48. schôdza

Viete čo, je množstvo rebríčkov. Množstvo ľudí na svete v nadnárodných inštitúciách, ale aj v všelijakých zahraničných eseročkách, think tankoch sa venujú rebríčkom kľúčovo preto, že im to nosí nejaké peniaze. Je to, zverejňovanie rebríčkov je nejaká forma nejakej nadpráce, ktorú viete ponúknuť médiám a často je to sexi.
Takže je, z tohto pohľadu mne je úplne jedno, čo, aký rebríček, obzvlášť nejaký, nie že nejaký, Bloomberg je vážna agentúra, ja ju nespochybňujem, Bloomberg je ale súkromná agentúra, ktorá má svoje úlohy a spolu s Reuters má proste také kľúčové postavenie z hľadiska odbornej oblasti finančných trhov a je veľmi dobré byť s nimi zadobre, ale musím povedať, že kľúčové je na tom to, ako sa cíti človek, ktorý v tejto krajine žije. A z toho pohľadu musím povedať, že človek žije vnútri tejto sústavy, v ktorej sa nachádza naša krajina Slovenská republika, žije vnútri Európy, žije vnútri eurozóny a z pohľadu porovnania rokov, ktoré prežil do roku 2008 a potom po vrchole krízy v ďalších rokoch, musí mať pocit, a mal by mať pocit, lepších časov z pohľadu toho, že je tu viac pracovných džobov, viac pracovných miest, že si môže z hľadiska reálnej mzdy kúpiť viac tovarov a služieb, že mu rastie reálna mzda, že sa nemusí obávať, tak ako sa musel obávať ešte pred dvoma-troma rokmi o to, že o prácu príde.
Slovensko nie je nebo na zemi, na tom sa asi zhodneme všetci, ale Slovensko je stabilizovaná krajina, pevne zakotvená v istom priestore, ktoré má svoje výhody aj nevýhody a ktoré čelí veľkým výzvam.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Piatu otázku položil na pána ministra životného prostredia Slovenskej republiky Petra Žigu Jozef Mikuš, ešte pred tým, kým ju prečítam, tak dávam do pozornosti § 131 ods. 4, ktorý hovorí, že otázky musia byť stručné a musia umožňovať stručnú odpoveď, takže ja sa ju pokúsim prečítať čo najrýchlejšie.
Pán poslanec Mikuš sa pýta: "Programy starostlivosti o chránené územie sú dokumentmi zabezpečenia dlhodobej priebežnej starostlivosti o územie. Existencia programov starostlivosti o chránené územia je základným predpokladom pre ich vyhlasovanie a stanovenie podrobností o územnej ochrane vrátane opatrení, ktoré z hľadiska zachovania priaznivého stavu ochrany je potrebné realizovať, ako aj pri vyjadreniach orgánu ochrany prírody v konaniach podľa § 9 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Vážený pán minister, koľko programov starostlivosti o chránené územia máme vypracovaných podľa jednotlivých kategórií chránených území? Koľko programov starostlivosti bolo predložených súčasne s návrhmi všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorými boli chránené územia vyhlásené? Koľko programov starostlivosti podľa jednotlivých kategórií absentuje? Nie je doba platnosti programu starostlivosti spravidla 30 rokov dlhým časovým obdobím pre ich platnosť? Koľko programov starostlivosti sa priebežne vyhodnocuje a koľko ich bolo aktualizovaných? Ako chcete minimalizovať presadzovanie často úzko skupinových záujmov orgánmi ochrany prírody v konaniach pri absencii programov starostlivosti o chránené územia?"
Toľko otázka. Poprosím pána ministra, aby sa dostavil do rokovacej sály a odpovedal. Už je na ceste pán minister, len sa... (Reakcie z pléna.) Toto je asi výsledok toho, že sa dajú podávať elektronicky a nie už len na tom malom papieriku, a preto asi.
Pán minister, nech sa páči, budete odpovedať na otázku č. 5, ktorú vám položil pán poslanec Jozef Mikuš. Myslím, že asi bude aj pán, páni kolegovia Muránsky, Fronc a Radošovský, ako aj zase Fronc súhlasiť, že je to zároveň odpoveď na všetky nimi položené otázky.
Nech sa páči, pán minister, môžte odpovedať.

Ďakujem pekne, pán predseda. Trošku sa ospravedlňujem.
Pán predseda, ak dovolíte, táto otázka padla dokonca štyrikrát od štyroch pánov poslancov, od pána Mikuša, od pána Fronca, Muránskeho a Radošovského v poradí 5, 9, 15 a 20, bola toho istého znenia, takže si dovolím odpovedať na všetky štyri otázky jednou odpoveďou.
Vážení páni poslanci, v súčasnosti je vypracovaných podľa platnej legislatívy a schválených 26 programov starostlivosti, resp. programov záchrany o chránené územia. Ide o tzv. maloplošné chránené územia v kategórii chránený areál, národná prírodná rezervácia alebo prírodná pamiatka.
Vzhľadom na zmenu legislatívy ochrany, teda zvýšenie nárokov na obsah a formu projektov ochrany a programov starostlivosti, bol proces schvaľovania programov starostlivosti uplynulé roky spomalený a tzv. veľkoplošné chránené územia majú dokumenty starostlivosti v rôznom štádiu prípravy. Ak budete chcieť, dám k dispozícii tabuľku, teda prehľad chránených území v Slovenskej republike podľa kategórií.
Vyhlasovanie chránených území a súčasné spracovanie programov starostlivosti je ideálnym prípadom najmä vtedy, ak ide o novovyhlasované chránené územie a v procese rokovaní s dotknutými subjektmi sa riešia všetky aspekty, nielen požiadavky v zmysle vyhlasovacieho predpisu, ale aj podrobnejšie podmienky, ktoré sú stanovené práve v programoch starostlivosti. Takýmto spôsobom sa v súčasnosti pripravuje vyhlasovanie území európskeho významu. V štádiu prípravy sú aj programy starostlivosti o dva národné parky a jednu chránenú krajinnú oblasť.
Presadzovanie záujmov ochrany prírody je v miere zodpovedajúcej hodnotám prírodného územia a je predmetom rokovaní nielen pri schvaľovaní programov starostlivosti, ale aj pri prerokovaní zámeru vyhlásiť chránené územie. V tzv. projektoch ochrany, dokumentácia, ktorá sa vypracúva v procese prípravy chráneného územia, sú uvedené veľmi podrobne stanovené požiadavky na podklady a určenie cieľov ochrany lokality v podrobnostiach zodpovedajúcich kumulatívnym podmienkam pre obmedzovanie vlastníckych práv v nevyhnutnej miere vo verejnom záujme na základe zákona a za primeranú náhradu v závislosti od toho, čo je predmetom ochrany daného územia. Len niektoré chránené územia sú prísnymi rezerváciami. Vo väčšine chránených území sa hospodári, avšak využívanie týchto lokalít musí zohľadňovať predmet ochrany a podmienky vyplývajúce zo stupňa ochrany a podmienok stanovených orgánom ochrany prírody. Napríklad v chránených vtáčích územiach sú obmedzenia minimálne.
Všetky programy starostlivosti sa priebežne vyhodnocujú v rámci plánov hlavných úloh. Doba platnosti programu starostlivosti nie je presne určená a je riešená podľa konkrétnych území. K platnosti programov starostlivosti pri vyhlasovaní musia byť stanovené dlhodobé ciele a krátkodobé opatrenia. Doba 30 rokov bola zvolaná aj s ohľadom na doby nájmu lesných pozemkov najmenej 30 rokov. To neznamená, že program starostlivosti nie je možné vyhotovovať na kratšie obdobie, resp. po určitom období vyhodnocovať potrebu jeho aj aktualizácie.
Ďakujem, pán predseda, skončil som.

Ďakujem. Máte doplňujúcu? Nech sa páči, pán poslanec Mikuš. Poprosím, keby ste nejaký mikrofón pre pána Mikuša. (Reakcia z pléna.) Áno? To je, aké číslo je to tam? (Reakcia z pléna.) 52-ka. Ďakujem.
Nech sa páči, pán Mikuš. Zapnite plný dvojminútový čas pánovi poslancovi. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ospravedlňujem sa za tú dĺžku otázky, ale myslím si, že pán minister vie, že jednoducho sa to nedá v dvoch riadkoch takúto komplikovanú tému vyjadriť.
Vážený pán minister, asi sa zhodneme, že programy starostlivosti o chránené územia sú tými základnými dokumentami, ktoré riešia starostlivosť, primeranú starostlivosť o dané chránené územie vo všetkých kategóriách. Sú dôležité aj preto, aby bol základ spolupráce s tými, ktorí zabezpečujú, teda s majiteľmi tých pozemkov.
Ak tieto základné dokumenty nie sú, tak nastupuje zákon, ktorý v podstate všetko obmedzuje. A zákon nemôže zohľadniť jednotlivé špecifiká na konkrétne chránené územie. A asi sa tiež zhodneme na tom, že ochranu prírody si nemôžme predstavovať ako zákaz zasahovania do prírody, ale usmerneným a racionálnym zásahom do prírody tak, aby sme dané územie a daný problém v danom chránenom území chránili. A absencia takýchto dokumentov je veľmi negatívna práve preto, aby sme majiteľov pozemkov primäli alebo pritiahli k tomu, aby boli spoluúčastníkmi starostlivosti a efektívnym využívateľom danej lokality.
Vy ste to v tej odpovedi aj povedali, že vo väčšine v chránených územiach nie sú všetky obmedzenia, ale, bohužiaľ, keď nie sú vypracované dokumenty starostlivosti na konkrétne chránené územie, platí zákon a je obmedzené všetko. A preto 26 z niekoľko tisíc chránených území je strašne málo. Vaše ministerstvo deklarovalo, že prehodnotí chránené územia, v minulosti bola taká deklarácia, alebo teda si zobralo tento záväzok, tak by som vás chcel poprosiť, aby sa čím viacej chránených území, pre čím viac chránených... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Nech sa páči, pán minister.

Pán predseda, ťažko sa mi reaguje na doplňujúcu otázku pána poslanca Mikuša, pretože nepadla žiadna doplňujúca otázka, takže sa nedá odpovedať. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Martin Fecko a je adresovaná pánovi ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Jánovi Počiatkovi a znie: "Aký je stav riešenia cestných obchvatov krajského mesta Prešov? V akom štádiu je riešenie severného obchvatu?"
Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, Národná diaľničná spoločnosť v súčasnosti zabezpečuje prípravu dvoch stavieb v okolí mesta Prešov, konkrétne úseku diaľnice D1 Prešov-západ - Prešov-juh a v úseku rýchlostnej cesty R4 Prešov-severný obchvat.
Na stavbu diaľnice D1 Prešov-západ - Prešov-juh vydalo ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja ako príslušný špeciálny stavebný úrad pre diaľnice a rýchlostné cesty 24. 2. 2015 stavebné povolenie. V zmysle plánu verejného obstarávania predpokladá Národná diaľničná spoločnosť vyhlásenie verejného obstarávania na výber zhotoviteľa stavebných prác na tento úsek v apríli tohto roka. Po ukončení procesu verejného obstarávania a podpísaní zmluvy o dielo s úspešným uchádzačom bude začatá okamžite výstavba úseku D1 Prešov-západ - Prešov-juh, pričom financovanie realizácie je plánované z prostriedkov Kohézneho fondu Európskej únie v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 - 2020.
Rýchlostná cesta R4 Prešov-severný obchvat rieši prepojenie diaľnice D1 na rýchlostnú cestu R4 Kapušany - Svidník a bude zabezpečovať odklonenie tranzitnej dopravy v smere východ - západ z centra mesta Prešov a prostredníctvom mimoúrovňových križovatiek bude zabezpečené prerozdelenie tranzitnej dopravy na komunikačný systém mesta.
Národná diaľničná spoločnosť uskutočnila verejné obstarávanie na výber spracovateľa štúdie realizovateľnosti, v ktorej sa bude posudzovať aj stavba R4 Prešov-severný obchvat, a 16. 6. 2014 bola už aj na to uzavretá zmluva o dielo. Predpokladaný termín dodania štúdie realizovateľnosti na pripomienkovanie objednávateľovi je do 30. 3., čo je do konca tohto mesiaca 2015.
Účelom a cieľom štúdie realizovateľnosti je na základe všetkých dostupných údajov výsledkov smerového dopravného prieskumu v mestách Prešov a Košice zhodnotenie aktuálneho stavu jestvujúcej cestnej siete, zadefinovanie súčasných problémov na dopravnej sieti a variantné návrhy riešení čo najefektívnejšieho spôsobu riešenia dopravných problémov v tomto území. V štúdii bude preverená vhodnosť, optimálnosť a obhájiteľnosť súčasného navrhovaného riešenia v koridore rýchlostnej cesty R4 Prešov-severný obchvat.
Na úsek rýchlostnej cesty R4 Prešov-severný obchvat bola v októbri 2014 vypracovaná taktiež dokumentácia pre stavebné povolenie, pretože počas jej vypracovania nastali zmeny projektu oproti vydanému územnému rozhodnutiu. Národná diaľničná spoločnosť zabezpečila následne aj prípravu dokumentácie pre zmenu územného rozhodnutia, ktorá bola prevzatá od spracovateľa 9. 2. 2015, a v súčasnosti sa pripravujú podklady pre podanie žiadosti na zmenu územného rozhodnutia tejto stavby.
Po nadobudnutí právoplatnosti zmeny územného rozhodnutia, ktoré sa predpokladá v termíne najneskôr siedmy mesiac 2015, bude Národná diaľničná spoločnosť pokračovať v závislosti od dostupných finančných prostriedkov v príprave stavby R4 Prešov-severný obchvat, a to zabezpečovaním majetkoprávneho vysporiadania, ktoré je potrebné pre podanie žiadosti o stavebné povolenie.
Ďakujem za slovo, skončil som.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec, máte doplňujúcu? Nie, ďakujem pekne aj za vašu odpoveď, pán minister.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Miroslav Kadúc, adresoval ju opäť pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi financií Slovenskej republiky Petrovi Kažimírovi a otázka znie: "Za akých podmienok by mohlo dôjsť k zníženiu daní a odvodov pre podnikateľov?"
Nech sa páči, pán minister, môžte odpovedať.