48. schôdza

Ďakujem pekne. Pán minister, od 1. augusta platí novela zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, podľa ktorej treba zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu aj ľuďom, ktorí vykonávajú práce v I. a II. kategórii.
Pýtam sa vás preto, lebo názor ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý je predkladateľom a gestorom tohto zákona, poznám. Poznám aj názor predchádzajúcej pani ministerky zdravotníctva Zvolenskej, ktorá strčila hlavu do piesku. Zaujíma ma váš názor, pretože v minulosti ste boli podnikateľ, dávali ste prácu ľuďom. Vy veľmi dobre viete, aká je takáto byrokratická záťaž a finančné náklady pre podnikateľský subjekt, pre živnostníka komplikáciou. Dnes ste v princípe šéfom štátnej správy, máte mnoho tisíc úradníkov, administratívnych zamestnancov v štátnej správe, ktorým takisto musíte zabezpečiť túto pracovnú zdravotnú službu.
Teda pýtam sa vás, či to nepovažujete za zbytočnú byrokratickú a finančnú záťaž, ako ste sa s tým povedzme dnes na ministerstve vnútra vysporiadali?

Ďakujem pekne. Pán poslanec, tak ako bývalý, by som povedal, aktívny a dnes pasívny podnikateľ ešte stále prácu ľuďom nejakú dávam. Ako minister vnútra, ktorý je formálne zamestnávateľom pre 51-tisíc zamestnancov, a teda aj vlastne najväčším zamestnávateľom na Slovensku, musím skonštatovať, že pre každého zamestnávateľa je zdravý a pripravený pracovník mimoriadne efektívny. Najväčší problém, najväčší problém nám spôsobujú pri výkone práve mnohé PN-ky, častokrát sa opakujúce. A nielen u výkonných policajtov, ale aj u ľudí, ktorí obsluhujú dajme tomu vás a iných spoluobčanov na klientskych centrách. A práve prevencia, za ktorú ja túto zdravotnú službu považujem a ktorá vlastne má vyhodnocovať priebežne, mi umožňuje vlastne nastaviť aj odmenový systém. Pretože ak sa dôsledne venujem svojmu zdraviu preventívne, a to mi potvrdíte, určite môj výkon narastá preto, pretože som aj dlhšie v práci a môžem podať lepší výkon a som ďalej motivovaný cez, aj týmto spôsobom môžem vlastne vylepšovať aj finančné ohodnotenie toho človeka, lebo je efektívnejší a podáva vyšší výkon.
Ale som amatér v tejto téme, priznávam sa vám tu na rovinu, nechcem, ani nemôžem, ale ani nechcem vedieť všetko, lebo chrobák Truhlík tu sedí v strede niekde obvykle, ale, (smiech v sále), ale ja to proste neovládam a odbornú diskusiu na túto tému s vami neviem viesť, lebo vy to ovládate, ja nie.
Ale z môjho pohľadu viem povedať, že, áno, mnohé veci sa môžu zdať na prvý pohľad komplikované, ale ja vám to poviem na príklade odvodov. Viete veľmi dobre, živnostenskí podnikatelia chcú mať čo najväčší príjem dnes a myslia si, že v podstate budú takí úspešní, lebo každý podnikateľ si verí, keď začína, že bude taký úspešný, že načo by on platil iné ako minimálne odvody, veď on si zarobí toľko peňazí, že sám o seba sa na dôchodku postará, pretože primárne pravicovo, keď sa na to pozeráte, ktorý preferuje individualizmus a dôveru vo svoje vlastné sily a vlastne v zmysle hesla, ktoré naozaj je pomerne dosť staré, ale také typické pravicové je, že štát má ľudí chrániť, nie riadiť ich život. Lenže vychádza z toho, že všetci sme rovnako dobrí, všetci sme rovnako dobre inteligenčne vybavení, všetci máme rovnaké prístupy ku vzdelaniu, ku podnikaniu, ku trhu, na ktorom chceme poskytovať svoje, svoje výrobky. Ale skutočnosť je taká, že to naozaj tak nie je. Nielen preto, že niekto má šťastie.
Viete, my sa môžeme porovnať, ale vy ste študovali pravdepodobne v Košiciach. Dobre. Neviem kto, dajme tomu pán poslanec Hrušovský, to je dobrý príklad. Pán poslanec Hrušovský určite študoval v Bratislave, čiže býval na internáte. Stopercentne. Ja som mal to šťastie, že som sa narodil v Bratislave a nemusel som si zháňať peniaze a platiť internát, čiže ja som bol v evidentnej výhode oproti pánovi poslancovi Hrušovskému (reakcia z pléna), ktorý proste nemal tú možnosť a musel si buď privyrobiť, alebo rodičia museli dať proste zvýšené vreckové na to, aby si zaplatil aj internát.
Čiže toto je základný rozdiel, kde nemáme rovnaké, a sú ľudia, ktorí vôbec na to nemajú, aby mohli vlastne toto využiť.
Čiže ja len hovorím, že my sa snažíme globálne, solidárne vlastne prerozdeľovať prostriedky a povinnosti k tomu, že nie každý bude taký úspešný, že po tej 62-ke alebo akomkoľvek veku, kedy sa rozhodne ísť podnikateľ do dôchodku, dostane aspoň viac ako tých 200 eur. Preto vlastne niektoré tie pravidlá prichádzajú k tomu, že štát musí garantovať ochranu, pretože podnikateľ pochopiteľne nebude, na čo by vydával peniaze, keď sám sebe nedopraje na dôchodok, tak nebude vydávať ani peniaze na svojich zamestnancov.
A práve tá zdravotná starostlivosť a pracovná, neviem teraz jej presný názov, je z môjho pohľadu ako zamestnávateľa dôležitá, lebo ja by som ju určite preferoval, aj by som, aj keď ešte fungovali, preplácali očkovanie, všetky veci len preto, lebo som toho človeka s jeho výkonom a s jeho skúsenosťami chcel mať čo najdlhšie v práci zdravého.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predseda, za slovo. Ďakujem, pán poslanec, za otázku a dovoľte aj zároveň, aby som všetkým poprial príjemný, dobrý deň.
Index biedy z anglického misery index od agentúry Bloomberg naozaj zaradil Slovensko medzi 15 najbiednejších krajín v roku 2015. Nemám radosť z takéhoto rebríčka, ale mu ani neverím, hovorím jedným slovom, a vôbec som nemal radosť z toho, že hlavne bulvárne médiá venovali tomuto umiestneniu dosť veľkú pozornosť, lebo týmto spôsobom neprispievajú veľmi k sebavedomiu našej krajiny.
Tento nelichotivý výsledok je však dôsledkom problematickej, naozaj problematickej metodiky výpočtu indexu, ten jednoducho sčíta mieru inflácie a nezamestnanosti v danej krajine, čo je pri hodnotení biedy problematické najmä z dvoch dôvodov.
Prvým nedostatkom je fakt, že najmä v rozvojových štátoch je v dôsledku šedej ekonomiky a rozšíreného domáceho poľnohospodárstva veľmi ťažko odhadnúť skutočnú mieru nezamestnanosti. Pravdepodobne aj z týchto dôvodov index biedy zahŕňa len 51 štátov sveta a väčšinu naozaj biednych krajín ignoruje. Z 15, napríklad príklad, z 15 najbiednejších krajín sveta podľa tohto slávneho indexu je len jedna z Afriky. Len jedna z Afriky. A paradoxne je to vyspelá Južná Afrika. Áno? Aby sme si vedeli o tom indexe povedať svoje, čiže medzi 15 najbiednejšími je jedna africká a je to Juhoafrická republika, neviem, pán poslanec, či ste tam boli, ja som tam bol niekoľkokrát a z tohto pohľadu takisto nesúhlasím.
Druhý nedostatok prezentovaného indexu biedy plynie zo skutočnosti, že index nedokáže zohľadniť masívne recesie, pretože sú spojené s defláciou. Ak v dôsledku masívnej recesie miera nezamestnanosti vzrastie o 20 percentuálnych bodov a ceny, naopak, klesnú o 20 percentuálnych bodov, index biedy sa v postihnutej krajine paradoxne vôbec, vôbec nezmení. Môžte povedať, že je to hra čísel, a to je proste presne konštrukcia, technická konštrukcia jednoduchého a zrejme mediálne atraktívneho rebríčka.
Povedané jednoducho, merať biedu nominálnou veličinou, akou je inflácia, nie je správne, podstatné totiž nie je to, koľko stojí chlieb, ale to, koľko chleba si ľudia môžu reálne kúpiť. A voľným slovom, je to tak, ako podľa farby očí a veľkosti topánok povedať o človeku, že je dobrý alebo zlý.
Skončil som.

Ďakujem pekne. No nemal som tú česť byť ešte v Južnej Afrike, ako ste spomínali. Popravde ani som nechcel mať doplňujúcu otázku, pretože táto otázka smerovala skôr pánovi predsedovi vlády a pánovi ministrovi hospodárstva, ale keď už ste teda spochybnili tú metodiku, že teda neveríte tomuto rebríčku, vy ste asi čítali, že je tam 51 krajín v tomto rebríčku. Môžte mi, prosím vás, povedať váš subjektívny pocit, kde sa asi podľa vás nachádzame?

Viete čo, je množstvo rebríčkov. Množstvo ľudí na svete v nadnárodných inštitúciách, ale aj v všelijakých zahraničných eseročkách, think tankoch sa venujú rebríčkom kľúčovo preto, že im to nosí nejaké peniaze. Je to, zverejňovanie rebríčkov je nejaká forma nejakej nadpráce, ktorú viete ponúknuť médiám a často je to sexi.
Takže je, z tohto pohľadu mne je úplne jedno, čo, aký rebríček, obzvlášť nejaký, nie že nejaký, Bloomberg je vážna agentúra, ja ju nespochybňujem, Bloomberg je ale súkromná agentúra, ktorá má svoje úlohy a spolu s Reuters má proste také kľúčové postavenie z hľadiska odbornej oblasti finančných trhov a je veľmi dobré byť s nimi zadobre, ale musím povedať, že kľúčové je na tom to, ako sa cíti človek, ktorý v tejto krajine žije. A z toho pohľadu musím povedať, že človek žije vnútri tejto sústavy, v ktorej sa nachádza naša krajina Slovenská republika, žije vnútri Európy, žije vnútri eurozóny a z pohľadu porovnania rokov, ktoré prežil do roku 2008 a potom po vrchole krízy v ďalších rokoch, musí mať pocit, a mal by mať pocit, lepších časov z pohľadu toho, že je tu viac pracovných džobov, viac pracovných miest, že si môže z hľadiska reálnej mzdy kúpiť viac tovarov a služieb, že mu rastie reálna mzda, že sa nemusí obávať, tak ako sa musel obávať ešte pred dvoma-troma rokmi o to, že o prácu príde.
Slovensko nie je nebo na zemi, na tom sa asi zhodneme všetci, ale Slovensko je stabilizovaná krajina, pevne zakotvená v istom priestore, ktoré má svoje výhody aj nevýhody a ktoré čelí veľkým výzvam.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Trošku sa ospravedlňujem.
Pán predseda, ak dovolíte, táto otázka padla dokonca štyrikrát od štyroch pánov poslancov, od pána Mikuša, od pána Fronca, Muránskeho a Radošovského v poradí 5, 9, 15 a 20, bola toho istého znenia, takže si dovolím odpovedať na všetky štyri otázky jednou odpoveďou.
Vážení páni poslanci, v súčasnosti je vypracovaných podľa platnej legislatívy a schválených 26 programov starostlivosti, resp. programov záchrany o chránené územia. Ide o tzv. maloplošné chránené územia v kategórii chránený areál, národná prírodná rezervácia alebo prírodná pamiatka.
Vzhľadom na zmenu legislatívy ochrany, teda zvýšenie nárokov na obsah a formu projektov ochrany a programov starostlivosti, bol proces schvaľovania programov starostlivosti uplynulé roky spomalený a tzv. veľkoplošné chránené územia majú dokumenty starostlivosti v rôznom štádiu prípravy. Ak budete chcieť, dám k dispozícii tabuľku, teda prehľad chránených území v Slovenskej republike podľa kategórií.
Vyhlasovanie chránených území a súčasné spracovanie programov starostlivosti je ideálnym prípadom najmä vtedy, ak ide o novovyhlasované chránené územie a v procese rokovaní s dotknutými subjektmi sa riešia všetky aspekty, nielen požiadavky v zmysle vyhlasovacieho predpisu, ale aj podrobnejšie podmienky, ktoré sú stanovené práve v programoch starostlivosti. Takýmto spôsobom sa v súčasnosti pripravuje vyhlasovanie území európskeho významu. V štádiu prípravy sú aj programy starostlivosti o dva národné parky a jednu chránenú krajinnú oblasť.
Presadzovanie záujmov ochrany prírody je v miere zodpovedajúcej hodnotám prírodného územia a je predmetom rokovaní nielen pri schvaľovaní programov starostlivosti, ale aj pri prerokovaní zámeru vyhlásiť chránené územie. V tzv. projektoch ochrany, dokumentácia, ktorá sa vypracúva v procese prípravy chráneného územia, sú uvedené veľmi podrobne stanovené požiadavky na podklady a určenie cieľov ochrany lokality v podrobnostiach zodpovedajúcich kumulatívnym podmienkam pre obmedzovanie vlastníckych práv v nevyhnutnej miere vo verejnom záujme na základe zákona a za primeranú náhradu v závislosti od toho, čo je predmetom ochrany daného územia. Len niektoré chránené územia sú prísnymi rezerváciami. Vo väčšine chránených území sa hospodári, avšak využívanie týchto lokalít musí zohľadňovať predmet ochrany a podmienky vyplývajúce zo stupňa ochrany a podmienok stanovených orgánom ochrany prírody. Napríklad v chránených vtáčích územiach sú obmedzenia minimálne.
Všetky programy starostlivosti sa priebežne vyhodnocujú v rámci plánov hlavných úloh. Doba platnosti programu starostlivosti nie je presne určená a je riešená podľa konkrétnych území. K platnosti programov starostlivosti pri vyhlasovaní musia byť stanovené dlhodobé ciele a krátkodobé opatrenia. Doba 30 rokov bola zvolaná aj s ohľadom na doby nájmu lesných pozemkov najmenej 30 rokov. To neznamená, že program starostlivosti nie je možné vyhotovovať na kratšie obdobie, resp. po určitom období vyhodnocovať potrebu jeho aj aktualizácie.
Ďakujem, pán predseda, skončil som.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ospravedlňujem sa za tú dĺžku otázky, ale myslím si, že pán minister vie, že jednoducho sa to nedá v dvoch riadkoch takúto komplikovanú tému vyjadriť.
Vážený pán minister, asi sa zhodneme, že programy starostlivosti o chránené územia sú tými základnými dokumentami, ktoré riešia starostlivosť, primeranú starostlivosť o dané chránené územie vo všetkých kategóriách. Sú dôležité aj preto, aby bol základ spolupráce s tými, ktorí zabezpečujú, teda s majiteľmi tých pozemkov.
Ak tieto základné dokumenty nie sú, tak nastupuje zákon, ktorý v podstate všetko obmedzuje. A zákon nemôže zohľadniť jednotlivé špecifiká na konkrétne chránené územie. A asi sa tiež zhodneme na tom, že ochranu prírody si nemôžme predstavovať ako zákaz zasahovania do prírody, ale usmerneným a racionálnym zásahom do prírody tak, aby sme dané územie a daný problém v danom chránenom území chránili. A absencia takýchto dokumentov je veľmi negatívna práve preto, aby sme majiteľov pozemkov primäli alebo pritiahli k tomu, aby boli spoluúčastníkmi starostlivosti a efektívnym využívateľom danej lokality.
Vy ste to v tej odpovedi aj povedali, že vo väčšine v chránených územiach nie sú všetky obmedzenia, ale, bohužiaľ, keď nie sú vypracované dokumenty starostlivosti na konkrétne chránené územie, platí zákon a je obmedzené všetko. A preto 26 z niekoľko tisíc chránených území je strašne málo. Vaše ministerstvo deklarovalo, že prehodnotí chránené územia, v minulosti bola taká deklarácia, alebo teda si zobralo tento záväzok, tak by som vás chcel poprosiť, aby sa čím viacej chránených území, pre čím viac chránených... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán predseda, ťažko sa mi reaguje na doplňujúcu otázku pána poslanca Mikuša, pretože nepadla žiadna doplňujúca otázka, takže sa nedá odpovedať. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, Národná diaľničná spoločnosť v súčasnosti zabezpečuje prípravu dvoch stavieb v okolí mesta Prešov, konkrétne úseku diaľnice D1 Prešov-západ - Prešov-juh a v úseku rýchlostnej cesty R4 Prešov-severný obchvat.
Na stavbu diaľnice D1 Prešov-západ - Prešov-juh vydalo ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja ako príslušný špeciálny stavebný úrad pre diaľnice a rýchlostné cesty 24. 2. 2015 stavebné povolenie. V zmysle plánu verejného obstarávania predpokladá Národná diaľničná spoločnosť vyhlásenie verejného obstarávania na výber zhotoviteľa stavebných prác na tento úsek v apríli tohto roka. Po ukončení procesu verejného obstarávania a podpísaní zmluvy o dielo s úspešným uchádzačom bude začatá okamžite výstavba úseku D1 Prešov-západ - Prešov-juh, pričom financovanie realizácie je plánované z prostriedkov Kohézneho fondu Európskej únie v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 - 2020.
Rýchlostná cesta R4 Prešov-severný obchvat rieši prepojenie diaľnice D1 na rýchlostnú cestu R4 Kapušany - Svidník a bude zabezpečovať odklonenie tranzitnej dopravy v smere východ - západ z centra mesta Prešov a prostredníctvom mimoúrovňových križovatiek bude zabezpečené prerozdelenie tranzitnej dopravy na komunikačný systém mesta.
Národná diaľničná spoločnosť uskutočnila verejné obstarávanie na výber spracovateľa štúdie realizovateľnosti, v ktorej sa bude posudzovať aj stavba R4 Prešov-severný obchvat, a 16. 6. 2014 bola už aj na to uzavretá zmluva o dielo. Predpokladaný termín dodania štúdie realizovateľnosti na pripomienkovanie objednávateľovi je do 30. 3., čo je do konca tohto mesiaca 2015.
Účelom a cieľom štúdie realizovateľnosti je na základe všetkých dostupných údajov výsledkov smerového dopravného prieskumu v mestách Prešov a Košice zhodnotenie aktuálneho stavu jestvujúcej cestnej siete, zadefinovanie súčasných problémov na dopravnej sieti a variantné návrhy riešení čo najefektívnejšieho spôsobu riešenia dopravných problémov v tomto území. V štúdii bude preverená vhodnosť, optimálnosť a obhájiteľnosť súčasného navrhovaného riešenia v koridore rýchlostnej cesty R4 Prešov-severný obchvat.
Na úsek rýchlostnej cesty R4 Prešov-severný obchvat bola v októbri 2014 vypracovaná taktiež dokumentácia pre stavebné povolenie, pretože počas jej vypracovania nastali zmeny projektu oproti vydanému územnému rozhodnutiu. Národná diaľničná spoločnosť zabezpečila následne aj prípravu dokumentácie pre zmenu územného rozhodnutia, ktorá bola prevzatá od spracovateľa 9. 2. 2015, a v súčasnosti sa pripravujú podklady pre podanie žiadosti na zmenu územného rozhodnutia tejto stavby.
Po nadobudnutí právoplatnosti zmeny územného rozhodnutia, ktoré sa predpokladá v termíne najneskôr siedmy mesiac 2015, bude Národná diaľničná spoločnosť pokračovať v závislosti od dostupných finančných prostriedkov v príprave stavby R4 Prešov-severný obchvat, a to zabezpečovaním majetkoprávneho vysporiadania, ktoré je potrebné pre podanie žiadosti o stavebné povolenie.
Ďakujem za slovo, skončil som.

Ďakujem, pán poslanec Kadúc, za otázku. Pri tejto téme je vždy potrebné mať na pamäti naše záväzky a naše ciele. Naše strednodobé ciele, ktoré súvisia s výškou deficitu verejných financií a verejného dlhu, ale aj s potrebným tempom znižovania deficitu, naše záväzky vyplývajúce z domácej tzv. dlhovej brzdy, zo zákona o dlhovej brzde, ktorý je nastavený veľmi prísne a má aj svoje pozitívne a negatívne dopady na tvorbu pracovných miest a verejné investície. Najdôležitejšie sú však, je však potreba financovania zákonom stanovených obligatórnych výdavkov. A takisto je potrebné aj odborne diskutovať o pomere daňového zaťaženia práce, ide o tzv. daňovú kvótu II, a o tie nožnice, ktoré my trvalo máme od roku 2004, stále ich máme roztvorené medzi daňovým zaťažením práce a kapitálu. Čiže máme viac zaťaženú daňovú, odvodovú prácu ako samotný kapitál. Do úvahy musíme brať aj vývoj globálnej ekonomiky a financie ako také.
Dovoľte mi dve poznámky. Pri prvej príležitosti sme znížili sadzbu dane z príjmu právnických osôb o jeden percentuálny bod, stalo sa tak hneď v roku 2013 na rok 2014. A dovoľte mi, aby som si pomohol aj medzinárodným porovnaním podľa Svetovej banky, ja vám potom ten podklad aj odovzdám, pán poslanec. Umiestnenie Slovenska podľa indikátora platenia daní - a zase sme pri tabuľkách a pri rebríčkoch - je dané hlavne výškou daňových sadzieb aj tých, ktoré podniky odvádzajú za svojich zamestnancov, čiže hlavne sociálnych odvodov. V ďalšom je tam zastúpené čas vyžadovaný na vykonanie všetkých povinností súvisiacich s daňovou agendou a potom v počte daňových platieb.
Dotazník, ktorý vypĺňa viacero exponentov na Slovensku, však zahŕňa aj mnoho ďalších súvisiacich otázok. Pre medzinárodné porovnanie som vybral päť štátov, ide o susednú Českú republiku, Rakúsko, Poľsko, nášho najdôležitejšieho obchodného partnera Nemecko a aj veľmi progresívne baltské Estónsko.
Z porovnania s vybranými štátmi vyplýva príliš vysoký počet platieb na Slovensku a výrazne dobré umiestnenie Estónka v tejto oblasti, ktoré, mimochodom, vykázalo na druhej strane mierne vyššiu celkovú daňovú sadzbu, a to je ťažko uveriteľné, čiže Estónsko má vyššiu celkovú daňovú sadzbu ako Slovensko, z pohľadu domácich médií sa vám to zdá asi neuveriteľné, ale podľa tabuľky Doing Business a Svetovej banky je to tak, a celkové daňové sadzby krajín, ktoré som spomenul, s výnimkou Poľska sa výrazne nelíšia. Ja vám ten podklad, samozrejme, odovzdám na porovnanie.
A chcem na záver povedať snáď ešte jednu vec a chcem byť v tomto konzistentný. Naozaj to kľúčové, ktoré je pred nami, je verejný stav verejných financií, to znamená snaha dostať stranu výdavkov a príjmov do rovnovážnej roviny z takého toho štrukturálneho, skutočného štrukturálneho hľadiska. Tento cieľ je nastavený na rok 2017. Je uskutočniteľný. Je pravdou, že dotiahnuť tú káru do toho cieľa bude musieť nasledujúca vláda, ale potom v ďalších rokoch, prirodzene z ďalších prírastkov a ekonomického rastu, ktorý prirodzene predpokladáme, pretože predpokladáme normálne časy, dobré časy, a z primárnych prebytkov v rozpočte bude môcť financovať rôzne priority, a to už bude potom naozaj na nasledujúcej vláde, ako tieto prebytky použije. Či ich použije na zníženie príjmov, alebo na zvýšenie výdavkov v oblastiach, ktoré tá alebo oná strana, ktorá môže byť zastúpená v tej-ktorej koalícii, môže presadzovať.
Dovolím si vám pripomenúť, že máme spoločnú známosť z hľadiska už minimálne troch rozpočtov, ktoré som predkladal tu v Národnej rade, a väčšina príspevkov poslancov aj vládnych, ale aj opozičných je venovaná nedostatočnému dofinancovaniu mnohých oblastí. Čiže to budú veľkí kandidáti, samozrejme, na zvyšovanie výdavkov, teda stále hovorím o používaní prebytkov po roku 2017, ale myslím si, že rovnakú pozornosť si určite zaslúži aj znižovanie celkového zaťaženia v oblasti zdanenia práce, aby sme naozaj viac a viac stimulovali tvorbu pracovných miest. Pretože stále a stále sa musím vrátiť k tej najväčšej boľačke našej krajiny, a to je nízka zamestnanosť a nízka schopnosť vytvárať nové pracovné miesta hlavne v oblasti s nízkou kvalifikáciou. A tu si dovolím teda poznamenať, že to, čo sme urobili aj s menším alebo s väčším konsenzom v tejto sále minulý rok, keď sme síce na úkor zdravotných odvodov, ale znížili sme odvodové zaťaženie pre skupinu 600-tisíc zamestnancov s jedným kľúčovým cieľom, áno, aj zlepšiť životnú úroveň, ale aj lepšie vytvoriť podmienky na tvorbu pracovných miest v tejto oblasti.
Ďakujem, skončil som.