47. schôdza

64.
Ďakujem. Pán poslanec Lipšic, ja nie som právnik, vy ste právnik, viacnásobný minister spravodlivosti, minister vnútra. Ale ako neprávnik som si zobral z vášho vystúpenia dve také, dve také zistenia. Aj tu, aj na výbore ste hovorili, že podľa vás sú súdne spory, keď niekto žaluje niekoho iného o náhradu škody, dubiózne. (Reakcia z pléna.) A o ušlý zisk, dobre. Takže mohol by som si to, mohol by som si to preložiť ja ako neprávnik, prosím, zdôrazňujem, tak, že ktokoľvek, kedykoľvek, či už predtým, alebo v budúcnosti, kohokoľvek žaluje o ušlý zisk, je vlastne nejaký potencionálny podvodník, špekulant alebo niečo, niečo podobné, to mi úplne celkom nesedí. Aj keď možno s tým príkladom, čo ste spomenuli, Veľký Slavkov, by sme vedeli nájsť možno nejakú zhodu, ale ja osobne s tým vaším alebo s tou vašou interpretáciou žaloby o ušlý zisk nesúhlasím.
Ale tak ako kolegu Senka, aj mňa to zaujalo, ja vás vnímam naozaj ako bojovníka proti oligarchom, ktorých vy tak radi tu spomínate, a vytvárate rôzne konštrukty a najmä teda proti finančnej skupine Penta. Vám naozaj neprekáža, pán poslanec Lipšic, že spoločnosť Dunajservis dala o 57-58 mil. nižšiu ponuku a tú súťaž vyhrala? To, nepočul som, že by ste povedali, že vám to prekáža alebo že v tomto tiež vidíte problém. Ale zaoberáme sa tu nejakým konštruktom, niečo, čo bolo v roku 2002, potom v 2006., kedy pán minister Pavlis ani nemohol tušiť, že v roku 2015 bude, bude ministrom hospodárstva. A zaznelo tu už viackrát, a to je pre mňa podstatné, že tú firmu predal. To znamená, nemá s ňou nič spoločné.

Zareagujem najskôr na pána Senka a pána kolegu Kolesíka. Viete, keď ja som mal podozrenia relevantné z nezákonnej privatizácie, tak som konal, ako som konať mal. Dával som normálne podnet generálnemu prokurátorovi na podanie žaloby na zrušenie privatizácie, týkalo sa to aj Penty, konkrétne PPC. Prečo nedala firma Port Service podnet na Generálnu prokuratúru, aby generálny prokurátor žalobou uplatňoval nezákonnosť privatizácie? To by bol správny postup, ktorý by som podporil. Ale nie! Pente to necháme, len ešte my z toho vyryžujeme 60 mil. To je podľa mojej mienky problém.
K pánovi poslancovi Martvoňovi. Ja som teda o dozornej rade fondu nič nehovoril, čiže neviem, či ste reagovali na mňa, ale keď ste teda na to, ste tu poukázali, tak, no, člen dozornej rady má prístup ku všetkým informáciám. Ku všetkým informáciám žalovaného, Fondu národného majetku, a pritom pán Pavlis bol v tom čase v pozícii šéfa predstavenstva žalobcu, teda firmy Port Service. To mi nepríde celkom kóšer. A hovoríte, že, že je otázne, že či to ešte nakoniec vysúdia, že všetko zatiaľ prehrali.
Keby som chcel na pána Senka reagovať, že v čase, keď som bol ministrom spravodlivosti, áno, vtedy prehrávali. Teraz nehovorím, že to je moja, akože sa tým nechcem chváliť, ale keď ste o súdnictve hovorili, tak to len na margo. Ale, pán poslanec, Najvyšší súd v dovolacom rozhodnutí uznal nárok spoločnosti Port Service na ušlý zisk, to znamená, nižšie súdy sú týmto rozhodnutím viazané. Nezačíname spory na zelenej lúke, že však uvidíme, je to, naozaj to asi nedostanú nikdy, je to dubiózne. Nie, dnes je rozhodnutie dovolacieho senátu päťčlenného z čias vašej bývalej vlády a to rozhodnutie je záväzné, jeho právny názor, pre nižšie súdy. To predsa v tejto veci všetci dobre vieme.

70.
Ďakujem, ja už teda tri roky nie som ministrom, ale to len na, na upozornenie.
Ale po prvé. Nemáte dobrú pamäť, pán podpredseda, pretože nominantom HZDS, a teda vtedy SDKÚ na post generálneho prokurátora bol doktor Bernát. Nehovorím, že by bol lepší ako doktor Trnka, to teda bola tiež teda podľa mňa chybná nominácia, ale tak to bolo. A potom v roku 2010 bol nominantom - však to si pamätáte aj vy, možno za zásluhy, ktovie - SMER-u a len SMER-u pán Trnka. A dokonca to je ešte horšie, pretože už vtedy sme vedeli, ako pôsobil sedem rokov, a napriek tomu ste ho nominovali. Čiže to vydávať za cnosť? Ešte v roku 2003 to možnože bolo proste neznalosť, ale v roku 2010 už, už veľmi ťažko.
Pán podpredseda, vy ste sa vlastne nevyjadrili k meritu veci nijako, ale ubezpečujem vás, že, že kauza Gorila je vážna, a bol by som veľmi rád a podpíšem vám, osobne vám to sľubujem, schôdzu, ak ju zvoláte ku kauze Gorila. Ubezpečujem vás, podpíšem to. Zvolajte schôdzu, hovorme o tom, kedy to bolo, v ktorých rokoch, kto bol v tých bytoch, kto hovoril o dvadsať deka salámy, o všetkom môžeme hovoriť, kedykoľvek. Zvolajte to a máte môj podpis.
Teraz hovoríme o niečom inom. Hovoríme o tom, že, že buď minister ešte stále de facto vlastní tú firmu, čo je vážny problém, alebo klamal, keď tvrdil, že išlo o prostriedky tretej osoby, a on je jediným disponentom. A áno, tvrdím, že tieto spory sú dubiózne. Každý má právo podať žalobu. Aj sudcovia si podávali antidiskriminačné žaloby na fiktívne proste rozdiely v platoch. A kto ich považoval za morálne a správne? Nikto. Ani vy nie. A to si myslím, že platí aj pri tejto, pri tomto spore.

Pán podpredseda, ja som rád, že ste vystúpili, z dvoch dôvodov. Prvé, že ste mi dali príležitosť, aby som už teraz povedal, že tých 60 mil. bolo, bolo zjednodušené, a súhlasím s vami, že tá suma je trošičku iná, ale ide mi teraz...
A druhá vec, prečo som rád, a to mi dúfam vysvetlíte. Kde je tá hranica, keď si odmyslíme akúkoľvek sumu, a niekto žaluje štát, o pár dní nato sa stane nominantom v tej inštitúcii, ktorú predtým žaloval? Povedzte mi, kde je tá hranica, kde to nie je zvrátené. Ja si myslím, že tá hranica proste tam, tam nie je, tam, ak niekto žaluje štát a potom chráni verejný záujem v tejto inštitúcii, pričom naozaj má dosah podľa vtedy platného zákona, dozorná rada mala dosah na všetku dokumentáciu, na všetku dokumentáciu.
Čiže hovorím, toto je konflikt záujmov úplne nepochybný. Úplne nepochybný a je jedno, aká bola žalovaná suma. Ak si myslíte opak, kľudne mi to povedzte, ale ja si myslím, že toto sa nedá vysvetliť. Alebo ako to chcete vysvetliť? Ešte raz, niekto ako súkromná osoba chráni svoj osobný záujem, následne o pár dní chráni verejný záujem v tom istom spore alebo v spore, ktorý sa týka obidvoch subjektov, ktoré zastupoval raz v jednej spoločnosti, potom v štáte. To nie je v poriadku.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Číž, vystúpil si a no tak ja ti musím protirečiť preto, lebo čokoľvek, čo povieš, tuná proste je zbytočné povedať z toho dôvodu, že táto schôdza postráda ratio. Naozaj tu vôbec nejde opäť o nejaké odvolávanie akéhosi ministra, tu ide opäť len o zviditeľnenie tých, ktorí sa tam postavia za ten kecpult a budú rozprávať svoje príbehy.
Čo mňa ale, čo mňa ale znepokojuje oveľa viacej, lebo tak to je normálne, hej, však tá opozícia sa nejako potrebuje zviditeľniť, a ako som už povedal, voskové figuríny sa roztápajú pomaly. Ale čo ma tuná naozaj znepokojuje, je to, že istí právnici sa dostávajú presne svojím kádrovaním na úroveň 50. rokov, o ktorých sme len čítali. Tu sa spomínajú manželky, tu sa spomínajú osobné názory na takého alebo onakého právnika. Všimnite si, že nikoho nemenujem, a veľmi presne všetci vieme, o kom hovorím. Toto predsa takto nejde! Veď tie kádrové oddelenia v tých 50. rokoch a potom pretrvávali v šesťdesiatych, sedemdesiatych, kvôli niečomu boli zrušené. Toto je to isté, čo tu bolo, lenže v modrom. Tu sa začínajú kádrovať manželky, sestry, bratia, kamaráti, kamarátky a neviem, čo ešte všetko sa tu pospomína.
Toto? Toto je právnická práca týchto novodobých kádrovníkov? Tak sme sa dostali? Avšak to sú mladí ľudia, to nie sú staré konzervy. To je tá nová generácia, ktorá prichádza, právnická, resp. tá, ktorá je v rozkvete. Dokonca so zahraničnými školami. Čo sa to tuná deje v tejto republike?

76.
Ďakujem, pán predsedajúci. Pán podpredseda Číž, dovoľte mi doplniť úvod vášho vystúpenia. Povedali ste, že v takejto, v takejto atmosfére ste ešte nezažili odvolávanie člena vlády.
Tak len na upresnenie. Návrh na odvolanie podpísalo 42 poslancov opozície. Mimochodom, pokiaľ viem, opozícia má 67 členov, takže ani nie celá. A pozrime sa, ktože je tu prítomný. Hneď prvý podpísaný, mediálna politická celebrita pán poslanec Matovič tu teraz ani len nesedí. Pán poslanec Lipšic je tu za navrhovateľov, ale chýba aj pán poslanec Galko, pán poslanec Abrhan, á, teraz prišiel pán poslanec Kaník, chýba pán poslanec Huba, pani poslankyňa Šípošová, bratranec č. 2 Viskupič, Martin Poliačik, Kiššová, Nicholsonová, Mičovský, Hraško, pán poslanec Bobík tu je, pán poslanec Zajac, šťastný to oponent, pani poslankyňa Gibalová, pán poslanec Pent... Uhliarik, pán poslanec Bugár tu rovnako nesedí, pani poslankyňa Žitňanská, pán poslanec Šebej, pán poslanec Švejna, ten sa tuším aj ospravedlnil, pán poslanec Novotný ani pána Osuského tu nevidím, ani pána poslanca Miškova, pani Vášáryovú, rád by som ju tu videl, pán poslanec Vašečka mi tu chýba, pán poslanec Pollák, pán poslanec Hlina, pán poslanec Kollár, pán poslanec Droba, pán poslanec Krajcer, pán poslanec Mikloš - možno lyžuje, skáče z vrtuľníka, neviem - a pán poslanec Přidal.
Toto sú všetci, ktorí podpísali, pán minister, návrh na vaše odvolanie, a ani tu len nesedia! (Potlesk.)
Takže, pán podpredseda Číž, absolútne s vami súhlasím, v takejto atmosfére odvolávať člena vlády je naozaj nedôstojné.

Pán kolega Číž, my nie sme sudcovia. My teraz nesúdime alebo nebudeme vynášať rozsudok nad vaším ministrom. Dokonca, pán kolega, ani nehovoríme, že ste hlupáci. Ja som opakovane hovoril, že vy robíte z normálnych ľudí tejto krajiny hlupákov, keď obhajujete tento škandál, že minister slovenskej vlády išiel proti verejnému záujmu. Aj dnes a mu pomáha. Pomáha súkromnému záujmu. Pomáha súkromnému záujmu, veď naozaj jeho tá reakcia, že jeho to vôbec neštve, že on predal firmu, ktorá teraz 10-tisíckrát väčší biznis bude mať, a na štáte, ktorý on teraz reprezentuje. Veď my o tomto hovoríme, pán kolega. A to, že to niektorí odvádzajú pozornosť a tu kontrolujú prítomnosť poslancov, prosím vás, to nie je meritum tohto odvolávania.
A ak tu je aj nejaký posudok, ktorý má slúžiť na obhajobu pána ministra, tak vám chcem povedať, že toto je možno, neviem, či to síce spĺňa parametre takého materiálu, ktorý by pomohol ministrovi pred našimi súdmi, že ho, ja neviem, nezavrú. Ale pán minister ani po tomto posudku nemá morálne právo sedieť v slovenskej vláde.

Áno, ďakujem. No, pôvodne som ani nemyslel, že vystúpim, ale včera, keď som bol doma, tak som v meste stretol jedného občana, ktorý pracoval v Chemko Strážske, nie je to ani inžinier, ani právnik, ale po rozhovore s ním som pochopil, že je to normálne rozhľadený človek, ktorý si všíma okolie, všíma si aj okolnosti v politike. Čiže jeho otázka bola na mňa, či ideme zajtra, čiže dnes odvolávať pána ministra. Ja hovorím, že pravdepodobne áno. Jeho odpoveď bola: "Robíte správne, pretože keby pán minister bol charakter, tak v týchto súvislostiach, o ktorých sa teraz hovorí, by sa sám vzdal funkcie." A hovorím: "No ale o akých súvislostiach, čo, čo hovoríte?" "Tak keby bol férový, tak by napadol na súde to, že privatizácia bola neférová." Lebo mohla byť, ja to neviem ani posúdiť, ale aj podľa toho pána, aj podľa mňa by správny postup bol taký, aby sa príslušná firma nesúdila o ušlý zisk, ale o to, že privatizácia bola nezákonná, neférová a podobne.
Ďalej názor toho pána, s ktorým aj ja súhlasím, je ten, že pán minister mohol robiť, jasné, dokázať sa to nedá, ale my sme na to, že by sme mohli aj podozrievať, že mohol predať firmu akože v tom čase preto, že už bolo zrejmé, že v tom čase pán Trnka bude konať, ako sa ukázalo, že neskôr aj konal. A keďže ten pán robil v Chemku Strážske, kde sa vyrába liadok, kde sa vyrába čpavok, DAM 485, čo tiež je hnojivo, veľmi dobre vie, čo je dôležité pre firmu, ktorá vyrába hnojivá, výrobňa čpavku, a je mu jasné, že ak by taká firma neopravila, hoci na svoje náklady, tak nemôže pracovať. Čiže je zjavné, že táto pomoc nebola životne nutná, dôležitá, ale bola to nahrávka. Pán minister, vystúpil som... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

82.
Ďakujem pekne. Pán Brocka, ani nechcem s vami, ale viete, keď pán Kadúc niečo vyčíta tejto vláde, tak nemá históriu, takže naozaj má ešte istú mieru oprávnenia. Ale vy? Po tom všetkom, čo sa tu dialo? Po Gorilách, po celom tom, čo sme tu sledovali, a teraz idete hrať spravodlivého a neseriózne váľate na politického protivníka špinu, úplne bezdôvodne. Ja tomu nerozumiem. Tak dobre, veď netreba programovo súperiť, treba diskreditáciou, aj to sa dá, viete, nemám to rád.
Pán Lipšic, to, čo by ste vy teraz urobili, je pekné. Problém je, celý čas čo ste urobili ako minister spravodlivosti? Veď o tých praktikách, o ktorých sa v Gorile píše, po chodbách tohto parlamentu čvirikali stovky vrabcov. Všetci tu o tom vedeli, pán Lipšic, len vy asi pravdepodobne nie ako minister spravodlivosti, pričom tí, čo tu boli, nemali k dispozícii zvodky a podobne, lebo pravdepodobne minister spravodlivosti má vyššiu mieru informovanosti o bezpečnostnej situácii a aj teda o atmosfére v nakladaní s verejnými, verejnými zdrojmi.
Pán kolega Kadúc, teda ešte, pardon, pán Lipšic, ešte je taká jedna vec, keď predám niekomu záhradu alebo dom, tak pokiaľ má nejaké problémy a potrebuje pomoc a súčinnosť, tak mu ju poskytnem aj po tom, keď už som nie vlastníkom toho domu. Je to, je to úplne normálne. A, pán Lipšic, aspoň trošku bona fide, že ak koná pán minister, že predá niekomu, a v danom prípade, keďže boli ešte technické problémy, ktoré vždy sú pri predajoch aj firiem, tak toto vám stojí za takto masívnu diskreditáciu, pán Lipšic. Po tom všetkom, čo sme tu zažívali a za čo vám teda aj, bohužiaľ, voliči vystavili účet. Takže farizejstvo, pán Brocka aj pán Lipšic, je registrované minimálne z dôb biblických čias a to už je dosť dávno. Takže nie je to dobrá vlastnosť.
Návrat k vecnosti a zmysluplnosti, ale aj etike politickej má zmysel. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja som sa nechala inšpirovať nedeľným slovom, ktoré som si vypočula, a hovorilo o malomocenstve.
Takže dovolím si uviesť príklad z oblasti medicíny, a síce opis, ako začína malomocenstvo alebo lepra: "Na tele postihnutého sa vytvoria na začiatku viditeľné bledé kožné fľaky. Tieto miesta sú úplne necitlivé, môžete do nich pichať ihlou a postihnutý nič necíti, myslí si, že je v poriadku. Následne tieto miesta hnisajú. Neskôr sa môžu na tele objaviť vredy." A prečo o malomocenstve hovorím?
Politická kultúra na Slovensku sa podobá na šíriacu sa lepru. Namiesto svedomia majú politici biele necitlivé miesta, ktoré nereagujú na nič. Môžete do týchto miest pichať, môžete ich upozorňovať, napomínať, oni necítia nič, myslia si, že všetko je v poriadku. Na liečbu nie je dôvod.
Prípad ministra hospodárstva Pavla Pavlisa je ukážkovým príkladom šírenia tejto nákazy v našej spoločnosti. Len stručne zopakujem najdôležitejšie okamihy kauzy, ktorú veľmi dobre zhrnuli už kolegovia.
Je rok 2002. Pavol Pavlis spoluvlastní firmu Port Service a vykonáva funkciu predsedu predstavenstva. V decembri v roku 2002 žaluje firma Pavla Pavlisa Fond národného majetku o rozprávkovú sumu, viac ako 0,5 mld. slovenských korún za tzv. ušlý zisk. O pár dní neskôr Robert Fico nominuje Pavla Pavlisa do dozornej rady toho istého Fondu národného majetku, ktorý chce firma Pavla Pavlisa pripraviť o 0,5 mld. slovenských korún. A čo urobí Pavol Pavlis? Bez zaváhania podpíše čestné vyhlásenie, že, citujem: "Nevykonávam činnosť, ktorá by bola v rozpore so záujmami Fondu národného majetku."
Veľa ľudí má o dozorných radách naivnú predstavu. Často si myslíme, že je to akási čestná funkcia, ktorú za malý poplatok, poprípade zdarma vykonáva daný nominant. No nie je to celkom tak. Člen dozornej rady Fondu národného majetku berie za členstvo v dozornej rade mesačnú odmenu do výšky 50 % platu poslanca Národnej rady. Niektorí naši politici stíhajú byť aj v troch-štyroch dozorných radách súčasne. Na túto sumu sa členom dozornej rady i Fondu národného majetku skladáme my všetci, všetci daňoví poplatníci. Čiže my daňoví poplatníci sme sa skladali na odmenu pána Pavlisa, ktorý počas toho, ako mal zastupovať naše občianske záujmy vo Fonde národného majetku, a teda nás občanov, o 0,5 mld. korún.
Keď sa novinári pýtali pána Pavlisa na tlačovej konferencii 28. januára, či v tom nevidí konflikt záujmov, odpovedal toto, opäť citujem: "Ja som pána premiéra informoval o tom, že existuje súdny spor alebo žaloba, ale pán premiér je právnik a obidvaja sme prišli k tomu, k tej zhode, že neexistuje žiadna právna prekážka, aby som bol nominovaný do Dozornej rady Fondu národného majetku, nie je tam žiadny konflikt záujmov, žiadny paragraf, žiadne ustanovenie nezakazuje, aby som bol členom dozornej rady." Áno, postupne sa objavujú tie necitlivé biele miesta vo svedomí politikov. Nazvem to lepra politickej elity.
Tu je dôležité poznamenať, že konflikt záujmov necíti nielen Pavol Pavlis, ale ani predseda vlády Robert Fico. Človek, ktorý riadi túto krajinu už druhé volebné obdobie, má takúto predstavu o politickej morálke? Niet divu, že sa to odrazí aj na správaní členov jeho vlády. Podanie žaloby na Fond národného majetku vo výške 0,5 mld. korún, suma sa, samozrejme, stále navyšuje o úroky z omeškania, 18 % ročne a dnes dosahuje výšku 60 mil. eur, teda takmer 2 mld. korún, však nie je jediným morálnym prešľapom ministra hospodárstva Pavla Pavlisa v tejto kauze.
Píše sa rok 2006. Pavol Pavlis je stále členom dozornej rady Fondu národného majetku a za svoje pôsobenie poberá odmenu, na ktorú sa mu my občania už štvrtý rok skladáme. V januári 2006 spoločnosť Port Service prehráva spor s Fondom národného majetku na Krajskom súde v Bratislave. Táto firma bez jediného zamestnanca a bez prostriedkov na účte sa chce odvolať, ale na zaplatenie súdnych poplatkov nemá prostriedky. A čo urobí Pavol Pavlis, zástupca občanov, v Dozornej rade Fondu národného majetku? Požičia jej peniaze. On, ktorý sedel v Dozornej rade Fondu národného majetku, kde zastupoval nás občanov, požičal zo svojich peňazí svojej firme na to, aby sa mohla ďalej súdiť. No ani tu konflikt záujmov Pavol Pavlis nevidí. Mimochodom, nešlo o jednu pôžičku, išlo o 4 pôžičky v celkovej výške 665-tisíc korún z jeho vlastných peňazí plus ďalšia pôžička od inej Pavlisovej firmy v sume 50-tisíc korún. A ako vysvetľuje minister hospodárstva túto pôžičku? Citujem slová Pavla Pavlisa z tlačovej konferencie 28. januára: "Ja ako jediný ešte do tej doby v máji 2006 som mal jediný prístup k účtu. A budúci následní kupujúci ma požiadali s tým, že budú pokračovať v tomto súdnom spore, aby som ich finančné prostriedky previedol na účet a zaplatili sme súdny poplatok v súdnom spore, v ktorom majú záujem pokračovať." Jednoducho povedané, Pavol Pavlis nám chce tvrdiť, že peniaze sa nedajú poslať prevodom na účet, ale že musel zobrať 600-tisíc korún v hotovosti od nejakých cudzích ľudí z ostrova Curaçao a vložiť ich na účet sám. Mimochodom, kupujúci, ktorých spomína Pavol Pavlis, je nejaká firma z juhoamerického ostrova Curaçao, kde v dozornej rade sedí človek, istý pán Hauptmann, o ktorom sme tu už tiež dneska počuli, ktorého poznáme z kauzy vývarovní v nemocniciach. A zástupcovia tejto firmy mu údajne dali do rúk 600-tisíc v hotovosti. Pán minister ešte stále neodpovedal na to, akým spôsobom mu dali tieto peniaze, či ich naozaj doniesol v taške, v igelitke, previezli ich lietadlom. No a v civilizovaných krajinách sa takéto praktiky nazývajú pranie špinavých peňazí.
Pôžička z vlastných zdrojov je zlá vec, ale vysvetlenie, ktoré dal novinárom Pavol Pavlis na tlačovej konferencii ho usvedčuje z ešte horších vecí. K otázke pôžičky sa ďalej už nebudem vyjadrovať, všetci účtovníci vám potvrdia, že účtovná uzávierka je urobená dobre a že sa nepomýlila účtovníčka, ako to tvrdil Pavol Pavlis, ale účelovo zlyháva pamäť pána ministra, keď si nevie presne spomenúť, kde a za akých, kde a ako sa k tým 600 tisícom dostal. Uzávierku nakoniec overoval aj nezávislý audítor. Ani peniaze poskytnuté vlastnej firme na súd s Fondom národného majetku nie sú však podľa ministra Pavlisa dôvodom na odstúpenie. Hovorí sa tu, že je to stará kauza, načo o nej hovoriť. Áno, ale nemorálnosť má vždy presahy do budúcnosti. Dnes totiž sedí Pavol Pavlis na ministerskej stoličke a tvári sa, že Slovensku prináša nové pracovné miesta a nové investície. O koľko nových miest, vyšších platov, lepších nemocníc však pripraví súdny spor ministra hospodárstva našu krajinu? A je to práve ministerstvo hospodárstva, ktoré prikleplo už tiež niekoľkokrát spomínanú 60-miliónovú úľavu na dani pre veľkopodnikateľa Andreja Babiša. Toho istého Andreja Babiša, s ktorým minister hospodárstva Pavol Pavlis stále spoluvlastní firmu Port Service Bratislava. Ani toto nie je konflikt záujmov?
Jedným z veľkých klientov firmy Port Service Bratislava je práve Duslo Šaľa, ktoré 60-miliónovú pomoc dostalo. Ak by sme chceli definovať, čo znamená konflikt záujmov, počínanie Pavla Pavlisa od roku 2002 je podľa mňa priam učebnicovým príkladom. To, že on ani premiér Róbert Fico tu konflikt záujmov nevidia, svedčí len o tom, že lepra politickej morálky už postúpila veľmi hlboko. Postihnuté biele miesta sa postupne zväčšujú a s postupujúcim priebehom malomocenstva sa symptómy zhoršujú. Vplyvom poškodenia periférnych nervov dochádza k znecitliveniu končatín, pacient je náchylnejší na poranenia, ktoré však necíti. Veľmi často dochádza aj k strate žmurkajúceho reflexu, čo vedie k úplnej slepote.
Ak túto kauzu opäť premiér zametie pod koberec, totálna slepota k nečestnostiam a neetickému správaniu vo vládnej strane už tým pádom nastala. Súhlasím so všetkými argumentmi, ktoré tu predkladatelia použili, a som presvedčená o tom, že pán minister Pavol Pavlis by nemal zotrvať na svojom poste.
Ďakujem pekne.