48. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. Prajem všetkým príjemný dobrý deň.
Zámerom predloženého návrhu novely zákona je v prvom rade odbúranie legislatívnych bariér brániacich uvádzaniu nových finančných produktov; ide napríklad o obmedzenie pri vydávaní investičných certifikátov, kde doteraz platila právna úprava, že ich môžu vydávať len banky, a predmetným návrhom sa toto vydávanie rozširuje aj na obchodníkov s cennými papiermi. V ďalšom sa snažíme o zavedenie úplného členského princípu poskytovania služieb centrálneho depozitára cenných papierov s cieľom znížiť náklady a zvýšiť celkovú efektívnosť služieb. Tento návrh je spojený aj so vznikom nového depozitára a v neposlednom rade sa snažíme aj o štandardizáciu režimu finančných zábezpek, kde by sa zjednodušený režim vzniku záložných práv, použitia zálohu započítania a výkonu záložného práva podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady zo 6. júna 2002 o dohodách o finančných zárukách mohol rozšíriť aj na ďalšie protistrany, nakoľko v súčasnosti je Slovenská republika jediným členským štátom, ktorý neumožňuje uplatniť tento režim pre protistrany finančných inštitúcií z korporátnej sféry.
Toľko na úvod. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru pre financie a rozpočet za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30. apríla tohto roku a gestorský do 4. mája tohto roku.
Pán podpredseda, prosím vás, otvorte k tomuto návrhu rozpravu.

Ďakujem pekne. Zámerom predloženého návrhu novely zákona je povinná, naozaj povinná transpozícia smerníc prijatých Európskou úniou pre oblasť účtovníctva, ktorá sa týka uvádzania rozšírených informácií vo výročnej správe pre subjekty verejného záujmu, veľké skupiny a veľké účtovné jednotky pôsobiace v ťažobnom priemysle alebo v klčovaní prirodzených lesov. Predmetom novely sa ďalej upravujú podmienky pre vznik povinnosti zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku. Upravuje sa oceňovanie reálnou hodnotou. Dopĺňa sa odpisovanie goodwillu a dopĺňa sa pokuta za nevedenie účtovníctva alebo vedenie účtovníctva v rozpore s týmto zákonom.
Predkladaný materiál obsahuje aj novelu zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov a zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, ktorými sa umožňuje, aby odberateľ kontrolných známok mohol prevziať kontrolné známky z tlačiarne v lehote, ktorú si určí a je dlhšia ako desať dní odo dňa, kedy boli pripísané finančné prostriedky za odoberané kontrolné známky na príslušný bankový účet oznámený finančnou správou.
Predkladaný materiál obsahuje aj novelu zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice a novelu zákona o správe daní, ktorých obsahom sú legislatívno-technické spresnenia textu predmetných predpisov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru pre financie a rozpočet za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému vládnemu návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30. apríla tohto roku a gestorský výbor do 4. mája tohto roku.
Vážený pán podpredseda, prosím vás, otvorte rozpravu k návrhu.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom predloženého návrhu zákona je vytvoriť legislatívny rámec na poskytovanie dotácií v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky na účely podpory protidrogových aktivít.
Uznesením vlády č. 610 z 31. októbra 2012 bol schválený prechod pôsobnosti v oblasti protidrogovej politiky a monitoringu drogovej situácie na Slovensku z Úradu vlády Slovenskej republiky na Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. V návrhu zákona sa taxatívne vymedzujú aktivity, na ktoré bude možné poskytovať dotáciu v oblasti podpory protidrogových aktivít. Oblasť podpory protidrogových aktivít v návrhu zákona zahŕňa aktivity širokého spektra, napr. podporu alebo propagáciu Národnej protidrogovej stratégie, vzdelávacie aktivity a metodickú činnosť protidrogovej oblasti, ale aj prevenciu, liečbu a resocializáciu drogovo závislých osôb a iné činnosti súvisiace s materiálnym a technickým vybavením, respektíve činnosti, ktoré sú potrebné na vznik zariadení určených na prevenciu, liečbu alebo resocializáciu drogovo závislých osôb.
Vzhľadom na požiadavky aplikačnej praxe sa v návrhu zákona spresňujú podmienky na poskytnutie dotácie a náležitosti žiadosti o poskytnutie dotácie. Návrh zákona sa dopĺňa aj o splnomocňovacie ustanovenie, na základe ktorého Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví kritériá a postup na vyhodnocovanie žiadostí o poskytovanie dotácií z dôvodu väčšej transparentnosti všeobecne záväzných právnych predpisov.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil ako spravodajca výboru k spoločnej správe o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 525/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 1320.
Predseda Národnej rady pridelil uvedený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre zdravotníctvo. Výbory prerokovali návrh zákona v stanovenej lehote a odporučili Národnej rade návrh zákona schváliť s pripomienkou, ktorá je obsiahnutá v IV. časti spoločnej správy.
Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený. Gestorský výbor rokoval dňa 10. marca 2015 a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pripomienkou.
Pán predsedajúci, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, pán minister, panie kolegyne, páni kolegovia, tento zákon sa týka poskytovania dotácií v rezorte zdravotníctva. V súvislosti s prechodom dotačnej schémy na podporu protidrogových aktivít, ktorá bola pôvodne na Úrade vlády a prešla teda na ministerstvo zdravotníctva a v súvislosti s tým táto novela dopĺňa platný zákon o poskytovaní dotácií v rezorte zdravotníctva v odseku, alebo ak si to dobre pamätám, v § 2 ods. 1 dopĺňa písmeno l), čiže poskytovanie dotácií aj na protidrogové aktivity. (Zhľadúvanie rečníčky v dokumentoch.) Je to "§ 2 ods. 1 sa dopĺňa písmenom l), ktoré znie: podpory protidrogových aktivít." Zároveň novela definuje, načo je možné dotáciu použiť. A to je bod 7 návrhu, § 4 ods. 3 písmeno c), keď hovorí, že "dotáciu nemožno poskytnúť na písmená" a), b), nebudem čítať, ale aj c) "úhradu miezd, platov, služobných príjmov a ich náhrad a ostatných osobných vyrovnaní a odmien vyplácaných na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru; to neplatí, ak ide o dotáciu na účely podľa § 2 ods. 1 písm. i) až k) alebo ak je žiadateľom Slovenský Červený kríž."
Pri včerajšom rokovaní s pánom ministrom a so zástupkyňou ministerstva zdravotníctva sme si vysvetlili, že toto znenie, respektíve najmä v tom rokovaní s pracovníčkou ministerstva, že toto znenie má príčinu a logiku v tom, že vlastne o dotáciu sa môžu uchádzať rôzne subjekty. To znamená, že sú to tak podnikateľské subjekty, ako aj mimovládne organizácie a to, čo chcelo ministerstvo urobiť, bolo sprísniť podmienky tým doplnením nemožnosti používať dotáciu na mzdy, odmeny aj o dohody práve preto, že asi ako etalón sa použili skôr tie podnikateľské subjekty, ktoré majú nejaké vlastné zdroje, ktoré majú iné možnosti, ako majú dajme tomu mimovládne organizácie, a neberie vlastne ten návrh do úvahy to, že mimovládne organizácie, ktoré takisto sú oprávnení žiadatelia o dotáciu, sa líšia minimálne v troch bodoch, a to, že nemajú zamestnancov alebo nie vždy majú zamestnancov, majú buď dobrovoľníkov, alebo nejakých krátkodobých pracovníkov. Potom nemajú vlastné zdroje alebo málokedy ich majú z podnikania, prípadne z nejakého iného zisku a predovšetkým nemajú administratívne aparáty, ktoré tieto všetky okolnosti vedia zúradovať a spracovať a vlastne nemajú potom ani možnosť využiť tie zdroje, ktoré štát prostredníctvom dotácií na rôzne aktivity ponúka. Preto by bolo podľa mňa namieste a vhodné brať do úvahy pri definovaní podmienok grantových výziev a rozlišovať medzi tými oprávnenými subjektami.
A tak sme sa včera aj na tom rokovaní zhodli v dvoch veciach minimálne, a to je, po prvé, v požiadavke na spolufinancovanie projektov, ktoré tento zákon definuje, na 5 %, požiadavku spolufinancovania, práve preto, že neziskové organizácie nemajú často kde tých 5 % zobrať. Ale, samozrejme, chápem, že je veľmi logické, ak si o podporu, o dotáciu žiada fyzická osoba alebo teda podnikateľský subjekt, že je logické od neho žiadať, ak ho naozaj tá problematika natoľko zaujíma, že ju chce robiť a získať podporu aj touto formou, že ten svoj záujem prejaví aj vlastným spolufinancovaním. Len sú to rozdielne subjekty a majú rôzne podmienky. No a potom by sa to mohlo nadväzne odlišovať aj medzi tými oprávnenými subjektmi aj v možnosti použitia dotácie, konkrétne teda na mzdy, platy a tak ďalej s tým, že by sa mohlo rozlíšiť, ktoré subjekty to môžu na to použiť. Ono to tam niekde aj je a ja sa k tomu za chvíľku dostanem, ale umožniť teda, aby aj na protidrogové aktivity bola možnosť používať dotáciu aj na mzdy a aj dohody.
S týmto cieľom som pripravila pozmeňujúci návrh, ale ten návrh som pôvodne predložila aj do výboru. Ale po konzultácii s pánom ministrom a s ministerstvom som pochopila, že táto úprava by vyžadovala ďalšie pomerne rýchle zmeny a vlastne, že sa to ani netýka v zásade len ministerstva alebo rezortu zdravotníctva, že by bolo treba porozmýšľať v širších súvislostiach o všetkých zákonoch o dotáciách zo štátneho rozpočtu. Ale len poviem, že o čo mi ide a na čom sme sa zhodli, že doteraz ministerstvo zdravotníctva pri udeľovaní dotácií nepoužívalo ako podmienku, ako súčasť zmluvy tzv. štruktúrovaný rozpočet. Ale ten štruktúrovaný rozpočet naozaj vo veľkej miere vie aj zabrániť, aj kontrolovať prípadné možné tendencie k zneužitiu poskytnutej dotácie. A je, z mojich skúseností viem, veľmi dobrou pomôckou aj pre realizátorov projektov, lebo si vedia v každý deň vlastne sledovať, z ktorej položky majú koľko peňazí ešte voľných, a je to veľmi dobrý finančno-manažérsky nástroj. Takže myslím, že by bolo vhodné, keby sa v budúcnosti aj pri dotáciách v rezorte zdravotníctva toto zaviedlo. Inak to bolo pôvodne v tých grantových schémach, ktoré boli spravované Úradom vlády, bolo to používané a dokonca veľmi prísne kontrolované a podrobované auditu.
Takže, už som povedala, že ja budem naďalej sa snažiť presadzovať tú myšlienku, že rozlišovať medzi prijímateľmi dotácií a už v zadávacích podmienkach to zadefinovať, ale myslím si, že keďže je to naozaj vec, ktorá sa týka všetkých rezortov, tak určite budem kontaktovať, mohla by to byť výzva pre splnomocnenca vlády pre občiansku spoločnosť. Ja budem iniciovať stretnutie s ním, ja myslím, že on sám, už sa mi zdá, aj začal uvažovať, alebo už aj pracuje na krokoch, ktoré by mohli k tomu viesť, ale v tejto chvíli tento môj pôvodný návrh, ktorý som mala pripravený, nepredložím.
To, čo predložím; teda máte pred sebou, kolegovia, kolegyne, na stole dva pozmeňovacie návrhy, ktoré sa na prvý pohľad líšia v tom, že na jednom je napísané, že zákon sa mení takto: po prvé a po druhé. Tak ten nepredkladám. A predkladám alebo predkladáme so spolupredkladateľmi Evou Horváthovou, Mikulášom Hubom a Miroslavom Kadúcom druhý pozmeňujúci návrh a ten sa týka toho, o čo predkladaná novela zákona chcela sprísniť podmienky platného zákona v tom, že v § 4 rozširovala zákaz použitia dotácie okrem miezd, platov, služobných príjmov, ich náhrad, osobných vyrovnávaní aj o odmeny vyplácané na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru. V tomto odseku sa zároveň uvádzalo, že toto neplatí, tento zákaz neplatí, ak ide o dotáciu na účely podľa § 2 ods. 1 písm. i) až k), a po dohode s ministerstvom navrhujeme rozšíriť to aj až po bod l) a ten bod l) je práve, sú práve protidrogové aktivity.
Ak by sme pripustili ten pôvodný návrh, tak by sme znemožnili realizáciu možno akýchkoľvek protidrogových aktivít realizovaných v mimovládnom sektore. Ja mám vlastnú osobnú skúsenosť a mám tu aj dôkaz. My sme v roku; organizácia, ktorú som založila a donedávna viedla, Pomoc obetiam násilia v roku 2007 realizovala projekt Drogy a násilie, pomoc rodinám závislých osôb. Ten projekt mal rôzne aktivity. Mal aj publikačné, mal aj vzdelávacie, ale boli to vlastne sprievodné alebo podporné aktivity k tomu, čo bolo podstatou. A podstatou bolo overiť pilotný projekt poskytovania komplexnej multiodborovej pre klientov jednoduchej alebo s jednoduchým prístupom pomoci rodinám závislých osôb a keby platil ten zákaz použitia na mzdy, odmeny, mzdy a dohody dotačných prostriedkov, vôbec by nemohol byť realizovaný, pretože vlastne z toho sa platili odborníci, ktorí jednak robili tie vzdelávacie aktivity, ale nie všetci, boli takí, ktorí robili len tie podporné aktivity, len tie služby pre tie rodiny a vlastne pre občanov.
Takže s týmto odôvodnením predkladám tento pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Janky Šípošovej, Evy Horváthovej, Mikuláša Hubu a Miroslava Kadúca k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 525/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 1320.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 525/2010 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I, bod 7 § 4 ods. 3 písm. c) znie:
"c) úhradu miezd, platov, služobných príjmov a ich náhrad a ostatných osobných vyrovnaní; to neplatí, ak ide o dotáciu na účely podľa § 2 ods. 1 písm. i) až l) alebo ak je žiadateľom Slovenský Červený kríž v rozsahu podľa odseku 5."
Odôvodnenie: Vychádzajúc z definícií účelov, na ktoré je možné dotáciu podľa § 2 ods. 1 zákona 525/2010 Z. z. poskytnúť, je na prvý pohľad zrejmé, že sa nejedná o dotácie určené výlučne na obstaranie hmotného majetku. Zadefinované účely nemožno dosiahnuť bez aktívneho zapojenia sa fyzických osôb do realizácie projektu, na ktorý sa dotácia poskytuje.
Zároveň sa takým spôsobom plytvá verejnými financiami. Vzhľadom k tomu, že z dotácie by nebolo možné, nemožno odmeniť odborníkov, od ktorých závisí kvalita a efektivita aktivít vedúcich k vytýčenému cieľu, napríklad prevencia drogových závislostí, ale aj pomoc závislým, ich rodinám a k spoločenskému prospechu, sa vlastne poskytnú prostriedky na zabezpečenie aktivít, ktoré by mali byť k hlavnej aktivite skôr sprievodného charakteru, ako sú odborné podujatia, publikácie, jednorazové a časovo obmedzené projektové aktivity.
Sprísnenie už teraz prísnej legislatívnej úpravy v oblasti možnosti využitia poskytnutej dotácie môže bez zveličovania spôsobiť výrazné zníženie záujmu o ponúkané dotácie. Neumožnenie poskytnutia často len symbolickej odmeny vyplatenej na základe dohody o vykonaní práce mimo pracovného pomeru má nielen výslovne demotivačný charakter, ale príjemcov takýchto dotácií doslova nabáda na obchádzanie zákona. Cieľom tohto pozmeňujúceho návrhu je preto umožniť z poskytnutej dotácie hradiť aj odmenu vyplatenú na základe dohody o vykonaní práce mimo pracovného pomeru.
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ako poskytovateľ dotácií má pritom viacero nástrojov na obmedzenie zneužívania finančných prostriedkov poskytnutých ako dotácie na takéto účely, napríklad dohodnutie si stropu v dotačnej zmluve v tejto otázke, požiadavka na štruktúrovaný rozpočet projektu. Takéto použitie dotácií umožňuje už v súčasnosti napríklad Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (§ 4 ods. 4 zákona 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky).
Tak ja vás pekne prosím, aby ste tento pozmeňujúci návrh podporili, a zároveň sa vyjadrujem, že v takom prípade ja podporím prijatie novely zákona. A pánovi ministrovi na pripomienku aj na pamiatku venujem publikáciu, ktorá pochádza práve z projektu, o ktorom som sa zmienila. Nech sa páči. (Reakcia navrhovateľa.) Áno.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ja úplne na úvod dám procedurálny návrh podľa rokovacieho poriadku, aby tento zákon bol vrátený navrhovateľovi na prepracovanie, a neskôr uvediem príčiny, prečo si to myslím, ale najprv pôjdem tak zo všeobecnosti ku drogovej alebo protidrogovej politike na Slovensku.
Keď sa menil kompetenčák ešte za pani ministerky, tak ja som tu mal s ňou sedenie s tým, ja som to teda vyhodnotil ako veľmi nešťastný krok, že celá drogová agenda prešla pod ministerstvo, pod ministerstvo zdravotníctva. Keď si len porovnáme v podstate, kto za túto agendu napríklad zodpovedá na úrovni Českej republiky, kde je to národný koordinátor, ktorý zodpovedá priamo vláde, má k tomu aj kompetencie, tak u nás sa v podstate sila toho orgánu, ktorý zodpovedá za drogovú politiku, každým volebným obdobím len oslabuje, až to skončilo ako rezortná téma na ministerstve zdravotníctva. A ja som sa pred tými zhruba rok a pol alebo dvoma pýtal vtedy pani ministerky, čo idete robiť. A odvtedy toto je vlastne prvý nejaký náznak, okrem zmeny zákona o omamných a psychotropných látkach, ktorá reagovala na nové dizajnové drogy, ktoré sa vyskytovali na Slovensku, nám neprišlo nič.
Zmena Trestného zákona, ktorá, samozrejme, nie je vo vašej kompetencii, pán minister, ale súvisí, veľmi dobre vieme, že je napísaná už minimálne rok a pol, takisto by bola súčasťou nejakého moderného prístupu k drogovej politike na Slovensku, rok a pol je v šuflíku a nevieme sa jej dočkať. Keď nám konečne niečo príde do parlamentu, tak namiesto toho, aby to bola aspoň podpora tým, ktorí reálne na Slovensku niečo robia, to znamená tretí sektor a terénni pracovníci, tak touto novelou sa ešte viacej podkopáva ich aktivita a ešte viacej sa podkopávajú možnosti, ako ju môžu rozvíjať.
Bod č. 1, úplne súhlasím s pani kolegyňou Šípošovou. Tí, ktorí vedia, o čom je terénna práca, tak vedia, že gro nie je ani nákup, ani organizovanie konferencií, ani ničoho, gro je práca tých konkrétnych ľudí. A zrušiť zákaz financovania mzdových nákladov, respektíve dohôd o pracovnej činnosti je pre mimovládne organizácie likvidačný. Ak by neboli schopní si už ani len platiť vlastných ľudí, ktorí v podstate sa pohybujú v prostredí tej drogovej scény, dokazujú čítať, dokážu rozhodovať o tom, kde sú tie nárazníkové zóny, na ktorých treba odchytávať potencionálne rizikových ľudí, ktorí by mohli do toho nešťastného kolotoča spadnúť a stiahnuť ich ešte predtým, než sa to stane. Organizácie, ktoré dokážu chodiť po školách, identifikovať rizikové skupiny a priamo na ne potom targetovať konkrétne aktivity. Ak by sme toto zamedzili tým, že ich nedokážu zaplatiť, tak ich v podstate zlikvidujeme.
Myslím, že ďalšou chybou, respektíve ďalšou jednou vecou, ktorú by bolo treba urobiť, je nepripustiť, aby sa o grantovú podporu z verejných zdrojov mohli uchádzať eseročky. Ja nepoznám teda eseročku, ktorá by, respektíve firmu, ktorá by sa ušľachtilej činnosti vo svojom čase venovala bez toho, aby z toho na nejakých pridružených aktivitách nemal byť nejaký zisk, kdežto poznám mnoho mimovládnych organizácií, ktoré tu fungujú minimálne desať rokov, niektoré viac, ktoré – Drogy inak, Plán B, Odyseus – to sú všetko rokmi zabehnuté organizácie, ktoré tu vykonávajú záslužnú činnosť. V podstate sú to jediné organizácie, ktoré nás v drogovej politike ako-tak držia nad vodou, a práve to, že im konkurenciu pri získavaní verejných zdrojov môžu robiť aj firmy s oveľa väčšími budžetmi, opäť podkopáva možnosti pre ich činnosť.
Takisto by som ocenil, keby sme zaviedli povinnosť minimálne dvojročných skúseností pre organizáciu, ktorá sa uchádza o dotáciu z verejných zdrojov, práve na základe prípadu, ktorý nie je ani pol roka starý. Organizácia, ktorá sa uchádzala o dotáciu na protidrogové aktivity a vytvorila server drugo.sk, vznikla koľko? Týždeň, dva pred tým, ako bola vyhlásená výzva? A dostala jednu z najväčších dotácií, ktoré sme vôbec v drogovej politike na Slovensku zo strany štátu udelili, 50-tisíc eur.
To smrdí tak neskutočným tunelom, pán minister, že ako ja sa vôbec nedivím, možnože nie tunel, možnože sú to, možnože sú to využité peniaze, ale minimálne to smrdí tým, že niekto si dokázal obehať na ministerstve alebo u tých, ktorí rozhodovali o tejto dotácii, pridelenie týchto peňazí, pretože organizácie, ktoré tu majú dlho, dlho, dlhoročné skúsenosti, nedostali dotáciu a 50-tisíc išlo organizácii, ktorá vznikla týždeň alebo dva predtým, ako bolo vyhlásené toto výberové konanie. A preto si myslím, že by bolo úplne na mieste – ako pri všetkých ostatných výzvach – povinnosť dokladovať rok alebo dva činnosti a výsledkov, aby bolo jasné, že peniaze idú takým ľuďom, ktorí majú v tom skúsenosti, a nie takým, ktorí sa začnú orientovať v téme až v momente, keď dostanú 50-tisíc eur z verejných zdrojov.
Takisto by bolo treba požadovať minimálny čas, ktorý musí uplynúť medzi zverejnením výzvy a jej uzavretím. Presne, aby sa takéto ako keby šuflíkové projekty nemohli dostávať na poslednú chvíľu do hry a vyfúknuť peniaze naozaj pred nosom organizácií, ktoré sa téme venujú dlhodobo.
Zaviesť zákonnú povinnosť, aby členom výberovej komisie bol aj zástupca občianskej spoločnosti, by bol ďalší krok, ktorý je potrebné urobiť. A ja nebudem dávať pozmeňováky na toto, lebo to by bolo prepísanie toho zákona a to nie je moja práca. Preto ten, ja síce vítam pozmeňovák pani kolegyne a dúfam, že prejde, ale osobne by som bol oveľa radšej, keby bol naozaj tento zákon vrátený na prepracovanie a keby zo strany ministerstva došlo k oveľa hlbšej úrovni komunikácie s tretím sektorom, ako tomu bolo predtým, ako bol tento zákon navrhnutý a daný do parlamentu Slovenskej republiky.
Ja vám poviem svoje skúsenosti z posledného mesiaca v tejto téme. Pred týždňom bola v Prahe štvordňová konferencia Medical Cannabis, ktorá sa venovala medicínskemu využitiu marihuany, respektíve produktov z konope. Bola pod záštitou ministra zdravotníctva Českej republiky, bola pod záštitou českého koordinátora drogovej politiky a bola akreditovaná ako súčasť vzdelávania lekárov, lekárnikov a sestier – a zo Slovenska tam nebol nikto. Bol som tam ja a boli tam producenti olejov, ktorí sa snažili nejakým spôsobom dopátrať k tomu, aby mohli vôbec začať nejakým spôsobom pracovať.
Pred dvoma dňami vo Viedni skončilo zasadanie United Nations Office on Drugs and Crime, komisie, respektíve organizácie, ktorá sa zaoberá zmenou drogovej politiky na úrovni UN. Moja otázka je, kto zo Slovenska komunikuje s touto organizáciou a ako prenášame v podstate výsledky, ktoré boli pred dvoma dňami vo Viedni prijaté, či sme pripomienkovali materiály, ktoré tam išli, či výsledky, ktoré táto organizácia, budeme okamžite nejakým spôsobom reflektovať, alebo budeme čakať až na to, kým prebehne ten náročný a obrovský proces vôbec pripomienkovania súčasných konvencií OSN k drogovej politike.
V roku 2014 Global Commission on Drug Policy, čo je tiež organizácia pri organizácii, respektíve komisia pri Organizácii Spojených národov, vydala ďalšiu správu Taking Control: Pathways to Drug Policies that Work, to znamená, prebratie kontroly, a ak už prišli s konkrétnymi návrhmi, čo treba robiť v drogovej politike na to, aby bola účinná, takisto by som očakával, že ľudia, ktorí sú zodpovední za drogovú politiku na Slovensku, budú reflektovať. A to nie je prvá správa. V roku 2011 sme mali jednu, ktorá jednoznačne skonštatovala, že vojna proti drogám zlyhala. Dneska máme druhú, z roku 2014, ktorá nadväzuje na to a hovorí o tom, že keď nám už teda vojna proti drogám objektívne zlyhala a sa preukázalo, že všetky ciele, ktoré boli v 60., 70. rokoch minulého storočia navrhnuté ako možné výsledky tejto vojny, zlyhali.
Pán profesor Kazačkin, člen tejto komisie, s ktorým som sa v Prahe stretol, aj tam prednášal na tej komisii, na tej konferencii, keďže jeden deň bol venovaný čisto politickým aspektom vyrovnávania sa so súčasnou situáciou, jednoznačne konštatoval tri veci. Ak vojna proti drogám mala vytlačiť drogy z verejného života, tak zlyhala na všetkých troch úrovniach, lebo máme viacej užívateľov, máme viacej drog na uliciach a sú prístupnejšie, než kedykoľvek predtým. Zároveň konštatoval, že pri téme, ktorej sme sa venovali aj s pani ministerkou Zvolenskou pred vami, a to sú dizajnové drogy, my jednoducho nie sme schopní stíhať. My máme každý mesiac, každý týždeň nové molekuly a tie laboratóriá nielenže počítajú s tým, že oni im ich zakážu, oni už majú vopred naplánované izomériá, naplánovanú výrobu tých izomérov a v momente, keď; my sme spravili celkom šikovnú vec, že sa zaviedol ten flexibilný zoznam. Flexibilný zoznam, ktorý sťahuje tie látky z trhu aspoň na úrovni, že síce nie sú trestné, ale dokážeme zamedziť tomu, aby boli predávané.
Odvtedy ale, pán minister, opäť, ja som sa niekoľkokrát pýtal, alfa PVP molekula, ktorá bola identifikovaná ako mimoriadne nebezpečná, hlavne na východnom Slovensku, a vďaka tomu, že som to zverejnil, tak zjavne si chlapci na trhu uvedomili, že s tým môže byť problém, a prestala sa vyskytovať, ale tá doteraz nebola zaradená do zákona o omamných a psychotropných látkach. To znamená, že ten zoznam na to, aby bol účinný, a tak ak prebehne nejaký čas preverovania tej molekuly a zistíme, že ju nemáme v každom druhom pracom prášku, tak on by mal okamžite hlavne pri takto nebezpečných látkach byť zaradený do prvej alebo druhej skupiny v rámci zákona o omamných a psychotropných látkach, pretože inak nikdy nevieme v podstate zamedziť tomu, aby sa nám tá látka neobjavila znova, akonáhle sa tie trhy otrasú a zistia, že im nič nehrozí.
Ďalšia vec, konkrétne pri liečebnom využití konope. Ja sa tu musím priznať k jednému hriechu. Pán minister Uhliarik v roku 2001, keď prinášal zákon o liečivách, ktorý bol neskutočne obsiahly a otváral tuším 6 alebo 7 rôznych zákonov, tak popri tom bol otvorený zákon o omamných a psychotropných látkach a tam sa udiala jedna vec, ktorá mne vôbec nejde do hlavy, a to je, že cannabidiol, psychoaktívne úplne neúčinná látka, ktorý je čisto liečebný, bol zaradený do druhej skupiny spolu s kokaínom, s ópiom. Cannabidiol CBD, čo je jeden z najpočetnejších liečivých, jedna z najpotentnejších liečivých látok v konope, ktorá nemá psychoaktívne účinky, ona okrem toho, že lieči, v zásade nič nerobí, my máme zaradený v zákone nad rámec aj legislatívy Európskej únie, aj nad rámec toho, čo nám prikazuje OSN v rámci konvencií o drogách, máme zaradený s kokaínom a s ópiom v jednej skupine.
Ak by som mohol poprosiť, bolo by veľmi dobré sa na toto znovu pozrieť, pozrieť si výsledky, ktoré boli prijaté na pražskej konferencii o medical cannabis, o látkach, ktoré sú dnes navrhované na oficiálne medicínske testy. A CBD ako obrovsky potentný liek, ktorý môže byť využívaný v paliatívnej liečbe, zmierňovaní bolestí a tak ďalej, je na Slovensku blokovaný kvôli tomuto nezmyselnému zaradeniu. Ešte raz môj hriech, ja som vtedy za to hlasoval, na tej, ja som si to pozeral včera, to bola 40. strana zo 43 v osobitej dôvodovej správe a v podstate pri celom predkladaní toho zákona o tom nebolo ani slovo, ale uznávam, mal som si to vtedy pozrieť. Ale keď už takáto chyba vznikla, prosím vás, spravme niečo pre to, aby to bolo napravené a poďme hlavne pri liečebnom využití konope naozaj aspoň sa priblížiť k tomu, čo sa deje aj v Českej republike, kde je množstvo odborníkov, ktorí na tejto veci pracujú, ale aj k tomu, čo sa deje vo svete, a skúsme už konečne rozlíšiť užívanie konope pre rekreačné účely a užívanie konope ako liečiva, pretože liečebné využitie napreduje míľovými krokmi, máme už štúdie, ktoré jednoznačne dokazujú, že to liečivo je účinné. A čo je jeho obrovská výhoda oproti iným, je, že tým, že v ľudskom tele máme endocannabidoidy, to znamená, že my máme svoje vlastné látky v tele, ktoré sú veľmi podobné alebo takmer rovnaké ako tie, ktoré sú cannabis, tak to nemá vedľajšie účinky, lebo telo ich vníma ako svoje vlastné, a receptory, na ktoré sa tieto látky viažu, v podstate reagujú rovnako na tie endocannabidoidy, ako aj na tie, ktoré im my dodáme.
Takže ja by som naozaj bol veľmi rád, keby v tomto sme spravili ten ďalší krok, rozlíšili tie dve témy a v otázke využívania liečebného konope sa pohli ďalej, minimálne na tej úrovni, ako je na tom Česká republika.
Ešte raz zopakujem, čo som povedal pani ministerke Zvolenskej pred tým rokom a pol alebo pred dvoma: Tejto téme sa venujem dlhodobo, navštevujem medzinárodné organizácie, komunikujem aj s kolegami v Čechách, komunikujem s kolegami na úrovni Global Commission on Drug Policy, pán doktor Böhm v Českej republike, ktorý je priamo v podstate začlenený do rozhodovania v tejto komisii, tak isto má veľmi veľa cenných skúseností, ktoré by sme mohli využiť. Ja naozaj chcem byť konštruktívny a v tejto téme mi záleží hlavne na tom, aby sme sa konečne vykopali z tej prekliatej vojny, ktorá sa tu vedie od 60., 70. rokov minulého storočia a ktorá nefunguje. A my máme ľudí na uliciach, ktorí trpia, my máme rodiny týchto ľudí, ktorí trpia, a my nenastavujeme jednoducho politiku, ktorá by im pomáhala.
Ja som to tu hovoril, keď sa menil Trestný zákon. Ak naozaj nebudeme vnímať harm reduction stratégie, to znamená stratégie, ktoré majú znižovať ujmu na úrovni užívateľa, jeho rodiny, aj na úrovni všetkých v jeho okolí, ak ich nebudeme nastavovať, tie dve nohy, to znamená aj Trestný zákon, aj terénna práca, tak nám to nebude fungovať. Ak budeme prichádzať, pán minister, prepáčte, ale s takýmito návrhmi, tak sa nepohneme ďalej, lebo práve tí, ktorí to ešte robia, ktorí sú v tom zorientovaní, ktorí to vedia robiť, týmto, čo tu máme teraz na stole, budú mať obmedzenú možnosť pôsobiť a štát, ktorý si ako keby berie tie právomoci viacej na seba, doteraz nebol schopný vyprodukovať okrem prijímania stratégií nič. Nič. A za tieto tri roky vlády Roberta Fica, tejto vlády SMER-u, sa v drogovej politike ide iba do mínusu. Organizácie, ktoré aspoň aké-také výsledky mali, živoria a nie sú schopné pomaly prežívať. Po tom, čo zo Slovenska odišli najväčší donori, ktorí zakladali tú sieť terénnych pracovísk a tieto boli nechané na svoj vlastný fundraising, tak tie pomaly umierajú, lebo nie sú schopné získavať prostriedky. A to, čo sa pozrieme, že funguje v Čechách, to znamená grassroots organizácie, rastúce zospodu, ktoré či zakladajú rodičia ľudí, ktorí umreli v dôsledku predávkovania, alebo bývalí narkomani, alebo ľudia, ktorí sa na drogovej scéne pohybujú, tak také niečo na Slovensku máme vo veľmi, veľmi malom množstve, a to je presne to, čo potrebujeme podporiť.
Potrebujeme tak isto školiť policajtov, aby vedeli, že keď ja tam mám terénnych pracovníkov, tak to sú jeho kolegovia, to nie sú jeho nepriatelia. Že keď tam mám človeka, ktorý dokonale číta tú distribučnú sieť, dokáže oddeliť, kto komu čo dodáva, ako sa to tam dostáva, akú to má čistotu, tak to je jeho kolega, a nie že v momente, keď terénny pracovník sa konečne dostane dovnútra a získava reálne informácie, dokazuje odtiaľ rizikových ľudí vyťahovať von, tak tí policajti v podstate zasiahnu a rozbijú mu to celé. Tam musí dochádzať k spolupráci a toto sú všetko veci, ktoré ja tu hovorím posledné štyri roky a naozaj sa nehýbeme nikde ďalej. A ak naším spoločným záujmom má byť to, aby sme občanov Slovenskej republiky naozaj reálne chránili, tak toto, čo máme v tejto novele, pán minister, prepáčte, ale nestačí. Naozaj nestačí.
A to nie je iba o tom, že my by sme si to museli vymyslieť. Ja tak isto ako pani kolegyňa mám pre vás niečo, to je, to je v podstate tá správa z roku 2014 Global Commission on Drug Policy a tam sú jasné odporúčania, že čo treba robiť. Sú tam grafy, porovnávania jednotlivých prístupov k drogovej politike, ktoré ukazujú, že existuje účko medzi, kde na jednej strane je neúčinná politika, je presne to, čo máme dneska, vojna proti drogám, a na druhej strane neúčinná politika by bola absolútne uvoľnenie. To znamená, nech si každý robí, čo chce. A medzitým, naspodu toho účka je regulácia, to znamená tvrdý regulatívny prístup, kde štát si zoberie reguláciu celej drogovej scény naspäť do svojich vlastných rúk, neprenecháva ho mafii, neprenecháva ho organizovanému zločinu, a tam naspodu je tá efektivita jednak najlacnejšia a najefektívnejšia. Je tam množstvo príkladov z iných krajín, ako sa to robí, je tam množstvo štatistík, ktoré...; to je ono, to je to účko, o ktorom hovorím. (Rečník ukázal prstom smerom k dokumentu u ministra.) Je tam množstvo príkladov, čo kde funguje. Ale bez toho, aby sme to začali na tých dvoch nohách, to znamená uvoľňovanie na strane Trestného zákona a zároveň nastavenia efektívnych politík na strane terénnej práce, prevencie a vzdelávania, tak sa nedokážeme pohnúť ďalej.
A ja, toto naozaj nie je politické, lebo toto je téma, v ktorej zlyhávali mnohé vlády pred nami, niektoré dokonca v oveľa významnejšej miere, ale čo vidím za posledné roky, kedy mám možnosť to vidieť trošku zbližšia, než som to mal možnosť vidieť predtým, je, že tápame. A podľa mňa je absolútne nezmyselné tápať v momente, keď iné krajiny v Európskej únii nám dokážu jednoznačne ukazovať cesty, po ktorých sa dá ísť.
Ďalší problém je to, že akonáhle sa spomenie efektívna drogová politika štátu, tak dochádza k démonizácii témy a nemáme jednoducho na Slovensku ani odborníkov, ale, bohužiaľ, ani zástupcov štátnej správy, ktorí by povedali, musíme sa o veciach rozprávať tak, ako sú. My keď sme mali diskusiu s veľvyslankyňou Holandska v roku, myslím, že 2011, tak ona povedala, že úplne prvý bod, ktorý keď neprijmeme na úrovni štátu, tak sa nevieme pohnúť ďalej, je skonštatovanie, že ľudia drogy jednoducho berú z nejakých dôvodov. A teraz čo ideme spraviť? Buď ich budeme za to trestať, alebo sa budeme snažiť to pochopiť a ideme im pomôcť. A tá správa, ktorú máte pred sebou, pán minister, hovorí o tom, že pomáhať tým ľuďom je jednak lacnejšie a jednak efektívnejšie.
Neberte toto, prosím, osobne, ja viem, že v podstate väčšinu tých vecí ste prebrali za procesu už ako polohotové alebo možno hotové a možnože za vás sa to iba dostalo do MPK-čka a potom do parlamentu. Ja iba hovorím, že jednoducho tá cesta, po ktorej ideme, nie je dobrá. A ak chceme aspoň minimalizovať to zhoršovanie sa situácie, tak nechajme, prosím vás, robiť aspoň tých, ktorí v tom nejaké výsledky doteraz dosahovali, a to sú mimovládky. A myslím si, že každý zákon, ktorý im v tomto bude obmedzovať pôsobnosť, celej drogovej politike Slovenska iba škodí.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Pán predseda, skôr ako zareagujem na pána kolegu Poliačika, sa vám chcem ospravedlniť, že vraj som vás nejako zmätočne oslovila, neuvedomila som si to, keď som odchádzala od toho pultu. (Povedané so smiechom.)
K tomu, čo hovoril pán poslanec, chcem povedať k tým eseročkám, no ja si myslím, že to nie je také jednoznačné. Treba rozlišovať, treba naozaj posudzovať tie projekty sústredene a s porozumením, ale v zahraničí nie je vôbec zvláštne, ak také aktivity, ktoré u nás robia výlučne mimovládky, robia eseročky v Rakúsku, partnerská organizácia a spolučlen medzinárodnej organizácie Victim support Europe, volá sa Weisser Ring, je eseročka, ktorá bola založená pred viac ako 30 rokmi a financujú ju bohatí ľudia. A podieľa sa jednou tretinou na financovaní aktivít. U nás tam ešte nie sme. Ale vylúčiť úplne eseročky z poskytovania dotácií, ak tie dotácie by mali byť na taký účel a spolufinancované tak, aby vôbec mohli byť realizované, tak jasné, že nie nejakému výrobcovi bicyklov alebo tak, ale že, a zase to je o tom, že aké nástroje si k tomu prichystáme.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem. Ja súhlasím, že tie modely v iných krajinách otvárajú oveľa väčší priestor, lebo tam aj tá spoločenská zodpovednosť firiem je oveľa vyššia, a to, tá šedá zóna medzi mimovládkami a dajme tomu firmami, ktoré sa aj podieľajú na ako keby tých mimovládkových projektoch, je oveľa širšia a viac sa prekrývajú. Ja len hovorím, že za súčasnej situácie v takom bode, v akom sme, vpustiť, kde je, už len to nastavovanie parametrov je stále trošku zmätočné, lebo nie som si istý, že vždy vieme, že čo chceme spraviť. Častokrát mám dojem, skôr iba chceme minúť peniaze a vykázať, že sme niečo spravili. Tak v tomto prípade si myslím, že potrebujeme chrániť hlavne tých hráčov, ktorí nám ešte ako keby ostali. A ja nemám nič proti tomu, keď raz bude riadna koncepcia, že čo ideme robiť, a bude nastavená stratégia napríklad na báze tých odporúčaní, ktoré pán minister teraz drží v rukách, tak aby sa to znovu otvorilo. Len si myslím, že teraz je príliš veľké riziko, že vstupom týchto nových hráčov ešte aj tí, ktorí by mohli byť zachovaní, mohli by aspoň vykazovať výsledky na tej úrovni, ako to robili doteraz, ešte aj tí budú mať sťaženú. Takže ja nie som principiálne proti eseročkám, ale myslím si, že v tomto bode by bol, ešte nie je správny čas na to, aby sme ich tam vpúšťali.
Ďakujem.