovoriť za neprelamovanie veta pána prezidenta, chcem sa prihovoriť za neschválenie tejto novely Zákonníka práce a chcem z tohto miesta poprosiť všetkých kolegov, aby sme schválením tohto zákona nelikvidovali agentúry dočasného zamestnávania, ale aby sme tento zákon neprijali a aby sme vyzvali pána ministra na predloženie takej novely, ktorá zamestnávanie zatraktívni, ktorá ho sflexibilní, spružní, zjednoduší a ktorá tak aspoň trochu priblíži Slovensko ku krajinám, v ktorých sa oplatí podnikať. Mnoho námetov na takéto opatrenia je v nami navrhovanej novele, teda v novele liberálneho Zákonníka práce, ktorý sme predkladali pred pár mesiacmi s kolegom Jozefom Mihálom tu v tejto snemovni.
Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, v prvom rade mi dovoľte poďakovať pánovi prezidentovi, že vrátil parlamentu na opätované prerokovanie Zákonník práce a vytvoril tak ešte v poslednej chvíli priestor na prehodnotenie toho, či táto novela skutočne prinesie pozitíva, alebo práve naopak, či opäť len negatívne nezasiahne do flexibility pracovného trhu.
Za seba musím povedať, že v plnej miere súhlasím so stanoviskom pána prezidenta Kisku, ako aj s jeho námietkami. A súhlasím vo veľkej miere aj s tým, čo povedali moji predrečníci. Na jednej strane rozumiem snahe riešiť aplikačnú prax, kedy agentúry dočasného zamestnávania nie vždy postupujú v súlade so zákonom a možno hlavne s etikou. No zrušiť agentúry dočasného zamestnávania, respektíve vytvoriť im doslova likvidačné podmienky, rovnako nie je riešením. Nie je riešením príčiny, je akýmsi neúčinným a nešikovným hasením úplne iného problému, a tým je neflexibilný Zákonník práce. Ak by sme tu mali flexibilný Zákonník práce, nebol by takýto obrovský priestor na to, aby agentúry zneužívali svoje postavenie. Nie je riešením ani preto, lebo v konečnom dôsledku na to doplatia tí, ktorých chcel pán minister pred agentúrami chrániť, a to sú zamestnanci. A to, že na to doplatia práve oni, im pán minister zabudol alebo možno nechcel povedať. A tu je kameň úrazu.
Pán prezident totiž nenamieta len to, že navrhované zmeny znepružnia istý druh zamestnávania, nenamieta len to, že ho administratívne a tým pádom aj finančne zaťažia, nenamieta len to, že novela Zákonníka práce de facto zlikviduje agentúrne zamestnávanie a tým opäť len zneatraktívni dnes už aj tak málo atraktívne slovenské podnikateľské prostredie a zníži zamestnanosť, namieta ale hlavne to, že návrh zákona neobsahuje dostatočne a poctivo zo strany navrhovateľa pomenované dopady a vplyvy týchto úprav na zamestnanosť. Nepomenováva ani dopady na konkurencieschopnosť našich zamestnávateľov na zahraničných trhoch, ani vplyv na príťažlivosť nášho legislatívneho prostredia pre potencionálnych investorov. Tieto možné dopady boli síce viacnásobne pomenovávané počas prvého aj druhého čítania tejto novely, boli však pomenovávané len opozíciou, zamestnávateľmi, boli pomenovávané zástupcami zamestnávateľov. Neboli však dostatočne súčasťou návrhu predkladateľa. A toto pán prezident namieta. Jednoducho treba jasne, pravdivo a poctivo povedať, aké dopady táto novela bude mať.
Dámy a páni, ja sa nebudem detailne venovať vo svojom vystúpení jednotlivým opatreniam, pretože sme im venovali veľmi veľa času a pozornosti v prvom a druhom čítaní. Nemyslím si ani, že úplne všetky tie opatrenia, ktoré novela obsahuje, sú len škodlivé. Som ale presvedčená, že v celosti, že táto sada opatrení paralyzuje a de facto zlikviduje jeden kompletný segment, kompletnú agendu, respektíve jednu kompletnú formu zamestnávania. Jednoducho zlikviduje to agentúrne zamestnávanie. Napriek tomu, že deklarovaným cieľom to nie je, napriek tomu, že deklarovaným cieľom je zamedziť zneužívaniu tejto formy zamestnávania, a napriek tomu, že deklarovaným cieľom je zabrániť nekalým praktikám, tak ja som presvedčená, že efekt bude úplne iný. Som presvedčená, že takéto sprísnenie podmienok, takéto limity a obmedzenia neúnosne znepružňujú zamestnávanie. A to vonkoncom v súčasnosti pri 13-percentnej nezamestnanosti nie je želané. Dnes, kedy firmy... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec Daniš, poprosím vás, naozaj je tu ruch.
Nech sa páči, pani poslankyňa, pokračujte.
Kiššová, Jana, poslankyňa NR SR
Ďakujem, ďakujem pekne. Dnes, kedy firmy nedokážu dlhodobo plánovať, nedokážu dlhodobo garantovať zákazky, majú sezónne, alebo iné nepravidelné výkyvy v práci, respektíve v potrebách pracovnej sily, potrebujú v možnostiach zamestnávania flexibilitu. A práve pre tieto prípady slúži možnosť agentúrneho zamestnávania. Každý nový zákaz, príkaz, limit, neprimeraná povinnosť, nemožnosť im flexibilitu len zníži, zvýši im administratívu, zvýši im, samozrejme, aj finančnú záťaž a mnohí sa kombináciou týchto faktorov a týchto dopadov dostanú k hranici, pri ktorej to jednoducho nebudú ochotní, a mnohí ani schopní, ďalej robiť. A toto zlikviduje mnohé agentúry a tým pádom aj mnohé pracovné miesta, čo predpokladám a chcem veriť, nikto z nás nechce.
Myslím si, že pri tak dôležitej právnej norme, ako je Zákonník práce, mohol pán minister trochu viac počúvať. A tým nemyslím počúvať len odborárskych bossov, mohol viac počúvať zamestnávateľov, mohol viac počúvať zástupcov zamestnávateľov, mohol viac počúvať investorov, teda všetkých tých, ktorí pracovné miesta reálne vytvárajú a ktorí ho už pred niekoľkými mesiacmi n-násobne vyzývali, ako napríklad Republiková únia zamestnávateľov alebo Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení, ktorí ho vyzývali, aby takto predloženú novelu stiahol. A ak už sa pán minister rozhodol týchto všetkých nepočúvať a ak sa rozhodol nepočúvať ani opozíciu, rozhodol sa nepočúvať argumenty, mohli by teraz v tejto chvíli počúvať poslanci vládnej strany SMER, ktorí túto situáciu ešte dnes môžu zvrátiť.
Dámy a páni, ja sa chcem prihovoriť za neprelamovanie veta pána prezidenta, chcem sa prihovoriť za neschválenie tejto novely Zákonníka práce a chcem z tohto miesta poprosiť všetkých kolegov, aby sme schválením tohto zákona nelikvidovali agentúry dočasného zamestnávania, ale aby sme tento zákon neprijali a aby sme vyzvali pána ministra na predloženie takej novely, ktorá zamestnávanie zatraktívni, ktorá ho sflexibilní, spružní, zjednoduší a ktorá tak aspoň trochu priblíži Slovensko ku krajinám, v ktorých sa oplatí podnikať. Mnoho námetov na takéto opatrenia je v nami navrhovanej novele, teda v novele liberálneho Zákonníka práce, ktorý sme predkladali pred pár mesiacmi s kolegom Jozefom Mihálom tu v tejto snemovni.
Ďakujem veľmi pekne.
Autorizovaný
9:34
Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:34
Ján PodmanickýV prvom rade chcem povedať, že ten, kto si prečítal odôvodnenie pána prezidenta, ktorým vrátil navrhovaný zákon, tak, respektíve schválený zákon, tak musel byť sklamaný tým, ako málo argumentov bolo v tomto odôvodnení použitých. Zaznievali tam všeobecné frázy o...
V prvom rade chcem povedať, že ten, kto si prečítal odôvodnenie pána prezidenta, ktorým vrátil navrhovaný zákon, tak, respektíve schválený zákon, tak musel byť sklamaný tým, ako málo argumentov bolo v tomto odôvodnení použitých. Zaznievali tam všeobecné frázy o tom, ako sa zhorší zamestnanosť, ale to je celé. Chcem povedať, že pán prezident nevyužil svoju možnosť podať konkrétne pripomienky, ktoré by odstránili povedzme určité jeho výhrady, ktoré majú skôr technický charakter, voči schválenej novele Zákonníka práce. Pán prezident to neurobil, zjednodušil si robotu a navrhol vrátiť Zákonník práce ako celok. Vyšiel tým v ústrety požiadavkám zamestnávateľov, s ktorými sa pán prezident stretol.
Chcem len uviesť tým, ktorí počúvate, že pán prezident sa nestretol so zástupcami zamestnancov, nevypočul si argumenty tých ľudí, ktorých to otrocké zneužívanie agentúr dočasného zamestnávania naozaj ťažko sužovalo, s tými ľuďmi sa nestretol. Ak pán prezident deklaruje sociálny záujem, alebo nejaký sociálny cit, tak mal v zmysle hľadania spravodlivosti vytvoriť priestor, pozvať zástupcov zamestnancov, alebo aj konkrétnych ľudí, ktorých sa dotklo zneužívanie dočasného prideľovania. Mal si vypočuť aj ich názory, aby si vytvoril objektívny názor a aby mohol tak formulovať svoje pripomienky vo svojom rozhodnutí. Pán prezident to neurobil, čo je škoda, a myslím si, že to troška vrhá tieň na jeho deklarovanú snahu o pomoc tým najbiednejším.
Takže také argumenty, ktoré tam použil, všeobecné, že sa zhoršujú podmienky pre zamestnávanie, to sú také všeobecné argumenty, ktoré sa nedajú nijakým spôsobom dokázať ani potvrdiť, ale veľmi dobre znejú. V konečnom dôsledku sám pán prezident pomohol tomu, že sa zhoršili podmienky pre podnikateľov na Slovensku, tým, aký postoj zaujíma k sankciám voči Rusku, čo dnes napríklad firma ECO v Martine celkom jasne povedala, že práve obmedzenie trhov na východe spôsobilo prepúšťanie stoviek zamestnancov, úspešnej, kvalitnej firmy. Takže aj tu treba možno upriamiť pozornosť pána prezidenta, či aj postoj v týchto geopolitických otázkach nie je na škodu slovenských podnikateľov a slovenských zamestnávateľov. Veľmi ľahko je to zhodiť na Zákonník práce, ktorý pripravila zlá vláda SMER-u, lebo za všetko zlé na Slovensku aj v Európe môže len ten zlý SMER.
Takže v tomto smere ja som sklamaný z prístupu pána prezidenta, ako sa jednoznačne a vehementne zastal novodobých otrokárov. Je to veľmi smutné. Ja verím, že sa pán prezident len pomýlil a že sa to nebude opakovať.
Čo sa týka vystúpení pána poslanca Brocku, no, bolo to len plno urážok, žiaden racionálny dôvod, zasa len foskula o zlom SMER-e, o zlom Zákonníku práce, ktorý má vplyv na trh práce, pričom štatistiky ukazujú presný opak. Práve pri liberálnom Zákonníku práce klesala zamestnanosť, stúpala nezamestnanosť, naopak, po prijatí Zákonníka práce... (Reakcia z pléna.) Pán poslanec, ak chcete, mohli ste vystúpiť, ja som vám do reči nikdy neskákal, tak mi, prosím, pán poslanec Poliačik, neskáčte do reči. Vy ste veľký obhajca slobody prejavu a slobody slova, rešpektujte, ja rozprávam a vy mi skáčete do reči. (Reakcia z pléna.) Ja viem, pán poslanec, ale skákať do reči je neslušné, buďte natoľko tolerantný a vypočujte si môj názor. Ja som vám nikdy v živote váš názor nebral. Aj keď som s ním väčšinou nesúhlasil, váš názor som vám nebral, prosím, ako kovaný liberál rešpektujte môj slobodný názor v demokratickej spoločnosti. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, vydiskutujete si to potom v salóne, dobre?
Nech sa páči, pokračujte, pán poslanec.
Podmanický, Ján, poslanec NR SR
Pán poslanec bol predseda Slovenskej debatnej asociácie a sem-tam zrejme má nutkanie debatovať, aj keď na to nie je vhodný priestor. Ale podarilo sa mu jedno, stratil som niť, takže je spokojný pán poslanec.
No, potom také vyjadrenia pána poslanca Kaníka... (Reakcia z pléna.) Áno, a tie štatistiky, ďakujem, pán poslanec. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, nediskutujte.
Nech sa páči, pán poslanec.
Podmanický, Ján, poslanec NR SR
A tie štatistiky jednoznačne preukázali, že práve ten toľko ospevovaný liberálny zákonník vôbec nemal pozitívny vplyv na trh práce, naopak, práve toľko kritizovaný Zákonník práce z našej dielne, ktorý chráni zamestnancov, podľa mňa ešte stále málo, tak nespôsobil zhoršovanie nezamestnanosti na Slovensku. Naopak, nezamestnanosť klesá na Slovensku, či sa vám to páči, alebo nepáči.
Pán poslanec Kaník, ja som tak úchytkom, pozrel na vaše vystúpenie, lebo aj som sa chcel pozrieť, koľko ešte budete vystupovať, a videl som, že vy ste nám tu čítali listy tých lobistických organizácií, tých zamestnávateľov. Myslím, že ste čítali to, čo vám pripravili zväz automobilovej dopravy alebo Republiková únia zamestnávateľov. Neviem. Pán poslanec, len niekedy by ste si mohli prečítať aj listy od zamestnancov. Listy od tých ľudí, ktorí za tú istú robotu v tých istých podmienkach dostávajú napríklad o polovičku menej. Toto vás nezaujímalo, pán poslanec. Nikdy vás to nezaujímalo. Vy vždy tu len hájite farby zamestnávateľov. Nehľadáte nejaký spravodlivý postoj. Vy sa vždy len postavíte na jednu stranu. A troška komicky potom vyznieva, keď poviete, že vy v SDKÚ máte takýto postoj a celá SDKÚ bude hlasovať za veto, respektíve nebude hlasovať za zákon, ako keby ste tu mali päťdesiatosem poslancov. Ale zas musím povedať, pán poslanec, že všetka česť, lebo dnes tu máte najviac poslancov z vášho poslaneckého klubu - celých 50 %, čo je naozaj veľký úspech (vyslovené s pobavením). A myslím si, že my ostatní by sme si mali vstúpiť do svedomia a zvyšovať určité percento účasti na schôdzach Národnej rady. Dokonca ste už predstihli aj OĽaNO, čo už je čo povedať. Tak to som vás, pán poslanec, vysoko vyzdvihol (vyslovené s pobavením).
Dobre, vážení kolegovia, skončím svoje vystúpenie skonštatovaním, že nezaznel jeden racionálny, rozumný dôvod, prečo by sme nemali opätovne schváliť novelu Zákonníka práce. Pochopiteľne môžu vznikať v tej aplikačnej praxi nejaké problémy, ku ktorým sa treba, celkom otvorene povedané, vrátiť, vyriešiť ich, ale samotný úmysel zákonodarcu, samotný úmysel predkladateľa návrhu zákona, aj to riešenie nie je zlé. Že sa zavádza zodpovednosť aj užívateľského zamestnávateľa za to, aby dostali tí ľudia vyplatenú takú mzdu, aká im patrí, to je podľa mňa dobrý prvok, ktorý môže pomôcť tomu, aby si aj užívateľskí zamestnávatelia vyberali tie agentúry, ktoré budú dávať adekvátnu mzdu svojim zamestnancom. Takže nevidím v tom nejaký zásadný problém. A hovorím, ak život prinesie nejaké aplikačné problémy, treba sa k tomu normálne postaviť a riešiť ich.
Preto chcem vyzvať všetkých poslancov, aj poslancov KDH, ktorí ústami pána Brocku zvolili troška alibistický postoj, aby sa nebáli podporiť túto novelu zákona. Je v prospech ochrany ľudí, ktorí chodia riadne do práce a ktorí za svoju prácu nedostávajú takú mzdu, akú by mali. Myslím si, že tento princíp je oveľa dôležitejší. A budete vedieť ospravedlniť pred svojimi voličmi, keď podporíte tento vrátený zákon, lebo princíp ochrany spravodlivých podmienok pre zamestnanca je vždy vyšší, ako povedzme nejaký princíp poškodenia ekonomiky alebo niečo iné. Vždy je vyšší princíp ochrany konkrétneho človeka. Takže nemusíte sa hanbiť za to, pán poslanec, ak by ste podporili tento zákon.
A chcem vás poprosiť, nabudúce, pán poslanec, na výbore komunikujeme vždy normálne, ste slušný človek, a také sústavné urážanie za každú cenu, zlý SMER, rúbe sekerou – či to ste vy nepovedali – ale používate také tvrdé vyjadrenia zbytočne, že neviem, pán poslanec, musíme troška aj hľadať nejakú spoluprácu, nemôžeme stále len bojovať. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, poprosím vás, zaujmite stanovisko ako spravodajca a nevymieňajte si aj vy názory.
Podmanický, Ján, poslanec NR SR
Ja som si nevymieňal. (Reakcia z pléna.) Áno, áno, pekne hovorím. Takže chcem vyzvať všetkých poslancov, ktorým ide o ochranu práv zamestnancov, aby sa nebáli podporiť vrátený zákon opätovne.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
28.1.2015 o 9:34 hod.
JUDr. PhDr. PhD.
Ján Podmanický
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, ja len veľmi krátko budem reagovať na niektoré z vystúpení, ktoré zazneli v predchádzajúcich minútach.
V prvom rade chcem povedať, že ten, kto si prečítal odôvodnenie pána prezidenta, ktorým vrátil navrhovaný zákon, tak, respektíve schválený zákon, tak musel byť sklamaný tým, ako málo argumentov bolo v tomto odôvodnení použitých. Zaznievali tam všeobecné frázy o tom, ako sa zhorší zamestnanosť, ale to je celé. Chcem povedať, že pán prezident nevyužil svoju možnosť podať konkrétne pripomienky, ktoré by odstránili povedzme určité jeho výhrady, ktoré majú skôr technický charakter, voči schválenej novele Zákonníka práce. Pán prezident to neurobil, zjednodušil si robotu a navrhol vrátiť Zákonník práce ako celok. Vyšiel tým v ústrety požiadavkám zamestnávateľov, s ktorými sa pán prezident stretol.
Chcem len uviesť tým, ktorí počúvate, že pán prezident sa nestretol so zástupcami zamestnancov, nevypočul si argumenty tých ľudí, ktorých to otrocké zneužívanie agentúr dočasného zamestnávania naozaj ťažko sužovalo, s tými ľuďmi sa nestretol. Ak pán prezident deklaruje sociálny záujem, alebo nejaký sociálny cit, tak mal v zmysle hľadania spravodlivosti vytvoriť priestor, pozvať zástupcov zamestnancov, alebo aj konkrétnych ľudí, ktorých sa dotklo zneužívanie dočasného prideľovania. Mal si vypočuť aj ich názory, aby si vytvoril objektívny názor a aby mohol tak formulovať svoje pripomienky vo svojom rozhodnutí. Pán prezident to neurobil, čo je škoda, a myslím si, že to troška vrhá tieň na jeho deklarovanú snahu o pomoc tým najbiednejším.
Takže také argumenty, ktoré tam použil, všeobecné, že sa zhoršujú podmienky pre zamestnávanie, to sú také všeobecné argumenty, ktoré sa nedajú nijakým spôsobom dokázať ani potvrdiť, ale veľmi dobre znejú. V konečnom dôsledku sám pán prezident pomohol tomu, že sa zhoršili podmienky pre podnikateľov na Slovensku, tým, aký postoj zaujíma k sankciám voči Rusku, čo dnes napríklad firma ECO v Martine celkom jasne povedala, že práve obmedzenie trhov na východe spôsobilo prepúšťanie stoviek zamestnancov, úspešnej, kvalitnej firmy. Takže aj tu treba možno upriamiť pozornosť pána prezidenta, či aj postoj v týchto geopolitických otázkach nie je na škodu slovenských podnikateľov a slovenských zamestnávateľov. Veľmi ľahko je to zhodiť na Zákonník práce, ktorý pripravila zlá vláda SMER-u, lebo za všetko zlé na Slovensku aj v Európe môže len ten zlý SMER.
Takže v tomto smere ja som sklamaný z prístupu pána prezidenta, ako sa jednoznačne a vehementne zastal novodobých otrokárov. Je to veľmi smutné. Ja verím, že sa pán prezident len pomýlil a že sa to nebude opakovať.
Čo sa týka vystúpení pána poslanca Brocku, no, bolo to len plno urážok, žiaden racionálny dôvod, zasa len foskula o zlom SMER-e, o zlom Zákonníku práce, ktorý má vplyv na trh práce, pričom štatistiky ukazujú presný opak. Práve pri liberálnom Zákonníku práce klesala zamestnanosť, stúpala nezamestnanosť, naopak, po prijatí Zákonníka práce... (Reakcia z pléna.) Pán poslanec, ak chcete, mohli ste vystúpiť, ja som vám do reči nikdy neskákal, tak mi, prosím, pán poslanec Poliačik, neskáčte do reči. Vy ste veľký obhajca slobody prejavu a slobody slova, rešpektujte, ja rozprávam a vy mi skáčete do reči. (Reakcia z pléna.) Ja viem, pán poslanec, ale skákať do reči je neslušné, buďte natoľko tolerantný a vypočujte si môj názor. Ja som vám nikdy v živote váš názor nebral. Aj keď som s ním väčšinou nesúhlasil, váš názor som vám nebral, prosím, ako kovaný liberál rešpektujte môj slobodný názor v demokratickej spoločnosti. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, vydiskutujete si to potom v salóne, dobre?
Nech sa páči, pokračujte, pán poslanec.
Podmanický, Ján, poslanec NR SR
Pán poslanec bol predseda Slovenskej debatnej asociácie a sem-tam zrejme má nutkanie debatovať, aj keď na to nie je vhodný priestor. Ale podarilo sa mu jedno, stratil som niť, takže je spokojný pán poslanec.
No, potom také vyjadrenia pána poslanca Kaníka... (Reakcia z pléna.) Áno, a tie štatistiky, ďakujem, pán poslanec. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, nediskutujte.
Nech sa páči, pán poslanec.
Podmanický, Ján, poslanec NR SR
A tie štatistiky jednoznačne preukázali, že práve ten toľko ospevovaný liberálny zákonník vôbec nemal pozitívny vplyv na trh práce, naopak, práve toľko kritizovaný Zákonník práce z našej dielne, ktorý chráni zamestnancov, podľa mňa ešte stále málo, tak nespôsobil zhoršovanie nezamestnanosti na Slovensku. Naopak, nezamestnanosť klesá na Slovensku, či sa vám to páči, alebo nepáči.
Pán poslanec Kaník, ja som tak úchytkom, pozrel na vaše vystúpenie, lebo aj som sa chcel pozrieť, koľko ešte budete vystupovať, a videl som, že vy ste nám tu čítali listy tých lobistických organizácií, tých zamestnávateľov. Myslím, že ste čítali to, čo vám pripravili zväz automobilovej dopravy alebo Republiková únia zamestnávateľov. Neviem. Pán poslanec, len niekedy by ste si mohli prečítať aj listy od zamestnancov. Listy od tých ľudí, ktorí za tú istú robotu v tých istých podmienkach dostávajú napríklad o polovičku menej. Toto vás nezaujímalo, pán poslanec. Nikdy vás to nezaujímalo. Vy vždy tu len hájite farby zamestnávateľov. Nehľadáte nejaký spravodlivý postoj. Vy sa vždy len postavíte na jednu stranu. A troška komicky potom vyznieva, keď poviete, že vy v SDKÚ máte takýto postoj a celá SDKÚ bude hlasovať za veto, respektíve nebude hlasovať za zákon, ako keby ste tu mali päťdesiatosem poslancov. Ale zas musím povedať, pán poslanec, že všetka česť, lebo dnes tu máte najviac poslancov z vášho poslaneckého klubu - celých 50 %, čo je naozaj veľký úspech (vyslovené s pobavením). A myslím si, že my ostatní by sme si mali vstúpiť do svedomia a zvyšovať určité percento účasti na schôdzach Národnej rady. Dokonca ste už predstihli aj OĽaNO, čo už je čo povedať. Tak to som vás, pán poslanec, vysoko vyzdvihol (vyslovené s pobavením).
Dobre, vážení kolegovia, skončím svoje vystúpenie skonštatovaním, že nezaznel jeden racionálny, rozumný dôvod, prečo by sme nemali opätovne schváliť novelu Zákonníka práce. Pochopiteľne môžu vznikať v tej aplikačnej praxi nejaké problémy, ku ktorým sa treba, celkom otvorene povedané, vrátiť, vyriešiť ich, ale samotný úmysel zákonodarcu, samotný úmysel predkladateľa návrhu zákona, aj to riešenie nie je zlé. Že sa zavádza zodpovednosť aj užívateľského zamestnávateľa za to, aby dostali tí ľudia vyplatenú takú mzdu, aká im patrí, to je podľa mňa dobrý prvok, ktorý môže pomôcť tomu, aby si aj užívateľskí zamestnávatelia vyberali tie agentúry, ktoré budú dávať adekvátnu mzdu svojim zamestnancom. Takže nevidím v tom nejaký zásadný problém. A hovorím, ak život prinesie nejaké aplikačné problémy, treba sa k tomu normálne postaviť a riešiť ich.
Preto chcem vyzvať všetkých poslancov, aj poslancov KDH, ktorí ústami pána Brocku zvolili troška alibistický postoj, aby sa nebáli podporiť túto novelu zákona. Je v prospech ochrany ľudí, ktorí chodia riadne do práce a ktorí za svoju prácu nedostávajú takú mzdu, akú by mali. Myslím si, že tento princíp je oveľa dôležitejší. A budete vedieť ospravedlniť pred svojimi voličmi, keď podporíte tento vrátený zákon, lebo princíp ochrany spravodlivých podmienok pre zamestnanca je vždy vyšší, ako povedzme nejaký princíp poškodenia ekonomiky alebo niečo iné. Vždy je vyšší princíp ochrany konkrétneho človeka. Takže nemusíte sa hanbiť za to, pán poslanec, ak by ste podporili tento zákon.
A chcem vás poprosiť, nabudúce, pán poslanec, na výbore komunikujeme vždy normálne, ste slušný človek, a také sústavné urážanie za každú cenu, zlý SMER, rúbe sekerou – či to ste vy nepovedali – ale používate také tvrdé vyjadrenia zbytočne, že neviem, pán poslanec, musíme troška aj hľadať nejakú spoluprácu, nemôžeme stále len bojovať. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, poprosím vás, zaujmite stanovisko ako spravodajca a nevymieňajte si aj vy názory.
Podmanický, Ján, poslanec NR SR
Ja som si nevymieňal. (Reakcia z pléna.) Áno, áno, pekne hovorím. Takže chcem vyzvať všetkých poslancov, ktorým ide o ochranu práv zamestnancov, aby sa nebáli podporiť vrátený zákon opätovne.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
9:45
Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:45
Michal BagačkaNárodná rada Slovenskej republiky...
Národná rada Slovenskej republiky schválila 3. decembra 2014 zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky. Prezident Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátil Národnej rade Slovenskej republiky uvedený zákon na opätovné prerokovanie a vo svojom rozhodnutí zo 17. decembra 2014 č. 5413-2014 uviedol dôvody na vrátenie zákona a v časti III navrhol osem pripomienok.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1339 z 18. decembra 2014 pridelil vrátený zákon na opätovné prerokovanie výborom, ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti, ktorý určil ako gestorský výbor. Gestorský výbor na základe stanoviska Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o pripomienkach nasledovne: osobitne o pripomienke pod bodom 1 s odporúčaním neschváliť, osobitne o pripomienkach 2 až 5 s odporúčaním neschváliť, osobitne o pripomienkach pod bodmi 6 až 8 s odporúčaním schváliť. Zároveň odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný zákon, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou, schváliť v znení pripomienok uvedených pod bodmi 6, 7 a 8.
Ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
28.1.2015 o 9:45 hod.
Mgr.
Michal Bagačka
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Dámy a páni, kolegyne, kolegovia, podávam spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania zákona z 3. decembra 2014, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou (tlač 1340).
Národná rada Slovenskej republiky schválila 3. decembra 2014 zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky. Prezident Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátil Národnej rade Slovenskej republiky uvedený zákon na opätovné prerokovanie a vo svojom rozhodnutí zo 17. decembra 2014 č. 5413-2014 uviedol dôvody na vrátenie zákona a v časti III navrhol osem pripomienok.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1339 z 18. decembra 2014 pridelil vrátený zákon na opätovné prerokovanie výborom, ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti, ktorý určil ako gestorský výbor. Gestorský výbor na základe stanoviska Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o pripomienkach nasledovne: osobitne o pripomienke pod bodom 1 s odporúčaním neschváliť, osobitne o pripomienkach 2 až 5 s odporúčaním neschváliť, osobitne o pripomienkach pod bodmi 6 až 8 s odporúčaním schváliť. Zároveň odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný zákon, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou, schváliť v znení pripomienok uvedených pod bodmi 6, 7 a 8.
Ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
Autorizovaný
9:48
Neúčinný je preto, pretože účasť schránkových firiem vo verejnom obstarávaní rieši len, nazvem to,...
Neúčinný je preto, pretože účasť schránkových firiem vo verejnom obstarávaní rieši len, nazvem to, marketingovo a nie naozaj tak, aby sme naozaj vedeli, kto stojí za jednotlivými firmami, ktoré sa zúčastňujú verejných obstarávaní. Zbytočný je preto, pretože sme v decembri uznesením zaviazali vládu, aby predložila novú právnu úpravu, ktorá má vzniknúť na báze zavedenia registra konečných užívateľov výhod, a tento zákon môžeme pri troche politickej snahy predložiť aj schváliť pomerne rýchlo. A škodlivý je preto, pretože vo verejnom obstarávaní rozširuje priestor pre netransparentné spôsoby verejného obstarávania. Po prijatí pozmeňujúceho návrhu poslanca Kondróta sa totiž umožňuje obísť transparentnejšie formy verejného obstarávania a služby a tovary objednávať priamym zadaním iba preto, že budú určené na prípravu nášho predsedníctva v EÚ. To však nie je žiadna mimoriadne udalosť. Veď už roky vieme, kedy bude Slovensko predsedať Európskej únii, takže myslíme si, že žiadny mimoriadny režim nie je potrebný, respektíve bol by potrebný vtedy, keby vláda povedala nám dnes, že má problém, že prípravu predsedníctva nezvláda. Ale pokiaľ viem, tak vláda tvrdí, že príprava predsedníctva zvláda, preto nevidím dôvod pre výnimky.
Domnievame sa, že miesto míňania politickej energie na prelomenie veta pána prezidenta by sme teraz naozaj mali neodkladne pracovať na príprave nového zákona tak, aby aj opozícia, ale aj verejnosť videla, že vláda a väčšina parlamentu to so svojím záväzkom prijať účinný zákon regulujúci schránkové firmy myslí naozaj vážne.
Pán poslanec Martvoň vo výbore, ale aj opakovane verejne povedal, že je lepšie takýto zákon ako žiaden. My sa to nedomnievame. Podľa nás je mať v platnosti zlý alebo neúčinný zákon v tejto situácii luxus. O to viac, že o jeden alebo dva mesiace môžeme mať na stole zákon, ktorý bude spĺňať tie kritériá, ktoré sme schválili v uznesení v pléne Národnej rady.
Takže zopakujem pozíciu strany MOST - HÍD. Pokiaľ neprejdú všetky pripomienky pána prezidenta, tak tento zákon nepodporíme, rovnako ako sme ho nepodporili v decembri.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave
28.1.2015 o 9:48 hod.
doc. JUDr. PhD.
Lucia Žitňanská
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pokiaľ neprejdú pripomienky pána prezidenta, strana MOST – HÍD tento zákon nepodporí, rovnako ako ho nepodporila predtým v decembri, pretože ho považujeme za neúčinný, zbytočný a po pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Kondróta za stranu SMER aj za škodlivý a nebezpečný.
Neúčinný je preto, pretože účasť schránkových firiem vo verejnom obstarávaní rieši len, nazvem to, marketingovo a nie naozaj tak, aby sme naozaj vedeli, kto stojí za jednotlivými firmami, ktoré sa zúčastňujú verejných obstarávaní. Zbytočný je preto, pretože sme v decembri uznesením zaviazali vládu, aby predložila novú právnu úpravu, ktorá má vzniknúť na báze zavedenia registra konečných užívateľov výhod, a tento zákon môžeme pri troche politickej snahy predložiť aj schváliť pomerne rýchlo. A škodlivý je preto, pretože vo verejnom obstarávaní rozširuje priestor pre netransparentné spôsoby verejného obstarávania. Po prijatí pozmeňujúceho návrhu poslanca Kondróta sa totiž umožňuje obísť transparentnejšie formy verejného obstarávania a služby a tovary objednávať priamym zadaním iba preto, že budú určené na prípravu nášho predsedníctva v EÚ. To však nie je žiadna mimoriadne udalosť. Veď už roky vieme, kedy bude Slovensko predsedať Európskej únii, takže myslíme si, že žiadny mimoriadny režim nie je potrebný, respektíve bol by potrebný vtedy, keby vláda povedala nám dnes, že má problém, že prípravu predsedníctva nezvláda. Ale pokiaľ viem, tak vláda tvrdí, že príprava predsedníctva zvláda, preto nevidím dôvod pre výnimky.
Domnievame sa, že miesto míňania politickej energie na prelomenie veta pána prezidenta by sme teraz naozaj mali neodkladne pracovať na príprave nového zákona tak, aby aj opozícia, ale aj verejnosť videla, že vláda a väčšina parlamentu to so svojím záväzkom prijať účinný zákon regulujúci schránkové firmy myslí naozaj vážne.
Pán poslanec Martvoň vo výbore, ale aj opakovane verejne povedal, že je lepšie takýto zákon ako žiaden. My sa to nedomnievame. Podľa nás je mať v platnosti zlý alebo neúčinný zákon v tejto situácii luxus. O to viac, že o jeden alebo dva mesiace môžeme mať na stole zákon, ktorý bude spĺňať tie kritériá, ktoré sme schválili v uznesení v pléne Národnej rady.
Takže zopakujem pozíciu strany MOST - HÍD. Pokiaľ neprejdú všetky pripomienky pána prezidenta, tak tento zákon nepodporíme, rovnako ako sme ho nepodporili v decembri.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný