48. schôdza

Ďakujem. Kratučká poznámočka k tej filozofickej časti vystúpenia. Pán Hlina, súhlasím tiež s tým, že v politike neplatí autorský zákon, ale súčasne by som chcel poznamenať, že istý kredit autorom treba dávať. V prípade, že by sa dlhodobo nedával, tak sa stane to isté, čo na každom inom trhu, to znamená, skupina ľudí, ktorí vymýšľajú a presadzujú celkom dobré nápady, stratí motiváciu a nakoniec z toho trhu zmizne. Považujem to aj pre súčasnú situáciu za celkom nebezpečné.
Ďakujem.

Nech sa páči, s faktickou Miroslav Kadúc.

Ďakujem pekne. Pán Hlina, vám vadili predkladatelia, mne vadí práveže trošku možnože vecná stránka tohto návrhu. Aj keď úmysel, samozrejme, aj v tomto prípade je dobrý, veď je rok pred voľbami. Ale dovoľte mi povedať, že my na problematiku športu ideme podľa mňa zo zlej strany. My ideme teraz dávať príspevky niektorým úspešným reprezentantom namiesto toho, aby sme riešili slovenské talenty a celkovo prístup k športu, či už peniaze do športu cez daňové úľavy, alebo vytvorené podmienky pre vyššiu účasť divákov na zápasoch. My dávame ľuďom príspevok k dôchodku, čo je dobré.
Lenže tento návrh napríklad v tomto znení, v ktorom je predložený, zabúda na takých ľudí, ako je nebohý Ján Popluhár, Jozef Adamec, ktorí boli druhí na MS v Chile v šesťdesiatom druhom, pána Barmoša, Jurkemika, súčasného trénera Kozáka, ktorí boli tretí na majstrovstvách Európy v Taliansku, boxeristu Franeka, fenomenálneho brankára Eduarda Hartmanna napríklad, ďalších úspešných športovcov z Lillehammeru. To si tu, myslím, každý pamätá, aká to bola eufória, ako títo ľudia reprezentovali Slovensko, aké boli, aký bol efekt v zahraničí. To bol neuveriteľný. Ďalej, Zdeno Cíger, aktuálne aj Zdeno Chára, Ján Laco, ktorým verím, že čoskoro budú mať možnosť dosiahnuť na MS zlatú medailu. Teda to je také moje zbožné želanie, ale na týchto ľudí tento návrh proste zabúda.
A títo ľudia spravili pre ten šport menej? Iba preto, že nemajú medailu? Toto mi proste vadí a je to škoda.

O slovo požiadal jeden z predkladateľov, pán Otto Brixi. Nech sa páči.

Ďakujem pekne ešte raz, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, vystúpim len v zopár technických veciach, ktoré odzneli zo slov pána Hlinu aj pána Érseka.
Tak vec sa má asi tak, pán Hlina, že my sme, keď si môžete vytiahnuť, kľudne, prepis z toho, čo tu bolo pred dvoma rokmi, keď pán Érsek ten zákon priniesol prvýkrát, my sme už vtedy povedali, že ten zákon je vo svojej filozofickej podstate dobrý, a aj keď sme sa vtedy zdržali pri hlasovaní, neboli sme kategoricky proti, tak sme povedali, že máme vlastnú víziu alebo vlastný pohľad na to, ako by sa mala starostlivosť o vrcholových športovcov, ktorí dosiahli nejaké medailové úspechy, na Slovensku uberať a že určite sa pokúsime predložiť nejaký zákon, ktorý nebude v podstate výmeru identický, ale filozofia teda pomoci a odmeňovania bude rovnaká.
Tak sa teda aj stalo a my sme ostatný rok a pol a viedli sme pri tom nejednu náročnú diskusiu nielen vnútri strany, aj vnútri rezortov, ktoré mali, ktoré tento zákon gestorovali. Neraz sme dostali, ľudovo povedané, aj po hlave za to, že sa ideme púšťať do vecí, na ktoré nebola v danom čase možno ekonomická vôľa riešiť vzhľadom k tomu, že je množstvo iných dôchodcov, je množstvo iných úspešných ľudí, ktorí dosiahli za života rovnaké úspechy, či sa jedná o vedcov, lekárov, kohokoľvek ďalšieho a môžeme len ako polemizovať, či títo ľudia rovnako nemajú morálne právo a spoločenské právo byť v spoločnosti ocenení.
Viedli sme diskusiu, či so zástupcami olympijského výboru, paraolympijského výboru, deaflympijského výboru, zástupcami zväzov, veľkých klubov, a akokoľvek nám budete k tomuto zákonu a čokoľvek vyčítať, fakt je ten, že tá práca, ktorú sme robili rok a pol, hoci je iná, ako ju urobil pán bývalý športovec Érsek, je zadosťučinením toho, na čom sa všetky tieto strany zhodli, a zadosťučinením toho, prečo tu dnes stojíme.
Áno, aj ja by som bol rád, keby boli ocenení všetci športovci, možno aj športovci v neolympijských kategóriách. Máme tu množstvo iných majstrov Európy, majstrov sveta, ľudí, ktorí sa rovnako, možno v menšej miere, ale s rovnako veľkým úsilím zaslúžili o to, že reprezentovali túto krajinu a ten športový svet na nich vo svete nezabudol.
Ale pokiaľ ten systém má byť nastavený solidárne a má byť nastavený primárne voči tým, ktorí dnes trpia nejakou sociálnou a spoločenskou núdzou, aj keby som si to akokoľvek veľmi želal, a sú od toho ľudia na ministerstve, na zväzoch, kluboch, ktorí mi vedia potvrdiť, že sme uvažovali aj nad myšlienkou, ako podporiť návrh pána Érseka, dali by sme tam ten prienik, kde sa o jeho návrh môžme oprieť, ale, žiaľ, tá doba ekonomická nám dnes neumožňuje podporiť každého športovca rovnakým koeficientom, obzvlášť za jeho aktívneho športového života, lebo v tomto momente je to pre štát neúnosné a pre športovcov, ktorí jednoducho nemajú už dnes možnosti ďalšieho športového rastu, neúnosné.
Takže budem rád, kolegyne, kolegovia, tento zákon nemá byť ten, ktorý by nás tu mal nejako rozdeliť. Súhlasím aj s pánom poslancom Kadúcom, že slovenský šport nepochybne trápi x-y-z ďalších podstatných, ak nie možno ešte podstatnejších vecí, z hľadiska jeho ďalšieho rozvoja v budúcnosti, ale všetky veci, hoc pomaly, ale uzrú svetlo sveta tak, ako uzrie svetlo sveta nový slovenský zákon o športe, ktorý sa robil vyše dva roky a ktorý podľa mojich vedomostí má ísť v krátkom čase do pripomienkovania vlády.
Takže dočkajme času. Každý, ktorý z vás tu dnes sedí, má možnosť zaujať v tejto téme pozitívne stanovisko, a bol by som rád, pokiaľ, či už počnúc pánom Érsekom, končiac pán Hlinom, sme našli v tom druhom čítaní také východisko, ktoré tým ľuďom na konci tohto zákona pomôže, a také, ktoré nebude jednoducho zakladať nejaké politické následky, kto čo urobil, kto čo mohol urobiť, lebo každý jeden z vás chce, predpokladám, po voľbách úspešným športovcom, o ktorých dnes tak s radosťou hovorí, povedať, že aj môj hlas tu bol a bol tu preto, aby ste sa vy mali lepšie.
Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca Brixiho sú tri faktické.
Nech sa páči, Miroslav Kadúc.

Otto, ja tento váš návrh nenachádzam, prečo by som ho nepodporil, ja ho veľmi rád podporím. Ale myslím, že by sme sa mali zamyslieť nad širším kontextom. Pretože ja napríklad z dôvodovej správy ani z doložky vplyvov nenachádzam ten dôvod, že prečo ste povedali iba tí, ktorí získajú medailu, že či je to dôvod finančný, alebo sa na nich jednoducho zabudlo. Pretože my máme športy od, neolympijské športy, kde Slováci, ako sú karatisti, hokejbalisti, horolezci, dosahujú skvelé úspechy a na nich proste zabúdate. A box napríklad alebo vrh guľou je osobitná kategória, kde sú reprezentanti, ktorí naozaj živoria. A len preto, že nemajú medailu, ale úspešne reprezentovali, budú, nechcem povedať diskriminovaní, ale nebudú mať takéto výhody. A je to škoda.
Ak mi poviete, že ten problém je finančný, tak, samozrejme, poďme sa o tom baviť, ale myslím si, že nie je prekážka pri peniazoch v tejto veci. Tých reprezentantov, takýchto úspešných, nie je taká noša, nie je ich tak veľa. Skúsme to rozšíriť aj na ľudí, ktorí zanechali stopu v očiach slovenskej verejnosti, ale aj zahraničnej, bez toho, aby dostali medailu.

Nech sa páči, Martin Fronc.

Ďakujem. Len jedno upresnenie. Pán kolega, zákon o športe bol pripravený kompletne pred viac ako desiatimi rokmi. Stačilo ho len oprášiť a upraviť. Generálny riaditeľ, ktorý na tom pracoval vtedy, Kosorín, je už nebohý, ale bol by iste rád, keby sa tu objavil. A preto to vtedy skončilo, z politických dôvodov sa nedostal, no ale ja si myslím, že toľko na ňom netreba robiť, treba ho vlastne len upraviť a dať tuná, aby sme ho mali. A ja myslím, že je potrebný.
Ďakujem.

Nech sa páči, Igor Hraško.